18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/1

1.

je plne odhodlaný zapojiť sa do riešenia problémov spojených so súčasnou krízou a podporuje úsilie zabezpečiť lepšiu koordináciu a správu v hospodárskej a menovej únii v snahe prekonať recesiu a krízu štátneho dlhu vďaka zaručeniu zdravých a udržateľných verejných financií;

2.

zdôrazňuje, že prísnejšiu rozpočtovú disciplínu a výrazné zníženie dlhu musia sprevádzať rýchle opatrenia na podporu rastu a územnej súdržnosti, ktoré budú stimulovať vytváranie pracovných miest a udržateľnú zamestnanosť, s cieľom vytvoriť podmienky na oživenie európskeho hospodárstva a zabezpečiť budúcnosť projektu európskej integrácie;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že nová zmluva bola vypracovaná mimo existujúceho rámca primárnej legislatívy EÚ a len s minimálnym zapojením Európskeho parlamentu, v procese, ktorému dominovali medzivládne rokovania, a že sa týka otázok, ktoré už vo veľkej miere pokrýva legislatíva EÚ v súlade s bežnými demokratickými postupmi EÚ;

4.

i naďalej sa zasadzuje za „metódu Spoločenstva“, ktorá je najlegitímnejšou cestou budovania Európskej únie ako spoločného politického priestoru;

5.

pripomína, že je naliehavé, aby si EÚ opäť získala dôveru svojich občanov a aby znovu naštartovala hospodársky rast, pričom zároveň musí podporovať sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť;

6.

žiada, aby sa v novej zmluve jasne uviedla požiadavka rešpektovať zásadu subsidiarity a proporcionality, a požaduje, aby boli uznané právne kompetencie regionálnych a miestnych orgánov v oblasti hospodárskeho riadenia;

7.

zdôrazňuje, že „zlaté pravidlo“ týkajúce sa rovnováhy verejných účtov, ktoré navrhli signatári zmluvy, sa netýka len verejných financií, za ktoré nesú zodpovednosť centrálne vlády, ale bude mať dosah aj na verejný rozpočet regionálnych a miestnych samospráv;

8.

podporuje hlbšiu hospodársku integráciu a viac synergií medzi rozpočtami regiónov, miest, jednotlivých štátov a EÚ v súlade s právnymi kompetenciami regionálnych a miestnych orgánov v oblasti finančnej nezávislosti;

9.

zasadzuje sa za nezávislú a objektívnu európsku ratingovú agentúru v snahe zefektívniť ratingové agentúry, zabezpečiť, aby boli dôveryhodnejšie a spoľahlivejšie pri poskytovaní analýz o verejných financiách, vrátane dlžobných úpisov európskych miestnych a regionálnych samospráv. Vyvážilo by sa tým tiež súčasné dominantné postavenie niekoľkých existujúcich ratingových agentúr a vniesla by sa väčšia transparentnosť do ratingových hodnotení;

10.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila stav regionálnych a miestnych verejných financií vo svojom výročnom monitorovaní vnútroštátnych verejných financií v Európskej únii a v ročnom prieskume rastu, ku ktorým môže VR vyjadriť svoj postoj;

11.

žiada signatárov zmluvy, aby zabezpečili koherentnosť a nadradenosť európskeho práva a aby najneskôr do 5 rokov od nadobudnutia účinnosti novej zmluvy zahrnuli jej obsah do zmlúv EÚ;

12.

zastáva názor, že nová medzivládna zmluva nesmie obsahovať žiaden mechanizmus sankcií, ktorý by priamo súvisel s prideľovaním rozpočtových prostriedkov na politiky EÚ, ako je politika súdržnosti. Pripomína svoj odmietavý postoj voči akejkoľvek forme makroekonomickej podmienenosti, ktorá by trestala miestne a regionálne samosprávy za ekonomické a rozpočtové rozhodnutia, ktoré prijali národné vlády;

13.

ľutuje, že nebolo možné poradiť sa so Súdnym dvorom, či je plánovaná medzinárodná dohoda v súlade so zmluvami EÚ a so zásadou subsidiarity;

14.

zdôrazňuje, že mnohé z opatrení navrhnutých v novej zmluve sú už obsiahnuté v balíku šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí (Six Pack), ktorého cieľom je posilniť Pakt o stabilite a raste, alebo mohli byť prijaté ako doplnok k tomuto balíku;

15.

žiada, aby bol po nadobudnutí účinnosti novej zmluvy zvolaný konvent s cieľom začleniť obsah novej zmluvy do právneho rámca Európskej únie; usudzuje, že je nevyhnutné zapojiť do tejto budúcej zmeny zmluvy VR ako zhromaždenie regionálnych a miestnych orgánov, v súlade s „riadnym postupom“;

16.

oceňuje cieľ dosiahnuť čoraz lepšiu koordináciu hospodárskych politík a opätovne zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve (2); žiada preto signatárov, aby:

17.

zdôrazňuje, že 94,5 % rozpočtu EÚ sa vynakladá najmä na investície na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a zdôrazňuje, že je potrebná hlbšia fiškálna a hospodárska integrácia a viac synergií medzi rozpočtom na úrovni štátov, regiónov, miest a EÚ;

18.

zdôrazňuje mimoriadny prínos politiky súdržnosti, najmä jej stimulačný účinok z hľadiska investícií na podporu rastu a zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch, a upozorňuje, že súčasné priority štrukturálnych fondov si nevyžadujú presmerovanie, ale posilnený postup, aby sa zrýchlilo a zefektívnilo vyčleňovanie a vyplácanie prostriedkov, a to aj prostredníctvom posilneného budovania kapacít zo strany príjemcov;

19.

žiada, aby sa každé rozhodnutie o prerozdelení nepridelených prostriedkov zo štrukturálnych fondov prispôsobilo špecifickej socio-ekonomickej situácii každého regiónu s ohľadom na zásadu subsidiarity a proporcionality. V tejto súvislosti musia priority určiť všetci príslušní partneri vrátane miestnych a regionálnych orgánov;

20.

vyzýva Európsku komisiu a centrálne vlády, aby v prípade prerozdeľovania prostriedkov politiky súdržnosti zaručili, že regionálne a miestne orgány budú plne zapojené do navrhovania a realizácie nových politických opatrení v záujme vytvárania pracovných miest a na podporu rastu, v snahe zabrániť opätovnému presunu politiky na národnú úroveň;

21.

oceňuje, že Európska komisia pomáha členským štátom čo najlepšie využívať nevyužité prostriedky zo štrukturálnych fondov, a má v úmysle proaktívne sa zapojiť do tejto iniciatívy prostredníctvom politických odporúčaní a osvedčených postupov vyvinutých na regionálnej a miestnej úrovni v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, odbornej prípravy, ako aj prostredníctvom skúseností a poznatkov, pokiaľ ide o optimálne využívanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov;

22.

žiada, aby sa všetky dodatočné opatrenia v súvislosti s národnými plánmi zamestnanosti prijímali v partnerstve s regionálnymi a miestnymi orgánmi; podporuje myšlienku, s ktorou prišla Komisia, že ťažiskovým bodom každého národného plánu zamestnanosti by mala byť iniciatíva na ochranu mládeže, ktorá má zaručiť, aby bol každý mladý človek do 4 mesiacov po skončení školy buď zamestnaný, alebo aby pokračoval v odbornej príprave alebo vzdelávaní; odporúča, aby sa viac podporovalo podnikanie mladých ľudí, ako možný spôsob pracovnej kariéry;

23.

zdôrazňuje potenciálny prínos programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity Progress, keďže informovanosť o programe je dobrá, program je ľahko dostupný pre príjemcov a zameriava sa na udržateľné dlhodobé štrukturálne opatrenia;

24.

víta záväzok Európskej rady zaviesť čo najskôr do praxe návrhy Komisie týkajúce sa jednotného trhu, a predovšetkým modernizácie právneho rámca verejného obstarávania v EÚ, v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

25.

opätovne zdôrazňuje, že MSP zohrávajú v regionálnom a miestnom hospodárstve rozhodujúcu úlohu, a vyzýva, aby boli prijaté aj ďalšie opatrenia na vytvorenie takého prostredia v Európe, ktoré by podporovalo MSP, najmä pokiaľ ide o prístup MSP k rizikovému kapitálu;

26.

žiada, aby boli vytvorené „partnerstvá pre Small Business Act“, aby sa aj naďalej zavádzal na regionálnej úrovni do praxe Small Business Act (SBA); zdôrazňuje význam súťaže o ocenenie Európsky podnikateľský región roka, ktorú VR odštartoval v roku 2010 ako sieť regiónov, ktoré vypracúvajú individuálne regionálne stratégie na podporu podnikania a využitie inovatívneho potenciálu podnikov;

27.

nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že sa v prípade všetkých právnych predpisov najprv vykoná analýza územného vplyvu;

28.

víta návrh Komisie zaviesť pilotný projekt v rámci „Iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020“, ktorá sa má využiť na zavedenie stratégie Európa 2020 do praxe;

29.

víta skutočnosť, že Európsky parlament uznal, že kvalita európskej, národnej, regionálnej a miestnej verejnej správy, ako aj efektívne poskytovanie služieb všeobecného záujmu, je určujúcim prvkom konkurencieschopnosti a produktivity;

30.

trvá na tom, že stratégia Európa 2020 by mala v plnej miere nadobudnúť územný rozmer, a ľutuje, že v ročnom prieskume rastu, ktorý vypracovala Európska komisia, sa len zriedka uvádza, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne orgány do implementácie národných reformných programov;

31.

zdôrazňuje, že monitorovacia správa VR k stratégii Európa 2020 poukazuje na to, že v zavádzaní stratégie Európa 2020 sa prejavuje nedostatočné partnerstvo a vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine členských štátov neboli mestá a regióny dostatočne včas, v dostatočnej miere a účinne zapojené do prípravy národných reformných programov;

32.

upriamuje pozornosť v tejto súvislosti na svoj návrh týkajúci sa územných dohôd, ktoré sa majú prijímať v každom členskom štáte s cieľom zabezpečiť, že sa pri uplatňovaní národných reformných programov bude využívať viacúrovňové riadenia a prístup založený na partnerstve, a to prostredníctvom dohody medzi všetkými z právneho hľadiska kompetentnými verejnými orgánmi;

33.

vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlene navrhla Európsky kódex správania týkajúci sa zásady partnerstva v politike súdržnosti, ktorý by mal zlepšiť účinnosť a riadenie stratégie Európa 2020;

34.

vyjadrí sa k odporúčaniam pre jednotlivý krajiny na rok 2012, ktoré vypracovala Európska komisia, ako aj k ročnému prieskumu rastu 2013, aby preskúmal úroveň zapojenia regionálnych a miestnych orgánov; žiada Radu, aby prijala odporúčania pre jednotlivé krajiny, pokiaľ ide o časť stratégie, ktorá sa týka riadenia;

35.

žiada svoju predsedníčku, aby toto uznesenie zaslala inštitúciám EÚ a členským štátom.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/5

1.

považuje informačné centrá Europe Direct za dôležitý prvok komunikačnej politiky Európskej únie. Občania neustále žiadajú viac informácií o otázkach týkajúcich sa Európskej únie, a je čoraz dôležitejšie čo najaktuálnejšie informovať širokú verejnosť o vývoji v Európskej únii a opatreniach, ktoré boli prijaté;

2.

poukazuje na to, že v celej EÚ je v súčasnosti asi 480 informačných centier Europe Direct, ktoré často financujú a prevádzkujú komunálne alebo regionálne subjekty, ale niekedy aj mimovládne organizácie;

3.

domnieva sa, že zmyslom Europe Direct je nielen sprostredkúvať všeobecné informácie o EÚ, a odpovedať na otázky občanov, ale predovšetkým aj pomôcť vytvárať pozitívny postoj k Európe;

4.

súhlasí s tým, že na dosiahnutie tohto cieľa sa majú využiť informačné a osvetové kampane, internetové stránky, zverejnenia, ako aj interakcia s miestnymi médiami;

5.

zdôrazňuje decentralizovaný prístup, ktorý predstavujú centrá Europe Direct, lebo práve on umožňuje plošne sprostredkovať Európu, zamerať sa na regionálne osobitosti a pokryť dopyt po špecifických informáciách, ktorý z nich vyplýva;

6.

výslovne preto víta úsilie podpredsedníčky Európskej komisie, pani Viviane Reding, ktorá sa zasadzuje za zachovanie informačných centier Europe Direct, a je proti navrhnutému kráteniu doterajších prostriedkov pre tieto centrá;

7.

poukazuje však na to, že prostriedky, ktoré dáva Európska komisia k dispozícii, predstavujú spravidla len malú časť skutočných nákladov na prevádzku informačných centier Europe Direct;

8.

pripomína značné finančné, personálne a administratívne úsilie, ktoré vyvíjajú regionálne a miestne samosprávy, pokiaľ ide o európsku prácu s verejnosťou;

9.

znepokojuje ho, že vzhľadom na čoraz napätejšiu rozpočtovú situáciu financovateľov a prevádzkovateľov je v značnej miere ohrozená existencia informačných centier Europe Direct;

10.

obáva sa, že pri nadchádzajúcom výberovom konaní na prevádzkovateľov informačných centier Europe Direct na obdobie rokov 2013 – 2016 nebude môcť časť súčasných regionálnych a miestnych partnerov vo svojej práci pokračovať, ak EÚ neposkytne dodatočné prostriedky;

11.

vidí v tejto situácii riziko, že sa komunikácia s občianskou spoločnosťou o európskej politike výrazne zhorší;

12.

očakáva preto, že podiel financovania z prostriedkov EÚ bude primeraný tejto dôležitej partnerskej úlohe;

13.

zdôrazňuje, že sprostredkúvanie informácií je v skutočnosti úlohou európskych inštitúcií, pretože sprostredkúvanie základných poznatkov o štruktúrach a politike Európskej únie je v ich vlastnom záujme. To v neposlednom rade jasne vyplýva aj z toho, že ako právny základ bol použitý článok 49 ods. 6 rozpočtových pravidiel. Práca centier Europe Direct sa preto riadi rámcovými požiadavkami Komisie, pokiaľ ide o obsahovú a administratívnu stránku. Jedným z prvkov, ktoré rozhodujú o úspechu informačných centier Europe Direct je pritom skutočnosť, že aj subjekty, ktoré financujú a prevádzkujú tieto centrá, si považujú za povinnosť šíriť osvetu a informácie o európskej politike a investovať do nich nemalé prostriedky. Z tohto hľadiska treba povedať, že súčasná podpora EÚ by sa rozhodne mala ešte zvýšiť;

14.

vyzýva Európsku komisiu, aby výrazne zvýšila prostriedky, ktoré poskytuje centrám Europe Direct a zdvojnásobila základný príspevok pre každé informačné centrum Europe Direct (zo súčasných 12 000 EUR na 24 000 EUR);

15.

v záujme zvýšenia kapacít na samotnú hlavnú prácu sa vyslovuje za to, aby sa znížili byrokratické požiadavky. V tejto súvislosti by bolo potrebné predovšetkým zjednodušiť systém modulu na hospodárenie s niektorými účelovo viazanými prostriedkami;

16.

ešte raz zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby centrá Europe Direct aj naďalej neobmedzene fungovali. To si však vyžaduje, aby zdroje neboli len zachované, ale aby boli zvýšené;

17.

zvýšenie snáh o prilákanie ďalších prostriedkov od tretích strán nepovažuje za vhodný prostriedok na zlepšenie situácie, keďže by to mohlo ohroziť neutralitu sprostredkúvania informácií. Takéto úsilie o získanie prostriedkov okrem toho v prípade malých organizácií, akými sú centrá Europe Direct, viaže výrazne alebo až neúnosne ich kapacity;

18.

stavia sa skepticky aj k možnému zvýšeniu financovania zo strany verejných subjektov, keďže sprostredkúvanie neutrálnych informácií o témach týkajúcich sa EÚ, ako už bolo uvedené vyššie, je jednou z úloh inštitúcií EÚ;

19.

apeluje dôrazne na Európsku komisiu, aby neohrozovala dobrý a výnimočne úspešný nástroj centier Europe Direct tým, že zníži potrebné rozpočtové prostriedky alebo ich obmedzí na súčasný stav;

20.

poveruje predsedníčku VR, aby toto uznesenie zaslala predsedovi Európskej rady, Európskemu parlamentu, Európskej komisii a dánskemu predsedníctvu Rady EÚ.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/7

—

víta skutočnosť, že Komisia predložila návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií v EÚ, ako požadoval VR vo svojom pracovnom programe na rok 2011;

—

považuje vytvorenie európskeho systému dane z finančných transakcií (DFT) za ďalší dôležitý krok k naliehavo potrebnému obnoveniu prevahy demokratickej politiky nad závažnými nedostatkami, ktoré sa objavili vo fungovaní finančných trhov;

—

zdôrazňuje, že daň z finančných transakcií je dôležitým nástrojom, ktorý by zabezpečil, že finančný sektor bude zohrávať úlohu pri dosahovaní väčšej solidarity a spravodlivosti, a ktorý by bránil špekuláciám, ako to výbor vyjadril vo svojom stanovisku k novému viacročnému finančnému rámcu po roku 2013;

—

súhlasí so stanovením cieľa, že zamýšľaná harmonizácia by sa mala vzťahovať na celú Úniu, a v prípade, že by to napriek najväčšej snahe nebolo možné, ihneď usilovať o vytvorenie európskeho systému dane z finančných transakcií prostredníctvom nástroja posilnenej spolupráce, ktorá by mala zahŕňať pokiaľ možno aspoň eurozónu.

Spravodajca

Ralf CHRISTOFFERS (DE/SES), minister pre hospodárske a európske záležitosti spolkovej krajiny Brandenbursko

Referenčný dokument

Návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES

COM(2011) 594 final

1.

víta skutočnosť, že Komisia predložila návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií v EÚ, ako požadoval VR vo svojom pracovnom programe na rok 2011;

2.

vidí v tom silný politický signál vôle a pripravenosti Európskej únie čeliť výzvam globalizovaného finančného trhu a v plnom rozsahu a trvalo posilňovať potenciál národných hospodárstiev, a to tak v prospech členských štátov, ako aj ich občanov;

3.

okrem toho považuje vytvorenie európskeho systému dane z finančných transakcií (DFT) za ďalší dôležitý krok k naliehavo potrebnému obnoveniu prevahy demokratickej politiky nad závažnými nedostatkami, ktoré sa objavili vo fungovaní finančných trhov;

4.

zdôrazňuje, že daň z finančných transakcií je dôležitým nástrojom, ktorý by zabezpečil, že finančný sektor bude zohrávať úlohu pri dosahovaní väčšej solidarity a spravodlivosti, a ktorý by bránil špekuláciám, ako to výbor vyjadril vo svojom stanovisku k novému viacročnému finančnému rámcu po roku 2013;

5.

odkazuje na posúdenie vplyvu, ktoré Európska komisia zverejnila v septembri 2011, a na značnú nepresnosť použitých modelov DSGE (dynamické stochastické modely všeobecnej rovnováhy). Podčiarkuje skutočnosť, že v tomto posúdení vplyvu Komisia neprichádza k presvedčivým záverom a jej úvahy sú skôr nejasné a váhavé, čo ponecháva otvorené rôzne možnosti. Vyvodzuje záver, že posúdenie vplyvu zverejnené Európskou komisiou je neobjektívne a nepresné, a víta záväzok Komisie vykonať nové posúdenie vplyvu;

6.

poukazuje na zjavné nedostatky v systéme kolkovného uplatňovanom v Spojenom kráľovstve, najmä pokiaľ ide o ochranu systému proti geografickému presunu transakcií a silný podnet na prechod na deriváty;

7.

súhlasí s názorom Komisie, že vzhľadom na veľký počet nekoordinovaných daňových opatrení jednotlivých štátov je v tejto oblasti potrebná harmonizácia, aby sa predišlo rozdrobenosti vnútorného trhu, t. j. harmonizácia je potrebná na fungovanie vnútorného trhu v tejto oblasti a na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže;

8.

víta prístup Komisie, ktorá chce dosiahnuť harmonizáciu tým

9.

súhlasí so stanovením cieľa, že zamýšľaná harmonizácia by sa mala vzťahovať na celú Úniu, a v prípade, že by to napriek najväčšej snahe nebolo možné, ihneď usilovať o vytvorenie európskeho systému dane z finančných transakcií prostredníctvom nástroja posilnenej spolupráce, ktorá by mala zahŕňať pokiaľ možno aspoň eurozónu;

10.

vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť zavedenia spoločného európskeho systému dane z finančných transakcií vyzýva zákonodarné orgány Európskej únie, aby prejavili maximálnu politickú zodpovednosť a zasadili sa za urýchlené zavŕšenie legislatívneho postupu s náležitou striktnou dôkladnosťou;

11.

víta, že vďaka povinnosti predkladať pravidelné správy o uplatňovaní tejto smernice bude Komisia podrobená neustálemu, štruktúrovanému procesu kontroly. V tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že povinnosť predkladať správy má existovať len vo vzťahu k Rade, pretože toto obmedzenie je v protiklade k úlohe Európskeho parlamentu v rámci legislatívneho postupu, na základe ktorého má túto smernicu prijať Rada za účasti Európskeho parlamentu. Navyše v tomto obmedzení vidí podcenenie úlohy Výboru regiónov ako zhromaždenia miestnych a regionálnych orgánov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorých hlavnou úlohou podľa zmluvy je poskytovať poradenstvo zákonodarným orgánom;

12.

poukazuje na potrebu zohľadniť aj možný vplyv zavedenia spoločného systému dane z finančných transakcií na daňové príjmy regionálnych a miestnych samospráv;

13.

podporuje spojenie daňovej povinnosti s miestom, kde finančná inštitúcia sídli. Takáto regulácia znižuje možnosť vyhýbať sa daňovým povinnostiam a lepšie odráža prepojenia medzi finančnými trhmi a reálnou ekonomikou, než by to bolo v prípade, ak by bola daňová povinnosť spojená s miestom transakcie. Poukazuje na to, že je okrem toho nutné stanoviť pravidlá, ktoré by znemožnili alebo obmedzili vyhýbanie sa daňovým povinnostiam presunmi sídel spoločností alebo zakladaním osamostatnených podnikov (tzv. spin-off podnikov);

14.

odporúča, aby boli presne definované pojmy „finančné inštitúcie“ a „finančné nástroje“;

15.

je zástancom toho, aby mala daň z finančných transakcií široký rozsah pôsobnosti, ktorý by sa v zásade vzťahoval na všetky transakcie s finančnými nástrojmi akéhokoľvek druhu, vrátane možných substituentov a mimoburzových transakcií;

16.

súhlasí s tým, aby boli transakcie na primárnych trhoch vyňaté z pôsobnosti DFT, pretože sa tým zmenšia nežiaduce účinky dane na reálnu ekonomiku. Zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa vyňatie netýka aj obchodných transakcií verejného sektora na sekundárnych trhoch, keďže vzhľadom na skutočnosť, že verejný sektor v záujme riadneho hospodárenia s prostriedkami rozpočtu musí siahnuť aj po finančných nástrojoch na sekundárnych trhoch, sa to z hľadiska rozpočtovej politiky javí ako nevyhnutné;

17.

ľutuje, že nie na všetky druhy menových transakcií by sa mala vzťahovať daň z finančných transakcií, pretože sa tým stráca značný príjmový potenciál, ako aj dôležitý regulačný účinok. Predovšetkým sa nazdáva, že zdaňovanie devízových transakcií v rámci rozsiahlejšej dane z finančných transakcií nie je v rozpore s voľným pohybom kapitálu, keďže vzhľadom na svoj široký rozsah pôsobnosti by DFT nezasiahla práve cezhraničný rozmer devízovej činnosti, ale iba jej charakteristiku finančných transakcií ako akýchkoľvek iných;

18.

domnieva sa, že od dane z finančných transakcií by mali byť oslobodené osobitné úverové inštitúcie, ktoré požičiavajú len verejnému sektoru;

19.

vo všeobecnosti víta navrhovaný spôsob určovania daňového základu, vrátane stanovenia nominálnej hodnoty ako daňového základu pre deriváty. Považuje však ešte za potrebné určité objasnenie, najmä pokiaľ ide o to, ako čeliť reálnemu nebezpečenstvu umelého zníženia nominálnej hodnoty, ktoré hrozí pri komplexných derivátoch;

20.

víta skutočnosť, že sadzba dane sa stanovuje ako minimálna, čo členským štátom umožňuje stanoviť si vyššiu sadzbu, pretože sa tým obzvlášť vyjadruje myšlienka subsidiarity. Vyzýva však, aby sa pri uplatňovaní smernice dôkladne preskúmalo, či vyššie daňové sadzby členských štátov predsa len medzi nimi nevyvolajú škodlivú hospodársku súťaž v oblasti daní, ktorej by táto smernica mala práve zabrániť;

21.

poukazuje na to, že z materiálneho hľadiska je v plnom rozsahu nutné rovnako posudzovať všetky zdaňované finančné nástroje, pričom je potrebné zohľadňovať skutočné rozdiely, aby sa zabránilo nechceným podnetom na vyhýbanie sa daňovej povinnosti a aby sa dostatočne zohľadnila zásada daňovej spravodlivosti. Pripomína preto, že je treba najmä s ohľadom na tento aspekt znovu preskúmať sadzby dane v prípade akcií a dlhopisov, ako aj derivátov.

22.

je kritický, pokiaľ ide o delegovanie právomoci na Komisiu podľa článku 290 ZFEÚ, konkrétne právomoci prijímať delegované legislatívne akty s cieľom stanoviť opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať v záujme zabránenia daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu. Takéto opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania smernice zo zásady patria medzi úlohy členských štátov, ktoré podľa článku 291 ods. 1 ZFEÚ musia prijať všetky opatrenia potrebné na vykonanie európskeho právneho aktu, a len ak by na to boli potrebné jednotné podmienky, bolo by možné zodpovedajúce delegovanie právomoci na Komisiu, čím by prijímanie vykonávacích právnych aktov podľa článku 291 ZFEÚ bolo vlastne zmluvne stanoveným nástrojom. Zásadné otázky, najmä tie, ktoré sa týkajú trestnoprávneho stíhania, však musia byť do veľkej miery prenechané výlučne jednotlivým členským štátom;

23.

zdôrazňuje, že nevyhnutnosť a účinnosť opatrení, ktoré Komisia prijme v rámci delegovania právomoci, by tiež mali byť povinnou súčasťou pravidelnej správy Komisie o uplatňovaní smernice;

24.

vyslovuje sa za to, aby sa DFT pridala ako nová kategória do systému vlastných zdrojov Únie a aby sa príjmy z nej v určitom pomere rozdeľovali medzi Úniu a členské štáty, ktoré ju vyberajú, pričom následne by sa o výšku príjmov Únie v tejto kategórii mohli znížiť príspevky členských štátov v systéme vlastných zdrojov;

25.

považuje za nevyhnutné, aby boli aj mimo európskeho systému DFT pretvorené rámcové podmienky pre finančné hospodárstvo v EÚ formou rozsiahlej reformy finančných trhov, ktorá by mohla riešiť prípadné negatívne účinky finančných trhov na reálnu ekonomiku;

26.

zdôrazňuje, že z tohto dôvodu by bolo vhodné zabezpečiť náležité zhromažďovanie a spracúvanie údajov získaných prostredníctvom systému dane z finančných transakcií;

27.

je presvedčený o tom, že s cieľom čeliť výzvam fungujúceho vnútorného trhu a fungujúcej hospodárskej a menovej únie s jednotnou menou sú naliehavo potrebné ďalšie opatrenia, ktoré pôjdu nad oblasť finančnej politiky a budú siahať cez výrazné posilnenie európskej koordinácie vnútroštátnych hospodárskych a finančných politík až po inštitucionálne zakotvenie účinného a dostatočne demokraticky legitímneho hospodárskeho riadenia na európskej úrovni;

28.

zastáva názor, že okrem tejto európskej iniciatívy je potrebné celosvetovo zosúladiť takúto činnosť, a preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa na medzinárodnej úrovni v rámci zahraničných vzťahov s tretími štátmi zasadzovali za reformu regulovania finančných trhov, predovšetkým u všetkých štátov patriacich do skupiny G20 za rozsiahle zdanenie finančných transakcií.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/11

—

zdôrazňuje, že skutočnosť, aby sa prisťahovalci mohli v plnej miere zapájať do hospodárskeho, sociálneho a politického života v mestách a regiónoch, ktoré ich prijali, je nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie cieľov politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovených v stratégii Európa 2020;

—

sa domnieva, že viacúrovňové riadenie je najvhodnejšou metódou na dosiahnutie najlepších výsledkov v oblasti začlenenia prisťahovalcov;

—

víta postoj Európskej komisie, podľa ktorého sa integračné politiky musia vypracovať na miestnej úrovni podľa prístupu „zdola nahor“;

—

sa domnieva, že „územné dohody“ poskytujú pružný rámec pre zavádzanie integračných politík, vzhľadom na to, že umožňujú uplatňovať opatrenia a tematické priority, ktoré vyhovujú každej územnej jednotke a ktoré môžu zohľadňovať rozdelenie právomocí medzi jednotlivé úrovne správy a zásady subsidiarity a proporcionality;

—

víta iniciatívu Európskej komisie na vytvorenie „európskych modulov“ pre integráciu;

—

považuje za užitočné vytvoriť strategické partnerstvo VR s Európskou komisiou a európskymi sieťami miest a regiónov;

—

toto partnerstvo by sa mohlo vytvoriť prostredníctvom siete územných samospráv pre integráciu, do ktorej sa budú môcť zapojiť aktéri zodpovední za vypracovanie politík na všetkých úrovniach riadenia, ako aj organizácie občianskej spoločnosti. Výbor regiónov počíta s politickou, ekonomickou a prevádzkovou podporou Európskej komisie s cieľom v plnej miere realizovať strategické partnerstvo a domnieva sa, že táto podpora by sa mohla presadiť v rámci už existujúcich štruktúr a iniciatív.

