52008DC0115

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 27.2.2008

KOM(2008) 115 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Spoločný prístup Európy k štátnym investičným fondom

OBSAH

I. Úvod 3

II. Investície štátnych investičných fondov: Vymedzenie a riešenie problémových oblastí 4

2.1. Situácia: Rapídny vzostup štátnych investičných fondov na medzinárodnej finančnej scéne 4

2.2. Otázky súvisiace s investíciami štátnych investičných fondov 4

2.3. Medzinárodná diskusia o štátnych investičných fondoch: Hľadanie spoločných zásad 5

III. Zlepšenie rámcovej úpravy pre investície štátnych investičných fondov 6

3.1. Medzinárodné pravidlá a európska rámcová úprava pre investície štátnych investičných fondov 6

3.2. Dôvody na zavedenie spoločného prístupu 7

IV. Postup vpred: Zásady prijatia spoločnej reakcie EÚ k problematike štátnych investičných fondov 8

4.1. Možnosti spoločného prístupu EÚ k problematike štátnych investičných fondov 8

4.2. Zásady spoločného prístupu EÚ k štátnym investičným fondom ako k investorom 9

4.3. Budovanie dôvery v prevádzku štátnych investičných fondov: príspevok Európy ku kódexu správania pre sponzorské krajiny a štátne investičné fondy 10

V. Záver 11

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Spoločný prístup Európy k štátnym investičným fondom(Text s významom pre EHP)

I. Úvod

Štátne investičné fondy možno vo všeobecnosti definovať ako štátom vlastnené investičné nástroje, ktoré spravujú rôznorodé portfólio domácich a zahraničných finančných aktív. Ich začiatky spadajú do obdobia 50-ych rokov, keď niektoré krajiny vyvážajúce významné komodity - ide najmä o krajiny bohaté na ropu - hľadali spôsob, ako investovať prostriedky pochádzajúce z devízových aktív. Tieto fondy existujú viac ako 50 rokov, v poslednom období však rapídne expandovali a stali sa systémovo významným investičným zdrojom. Dokážu ponúknuť investičné zdroje a zvýšenie likvidity trhu v čase vrcholného napätia. Ako štátmi vlastnené investičné nástroje však môžu vyvolávať otázky v súvislosti s rizikom, že tieto investície môžu ovplyvňovať normálne fungovanie trhových ekonomík. Podľa predpovedí majú štátne investičné fondy naďalej rásť čo do veľkosti aj počtu: ich rapídny vzostup tak umocňuje príležitosti, ktoré tieto fondy so sebou prinášajú, ako aj obavy, ktoré vzbudzujú.

Preto vôbec neprekvapuje, že vzostup štátnych investičných fondov pritiahol pozornosť viacerých rozvinutých ekonomík a rozprúdil diskusiu na medzinárodných fórach. V EÚ viacero členských štátov zvažuje možnosť vlastnej politickej reakcie.

Skutočnosť, že štáty EÚ sa zaviazali byť otvorené investíciám a umožňovať voľný pohyb kapitálu, je už dlho jednou zo zásad EÚ a zároveň kľúčom k úspechu v rámci čoraz globálnejších medzinárodných mechanizmov. Ako popredný svetový obchodný partner a najväčší tak zdroj, ako aj destinácia priamych zahraničných investícií EÚ čerpá zo systému otvorenej svetovej ekonomiky veľké výhody. Zaviazala sa zabezpečiť, že jej trhy zostanú otvorené investíciám[1].

Oprávnený záujem občanov a prevádzkovateľov trhov v Európe, ako aj výhody právnej istoty pre samotné fondy sú dostatočným dôvodom na potrebu zvýšenej transparentnosti, predvídateľnosti a nadväznosti v tejto oblasti. Ako popredný svetový partner disponuje EÚ možnosťami aj motiváciou podnietiť spoločnú reakciu na výzvu predstavovanú štátnymi investičnými fondmi a zohrať zodpovedajúcu úlohu v nepretržitej diskusii na svetových ekonomických fórach. Tento spoločný prístup treba vidieť ako doplnok výsad, ktoré majú členské štáty pri uplatňovaní vnútroštátnej legislatívy v súlade so zmluvou.

Toto oznámenie sa zaoberá otázkami súvisiacimi so štátnymi investičnými fondmi ako špecifickou kategóriou cezhraničného investovania. Poukazuje sa v ňom na to, ako by spoločný prístup mohol napomôcť rovnováhe medzi riešením obáv týkajúcich sa týchto fondov a zachovaním vzájomne výhodného otvoreného investičného prostredia.

