18.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 113/34

—

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú vedúce postavenie pri riešení otázky chudoby detí a ich zneužívania a kľúčovú zodpovednosť pri predchádzaní marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu. Súhlasí s tým, že chudoba detí je viacrozmerný jav, ktorý si vyžaduje viacrozmernú odpoveď, a konštatuje, že pre boj proti chudobe detí môžu byť mimoriadne dôležité zlepšenia v niekoľkých kľúčových oblastiach, ako sú stanovenie minimálnej mzdy a minimálnych noriem kvality;

—

zdôrazňuje význam platenej práce, pripomína však, že zamestnanie samé o sebe nezaručuje únik z chudoby a že sú potrebné ďalšie kroky na boj proti chudobe pracujúcich;

—

zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali uznať, že chudoba a sociálne vylúčenie detí sú kľúčovými prekážkami, ktoré treba odstrániť, ak sa majú splniť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska miery zamestnanosti, investícií do výskumu, vývoja a energetiky a trvalo udržateľného rozvoja;

—

obáva sa, že hospodárska a finančná kríza, ako aj reakcia niektorých členských štátov, povedú k zvýšeniu miery absolútnej chudoby, zvýšeniu počtu chudobných pracujúcich a nárastu nezamestnanosti mladých ľudí.

Spravodajkyňa

pani Doreen HUDDART (UK/ALDE), členka mestského zastupiteľstva mesta Newcastle

1.

podporuje zámer Komisie zverejniť v roku 2012 odporúčanie pre boj proti chudobe detí a podporu dobrých životných podmienok detí a víta príležitosť prispieť týmto výhľadovým stanoviskom k cieľom Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Podporuje tri politické oblasti, ktoré boli stanovené ako súčasť odporúčania: primerané zdroje, prístup k službám a aktívna účasť detí a mládeže. Konštatuje, že hoci hlavy členských štátov EÚ sa vyjadrili, že boj proti chudobe detí bude prioritou, ich politické vyhlásenia nie vždy sprevádzali dostatočné prostriedky, opatrenia, ciele a monitorovanie vo všetkých členských štátoch EÚ;

2.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú vedúce postavenie pri riešení otázky chudoby detí a ich zneužívania a kľúčovú zodpovednosť pri predchádzaní marginalizácii a sociálnemu vylúčeniu. Súhlasí s tým, že chudoba detí je viacrozmerný jav, ktorý si vyžaduje viacrozmernú odpoveď, a konštatuje, že pre boj proti chudobe detí môžu byť mimoriadne dôležité zlepšenia v niekoľkých kľúčových oblastiach, ako sú stanovenie minimálnej mzdy a minimálnych noriem kvality;

3.

upozorňuje na skutočnosť, že chudoba detí nie je okrajovou alebo nevýznamnou otázkou, ktorá sa vytratí vďaka hospodárskemu rastu (1) - vyšší rast v období 2000 - 2008 nemal zásadné dôsledky na mieru chudoby detí a že chudoba detí bola pre spoločnosť EÚ úbohou vizitkou už pred hospodárskou krízou a obáva sa, že opatrenia niektorých členských štátov v reakcii na krízu môžu neúmyselne prispieť k zvýšeniu miery chudoby detí. Uznáva, že existujú osobitné skupiny detí, ktorým hrozí vysoké riziko závažnejšej alebo extrémnej chudoby, no zdôrazňuje, že deti tvoria osobitnú skupinu spoločnosti, ktorá je často ohrozená chudobou viac než populácia vo všeobecnosti;

4.

v jednej z definícií chudoby sa uvádza:

Jednotlivcov, rodiny a skupiny obyvateľstva možno považovať za chudobných, keď nemajú prostriedky na to, aby si mohli zabezpečiť taký typ stravy, mohli sa zúčastňovať na takých aktivitách a mali také podmienky na bývanie a také vybavenie, ktoré spoločnosť, do ktorej patria, považuje za obvyklé, alebo aspoň vo veľkej miere podporuje či schvaľuje. Ich prostriedky sú o toľko nižšie ako prostriedky, ktorými disponuje priemerný jednotlivec alebo priemerná rodina, že je vylúčené, aby mali zvyčajné návyky, zvyky a aktivity. (2)

5.