Spravodajca

pán Konstantinos KALOGEROPOULOS (EL/EĽS), člen mestskej rady, Aigaleo

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie s názvom „Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín“

COM(2011) 455 final

1.

konštatuje, že prisťahovalectvo je v súčasnosti realitou vo všetkých členských štátoch Európskej únie a je zvlášť aktuálne po tzv. arabskej jari, ktorá vyvolala nové pohyby obyvateľstva smerom do Európy;

2.

konštatuje, že nárast počtu migrantov sprevádzajú v poslednom desaťročí aj výrazné zmeny, pokiaľ ide o typológiu migrantov, ako aj zloženie a charakteristické znaky migračných tokov;

3.

zdôrazňuje, že stratégie na integráciu prisťahovalcov sú spojené s európskou prisťahovaleckou politikou, ktorá bude účinná iba vtedy, ak bude koherentná a ak ju bude sprevádzať podpora rozvojových iniciatív v krajinách pôvodu alebo v tranzitných krajinách prisťahovalcov;

4.

je toho názoru, že v dôsledku rozmachu migrácie v poslednom desaťročí je naliehavo nutné začať uplatňovať účinnú politiku na podporu sociálnej, ekonomickej a kultúrnej integrácie legálnych prisťahovalcov z tretích krajín;

5.

pripomína, že integrácia migrantov spadá hlavne do právomoci členských štátov. Ide o právomoci na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré zahŕňajú zodpovednosť za zavádzanie integračných politík v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania a trhu práce. Lisabonská zmluva síce posilňuje úlohu Európskej únie v oblasti politiky integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ale nezameriava sa na harmonizáciu právnych ustanovení a predpisov členských štátov;

6.

pripomína, že jedenásť spoločných základných zásad, ktoré Rada prijala v roku 2004, ako aj spoločný program pre integráciu, ktorú Európska komisia zverejnila v roku 2005, kvalifikujú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín ako „dynamický, obojsmerný proces vzájomného prispôsobovania sa všetkými prisťahovalcami a obyvateľmi členských štátov“;

7.

pripomína, že na tretej ministerskej konferencii o integrácii, ktorá sa uskutočnila v novembri 2008 vo Vichy, sa konštatovalo, že je potrebné zabezpečiť účasť územných samospráv na koncipovaní, zavádzaní a vyhodnocovaní integračných politík a zdôraznila sa dôležitá úloha, ktorú tieto samosprávy zohrávajú pri integrácii migrantov do miestneho života;

8.

pripomína, že v záveroch z ministerskej konferencie o prisťahovalectve, ktorá sa uskutočnila v apríli 2010 v španielskom meste Zaragoza, sa uvádza, že je potrebné zdôrazňovať pozitívne účinky prisťahovalectva na európskej úrovni a integrácia a kultúrna rozmanitosť sa majú považovať za hnaciu silu rozvoja a sociálnej súdržnosti;

9.

pripomína, že v posledných rokoch EÚ vypracovala rad užitočných nástrojov, ktoré umožňujú, aby si členské štáty mohli vypracovať lepšie politiky týkajúce sa integrácie a aby prijímali opatrenia, ktoré budú úspešné. Vytvorili sa Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európske fórum pre integráciu. Toto fórum sa usporadúva pravidelne a ponúka zástupcom občianskej spoločnosti a organizáciám prisťahovalcov možnosť zapojiť sa do politickej diskusie. Okrem toho, bola spustená európska internetová stránka o integrácii, ktorá ponúka množstvo informácii o integrácii a takisto boli vypracované tri príručky obsahujúce užitočné príklady a osvedčené postupy;

10.

sa domnieva sa, že konzultácia, ktorú výbor uskutočnil, je užitočná a vyjadruje spokojnosť s jej výsledkami, vzhľadom na to, že Európska komisia pri vypracovaní novej európskej agendy pre integráciu (1) zohľadnila návrhy, ktoré boli pri tejto príležitosti prezentované;

11.

pripomína, že Európska komisia v novej európskej agende pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín charakterizuje integráciu ako neustále sa vyvíjajúci proces, za ktorý nesú zodpovednosť jednotlivé úrovne moci a ktorý si od príslušných aktérov vyžaduje, aby vynakladali nepretržité úsilie a trvalo spolupracovali v snahe dosiahnuť dané ciele;

12.

konštatuje, že toto stanovisko bude vychádzať z rámca definovaného v stanovisku výboru z vlastnej iniciatívy na tému „Miestne a regionálne samosprávy v popredí integračnej politiky“ a bude sa usilovať priniesť odpoveď Výboru regiónov na budúce výzvy, pričom poukáže na to, ako miestne a regionálne orgány prispievajú k vypracovaniu a realizácii politických opatrení v oblasti integrácie legálnych prisťahovalcov z tretích krajín. Ďalej vyjadrí postoj Výboru regiónov k spôsobu budovania strategického partnerstva s Európskou komisiou;

13.

sa domnieva, že integráciu treba vnímať ako výsledok procesu, vďaka ktorému sú štátni príslušníci tretích krajín schopní žiť samostatne, bez akejkoľvek vonkajšej pomoci, a zastávať spoločenské postavenie porovnateľné s postavením štátnych príslušníkov krajín, kde žijú, a s postavením ostatných európskych občanov;

14.

pripomína, že integrácia je dvojsmerný proces, ktorý si vyžaduje zapojenie oboch strán a v rámci ktorého majú určité práva a povinnosti spoločnosť hostiteľskej krajiny, ako aj prisťahovalci. Vyžaduje si to tiež vôľu zo strany prisťahovalcov niesť zodpovednosť za svoje začlenenie do spoločnosti v hostiteľskej krajine, ale tiež vôľu zo strany európskych občanov prijať prisťahovalcov a začleniť ich;

15.

zdôrazňuje, že integráciu je potrebné vnímať a uznať ako stály proces, a nie ako prechodné štádium pred asimiláciou migrantov do spoločnosti, ktorá ich prijíma;

16.

zdôrazňuje, že politické opatrenia na integráciu prisťahovalcov musia byť v súlade so základnými európskymi hodnotami, akými sú dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie rozmanitosti, boj proti diskriminácii, podpora tolerancie a rovnosti príležitostí. Okrem toho musia byť v súlade so základnými politikami EÚ v oblasti súdržnosti, zamestnanosti, rozvoja, vonkajších vzťahov, ale aj slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

17.

sa domnieva, že uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania je rozhodujúce pre kvalitu demokratických systémov a predstavuje základný výdobytok a neoddeliteľnú súčasť kultúry Európskej únie;

18.

zdôrazňuje, že skutočnosť, aby sa prisťahovalci mohli v plnej miere zapájať do hospodárskeho, sociálneho a politického života v mestách a regiónoch, ktoré ich prijali, je nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie cieľov politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovených v stratégii Európa 2020;

19.

sa domnieva, že viacúrovňové riadenie je najvhodnejšou metódou na dosiahnutie najlepších výsledkov v oblasti začlenenia prisťahovalcov. Tento prístup musí byť v súlade so zásadou subsidiarity, ktorou sa riadi spolupráca medzi Európskou úniou, členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami;

20.

víta postoj Európskej komisie, podľa ktorého sa integračné politiky musia vypracovať na miestnej úrovni podľa prístupu „zdola nahor“;

21.

zdôrazňuje potrebu holistického prístupu, ktorý by zohľadnil nielen hospodárske a spoločenské hľadiská integrácie, ale aj otázky súvisiace s kultúrnou a náboženskou rozmanitosťou, občianstvom, politickými právami a účasťou legálnych prisťahovalcov na verejnom živote;

22.

zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu a usudzuje, že úsilie zamerané na začlenenie migrantov sa vzťahuje na širokú škálu politík, ako je vzdelávanie, zamestnanosť, sociálna politika, verejné zdravie alebo hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, aby sme uviedli len niektoré príklady;

23.

sa domnieva, že na dosiahnutie výsledkov je potrebný komplexný prístup zahŕňajúci účasť zainteresovaných strán na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni. Do integračnej politiky treba zapojiť príslušné inštitúcie EÚ, miestne, regionálne a národné orgány, mimovládne organizácie, sociálnych partnerov, zástupcov občianskej spoločnosti vrátane samotných prisťahovalcov, bez ohľadu na to, či ide o nových prisťahovalcov alebo prisťahovalcov prvej alebo druhej generácie, ale aj všetkých ostatných aktérov, ktorí sa účinne angažujú v oblasti športu, kultúry a sociálnej súdržnosti;

24.

sa domnieva, že je potrebné vyvíjať úsilie smerom k všetkým prisťahovalcom a myslí si, že by nebolo správne, ak by z integračných politík ťažili len prisťahovalci, ktorí do miest alebo regiónov prišli len nedávno. Integračné opatrenia sa takisto musia týkať migrantov druhej, ba dokonca aj tretej generácie, pretože takýto postup je potrebný v záujme účinného boja proti diskriminácii;

25.

pripomína význam, ktoré miestne a územné samosprávy pripisujú rovnakému zaobchádzaniu s migrantmi v oblasti prístupu na trh práce, prístupu k verejným službám, zdravotníckym službám a v oblasti sociálnej ochrany. Takýto prístup je nutný v záujme boja proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii;

26.

zdôrazňuje, že pri vypracovaní integračných politík je potrebné zohľadniť osobitosti a potreby niektorých zraniteľných skupín štátnych príslušníkov tretích krajín. Medzi nich patria žiadatelia o medzinárodnú ochranu alebo osoby požívajúce medzinárodnú ochranu, maloletí bez sprievodu, prisťahovalkyne, staršie osoby, osoby so zdravotnými postihnutím a osoby, ktoré patria k ostatným zraniteľným skupinám, ako sú napr. Rómovia.

27.

poukazuje však na to, že občania EÚ, ktorí sa rozhodli žiť a pracovať v inom členskom štáte, môžu tiež vyžadovať služby, ktoré by im pomohli integrovať sa, ako napríklad možnosť študovať jazyk;

28.

podporuje opatrenia, ktoré by migrantom uľahčili prístup na trh práce a pomohli im nadobudnúť odbornú kvalifikáciu. Získanie pracovného miesta je pre prisťahovalcov zásadným prvkom v procese, ktorý vedie k hladkej integrácii do spoločnosti v hostiteľskej krajine;

29.

podčiarkuje úlohu, ktorú pri integrácii zohráva vzdelávanie a hlavne zvládnutie jazyka hostiteľskej krajiny, pričom však treba zachovať právo učiť sa svoj materinský jazyk;

30.

sa domnieva, že vzdelávanie detí migrantov musí byť prvoradé a súhlasí s podporovaním rozmanitosti vo vnútroštátnych vzdelávacích systémoch. Vzhľadom na to, že ide o posilnenie rozmanitosti vo vzdelávacích systémoch, Výbor regiónov vyzýva členské štáty, ako aj územné samosprávy, aby zamestnali vyučujúcich z krajín migrantov. Výbor dúfa, že vzdelávací proces bude týmto spôsobom fungovať ako kultúrny most medzi prijímajúcou krajinou a občanmi tretích krajín a že paralelne bude fungovať ako hnacia sila pre produktívnu a súdržnú spoločnosť;

31.

víta úsilie vyvíjané v záujme uznávania a certifikácie odbornej prípravy a kvalifikácie, ktoré migranti získali vo svojej krajine pôvodu. Vďaka tomuto postupu bude ľahšie prebiehať ich začleňovanie na trh práce a budú mať viaceré možnosti, pokiaľ ide o prístup k výchovným a vzdelávacím systémom ich prijímajúcej krajiny;

32.

konštatuje, že podporovanie rovnakých príležitostí pre migrantov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania predstavuje najlepší spôsob, ako sa vyhnúť ich sociálnemu vylúčeniu. Domnieva sa, že pozitívne vyhliadky na dosiahnutie rovnakého postavenia v hostiteľskej spoločnosti sú najlepším spôsobom, ako predísť prejavom násilia, ktorým čelia mnohé európske mestá;

33.

zdôrazňuje význam aktívnej účasti migrantov na štruktúrach a inštitúciách hostiteľskej spoločnosti a domnieva sa, že poskytnutie príležitosti migrantom, aby sa v plnej miere a nerušene zúčastňovali na politickom procese na miestnej a regionálnej úrovni, rozhodujúcim spôsobom prispieva k vytváraniu atmosféry vzájomnej dôvery medzi nimi a spoločnosťami, ktoré ich prijímajú;

34.

sa domnieva, že mimoriadnu pozornosť treba venovať migrantkám, pretože zohrávajú rozhodujúcu úlohu nielen z hľadiska vzdelávania detí a preberania kultúrnych vzorov, ale tiež preto, že práve im najviac hrozí vylúčenie, násilie a diskriminácia;

35.

sa domnieva, že dialóg medzi kultúrami je mimoriadne dôležitou témou pre integráciu a že je potrebné, aby územné samosprávy naďalej vyvíjali iniciatívy zamerané na jeho podporu. Domnieva sa, že lepšie spoznanie kultúry prisťahovalcov účinne prispieva k boju proti rasistickým a xenofóbnym prejavom;

36.

sa domnieva, že médiá plnia rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní informovanosti verejnosti o úlohe prisťahovalectva a v úsilí o potlačovanie marginalizácie, rasizmu a xenofóbie;

37.

súhlasí s oznámením Európskej komisie, ktoré uznáva vonkajší rozmer migračnej politiky, a konštatuje, že treba spolupracovať s krajinami pôvodu migrantov, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa týkajú prípravy na ich integráciu;

38.

sa domnieva, že „územné dohody“ poskytujú pružný rámec pre zavádzanie integračných politík, vzhľadom na to, že umožňujú uplatňovať opatrenia a tematické priority, ktoré vyhovujú každej územnej jednotke a ktoré môžu zohľadňovať ústavné špecifiká každého členského štátu, rozdelenie právomocí medzi jednotlivé úrovne správy a zásady subsidiarity a proporcionality;

39.

víta iniciatívu Európskej komisie na vytvorenie „európskych modulov“ pre integráciu. Domnieva sa, že budú prispievať k šíreniu osvedčených postupov a budú predstavovať ďalší užitočný nástroj na vypracovanie celoštátnych, regionálnych a miestnych politických opatrení na dosiahnutie integrácie a dúfa, že systematizácia súčasných poznatkov bude prispôsobená potrebám na miestnej úrovni a že sa bude využívať na zlepšovanie výsledkov;

40.

s uspokojením konštatuje, že nová európska agenda v oblasti integrácie je prezentovaná ako spoločná zodpovednosť všetkých zainteresovaných úrovní verejnej správy a že sa uznáva dôležitá úloha územných samospráv pri zavádzaní integračných politík;

41.

víta rozhodnutie Európskej komisie zaručiť zapojenie miestnych a regionálnych aktérov do určovania integračných stratégií v rámci programov EÚ, lepšie koordinovať plánovanie týkajúce sa súčasných finančných prostriedkov Únie a podporovať prijímanie opatrení na miestnej úrovni;

42.

pripomína, že miestne a regionálne samosprávy hrajú rozhodujúcu úlohu pri vytváraní vhodných podmienok, v rámci ktorých môžu mať štátni príslušníci tretích krajín prístup k informáciám a službám, ktoré sa týkajú vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, zamestnania, bývania a ostatných služieb verejného charakteru a predstavujú spojivo, prostredníctvom ktorého sa vytvára pevný a konštruktívny vzťah s prijímajúcou spoločnosťou. Táto úloha si vyžaduje dodatočné náklady od regiónov a obcí, ktoré musia často čeliť výzvam spojeným s integráciou;

43.

poukazuje na to, že územné samosprávy konajú ako poskytovatelia služieb a úzko spolupracujú s podnikmi, organizáciami a ostatnými úrovňami riadenia pri zavádzaní integračných politík. Vzhľadom na to, že nesú vlastnú zodpovednosť, prispievajú k sociálnemu posilňovaniu podnikov na miestnej úrovni;

44.

poukazuje na úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne samosprávy pri zhodnocovaní európskych skúseností a praxe prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a šírenia výsledkov, ktoré priniesla ich účasť na realizácii programov Spoločenstva (napr. CLIP, ERLAIM, ROUTES, City2City, EUROCITIES-Integrating Cities), ale aj prostredníctvom medzištátnych regionálnych sietí;

45.

sa domnieva, že miestne a regionálne samosprávy v rozhodujúcej miere prispievajú k vytváraniu podmienok, ktoré sú nevyhnutné na to, aby občania tretích krajín mali prístup k informáciám a službám v oblasti zamestnania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania, kultúry a k iným verejným službám, čo im umožní vytvoriť si pevný vzťah k hostiteľskej spoločnosti;

46.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy vďaka tomu, že majú blízko k občanovi, venujú mimoriadnu pozornosť spolupráci, komunikácii a výmene informácii s občanmi, organizáciami migrantov a mimovládnymi organizáciami. Takto zásadným spôsobom napomáhajú nastoleniu atmosféry dôvery, prispievajú k udržiavaniu súdržnosti v hostiteľskej spoločnosti, a teda k uznaniu prisťahovalectva ako faktora rozvoja a pokroku;

47.

víta vytvorenie spoločných európskych ukazovateľov, na ktorých sa členské štáty dohodli v Zaragoze, a domnieva sa, že sa tieto ukazovatele takisto budú môcť stať účinným nástrojom na sledovanie a hodnotenie integračných politík;

48.

považuje za mimoriadne dôležitý prínos Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín pre vypracovanie a zavádzanie integračných politík a pripomína, že napriek tomu, že územné samosprávy majú zásadný význam pri zavádzaní integračných politík, v súčasnosti sa aktívne nezúčastňujú na určovaní priorít týkajúcich sa financovania ani na vyhodnocovaní výsledkov; domnieva sa, že účasť Výboru regiónov na vyhodnocovaní výsledkov prispeje k vymedzeniu cielenejších prístupov a k podpore koherentnejších integračných stratégií;

49.

vyjadruje spokojnosť s postojom Komisie, podľa ktorého sú opatrenia prijímané na miestnej úrovni podstatným aspektom stratégie týkajúcej sa integrácie a vychádzajúc zo zásady subsidiarity a metódy viacúrovňového riadenia sa domnieva, že by bolo užitočné vyvinúť iniciatívy na vytvorenie strategického partnerstva Výboru regiónov s Európskou komisiou a európskymi sieťami miest a regiónov, ktorého cieľom by bolo zhodnotiť dôležité skúsenosti územných samospráv, uľahčiť výmenu osvedčených postupov a názorov, zaručiť lepšiu koordináciu iniciatív a dosiahnuť lepšie šírenie výsledkov;

50.

sa domnieva, že integrácia migrantov sa bude musieť stať základnou prioritou Únie, a podporuje iniciatívy vyvíjané Európskou úniou týkajúce sa formulovania návrhov, vytvárania nových nástrojov a zavádzania účinných politík;

51.

sa domnieva, že hospodársky a demografický vývoj si vyžaduje vypracovanie spoločnej európskej stratégie na podporu vyváženého riadenia migračných tokov a na podporu integrácie;

52.

zdôrazňuje potrebu spoločného postupu, spolupráce a dialógu medzi zainteresovanými stranami na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, ktorých sa týka otázka integrácie;

53.

vyzýva členské štáty a príslušné regionálne samosprávy, aby vyvíjali také iniciatívy, ktoré uľahčia hodnotenie a uznávanie odbornej kvalifikácie prisťahovalcov;

54.

navrhuje vypracovať jazykové vzdelávacie programy, ktoré budú zodpovedať potrebám špecifických skupín prisťahovalcov;

55.

navrhuje povzbudzovať prijímanie inovatívnych integračných opatrení na miestnej a regionálnej úrovni, ktorých cieľom je účinne reagovať na demografické výzvy, s ktorými sú konfrontované niektoré regióny;

56.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby nabádali miestne podniky, aby posilňovali svoju sociálnu zodpovednosť na miestnej úrovni;

57.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby politicky a ekonomicky podporili územné samosprávy, ktoré hrajú rozhodujúcu úlohu pri zavádzaní integračných politík;

58.

sa domnieva, že proces integrácie sa musí začať v krajine pôvodu a navrhuje zhodnotiť súčasné iniciatívy v oblasti cezhraničnej spolupráce realizované miestnymi a regionálnymi samosprávami, ktoré sa nachádzajú na jednej alebo na druhej strane vonkajších hraníc Únie;

59.

navrhuje, aby sa pri kontaktoch medzi zástupcami územných samospráv v rámci európskej susedskej politiky preskúmali otázky týkajúce sa migrácie pracovnej sily a integrácie. Domnieva sa, že Európsko-stredomorské zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ako aj novozaložená Konferencia miestnych a regionálnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP), ktorá sa koná raz ročne, sú užitočnými nástrojmi na prehlbovanie týchto tém;

60.

sa domnieva, že integračné politiky sa musia týkať dočasných aj cyklických migrantov. Pripomína však, že cyklická migrácia nemôže nahradiť migráciu trvalého charakteru a navrhuje, aby sa preskúmali možnosti účasti miestnych a regionálnych samospráv, krajín pôvodu ako aj hostiteľských krajín, pokiaľ ide o partnerstvá v oblasti mobility a o proces rokovania o týchto partnerstvách;

61.

opakovane žiada, aby sa územné samosprávy mohli aktívne zapojiť do počiatočnej etapy vypracovania integračných stratégií a aby sa mohli zúčastňovať na celom procese ich zavádzania;

62.

žiada, aby sa Výbor regiónov mohol zapojiť do prác týkajúcich sa vymedzenia priorít Únie v oblasti nástrojov financovania integrácie, ako aj do hodnotenia výsledkov integračných programov;

63.

podporuje vytvorenie fondu pre prisťahovalectvo a azyl a žiada, aby sa vyčlenili potrebné zdroje v záujme postačujúceho financovania a skutočnej podpory začleňovania prisťahovalcov na miestnej a regionálnej úrovni vrátane financovania projektov na regionálnej úrovni. Vzhľadom na to, že ide o všeobecnejší rámec výdavkov v oblasti vnútorných záležitostí, zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť spravodlivú rovnováhu, pokiaľ ide o aspekt výdavkov vynakladaných na bezpečnosť a hranice, ako aj o výdavky v oblastiach, ako je začleňovanie prisťahovalcov a podmienky prijímania žiadateľov o azyl. Ide oblasti, v ktorých môžu byť územné samosprávy jasným prínosom;

64.

by rád zohrával aktívnejšiu úlohu pri koordinácii činností na európskej úrovni. V záujme toho žiada, aby sa Výbor regiónov mohol aktívne zúčastňovať na európskych konferenciách ministrov ako zástupca územných samospráv, navrhuje posilniť svoje zastúpenie v rámci činností Fóra pre integráciu a je pripravený hrať kľúčovú úlohu pri propagácii územných dohôd;

65.

je pripravený prispieť k vytvoreniu európskeho systému pre monitorovanie pokroku v oblasti integrácie, ktorý bude používať spoločné ukazovatele;

66.

sa domnieva, že je potrebné uľahčiť využívanie nových nástrojov, ako sú územné dohody, a plánovať ich financovanie prostredníctvom štrukturálnych fondov, ako aj prostredníctvom tematického financovania od nového programového obdobia;

67.

navrhuje, aby sa vytvorilo ocenenie za integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá sa bude udeľovať prisťahovalcom alebo/a rôznym aktérom zapojeným do integračného procesu prisťahovalcov (miestne alebo regionálne samosprávy, podniky, organizácie, združenia, nadácie atď.). Táto iniciatíva by sa mohla presadiť v rámci existujúcich podujatí, ako je napr. medzinárodný deň migrantov, ktorý sa organizuje pod záštitou OSN;

68.

si želá, aby sa rozvíjalo strategické partnerstvo s Európskou komisiou a európskou sieťou miest a regiónov s cieľom uľahčovať integráciu migrantov a podporovať účinné politiky. Toto partnerstvo by sa mohlo vytvoriť prostredníctvom siete územných samospráv pre integráciu, do ktorej sa budú môcť zapojiť aktéri zodpovední za vypracovanie politík na všetkých úrovniach riadenia, ako aj organizácie občianskej spoločnosti. Výbor regiónov počíta s politickou, ekonomickou a prevádzkovou podporou Európskej komisie s cieľom v plnej miere realizovať strategické partnerstvo a domnieva sa, že táto podpora by sa mohla presadiť v rámci už existujúcich štruktúr a iniciatív.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/17

—

potvrdzuje, že EHMK je hodnotným podujatím, ktoré vyzdvihuje bohatstvo, rôznorodosť a spoločné aspekty európskych kultúr, pričom poznamenáva, že program EHMK osobitne prispel k vzniku európskej identity v období prudkého kultúrneho rozvoja Európskej únie;

—

poukazuje na to, že rastúca prestíž titulu dala kultúre dôležité miesto v rámci politických programov členských štátov, regiónov i miest;

—

opätovne vyjadruje názor, že medzikultúrny dialóg spojený so sociálnou a územnou súdržnosťou môže napomôcť pri vštepovaní základných hodnôt osobného, spoločenského a občianskeho života, akými sú napríklad solidarita, zodpovednosť, tolerancia, rešpekt. Môže tiež posilniť schopnosť komunikácie medzi jednotlivcami a skupinami s rôznym kultúrnym pôvodom, ako aj schopnosť solidárneho spolužitia;

—

poznamenáva, že mestá, ktorým bol udelený titul EHMK, zaznamenali výrazné posilnenie svojho kultúrneho sektora a značný nárast účasti na kultúrnom živote, predovšetkým u mladých ľudí;

—

zdôrazňuje, že EHMK musí byť procesom, v rámci ktorého sa miestne publikum rozvíja prostredníctvom vzdelávacích programov, participatívnych aktivít a väčšej informovanosti o miestnych a európskych otázkach.