II. Investície štátnych investičných fondov: Vymedzenie a riešenie problémových oblastí

2.1. Situácia: Rapídny vzostup štátnych investičných fondov na medzinárodnej finančnej scéne

V poslednom desaťročí došlo k rapídnemu vzostupu týchto fondov. Pôvodne sa obmedzovali len na neveľký počet krajín. Dnes ich má viac ako 30 krajín[2] s tým, že 20 nových fondov bolo zriadených od roku 2000. Hospodárske prebytky umožnili krajinám produkujúcim ropu a ázijským ekonomikám vytvoriť rezervy, ktoré ďaleko prevyšujú objemy potrebné na riadenie výmenných kurzov. Istá časť týchto rezerv bola prevedená do štátnych investičných fondov. Aktíva spravované týmito fondmi sa odhadujú na 1,5 až 2,5 bilióna $ - čo sa rovná približne polovici oficiálnych svetových rezerv alebo súčtu aktív všetkých zaisťovacích fondov a spoločností súkromného kapitálu. Sú teda malou, ale významnou súčasťou kapitalizácie svetového trhu s akciami v hodnote 50 biliónov $. Hoci odhady ohľadom objemu štátnych investičných fondov do budúcnosti sa líšia, je jasné, že vzostupný trend bude pokračovať[3].

Štátne investičné fondy sa od iných investičných nástrojov líšia tým, že sú vlastnené štátom. Vo všeobecnosti sú financované prostriedkami z devízových rezerv v sponzorských krajinách, ale spravované oddelene od oficiálnych rezerv. Zvyčajne majú rôznorodú investičnú stratégiu zahŕňajúcu akceptáciu vyššej miery rizika v nádeji na väčší zisk. Ich portfólio zahŕňa širokú škálu finančných aktív vrátane cenných papierov s pevným výnosom, ale aj akcie, nehnuteľnosti a alternatívne investície.

2.2. Otázky súvisiace s investíciami štátnych investičných fondov

Investície štátnych investičných fondov ponúkajú príležitosti čerpajúcim krajinám...

Hoci väčšia časť investícií uskutočnených týmito fondmi je zameraná na domáce ekonomiky svojich sponzorských krajín, sú činné aj na medzinárodnej scéne. Prispievajú tak k fungovaniu celosvetového kapitálového trhu a poskytujú zdroje pre globálne investície. Keďže majú zvyčajne dlhodobú strategickú perspektívu, môžu tiež prispieť aj k stabilite medzinárodného finančného systému.

Súčasná finančná situácia ukazuje, že štátne investičné fondy môžu byť veľmi významným stabilizačným prvkom. Problémy vyskytujúce sa na úverových trhoch od polovice roku 2007 znížili likviditu na viacerých kľúčových finančných trhoch a zvýšili tlak na kapitálové zdroje finančných inštitúcií. Viaceré z týchto inštitúcií uskutočnili rekapitalizáciu s pomocou investícií zo štátnych investičných fondov. Tieto investície tak pomohli upevniť svetový bankový systém a posilniť dôveru v medzinárodný finančný systém ako taký.

Ďalšia potenciálna výhoda spojená s fondmi, ktorá má špecifický význam pre EÚ, súvisí s eurom. Vzhľadom na rôznorodú investičnú tendenciu fondov môžu v strednodobom horizonte investície týchto fondov podporiť medzinárodnú úlohu eura. Devízové rezervy spravidla investujú do likvidných a bezpečných aktív denominovaných v mene s nízkymi prevodnými poplatkami, čo vedie k favorizovaniu amerického dolára. Štátne investičné fondy majú pri investovaní väčšiu slobodu. To môže znamenať vyšší podiel aktív v eurách v porovnaní s devízovými rezervami. Hoci nárast v používaní eura na medzinárodnej scéne by bol určite prínosom, veľmi prudký príklon fondov k európskej mene by mohol vyvinúť na euro nevítaný tlak a treba mu zabrániť.

Vzbudzujú však aj obavy...

Napriek nepopierateľným výhodám investovania zo štátnych investičných fondov upozorňujú čerpajúce krajiny vrátane krajín v EÚ na určité obavy. Na makroekonomickej úrovni poukazuje vzostup fondov na závažnosť nerovnováh bežných účtov platobnej bilancie v celosvetovej ekonomike, keďže táto nerovnováha vzniká zo spôsobu, akým niektoré krajiny s hospodárskym prebytkom spravujú svoje výmenné kurzy. Hromadenie rezerv na investovanie zo štátnych investičných fondov by nemalo byť cieľom samo osebe. Je potrebné, aby majitelia týchto fondov preukázali, že nebrzdia zhodnocovanie vlastnej meny len preto, aby získali čo najviac devíz do svojich štátnych investičných fondov.

