52013PC0853

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           Kontext návrhu

Návrhom tejto zmeny nariadenia (ES) č. 539/2001[1], ktoré bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 1211/2010[2], Komisia sleduje cieľ prispôsobiť prílohy predmetného nariadenia s prihliadnutím na pokrok, ktorý sa za posledné tri roky dosiahol pri rozhovoroch o liberalizácii vízového režimu s Moldavskou republikou, a presunúť túto krajinu z prílohy I (zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov) do prílohy II (zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od uvedenej povinnosti) tohto nariadenia. Tento presun je v súlade s politickým záväzkom Európskej únie prijatým v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo schválené na pražskom samite Východného partnerstva 7. mája 2009 a ktoré podčiarkuje dôležitosť mobility občanov a liberalizácie vízového režimu v bezpečnom prostredí. EÚ sa zaviazala podnikať postupné kroky vedúce k úplnej liberalizácii vízového režimu ako k dlhodobému cieľu pre partnerské krajiny za predpokladu, že sa vytvoria podmienky pre dôsledne riadenú a bezpečnú mobilitu. V spoločnom vyhlásení pri príležitosti stretnutia Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Moldavskou republikou 21. decembra 2009 bolo odsúhlasené začatie dialógu zameraného na preskúmanie podmienok budúceho bezvízového cestovania moldavských občanov do EÚ.

Všeobecný kontext a dôvody návrhu

V súlade s článkom 62 ods. 2 písm. b) bodom i) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prijala Rada v roku 2001 nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (takzvaný „negatívny zoznam“), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (takzvaný „pozitívny zoznam“). V článku 61 Zmluvy o ES sa tieto zoznamy uvádzajú medzi sprievodnými opatreniami, ktoré priamo súvisia s voľným pohybom osôb v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Ako sa uvádza v odôvodnení 5 nariadenia 539/2001, „určenie tých tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti, a tých, ktorí sú od nej oslobodení, sa riadilo uvážlivým hodnotením, od prípadu k prípadu, rôznych kritérií súvisiacich, okrem iného, s nelegálnou imigráciou, verejným záujmom a bezpečnosťou a so zahraničnými vzťahmi Európskej únie s tretími krajinami, pričom sa venovala pozornosť aj aspektom regionálnej spojitosti a reciprocity.“ Vzhľadom na kritériá verejného poriadku a nelegálneho prisťahovalectva by sa zvýšená pozornosť mala venovať aj bezpečnosti cestovných dokladov vydaných príslušnými tretími krajinami.

Keďže sa tieto kritériá uvedené v nariadení (ES) č. 539/2001 môžu vo vzťahu k tretím krajinám časom vyvíjať, zloženie negatívneho a pozitívneho zoznamu by sa malo podľa potreby preskúmavať.

Nariadenie (ES) č. 539/2001 bolo naposledy zmenené v roku 2010 (dvakrát), pričom zmeny odrážali na jednej strane výsledky rozhovorov o liberalizácii vízového režimu s krajinami západného Balkánu, ktoré viedli k presunu Albánska a Bosny a Hercegoviny do prílohy II, a na druhej strane pravidelnú revíziu zoznamov krajín vedúcu k presunu Taiwanu do prílohy II. V novembri 2012[3] Komisia navrhla ďalšiu pravidelnú revíziu zoznamov krajín. Rokovania o tomto návrhu prebiehajú. Najbližšia pravidelná revízia je plánovaná na začiatok roka 2014 a zohľadní sa v nej hospodársky vplyv liberalizácie vízového režimu v zmysle oznámenia Komisie o vízach a raste z novembra 2012[4].

Cieľom tejto úpravy nariadenia je zabezpečiť, aby zloženie zoznamov tretích krajín zodpovedalo kritériám stanoveným v odôvodnení 5 nariadenia vzhľadom na pokrok dosiahnutý Moldavskou republikou v rámci dialógu o liberalizácii jej vízového režimu.

2.           Prvky návrhu

Dialóg o vízach bol oficiálne otvorený 5. júna 2010 v Luxemburgu popri stretnutí Rady pre spoluprácu medzi EÚ a Moldavskou republikou a v nadväznosti na vysvetľujúce rozhovory, ktoré sa uskutočnili 2. marca 2010 v Kišiňove. V septembri 2010 prebiehali v Moldavskej republike návštevy odborníkov s cieľom vykonať podrobnú „analýzu rozdielov“, ktorá poskytla komplexné posúdenie situácie v každom z blokov otázok obsiahnutých v dialógu o vízach (bezpečnosť dokumentov vrátane biometrie; nelegálne prisťahovalectvo vrátane readmisie; verejný poriadok a bezpečnosť; vonkajšie vzťahy a základné práva) a ktorá bola predložená Rade na úrovni pracovnej skupiny v októbri 2010. V súlade so závermi Rady (pre zahraničné veci) z 25. októbra 2010 o Moldavskej republike a Východnom partnerstve sa prerokoval návrh akčného plánu pre Moldavskú republiku týkajúci sa liberalizácie vízového režimu (ďalej len „APVR“), ktorý Rada potvrdila 16. decembra 2010.