pripomína, že najčastejšie používaný ukazovateľ na meranie chudoby v členských štátoch a v EÚ je „príjem nižší než 60 % mediánu príjmu domácností“, poukazuje však na potrebu používať širokú škálu kritérií na meranie absolútnej chudoby, medzi ktorými by mali byť napr. sociálne začlenenie, prístup k službám, dosiahnuté vzdelanie a predpokladaná dĺžka života pri narodení. Oceňuje, že v stratégii Európa 2020 sa chudobe a sociálnemu vylúčeniu prikladá väčší význam. Súhlasí s tým, že sociálny rozmer by mal byť v centre pozornosti tejto stratégie, a pripomína, že 20 miliónov detí v EÚ žije podľa indexu ľudského rozvoja (3) pod hrozbou chudoby;

6.

zdôrazňuje, že chudoba môže mať zničujúce účinky na deti a ich detstvo, ako aj na ich perspektívy do budúcnosti. Oceňuje, že sa boj proti chudobe detí uvádza ako priorita hlavnej iniciatívy „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“, ľutuje však, že odhodlanie konať v tejto oblasti je nedostatočné a že v rámci iniciatívy neboli stanovené konkrétne ciele v súvislosti s chudobou detí;

7.

víta záväzok uverejniť v roku 2012 odporúčanie a oznámenie o boji proti chudobe detí a podpore dobrých životných podmienok detí. Podporuje navrhovaný rámec pre odporúčanie o chudobe detí a dobrých životných podmienkach detí a uznáva, že je v tejto súvislosti dôležité zapojiť samotné deti žijúce v chudobe a víta, že do rámca bola začlenená aktívna účasť. Zároveň navrhuje, aby sa v odporúčaní a oznámení zdôraznil význam humanitárnych organizácií, ako napríklad UNICEF, a úloha miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní služieb, ktoré zaručujú deťom ochranu pred chudobou a hmotnou núdzou, ktorá je s ňou spojená;

8.

konštatuje, že najzraniteľnejšie osoby v našej spoločnosti boli najviac postihnuté terajšou finančnou krízou. Existujú dôkazy, podľa ktorých deti a predovšetkým mládež sú postihnuté neúmerne (4); okrem toho pripomína, že niektoré deti zo skupín najzraniteľnejších obyvateľov, ako sú deti žijúce na ulici, deti osamelých rodičov, deti z mnohopočetných rodín alebo z rodín prisťahovalcov alebo patriacich k etnickým menšinám, ako sú napríklad Rómovia, čelia ešte väčšej hrozbe marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia. Zdôrazňuje, že hoci globalizácia a zvýšená spolupráca medzi krajinami môžu prinášať veľké výhody pre život jednotlivcov, sú často nerovnomerne rozložené. Malo by sa vyvinúť úsilie, aby nebol nikto z prístupu k týmto výhodám vylúčený;

9.

konštatuje, že hoci sa v uplynulých rokoch politická pozornosť v EÚ zamerala na chudobu detí a hlavy štátov EÚ podporili toto úsilie svojimi vyhláseniami, miera chudoby detí sa výrazne neznížila. Zdôrazňuje, že ak chceme tento problém vyriešiť, musí sa politická podpora odraziť v primeraných prostriedkoch, opatreniach a cieľoch vo všetkých členských štátoch EÚ;

10.

zdôrazňuje význam platenej práce, pripomína však, že zamestnanie samé o sebe nezaručuje únik z chudoby a že sú potrebné ďalšie kroky na boj proti chudobe pracujúcich (5);

11.

zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali uznať, že chudoba a sociálne vylúčenie detí sú kľúčovými prekážkami, ktoré treba odstrániť, ak sa majú splniť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska miery zamestnanosti, investícií do výskumu, vývoja a energetiky a trvalo udržateľného rozvoja;

12.

súhlasí s tým, že je neprípustné, aby v jednom z najbohatších regiónov sveta v 21. storočí žilo 20 miliónov detí v chudobe alebo pod hrozbou chudoby a že (6) chudoba neznamená len mať nízky príjem a musieť sa bez neho zaobísť, ale znamená tiež odopretie moci, rešpektu, dobrého zdravotného stavu, vzdelania a bývania, základnej sebaúcty a schopnosti zapájať sa do spoločenských aktivít;

13.

zdôrazňuje, že valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov takisto uznáva, že v prípade detí má chudoba špecifický charakter. OSN okrem iného poukazuje na to, že chudoba detí sa neobmedzuje len na nedostatok peňazí. Možno ju chápať len ako odopieranie určitých práv, ktoré sú zakotvené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa, ktorý uznáva právo každého dieťaťa na zabezpečenie životnej úrovne primeranej jeho telesnému, duševnému, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju (čl. 27). Väčšina prípadov detskej chudoby je porušením práv dieťaťa na prežitie, ochranu, rozvoj a účasť uvedených v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