Spravodajca

Anton ROMBOUTS (NL/EĽS), primátor mesta 's-Hertogenbosch

1.

víta skutočnosť, že Komisia pracuje na novom právnom rámci pre program Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) a že v rokoch 2010 a 2011 uskutočnila on-line konzultáciu a usporiadala stretnutie pre širokú verejnosť. Pripomína svoj záväzok prispieť do diskusnej činnosti, ktorý vyjadril v stanovisku na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 1419/1999/ES o akcii Spoločenstva na podporu podujatia „Európske hlavné mesto kultúry“ pre roky 2005 až 2019“ (1);

2.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby program EHMK pokračoval aj po roku 2019;

3.

potvrdzuje, že EHMK je hodnotným podujatím, ktoré vyzdvihuje bohatstvo, rôznorodosť a spoločné aspekty európskych kultúr, pričom poznamenáva, že program EHMK osobitne prispel k vzniku európskej identity v období prudkého kultúrneho rozvoja Európskej únie;

4.

poukazuje na to, že rastúca prestíž titulu dala kultúre dôležité miesto v rámci politických programov členských štátov, regiónov i miest. Výskum a investície v oblasti kultúry sú navyše dôležitým prostriedkom na zabezpečenie prosperity a sociálnej súdržnosti v mestách a regiónoch, ako aj na národnej a európskej úrovni;

5.

domnieva sa, že keď dostanú mladí ľudia príležitosť zapájať sa do rôznych kultúrnych podujatí, rozširuje to ich obzor a pomáha im to prekonať predsudky či strach z cudzieho a neznámeho, čo prispieva k rozvoju multikultúrneho dialógu;

6.

opätovne vyjadruje názor, že medzikultúrny dialóg spojený so sociálnou a územnou súdržnosťou môže napomôcť pri vštepovaní základných hodnôt osobného, spoločenského a občianskeho života, akými sú napríklad solidarita, zodpovednosť, tolerancia, rešpekt, snaha o dosiahnutie sociálneho pokroku a chápanie sociálnej a kultúrnej rozmanitosti. Môže tiež posilniť schopnosť komunikácie medzi jednotlivcami a skupinami s rôznym kultúrnym pôvodom, ako aj schopnosť solidárneho spolužitia (2);

7.

uznáva, že program EHMK má ďalekosiahly hospodársky, spoločenský a kultúrny vplyv a že tento titul je silným podnetom pre kreatívny sektor, ktorý má v Európe dôležitú hospodársku úlohu a pôsobí tiež ako hybná sila pre iné sektory;

8.

poznamenáva, že mestá, ktorým bol udelený titul EHMK, zaznamenali výrazné posilnenie svojho kultúrneho sektora a značný nárast účasti na kultúrnom živote, predovšetkým u mladých ľudí;

9.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány najlepšie chápu skutočnosť a situáciu (kandidátskych) európskych hlavných miest kultúry a majú najlepšie predpoklady na to, aby pomohli vypracovať a implementovať program EHMK a zároveň v plnej miere rešpektovať zásadu subsidiarity. Okrem toho sú tieto miestne a regionálne orgány vo väčšine členských štátov priamo zodpovedné za zabezpečenie dobrej organizácie a priebehu kultúrnych podujatí, a preto majú bohaté poznatky a skúsenosti, ktoré môžu pomôcť pri hľadaní inovatívnych a tvorivých prístupov;

10.

súhlasí so záverom Európskej komisie, že titul EHMK je naďalej veľmi cenený, vytvára priestor na rozsiahle kultúrne programy a dosahuje významný vplyv (3). V tomto zmysle žiada, aby sa pokračovalo v uvedenej iniciatíve, ktorá by mala naďalej podporovať účasť občanov a dlhodobý rozvoj. Výbor konštatuje, že program EHMK po roku 2019 by sa mal usilovať o prijatie vyváženého prístupu ku kultúre, ktorá by sa mala podporovať nielen ako prostriedok na dosiahnutie skutočnej a kvantifikovateľnej návratnosti investícií, ale aj pre svoju vlastnú hodnotu;

11.

domnieva sa, že program EHMK môže prispieť k budovaniu Európy budúcnosti. Väčšiu pozornosť treba venovať trendom ako nacionalizmus, individualizmus a konzumný spôsob života, ako aj rozpadajúcej sa sociálnej infraštruktúre. Globalizácia, väčšia mobilita a otvorené hranice rozširujú náš pohľad na svet. Európania sú síce „občania sveta“, ale zároveň je potrebné chrániť a uchovávať vlastnú miestnu kultúru. Európa by mala byť schopná umožniť, aby miestna kultúra prekvitala súčasne s tým, ako sa bude rozvíjať celková európska identita. Priemyselná, sociálna a environmentálna inovácia je predpokladom pre stimulovanie európskej konkurencieschopnosti, čo pomôže posilniť územnú súdržnosť;

12.

poznamenáva, že program EHMK musí vychádzať z miestnej a regionálnej kultúrnej scény, preto je veľmi dôležité, aby boli občania a všetci verejní a súkromní aktéri, ktorí na danom území pôsobia, zapojení do projektu vo všetkých jeho štádiách. Zdôrazňuje, že EHMK musí byť procesom, v rámci ktorého sa miestne publikum rozvíja prostredníctvom vzdelávacích programov, participatívnych aktivít a väčšej informovanosti o miestnych a európskych otázkach. Európske hlavné mestá kultúry sa musia vo väčšej miere podieľať na podujatiach a iniciatívach, ktoré EÚ organizuje pri realizácii svojich súčasných alebo budúcich programov v oblasti kultúry. V rámci toho by mali mať aj čoraz viac možnosť stať sa zároveň miestom realizácie týchto podujatí a iniciatív;

13.

uznáva, že projekt EHMK sa ukázal byť účinný pri vypracúvaní programov, ktoré podnecujú začlenenie a medzikultúrny dialóg, a poznamenáva, že mnohé predchádzajúce podujatia v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry sa konali v mestách, ktoré čelia výzvam súvisiacim so sociálnou súdržnosťou a integráciou. Prístup ku kultúre je dôležitým kľúčom k väčšej zodpovednosti a občianstvu, individuálnemu aj kolektívnemu blahu, sociálnej mobilite, solidarite atď. Z tohto dôvodu musia byť jadrom programu EHMK občania a občianska spoločnosť;

14.

opätovne vyjadruje názor, že sektor kultúry podstatne prispieva k dosahovaniu cieľov formulovaných v stratégii Európa 2020. Výbor pritom poukazuje na osobitné príležitosti, ktoré pre hospodársky rozvoj mnohých regiónov vytvára cestovný ruch zameraný na kultúru. Napriek tomu varuje pred tým, aby sa v tejto súvislosti jednostranne zdôrazňoval iba hospodársky význam kultúry. Rovnako dôležitý je význam kultúry pre vytváranie dobrého a dynamického prostredia pre život, ktoré je predpokladom rozvoja (4);

15.

podporuje myšlienku, aby nástroj EHMK existoval aj po roku 2019, a navrhuje rozšíriť ho, aby sa mohol viac zamerať na hľadanie a objavovanie rozmanitej kultúrnej identity (identít) Európanov. Obsah programu by sa preto mal viac otvoriť iným, neeurópskym kultúram a partnerom, aby sa ešte účinnejšie zvýraznila hodnota a bohatstvo európskych kultúr;

16.

výbor poznamenáva, že projekt EHMK sa za uplynulých 25 rokov vyvinul z letného festivalu na celoročný kultúrny projekt začleňujúci dôležité prvky kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Niektoré mestá rozšírili rozsah EHMK tak, aby zahŕňal niekoľko rokov pred udalosťou a po nej. Takýto prístup sa ukázal byť nadmieru úspešný, pokiaľ ide o podnecovanie miestneho obyvateľstva, aby sa zapájalo do aktivít počas samotného roka EHMK, o podporu kultúrneho rozvoja a účasti, či budovanie medzinárodného povedomia a spolupráce;

17.

opakuje, že viacročný prístup sa ukázal byť úspešný, pretože pomáha konsolidovať úspechy, ktoré mesto a región dosiahli, ako aj nové (európske) siete, ktoré vznikli v súvislosti s titulom EHMK. Zároveň pomáha zabezpečiť, najmä v týchto časoch poznačených finančným tlakom, aby investície do kultúry zostali dlhodobo na politickom programe. Súčasné kritérium „mesto a občania“ si vyžaduje, aby bol projekt udržateľný a tvoril neoddeliteľnú súčasť dlhodobého kultúrneho a spoločenského vývoja. Napriek tomu sa väčšina európskych hlavných miest kultúry stále sústredí na organizovanie kultúrnych slávností v priebehu daného roka. Štruktúrovanejšia spolupráca medzi súčasnými, minulými a budúcimi európskymi hlavnými mestami kultúry by mohla byť v tejto oblasti výrazným prínosom;

18.

opätovne vyjadruje názor, že mestá by mali využívať tento projekt ako súčasť dlhodobej stratégie rozvoja s cieľom podporiť udržateľnejšie prístupy k rozvoju kultúry a posilniť vplyv a odkaz miest nesúcich titul EHMK, ako sa uvádza v stanovisku na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti Spoločenstva na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019“. V záujme dlhodobého rozvoja týchto stratégií a s cieľom reagovať na nové výzvy na miestnej a regionálnej úrovni opätovne potvrdzuje potrebu formulovať a rozvíjať strednodobé a dlhodobé konsenzuálne politiky v oblasti kultúry, čo je možné iba na základe jasnej politickej vôle a plnej účasti verejných a súkromných sociálnych partnerov;

19.

je si vedomý toho, že titul EHMK sa udeľuje na jeden konkrétny rok, no pripomína, že je dôležité začleniť aktivity do viacročného kontextu a urobiť z nich súčasť dlhodobej politiky, pokiaľ ide o kultúrny, hospodársky, sociálny a územný rozvoj;

20.

zdôrazňuje, že členské štáty musia venovať realizácii projektu EHMK náležitú pozornosť, a to predovšetkým v súvislosti s jeho udržateľnosťou. Príslušný štát by mal patrične podporovať každý jednotlivý projekt EHMK, ktorý by mal byť začlenený do jeho dlhodobej politiky a stratégie;

21.

výbor uznáva, že program EHMK sa v priebehu vývoja zmenil, čo sa týka typu zapojených miest a regiónov. V prvej fáze členské štáty vyberali vo všeobecnosti hlavné mestá alebo iné veľké mestá. Postupom času sa titul viac a viac udeľoval menším mestám („druhým mestám“ alebo regionálnym kultúrnym centrám). Klesajúca veľkosť kandidátskych miest viedla k tomu, že zapojenie okolitého regiónu bolo čoraz potrebnejšie. Mestá a veľkomestá predstavujú miesta stretávania – sú centrami obchodu, priemyslu, vzdelávania či verejnej správy, ktoré ležia v srdci regiónu a odrážajú jeho charakter. Výbor poznamenáva, že tento vývoj sa odrazil v začlenení regionálneho rozmeru do programu EHMK po roku 2007, a preto kladie dôraz na prínos, ktorý má podnecovanie regionálneho prístupu k titulu EHMK, vrátane zváženia toho, že by sa toto označenie udeľovalo na regionálnej úrovni, pričom primárnym kultúrnym stredobodom záujmu by bol región pod vedením hlavného mesta tohto regiónu;

22.

zdôrazňuje, že v budúcnosti by malo byť kandidátske mesto ešte viac podporované v tom, aby do programu EHMK zapojilo aj okolitý región, resp. v prípade pohraničných miest dokonca euroregión, prostredníctvom uzatvárania partnerských dohôd, ktoré zaručia spoločnú realizáciu vo všetkých štádiách iniciatívy. Uznáva význam stabilného systému riadenia, ktorý zabezpečí udržateľnosť politických a finančných záväzkov. Hlavnými prvkami systému riadenia by mali byť silná podpora medzi politickými stranami, vrátane garantovania rozpočtu, nezávislosť umelcov a zapojenie občanov;

23.

poukazuje na rozhodujúcu úlohu, ktorú v moderných ekonomikách zohrávajú siete a tvorivé mestá v rámci otvoreného inovačného ekosystému, keď mestá, regióny, vysoké školy alebo výskumné ústavy a podniky navzájom intenzívnejšie spolupracujú na strategických otázkach s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu a množstva, získať ďalšie poznatky a koordinovať plánovanie infraštruktúry. Výbor vyzýva regionálne orgány, aby sa úzko zapájali do vypracúvania právnych rámcov a programov financovania;

24.

pripomína význam európskeho rozmeru projektu (5). Súhlasí s tým, že účelom programu EHMK je podporovať európsku spoluprácu, vyzdvihnúť bohatosť európskej kultúry a zapojiť a mobilizovať občanov. Opakuje, že podnecovanie aktívneho zapojenia okolitého regionálneho územia do programu EHMK by tento cieľ podporilo a zabezpečilo by, že sa pozitívne účinky prejavia v (širšom) regionálnom kontexte;

25.

opakuje, že Európska komisia by mala venovať zvýšenú pozornosť tomuto novému vývoju v rámci EHMK, pozorne ho sledovať a podporiť ho. Výbor opätovne pripomína, že Európska komisia by pri vypracúvaní svojich programov mala náležitým spôsobom zohľadniť celospoločensky významný kultúrny potenciál partnerstiev miest a regiónov a reagovať na kvalitatívne nové trendy (6);

26.

výbor potvrdzuje, že EHMK je jedným z najúspešnejších programov EÚ, pretože je pre hostiteľské (dokonca aj len pre kandidátske) mesto a okolitý región výnimočnou príležitosťou urobiť kultúrny, spoločenský a hospodársky „skok“ a dosiahnuť tak v priebehu niekoľkých rokov zmenu, aká bežne trvá jednu generáciu;

27.

podporuje preto myšlienku podnecovať širší okruh kandidátov, aby sa zúčastnili na výbere nositeľa titulu EHMK. Poznamenáva, že skúsenosti z uplynulých rokov ukazujú, že už len prihlásenie sa do súťaže má pozitívne účinky na kandidátske mestá, pokiaľ ide o hospodárstvo a imidž. Súťaženie o titul vedie tiež ku vzniku nových (medzinárodných) sietí a lepšej spolupráci medzi partnermi v regióne;

28.

je si vedomý problémov, ktoré členským štátom a európskemu porotcovskému systému spôsobuje skutočnosť, že sa musia zaoberať rastúcim počtom miest podávajúcich prihlášku, ako aj rastúce náklady spojené s predkladaním ponúk a organizačné otázky súvisiace so súťažou, a vyzýva Európsku komisiu, aby rastúci počet kandidátov vnímala kladne a aby mu prispôsobila výberový postup po roku 2019;

29.

podčiarkuje, že Európska komisia, členské štáty a kandidátske mestá by mali úzko spolupracovať s cieľom zvýšiť v mestách a regiónoch povedomie verejnosti o tomto titule. Komisia by mala naďalej rozvíjať hodnotu značky titulu EHMK, členské štáty by mali túto súťaž široko propagovať na vnútroštátnej úrovni a mestá sú osobitne zodpovedné za to, aby využili svoj priamy kontakt s občanmi a objasnili im prínos tejto iniciatívy. Bez toho, aby občania zjavne porozumeli cieľom projektu EHMK, je pre mesto naozaj ťažké dosiahnuť verejnú podporu svojej kandidatúry. Niektorých potenciálnych kandidátov to môže odradiť od snahy získať titul;

30.

poukazuje na to, že by bolo vhodné posilniť rámec súťaže. Výbor odporúča, aby bola „súťaž“ organizovaná tak, že všetky uchádzajúce sa mestá budú prispievať k rozvoju kultúry na európskej, národnej a/alebo regionálnej úrovni. Aktivity zamýšľané ako súčasť prihlasovacieho procesu by sa mohli navrhovať takým spôsobom, aby bolo zjavné, ako by jednotlivé mestá alebo regióny prispeli k uskutočňovaniu cieľov politiky v oblasti kultúry, a ich súčasťou by mohol byť aj záväzok všetkých miest pokračovať v tejto práci počas rokov pred daným rokom EHMK (bez ohľadu na to, kto bude nakoniec „víťazom“). Jasnejšia štruktúra súťaže by prispela k zníženiu napätia medzi mestami a regiónmi a pomohla by kandidátom prispieť k širším európskym a národným cieľom. V podstate ide o podnecovanie zdravého rozumu v zmysle hesla „spoluprácou ku konkurencieschopnosti“;

31.

vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby prostredníctvom vnútroštátnych orgánov a inštitúcií poskytli mestu, ktoré bude zvolené za európske hlavné mesto kultúry, maximálnu možnú podporu;

32.

podporuje systém rotácie medzi členskými štátmi, akým sa titul EHMK udeľuje v súčasnosti (od roku 2007), keďže uznáva, že tento systém garantuje menším mestám a členským štátom rovnaké príležitosti na to, aby mohli byť nositeľom titulu napriek rozpočtovým obmedzeniam;

33.

vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila, či v novom právnom základe EHMK opätovne nestanoví možnosť uchádzať sa o titul pre mestá z nečlenských štátov EÚ. Skúsenosti s Istanbulom z roku 2010 môžu poslúžiť ako pozitívny príklad (7);

34.

opakuje svoj názor, že zástupca VR vo výberovej komisii musí byť jedným zo zvolených členov VR, ako to bolo aj v minulosti. Je si však vedomý toho, že účasť v takejto komisii nie je len čestná funkcia a že je spojená so značným množstvom práce a veľkou zodpovednosťou voči súťažiacim mestám. Žiada Komisiu, aby potvrdila úlohu Výboru regiónov v monitorovacej komisii a aby táto komisia ďalej zohrávala aktívnu úlohu pri zabezpečení prepojenia medzi kultúrnymi programami vybraných miest už v prípravnej fáze projektu (8). Bolo by vhodné určiť viac objektívnych hodnotiacich kritérií, aby sa odmietnuté kandidátske mestá mohli poučiť a aby mali budúci kandidáti z čoho vychádzať.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/22

—

oceňuje, že návrh Európskej komisie je v súlade s filozofiou ustanovení nariadenia (ES) č. 1082/2006 a usiluje sa zlepšiť zakladanie a fungovanie európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS);

—

žiada, aby sa objasnili kritériá schválenia dohovoru alebo zamietnutia žiadosti o založenie EZÚS;

—

si želá, aby sa posilnila úloha VR, ktorý už je zodpovedný za vedenie registra EZÚS a prevádzku platformy EZÚS, prostredníctvom oznámenia o vzniku EZÚS a jeho zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ;

—

obracia pozornosť Európskej komisie na skutočnosť, že je veľmi zložité, ba až nemožné vopred vypracovať v dohovore úplný zoznam európskych, národných a regionálnych právnych predpisov, ktoré sa budú uplatňovať na činnosti EZÚS;

—

navrhuje, aby už vytvorené EZÚS mohli využívať ustanovenia nového nariadenia, ktoré sú výhodnejšie ako ustanovenia platného nariadenia (ES) č. 1082/2006 o EZÚS;

—

žiada, aby sa typ podniku, ktorý sa môže zúčastniť na EZÚS, rozšíril na podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

Spravodajca

pán Michel DELEBARRE (FR/SES), primátor mesta Dunkerque

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení

COM(2011) 610 final – 2011/0272 (COD)

1.

oceňuje, že návrh Európskej komisie je v súlade s filozofiou ustanovení nariadenia (ES) č. 1082/2006 a usiluje sa zlepšiť zakladanie a fungovanie európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS);

2.

víta pozornosť, ktorú Európska komisia venuje začleneniu acquis Lisabonskej zmluvy a najmä cieľu územnej súdržnosti;

3.

oceňuje, že návrh Európskej komisie zohľadnil mnohé odporúčania z jeho predchádzajúcich stanovísk (1);

4.

chce zdôrazniť, že 25 EZÚS, ktoré boli vytvorené za menej ako 4 roky, zoskupuje viac ako 550 miestnych a regionálnych orgánov v 15 členských štátoch a týka sa viac ako 22 miliónov Európanov;

5.

oceňuje, že do 1. októbra 2011 viac ako polovica členských štátov povolila vytváranie EZÚS (Belgicko, Cyprus, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko);

6.

pripomína, že členské štáty majú v úmysle preskúmať alebo už skúmajú desiatky EZÚS;

7.

domnieva sa, že využívanie EZÚS musí byť dobrovoľné: iba tie územia alebo siete, ktoré vytvorením EZÚS získajú výraznú výhodu, použijú tento nástroj, aby dali svojej spolupráci trvalý a formálnejší charakter;

8.

zastáva názor, že iniciatívy európskej územnej spolupráce by sa podľa možnosti vždy mali realizovať na základe politickej, technickej a administratívnej koordinácie partnerov projektu, pod vedením hlavného koordinátora;

9.

vyzýva Európsku komisiu, aby lepšie zohľadnila EZÚS ako preferenčný nástroj uplatňovania politiky európskej územnej spolupráce a aby lepšie začlenila EZÚS do legislatívnych opatrení, ktoré sa týkajú politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020;

10.

zdôrazňuje rozmanitosť partnerstiev, úloh a území, na ktorých pôsobia už vytvorené, ako aj práve vznikajúce EZÚS, čo je dôkazom silného potenciálu a pružnosti tohto nástroja spolupráce;

11.

domnieva sa, že výhoda využívania EZÚS z hľadiska realizácie projektov viacúrovňového riadenia môže spočívať v tom, že sa tým ponúka možnosť zapojiť všetkých aktérov zodpovedných za riadenie daného cezhraničného alebo euroregionálneho územia;

12.

zdôrazňuje viacúčelový charakter tohto nástroja EZÚS a jeho potenciál pre riadenie infraštruktúr a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v prospech európskych občanov na územiach, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov;

13.

ľutuje, že EZÚS sa zatiaľ len zriedkavo uvádza v odvetvových politikách Európskej únie s výnimkou politiky súdržnosti. Zdôrazňuje tiež, že nástroj EZÚS má potenciál reagovať na iniciatívy a verejné súťaže a pomôcť pri realizácii programov Európskej únie a že je potrebné uznať EZÚS ako oprávnenú štruktúru pre tieto iniciatívy a verejné súťaže;

14.

konštatuje, že nástroj EZÚS je len málo zohľadnený v európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch;

15.

konštatuje, že existuje 79 zodpovedných orgánov, ktoré 27 členských štátov poverilo prijímaním žiadostí o vytvorenie EZÚS a ich preskúmaním;

16.

konštatuje, že na otázky spojené s výkladom nariadenia (ES) č. 1082/2006 môžu prísť od týchto orgánov rôzne odpovede, čoho príkladom je otázka týkajúca sa predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov EZÚS, alebo otázka v súvislosti s EZÚS, ktorého členovia ručia v obmedzenom rozsahu;

17.

súhlasí so závermi Európskej komisie, uvedenými v jej správe o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS);

18.

uvedomuje si, že návrh nariadenia musí umožniť zvýšiť atraktívnosť a účinnosť EZÚS z hľadiska realizácie územnej spolupráce, a zároveň obmedziť právne a finančné riziká pre budúcich členov, budúcich zamestnancov a zmluvných partnerov EZÚS a zostať neutrálny, pokiaľ ide o výber právneho režimu platného pre EZÚS;

19.

domnieva sa, že je potrebné pokračovať v činnostiach platformy EZÚS Výboru regiónov (2) (pozri: www.cor.europa.eu/egtc), aby sa umožnilo monitorovanie EZÚS a výmena názorov o osvedčených postupoch a spoločných výzvach, ktorým musia čeliť súčasné EZÚS a tie, ktoré sa práve vytvárajú, a rozšíriť využívanie EZÚS v odvetvových politikách EÚ. Navrhuje, aby platforma EZÚS od roku 2014 zohrávala podobnú úlohu ako platforma mestského rozvoja, ktorej vytvorenie navrhuje Komisia v nariadení o Európskom fonde regionálneho rozvoja;

20.

želá si, aby sa tieto činnosti zaradili do rámca dohody o spolupráci medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov;

21.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby toto špecifické nariadenie, ktoré nemá mimoriadny vplyv na rozpočet Európskej únie, bolo prijaté bez meškania a bez toho, aby sa čakalo na prijatie celého legislatívneho balíka o politike súdržnosti po roku 2013. Nariadenie by tak mohlo čo najskôr nadobudnúť platnosť a dať nový impulz pre vytváranie nových projektov EZÚS v bezpečnejšom právnom rámci;

22.

súhlasí s filozofiou návrhov Európskej komisie, ktoré umožňujú prispôsobiť ustanovenia nariadenia (ES) č. 1082/2006 praxi existujúcich EZÚS, a zlepšiť tak ich fungovanie;

23.

zdôrazňuje, že tieto návrhy umožňujú posilniť európsky právny základ EZÚS, pretože prinášajú jednotné riešenia v európskom meradle;

24.

teší sa, že sa rozšíril cieľ EZÚS a jeho partnerstvo, najmä na verejné podniky v zmysle smernice 2004/17/ES;

25.

v tejto súvislosti navrhuje, aby sa typ podniku, ktorý sa môže zúčastniť na EZÚS, rozšíril na podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako sú definované v rozhodnutí (3) o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (4);

26.

podporuje návrh Európskej komisie zjednodušiť postup zakladania EZÚS, na ktoré stačí schválenie dohovoru v povinnej lehote 6 mesiacov;

27.

domnieva sa, že zmiernenie pravidla, podľa ktorého úlohy EZÚS musia byť v súlade s právomociam členov, prispeje k rozvoju nových foriem viacúrovňového riadenia;

28.

navrhuje preto, aby sa objasnili kritériá schválenia dohovoru alebo zamietnutia žiadosti o založenie EZÚS;

29.

zdôrazňuje, že EZÚS plní úlohy v prospech svojich členov a nevykonáva ich právomoci. EZÚS nie je nástrojom na zlučovanie právomocí členov zoskupenia, ale nástrojom na realizáciu projektov alebo programov spolupráce;

30.

oceňuje, že návrh nariadenia obsahuje ustanovenia týkajúce sa vnútroštátnych pravidiel, ktoré sú uplatniteľné na zmluvy zamestnancov EZÚS a predstavujú samy osebe vyššiu normu, ktorá bude nadradená jednotlivým vnútroštátnym právnym predpisom platným v tejto oblasti;

31.

víta zavedenie osobitných ustanovení týkajúcich sa vonkajších hraníc EÚ a začlenenie zámorských území do partnerstva EZÚS;

32.

súhlasí s možnosťou vytvárať „bilaterálne“ EZÚS zložené z členov z jedného členského štátu a z členov tretej krajiny alebo zámorského územia;

33.

v záujme riadneho uplatňovania tohto ustanovenia považuje za potrebné, aby vytváranie tohto typu EZÚS nebolo ponechané na rozhodnutie daného členského štátu, ale aby sa prípady, keď sa takýto typ EZÚS môže vytvoriť, objektívne vymedzili v nariadení;

34.

návrh zverejňovať informácie o nových EZÚS v sérii C Úradného vestníka Európskej únie (oznamy a informácie) na základe vzoru uvedeného v prílohe návrhu nariadenia, a už nie v sérii S (verejné tendre) ako doposiaľ, považuje za pokrokový;

35.

pripomína však, že EZÚS nemôžu priamo požiadať o toto zverejnenie;

36.

navrhuje preto, aby toto zverejňovanie zabezpečoval Výbor regiónov, ktorý je zodpovedný za vedenie registra EZÚS a prevádzku platformy EZÚS, a nie Európska komisia, ako sa navrhuje v návrhu nariadenia;

37.

zastáva názor, rovnako ako Európska komisia, že je vhodné vypracovať ustanovenia, ktoré každému EZÚS umožnia stanoviť tarify a poplatky za používanie infraštruktúry, ktorú riadi;

38.

domnieva sa, že toto ustanovenie treba rozšíriť na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré by EZÚS mohli riadiť alebo poskytovať;

39.

rád by našiel spoločné právne riešenie pre všetky EZÚS, pokiaľ ide o podpisovanie dohovorov o spolupráci medzi EZÚS, ktoré sa nachádzajú na rovnakej hranici alebo v rovnakom priestore cezhraničnej spolupráce, s cieľom úspešne realizovať spoločný projekt;

40.

domnieva sa, že EZÚS musia byť tiež schopné podpisovať dohovory o spolupráci s právnickými osobami, ktoré majú záujem o príležitostnú spoluprácu na konkrétnom projekte, avšak bez toho, aby sa stali členmi EZÚS a plnili všetky jeho úlohy;

41.

obracia pozornosť Európskej komisie na skutočnosť, že je veľmi zložité, ba až nemožné vopred vypracovať v dohovore úplný zoznam európskych, národných a regionálnych právnych predpisov, ktoré sa budú uplatňovať na činnosti EZÚS;

42.

súhlasí s návrhmi Európskej komisie, pokiaľ ide o objasnenie ustanovení týkajúcich sa systému zodpovednosti EZÚS, a najmä so zavedením systému poistenia;

43.

pripomína však, že pojem „obmedzené ručenie“ prevzatý zo systému „spoločností s ručením obmedzeným“ pozná len málo krajín EÚ;

44.

domnieva sa, že len pre možných veriteľov EZÚS je zaujímavé vopred poznať rozsah finančných záväzkov členov EZÚS;

45.

navrhuje, aby už vytvorené EZÚS mohli využívať ustanovenia nového nariadenia, ktoré sú výhodnejšie ako ustanovenia platného nariadenia č. 1082/2006 o EZÚS;

46.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby v snahe zjednodušiť a urýchliť postupy schvaľovania vytvorenia EZÚS navrhli vzor dohovoru a stanov, ktorý bude ako príklad uvedený v prílohe k nariadeniu.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/34

—

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú vedúce postavenie pri riešení otázky chudoby detí a ich zneužívania a kľúčovú zodpovednosť pri predchádzaní marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu. Súhlasí s tým, že chudoba detí je viacrozmerný jav, ktorý si vyžaduje viacrozmernú odpoveď, a konštatuje, že pre boj proti chudobe detí môžu byť mimoriadne dôležité zlepšenia v niekoľkých kľúčových oblastiach, ako sú stanovenie minimálnej mzdy a minimálnych noriem kvality;

—

zdôrazňuje význam platenej práce, pripomína však, že zamestnanie samé o sebe nezaručuje únik z chudoby a že sú potrebné ďalšie kroky na boj proti chudobe pracujúcich;

—

zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali uznať, že chudoba a sociálne vylúčenie detí sú kľúčovými prekážkami, ktoré treba odstrániť, ak sa majú splniť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska miery zamestnanosti, investícií do výskumu, vývoja a energetiky a trvalo udržateľného rozvoja;

—

obáva sa, že hospodárska a finančná kríza, ako aj reakcia niektorých členských štátov, povedú k zvýšeniu miery absolútnej chudoby, zvýšeniu počtu chudobných pracujúcich a nárastu nezamestnanosti mladých ľudí.