Ďalšia, už konkrétnejšia obava, ktorú vzbudzujú investície fondov do akcií, súvisí s neprehľadným fungovaním niektorých týchto fondov a ich možným využitím ako nástrojov na získanie strategickej kontroly. Týmto rizikom sa odlišujú od ostatných typov investičných fondov. Znepokojenie vyvoláva najmä skutočnosť, že bez ohľadu na počiatočnú motiváciu môžu byť investície fondov do určitých sektorov využívané na iné účely než na maximalizáciu zisku. Výber investičných cieľov nemusí byť ovplyvnený len bežnými komerčnými záujmami o expanziu na nové výrobky a trhy, ale môže súvisieť aj so želaním získať technológiu a odborné znalosti, ktoré by boli prínosom pre strategické záujmy štátu. Majetkové podiely by podobným spôsobom mohli znamenať ovplyvňovanie rozhodovania v podnikoch pôsobiacich v oblasti strategického záujmu alebo spravujúcich distribučné kanály, o ktoré majú záujem sponzorské krajiny. Vo všeobecnejšej rovine by mohlo byť podnikanie, ako aj investičné rozhodnutia ovplyvnené politickými záujmami majiteľov týchto fondov. Hoci vo väčšine prípadov sú štátne investičné fondy portfólioví investori a zatiaľ sa nesnažili preberať kontrolu či vyhľadávať spôsoby, ako by sa mohli oficiálne zúčastňovať na rozhodovacom procese podnikov, obavy vyvoláva existencia možnosti, že by sa mohli usilovať o prevzatie kontroly v podnikoch. Niektorí majitelia fondov priznávajú, že berú do úvahy aj aspekty súvisiace s bezpečnosťou štátu, a vyžadujú v súvislosti s investíciami jasné údaje a istotu, že ich možno uskutočniť, ako aj znalosti o tom, ktoré sektory sú pre ne pravdepodobne neprijateľné.

2.3. Medzinárodná diskusia o štátnych investičných fondoch: Hľadanie spoločných zásad

Problematika investovania štátnych investičných fondov nie je vlastná iba Európe. Tieto fondy sú už svojou podstatou predmetom medzinárodného záujmu. Ich úloha v medzinárodnom finančnom systéme je predmetom diskusií medzi majiteľmi fondov aj čerpajúcimi krajinami.

Čerpajúce krajiny zdôraznili, že fondy by sa mali pri rozhodovaní o investíciách riadiť výhradne ekonomickými cieľmi a investorom zo súkromného sektora by mali konkurovať za spravodlivých podmienok. Čerpajúce krajiny preto volajú po väčšej transparentnosti zo strany fondov. Narážajú tým napr. na odtajnenie informácií o spôsobe oceňovania spravovaných aktív, o investičných cieľoch a stratégiách, o cielenom rozložení portfólia, o systémoch riadenia rizík a o interných kontrolách. Zvýšená transparentnosť je potrebná aj na zabezpečenie toho, aby boli štátne investičné fondy zaradené do systému celosvetového dohľadu nad finančnými trhmi. Čerpajúce krajiny okrem toho vyžadujú od fondov jasné riadiace štruktúry, ktoré by boli zárukou prehľadného rozdelenia práv a povinností medzi sponzorujúcimi vládami a manažmentom fondov, ako aj účinný systém kontrol a protiváh pri rozhodovaní o investíciách. Na druhej strane čerpajúce krajiny uznávajú, že akékoľvek obmedzenia uvalené na investície fondov by mali byť založené na objektívnom posúdení faktov v rámci pevne stanovených pravidiel a postupov.

Niektoré čerpajúce krajiny už preskúmali, prípadne vyjadrili úmysel preskúmať investície fondov s cieľom chrániť svoje oprávnené vnútroštátne záujmy. Spojené štáty zrevidovali svoje právne predpisy upravujúce kontrolu určitých transakcií, do ktorých sú zapojené cudzie vlády a ovplyvňujú bezpečnosť štátu. Štáty zdôraznili zodpovednosť sponzorských aj čerpajúcich krajín a vymedzili zásady, akými by sa mali investori riadiť. V októbri 2007 vyzvali ministri financií G7 najväčšie multilaterálne organizácie ako napr. MMF a OECD, aby sa začali zaoberať úlohou fondov a spôsobmi, ako riešiť výzvy, ktoré tieto fondy predstavujú.