14.

podotýka, že mnohé štúdie dokazujú, že účinná politika prerozdeľovania v prospech rodín s deťmi do veľkej miery pomáha znížiť mieru chudoby detí. Sociálne dávky pomáhajú v EÚ celkovo znížiť mieru chudoby minimálne o 44 %;

15.

chce zdôrazniť, že je potrebné lepšie pochopiť výhody súvisiace s investovaním do boja proti chudobe (7) a zneužívaniu detí, sociálnemu vylúčeniu a širším sociálnym nerovnostiam. Poukazuje na prínos väčšej rovnosti a menšej marginalizácie pre širšiu spoločnosť a vyzdvihuje finančné, hospodárske a sociálne výhody včasného investovania do detí a rodín (8);

16.

súhlasí so závermi zo zasadnutia Rady pre zamestnanosť o boji proti chudobe detí a podporovaní blaha detí zo 17. júna 2011, v ktorých Rada vyzýva, aby sa boj proti chudobe detí stal prioritou. Takisto súhlasí so stanoviskom Výboru pre sociálnu ochranu z 15. februára 2011, v ktorom tento výbor vyzýva, aby sa boj proti chudobe detí stal prioritou vo všetkých relevantných oblastiach;

17.

súhlasí s tým, že už existuje značná základňa informácií o chudobe detí v EÚ So znepokojením konštatuje, že miera chudoby detí sa v členských štátoch pohybuje v rozpätí od 11 % do 33 % a odporúča, aby sa prostriedky použili na pochopenie týchto informácií, ich šírenie a využívanie a na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

18.

obáva sa, že hospodárska a finančná kríza, ako aj reakcia niektorých členských štátov, povedú k zvýšeniu miery absolútnej chudoby, zvýšeniu počtu chudobných pracujúcich a nárastu nezamestnanosti mladých ľudí (9);

19.

zdôrazňuje význam opatrení, ktorých cieľom je prelomiť začarovaný kruh chudoby, ktorý sa prenáša z jednej generácie na druhú. Na to, aby sa to podarilo, je potrebný horizontálny prístup zahŕňajúci vzdelávanie a sociálne opatrenia, ktoré majú nielen zabezpečiť zamestnanie rodičom, ale zameriavajú sa aj priamo na deti;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby viac uznali chudobu ako spoločnú zodpovednosť a problém pre spoločnosť ako celok a aby ju nevnímali ako stigmatizáciu alebo zlyhanie ľudí, ktorí sú chudobní alebo sociálne vylúčení;

21.

pripomína výzvu Komisie zaistiť, aby štrukturálne fondy zahŕňali príležitosti na zlepšenie sociálneho bývania s cieľom posilniť jeho úlohu v politike sociálneho začlenenia a potvrdiť, že funkcie sociálneho bývania ako verejnej služby majú byť definované na úrovni členských štátov;

22.

súhlasí s tým, že snaha zmierniť chudobu a zamedziť jej výskytu si vyžaduje holistický a integrovaný prístup zohľadňujúci potreby jednotlivých skupín a konkrétne výzvy, ktorým treba čeliť;

23.

podporuje názor, že príjmová chudoba je jedným z najviditeľnejších znakov sociálnej deprivácie, ktorá postihuje deti odlišným spôsobom než dospelých (10). Je to však len jeden z mnohých aspektov chudoby detí, ktoré treba riešiť. Súhlasí s tým, že zavedenie minimálnych noriem, ktoré sú potrebné, ak sa majú rešpektovať práva dieťaťa, sa nestretlo s dostatočným pochopením. Nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zvážili možnosť riešenia tohto problému v kľúčových oblastiach, ako je podpora príjmu, prístup k službám a zapojenie detí;

24.

konštatuje, že krajiny, ktoré vydávajú najviac prostriedkov na sociálne dávky, zvyknú mať najnižšiu mieru chudoby detí. Súhlasí s tým, že členské štáty by mali v prípade potreby zvážiť zvýšenie prídavkov na deti ako výraz medzigeneračnej solidarity, ktorá uznáva vlastnú hodnotu detstva a investície do budúcnosti Európy;

25.

oceňuje návrh vytvoriť rámec, ktorý by všetkým deťom zaručil celkový minimálny primeraný príjem, pričom by sa prihliadalo na príjmy celej domácnosti, tak rodičov, ako aj detí;