Spravodajkyňa

pani Doreen HUDDART (UK/ALDE), členka mestského zastupiteľstva mesta Newcastle

1.

podporuje zámer Komisie zverejniť v roku 2012 odporúčanie pre boj proti chudobe detí a podporu dobrých životných podmienok detí a víta príležitosť prispieť týmto výhľadovým stanoviskom k cieľom Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Podporuje tri politické oblasti, ktoré boli stanovené ako súčasť odporúčania: primerané zdroje, prístup k službám a aktívna účasť detí a mládeže. Konštatuje, že hoci hlavy členských štátov EÚ sa vyjadrili, že boj proti chudobe detí bude prioritou, ich politické vyhlásenia nie vždy sprevádzali dostatočné prostriedky, opatrenia, ciele a monitorovanie vo všetkých členských štátoch EÚ;

2.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú vedúce postavenie pri riešení otázky chudoby detí a ich zneužívania a kľúčovú zodpovednosť pri predchádzaní marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu. Súhlasí s tým, že chudoba detí je viacrozmerný jav, ktorý si vyžaduje viacrozmernú odpoveď, a konštatuje, že pre boj proti chudobe detí môžu byť mimoriadne dôležité zlepšenia v niekoľkých kľúčových oblastiach, ako sú stanovenie minimálnej mzdy a minimálnych noriem kvality;

3.

upozorňuje na skutočnosť, že chudoba detí nie je okrajovou alebo nevýznamnou otázkou, ktorá sa vytratí vďaka hospodárskemu rastu (1) - vyšší rast v období 2000 - 2008 nemal zásadné dôsledky na mieru chudoby detí a že chudoba detí bola pre spoločnosť EÚ úbohou vizitkou už pred hospodárskou krízou a obáva sa, že opatrenia niektorých členských štátov v reakcii na krízu môžu neúmyselne prispieť k zvýšeniu miery chudoby detí. Uznáva, že existujú osobitné skupiny detí, ktorým hrozí vysoké riziko závažnejšej alebo extrémnej chudoby, no zdôrazňuje, že deti tvoria osobitnú skupinu spoločnosti, ktorá je často ohrozená chudobou viac než populácia vo všeobecnosti;

4.

v jednej z definícií chudoby sa uvádza:

Jednotlivcov, rodiny a skupiny obyvateľstva možno považovať za chudobných, keď nemajú prostriedky na to, aby si mohli zabezpečiť taký typ stravy, mohli sa zúčastňovať na takých aktivitách a mali také podmienky na bývanie a také vybavenie, ktoré spoločnosť, do ktorej patria, považuje za obvyklé, alebo aspoň vo veľkej miere podporuje či schvaľuje. Ich prostriedky sú o toľko nižšie ako prostriedky, ktorými disponuje priemerný jednotlivec alebo priemerná rodina, že je vylúčené, aby mali zvyčajné návyky, zvyky a aktivity. (2)

5.

pripomína, že najčastejšie používaný ukazovateľ na meranie chudoby v členských štátoch a v EÚ je „príjem nižší než 60 % mediánu príjmu domácností“, poukazuje však na potrebu používať širokú škálu kritérií na meranie absolútnej chudoby, medzi ktorými by mali byť napr. sociálne začlenenie, prístup k službám, dosiahnuté vzdelanie a predpokladaná dĺžka života pri narodení. Oceňuje, že v stratégii Európa 2020 sa chudobe a sociálnemu vylúčeniu prikladá väčší význam. Súhlasí s tým, že sociálny rozmer by mal byť v centre pozornosti tejto stratégie, a pripomína, že 20 miliónov detí v EÚ žije podľa indexu ľudského rozvoja (3) pod hrozbou chudoby;

6.

zdôrazňuje, že chudoba môže mať zničujúce účinky na deti a ich detstvo, ako aj na ich perspektívy do budúcnosti. Oceňuje, že sa boj proti chudobe detí uvádza ako priorita hlavnej iniciatívy „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“, ľutuje však, že odhodlanie konať v tejto oblasti je nedostatočné a že v rámci iniciatívy neboli stanovené konkrétne ciele v súvislosti s chudobou detí;

7.

víta záväzok uverejniť v roku 2012 odporúčanie a oznámenie o boji proti chudobe detí a podpore dobrých životných podmienok detí. Podporuje navrhovaný rámec pre odporúčanie o chudobe detí a dobrých životných podmienkach detí a uznáva, že je v tejto súvislosti dôležité zapojiť samotné deti žijúce v chudobe a víta, že do rámca bola začlenená aktívna účasť. Zároveň navrhuje, aby sa v odporúčaní a oznámení zdôraznil význam humanitárnych organizácií, ako napríklad UNICEF, a úloha miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní služieb, ktoré zaručujú deťom ochranu pred chudobou a hmotnou núdzou, ktorá je s ňou spojená;

8.

konštatuje, že najzraniteľnejšie osoby v našej spoločnosti boli najviac postihnuté terajšou finančnou krízou. Existujú dôkazy, podľa ktorých deti a predovšetkým mládež sú postihnuté neúmerne (4); okrem toho pripomína, že niektoré deti zo skupín najzraniteľnejších obyvateľov, ako sú deti žijúce na ulici, deti osamelých rodičov, deti z mnohopočetných rodín alebo z rodín prisťahovalcov alebo patriacich k etnickým menšinám, ako sú napríklad Rómovia, čelia ešte väčšej hrozbe marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia. Zdôrazňuje, že hoci globalizácia a zvýšená spolupráca medzi krajinami môžu prinášať veľké výhody pre život jednotlivcov, sú často nerovnomerne rozložené. Malo by sa vyvinúť úsilie, aby nebol nikto z prístupu k týmto výhodám vylúčený;

9.

konštatuje, že hoci sa v uplynulých rokoch politická pozornosť v EÚ zamerala na chudobu detí a hlavy štátov EÚ podporili toto úsilie svojimi vyhláseniami, miera chudoby detí sa výrazne neznížila. Zdôrazňuje, že ak chceme tento problém vyriešiť, musí sa politická podpora odraziť v primeraných prostriedkoch, opatreniach a cieľoch vo všetkých členských štátoch EÚ;

10.

zdôrazňuje význam platenej práce, pripomína však, že zamestnanie samé o sebe nezaručuje únik z chudoby a že sú potrebné ďalšie kroky na boj proti chudobe pracujúcich (5);

11.

zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali uznať, že chudoba a sociálne vylúčenie detí sú kľúčovými prekážkami, ktoré treba odstrániť, ak sa majú splniť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska miery zamestnanosti, investícií do výskumu, vývoja a energetiky a trvalo udržateľného rozvoja;

12.

súhlasí s tým, že je neprípustné, aby v jednom z najbohatších regiónov sveta v 21. storočí žilo 20 miliónov detí v chudobe alebo pod hrozbou chudoby a že (6) chudoba neznamená len mať nízky príjem a musieť sa bez neho zaobísť, ale znamená tiež odopretie moci, rešpektu, dobrého zdravotného stavu, vzdelania a bývania, základnej sebaúcty a schopnosti zapájať sa do spoločenských aktivít;

13.

zdôrazňuje, že valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov takisto uznáva, že v prípade detí má chudoba špecifický charakter. OSN okrem iného poukazuje na to, že chudoba detí sa neobmedzuje len na nedostatok peňazí. Možno ju chápať len ako odopieranie určitých práv, ktoré sú zakotvené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, ktorý uznáva právo každého dieťaťa na zabezpečenie životnej úrovne primeranej jeho telesnému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju (čl. 27). Väčšina prípadov detskej chudoby je porušením práv dieťaťa na prežitie, ochranu, rozvoj a účasť uvedených v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

14.

podotýka, že mnohé štúdie dokazujú, že účinná politika prerozdeľovania v prospech rodín s deťmi do veľkej miery pomáha znížiť mieru chudoby detí. Sociálne dávky pomáhajú v EÚ celkovo znížiť mieru chudoby minimálne o 44 %;

15.

chce zdôrazniť, že je potrebné lepšie pochopiť výhody súvisiace s investovaním do boja proti chudobe (7) a zneužívaniu detí, sociálnemu vylúčeniu a širším sociálnym nerovnostiam. Poukazuje na prínos väčšej rovnosti a menšej marginalizácie pre širšiu spoločnosť a vyzdvihuje finančné, hospodárske a sociálne výhody včasného investovania do detí a rodín (8);

16.

súhlasí so závermi zo zasadnutia Rady pre zamestnanosť o boji proti chudobe detí a podporovaní blaha detí zo 17. júna 2011, v ktorých Rada vyzýva, aby sa boj proti chudobe detí stal prioritou. Takisto súhlasí so stanoviskom Výboru pre sociálnu ochranu z 15. februára 2011, v ktorom tento výbor vyzýva, aby sa boj proti chudobe detí stal prioritou vo všetkých relevantných oblastiach;

17.

súhlasí s tým, že už existuje značná základňa informácií o chudobe detí v EÚ So znepokojením konštatuje, že miera chudoby detí sa v členských štátoch pohybuje v rozpätí od 11 % do 33 % a odporúča, aby sa prostriedky použili na pochopenie týchto informácií, ich šírenie a využívanie a na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

18.

obáva sa, že hospodárska a finančná kríza, ako aj reakcia niektorých členských štátov, povedú k zvýšeniu miery absolútnej chudoby, zvýšeniu počtu chudobných pracujúcich a nárastu nezamestnanosti mladých ľudí (9);

19.

zdôrazňuje význam opatrení, ktorých cieľom je prelomiť začarovaný kruh chudoby, ktorý sa prenáša z jednej generácie na druhú. Na to, aby sa to podarilo, je potrebný horizontálny prístup zahŕňajúci vzdelávanie a sociálne opatrenia, ktoré majú nielen zabezpečiť zamestnanie rodičom, ale zameriavajú sa aj priamo na deti;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby viac uznali chudobu ako spoločnú zodpovednosť a problém pre spoločnosť ako celok a aby ju nevnímali ako stigmatizáciu alebo zlyhanie ľudí, ktorí sú chudobní alebo sociálne vylúčení;

21.

pripomína výzvu Komisie zaistiť, aby štrukturálne fondy zahŕňali príležitosti na zlepšenie sociálneho bývania s cieľom posilniť jeho úlohu v politike sociálneho začlenenia a potvrdiť, že funkcie sociálneho bývania ako verejnej služby majú byť definované na úrovni členských štátov;

22.

súhlasí s tým, že snaha zmierniť chudobu a zamedziť jej výskytu si vyžaduje holistický a integrovaný prístup zohľadňujúci potreby jednotlivých skupín a konkrétne výzvy, ktorým treba čeliť;

23.

podporuje názor, že príjmová chudoba je jedným z najviditeľnejších znakov sociálnej deprivácie, ktorá postihuje deti odlišným spôsobom než dospelých (10). Je to však len jeden z mnohých aspektov chudoby detí, ktoré treba riešiť. Súhlasí s tým, že zavedenie minimálnych noriem, ktoré sú potrebné, ak sa majú rešpektovať práva dieťaťa, sa nestretlo s dostatočným pochopením. Nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zvážili možnosť riešenia tohto problému v kľúčových oblastiach, ako je podpora príjmu, prístup k službám a zapojenie detí;

24.

konštatuje, že krajiny, ktoré vydávajú najviac prostriedkov na sociálne dávky, zvyknú mať najnižšiu mieru chudoby detí. Súhlasí s tým, že členské štáty by mali v prípade potreby zvážiť zvýšenie prídavkov na deti ako výraz medzigeneračnej solidarity, ktorá uznáva vlastnú hodnotu detstva a investície do budúcnosti Európy;

25.

oceňuje návrh vytvoriť rámec, ktorý by všetkým deťom zaručil celkový minimálny primeraný príjem, pričom by sa prihliadalo na príjmy celej domácnosti, tak rodičov, ako aj detí;

26.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci preventívnych krokov vo verejnom záujme investovalo do rozumných opatrení v oblasti starostlivosti o deti, ktoré by sa nezameriavali na dôsledky sociálneho vylúčenia a chudoby detí, ale podporovali by skôr výchovu silných jedincov, schopných začleniť sa do spoločnosti a trhu práce;

27.

zdôrazňuje význam iných zdrojov, než sú dávky. Zapojenie rodičov do trhu práce môže pomôcť dostať deti z chudoby, ak sú ich mzdy primerané a ak je možné zosúladiť rôzne formy práce rodičov. Vyzýva členské štáty, aby privítali návrh pripojiť odporúčanie týkajúce sa právnych predpisov o primeranom príjme a zaistení dôstojnej práce (11) a navrhuje, aby súčasťou tohto odporúčania boli právne predpisy na ochranu zamestnania. Zdôrazňuje však, že niektorí ľudia nie sú vhodní pre trh práce, pretože nie sú schopní pracovať, a dávky musia túto skutočnosť zohľadňovať;

28.

uznáva, že všeobecné prídavky na deti sú najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť podporu príjmu rodinám s deťmi, a že by sa mali spojiť s osobitnými dávkami pre tých, ktorí to najviac potrebujú (12);

29.

požaduje lepšie objasniť pojem „primerané“ a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na normách EÚ alebo na metodológii výpočtu výdavkov na dieťa a na určenie primeraných zdrojov na prevenciu a boj proti detskej chudobe. Navrhuje, aby akákoľvek definícia brala do úvahy: pre koho sú zdroje primerané, na aké dlhé obdobie, na čo a kto rozhodne, čo je primerané (13);

30.

rozhodne podporuje návrh, podľa ktorého by sa členské štáty mali vyzvať, aby pri zvyšovaní podmienenosti a uplatňovaní sankcií v rámci systému dávok postupovali veľmi opatrne, aby sa zabránilo postihovaniu detí, ktoré by boli ponechané bez potrebných zdrojov. Konštatuje, že tento prístup vedie často k stigmatizácii rodín a detí, ktoré žijú v chudobe, a vytvára dojem, že chudobu si zapríčinili samy svojím vlastným zlyhaním alebo chybou. Konštatuje, že v dôsledku hospodárskej krízy sa zvýšila nezamestnanosť, stagnujú príjmy domácností a v mnohých členských štátoch vzrástli náklady na život. Zdôrazňuje dôležitú úlohu poradenských služieb, ktoré môžu pomôcť domácnostiam čo najviac zvýšiť svoj príjem, a upozorňuje, že v niektorých členských štátoch môžu byť tieto služby v ohrození;

31.

súhlasí s tým, že správna rovnováha medzi pracovným a rodinným životom rodičov je mimoriadne dôležitá pre blaho detí i spoločnosti, pretože príjmová aj časová chudoba môžu poškodiť vývoj detí. Súhlasí tiež s tým, že neisté pracovné miesto, nevhodný pracovný čas a slabo platená práca môžu mať škodlivé dôsledky na život v dospelosti a na vývoj dieťaťa (14);

32.

víta dôraz, ktorý sa kladie na zaistenie prístupu detí ku kvalitným službám v ranom štádiu ich vývoja a pripomína, že zdravie, vzdelávanie, pomoc zameraná na výchovu a rodinu, bývanie a ochrana sú kľúčovými službami, ktoré najčastejšie zabezpečujú miestne a regionálne orgány;

33.

uznáva význam predškolského vzdelávania a starostlivosti o deti predškolského veku a kvalitu príslušných služieb. Zdôrazňuje, že účinná a včasná pomoc a podpora počas detstva a dospievania (a najmä v kritických chvíľach (15)) môže mať značný pozitívny vplyv na rozvoj dieťaťa. Upozorňuje, že niektoré služby prevádzkované miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú jasle, školy, knižnice a centrá voľného času, sú nevyhnutné na zlepšenie kvality života detí, avšak v mnohých členských štátoch budú ohrozené v dôsledku úsporných opatrení (16);

34.

víta návrh na posilnenie úlohy vzdelávania pri predchádzaní začarovanému kruhu chudoby a jeho ukončovaní tým, že sa odstránia finančné prekážky pre vzdelávanie, zaistia sa rovnaké príležitosti a poskytne sa potrebná dodatočná podpora pre kompenzáciu akéhokoľvek znevýhodnenia. Uznáva význam rovnakého prístupu k opatreniam súvisiacim so vzdelávaním, ktoré vždy poskytujú miestne a regionálne orgány, ako je bezplatná školská strava, bezplatné knihy a vzdelávací materiál, finančná podpora pre účasť na školských výletoch a kultúrnych aktivitách pre deti z rodín s nízkymi príjmami a z rodín ohrozených chudobou;

35.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu v boji proti chudobe detí zohrávať štruktúry zamerané na starostlivosť o deti. Dávajú dieťaťu možnosť dostať sa do kontaktu so seberovnými a so zamestnancami týchto zariadení a profitovať z ich spoločnosti. Kognitívny, jazykový, citový a spoločenský rozvoj dieťaťa môže tak dosiahnuť pokrok, ktorého účinky sú dlhodobé;

36.

upozorňuje, že chudoba môže mať ničivé dôsledky na zdravie detí (17). Je znepokojený tým, že podľa oznámenia Komisie o nerovnostiach v oblasti zdravia sa kladie len malý dôraz na prístup detí k zdraviu, pričom vo všeobecnosti existuje nedostatočné povedomie v tejto oblasti a odstraňovanie nerovností v oblasti zdravia nie je dostatočnou politickou prioritou ani politickým záväzkom. Navrhuje, aby sa v odporúčaní a oznámení zdôraznil význam zdravia detí, vrátane duševného zdravia. Súhlasí s tým, že v rámci širšieho úsilia zredukovať rozdiely v oblasti zdravia by sa mala venovať osobitná pozornosť deťom a že by sa mal zabezpečiť univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti pre chudobných a vylúčených zo spoločnosti, ako aj pre všetky deti;

37.

má tiež obavy, že environmentálne otázky, ako je znečisťovanie, doprava, kontaminovaná pôda a pitná voda, ktorá nie je bezpečná, často neúmerne postihujú deti žijúce v chudobe. Víta návrh, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom zabrániť vzniku getoizácii detí, ktoré zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie a aby sa podporovala sociálna rozmanitosť v oblasti bývania. Víta návrh zahrnúť deti a ich rodiny a spoločenstvá do plánovania. Navrhuje, aby sa v odporúčaní uvažovalo o zavedení minimálnych noriem z hľadiska bývania detí, pričom by sa v prvom rade malo prihliadať na ich práva;

38.

súhlasí s tým, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby deti neboli odobraté ich rodinám, ak týmto rodinám chýbajú prostriedky na starostlivosť o deti, a potvrdzuje, že zabezpečením primeraných prostriedkov by sa zaručilo, aby sa takéto veci nestávali. Varuje pred ďalšou stigmatizáciou spojenou s chudobou v dôsledku toho, že sa chudoba príliš často dáva do súvisu so zneužívaním zo strany rodinných príslušníkov, a zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri ochrane detí;

39.

rozhodne podporuje dôraz kladený na aktívne zapojenie detí a mládeže do navrhovaného odporúčania. Súhlasí s názorom, že zapojiť všetky deti nebude možné vzhľadom na rôzne prekážky, ktorých je v prípade znevýhodnených detí ešte viac, a je pravdepodobné, že zvyčajné spôsoby konzultácie nebudú v ich prípade fungovať. V rodinách, komunitách, mimovládnych organizáciách a v súkromnom sektore by sa však mal podporovať prístup založený na aktívnom zapojení s cieľom posilniť angažovanosť v celej spoločnosti;

40.

navrhuje, aby účasť detí zahŕňala aj príležitosti prispievať k rozhodnutiam, ktoré sa týkajú ich života a ovplyvňovať ich, zapojenie do športových a rekreačných aktivít s cieľom podporovať zdravie, spoločenský život a osobný rozvoj a účasť na kultúrnych aktivitách v snahe budovať zručnosti, zvyšovať povedomie o kultúre a kultúrnej rozmanitosti a vytvárať inkluzívnejšiu a menej diskriminujúcu spoločnosť;

41.

vyzýva štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby prispeli k tomu, že deti a mládež budú mať také prostredie na učenie sa, rozvoj a trávenie voľného času, ako aj také rozmanité možnosti, ktoré sú predpokladom pre ich aktívnu účasť;

42.

súhlasí s tým, že jednou z prekážok pri riešení otázky chudoby detí je nedostatok verejného a politického povedomia o tomto probléme a o jeho dôsledkoch na deti a ich rodiny a na širšiu spoločnosť. S poľutovaním konštatuje, že k tejto skutočnosti sa pridáva aj slabé mediálne pokrytie a v niektorých prípadoch negatívny obraz problematiky chudoby v médiách, slabá informovanosť o právach dieťaťa a ich nedostatočná podpora, ako aj skutočnosť, že v tejto súvislosti neexistuje dlhodobá vízia a prevláda snaha o krátkodobé volebné výsledky (mladí ľudia nie sú voličmi). Podotýka, že v mnohých krajinách nie je súčasťou politickej kultúry zameriavať sa na deti alebo vnímať dieťa ako samostatného človeka;

43.

zdôrazňuje prácu, ktorá sa robí v miestnych a regionálnych samosprávach a ktorú uskutočňujú miestne a regionálne orgány v snahe zabezpečiť, aby boli deti zapojené do rozhodovania o otázkach, ktoré majú vplyv na ich život. Napriek tomu však ešte treba veľa vykonať, aby sa zaručilo právo všetkých detí na to, aby boli vypočuté v otázkach, ktoré sa ich týkajú, v súlade s článkom 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

44.

odporúča zaviesť osobitný cieľ, ktorý sa týka chudoby detí ako priority hlavnej iniciatívy Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, prijať komplexnú stratégiu na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí, do ktorej sa zapojí národná, regionálna aj miestna úroveň a ktorá bude súčasťou rozsiahlejšej stratégie Európa 2020, a tiež stanoviť monitorovací rámec založený na spoľahlivých ukazovateľoch a prepojený s existujúcimi mechanizmami podávania správ v rámci UNCRC;

45.

pripomína, že je potrebné osobitné vykazovanie detskej chudoby v členských štátoch a navrhuje – po vytvorení diagnostických nástrojov na posudzovanie závažnosti rizikových a tiesňových situácií, ktoré sa odporúčajú miestnym a regionálnym orgánom, aby sa zaradilo medzi vykazovacie povinnosti členských štátov súvisiace so stratégiou Európa 2020. Zdôrazňuje, že rýchly prieskum VR z 19. apríla 2011 ukázal, že mnohí respondenti vidia v potenciálnom začlenení povinných priorít do budúcich regionálnych programov pozitívny krok vpred, ktorý by mohol zviditeľniť problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia na miestnej, regionálnej a národnej úrovni;

46.

odporúča, aby sa pri vyčleňovaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov bral do úvahy význam projektov a orgánov, ktoré bojujú proti chudobe detí a podporujú dobré životné podmienky detí a ich rodín, predovšetkým pokiaľ ide o maloletých či mladistvých, ktorí sú telesne alebo mentálne postihnutí, vykorisťovaní, užívajú návykové látky, sú prisťahovaleckého pôvodu, dostali sa do konfliktu so zákonom alebo trpia v dôsledku iných faktorov, ktoré zvyšujú ich zraniteľnosť, a aby sa zlepšila účasť detí a ich rodín a riešila sa otázka negatívneho vnímania chudoby a jej stigmatizácie;

47.

odporúča, aby miestne a regionálne orgány, ktoré sú rozhodujúcim článkom v oblasti uplatňovania vnútroštátnych a európskych politík na miestnej úrovni, boli aktívne zapojené do vypracovania rozhodnutí a politík o podpore pre rodiny, poskytovania služieb a aktívnej účasti detí a mládeže;

48.

odporúča, aby v snahe podeliť sa o osvedčené postupy Komisia nadviazala a udržiavala dialóg s VR a vyčlenila prostriedky, ktoré VR umožnia v spolupráci s organizáciami ako Eurocities a Eurochild zverejňovať správy dokumentujúce úspešné projekty v oblasti boja proti chudobe detí zrealizované v miestnych a regionálnych samosprávach členských štátov.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/40

—

pozitívne vníma skutočný prínos smernice, ale ľutuje, že ani v smernici, ani v správe o jej uplatňovaní nie je uvedený špecifický odkaz na miestne a regionálne orgány a na rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú v boji proti nadmernému hluku;

—

poukazuje na to, že hluk je predovšetkým miestnym problémom, ktorý si však vyžaduje riešenie hlavne na európskej úrovni. V tejto súvislosti výbor žiada, aby EÚ vytvorila ambicióznu európsku politiku v oblasti hluku, a to prostredníctvom európskych opatrení zameraných na zdroje hluku;

—

navrhuje, aby Komisia po dôkladnom hodnotení vplyvu na miestne a regionálne orgány stanovila na základe zdravotných odporúčaní WHO spúšťacie alebo cieľové hodnoty;

—

zdôrazňuje potrebu zosúladenia a komplementarity rôznych normatívnych nástrojov, ktoré regulujú oblasti spájané so zdrojmi hluku, ako aj nevyhnutnosť odstrániť nedostatky v právnych predpisoch, najmä pokiaľ ide o vozidlá, konkrétne osobné a nákladné autá, cesty, železničné trate a letiská, a to prostredníctvom vypracovania právneho rámca, ktorý by mal spoločný základ;

—

zdôrazňuje význam poskytovania finančnej a odbornej pomoci regionálnym a miestnym orgánom, ktoré uplatňujú v praxi politiku EÚ v oblasti hluku, a takisto význam doplňujúcich opatrení EÚ a členských štátov;

—

vyzýva, aby bola problematika týkajúca sa hluku a hlukového znečistenia začlenená do všetkých relevantných politických postupov a iniciatív, a to najmä do budúceho 7. akčného programu EÚ v oblasti životného prostredia, 2. akčného plánu EÚ v oblasti životného prostredia a zdravia a do iniciatív v oblasti trvalo udržateľnej dopravy v rámci programov regionálneho rozvoja EÚ, ako aj do politiky územného plánovania;

—

odporúča Komisii, aby rozšírila koncepciu viacúrovňového riadenia aj na iné oblasti, vrátane oblasti hluku, pričom ako referencia by slúžil Dohovor primátorov a starostov.

Spravodajca

José MACÁRIO CORREIA (PT/EĽS), primátor mesta Faro

Referenčný dokument

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní smernice o environmentálnom hluku v súlade s článkom 11 smernice 2002/49/ES

COM(2011) 321 final

1.

zdôrazňuje význam boja proti hluku a rozvoja európskej politiky v oblasti hluku, ktorá bola 25. júna 2002 prijatá smernicou 2002/49/ES Európskeho parlamentu a Rady označenou ako smernica o environmentálnom hluku;

2.

pozitívne vníma skutočný prínos smernice v zmysle vypracovania hlukových máp, vytvorenia spoločných ukazovateľov, preskúmania vystavenia obyvateľov EÚ hluku a stanovenia subjektov zodpovedných za vypracovanie akčných plánov;

3.

víta správu Komisie o uplatňovaní smernice, ktorá predstavuje dobrý východiskový bod pre potrebnú revíziu smernice o environmentálnom hluku;

4.