MMF v spolupráci s majiteľmi štátnych investičných fondov v súčasnosti vyvíja kódex správania pre tieto fondy. Kódex by mal pokryť riadiacu/inštitucionálnu štruktúru, riadenie rizík, transparentnosť/odtajnenie informácií a zodpovednosť. Niektorí majitelia fondov reagujú na vyjadrené obavy a sú ochotní podporiť myšlienku kódexu správania či osvedčených postupov. V novembri 2007 MMF usporiadal okrúhly stôl správcov štátnych aktív a rezerv venovaný predovšetkým otázkam transparentnosti štátnych investičných fondov. Robí prieskum zameraný na súčasnú prax vo fondoch a vypracuje dokument o osvedčených postupoch. Aj v rámci OECD pracujú čerpajúce krajiny na určení osvedčených postupov v oblasti investičných rámcov pre fondy; vychádzajú pritom zo zásad nediskriminácie, transparentnosti, predvídateľnosti a zodpovednosti.

III. ZLEPšENIE RÁMCOVEJ ÚPRAVY PRE INVESTÍCIE šTÁTNYCH INVESTIčNÝCH FONDOV

3.1. Medzinárodné pravidlá a európska rámcová úprava pre investície štátnych investičných fondov

Ak sa v poslednom období začala venovať väčšia pozornosť zlepšeniu správy štátnych investičných fondov, neznamená to, že fondy sú v súčasnosti prevádzkované v právnom vákuu. V Európe existuje na úrovni medzi EÚ a členskými štátmi komplexný systém upravujúci usadzovanie a činnosť zahraničných investorov, ktorý pristupuje k týmto fondom ako k akémukoľvek inému zahraničnému investorovi. Len čo fondy investujú do európskych aktív, musia dodržiavať tie isté právne predpisy EÚ a daného štátu v hospodárskej i sociálnej oblasti ako všetci ostatní investori.

Medzinárodný právny rámec zatiaľ nie je úplne rozvinutý, ale pravidlá WTO a OECD a bilaterálne a sektorové dohody v medzinárodnom meradle ukladajú mnohé povinnosti, ktoré rámcovým spôsobom upravujú činnosť EÚ.

Európske spoločenstvo a jeho členské štáty sa pri posudzovaní opatrení vzťahujúcich sa na investície štátnych investičných fondov riadia týmito povinnosťami tak isto ako pri posudzovaní opatrení vzťahujúcich sa na akúkoľvek inú investíciu. Zároveň sú v bilaterálnych dohodách WTO a ES ustanovené výnimky z dôvodov týkajúcich sa ochrany verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, umožňujúce prijať opatrenia, keď si to bezpečnosť štátu skutočne vyžaduje.

Pokiaľ ide o právny rámec EÚ , investície štátnych investičných fondov v EÚ podliehajú rovnakým pravidlám a kontrolám ako akákoľvek iná forma či už zahraničného, alebo domáceho investovania, na ktorú sa vzťahujú zásady voľného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami vymedzené v článku 56 Zmluvy o ES.

Voľný pohyb kapitálu nie je neobmedzený. Je jednou zo základných zásad zakotvených v zmluve, že na európskej úrovni ho podľa článku 57 ods. 2 Zmluvy o ES možno regulovať z dvoch dôvodov: po prvé, Spoločenstvo môže prijať kvalifikovanou väčšinou opatrenia o pohybe kapitálu z tretích krajín vrátane priamych investícií. Po druhé, nevylučuje sa pre Spoločenstvo možnosť jednomyseľným rozhodnutím zaviesť opatrenia obmedzujúce priame investície.

Nariadenie o fúziách umožňuje členským štátom prijať opatrenia chrániace ich oprávnené záujmy vrátane záujmov, ktoré nespadajú do hospodárskej súťaže. Tieto opatrenia musia byť nevyhnutné, nediskriminačné a primerané a takisto zlučiteľné s ostatnými ustanoveniami právnych predpisov Spoločenstva. Verejná bezpečnosť, pluralita médií a pravidlá obozretnosti sa pokladajú za oprávnené záujmy, kým oprávnenosť ostatných záujmov sa overuje od prípadu k prípadu po ich oznámení Komisii.