Moldavská vláda prijala 17. februára anotovaný národný akčný plán, ktorý predložila na stretnutí vyšších úradníkov 18. februára 2011.

Prvá správa o pokroku[5] vo vykonávaní akčného plánu liberalizácie vízového režimu Moldavskou republikou bola predložená 16. septembra 2011.

Druhá správa o pokroku[6] vo vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa vízového režimu Moldavskou republikou bola vydaná 9. februára 2012. Dňa 27. februára 2012 sa konalo stretnutie vyšších úradníkov, počas ktorého bola prednesená druhá správa o pokroku a boli prerokované ďalšie kroky v procese.

Tretia správa o pokroku[7] vo vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa vízového režimu Moldavskou republikou bola vydaná 22. júna 2012. Bola to tretia a záverečná správa o pokroku dosiahnutom v prvej fáze APVR. Obsahovala konsolidované posúdenie vykonané Komisiou týkajúce sa pokroku, ktorý dosiahla Moldavská republika pri plnení referenčných kritérií prvej fázy APVR týkajúcich sa vytvorenia legislatívneho, politického a inštitucionálneho rámca.

Komisia 3. augusta 2012 zverejnila širšie posúdenie možných migračných a bezpečnostných vplyvov budúcej liberalizácie vízového režimu pre občanov Moldavska cestujúcich do EÚ, ktoré vzniklo za účasti príslušných agentúr EÚ a zainteresovaných strán[8].

Rada prijala 19. novembra 2012 závery, v ktorých súhlasila s posúdením Komisie, že Moldavská republika splnila všetky referenčné kritériá prvej fázy akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu. Zaviedol sa požadovaný legislatívny, politický a inštitucionálny rámec. Následne sa začalo posudzovanie referenčných kritérií stanovených v rámci druhej fázy.

Dňa 28. januára 2013 sa uskutočnilo stretnutie vyšších úradníkov, ktorého témou boli ciele druhej fázy a príprava ďalších hodnotiacich misií. Hodnotiace misie zamerané na bloky 1, 2, 3 a 4 APVR prebiehali od 18. februára do 15. marca 2013. Hodnotiace misie boli jedinečné, pokiaľ ide o rozsah a podrobnosti posúdenia – trvali štyri týždne a podieľalo sa na nich 12 odborníkov z členských štátov EÚ, ktorých sprevádzali úradníci Komisie a ESVČ. Účelom týchto misií odborníkov bolo posúdiť stav plnenia referenčných kritérií druhej fázy akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu a stav vykonávania legislatívneho, politického a inštitucionálneho rámca v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Správy odborníkov boli dokončené v máji 2013. Štvrtá správa o pokroku bola vydaná 21. júna 2013[9] a opisoval sa v nej stav vykonávania legislatívneho a inštitucionálneho rámca, fungovanie inštitúcií a úroveň koordinácie medzi agentúrami.

V piatej správe o pokroku[10] prijatej 15. novembra 2013 sa opisuje, do akej miery boli vykonané odporúčania štvrtej správy a celkovo plnené referenčné kritériá druhej fázy APVR. Osobitná pozornosť sa venovala udržateľnosti reforiem a dosiahnutých výsledkov, napríklad aj prostredníctvom zmysluplnej politiky, pokiaľ ide o personálne vybavenie, kapacity a financovanie. Správa obsahuje aj posúdenie stavu plnenia odporúčaní adresovaných Moldavskej republike, ktoré sa nachádzali v správe o posúdení vplyvov z augusta 2012. Komisia dospela v správe k záveru, že Moldavská republika splnila všetky referenčné kritériá stanovené v štyroch blokoch druhej fázy APVR a že Moldavská republika vyčlenila primerané finančné a ľudské zdroje na to, aby zabezpečila udržateľnosť reforiem.