ľutuje, že v niektorých členských štátoch neboli predložené hlukové mapy v stanovenej lehote, ako aj začatie konania vo veci porušenia záväzkov (v prípade Malty);

5.

ľutuje, že v smernici ani v správe o jej uplatňovaní nie je uvedený špecifický odkaz na miestne a regionálne orgány a upozorňuje na rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávajú v boji proti nadmernému hluku. Z tohto dôvodu si želá, aby bol v plnej miere zapojený do vypracovávania budúcich politických opatrení;

6.

poukazuje na to, že hluk je predovšetkým miestnym problémom, ktorý si však vyžaduje riešenie hlavne na európskej úrovni. V tejto súvislosti výbor žiada, aby EÚ vytvorila ambicióznu európsku politiku v oblasti hluku, a to prostredníctvom európskych opatrení zameraných na zdroje hluku;

7.

zdôrazňuje potrebu stanoviť ciele na zníženie hluku, ktorý vnímajú ľudia na zastavaných plochách, vo verejných parkoch a na iných pokojných miestach aglomerácií, v tichých oblastiach na vidieku, v blízkosti škôl, nemocníc, ako aj v iných budovách a oblastiach citlivých na hluk;

8.

konštatuje, že Komisia vo svojom zozname dosahov hluku na zdravie opomenula jasne uviesť jeden z najčastejších účinkov vystavenia hluku, a to tinitus (hučanie v ušiach) a hyperakúziu (zvýšená precitlivenosť sluchu), ktoré sú často spôsobené poklesom sluchovej kapacity v dôsledku vystavenia vysokým hladinám hluku. Minimálne 10 % obyvateľov trpí tinitom a/alebo hyperakúziou. Tento jav sa v dôsledku vysokých hladín hluku čoraz častejšie vyskytuje u mladých ľudí. Z tohto dôvodu treba prikladať maximálny význam informovaniu širokej verejnosti o zdravotných problémoch spôsobených vystavením hluku;

9.

konštatuje, že v zozname doterajších a budúcich iniciatív EÚ v tejto oblasti sa nespomína žiadne opatrenie zamerané na obmedzenie vysokých hladín hluku na niektorých verejných miestach, ako sú diskotéky;

10.

poukazuje na potrebu zohľadniť nedávne údaje Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pokiaľ ide o rozsah/kategórie hluku uplatňovaný v hlukových mapách, podľa ktorých by sa rozsah oznamovaných hodnôt indikátorov Lnoc mal znížiť na 40 dB a zároveň by sa mali vziať do úvahy sociálne náklady spojené s hlukom z cestnej, železničnej a leteckej dopravy. Dôrazne požaduje, aby sa nedávne údaje WHO zapracovali aj do kriviek vyjadrujúcich vzťah medzi dávkou hluku a nákladmi, podľa ktorých sa vypočítavajú spoločenské náklady hluku z dopravy;

11.

vyzýva, aby bola problematika týkajúca sa hluku a hlukového znečistenia začlenená do všetkých relevantných politických postupov a iniciatív, a to najmä do budúceho 7. akčného programu EÚ v oblasti životného prostredia, 2. akčného plánu EÚ v oblasti životného prostredia a zdravia a do iniciatív v oblasti trvalo udržateľnej dopravy v rámci programov regionálneho rozvoja EÚ, ako aj do politiky územného plánovania;

12.

zdôrazňuje potrebu zosúladenia a komplementarity rôznych normatívnych nástrojov, ktoré regulujú oblasti spájané so zdrojmi hluku, ako aj nevyhnutnosť odstrániť nedostatky v právnych predpisoch, najmä pokiaľ ide o vozidlá, konkrétne osobné a nákladné autá, cesty, železničné trate a letiská, a to prostredníctvom vypracovania právneho rámca, ktorý by mal spoločný základ;

13.

uznáva, že je nevyhnutné prekonať niektoré nedostatky súčasnej smernice a považuje za potrebné a vhodné rozvíjať komparatívne metódy na meranie hluku, využívanie sietí na akustické meranie a pozorovanie, vrátane kritérií normalizácie, stanovenie spúšťacích alebo cieľových hodnôt hluku, predkladanie správ a hodnotenie a kontrolu ich plnenia;

14.

dôrazne poukazuje na potrebu bojovať proti zdrojom hluku a na ekonomické výhody súvisiace s predchádzaním hluku, a to využitím technologického pokroku a dodržiavaním limitov emisií hluku stanovených s cieľom umožniť kontrolu hlukového znečistenia, a zároveň minimalizovať jeho dosah;

15.

kladie dôraz na výhody vyplývajúce zo zníženia zdrojov hluku z dopravy ako spôsobu na zníženie výdavkov samospráv a orgánov zodpovedných za cestnú premávku, najmä pokiaľ ide o umiestňovanie hlukových bariér a izoláciu protihlukovej ochrany;

16.

zdôrazňuje, že v politike územného plánovania a plánovanej výstavbe miest treba zohľadniť snahu o obmedzenie hluku, najmä preto, aby sa už od začiatku obmedzil hluk z cestnej dopravy a hluk zo susedstva;

17.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby bolo zníženie hluku začlenené do cieľov konkurencieschopného systému dopravy efektívne využívajúceho zdroje, ktoré stanovila Komisia v bielej knihe na tému „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje“, a aby boli opatrenia, ktoré spadajú do oblasti trvalej udržateľnosti, energetickej účinnosti a kvality ovzdušia, prispôsobené cieľom znižovania hluku a posudzované na základe dosahovania týchto cieľov. Výbor okrem toho navrhuje stanoviť časový harmonogram, opatrenia a hodnotiace obdobia na zavedenie bielej knihy a akčného plánu do praxe;

18.

domnieva sa, že ambiciózna európska politika v oblasti hluku musí pozostávať aspoň z týchto opatrení:

19.

žiada, aby sektor dopravy prihliadal na ciele v oblasti zníženia miery hluku, prípadne prostredníctvom stimulov, ako sú poplatky za prístup k sieti (cestnej, železničnej, vodnej alebo leteckej) alebo za jej využívanie, aby znečisťovatelia platili náklady súvisiace s hlukom, ktorý spôsobujú;

20.

odporúča uplatniť spoločnú stratégiu a ambicióznejšie ciele v znižovaní hluku pri revízii smernice 70/157/EHS o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel, v smernici 2001/43/ES o hluku z pneumatík a v návrhoch týkajúcich sa hluku z vozidiel triedy L upravených smernicou 97/24/ES a žiada, aby boli prijaté opatrenia, ktoré obyvateľom žijúcim v blízkosti letísk zabezpečia pokojnú noc aspoň 7 hodín;

21.

víta nedávny vývoj týkajúci sa nového systému označovania pneumatík, ktoré spotrebiteľom, správcom vozových parkov a verejným orgánom poskytne príležitosť vybrať si tie s najlepšími vlastnosťami, pokiaľ ide o hluk. V tejto súvislosti navrhuje, aby spotrebitelia mohli na základe informácií na označení porovnať hlučnosť daných pneumatík s ich vlastnosťami ovplyvňujúcimi spotrebu paliva. Navrhuje tiež, aby sa na tieto označenia vzťahovali jasné európske normy pre vozidlá, ktoré by pri použití náležitých technológií povrchovej úpravy vozoviek dokázali znížiť úroveň hluku v cestnej premávke o polovicu (10 dB). Pripomína však osobitosti platné v severských členských štátoch, v ktorých z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky v núdzových situáciách existuje možnosť používať určité pneumatiky, napr. pneumatiky s hrotmi alebo bez hrotov v zimných a iných extrémnych podmienkach;

22.

pripomína, že pri rozvoji tichých povrchových materiálov by mali zohľadniť miestne klimatické a poveternostné podmienky, ako aj zlepšenie odolnosti cestných povrchov voči protišmykovej úprave ciest (solenie, pneumatiky s hrotmi);

23.

zdôrazňuje, že smernica 2000/14/ES o emisiách hluku v prostredí pochádzajúceho zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve je veľmi významným opatrením;

24.

uznáva potrebu čo najrýchlejšie (najneskôr však do roku 2020) nahradiť alebo upraviť súčasný vozový park na železniciach a poskytovať stimuly na využívanie menej hlučných zariadení, pričom by sa mali uplatniť trhové nástroje, ako sú poplatky za využívanie železníc s cieľom dosiahnuť, aby znečisťovatelia platili náklady súvisiace s hlukom, ktorý spôsobujú. Ak trhové nástroje nebudú dostatočné, mali by sa v strednodobom horizonte naplánovať dodatočné opatrenia, ako je napríklad zákaz používania koľajových vozidiel, ktoré nie sú vybavené čo najmenej hlučnými technológiami. V tejto súvislosti by chcel pripomenúť najmä revíziu politiky EÚ v oblasti železničného hluku, ako aj pilotné projekty v oblasti železničného hluku prebiehajúce v Nemecku a Holandsku;

25.

pripomína, že je nevyhnutné zaviesť zlepšenia v mestských oblastiach, a to prostredníctvom podpory využívania menej hlučných dopravných prostriedkov, ako sú hybridné a elektrické vozidlá a menej hlučné a udržateľnejšie prostriedky verejnej dopravy;

26.

odporúča prijatie opatrení v oblasti mestského plánovania, ako je zavádzanie električiek a ďalších prostriedkov verejnej dopravy, vrátane podzemnej, podpora budovania chodníkov a cestičiek pre cyklistov, obmedzenie automobilovej dopravy a rýchlosti vozidiel, začlenenie environmentálnych otázok do verejného obstarávania a poskytovanie správnych stimulov a vhodných informácií miestnym a regionálnym orgánom o mechanizmoch financovania EÚ;

27.

vyzýva k revízii prílohy V smernice, ktorá heslovite stanovuje minimálne požiadavky vzťahujúce sa na akčné plány v oblasti hluku, a prílohy VI, ktorá definuje údaje, ktoré majú byť zaslané Komisii, a to s cieľom dosiahnuť rozsiahlejšie a lepšie plnenie smernice a umožniť porovnanie medzi jednotlivými členskými štátmi;

28.

navrhuje, aby sa na úrovni EÚ prijali štandardizované nástroje a metodológie na vypracovávanie a/alebo vykonávanie akčných plánov v oblasti hluku, a tiež, aby sa zapojili rôzne zainteresované strany, od výskumných ústavov a univerzít až po miestne a regionálne orgány, ktoré by koordinovala jediná agentúra EÚ;

29.

poukazuje v tejto súvislosti na to, že v niektorých prípadoch nie sú orgány zodpovedné za vypracovanie akčných plánov v oblasti hluku zároveň aj orgánmi, ktoré sú zodpovedné za ich uplatňovanie v praxi, a žiada preto, aby sa tejto problematike venovala väčšia pozornosť;

30.

odporúča Komisii, aby rozšírila koncepciu viacúrovňového riadenia aj na iné oblasti, vrátane oblasti hluku, pričom ako referencia by slúžil Dohovor primátorov a starostov;

31.

vyzýva, aby bol urýchlene dokončený projekt CNOSSOS-EU (spoločné metódy posudzovania hluku v Európe) s cieľom zaviesť harmonizovanú metódu hodnotenia pre všetky hlukové mapy v oblasti cestnej a železničnej dopravy, priemyslu a aj leteckej dopravy;

32.

navrhuje, aby Komisia po dôkladnom hodnotení vplyvu na miestne a regionálne orgány stanovila na základe zdravotných odporúčaní WHO spúšťacie alebo cieľové hodnoty, pričom by zaviazala členské štáty prijať opatrenia zamerané na dosiahnutie stanovenej úrovne hluku;

33.

vyjadruje určité výhrady pokiaľ ide o európske imisné normy hluku, ak sa budú uplatňovať oddelene od komplexnej politiky v oblasti emisií hluku. Miestne a regionálne samosprávy musia tieto európske normy zavádzať, hoci regionálne a miestne opatrenia na to často nestačia. Takéto zavádzanie imisných noriem by sa preto malo uskutočniť v rámci celkovej európskej politiky v oblasti hluku, ktorá jasne spája politiku v oblasti emisií s politikou v oblasti imisií. Výbor navrhuje tieto kroky:

34.

poukazuje na to, že je dôležité opätovne zaviesť odporúčané hodnoty uvedené už v zelenej knihe o budúcej politike v oblasti hluku, ktoré nie sú uvedené v súčasnej smernici, ale sú potvrdené ako ciele ochrany novšími štúdiami WHO, a podotýka, že je potrebné zohľadňovať kumulatívny účinok hluku z rozličných zdrojov a že pri plánovaní nových zámerov by sa malo vychádzať z dlhodobých cieľových hodnôt WHO;

35.

odporúča väčšie zosúladenie politiky v oblasti hluku s politikou v oblasti kvality (v smernici o kvalite ovzdušia aj v smernici o environmentálnom hluku sa nachádzajú ustanovenia súvisiace s akčnými plánmi), čo by prispelo k zvýšeniu účinnosti spoločných politických opatrení;

36.

navrhuje, aby boli na obdobie do roku 2023 po dôkladnom hodnotení vplyvu na miestne a regionálne orgány stanovené ciele znižovania vystavenia hluku, podobne ako ciele vytýčené v oblasti znečistenia ovzdušia a klímy, ktoré by spočívali v znížení počtu ľudí vystavených v noci hluku vo výške 55 dB aspoň o 15 %;

37.

považuje za vhodné, aby sa v budúcnosti pri vypracovávaní hlukových máp zvážilo zníženie ukazovateľov Ldvn na 40 dB a Lnoc na 35 dB;

38.

žiada o objasnenie niektorých pojmov uvedených v smernici, najmä pojmov „aglomerácia“ alebo „tiché oblasti“;

39.

zdôrazňuje význam poskytovania finančnej a odbornej pomoci regionálnym a miestnym orgánom, ktoré uplatňujú v praxi politiku EÚ v oblasti hluku, a takisto význam doplňujúcich opatrení EÚ a členských štátov;

40.

poukazuje na to, že je dôležité vytvoriť sieť na výmenu informácií, skúseností a preberanie osvedčených postupov medzi regiónmi a miestnymi samosprávami, ktorá by obsahovala aktualizované informácie dostupné vo všetkých jazykoch;

41.

odporúča, aby boli informácie poskytované regiónom a miestnym samosprávam širšie dostupné a kvalitnejšie, rovnako ako aj podporné nástroje a usmernenia na zobrazovanie kumulovaného hluku z rozdielnych zdrojov na spoločných mapách. V súlade so zásadou subsidiarity sa každá miestna samospráva sama rozhodne, aký je najlepší spôsob realizácie informačných kampaní;

42.

navrhuje, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni organizovali kampane na zvyšovanie povedomia a informačné kampane o hluku, ako aj verejné konzultácie a semináre, ktoré umožnia lepšie sa oboznámiť s reálnou situáciou a prispejú k objasneniu tejto problematiky medzi obyvateľmi;

43.

navrhuje, aby sa medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami a združeniami miestnych občanov vytváralo viac partnerstiev, a to prostredníctvom udeľovania cien a vyznamenaní, ktoré môžu prispieť k zviditeľneniu tvorivých alebo ekonomických opatrení uplatňovaných v celej EÚ;

44.

zdôrazňuje, že stanovovanie hraničných hodnôt hluku je potrebné tak na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany, ako aj na zamedzenie narušeniam hospodárskej súťaže na jednotnom trhu z dôvodu ochrany pred hlukom. Avšak pri stanovovaní spúšťacích a/alebo cieľových hodnôt, zavádzaní smernice a zvažovaní prijatia dodatočných opatrení v prípade prekračovania prípustných hladín hluku je potrebné dodržiavať zásadu subsidiarity, pričom by sa mal zohľadniť vplyv týchto opatrení na miestne a regionálne orgány, ako aj rozmanitosť klimatických a iných podmienok v Európe;

45.

zdôrazňuje význam proporcionality, pokiaľ ide o vytváranie dodatočných nákladov a administratívnej záťaže pre podniky a verejné správne orgány vzhľadom na výsledný prínos pre životné prostredie.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/45

—

víta, že Európska komisia chce zohrávať aktívnu úlohu a podporovať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a rôzne orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni pri realizácii programu modernizácie vysokoškolského vzdelávania;

—

súhlasí s konštatovaním Európskej komisie, že celkové investície do vysokoškolského vzdelávaniu sú v Európe príliš nízke, a uvedomuje si, že nielen členské štáty, ale v mnohých prípadoch aj regionálne samosprávy, musia prevziať zodpovednosť za to, aby sa do vysokoškolského vzdelávania investovalo viac verejných prostriedkov;

—

nabáda Európsku komisiu, aby pri stanovovaní konkrétnych programov a oblastí činnosti ešte viac prihliadala na jednu z priorít, ktoré sama určila pre členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania: zvýšiť počet študentov a posilniť „sociálny rozmer“ vysokoškolského vzdelávania, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa;

—

domnieva sa, že význam vysokoškolského vzdelávania možno posudzovať aj podľa toho, do akej miery sa dokážu inštitúcie vysokoškolského vzdelávania prispôsobiť typickým miestnym a regionálnym danostiam, a tým skutočne prispieť k miestnemu a regionálnemu rozvoju;

—

poukazuje na to, že je potrebné vyvíjať ďalšie úsilie s cieľom rozšíriť a zároveň prehĺbiť možnosti mobility študentov a cezhraničnej spolupráce, a tak podstatne zvýšiť ich prínos;

—

opätovne pripomína, že miestne a regionálne samosprávy majú dôležité kompetencie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v oblasti politiky mládeže a politiky zamestnanosti, a preto zdôrazňuje, že regionálne a miestne samosprávy musia teda zohrávať kľúčovú úlohu aj pri zavádzaní tohto modernizačného programu do praxe, pričom treba plne dodržiavať zásadu subsidiarity.

Spravodajkyňa

Mia DE VITS (BE/SES), poslankyňa flámskeho parlamentu

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania“

COM(2011) 567 final

1.

Víta oznámenie s názvom „Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania“, v ktorom Európska komisia vytyčuje kľúčové oblasti politiky pre reformy vysokoškolského vzdelávania. Výbor si cení, že Európska komisia chce takto dodať nový impulz reformám, ktoré sa začali bolonským procesom, vytvorením európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a európskeho výskumného priestoru, avšak ešte zďaleka nie sú ukončené. Tieto reformy zohrávajú v súčasnosti významnú úlohu aj v rámci stratégie Európa 2020 a hlavných iniciatív, ktoré sú jej súčasťou.

2.

Súhlasí s postupom, ktorý Európska komisia zaujala v oznámení, kde na jednej strane sumarizuje kľúčové oblasti politiky, na ktoré sa členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania musia zamerať do konca tohto desaťročia, a na druhej strane uvádza, ako by mohla podporovať členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania pri zavádzaní tohto programu modernizácie do praxe.

3.

Súhlasí s tým, že za prijatie reforiem vo vysokoškolskom vzdelávaní, teda v oblasti, v ktorej má EÚ koordinačné a podporné právomoci, sú zodpovedné najmä členské štáty a samotné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, hoci príslušné výzvy a ich politické riešenie majú cezhraničnú povahu. Okrem toho výbor opätovne pripomína, že miestne a regionálne samosprávy majú dôležité kompetencie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v oblasti politiky mládeže a politiky zamestnanosti. Výbor zdôrazňuje, že regionálne a miestne samosprávy musia teda zohrávať kľúčovú úlohu aj pri zavádzaní tohto modernizačného programu do praxe, pričom treba plne dodržiavať zásadu subsidiarity.

4.

Konštatuje, že navrhovaná stratégia modernizácie vysokoškolského vzdelávania nepredstavuje žiaden problém z hľadiska uplatňovania zásady subsidiarity a proporcionality.

5.

Zdôrazňuje, že vzdelávanie, vrátane vysokoškolského vzdelávania, musí jednotlivcom sprostredkúvať predovšetkým široké a všeobecné vzdelanie, vďaka ktorému budú môcť v maximálnej miere využiť svoj potenciál a stať sa otvorenými, silnými a mnohostrannými osobnosťami, ktoré dokážu v plnej miere prijať svoju zodpovednosť voči spoločnosti. Vzdelávanie má síce neodškriepiteľne určitú hodnotu aj z hospodárskeho hľadiska, nie je to však jeho jediná hodnota. Prístup k vzdelávaniu založený len na hospodárskom aspekte je teda vždy a nevyhnutne neúplný. To však neznamená, že takýto prístup z hospodárskeho hľadiska nie je v určitom kontexte zmysluplný, ba niekedy môže byť priamo žiaduci.

6.

Bez ohľadu na predchádzajúce výroky súhlasí s konštatovaním, že vzdelávanie a odborná príprava musia byť ťažiskom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe, a zdôrazňuje, že sa ešte v plnej miere nevyčerpali možnosti, ako si európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania môžu plniť svoju spoločenskú úlohu.

7.

Súhlasí s výsledkom analýzy, že pokiaľ ide o priemernú úroveň vzdelania v Európe, musí sa do roku 2020 dosiahnuť cieľ, aby aspoň 40 % mladých ľudí malo ukončené vysokoškolské vzdelanie alebo iné vzdelanie podobného typu. Len tak sa podarí pokryť očakávaný a potrebný dopyt spojený s nárastom pracovných miest, ktoré si vyžadujú vysokú úroveň vzdelania, poskytnúť mladým ľuďom perspektívu kvalitného zamestnania a zároveň znížiť nezamestnanosť, a to najmä mladých ľudí.

8.

Je presvedčený, že rozšírenie využívania riešení IKT medzi poskytovateľmi vysokoškolského vzdelávania môže prispieť k tomu, že vysokoškolské vzdelávanie bude ľahšie dostupné a zvýši sa počet študentov, najmä z riedko zaľudnených oblastí, ostrovov, horských oblastí a najodľahlejších regiónov.

9.

Obzvlášť súhlasí s konštatovaním, že do systému vysokoškolského vzdelávania treba prilákať širšiu vzorku spoločnosti, a ľutuje, že mnohé skupiny obyvateľstva sú ešte stále na vysokých školách nedostatočne zastúpené. Výbor poukazuje na skutočnosť, že toto nedostatočné zastúpenie, ktoré sa v ešte oveľa väčšej miere vyskytuje a neustále pretrváva aj medzi vysokoškolskými pedagógmi, vytvára nielen sociálnu dilemu, ale z hospodárskeho hľadiska predstavuje aj nezmyselné mrhanie talentom.

10.

Navrhuje preto, aby sa nesledovala len miera pokroku, ktorú dosahujú členské štáty pri zvyšovaní počtu študentov a, čo je minimálne rovnako dôležité, úspešných absolventov vysokých škôl, ale aj to, do akej miery sa členským štátom a inštitúciám vysokoškolského vzdelávania darí prilákať študentov z málo zastúpených skupín obyvateľstva a „nie tradičných“ študentov, a to spôsobom, ktorý zároveň prelomí zaužívané rozdelenie úloh medzi ženami a mužmi, aby sa odstránili stereotypy pri voľbe štúdia a s tým spojená segregácia na trhu práce. Vzhľadom na demografické zmeny je však výbor presvedčený, že potrebné podstatné zvýšenie počtu študentov sa nedá trvalo dosiahnuť, pokiaľ členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania nepostavia do centra vysokoškolskej politiky „sociálny rozmer“. Podľa výboru je preto nevyhnutné stanoviť aj v tejto oblasti špecifické ciele, ktoré musia byť samozrejme prispôsobené špecifickej situácii v jednotlivých členských štátoch a v ich rôznych regiónoch. Zdôrazňuje však, že snaha o zvýšenie počtu študentov musí ísť ruka v ruke so zvýšením finančných prostriedkov pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v Európe, aby sa vo výskume a výučbe zaručila čo najvyššia úroveň.

11.

Podporuje požiadavku Európskej komisie, aby bola potenciálnym študentom zo sociálne slabších vrstiev poskytnutá finančná podpora. Výbor v tejto súvislosti s obavami vníma rozhodnutie alebo úvahy viacerých členských štátov zvýšiť poplatky za štúdium, a to aj napriek skutočnosti, že všetky členské štáty ratifikovali Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v ktorom sa v článku 13 uvádza, že „vyššie vzdelanie sa tak isto sprístupní každému, a to podľa schopností všetkými vhodnými prostriedkami a najmä postupným zavádzaním bezplatného vzdelania“. Výbor sa obáva, že zvýšením poplatkov za štúdium sa zvýši finančné zaťaženie spojené so štúdiom na vysokej škole, a to práve v čase, keď mnohí študenti a ich rodiny pociťujú dôsledky finančnej a hospodárskej krízy.

12.

Poukazuje na to, že okrem finančnej únosnosti môžu aj iné aspekty (ako napríklad premyslený výber študijného odboru, primerané predošlé vzdelanie resp. primeraná pomoc, pomoc pri výbere štúdia a budúceho povolania, včasné preorientovanie sa na iný študijný smer alebo povolanie, aby sa zabránilo prerušeniu štúdia, prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu zameraný viac na študentov a pod.) zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o prístup k vysokoškolskému štúdiu a jeho úspešné ukončenie, a žiada preto členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby to primerane zohľadnili. Výbor ľutuje, že sa v súvislosti s týmito aspektmi, na rozdiel od iných aspektov vysokoškolského vzdelávania, ešte nezbierajú systematicky informácie a neprebieha výmena informácií medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti sa domnieva, že stredisko pre monitorovanie sociálneho rozmeru vysokoškolského vzdelávania, ktoré práve vzniká v rámci bolonského procesu, si zasluhuje podporu.

13.

Víta opatrenia, ktoré navrhla Európska komisia, ako napríklad vytvoriť národné kvalifikačné rámce, ktoré zabezpečia jasný a prípadne dodatočný postupný prechod z jednej úrovne vzdelania na druhú, a budú sa zameriavať na výsledky vzdelávania a poznatky a zručnosti nadobudnuté v praxi (o. i. uznaním kvalifikácie a zručností získaných inde, a to aj v rámci neformálneho a nonformálneho vzdelávania), a nie tradičné a formálne kritériá, ako sú dĺžka štúdia a počet hodín študijného programu. Výbor sa domnieva, že takéto opatrenia môžu byť cielenými nástrojmi, ktoré umožnia lepšie ohodnotiť schopnosti a úroveň kvalifikácie osôb, alebo im ponúknuť vhodný a realistický spôsob na zvýšenie kvalifikácie.

14.

Nástojí na tom, aby Európska komisia sama dôsledne dodržiavala svoj progresívny prístup, pokiaľ ide o pružné študijné programy a formy vzdelávania, a to aj pri uplatňovaní súčasnej a príprave novej smernice o uznávaní odborných kvalifikácií.

15.

Súhlasí s tým, že vysokoškolské vzdelávanie by mohlo ťažiť z užšieho kontaktu s pracovnou sférou a inštitúciami trhu práce, keďže sa zameriava na sprostredkovanie poznatkov a základných prenosných zručností, ktoré sú potrebné na úspešné vykonávanie vysokokvalifikovaných profesií. Zároveň sa výbor domnieva, že aj pracovná sféra by mohla niesť väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o vysokoškolské vzdelávanie, a to napríklad tým, že by poskytla dostatočné množstvo miest na kvalitné pracovné stáže pre študentov i vysokoškolských pedagógov, tým, že by v rámci dialógu s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania rozvíjala úvahy o profesiách, ktoré budú potrebné v budúcnosti, a o príslušných požiadavkách v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ako aj tým, že bude v plnej miere uznávať všeobecne prenosné zručnosti absolventov a pod. Takisto by sa mali vo väčšej miere vytvárať výskumné partnerstvá medzi podnikmi a univerzitami.

16.

Je presvedčený, že miestne a regionálne samosprávy, ktoré spravidla udržiavajú vynikajúce vzťahy tak s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ako aj s pracovnou sférou, môžu najlepšie stimulovať a usmerňovať tento dialóg.

17.