Pokiaľ ide o vnútroštátne právne predpisy, členské štáty majú svoje nástroje, ktoré možno použiť na kontrolu investícií štátnych investičných fondov, ako aj akýchkoľvek ďalších investorov, a na zavedenie podmienok pre ne. Môžu vyvinúť aj nové opatrenia vhodné na riešenie špecifických potrieb v prípade ich výskytu za podmienky, že tieto opatrenia budú zlučiteľné so zmluvou, primerané a nediskriminačné a nebudú protirečiť medzinárodným záväzkom.

Európsky súdny dvor vypracoval ďalšie pokyny, v ktorých usmerňuje členské štáty, ako uviesť vnútroštátne opatrenia do súladu so zmluvou, a zdôraznil v nich, že čisto ekonomické dôvody nikdy nemôžu ospravedlniť existenciu prekážok zakázaných zmluvou[4]. Súd poskytol aj kritériá na zhodnotenie primeranosti systémov udeľovania povolení: systémy musia byť zamerané na ochranu oprávneného všeobecného záujmu a musia ukladať prísne lehoty pre odvolania, musia obsahovať zoznam aktív či rozhodnutí manažmentu, na ktoré sa vzťahujú, a ich objektívne a stabilné kritériá musia podliehať účinnému súdnemu dohľadu[5].

Napokon existujú možnosti, ako pravidelne sledovať a kontrolovať správanie fondov v úlohe investorov prostredníctvom regulačného rámca, ktorý je účinným nástrojom ochrany verejných záujmov bez ohľadu na vlastníka. Platí to najmä v prípade sieťových odvetví.

3.2. Dôvody na zavedenie spoločného prístupu

Takže EÚ má prostriedky na riešenie problémov, ktoré môžu priniesť štátne investičné fondy. Aj členské štáty disponujú podľa zmluvy primeranými právomocami na riešenie otázok verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Okrem toho fondy sa doteraz správali ako spoľahliví investori a ich činnosť nespôsobovala fungovaniu vnútorného trhu problémy. Skúsenosti posledného obdobia však ukazujú, že nedostatočná prehľadnosť niektorých fondov vyvoláva obrannú reakciu. Viacero členských štátov sa v posledných mesiacoch nachádzalo pod tlakom aktualizovať vnútroštátne právne predpisy a preskúmať možnosť zavedenia výnimiek pri uplatňovaní zásady voľného pohybu kapitálu a slobody usadiť sa. Očakávaný nárast fondov čo do veľkosti aj významu môže tento tlak iba znásobiť. Preto existujú reálne dôvody na posilnenie transparentnosti, predvídateľnosti a zodpovedného uskutočňovania transakcií týchto fondov. Odstránením zbytočných obáv sa ľahšie zachová otvorené investičné prostredie, ktoré umožní EÚ a jeho členským štátom naďalej čerpať výhody z investícií štátnych investičných fondov.

Existujú tri dôvody, prečo je potrebný spoločný prístup EÚ k týmto fondom:

- Po prvé, štátne investičné fondy sú celosvetovou záležitosťou a multilaterálne riešenia ponúkajú väčšie výhody ako individuálne reakcie štátov. Medzinárodný prístup môže priniesť určitý stupeň istoty a môže umožniť fondom prijímať rozhodnutia o investíciách s ohľadom na spoločný prístup. Prebiehajúce iniciatívy na multilaterálnej úrovni podporia spoločné pochopenie výziev predstavovaných fondmi a budú presadzovať prípadné mechanizmy, prostredníctvom ktorých ich možno riešiť. Spoločný prístup celej EÚ zvýši na maximum európsky vplyv v medzinárodných diskusiách. To isté platí pre ďalší dialóg s tretími krajinami vrátane tých, ktoré vlastnia a/alebo prevádzkujú tieto fondy.

- Po druhé, nutnosť zachovania dobre fungujúceho vnútorného trhu, na ktorom sa uplatňujú otvorené a nediskriminačné pravidlá, si vyžaduje spoločný postup. Nekoordinované reakcie by rozdrobili vnútorný trh a poškodili európsku ekonomiku ako takú. Je ilúziou myslieť si, že na integrovanom jednotnom trhu by mohli byť prínosom individuálne opatrenia. Nejednotnosť vo výklade a prístupe v sebe skrýva riziko vytvorenia cestičiek na obchádzanie pravidiel a odklon investícií z Európy – demotivačný účinok tohto trendu by sa mohol preniesť z fondov aj na iných potenciálnych investorov. Ak by členské štáty konali individuálne a nekoordinovane a zaviedli by zaťažujúce a záväzné mechanizmy na kontrolu investícií a vytváranie podmienok pre ne, uvedené riziko by bolo veľmi reálne. Uplatnením ustanovení zmluvy sa tomuto riziku vyhneme.