Od začatia dialógu o vízach medzi EÚ a Moldavskou republikou v júni 2010 a predloženia akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu moldavským orgánom v januári 2011 Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o pokroku, ktorý Moldavská republika dosiahla pri plnení referenčných kritérií stanovených v rámci štyroch blokov prvej a druhej fázy APVR.

Okrem tohto rozsiahleho procesu predkladania správ týkajúcich sa APVR Komisia naďalej monitorovala aj pokrok Moldavskej republiky v príslušných oblastiach APVR prostredníctvom:

· stretnutia vyšších úradníkov v rámci dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o vízach,

· spoločného podvýboru č. 3 EÚ a Moldavskej republiky,

· stretnutia vyšších úradníkov v rámci partnerstva medzi EÚ a Moldavskou republikou v oblasti mobility,

· dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o ľudských právach,

· spoločného readmisného výboru EÚ a Moldavskej republiky a

· spoločného výboru EÚ a Moldavskej republiky pre zjednodušenie vízového režimu.

V prípade každého z týchto výborov a dialógov sa stav spolupráce medzi EÚ a Moldavskou republikou pravidelne rieši. Počas posledných zasadnutí spoločného výboru pre zjednodušenie vízového režimu a spoločného readmisného výboru, ktoré sa uskutočnili s účasťou členských štátov 12. júna 2013 v Bruseli, Komisia zaznamenala celkovo veľmi uspokojujúcu úroveň vykonávania oboch dohôd.

Pôvodná dohoda o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Moldavskou republikou nadobudla platnosť 1. januára 2008. Všetkým občanom Moldavskej republiky (ďalej len „moldavskí občania“) umožnila znížené vízové poplatky a zrýchlené postupy vydávania víz, oslobodenie od vízových poplatkov pre osobitné kategórie moldavských žiadateľov, vydávanie víz na viac vstupov s dlhšou platnosťou v širšom rozsahu a jednoduchšie požiadavky podpornej dokumentácie na preukázanie účelu cesty. Dohoda takisto zahŕňala oslobodenie od vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov.

Dňa 1. júla 2013 vstúpila do platnosti posilnená dohoda s Moldavskou republikou o zjednodušení vízového režimu. Táto nová dohoda poskytuje ďalšie zjednodušenia a konkrétne výhody pre moldavských občanov: 1. väčší počet kategórií žiadateľov o udelenie víz profituje zo zjednodušení stanovených v pôvodnej dohode; 2. ustanovenia, ktoré sa týkajú vydávania víz na viac vstupov s dlhšou platnosťou pre určité kategórie cestujúcich bona fide, ponechávajú konzulom menší priestor na vlastné uváženie; 3. spolupráca členských štátov s externými poskytovateľmi služieb podlieha jasnému právnemu rámcu; 4. držitelia biometrických služobných pasov sú oslobodení od vízovej povinnosti.

Partnerstvo v oblasti mobility s Moldavskou republikou sa oficiálne začalo v septembri 2008 v Kišiňove. Podieľa sa na ňom 15 členských štátov (Bulharsko, Cyprus, Česku republika, Francúzsko, Grécko, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Taliansko) a dve agentúry EÚ (FRONTEX a Európska nadácia pre odborné vzdelávanie), ktoré spoločne pracujú, aby mohli predložiť koherentnú koncepciu spolupráce s partnerskou krajinou. V kontexte tohto partnerstva bola realizovaná široká škála iniciatív, pričom sa plne zohľadňujú štyri rozmery globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM): posilnenie legálnej migrácie a zjednodušenie mobility, prevencia a boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi, maximalizácia vplyvu migrácie a mobility na rozvoj a podpora medzinárodnej ochrany.

Vyriešenie problému Podnesterska nie je podľa APVR podmienkou liberalizácie vízového režimu. APVR navyše neobsahuje žiadny odkaz na územnú pôsobnosť. Liberalizácia vízového režimu prinesie úžitok občanom, ktorí sú držiteľmi biometrických pasov Moldavskej republiky.

V tomto návrhu sa odrážajú výsledky uvedených postupov: Komisia zohľadňuje aj skutočnosť, že dohody s Moldavskou republikou o zjednodušení vízového režimu a o readmisii boli uspokojivo vykonané, a navrhuje presunúť Moldavskú republiku, ktorá spĺňa všetky referenčné kritériá APVR, z negatívneho do pozitívneho zoznamu, avšak oslobodenie od vízovej povinnosti sa obmedzí len na držiteľov biometrických pasov vydaných v súlade s normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).