Domnieva sa, že význam vysokoškolského vzdelávania možno posudzovať aj podľa toho, do akej miery sa dokážu inštitúcie vysokoškolského vzdelávania prispôsobiť typickým miestnym a regionálnym danostiam, a tým skutočne prispieť k miestnemu a regionálnemu rozvoju. Takéto pevné zakotvenie v regióne vníma výbor ako jeden z aspektov, na ktorých môžu inštitúcie vysokoškolského vzdelávania založiť svoje poslanie a strategické priority a v ktorých sa môžu usilovať o dosiahnutie špičkovosti Podporuje a zdôrazňuje preto rôznorodosť a jedinečnosť európskych vysokých škôl.

18.

Žiada, aby sa na úrovni EÚ vo veľkej miere vo všetkých európskych inštitúciách vysokoškolského vzdelávania zaviedli IKT riešenia. Spoločná IT platforma, ktorú by vytvorili inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a príslušné národné, regionálne a miestne orgány, by mohla pomôcť zvýšiť počet študentov na vysokých školách.

19.

Zdôrazňuje význam premyslenej mobility a cezhraničnej spolupráce pre zlepšenie kvality vzdelávania a osobnostný rozvoj (širokospektrálny) tých, ktorí toto vzdelávanie využívajú. Výbor konštatuje, že vďaka stimulačnému účinku programu Erasmus, a ešte viac vďaka bolonskému procesu, dosiahli členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v tejto oblasti obrovský pokrok. Výbor sa domnieva, že skutočnosť, že „Európa“ sa vďaka týmto programom a spolupráci stala pre mnohých ľudí konkrétnym a pozitívnym pojmom, má neoceniteľnú hodnotu.

20.

Poukazuje však na to, že je však potrebné vyvíjať ďalšie úsilie s cieľom rozšíriť a zároveň prehĺbiť možnosti mobility študentov a cezhraničnej spolupráce, a tak podstatne zvýšiť ich prínos. Európska komisia oprávnene uvádza viaceré prekážky, ktoré existujú na rôznych úrovniach verejnej správy a často súvisia so špecifickým národným kontextom. Výbor sa domnieva, že tieto komplexné špecifiká jednotlivých členských štátov nesmú miestnym a regionálnym orgánom a inštitúciám vysokoškolského vzdelávania brániť, aby v rámci svojich možností a kompetencií spomínané nedostatky čo najrýchlejšie odstránili.

21.

Dôrazne nabáda, aby sa vo všetkých inštitúciách vysokoškolského vzdelávania zaviedli doplnky k diplomom, keďže sú dôležitým krokom k porovnateľnosti diplomov a uľahčujú ich uznávanie.

22.

Upozorňuje na niektoré existujúce iniciatívy v oblasti cezhraničného zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania, a praje si, aby tieto iniciatívy slúžili ako model pre cezhraničnú spoluprácu, pričom sa zohľadnia štrukturálne vplyvy na systém vysokoškolského vzdelávania v príslušných členských štátoch a regiónoch.

23.

Vyzýva zodpovedné orgány jednotlivých členských krajín, ktorými sú často miestne a regionálne orgány, aby uľahčili a urýchlili uznávanie akademických kvalifikácií, s cieľom odstrániť jednu z najvýznamnejších prekážok, ktoré bránia mobilite študentov a akademických pracovníkov. Náklady na tento postup nesmú predstavovať pre žiadateľa neprekonateľnú prekážku a postup by nemal trvať viac ako 4 mesiace.

24.

zdôrazňuje, že je potrebné lepšie rozvíjať a využívať „znalostný trojuholník“ vysokoškolského vzdelania, výskumu a hospodárstva, a bezvýhradne súhlasí s analýzou Európskej komisie, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a výskumné inštitúcie môžu stimulovať hospodársky rozvoj v regiónoch, v ktorých majú sídlo, využívať regionálne prednosti v celosvetovom meradle, alebo sa stať strediskom znalostnej siete, ktorá slúži miestnemu hospodárstvu a spoločnosti.

25.

Uvedomuje si, že to platí o to viac, ak miestne a regionálne samosprávy dokážu svoju podporu využiť strategicky a vedome zvoliť určitý počet prioritných oblastí, ktoré súvisia so špecifickými silnými stránkami a potrebami ich vlastného regiónu. Malo by sa výrazne podporovať vytváranie vedomostných klastrov a inovačných klastrov, do ktorých by boli zapojené miestne a regionálne orgány, univerzity, spoločnosti, ktoré pôsobia v danej lokalite, vrátane začínajúcich podnikov.

26.

Konštatuje, že Európska komisia sa vo svojom oznámení pomerne jednostranne zameriava na hospodárstvo, potenciál v súvislosti s produktmi a službami vhodnými na komercializáciu, ako aj na trh s poznatkami. Výbor zdôrazňuje, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a výskumné inštitúcie majú aj spoločenskú funkciu, pokiaľ ide o verejné ustanovizne a neziskový sektor, ako napríklad (povinná) školská dochádzka, zdravotnícky a záchranársky sektor, sociálne ustanovizne a dobročinné organizácie a pod.

27.

Súhlasí s konštatovaním Európskej komisie, že celkové investície do vysokoškolského vzdelávaniu sú v Európe príliš nízke, a uvedomuje si, že nielen členské štáty, ale v mnohých prípadoch aj regionálne samosprávy, musia prevziať zodpovednosť za to, aby sa do vysokoškolského vzdelávania investovalo viac verejných prostriedkov. Výbor preto vyzýva členské štáty, a kde je to vhodné aj regionálne samosprávy, aby aj napriek rozpočtovým obmedzeniam neohrozovali budúcnosť vysokých škôl, ale aby investovali so zreteľom na dlhodobú perspektívu rastu, namiesto aby krátili investície práve v týchto sektoroch, ktoré sú základom budúceho rastu. Výbor sa domnieva, že Európska komisia to môže konkrétne zabezpečiť tak, že v rámci európskeho semestra bude dbať na to, aby sa úsporné opatrenia nedotkli sektorov, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

28.

Vzhľadom na to, že vzdelávanie má podľa neho verejnoprospešný charakter, súhlasí s konštatovaním Európskej komisie, že hlavným základom sú a v budúcnosti musia nezvratne zostať verejné investície, ak chceme zaručiť udržateľné vysokoškolské vzdelávanie.

29.

Schvaľuje snahy o diverzifikáciu finančných prostriedkov, ako napríklad partnerstvá verejného a súkromného sektora na financovanie infraštruktúry, napríklad budov, ale súčasne varuje, že jeden z možných zdrojov financovania, totiž rozšírenie súkromného financovania tým, že sa zvýšia poplatky za štúdium, by mohol predstavovať dodatočnú finančnú záťaž pre domácnosti. Výbor sa obáva, že tento tlak na domácnosti by sa mohol okrem iného prejaviť aj tým, že sa zníži počet študentov, mohol by mať za následok nežiaduci posun v sociálnom zložení študentov či dokonca spôsobiť alebo prehĺbiť nerovnováhu v tokoch mobility medzi členskými štátmi alebo regiónmi. Ak majú byť vytvorené rovnaké podmienky pre všetkých a má sa naďalej podporovať špičkovosť, je podľa výboru potrebná lepšia politika štipendií a študentských pôžičiek, kde by kritériom boli príjmy a študijné výsledky.

30.

Schvaľuje vytváranie nových respektíve ďalší rozvoj existujúcich finančných mechanizmov, ktoré sú založené na výsledkoch, podporujú množstvo strategických rozhodnutí a diverzitu profilu inštitúcie, ako aj špičkovosť vo všetkých oblastiach. Výbor chce súčasne upozorniť, že skúsenosti ukázali, že zavádzanie takýchto mechanizmov musí byť dobre premyslené a uskutočnené s potrebnou opatrnosťou, aby zvolené postupy a ukazovatele skutočne podporovali dosiahnutie vytýčených cieľov a aby sa prejavilo úsilie dosiahnuť diverzifikáciu inštitúcií navonok aj v rámci nich.

31.

Pripomína, že väčšia autonómnosť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania ju nezbavuje povinnosti skladať účty alebo zodpovedať sa za svoje fungovanie v rámci oblasti, v ktorej pôsobí. Výbor si je aj napriek tomu vedomý skutočnosti, že rozšírenie autonómie týchto inštitúcií má často aj pozitívny vplyv na prilákanie súkromného kapitálu, a teda prispieva k potrebnému zvyšovaniu investícií do vysokoškolského vzdelávania.

32.

Víta, že Európska komisia chce zohrávať aktívnu úlohu a podporovať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a rôzne orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni pri realizácii programu modernizácie vysokoškolského vzdelávania. Výbor sa domnieva, že podpora, vo všetkých svojich formách, je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa podarilo zosúladiť plány rôznych orgánov verejnej správy a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a aby sa zároveň mohla dosiahnuť požadovaná diverzifikácia a profilovanie.

33.

Nabáda Európsku komisiu, aby pri stanovovaní konkrétnych programov a oblastí činnosti ešte viac prihliadala na jednu z priorít, ktoré sama určila pre členské štáty a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania: zvýšiť počet študentov a posilniť „sociálny rozmer“ vysokoškolského vzdelávania, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

34.

Konštatuje, že okrem iného aj pri sledovaní pokroku v rámci bolonského procesu sa ukázalo, že aj pomerne jednoduché porovnávacie hodnotiace tabuľky, ktoré umožňujú sledovať stav reformného procesu, môžu mať obrovský význam z hľadiska informovania a motivácie, a preto navrhuje, aby sa takéto nástroje využívali častejšie. Výbor však v tejto súvislosti pripomína, že hodnotiace tabuľky na úrovni členských štátov nemôžu odzrkadliť rôznu dynamiku, ktorá prebieha v jednotlivých regiónoch, a teda nie vždy zodpovedajú opatreniam, ktoré zaviedli regionálne a miestne samosprávy, najmä pokiaľ ide o oblasti, v ktorých majú veľkú časť právomocí alebo dokonca výlučné právomoci práve tieto orgány.

35.

Podporuje projekt Európskej komisie nazvaný „U-Map“, ktorého cieľom je umožniť lepšie pochopiť jednotlivé typy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, a „U-Multirank“, nový klasifikačný a informačný nástroj založený na výsledkoch. Treba však zároveň zabezpečiť, aby to vysokým školám nespôsobilo neprimerané dodatočné administratívne zaťaženie. Výbor považuje za samozrejmé, že regionálne ukotvenie a začlenenie do miestneho prostredia by mali byť jedným z aspektov, podľa ktorých sa budú hodnotiť inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a vytvárať ich klasifikácia.

36.

Víta zámer Európskej komisie zozbierať prostredníctvom spolupráce s Eurostatom lepšie informácie o mobilite študentov a výsledkoch, ktoré dosahujú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, pokiaľ ide o zamestnanosť. Výbor upozorňuje, že tieto informácie sú dôležité nielen pre študentov a absolventov vysokých škôl, ale aj pre žiakov, lebo im pomôžu pri voľbe štúdia.

37.

Žiada Európsku komisiu, aby dobre zvážila, aké ciele chce dosiahnuť vytvorením európskeho registra terciárneho vzdelávania, a aby sa, kým začne vytvárať nové nástroje tohto typu, presvedčila, či tieto ciele nemôžu byť dosiahnuté pomocou nejakých iných už existujúcich iniciatív.

38.

Plne súhlasí s tým, že podpora mobility má obrovský význam, a odkazuje Európsku komisiu v tejto súvislosti na dosiaľ aktuálne pripomienky, ktoré vyslovil v stanovisku z 27. – 28. januára 2011 k hlavnej iniciatíve „Mládež v pohybe“ (1), konkrétne v časti nazvanej „Iniciatívy súvisiace s mobilitou“.

39.

Okrem toho je presvedčený, že zameraním sa na lepšie poznanie cudzích jazykov sa nielen zvýši potenciál pre výmeny, ale aj zlepší ich kvalita. Domnieva sa aj, že Európska komisia by v tejto súvislosti mohla zohrávať podpornú úlohu. Pripomína cieľ politiky EÚ v oblasti viacjazyčnosti, že každý Európan by mal okrem svojho materinského jazyka ovládať ešte ďalšie dva jazyky.

40.

Súhlasí s Európskou komisiou, pokiaľ ide o jej prianie, aby mali študenti, bez ohľadu na ich sociálne pomery, lepšiu možnosť zapísať sa na magisterské štúdium v inom členskom štáte, a potvrdzuje, že táto kategória študentov si vyžaduje vyššiu finančnú podporu. Výbor berie na vedomie návrh Európskej komisie spolu s Európskou investičnou bankou zaviesť európsky nástroj záruky za študentskú pôžičku. Výbor zdôrazňuje, že žiadne z týchto opatrení nesmie mať za následok, aby sa prístup k mobilite stal komerčným tovarom. Takýto nástroj by mal predovšetkým dopĺňať jestvujúce systémy štipendií, ako napríklad Erasmus (2), ktoré sa už osvedčili.

41.

Ľutuje, že nedostatok mobility pôžičiek v jednotlivých krajinách je prekážkou, ktorá bráni mobilite študentov. Trvá na tom, aby sa zaviedla povinnosť poskytovať pôžičky bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

42.

Uvedomuje si, že určité toky mobility by mohli pre niektoré krajiny, a ešte viac pre niektoré regióny, predstavovať problém. Výbor sa vyslovuje za to, aby boli pri druhoch štúdia, ktoré oprávňujú poskytovať určité služby, ako napríklad štúdium medicíny, povolené so zreteľom na regionálnu úroveň také podmienky prístupu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie regionálneho poskytovania týchto služieb. Výbor je okrem toho pripravený podieľať sa na podrobnej analýze tejto problematiky a hľadaní trvalého riešenia, ktoré by uspokojilo všetky strany a bolo v súlade s európskymi acquis.

43.

Je však presvedčený, že je potrebné prijať špecifické opatrenia, ktoré zabezpečia všetkým študentom rovnakú dostupnosť vzdelávacej mobility, a to bez ohľadu na ich sociálnu a ekonomickú situáciu, či geografickú polohu regiónu, z ktorého pochádzajú.

44.

Uvedomuje si tiež, že kvalita určitých druhov cezhraničného vzdelávania v rámci franchisingových dohôd vyvoláva obavy, a vyzýva členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia, napríklad na zabezpečenie kvality študijných smerov, ktoré ponúkajú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania mimo hraníc členského štátu, aby tak mohla aj naďalej medzi členskými štátmi existovať vzájomná dôvera, pokiaľ ide o vysoké školy.

45.

Súhlasí s názorom, že cezhraničnej mobilite v oblasti výskumu ešte stále bráni príliš veľa prekážok, a vyzýva preto členské štáty, aby sa aktívne zasadzovali za poskytnutie zamestnaneckých výhod a zaručenie sociálnych práv, s cieľom zabezpečiť výskumným pracovníkom väčšiu istotu v týchto oblastiach počas ich pobytu v zahraničí a odbúrať ich výhrady voči zapojeniu sa do cezhraničnej mobility.

46.

Čaká na prijatie strategického inovačného programu a dúfa, že budú urýchlene stanovené priority v oblasti rozvoja EIT a vytvárania nových ZIS.

47.

So záujmom sleduje vývoj „znalostných aliancií“, ktoré vznikajú medzi vysokými školami a podnikmi, zároveň si však kladie otázku, či by nemalo zmysel zakladať takéto aliancie aj medzi vysokými školami a neziskovými inštitúciami a organizáciami. Výbor pritom myslí okrem iného na výzvy, ktorým Európa čelí: starnutie obyvateľstva a klesajúci počet mladých ľudí, spolužitie viacerých kultúr, klimatické zmeny a pod.

48.

Víta zámer Európskej komisie stanoviť rámec kvality pre pracovné stáže a je presvedčený, že Európska komisia a orgány členských štátov na celoštátnej, regionálnej i miestnej úrovni musia odteraz v prvom rade zamerať svoju pozornosť na aktívne sledovanie uplatňovania tohto rámca, pričom navrhované vytvorenie centralizovanej platformy ponuky stáží v Európe by mohlo byť vynikajúcim prostriedkom, ako uľahčiť prístup k ponuke stáží a podnietiť mladých ľudí v Európe, aby sa uchádzali o pracovné stáže v iných členských krajinách.

49.

Súhlasí s Európskou komisiou, že internacionalizácia a cezhraničná spolupráca sa nesmú obmedzovať len na sféru Európskej únie, a že aj mimo EÚ sa dá mnoho získať. Výbor najmä zdôrazňuje, že potenciál spolupráce medzi regiónmi, ktoré ležia z jednej a z druhej strany hraníc EÚ, je obrovský. EÚ by v tejto súvislosti mala podporovať spoluprácu medzi európskymi univerzitami a strediskami vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách, okrem iného s cieľom posilniť ich správu a vzdelávacie programy vďaka skúsenostiam našich škôl. Preto je nevyhnutné podporovať mobilitu a výmenné pobyty študentov a vyučujúcich z univerzít v pohraničných regiónoch a z tretích krajín, ktoré s nimi susedia, ako pomoc pri šírení osvedčených postupov.

50.

Čaká na konkrétne návrhy, ako chce Európska komisia podporovať prijatie a rozvoj stratégií internacionalizácie zo strany európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a spolieha sa na to, že Európska komisia zapojí do diskusie o tejto otázke všetkých aktérov. Výbor poukazuje na to, že aj miestne a regionálne samosprávy musia byť zapojené do tohto dialógu, keďže stratégie internacionalizácie, ktoré prijímajú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sú často úzko späté so stratégiou rozvoja regiónu, v ktorom majú sídlo.

51.

Víta návrh zvýšiť od roku 2014 v rámci programu „Erasmus pre všetkých“ financovanie súčasných programov pre vzdelávanie, odbornú prípravu a mládež a zjednodušiť ich správu. Výbor dúfa, že tento nový program prispeje nielen k rozšíreniu rôznych foriem výmeny a spolupráce, ale pomôžu tiež zlepšiť ich kvalitu.

52.

Rovnako je nadšený aj z návrhu Európskej komisie spojiť doterajšie európske programy pre výskum a inováciu do nového programu „Horizont 2020“.

53.

Ponúka Európskej komisii podporu regionálnych a miestnych samospráv, ktoré majú k vysokým školám blízko, a preto ich môžu nabádať, aby v plnom rozsahu využili možnosti, ktoré ponúkajú programy „Erasmus pre všetkých“ a „Horizont 2020“.

54.

Upozorňuje, ako to už urobil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, že existujúce programy sa musia do týchto nových programov začleňovať s patričnou starostlivosťou, aby sa cenné prvky programov pri tomto prechode nestratili.

55.

Súhlasí s prepojením, ktoré vytvorila Európska komisia medzi (vysokoškolským) vzdelávaním na jednej strane a politikou súdržnosti EÚ, Európskym fondom regionálneho rozvoja a Európskym sociálnym fondom na strane druhej. Výbor žiada Európsku komisiu, aby zozbierala a šírila príslušné osvedčené postupy jednotlivých členských štátov a regiónov, ktoré príjemcom podpory pomôžu tieto prostriedky čo najúčinnejšie využiť.

56.

Spolieha na to, že Európska komisia bude pri stanovovaní konkrétnych programov a oblastí činnosti aj naďalej pokračovať v cennom dialógu so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane miestnych a regionálnych samospráv.

57.

Berie na vedomie návrh vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorá by analyzovala kľúčové témy modernizácie vysokoškolského vzdelávania, a spolieha na to, že Európska komisia pri zostavovaní skupiny v dostatočnej miere zohľadní aj špecifické výzvy, ktoré zahrnula do svojho oznámenia. Žiada, aby bol v tejto skupine na vysokej úrovni zastúpený aj VR.

58.

Nalieha, aby Európska komisia pri vytyčovaní programu modernizácie dbala na potrebnú synergiu medzi všetkými hlavnými iniciatívami, ktoré sú pre tento program dôležité, a zohľadnila okrem iného aj stanoviská, ktoré výbor k týmto iniciatívam vypracoval.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/52

—

podporuje politickú vôľu Komisie zachovať si vedúce postavenie v boji proti chudobe vo svete, hlavne pri plnení miléniových rozvojových cieľov, aj napriek súčasnej hospodárskej, sociálnej a finančnej kríze;

—

súhlasí s Komisiou v tom, že aj keď EÚ významne prispela k plneniu miléniových rozvojových cieľov, tieto ciele ešte zďaleka nie sú splnené. Preto je potrebné nanovo premyslieť budúcu rozvojovú politiku EÚ;

—

opätovne vyjadruje prianie, aby preskúmanie európskej rozvojovej politiky a európsky konsenzus vyzdvihli pozíciu, úlohu a prínos miestnych a regionálnych orgánov v týchto oblastiach a politikách. VR bude pokračovať v úzkej spolupráci s Európskou komisiou pri podpore využívania nástrojov ako je atlas decentralizovanej spolupráce alebo internetový portál a pri organizovaní konferencie o decentralizovanej spolupráci;

—

trvá na tom, že úloha miestnych a regionálnych orgánov v rozvojovej politike EÚ by sa mala chápať centrálnejšie a diferencovanejšie vzhľadom na ich politické skúsenosti v oblasti napríklad decentralizácie kompetencií, posilňovania inštitúcií alebo riadenia na miestnej úrovni, ako aj na významnú pridanú hodnotu, ktorú môžu priniesť tretím krajinám v uvedených oblastiach alebo v strategických odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, rybolov a akvakultúra, ktoré sú dôležité v rámci iniciatív v oblasti potravinovej bezpečnosti;

—

súhlasí s Komisiou, že EÚ by mala naďalej uznávať mimoriadny význam podpory rozvoja vo svojom susedstve a v subsaharskej Afrike a preto vyzýva, aby sa mal na pamäti potenciál Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM) a Výročnej konferencie miestnych a regionálnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP).

Spravodajca

Jesús Gamallo ALLER (ES/EĽS), generálny riaditeľ pre vonkajšie vzťahy a vzťahy s Európskou úniou, vláda autonómnej oblasti Galícia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“

KOM(2011) 637 v konečnom znení

1.

uznáva význam nedávneho oznámenia Komisie s názvom „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“. Toto oznámenie predkladá rôzne návrhy na zvýšenie vplyvu politiky rozvojovej spolupráce v budúcom desaťročí a pokračuje v sledovaní cieľov EÚ odstrániť chudobu v rámci udržateľného rozvoja a dosiahnuť miléniové rozvojové ciele;

2.

podporuje politickú vôľu Komisie zachovať si vedúce postavenie v boji proti chudobe vo svete, hlavne pri plnení miléniových rozvojových cieľov, aj napriek súčasnej hospodárskej, sociálnej a finančnej kríze;

3.

súhlasí s Komisiou v tom, že aj keď EÚ významne prispela k plneniu miléniových rozvojových cieľov, tieto ciele ešte zďaleka nie sú splnené. Preto je potrebné nanovo premyslieť budúcu rozvojovú politiku EÚ, aby bolo možné účinne bojovať proti chudobe. Svoju ponuku pomoci musí EÚ zamerať na partnerské krajiny, v ktorých môže mať najväčší vplyv, a v rámci rozvojovej spolupráce by sa mala zamerať na podporu ľudských práv, demokracie a ostatných hlavných prvkov dobrej správy v kontexte udržateľného rozvoja;

4.

opätovne vyjadruje prianie, aby preskúmanie európskej rozvojovej politiky a európsky konsenzus vyzdvihli pozíciu, úlohu a prínos miestnych a regionálnych orgánov v týchto oblastiach a politikách, ako sa uvádza v stanoviskách CDR 312/2008 (1), CDR 116/2010 (2) a CDR 408/2010 (3). S cieľom podporiť vzájomnú výmenu a poskytnúť priestor miestnym a regionálnym orgánom na vyjadrenie politických postojov v rámci rozvojovej spolupráce sa VR v tomto zmysle zaväzuje, že bude pokračovať v úzkej spolupráci s Európskou komisiou pri podpore využívania nástrojov ako je atlas decentralizovanej spolupráce alebo internetový portál a pri organizovaní konferencie o decentralizovanej spolupráci;

5.

oceňuje skutočnosť, že Komisia zdôrazňuje prístup založený na rôznych aktéroch, avšak vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení chýba zmienka o európskych miestnych a regionálnych orgánoch ako významných aktéroch rozvoja a že sú spomenuté len spolu s inými subjektmi;

6.

trvá na tom, že úloha miestnych a regionálnych orgánov v rozvojovej politike EÚ by sa mala chápať centrálnejšie a diferencovanejšie vzhľadom na ich politické skúsenosti v oblasti napríklad decentralizácie kompetencií, posilňovania inštitúcií alebo riadenia na miestnej úrovni, ako aj na významnú pridanú hodnotu, ktorú môžu priniesť tretím krajinám v uvedených oblastiach alebo v strategických odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, rybolov a akvakultúra, ktoré sú dôležité v rámci iniciatív v oblasti potravinovej bezpečnosti, ktoré chce EÚ podporiť. Neslobodno zabúdať na osobitné postavenie najvzdialenejších regiónov ako aktívnej hranice a platformy EÚ vo svete, ktoré môžu posilniť účinnosť európskej rozvojovej politiky, ako sa uvádza v stanovisku CDR 408/2010;

7.

súhlasí s Komisiou, že je potrebné zvoliť správnu kombináciu politík, nástrojov a zdrojov, ktorá umožní účinne bojovať proti chudobe. Požaduje spoločné kritéria a usmernenia, ktoré by umožnili merať účinnosť a dosah rozvojových politík. EÚ by mala prispievať napríklad zapájaním sa do činnosti Výboru pre rozvojovú pomoc OECD a ďalších medzinárodných aktérov;

8.

súhlasí s Komisiou v tom, že dobrá správa vo všetkých svojich aspektoch má zásadný význam pre integrujúci a udržateľný rozvoj a že posilnenie inštitúcií partnerských krajín a zvýšenie úrovne ich efektívnosti, demokracie, dodržiavania ľudských práv a právneho štátu je jednou z hlavných úloh celej rozvojovej stratégie;

9.

zdôrazňuje, že pri budovaní inštitúcií, ktoré budú demokratickejšie, budú viacej rešpektovať právny štát a ľudské práva, budú lepšie riadené a budú bližšie k potrebám a záujmom občanov, kľúčovú úlohu zohrávajú, ako ukázali skúsenosti, procesy decentralizácie, v rámci ktorých by významné miesto mali zaujímať miestne a regionálne orgány;

10.

súhlasí s Komisiou, že existuje priestor na väčšiu spoluprácu EÚ s občianskou spoločnosťou a miestnymi a regionálnymi orgánmi, trvá však na tom, že EÚ musí posilniť svoje vzťahy s organizáciami občianskej spoločnosti a miestnymi a regionálnymi orgánmi prostredníctvom pravidelného a štruktúrovaného dialógu. Vyjadruje poľutovanie, že sa v tomto bode nezdôrazňuje centrálna úloha, ktorú by mali zohrávať miestne a regionálne orgány ako demokratické a zastupiteľské orgány. Tieto orgány by napríklad mohli s miestnymi a regionálnymi orgánmi rozvojových krajín vytvárať zoskupenia excelentnosti. Výbor regiónov preto vyzýva Komisiu, aby vytvorila konkrétny finančný nástroj na podporu vytvárania týchto zoskupení. Výbor regiónov tiež vyzýva Komisiu, aby stanovila ciele určené na podporu miestnej úrovne v rámci osobitných programov, aby bolo možné z vidieckych stratégií vytvoriť širšiu paletu iniciatív v prospech decentralizácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti VR teda víta návrh zvýšiť podiel decentralizácie v súlade s prostriedkami a cieľmi stanovenými v oblasti sociálnej súdržnosti a ľudských práv;

11.

súhlasí so zámerom Komisie podporiť integrujúci a udržateľný rast zameraný na oblasti ako je sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a vzdelávanie, ktoré zaručia začlenenie, alebo na poľnohospodárstvo a čisté energie, ktoré zaručia udržateľnosť, poľutovanie však vyjadruje nad tým, že sa v tomto bode nehovorí o potrebe zlepšiť prerozdeľovanie výsledkov pokroku, ktoré by zaručilo spravodlivé prerozdelenie príjmov;

12.

trvá na tom, že miestne a regionálne orgány majú kľúčový význam pre dosiahnutie integrovaného a udržateľného rastu. Udržateľnosť tohto rozvoja závisí aj od ich zapojenia. Zdôrazňuje, že vzťahy nadviazané medzi európskymi miestnymi orgánmi a ich partnermi z krajín, ktorým sa poskytuje pomoc, majú veľký význam pre uplatnenie zásady vlastnej zodpovednosti uvedenej v Parížskej deklarácii;