- Napokon jedným z hlavných cieľov obchodnej politiky EÚ je otvoriť trhy tretích krajín pre investorov z EÚ a založiť ich na rovnakých zásadách, ako sú zásady, ktorými sa riadi vnútorný trh. Toto úsilie by bolo sťažené, keby EÚ vyvolávala dojem, že sama investorom vytvára prekážky.

IV. Postup vpred: Zásady prijatia spoločnej reakcie EÚ k problematike štátnych investičných fondov

4.1. Možnosti spoločného prístupu EÚ k problematike štátnych investičných fondov

Cieľom spoločného prístupu EÚ je zachovať jasné, predvídateľné a spoľahlivé právne prostredie utužujúce otvorené kapitálové trhy a investície v celosvetovom meradle. EÚ a jej členské štáty môžu a mali by chrániť svoje oprávnené politické ciele bez toho, aby upadli do pasce protekcionizmu. EÚ zároveň potrebuje udržať rovnováhu medzi opatreniami prijatými voči investíciám z tretích krajín a opatreniami prijatými v kontexte vnútorného trhu s ohľadom na investície EÚ.

Z verejnej diskusie vyplynulo viacero nápadov, ako zlepšiť reakciu Európy na štátne investičné fondy. Jedným z nich bolo zriadenie výboru EÚ pre zahraničné investície, ktorý by reflektoval na opatrenia v USA, ako aj vytvorenie celoúnijného monitorovacieho mechanizmu alebo nejakého mechanizmu „zlatých akcií“ pre investície z krajín mimo EÚ. Všetky tieto nápady so sebou nesú riziko vyslania klamného signálu – že EÚ ustupuje od svojho záväzku mať otvorený investičný režim. Takisto by bolo zložité skĺbiť ich s právnymi predpismi EÚ a medzinárodnými záväzkami.

Komisia preto zastáva názor, že najlepšie bude presadiť medzi čerpajúcimi krajinami a štátnymi investičnými fondmi a ich sponzorskými krajinami kooperatívne úsilie o vypracovanie súboru zásad zabezpečujúcich transparentnosť, predvídateľnosť a zodpovednosť pri uskutočňovaní investícií štátnymi investičnými fondmi. Je veľmi potrebné, aby boli do tohto procesu aktívne zapojené všetky relevantné strany a podieľali sa na vytvorení vyváženého a stabilného rámca upravujúceho investície štátnych investičných fondov.

Tento prístup má dva rozmery. ES očakáva od fondov, že sa dobrovoľne zaviažu dodržiavať isté normy súvisiace s transparentnosťou a správou, ktoré budú natoľko jasné, že rozptýlia obavy verejnosti. V tejto súvislosti treba plne podporiť úsilie MMF vypracovať kódex správania pre štátne investičné fondy a úsilie OECD určiť osvedčené postupy uplatňované pri investíciách fondov v čerpajúcich krajinách. EÚ by mala poskytnúť impulz k intenzívnejšej medzinárodnej spolupráci v tomto ohľade. Navyše, dodržiavanie týchto noriem fondmi pomôže zabezpečiť investujúcim krajinám jasný, predvídateľný a stabilný rámec pre investície v EÚ a jej členských štátoch, ako aj v iných čerpajúcich krajinách.

Komisia preto navrhuje spoločný prístup, ktorý by mal predstavovať príspevok EÚ k medzinárodnému úsiliu etablovať rámec na zlepšenie transparentnosti, predvídateľnosti a zodpovedného uskutočňovania transakcií týchto fondov.

4.2. Zásady spoločného prístupu EÚ k štátnym investičným fondom ako k investorom

Spoločný prístup EÚ, v rámci ktorého sa k štátnym investičným fondom pristupuje ako k investorom, by mal vychádzať z týchto zásad:

- Záväzok mať otvorené investičné prostredie: v súlade s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť by EÚ mala potvrdiť svoj záväzok otvoriť svoje trhy zahraničnému kapitálu a udržiavať investičnú klímu priaznivú pre investorov. Akýkoľvek krok, ktorý by bol protekcionistický alebo bol takto vnímaný, môže vyvolať v tretích krajinách protireakciu a spôsobiť negatívnu špirálu protekcionizmu. EÚ čerpá výhody zo svojej otvorenosti voči zvyšku sveta – a zo svojich investícií za hranice – a preto by bola jednou z prvých, ktorých by protekcionistická tendencia poškodila. Paralelne s uvedeným by sa EÚ mala snažiť otvoriť krajiny, ktoré vlastnia štátne investičné fondy, investorom z EÚ a zabezpečiť pre nich spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie, najmä prostredníctvom rokovaní o dohodách o voľnom obchode.