3.           Ďalšie kroky

Ukázalo sa, že dialóg medzi EÚ a Moldavskou republikou o vízach je dôležitým a mimoriadne účinným nástrojom pre napredovanie rozsiahlych a náročných reforiem nielen v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ale aj mimo hlavných oblastí, napríklad v oblasti právneho štátu a reformy súdnictva vrátane riadneho financovania politických strán, preskúmania imunít a modernizácie administratívy. Pokrok dosiahnutý Moldavskou republikou v priebehu posledných troch rokov vo všetkých oblastiach zahrnutých do štyroch blokov v rámci APVR je stabilný a účinný. Je dôkazom odhodlanosti a nepretržitého úsilia jednotlivých po sebe nasledujúcich moldavských vlád a všetkých štátnych inštitúcií, keď pristupovali k plneniu referenčných kritérií APVR ako k najvyššej národnej priorite.

Je vhodné pripomenúť, že reformy v niekoľkých kľúčových oblastiach, na ktoré sa vzťahuje APVR, boli dosiahnuté v prvej polovici roka 2013, a to aj napriek nestabilnej politickej situácii pretrvávajúcej niekoľko mesiacov, čo svedčí o primeranej úrovni dobrej správy vecí verejných a vyspelosti verejnej správy.

Zmenami vízových pravidiel EÚ, ktoré nastanú v krátkom čase, sa zavedie nový mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bude prispievať k ochrane integrity procesu liberalizácie vízového režimu a ako krajné opatrenie zabezpečí, aby bezvízové cestovanie neviedlo k nezrovnalostiam alebo k zneužívaniu.

Komisia zastáva názor, že Moldavská republika dosiahla od posledného júna pokrok potrebný na zabezpečenie účinného a udržateľného plnenia reforiem, ktoré musela vykonať, aby splnila referenčné kritériá APVR. Všetky opatrenia požadované po štvrtej správe o pokroku APVR boli vykonané. Fungovanie legislatívneho a politického rámca, štruktúra inštitucionálnych a organizačných zásad a uplatňovanie postupov vo všetkých štyroch blokoch sú v súlade s príslušnými európskymi a medzinárodnými normami.

Na základe tohto posúdenia a vzhľadom na výsledok nepretržitého monitorovania a predkladania správ, ktoré prebiehali od začatia dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o vízach, Komisia zastáva názor, že Moldavská republika spĺňa všetky referenčné kritériá stanovené v štyroch blokoch druhej fázy APVR. S prihliadnutím na celkové vzťahy medzi EÚ a Moldavskou republikou a ich dynamikou Komisia preto v súlade s metodikou dohodnutou v rámci APVR[11] predkladá potrebný legislatívny návrh na zmenu nariadenia Rady č. 539/2001.

V tejto súvislosti je užitočné pozrieť si dostupné štatistické údaje. Na konci roku 2012 sa podľa údajov o platných povoleniach na pobyt oprávnene zdržiavalo v EÚ približne 230 000 Moldavčanov[12]. Štatistické údaje ukazujú, že riziko nelegálnej migrácie moldavských občanov do EÚ sa v posledných rokoch znížilo: počet zadržaní sa od roku 2008, kedy bolo zadržaných 6 830 nelegálnych moldavských prisťahovalcov, každý rok znižoval, až dosiahol v roku 2012 počet 3 070, t. j. pokles o 55 %. Počet žiadostí o azyl sa takisto v uvedenom období znížil o polovicu (–48 %): v roku 2012 podalo žiadosť o azyl 435 Moldavčanov, čo znamenalo pokles z počtu 837 žiadostí v roku 2008. Pomer uskutočnených návratov k počtu vydaných rozhodnutí o návrate sa zlepšuje a v roku 2012 dosiahol 73 %, v porovnaní s pomerom približne 50 % v predchádzajúcich štyroch rokoch. Zatiaľ čo počet žiadostí o krátkodobé schengenské vízum zostával v priebehu posledných troch rokov stabilný (kolísal medzi 50 000 a 55 000), miera zamietnutých žiadostí o vízum sa prudko znížila, a to z 11,4 % v roku 2010 na 6,5 % v roku 2012. Uvedené údaje celkovo potvrdzujú, že migračné riziko, ktoré predstavujú moldavskí občania, sa výrazne znížilo. Zmenami vízových pravidiel EÚ sa v rámci nariadenia 539/2001 zavádza nový mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bude prispievať k ochrane integrity procesu liberalizácie vízového režimu a ako krajné opatrenie zabezpečí, aby bezvízové cestovanie neviedlo k nezrovnalostiam a k zneužívaniu.