26.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci preventívnych krokov vo verejnom záujme investovalo do rozumných opatrení v oblasti starostlivosti o deti, ktoré by sa nezameriavali na dôsledky sociálneho vylúčenia a chudoby detí, ale podporovali by skôr výchovu silných jedincov, schopných začleniť sa do spoločnosti a trhu práce;

27.

zdôrazňuje význam iných zdrojov, než sú dávky. Zapojenie rodičov do trhu práce môže pomôcť dostať deti z chudoby, ak sú ich mzdy primerané a ak je možné zosúladiť rôzne formy práce rodičov. Vyzýva členské štáty, aby privítali návrh pripojiť odporúčanie týkajúce sa právnych predpisov o primeranom príjme a zaistení dôstojnej práce (11) a navrhuje, aby súčasťou tohto odporúčania boli právne predpisy na ochranu zamestnania. Zdôrazňuje však, že niektorí ľudia nie sú vhodní pre trh práce, pretože nie sú schopní pracovať, a dávky musia túto skutočnosť zohľadňovať;

28.

uznáva, že všeobecné prídavky na deti sú najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť podporu príjmu rodinám s deťmi, a že by sa mali spojiť s osobitnými dávkami pre tých, ktorí to najviac potrebujú (12);

29.

požaduje lepšie objasniť pojem „primerané“ a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa dohodli na normách EÚ alebo na metodológii výpočtu výdavkov na dieťa a na určenie primeraných zdrojov na prevenciu a boj proti detskej chudobe. Navrhuje, aby akákoľvek definícia brala do úvahy: pre koho sú zdroje primerané, na aké dlhé obdobie, na čo a kto rozhodne, čo je primerané (13);

30.

rozhodne podporuje návrh, podľa ktorého by sa členské štáty mali vyzvať, aby pri zvyšovaní podmienenosti a uplatňovaní sankcií v rámci systému dávok postupovali veľmi opatrne, aby sa zabránilo postihovaniu detí, ktoré by boli ponechané bez potrebných zdrojov. Konštatuje, že tento prístup vedie často k stigmatizácii rodín a detí, ktoré žijú v chudobe, a vytvára dojem, že chudobu si zapríčinili samy svojím vlastným zlyhaním alebo chybou. Konštatuje, že v dôsledku hospodárskej krízy sa zvýšila nezamestnanosť, stagnujú príjmy domácností a v mnohých členských štátoch vzrástli náklady na život. Zdôrazňuje dôležitú úlohu poradenských služieb, ktoré môžu pomôcť domácnostiam čo najviac zvýšiť svoj príjem, a upozorňuje, že v niektorých členských štátoch môžu byť tieto služby v ohrození;

31.

súhlasí s tým, že správna rovnováha medzi pracovným a rodinným životom rodičov je mimoriadne dôležitá pre blaho detí i spoločnosti, pretože príjmová aj časová chudoba môžu poškodiť vývoj detí. Súhlasí tiež s tým, že neisté pracovné miesto, nevhodný pracovný čas a slabo platená práca môžu mať škodlivé dôsledky na život v dospelosti a na vývoj dieťaťa (14);

32.

víta dôraz, ktorý sa kladie na zaistenie prístupu detí ku kvalitným službám v ranom štádiu ich vývoja a pripomína, že zdravie, vzdelávanie, pomoc zameraná na výchovu a rodinu, bývanie a ochrana sú kľúčovými službami, ktoré najčastejšie zabezpečujú miestne a regionálne orgány;

33.

uznáva význam predškolského vzdelávania a starostlivosti o deti predškolského veku a kvalitu príslušných služieb. Zdôrazňuje, že účinná a včasná pomoc a podpora počas detstva a dospievania (a najmä v kritických chvíľach (15)) môže mať značný pozitívny vplyv na rozvoj dieťaťa. Upozorňuje, že niektoré služby prevádzkované miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako sú jasle, školy, knižnice a centrá voľného času, sú nevyhnutné na zlepšenie kvality života detí, avšak v mnohých členských štátoch budú ohrozené v dôsledku úsporných opatrení (16);

34.