- Podpora multilaterálnej spolupráce: EÚ by sa mala aktívne podieľať na práci medzinárodných organizácií, najmä MMF a OECD. EÚ víta otvorený dialóg s majiteľmi štátnych investičných fondov a uvedomuje si výhody globálneho prístupu k spoločnému rámcu pre investície týchto fondov.

- Využívanie existujúcich nástrojov: EÚ a členské štáty už majú špecifické nástroje, ktoré im umožňujú príslušným spôsobom reagovať na riziká alebo výzvy predstavované cezhraničnými investíciami vrátane investícií štátnych investičných fondov, ak je to v záujme verejného poriadku a verejnej bezpečnosti.

- Dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o ES a z medzinárodných záväzkov: EÚ a jej členské štáty budú naďalej konať spôsobom plne zlučiteľným so zásadami uvedenými v Zmluve o založení ES a s medzinárodnými záväzkami EÚ.

- Proporcionalita a transparentnosť: opatrenia týkajúce sa investícií prijaté z dôvodov ochrany verejného záujmu by v súlade so zásadou proporcionality nemali zachádzať za hranice toho, čo je potrebné na dosiahnutie odôvodneného cieľa, a právny rámec by mal byť predvídateľný a transparentný.

Tieto základné zásady tvoria podstatu spoločného prístupu EÚ a mali by predstavovať pre čerpajúce krajiny východisko pre dohodu o zaobchádzaní s investíciami štátnych investičných fondov. Prenesené na medzinárodnú úroveň, spoločný prístup by mal čerpať z uvedených zásad otvorenosti cezhraničným investíciám, uprednostňovania multilaterálnych riešení, rešpektovania existujúcich medzinárodných záväzkov, proporcionality a predvídateľnosti pravidiel.

4.3. Budovanie dôvery v prevádzku štátnych investičných fondov: príspevok Európy ku kódexu správania pre sponzorské krajiny a štátne investičné fondy

Obavy týkajúce sa neistoty a nepredvídateľnosti v súvislosti so správaním štátnych investičných fondov možno účinne rozptýliť splnením dvoch podmienok, na ktoré by sa mala Európa zamerať, ak chce prispieť k celosvetovému úsiliu o vypracovanie spoločnej rámcovej úpravy pre investície fondov. Prvou je zaistiť vyššiu úroveň prehľadnosti a informovanosti o správe fondov. Druhou podmienkou je zabezpečiť vyššiu úroveň transparentnosti ich činnosti a investícií. Na tieto podmienky sa musia zamerať sponzorské krajiny a štátne investičné fondy.

a) Správa fondov

Obavy z toho, že štátne investičné fondy berú pri rozhodovaní ohľad na politické a iné nekomerčné záujmy, možno rozptýliť objasnením miery možného politického vplyvu na činnosť fondu. V usmerneniach MMF pre správu devízových rezerv [6] sa uvádzajú dôležité zásady, ktoré možno rozšíriť aj na tieto fondy. Rovnako zásady uvedené v usmerneniach OECD pre obchodnú správu štátnych podnikov [7] sú dôležité pre štátne investičné fondy, ktoré uskutočňujú cezhraničné investície.

Zásady riadnej správy fondov zahŕňajú:

- jasné prerozdelenie a oddelenie zodpovednosti v internej štruktúre vedenia fondu,

- vypracovanie a zverejnenie investičnej politiky, v ktorej sú vymedzené všeobecné ciele investícií fondov,

- existencia prevádzkovej autonómie, ktorá subjektu umožňuje dosiahnuť vymedzené ciele,

- verejné odtajnenie všeobecných zásad, ktorými sa riadia vzťahy medzi fondom a vládou,

- odtajnenie všeobecných zásad vnútornej správy fondu, ktoré poskytujú záruku bezúhonnosti,

- vypracovanie a zverejnenie stratégií riadenia rizík.

b) Transparentnosť

Transparentnosť pozitívne ovplyvňuje disciplínu pri spravovaní aktív fondu, keďže relevantné zainteresované strany môžu do určitej miery dohliadať na činnosť investorov a monitorovať, či sa fondy neodchyľujú od stanovených cieľov. V tomto zmysle transparentnosť zvyšuje zodpovednosť. V prípade štátnych investičných fondov transparentnosť neslúži len na posilnenie trhovej disciplíny, ale zároveň znižuje motiváciu na vládne zásahy. Je preto kritickým faktorom pri zaisťovaní dôvery, ktorá je základom pre otvorené investičné prostredie.