Komisia bude v rámci existujúcich štruktúr a dialógov partnerstva a spolupráce, a ak to bude potrebné, prostredníctvom nadväzujúcich mechanizmov ad hoc naďalej aktívne monitorovať, či Moldavská republika nepretržite plní všetky referenčné kritériá obsiahnuté v štyroch blokoch APVR.

Podobne ako v prípade presunov krajín západného Balkánu do bezvízového režimu nie je dôvod na to, aby sa zavedenie oslobodenia od vízovej povinnosti pre Moldavskú republiku podmieňovalo uzavretím dohody s EÚ o oslobodení od vízovej povinnosti, vzhľadom na skutočnosť, že Moldavská republika už oslobodila všetkých občanov EÚ od vízovej povinnosti, a vzhľadom na to, že ak by dochádzalo k zneužívaniu bezvízového režimu, mechanizmus pozastavenia by predstavoval účinné riešenie.

4.           Hlavné organizácie alebo odborníci, s ktorými sa uskutočnili konzultácie

Uskutočnili sa konzultácie s členskými štátmi.

5.           Posúdenie vplyvu

Nie je potrebné.

6.           Právny základ

Vzhľadom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie tento návrh predstavuje rozvoj spoločnej vízovej politiky v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

7.           Zásada proporcionality a zásada subsidiarity

V nariadení (ES) č. 539/2001 sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc (negatívny zoznam), a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (pozitívny zoznam).

Rozhodnutie o zmene zoznamov alebo o presune krajín z negatívneho do pozitívneho zoznamu alebo naopak patrí v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) ZFEÚ do právomoci Európskej únie.

8.           Výber nástrojov

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa musí zmeniť nariadením.

9.           Vplyv na rozpočet

Navrhovaná zmena nemá vplyv na rozpočet Európskej únie.

2013/0415 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 77 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001[13] by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v nariadení. Tretie krajiny, v prípade ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej.

(2)       V súlade so spoločným vyhlásením schváleným na pražskom samite Východného partnerstva 7. mája 2009 a so zreteľom na ukončenie akčného plánu liberalizácie vízového režimu zo strany Moldavskej republiky Komisia zastáva názor, že Moldavská republika spĺňa všetky referenčné kritériá stanovené v akčnom pláne liberalizácie vízového režimu.

(3)       Keďže Moldavská republika spĺňa všetky referenčné kritériá, mala by sa presunúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Oslobodenie od vízovej povinnosti by sa malo vzťahovať len na držiteľov biometrických pasov vydaných Moldavskou republikou v súlade s normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).

(4)       Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis[14], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode[15].

(5)       Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[16], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES[17].

(6)       Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis[18], ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ[19].

(7)       Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[20]; Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(8)       Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis[21]; Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(9)       Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo sa naň inak vzťahuje pred pristúpením do schengenského priestoru v zmysle článku 3 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(10)     Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2005.

(11)     Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 1 aktu o pristúpení z roku 2011,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 539/2001 sa mení takto:

1.           V prílohe I sa vypúšťa odkaz na Moldavsko.

2.           V prílohe II časti 1 sa vkladá toto:

„Moldavská republika*

______________

*        Oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje len na držiteľov biometrických pasov vydaných v súlade s normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

[1]               Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1.

[2]               Ú. v. EÚ L 339, 22.12.2010, s. 6.

[3]               COM (2012) 650 final.

[4]               COM (2012) 649 final.

[5]               SEK(2011) 1075 v konečnom znení.

[6]               SWD(2012) 12 final.

[7]               COM (2012) 348 final.

[8]               COM(2012) 443 final.

[9]               COM(2013) 459 final.

[10]             Ešte nebola uverejnená, odkaz sa doplní v neskoršej fáze.

[11]             (*) Znenie piatej správy o pokroku je v súčasnosti predmetom konzultácií medzi útvarmi a v prípade, ak by sa formulácie záverov zmenili, sa toto znenie bude musieť náležite prispôsobiť.

[12]             Údaje predložené v tomto oddieli sa vzťahujú na všetky krajiny EÚ okrem Spojeného kráľovstva, Írska a Chorvátska; takisto zahŕňajú údaje týkajúce sa Švajčiarska, Nórska, Islandu a Lichtenštajnska. Zdrojom všetkých údajov je Eurostat, s výnimkou údajov o žiadostiach o udelenie víz a zamietnutiach, ktoré zozbieralo GR HOME.

[13]             Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

[14]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

[15]             Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

[16]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

[17]             Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

[18]             Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

[19]             Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.

[20]             Ú. v. EÚ L 131, 1.6.2000, s. 43.

[21]             Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2002, s. 20.