13.

súhlasí, aby sa v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve a iných dohôd o voľnom obchode poskytla pomoc pri odstraňovaní nedostatkov v oblasti konkurencieschopnosti, ale zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať základné pravidlá obchodných dohôd EÚ, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel o pôvode výrobkov pochádzajúcich z partnerských krajín vzhľadom na to, že niektoré výnimky z noriem môžu viesť s narušeniu správneho fungovania vnútorného trhu;

14.

upozorňuje, že Komisia by mala jasne vysvetliť, v čom spočívajú „nové spôsoby spolupráce so súkromným sektorom“, keďže európska spolupráca má v tejto oblasti v porovnaní s inými multilaterálnymi darcami, ako je napríklad Svetová banka, málo skúseností a súčasný vývoj v oblasti spolufinancovania projektov so súkromným sektorom ukazuje, že je ťažké jasne vymedziť rozvoj vo významnej časti financovaných opatrení;

15.

súhlasí s Komisiou, že je potrebné podporiť odvetvie poľnohospodárstva a tým položiť základy udržateľného rozvoja, ale pripomína, že aj rozvoj vidieka a potravinová bezpečnosť predstavujú základné rozmery procesu rozvoja, ako sa uvádza v bode 39 stanoviska CDR 408/2010;

16.

súhlasí s Komisiou, že EÚ by mala podporovať udržateľné postupy, pričom by mala uprednostniť lokálne vyvinuté postupy a zamerať sa na malých poľnohospodárov a vidiecke hospodárstva, vytvorenie združení výrobcov, marketingovej a dodávateľskej siete a pokračovať v práci zameranej na sprísnenie nutričných noriem, posilnenie správy potravinovej bezpečnosti a obmedzenie kolísania cien potravín na medzinárodnej úrovni, požaduje však, aby sa aj v tomto prípade zohľadňovali schopnosti a skúsenosti európskych regiónov v oblasti navrhovania základnej infraštruktúry na distribúciu potravín, skúmania úrodnosti pôdy a zaobchádzania s plodinami v súlade s okolitými podmienkami, starostlivosti o krehké miestne ekosystémy a zostavovania plánov na zaistenie zásobovania obyvateľstva;

17.

súhlasí, že EÚ by mala ponúkať technológie a odborné znalosti, ako aj financovanie rozvoja v oblasti energie a mala by hlavne podporovať intenzívnejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a spájať európske skúsenosti so špecifickými podmienkami niektorých partnerských krajín v záujme využívania tohto druhu energie;

18.

opakuje, že je vhodné podpísať medzinárodný dohovor medzi starostami a regiónmi, ktorý by bol zameraný na poskytovanie energie všetkým občanom v rámci spoločných programov a prostredníctvom adekvátneho a špecifického finančného nástroja, ako sa uvádza v bode 37 stanoviska CDR 408/2010;

19.

súhlasí s Komisiou, že EÚ by mala naďalej uznávať mimoriadny význam podpory rozvoja vo svojom susedstve a v subsaharskej Afrike a preto vyzýva, aby sa mal na pamäti potenciál Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM) a Výročnej konferencie miestnych a regionálnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP) ako fór pre dialóg a stretávanie medzi orgánmi miestnych a regionálnych samospráv členských štátov a partnerských krajín;

20.

súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o kritéria prideľovania rozvojovej pomoci EÚ, požaduje však, aby sa zohľadňovali aj historické a kultúrne väzby, ako aj tradícia predchádzajúcej spolupráce;

21.

pripomína však, že 70 % svetovej populácie nachádzajúcej sa pod prahom chudoby žije v krajinách s priemernými príjmami, preto zdôrazňuje, že novú politiku sústreďovania úsilia o pomoc je potrebné uplatňovať opatrne a postupne, pričom je potrebné stanoviť transparentné a objektívne kritéria prijímania rozhodnutí;

22.

súhlasí s Komisiou, že spoločné plánovanie pomoci EÚ a členských štátov by znížilo rozštiepenosť a zvýšilo by efektívnosť tejto pomoci, ale zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť koordináciu nad rámec výkonu spoločného plánovania vzhľadom na to, že koordinácia pomoci je jednou zo zásad stanovených v Parížskom programe, je súčasťou Európskeho konsenzu o rozvoji a je jednou z právnych zásad základných textov primárneho práva (článok 210 ZFEÚ);

23.

víta, že Komisia hovorí o potrebe pokroku v deľbe práce medzi európskymi darcami s cieľom dosiahnuť väčšiu koordináciu a komplementárnosť. Opakuje však, že deľba práce by v súlade so stanoviskom CDR 408/2001 mala existovať nielen v rámci národných darcov, ale tiež medzi nimi a príslušnými darcami na nižšej než štátnej úrovni (regionálnymi a miestnymi) vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú títo darcovia zohrávajú v rozličných systémoch spolupráce EÚ. Nabáda preto Komisiu, aby pre regionálne a miestne orgány určila kontaktných partnerov v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a na generálnom riaditeľstve pre rozvoj a spoluprácu (DEVCO), a to v rámci EÚ, ako aj v partnerských krajinách. Okrem toho považuje za nevyhnutné vytvoriť špecifickú rozpočtovú položku, ktorá bude určená miestnym a regionálnym orgánom EÚ;

24.

domnieva sa, že je potrebné vyvinúť úsilie o to, aby sa opatrenia navzájom dopĺňali a neprekrývali, čím by sa zvýšila rozmanitosť a účinnosť politiky rozvojovej pomoci. Preto sa musí lepšie rozdeliť zodpovednosť medzi aktérov, musia sa zohľadniť ich skúsenosti a odbornosť, pričom sa musí využiť významná činnosť miestnych a regionálnych orgánov;

25.

víta, že Komisia uznáva a podporuje nástroj rozpočtovej pomoci, ktorý prispieva k zosúladeniu s partnerskými krajinami v zmysle Parížskej deklarácie. Vyzýva však, aby sa do dialógu zaradilo dôkladné hodnotenie podmienok rozpočtovej pomoci, najmä možnosti decentralizovať určité časti tejto podpory. V tejto súvislosti pripomína, že medzi odporúčaniami, ktoré vzišli zo štruktúrovaného dialógu iniciovaného Komisiou, figuruje aj odporúčanie zaradiť aj ukazovatele týkajúce sa miestnej správy do súboru podmienok partnerstiev stanovených darcami a národnými vládami;

26.

súhlasí s Komisiou, že je potrebné chrániť súlad medzi rozvojovými politikami a ďalej vyhodnocovať dosah jej politík na rozvojové ciele;

27.

súhlasí s Komisiou, že je potrebné zaistiť hladký prechod od humanitárnej pomoci a reakcie na krízy k dlhodobej rozvojovej spolupráci;

28.

podporuje Komisiu v jej žiadosti Rade o schválenie Programu zmien, ktorý umožní EÚ uplatňovať účinnejšiu politiku rozvojovej spolupráce s väčším dosahom a podporiť zmeny v partnerských krajinách potrebné na urýchlenie procesu znižovania chudoby a dosahovanie miléniových cieľov rozvoja, pričom bude potrebné brať do úvahy aj účasť miestnych a regionálnych orgánov.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/56

—

podporuje myšlienku zlepšiť ochranu obetí trestných činov a ich právne postavenie. Je to dôležitý prvok, ktorý pomáha zaviesť do praxe Štokholmský program a jeho akčný plán, zamerané na vybudovanie skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európe, ktorého vytvorenie je zase jedným z hlavných prvkov európskej integrácie a cieľom EÚ;

—

víta skutočnosť, že miestne orgány a regióny majú byť zapojené do tohto úsilia. Práve ony totiž zohrávajú rozhodujúcu úlohu, keďže poskytujú mnohé zo služieb a štruktúr v oblasti podpory pre obete trestných činov, a navrhnuté minimálne normy na úrovni EÚ budú mať aj po prijatí balíka Komisie o právach obetí nevyhnutne naďalej dosah na miestnu a regionálnu úroveň;

—

zdôrazňuje, že legislatívny balík o právach obetí, ktorý navrhla Komisia, bude mať výrazný vplyv na miestnej a regionálnej úrovni, najmä pokiaľ ide o jeho finančné dôsledky;

—

domnieva sa, že je potrebné nájsť riešenia, ktoré by boli patrične vyvážené pokiaľ ide o práva obetí a zároveň dodržali zásadu prezumpcie neviny počas trestnoprávneho stíhania, ako aj práva, ktoré majú podozriví a odsúdení zločinci ako osoby;

—

navrhuje preto, aby EÚ v súvislosti s koordináciou úloh medzi členskými štátmi prevzala aktívnejšiu úlohu.

Spravodajca

Per Bødker ANDERSEN (DK/SES), zástupca primátora a člen mestskej rady mesta Kolding

Referenčné dokumenty

1.

podporuje myšlienku zlepšiť ochranu obetí trestných činov a ich právne postavenie. Je to dôležitý prvok, ktorý pomáha zaviesť do praxe Štokholmský program a jeho akčný plán, zamerané na vybudovanie skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európe, ktorého vytvorenie je zase jedným z hlavných prvkov európskej integrácie a cieľom EÚ v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ. Návrhy na zlepšenie ochrany sa vzťahujú predovšetkým na obete trestných činov, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, najmä deti;

2.

konštatuje v tejto súvislosti, že stanovenie spoločných minimálnych noriem v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pomáha vytvárať súdržnejšiu Európsku úniu, a nabáda preto všetky členské štáty, aby sa zapojili do tejto oblasti politiky v prospech všetkých občanov;

3.

víta skutočnosť, že miestne orgány a regióny majú byť zapojené do tohto úsilia. Práve ony totiž zohrávajú rozhodujúcu úlohu, keďže poskytujú mnohé zo služieb a štruktúr v oblasti podpory pre obete trestných činov, a navrhnuté minimálne normy na úrovni EÚ budú mať aj po prijatí balíka Komisie o právach obetí nevyhnutne naďalej dosah na miestnu a regionálnu úroveň;

4.

je presvedčený, že je potrebné poskytnúť obetiam vysokú úroveň ochrany, aby sa minimalizoval celkový vplyv trestného činu, a to tak, že sa obetiam poskytne pomoc pri prekonávaní fyzických a/alebo psychologických vplyvov trestného činu;

5.

poukazuje na skutočnosť, že ustanovenia týkajúce sa práv obetí majú rôzne dôsledky zo sociálneho, kriminologického, ale aj finančného hľadiska, a pre všetky je potrebné nájsť vyvážené riešenia. Pri zlepšovaní postavenia obetí treba zohľadniť celý rad hospodárskych aspektov, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj aspekty v oblasti právnej istoty;

6.

pripomína, že ustanovenia týkajúce sa práv obetí môžu mať vplyv na právne postavenie podozrivých alebo obvinených. Výbor sa domnieva, že treba hľadať riešenia, ktoré sa síce budú v prvom rade zameriavať na záujmy obetí, ale nebudú ohrozovať právnu istotu podozrivých alebo obvinených. Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti podozrivých a obvinených – a to aj v prípade závažných trestných činov – je kľúčovým prvkom právneho štátu, ktorý je jednou zo zásad, na ktorých je založená európska integrácia, a predpokladom trvalých a udržateľných riešení aj pre obete. To zahŕňa aj prezumpciu neviny, kým nie je dokázaná vina, a právo na spravodlivý proces. Ak nebudeme dodržiavať práva podozrivých alebo obvinených, nebudeme môcť v EÚ vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Výbor regiónov v tejto súvislosti pripomína, že aj držitelia volebných mandátov na miestnej a regionálnej úrovni sú povinní zabezpečiť túto rovnováhu;

7.

víta skutočnosť, že balík o právach obetí, ktorý Komisia predložila, pozostáva v podstate z minimálnych ustanovení, ktoré zabezpečujú minimálnu úroveň práv, ponecháva však členskému štátu možnosť zvýšiť tieto normy. Výbor by rád pripomenul, že normy EÚ by v žiadnom prípade nemali oslabiť práva, ktoré majú obete v členských štátoch. V každom národnom a regionálnom kontexte treba nájsť vyvážené riešenia, ktoré budú vhodne zohľadňovať osobitosti, kultúru a tradície. Je to v súlade s článkom 82 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že sa zohľadňujú rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami členských štátov a zároveň je to odrazom zásady subsidiarity a proporcionality, ako ich stanovuje článok 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

8.

zdôrazňuje, že sú potrebné vyvážené riešenia, ktoré by zahŕňali aj požiadavky na rozlišovanie podpory pre obete a ich procesné práva, a to podľa závažnosti a významu problému, ktorý sa rieši. Ochrana práv obetí je veľmi široká oblasť, ktorá pokrýva celý rad najrôznejších druhov trestných činov a sadu rôznorodých opatrení v právnej, sociálnej, hospodárskej, zdravotnej a psychologickej oblasti. Výbor regiónov vyzýva, aby sa hľadali diferencované riešenia, v ktorých bude zohľadnená zásada proporcionality, aby sa dosiahol vyvážený pomer medzi problémom a jeho riešením;

9.

zdôrazňuje, že legislatívny balík o právach obetí, ktorý navrhla Komisia, bude mať výrazný vplyv na miestnej a regionálnej úrovni, najmä pokiaľ ide o jeho finančné dôsledky. A neplatí to len pre regióny v členských krajinách s federatívnou štruktúrou, ale aj pre miestnu úroveň, pretože v mnohých prípadoch je to práve miestna polícia alebo iné miestne orgány, ktoré prichádzajú ako prvé do styku s obeťami trestných činov. Okrem toho sa často budú musieť o obete trestných činov, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, ako napríklad o deti, mladistvých či osoby so zdravotným postihnutím, starať práve miestne samosprávy. Výbor regiónov preto poukazuje na to, že je potrebné nájsť v rôznych národných kontextoch primerané finančné riešenia, ktoré umožnia zabezpečiť, aby bola ochrana obetí zlepšená v súlade s návrhom a aby miestne a regionálne orgány boli schopné plniť svoje povinnosti v tejto oblasti;

10.

zdôrazňuje, že obrovský význam má úsilie posilniť cezhraničnú spoluprácu medzi rôznymi orgánmi, s cieľom zlepšiť ochranu obetí. Takéto systémy spolupráce, v ktorých budú samozrejme kľúčovú úlohu zohrávať miestne a regionálne orgány, je potrebné posilniť vo vertikálnom (vzťahy medzi miestnymi/regionálnymi samosprávami a národnými orgánmi) aj horizontálnom (vzťahy medzi rozdielnymi orgánmi verejnej správy na regionálnej a/alebo miestnej úrovni) smere. Tieto štruktúry majú osobitný význam najmä vtedy, ak trestný čin vykazuje znaky cezhraničného trestného činu a jedna z obetí býva v inom členskom štáte EÚ.

V tejto súvislosti vyjadruje Výbor regiónov poľutovanie nad skutočnosťou, že ustanovenia týkajúce sa úsilia o koordináciu spolupráce, obsiahnuté v článku 25 návrhu smernice, sa od roku 2001 nijako nezmenili a naďalej sú adresované len členským štátom;

11.

domnieva sa, že regionálne a miestne samosprávy disponujú už dnes rozsiahlymi skúsenosťami a odbornými poznatkami, pokiaľ ide o podporu obetí trestných činov a starostlivosť o ne. Využitie týchto odborných poznatkov a ich vzájomná výmena – a to aj v zákonodarnom procese – by mohlo pomôcť dosiahnuť ciele, ktoré vytýčila Komisia, a preto by sa malo podporovať;

12.

navrhuje, aby sa v kontexte balíka o právach obetí hovorilo konkrétnejšie o úlohe regiónov, miest a obcí. Ak je zákonodarca Únie presvedčený, že aj regióny, mestá a obce zohrávajú dôležitú úlohu, malo by sa to konkrétnejšie prejaviť napríklad v odôvodneniach návrhu smernice (pozri pozmeňovací návrh 2);

13.

vyzýva na zamyslenie sa nad tým, ako resp. či vôbec by sa dali využiť odborné poznatky regionálnych a miestnych samospráv pri úsilí o lepšiu podporu obetí trestných činov a starostlivosť o ne. Takéto úsilie by sa ale malo v každom prípade spájať aj so silnejším dôrazom na výcvik príslušníkov policajného zboru, sociálnych pracovníkov a iných skupín zamestnancov na miestnej úrovni, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov často ako prví;

14.

domnieva sa, že je potrebné nájsť riešenia, ktoré by boli patrične vyvážené pokiaľ ide o práva obetí a zároveň dodržali zásadu prezumpcie neviny počas trestnoprávneho stíhania, ako aj práva, ktoré majú podozriví a odsúdení zločinci ako osoby. Navrhuje preto, aby sa to výslovne uviedlo v odôvodnení 7 navrhovanej smernice (pozri pozmeňovací návrh 1);

15.

domnieva sa, že regióny, mestá a obce by mali byť zapojené do hľadania možných spôsobov, ako zlepšiť cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami z rôznych krajín. Ustanovenie zástupcov pre každý región a/alebo obec, ktorí by poskytovali informácie o príslušných aktivitách rôznych správnych jednotiek je v tejto súvislosti nevyhnutne nutné;

16.

navrhuje preto, aby EÚ v súvislosti s koordináciou úloh medzi členskými štátmi prevzala aktívnejšiu úlohu aj na miestnej a regionálnej úrovni. To by sa dalo dosiahnuť napríklad vytvorením koordinačného mechanizmu na úrovni EÚ, ktorého úlohou by bolo podporovať spoluprácu medzi samosprávami rôznych členských štátov, a to prostredníctvom všeobecných štúdií a prostredníctvom koordinácie konkrétnych postupov, napríklad tým, že sprostredkuje kontakt medzi príslušnými zodpovednými miestnymi a regionálnymi samosprávami v jednotlivých členských štátoch. Táto štruktúra by tiež mohla vytvárať a spravovať databázu osvedčených postupov, ktorú VR navrhol vytvoriť v stanovisku k akčnému plánu na implementáciu Štokholmského programu (1);

17.

patričnú pozornosť treba venovať aj vhodným prostriedkom, ktoré by umožnili obetiam prístup k praktickým informáciám a podpore na úrovni EÚ. Napríklad telefonická linka EÚ pre obete by pravdepodobne mohla zlepšiť situáciu obetí trestných činov spáchaných v zahraničí, a to nielen kým sa ešte nachádzajú v zahraničí a potrebujú rôznorodú pomoc a podporu, ale aj po návrate do domovskej krajiny a pri kontakte s orgánmi krajiny, v ktorej sa trestný čin udial;

18.

rád by tiež upriamil pozornosť na to, že aj súkromní a iní aktéri disponujú v tejto oblasti značnými skúsenosťami a príslušnými odbornými poznatkami. VR preto vyzýva, aby boli do úsilia o zlepšenie situácie obetí zapojené nielen rôzne fyzické osoby, ale aj právnické osoby a mimovládne združenia na podporu a pomoc obetiam, ktoré pôsobia na národnej, ale i na regionálnej a miestnej úrovni. To by sa dalo dosiahnuť prostredníctvom koordinačného úsilia na úrovni EÚ, zameraného na analýzu skúseností, na ktorom by sa podieľali rôzni súkromní a iní aktéri, ktorí by tak mohli prispieť k zlepšeniu spolupráce;

19.

prikladá osobitný význam tomu, aby sa v súvislosti s trestnými činmi predovšetkým zohľadnila potreba podpory a starostlivosti o deti a mladistvých. Podľa jeho názoru by sa mali minimálne normy týkajúce sa pomoci pre deti a mladistvých, ktorí sa stali obeťami trestných činov, prevziať do právnych predpisov na úrovni EÚ v čo najzreteľnejšej forme, a neobmedziť sa len na všeobecné vyhlásenie zámeru;

20.

zdôrazňuje, že kriminologické a viktimologické poznatky pokiaľ ide o deti a mladistvých ako obete trestných činov sa rozvíjajú a prehlbujú, a preto by sa mali pri vypracúvaní a aktualizácii legislatívy EÚ zohľadniť aj nové zistenia. Vedecké výskumy naznačujú najmä to, že by bolo vhodnejšie zvoliť prístup, ktorý je citlivejší voči jednotlivým vývinovým obdobiam detí a lepšie zodpovedá ich potrebám, než prístup, ktorý zvolila Európska komisia (2);

Špecifickejšie riešenia v závislosti od veku a druhu trestného činu by mohli otvoriť cestu prísnejším a cielenejším minimálnym predpisom týkajúcim sa osobitných kategórií obetí, napríklad špeciálna podpora pre malé deti alebo pre deti a mladistvých, ktorí sa stali obeťami veľmi závažných trestných činov;

21.

poukazuje na to, že definícia obete v článku 2 návrhu smernice je príliš široká. Každá fyzická osoba, ktorá sa stala obeťou akéhokoľvek trestného činu – dokonca aj menších priestupkov – sa považuje v zmysle tejto smernice za obeť. Takáto široko poňatá definícia poskytuje aj obetiam malých priestupkov prístup k celému spektru procesných práv, ktoré ustanovuje smernica. To by sa mohlo ukázať ako veľmi nákladné, a je otázne, či takáto rozsiahla právna úprava predstavuje vyvážené a účelné riešenie situácie obetí;

22.

pripomína v tejto súvislosti, že sa v niektorých oblastiach európskej legislatívy v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí už vyskytli prípady, keď sa praktické uplatňovanie nástroja rozsiahlej spolupráce ukázalo byť oveľa nákladnejšie, než sa pôvodne plánovalo, a to z dôvodu nedostatočných kritérií primeranej diferenciácie: napríklad v nedávnom hodnotení európskeho zatykača varovala Komisia pred jeho využívaním v prípade menej závažných trestných činov, pretože niektoré členské štáty tento nástroj využívali nadmieru;

23.

odporúča preto, aby Komisia zvážila diferencovanejší prístup, ktorý by bol prispôsobený príslušnému problému a žiada, aby boli práva obetí vhodným spôsobom limitované, aby bola zaručená proporcionalita medzi právami obetí a závažnosťou trestného činu. VR preto navrhuje, aby sa zvážila možnosť začleniť do smernice všeobecnú zásadu proporcionality, vďaka ktorej by obete menej závažných priestupkov boli vyňaté z oblasti pôsobnosti určitých častí smernice.

18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/62

—

pripomína preto, že je potrebná obnovená metóda Spoločenstva vďaka inkluzívnejšiemu procesu a uplatňovaniu viacúrovňového riadenia;

—

vyjadruje potešenie z politického konsenzu v otázke koncepcie európskeho riadenia a z podpory tohto prístupu zo strany európskych inštitúcií;

—

sa chopil iniciatívy pri zostavení hodnotiacej tabuľky viacúrovňového riadenia na úrovni Európskej únie, ktorá prispeje ku každoročnému hodnoteniu toho, do akej miery boli zohľadnené hlavné zásady a mechanizmy tohto spôsobu riadenia v politickom cykle Európskej únie, pričom sa zameria na analýzu územného rozmeru analyzovaných oblastí politiky a stratégií;

—

domnieva sa, že v záujme konsolidácie monitorovania zo strany Výboru regiónov by sa praxi viacúrovňového riadenia mala na budúcich konferenciách o subsidiarite venovať osobitná;

—

v nasledujúcich mesiacoch vypracuje Chartu viacúrovňového riadenia Európskej únie, ktorá by mala umožniť miestnym a regionálnym samosprávam, aby sa vo väčšej miere podieľali na európskej demokracii; pri jej vypracovaní sa uplatní inkluzívna a participatívna koncepcia, čo uľahčí jej prijatie miestnymi a regionálnymi zástupcami.

Spravodajca

Luc VAN DEN BRANDE (BE/EĽS), predseda kontaktnej kancelárie Flámsko-Európa

1.

potvrdzuje svoj politický záväzok vyjadrený v Bielej knihe o viacúrovňovom riadení, ktorá bola prijatá 17. júna 2009 (1), a po predložení politického projektu „Budovať Európu v partnerstve“ má v úmysle dohliadať na plnenie tohto cieľa a bojovať proti akýmkoľvek jeho prekážkam, pretože slúži procesu európskej integrácie (2);

2.

chápe viacúrovňové riadenie ako zásadu spočívajúcu v koordinovanej činnosti Európskej únie, členských štátov a miestnych a regionálnych samospráv, ktorá sa zakladá na zásadách subsidiarity a proporcionality a na partnerstve, a bude sa prejavovať funkčnou a inštitucionalizovanou spoluprácou s cieľom navrhovať a uskutočňovať politiku Európskej únie;

3.

pripomína preto, že je potrebná obnovená metóda Spoločenstva vďaka inkluzívnejšiemu procesu a uplatňovaniu viacúrovňového riadenia, ktoré by posilnilo účinnosť krokov Európskej únie zavedením novej kultúry a inštitucionálnej spolupráce podporujúcej účasť volených zástupcov na všetkých úrovniach, a v každom prípade zástupcov regiónov s legislatívnymi právomocami na európskom procese;

4.

vyjadruje potešenie z politického konsenzu v otázke koncepcie európskeho riadenia a z podpory tohto prístupu zo strany európskych inštitúcií, a je presvedčený, že zavedenie ozajstnej kultúry viacúrovňového riadenia v Európe závisí od troch faktorov:

5.

pripomína, že Lisabonská zmluva nepochybne upevnila viacúrovňové riadenie vo fungovaní EÚ najmä tým, že posilnila jeho postavenie v inštitucionálnej štruktúre a určila cieľ územnej súdržnosti a nižší ako národný rozmer zásady subsidiarity;

6.

domnieva sa, že najlepší spôsob, ako presadiť všeobecný záujem EÚ a členských štátov, ako aj miestnych a regionálnych samospráv, nepochybne teda spočíva v súčasnom chápaní zásady subsidiarity ako dôsledku európskej pridanej hodnoty a viacúrovňového riadenia ako pružného a participatívneho spôsobu riadenia, ktorý posilňuje hodnoty Európskej únie a jej etiku zodpovednosti a solidarity pri riešení otázok vyplývajúcich z čoraz viac vzájomne závislého a konkurenčného globalizovaného sveta;

7.

domnieva sa, že všetky úvahy o európskom riadení umožňujú opätovne nastoliť základnú otázku dodržiavania zásady subsidiarity v rámci dynamického politického a legislatívneho procesu a zdôrazňuje skutočnosť, že zásada subsidiarity a zásada viacúrovňového riadenia sú neoddeliteľné: prvé súvisí s právomocami rôznych úrovní verejnej moci a druhé kladie dôraz na ich vzájomnú súčinnosť;

8.

zastáva názor, že zavedenie subsidiarity a proporcionality do viacúrovňového riadenia vedie k uznaniu nevyhnutnosti prierezového charakteru politickej činnosti EÚ a odstránenia prekážok v tejto oblasti: úspech globálnych stratégií, ktoré sú v súčasnosti v centre európskej agendy, závisí čoraz viac od kvality spoločného riadenia v Európe a striktného dodržiavania zásady subsidiarity, ktorá bráni tomu, aby sa väčšina rozhodnutí robila na jednej úrovni verejnej moci, a zabezpečuje, že politické opatrenia budú navrhované a uplatňované na úrovni, ktorá je najvhodnejšia;

9.

prekladá svoje návrhy v rámci súčasného procesu európskej integrácie, ktorý vyzýva na vyššie úsilie, pokiaľ ide o zodpovednosť a solidaritu zo strany príslušných európskych, národných a regionálnych politík v duchu zásady vzájomnosti  (3).