Keďže štátne investičné fondy sú spravované oddelene od devízových rezerv krajín, sú vylúčené z mechanizmov transparentnosti, ktoré MMF zaviedol pre devízové rezervy (špeciálna norma MMF na šírenie údajov, SDDS). Bolo by vhodné uvažovať o rozšírení špecifických noriem transparentnosti na štátne investičné fondy. Existujúce usmernenia MMF a OECD obsahujú takéto normy a niektoré fondy, napr. patriace Nórsku a Singapuru, sú spravované podľa zásad, na ktoré sa možno odvolávať. Nemožno však predpokladať, že by fondy dodržiavali transparentné postupy idúce za hranice postupov vyvinutých MMF a OECD, momentálne uplatňovaných na podobných štátnych investorov.

Bolo by vhodné zvážiť tieto transparentné postupy:

- výročné odtajnenie investičných pozícií a rozdelenia aktív, najmä u investícií, ktorými sa získava väčšinový podiel,

- uplatňovanie vlastníckych práv,

- odtajnenie využívania požičaných peňazí a menového rozloženia,

- objem a pôvod zdrojov subjektu,

- odtajnenie právnych predpisov domovskej krajiny a informácie o dozore nad fondom.

V. Záver

Na jarnom zasadnutí Európskej rady sa členským štátom ponúka príležitosť potvrdiť spoločný prístup k investíciám štátnych investičných fondov a reagovať tým na vznikajúce obavy. Koordinovaný prístup nezasahuje do výsad a existujúcich právomocí štátov určených na ochranu oprávnených záujmov a verejných politických cieľov. Jeho cieľom je sformulovať spoločné očakávania, pokiaľ ide o zvýšenie transparentnosti, predvídateľnosti a zodpovednosti v súvislosti s transakciami fondov, a dodať väčšiu váhu európskemu príspevku k celosvetovému hľadaniu riešenia tejto problematiky.

V súlade so zásadami zakotvenými v zmluve a s obnovenou Lisabonskou stratégiou Európa musí zostať verná svojej tradícii otvorenosti kapitálovým investíciám, keďže v tomto globalizovanom svete predstavujú pre európske ekonomiky významný zdroj sily. Túto voľbu otvorenosti však musí dopĺňať zapojenie štátnych investičných fondov do spoločného úsilia o skvalitnenie ich správy, ako aj informácií, ktoré poskytujú trhu. Uvedené nebude prínosom len pre EÚ, je to v záujme všetkých čerpajúcich, ako aj sponzorských krajín.

Spoločný prístup EÚ by mal byť zároveň príspevkom k úsiliu MMF vypracovať kódex správania pre štátne investičné fondy a pre ich majiteľov a takisto k úsiliu OECD vymedziť zásady, ktoré by mali uplatňovať čerpajúce krajiny pri zaobchádzaní s fondmi. Mal by napomôcť dosiahnutiu dohody, najlepšie do konca roka 2008, o súbore usmernení, ktoré nastolia nevyhnutnú dôveru v riadne a transparentné fungovanie fondov.

[1] Podrobnejšie rozobrané v „Globálna Európa: Svetová konkurencia“ – KOM(2006) 567, 4.10.2006, a v „Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie“, KOM(2007) 581, 3.10.2007.

[2] Najväčšie fondy sponzorujú Spojené arabské emiráty (dva fondy), Nórsko, Rusko, Saudská Arábia, Kuvajt, Čína a Singapur (dva fondy).

[3] Podľa niektorých odhadov by sa mal objem týchto fondov v budúcom desaťročí zoštvornásobiť, takže by do roku 2015 mohol dosiahnuť 12 biliónov $.

[4] Okrem toho, ako sa vyžaduje v článku 58 ods. 3 Zmluvy o ES, opatrenia prijaté členskými štátmi nesmú byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu, článok 56 Zmluvy o ES.

[5] Pozri napr. rozsudok zo 4. júna 2002, vec C-503/99, Komisia proti Belgicku , s. 48-52.

[6] http://www.imf.org/external/np/mae/ferm/eng/index.htm

[7] http://www.oecd.org/dataoecd/46/51/34803211.pdf