10.

zdôrazňuje, že zásada inštitucionálnej rovnováhy  (4), ktorá je jadrom štruktúry Európskej únie, predstavuje kľúčovú záruku európskej demokracie. Domnieva sa, že z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou výbor získava silnejšie inštitucionálne a právne postavenie, pokiaľ ide o ochranu jeho práv pred Súdnym dvorom, vyplýva dôsledné dodržiavanie tejto zásady;

11.

domnieva sa, že vypracovanie Charty viacúrovňového riadenia Európskej únie, ktorá prispeje k začleneniu spoločného a rovnakého chápania európskeho riadenia do súboru základných hodnôt Únie, bude predstavovať základnú etapu pri realizácii jej politického projektu;

12.

konštatuje, že neexistuje ucelené európske správne právo, ktoré by zabezpečovalo minimálne normy pre uplatňovanie postupov v oblasti konzultácie, koordinácie a zapojenia a ktoré by sa uplatňovalo na regióny a mestá. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby pripravila akt o európskych administratívnych postupoch, ktorý by preniesol kľúčové hodnoty a zásady tejto budúcej charty do participatívnejších postupov;

13.

domnieva sa, že revízia dohody o spolupráci medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov, o ktorej sa v súčasnosti vedú rokovania, ako i proces revízie medziinštitucionálnej dohody týkajúcej sa lepšej právnej úpravy, musí vo väčšej miere zohľadniť legitimitu a zodpovednosť miestnych a regionálnych samospráv vo fungovaní EÚ a vo všeobecnom záujme celého rozhodovacieho procesu EÚ zaručiť dodržiavanie dvoch vedúcich zásad, ktorými sú subsidiarita a proporcionalita, ako aj potvrdenie zásady viacúrovňového riadenia ako štrukturálnej zásady;

14.

zastáva názor, že túto revíziu musí dopĺňať dynamický proces, ktorý povedie k tomu, že Európska komisia schváli priebežný akčný plán, ktorý identifikuje iniciatívy s možným územným vplyvom a hodnotenie ex-ante a ex-post, ktoré by Výbor regiónov mohol poskytnúť tým, že ponúkne odborné poznatky svojich členov a platforiem územných samospráv, ktoré zastrešuje (platforma pre stratégiu Európa 2020, platforma pre subsidiaritu, platforma EZÚS) (5);

15.

vyzýva Európsky parlament, aby zintenzívnil inštitucionálnu účasť s cieľom transponovať zásady a mechanizmy viacúrovňového riadenia a integrovaný prístup, a podporuje jeho návrh na vytvorenie európskej značky viacúrovňového riadenia (6);

16.

víta iniciatívu Rady, ktorá v marci 2010 usporiadala po prvýkrát (7) neformálne stretnutie ministrov venované viacúrovňovému riadeniu. V záveroch z tohto stretnutia je Výbor regiónov výslovne vyzvaný, aby uľahčil priebežné politické hodnotenie pokroku dosiahnutého vo viacúrovňovom riadení v Európskej únii, a budúce predsedníctva sú vyzvané, aby obnovili tento postup, pričom sa v nich okrem iného konštatuje, že systematickejšia prítomnosť výboru na zasadnutiach Rady a stretnutiach medzivládneho charakteru potvrdzuje pokrok v otázke zohľadňovania tohto typu riadenia;

17.

víta perspektívu zbližovania s predsedníctvom Európskej rady a jeho pozornosť, ktorú venuje vplyvu strategických rozhodnutí prijatých na úrovni hláv štátov a vlád na miestne a regionálne samosprávy, a považuje v tomto zmysle za vhodné usporiadať stretnutie pred každým jarným zasadnutím Európskej rady;

18.

plánuje vytvoriť systematickejší dialóg so Súdnym dvorom o dodržiavaní zásady subsidiarity a proporcionality a cieľ územnej súdržnosti, pokiaľ ide o správnu transpozíciu európskeho práva a jeho vplyv na miestne a regionálne samosprávy, ako aj dodržiavanie štyroch slobôd, a s Dvorom audítorov o dobrom riadení európskeho financovania a vplyve tohto riadenia na územnú súdržnosť a konkurencieschopnosť miest a regiónov;

19.

podporuje nový prístup presadzovaný s koncepciou inteligentnej regulácie založenej na cykle tvorby politiky Európskej únie, počas ktorého by sa právne predpisy neustále prispôsobovali výzvam a okolnostiam a boli by predmetom dôkladného hodnotenia jej vykonávania, ale domnieva sa, že zároveň s týmto novým prístupom je potrebné väčšmi zohľadniť jeho územný vplyv (8);

20.

opätovne predkladá svoju požiadavku, aby súčasťou budúcej revízie medziinštitucionálnej dohody „Lepšia tvorba práva“ bol špecifický protokol týkajúci sa určitých ustanovení, do ktorých bude plne zapojený, t. j. tých, ktoré konkrétne súvisia s hodnotením vplyvu a hodnotením právnych predpisov ex post;

21.

plánuje, že sa viac zapojí do procesu monitorovania akčného plánu „Lepšia tvorba práva“, najmä prostredníctvom uznania jeho výročnej správy o monitorovaní subsidiarity ako príspevku k výročnej správe Komisie „Lepšia tvorba práva“;

22.

žiada revíziu usmernení pre hodnotenia vplyvu navrhované Komisiou, ktoré by podporovali systematizáciu hodnotenia územného vplyvu ex ante a ex post a rozvoj územných ukazovateľov a inkluzívneho riadenia; výbor predstaví konkrétne návrhy v tomto smere založené na doterajšej spolupráci s Európskou komisiou;

23.

plne podporuje cieľ, ktorý sa musí presadzovať v rámci práce skupiny na vysokej úrovni pre znižovanie administratívnej záťaže (Stoiberova skupina), a zdôrazňuje svoj záväzok v rámci tejto skupiny znižovať záťaž miestnych a regionálnych samospráv;

24.

vyjadruje ľútosť nad nedostatočným zapojením miestnych a regionálnych samospráv do vykonávania komitológie a vyzýva Európsku komisiu, aby riešila tento nedostatok, ktorý ovplyvňuje správne uplatňovanie európskych právnych predpisov na regionálnej úrovni;

25.

víta odporúčania skupiny pre reflexiu, ktorú poverila Európska rada, aby pomohla Únii v dlhodobejšom horizonte (2020 – 2030) účinnejšie predvídať a riešiť výzvy. Skupina navrhuje nový „pakt“ vychádzajúci z viacúrovňového riadenia, „v rámci ktorého sa na právomociach podieľajú orgány na rôznych úrovniach, namiesto toho, aby si ich rozdelili“, a ktoré „môže a musí formovať tvorbu politík EÚ a vzťahy na všetkých úrovniach, medzi jednotlivcami a generáciami a medzi menšími územnými celkami, regiónmi a členskými štátmi“, a víta odporúčanie skupiny podporovať konzultácie výboru a jeho účasť v záujme posilnenia politického občianstva, a tým pomôcť občanom osvojiť si európsky projekt (9);

26.

považuje za dôležité vykonať každoročné hodnotenie stavu regionalizácie a decentralizácie v Európskej únii s cieľom vytvoriť ukazovateľ dynamiky vzhľadom na politickú, právnu a daňovú autonómiu miestnych a regionálnych samospráv ako primeraný krok najmä vzhľadom na svoj záväzok v súvislosti s monitorovaním zásady subsidiarity, ktorý musí byť vnímaný v rámci intenzívnej spolupráce s Kongresom miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy;

27.

zasadzuje sa za vytvorenie programu Erasmus pre miestnych a regionálnych volených zástupcov v rámci inštitucionálnej spolupráce s Európskym parlamentom a Európskou komisiou a víta myšlienku financovania pilotného projektu, ako to navrhol Európsky parlament;

28.

zdôrazňuje, že má v úmysle prispieť k vykonávaniu nového nástroja priamej demokracie, európskej občianskej iniciatívy, najmä ponúka využitie vlastných a členských informačných kanálov a sietí na zvýšenie povedomia o európskej iniciatíve občanov a na podporu Európskej komisie spôsobom, ktorý bude považovaný za vhodný, napr. počas procesu „overovania ex ante“ prípustnosti navrhovaných iniciatív v súvislosti s ich vplyvom na zásady subsidiarity a proporcionality; okrem toho by mohol pomôcť pri zhromažďovaní a šírení informácií o plánovaných alebo prebiehajúcich európskych iniciatívach občanov a organizovaní účastníckych diskusií (10) tak v Bruseli, ako i na iných miestach; napokon by sa chcel plne zapojiť do verejných vypočutí organizovaných Európskym parlamentom v prípade úspešných európskych iniciatív občanov a chcel by takéto verejné diskusie podporiť;

29.

požaduje nadviazanie spolupráce s Komisiou v oblasti napredovania tohto procesu, ako aj s ostatnými inštitúciami; podpora tohto nástroja sa vykonáva v partnerstve prostredníctvom diskusií miestnych a regionálnych samospráv a regionálnych parlamentov a mobilizácie miestnych a regionálnych médií;

30.

domnieva sa, že začlenenie Charty základných práv Európskej únie do primárneho práva EÚ a perspektíva pristúpenia Európskej únie k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podporia ochranu základných práv na viacerých úrovniach; požaduje preto, aby bol zapojený do medziinštitucionálneho dialógu o výročnej správe Európskej komisie o vykonávaní charty požadovaný Radou Európskej únie, ktorá sa domnieva, že „účinné uplatňovanie charty […] by sa malo opierať o činnosti všetkých inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ“ (11);

31.

zamýšľa zintenzívniť spoluprácu s Agentúrou pre základné práva najmä v rámci usporadúvania každoročného dialógu o viacúrovňovej ochrane a podpore základných práv a pripraví nové iniciatívy v súvislosti s Európskym rokom občianstva 2013;

32.

vyzýva na prijatie opatrení v oblasti decentralizovanej komunikácie v európskych obciach a regiónoch o činnosti Európskej únie a jej vplyve na občanov a zdôrazňuje potrebu vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na podporu jej činnosti v miestnych a regionálnych médiách, ktorým občania venujú veľkú pozornosť;

33.

domnieva sa, že navrhovaný mechanizmus riadenia stratégie Európa 2020, ako aj mechanizmus, ktorým sa bude riadiť reforma politiky súdržnosti, musia zabezpečiť zmenu vzorca v dvoch aspektoch:

34.

konštatuje, že vzhľadom na rozpočtovú krízu, ktorou v súčasnosti prechádza Európa, a ktorej hospodárske a sociálne dôsledky sú hlavným zdrojom obáv občanov, je mimoriadne dôležitá otázka pridanej hodnoty EÚ a nástroje, ktorými disponuje na jej vyriešenie;

35.

podporuje prístup založený na konvente, do ktorého musí byť zapojený a ktorý navrhuje Európsky parlament a vytvorenie vnútroparlamentného zhromaždenia poľským predsedníctvom s cieľom partnersky definovať politické priority výdavkov Európskej únie a ich financovanie na obdobie rokov 2014 – 2020;

36.

rád by sa na tomto procese podieľal vzhľadom na nevyhnutný príspevok miestnych a regionálnych samospráv – ktoré predstavujú 16 % HDP Európskej únie a 58 % verejných investícií v Európe – k ekonomickému oživeniu Únie (12);

37.

upozorňuje v tejto súvislosti na znepokojivú situáciu verejných financií, ktoré majú k dispozícii miestne a regionálne samosprávy, situáciu, ktorá brzdí oživenie európskeho hospodárstva a ohrozuje úspech stratégie Európa 2020; preto sa domnieva, že by sa mala zvážiť možnosť preskúmania všeobecného stavu verejných financií na miestnej a regionálnej úrovni v súvislosti s budúcim viacročným finančným rámcom;

38.

konštatuje, že všetky európske inštitúcie jasne uznávajú potrebu nastolenia viacúrovňového riadenia na dosiahnutie hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a jej siedmich hlavných iniciatív;

39.

v tejto súvislosti osobitne podporuje odporúčanie Európskej rady, ktorá vo svojich záveroch z 25. marca 2011 (13) uznala, že stotožnenie sa s cieľmi stratégie Európa 2020 si vzhľadom na realizáciu európskeho semestra okrem úzkej spolupráce s ďalšími kľúčovými politickými a hospodárskymi aktérmi vyžaduje aj úzku spoluprácu s Výborom regiónov a regiónmi;

40.

vyjadruje potešenie, že v niekoľkých členských štátoch národné programy reforiem lepšie zohľadňujú potenciál partnerstva medzi rôznymi úrovňami riadenia, vyjadruje však poľutovanie nad zjavným nedostatkom spoľahlivých mechanizmov a postupov na konkrétne uplatňovanie zásady viacúrovňového riadenia s cieľom zabezpečiť efektívnu integráciu politík a koordináciu programov a rozpočtov na rôznych úrovniach riadenia pri dodržaní zásady subsidiarity;

41.

vyzýva preto členské štáty, aby plne zapojili miestne a regionálne samosprávy tak do procesu prípravy a uskutočňovania národných programov reforiem, ako aj do programov stability alebo konvergenčných programov, pretože rozdiel medzi globálnymi cieľmi stratégie Európa 2020 a príspevkami uvedenými v národných programoch reforiem bude možné prekonať len prostredníctvom partnerstva medzi rôznymi úrovňami riadenia (14);

42.

žiada okrem toho Európsku komisiu, aby posilnila monitorovanie časti „riadenie“ v národných programoch reforiem a vo výročných správach o pokroku členských štátov, aby Rada Európskej únie mohla prijať výslovné odporúčania, ktorými povzbudí členské štáty na rozšírenie a posilnenie partnerstiev medzi rôznymi úrovňami riadenia národných programov reforiem;

43.

opätovne potvrdzuje cieľ viacúrovňového uzatvárania zmlúv, ktorý by mal dopĺňať realizáciu siedmich hlavných iniciatív a zavádzanie inovačných mechanizmov (15) v duchu miestnych digitálnych programov a dohôd zainteresovaných strán navrhnutých v rámci digitálnej agendy pre Európu (16), „platformy pre inteligentnú špecializáciu“, ktorú otvorila Európska komisia alebo plnenie cieľov hlavných iniciatív „Mládež v pohybe“ a „Inovácia v Únii“, pričom sa má posilniť spojitosť medzi jednotlivými aktérmi a stratégiami na všetkých úrovniach (17);

44.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že miestne a regionálne samosprávy nie sú priamo zapojené do všetkých etáp otvorenej metódy koordinácie na uskutočňovanie stratégie Európa 2020 a dôrazne žiada, aby boli do tohto procesu začlenené;

45.

upozorňuje na pridanú hodnotu integrovaného/komplexného prístupu, hlavne pri dodržiavaní princípu subsidiarity, pre posilňovanie súčinnosti medzi stratégiou udržateľného rozvoja EÚ a stratégiou Európa 2020 a využívanie štrukturálnych fondov na investície do energetiky; upozorňuje aj na začlenenie cieľa zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a prispôsobovania sa tejto zmene do všetkých existujúcich strategických rámcov EÚ, hlavne poľnohospodárskej politiky a politiky rozvoja vidieka;

46.

pripomína, že výsledky konzultácie o piatej správe Komisie o súdržnosti potvrdzujú jeho iniciatívu a iniciatívu všetkých miestnych a regionálnych samospráv na posilnenie zásady partnerstva, prístupu potvrdeného Radou, ktorý uznáva význam viacúrovňového riadenia pre dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 prostredníctvom novej politiky súdržnosti (18);

47.

s uspokojením konštatuje, že v územnej agende 2020, ktorú prijala Rada v máji 2011, sa odporúča, aby sa v záujme uskutočňovania územnej súdržnosti uplatňovalo viacúrovňové riadenie, pričom sa v nej vyzýva najmä Európska komisia, aby vo svojich hodnoteniach dosahu zohľadňovala územný rozmer a aby výbor poskytoval príspevky miestnych a regionálnych samospráv;

48.

s uspokojením konštatuje, že v súvislosti s politikou súdržnosti po roku 2013 Komisia zohľadnila jeho očakávania a prevzala niektoré zásady a mechanizmy viacúrovňového riadenia a komplexného a multifunkčného prístupu  (19) a v návrhu nového všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde zohľadnila požiadavky, ktoré majú za cieľ:

49.

vyjadruje potešenie z návrhu Komisie vytvoriť spoločný strategický rámec, ktorý by spájal rozličné činnosti Spoločenstva v prospech územného rozvoja (EPFRV, štrukturálne fondy: EFRR a ESF, kohézny fond, EFRH) a žiada, aby v tomto kontexte boli aj miestne a regionálne samosprávy prakticky zapojené do prípravy zmlúv o partnerstve;

50.

žiada preto európskeho zákonodarcu, aby potvrdil tieto ustanovenia a aby ich posilnil najmä s cieľom dosiahnuť:

51.

chápe územnú spoluprácu ako súčasť regionálnej politiky, pretože európske zoskupenie územnej spolupráce je skutočné laboratórium viacúrovňového riadenia (20);

52.

vyjadruje potešenie z toho, že revízia nariadenia o EZÚS, ktorú predstavila Európska komisia v októbri 2011, je v súlade s plnením cieľov územnej súdržnosti a zohľadňuje niektoré návrhy predložené Výborom regiónov v skoršom štádiu, najmä v súvislosti s vytváraním bilaterálnych EZÚS s tretími krajinami (21). Upriamuje pozornosť na potenciál EZÚS ako štruktúry spolupráce v ďalších sektorových politikách EÚ, nielen v oblasti regionálnej politiky;

53.

zdôrazňuje úlohu platformy EZÚS Výboru regiónov podporovať nástroj a poskytovať podporu priamo v teréne pri vytváraní nových zoskupení EZÚS, najmä prostredníctvom výmeny osvedčených postupov;

54.

žiada Európsku komisiu, aby vzhľadom na rozvoj makroregionálnych stratégií venovala stálu pozornosť:

55.

víta dvanásť hybných síl pre rast, konkurencieschopnosť a sociálny pokrok navrhnutých v Akte o jednotnom trhu a podporuje žiadosť Rady, ktorá zdôraznila potrebu posilniť riadenie jednotného trhu tým, že vyzvala Európsku komisiu, aby pokračovala vo svojej činnosti na tento účel (22);

56.

konštatuje, že Európsky parlament vo svojej Správe o správe a partnerstve na jednotnom trhu uviedol, že „pravidlá jednotného trhu často implementujú miestne a regionálne orgány; žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali partnerstvo s miestnymi a regionálnymi orgánmi a aby ho rozšírili z politiky súdržnosti aj na politiky týkajúce sa jednotného trhu“ (23);

57.

žiada preto, aby sa vypracoval medziinštitucionálny akčný plán a aby sa zabezpečilo globálne monitorovanie vykonávania Aktu o jednotnom trhu, aby sa tak zaručila ucelenosť činnosti a uskutočňovanie jednotného trhu v partnerstve. Domnieva sa, že túto úlohu by mala plniť platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020, ktorej jedným z prvkov je aj oživenie jednotného trhu;

58.

zdôrazňuje prínos svojho ocenenia „Podnikateľský región roka“ pre rozvoj strategickej vízie integrovaného územného rozvoja týkajúcej sa najmä zásad iniciatívy „Small Business Act“ (24) a okrem toho žiada vytvorenie „Small Business Act Partnerships“ pre vykonávanie „Small Business Act“ na regionálnej úrovni, ale tiež vymenovanie „vyslancov pre malé a stredné podniky“ na národnej, ako aj regionálnej/miestnej úrovni a navrhuje, aby boli pridružení do poradnej skupiny SBA, ktorá sa vytvorí;

59.

opäť pripomína, že je potrebné zapojiť územné samosprávy, a najmä regióny s legislatívnymi právomocami do participatívnych mechanizmov pri transpozícii a optimálnom uplatňovaní predpisov týkajúcich sa jednotného trhu;

60.

vyzýva medzinárodné inštitúcie a Európsku úniu, aby zohľadnili pridanú hodnotu, ktorú môžu priniesť miestne a regionálne samosprávy pri globálnom riadení environmentálneho a udržateľného rozvoja vrátane vykonávania multilaterálnych dohôd o životnom prostredí, akými sú Rámcový dohovor Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCC) a Dohovor o biologickej diverzite (CBD), ako aj Agendy Rio+20 v prospech ekologického hospodárstva a riadenia udržateľného rozvoja (27);

61.

konštatuje, že konštruktívnym spôsobom, ako zapojiť rôzne miestne a regionálne úrovne do prijatia opatrení súvisiacich s klimatickými zmenami sú dohody zamerané na výsledky, pričom sa jednotlivé úrovne riadenia dobrovoľne zaviažu k činnosti smerujúcej k ich dosiahnutiu a spoločne preberú zodpovednosť za svoje príspevky (28);

62.

poukazuje na rastúci význam energetických alebo klimatických partnerstiev, vytváraných v rámci jedného sektora alebo aj medziodvetvovo medzi regiónmi a podnikmi. Tieto partnerstvá by sa mali vytvárať cieleným spôsobom, aby bolo možné čo najskôr rozvinúť a zaviesť technológie s nízkymi emisiami CO2 pomocou partnerstiev medzi rozhodujúcimi činiteľmi na miestnej a regionálnej úrovni a malými a strednými podnikmi (MSP);

63.

poznamenáva, že mestské oblasti produkujú 75 % emisií oxidu uhličitého a zdôrazňuje, že účinné globálne opatrenia si vyžadujú prístup viacúrovňového riadenia, ktorého súčasťou by bola koordinácia snáh miestnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovne správy založená na zásade subsidiarity. V tejto súvislosti poukazuje na to, že veľmi účinným nástrojom boja proti klimatickým zmenám je „Územná dohoda miestnych a regionálnych orgánov pre stratégiu Európa 2020“;

64.

zdôrazňuje, že je potrebné pozorne zvážiť vplyv strategických usmernení a legislatívnych nástrojov spojených so stratégiou Energia 2020 na administratívnu a finančnú záťaž miestnych a regionálnych samospráv a zabezpečiť dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality, a plne podporuje vytvorenie inovatívnych nástrojov na uskutočňovanie tejto stratégie (29);

65.

opäť potvrdzuje svoj záväzok v súvislosti s Dohovorom primátorov a starostov v prospech spoločného cieľa zníženia emisií CO2, a odporúča, aby sa rozšíril tematicky aj na iné oblasti udržateľného hospodárstva ako napr. hospodárenie s vodou, ako aj geograficky v rámci Únie pre Stredozemie a Východného partnerstva s politickými platformami, ktoré iniciovalo ako napríklad zhromaždenie ARLEM a CORLEAP, a na svetovej úrovni ako „Dohovor primátorov a starostov Mundus“;

66.

domnieva sa, že zavedenie rámca viacúrovňového riadenia je nevyhnutným predpokladom na to, aby reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 mohla byť úspešná a aby sa zabezpečilo začlenenie miestnych a regionálnych samospráv do výberu usmernení a spôsobov uplatňovania a riadenia tejto spoločnej politiky, ako aj vytvorenie synergie medzi politikou rozvoja vidieka a inými politikami EÚ, a najmä politikou súdržnosti (30);

67.

žiada, aby bol v plnej miere zapojený do prípravných prác poradných skupín Európskej komisie s cieľom od začiatku začleniť miestne a regionálne samosprávy do formovania spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky rozvoja vidieka;

68.

zastáva názor, že integrovaný prístup musí inšpirovať novú politiku rybného hospodárstva, aby sa zabezpečila životaschopnosť rybolovu a udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva; podporuje decentralizáciu rozhodovacieho procesu s cieľom obmedziť nesúlad, ktorý spôsobuje európsky mikromanažment s využitím komitologického postupu v niektorých prípadoch a poverením členských štátov, regiónov a samotného odvetvia riadením niektorých činností rybného hospodárstva v rámci predpisov Únie;

69.

vyzýva na koordináciu politiky v jednotlivých odvetviach, ktoré majú vplyv na využívanie morských oblastí, a na zavedenie jednotného európskeho fondu pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo, ktorý v jednom rámci zahrnie všetky existujúce nástroje v týchto odvetviach, aby bola vytvorená Európska námorná platforma, ktorá by združovala miestne a regionálne samosprávy a zainteresovaných aktérov a slúžila ako nástroj, ktorý môže pomôcť pri deľbe právomocí a šírení osvedčených postupov (31);

70.

pripomína význam svojej účasti na realizácii akčného plánu týkajúceho sa Štokholmského programu, ako aj na príprave spôsobov hodnotenia tak, aby sa zabezpečilo lepšie zohľadnenie skúseností získaných na úrovní územných samospráv;

71.

domnieva sa najmä, že zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy európskeho rámca týkajúceho sa legálneho prisťahovalectva, do vymedzenia opatrení boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, do ochrany základných práv prisťahovalcov a do uskutočňovania rozvojovej spolupráce s krajinami, odkiaľ prisťahovalci prichádzajú, zvýši legitimitu činnosti Únie, pokiaľ sa bude prísne dodržiavať zásada subsidiarity;

72.

žiada, aby sa vypracovali hodnotenia územného vplyvu, ktoré by posúdili požiadavky kladené na regionálne a miestne samosprávy v rámci opatrení týkajúcich sa právneho uplatňovania, o ktorých sa rozhoduje na európskej alebo národnej úrovni;

73.

s uspokojením konštatuje, že jeho účasť na výročných medziministerských konferenciách o integrácii a jeho príspevky na Európskom fóre pre integráciu, k príručke Komisie o integrácii s prezentáciou osvedčených postupov miestnych a regionálnych samospráv, k vymedzeniu ročných a viacročných priorít Európskeho fondu pre integráciu viedli k uznaniu viacúrovňového prístupu v Druhom európskom programe pre integráciu (32), v ktorom sa stanovujú:

74.

podporuje prispôsobenie nástroja predvstupovej pomoci, aby zohľadnil potreby miestnych a regionálnych samospráv krajín prijímajúcich z neho prostriedky a vývoj územnej spolupráce, najmä nástroj EZÚS, ktoré sú základné nástroje na upevnenie paneurópskeho rozmeru viacúrovňového riadenia;

75.

poukazuje na to, že Európsko-stredomorské zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM) a Konferencia regionálnych a miestnych samospráv Východného partnerstva (CORLEAP), ktoré združujú miestnych a regionálnych zástupcov z Európskej únie a z krajín Únie pre Stredozemie na jednej strane a z krajín Východného partnerstva na druhej strane, dopĺňajú inštitucionálny rámec oboch týchto procesov;

76.

domnieva sa, že viacúrovňová demokracia a inkluzívny prístup sú nevyhnutné predpoklady úspechu a konštatuje, že tieto dve politické iniciatívy, ktoré posilňujú územný rozmer susedskej politiky, zodpovedajú potrebe zjavnej podpory, ktorej cieľom je vytvoriť stále politické a administratívne štruktúry na miestnej a regionálnej úrovni, účinne využívať finančné nástroje a zaviesť mechanizmy na podnietenie hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja partnerských krajín hlavne vďaka prínosu spolupráce medzi regiónmi;

77.

vyvíja úsilie, aby sa ARLEM úzko podieľal na riadení Únie pre Stredozemie, čím umožňuje miestnym a regionálnym samosprávam z troch brehov, aby sa zúčastňovali na politickom dialógu, ktorý sa začal v rámci jeho orgánov, a aby mali prístup k uplatňovaným mechanizmom a nástrojom na posilnenie spolupráce;

78.

vyjadruje želanie, aby sa v rámci upevňovania inštitucionálnej platformy vytvorenej s CORLEAP zaviedol stály dialóg s Európskou komisiou a partnerskými krajinami s cieľom nájsť konkrétne spôsoby, ktoré by miestnym a regionálnym samosprávam krajín Východného partnerstva umožnili zúčastňovať sa na činnosti štyroch platforiem partnerstva, podieľať sa na príprave zmlúv o pridružení, strategických dokumentov a akčných plánov a najmä implementovať a hodnotiť národné indikatívne programy;

79.

zasadzuje sa za to, aby sa pri revízii európskej politiky týkajúcej sa rozvoja a zvýšenej účasti miestnych a regionálnych samospráv v rámci rozvojových cieľov tisícročia (33) uplatňoval územný prístup;

80.

poukazuje na pridanú hodnotu decentralizovanej spolupráce a najmä iniciatív, ako sú konferencie o decentralizovanej spolupráci, ktorých cieľom je uľahčiť politické kontakty a politický dialóg medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami EÚ, rozvojovými krajinami a inštitúciami EÚ, portál decentralizovanej spolupráce a burza decentralizovanej spolupráce, nástroje, ktoré by sa mali posilniť v rámci inštitucionálnej spolupráce na európskej úrovni;

81.

s uspokojením konštatuje, že významné príspevky mnohých medzinárodných organizácií v rámci konzultácie na tému Bielej knihy o viacúrovňovom riadení (34) ukázali, do akej miery ich zaujíma tento prístup na úrovni Európskej únie v záujme rozvíjania územného rozmeru ich činností a vytvárania partnerstiev v iných regiónoch sveta, ktoré podporujú komplementaritu sektorových politík;