víta návrh na posilnenie úlohy vzdelávania pri predchádzaní začarovanému kruhu chudoby a jeho ukončovaní tým, že sa odstránia finančné prekážky pre vzdelávanie, zaistia sa rovnaké príležitosti a poskytne sa potrebná dodatočná podpora pre kompenzáciu akéhokoľvek znevýhodnenia. Uznáva význam rovnakého prístupu k opatreniam súvisiacim so vzdelávaním, ktoré vždy poskytujú miestne a regionálne orgány, ako je bezplatná školská strava, bezplatné knihy a vzdelávací materiál, finančná podpora pre účasť na školských výletoch a kultúrnych aktivitách pre deti z rodín s nízkymi príjmami a z rodín ohrozených chudobou;

35.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu v boji proti chudobe detí zohrávať štruktúry zamerané na starostlivosť o deti. Dávajú dieťaťu možnosť dostať sa do kontaktu so seberovnými a so zamestnancami týchto zariadení a profitovať z ich spoločnosti. Kognitívny, jazykový, citový a spoločenský rozvoj dieťaťa môže tak dosiahnuť pokrok, ktorého účinky sú dlhodobé;

36.

upozorňuje, že chudoba môže mať ničivé dôsledky na zdravie detí (17). Je znepokojený tým, že podľa oznámenia Komisie o nerovnostiach v oblasti zdravia sa kladie len malý dôraz na prístup detí k zdraviu, pričom vo všeobecnosti existuje nedostatočné povedomie v tejto oblasti a odstraňovanie nerovností v oblasti zdravia nie je dostatočnou politickou prioritou ani politickým záväzkom. Navrhuje, aby sa v odporúčaní a oznámení zdôraznil význam zdravia detí, vrátane duševného zdravia. Súhlasí s tým, že v rámci širšieho úsilia zredukovať rozdiely v oblasti zdravia by sa mala venovať osobitná pozornosť deťom a že by sa mal zabezpečiť univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti pre chudobných a vylúčených zo spoločnosti, ako aj pre všetky deti;

37.

má tiež obavy, že environmentálne otázky, ako je znečisťovanie, doprava, kontaminovaná pôda a pitná voda, ktorá nie je bezpečná, často neúmerne postihujú deti žijúce v chudobe. Víta návrh, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom zabrániť vzniku getoizácii detí, ktoré zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie a aby sa podporovala sociálna rozmanitosť v oblasti bývania. Víta návrh zahrnúť deti a ich rodiny a spoločenstvá do plánovania. Navrhuje, aby sa v odporúčaní uvažovalo o zavedení minimálnych noriem z hľadiska bývania detí, pričom by sa v prvom rade malo prihliadať na ich práva;

38.

súhlasí s tým, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby deti neboli odobraté ich rodinám, ak týmto rodinám chýbajú prostriedky na starostlivosť o deti, a potvrdzuje, že zabezpečením primeraných prostriedkov by sa zaručilo, aby sa takéto veci nestávali. Varuje pred ďalšou stigmatizáciou spojenou s chudobou v dôsledku toho, že sa chudoba príliš často dáva do súvisu so zneužívaním zo strany rodinných príslušníkov, a zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri ochrane detí;

39.

rozhodne podporuje dôraz kladený na aktívne zapojenie detí a mládeže do navrhovaného odporúčania. Súhlasí s názorom, že zapojiť všetky deti nebude možné vzhľadom na rôzne prekážky, ktorých je v prípade znevýhodnených detí ešte viac, a je pravdepodobné, že zvyčajné spôsoby konzultácie nebudú v ich prípade fungovať. V rodinách, komunitách, mimovládnych organizáciách a v súkromnom sektore by sa však mal podporovať prístup založený na aktívnom zapojení s cieľom posilniť angažovanosť v celej spoločnosti;

40.

navrhuje, aby účasť detí zahŕňala aj príležitosti prispievať k rozhodnutiam, ktoré sa týkajú ich života a ovplyvňovať ich, zapojenie do športových a rekreačných aktivít s cieľom podporovať zdravie, spoločenský život a osobný rozvoj a účasť na kultúrnych aktivitách v snahe budovať zručnosti, zvyšovať povedomie o kultúre a kultúrnej rozmanitosti a vytvárať inkluzívnejšiu a menej diskriminujúcu spoločnosť;

41.

vyzýva štáty a miestne a regionálne samosprávy, aby prispeli k tomu, že deti a mládež budú mať také prostredie na učenie sa, rozvoj a trávenie voľného času, ako aj také rozmanité možnosti, ktoré sú predpokladom pre ich aktívnu účasť;

42.

súhlasí s tým, že jednou z prekážok pri riešení otázky chudoby detí je nedostatok verejného a politického povedomia o tomto probléme a o jeho dôsledkoch na deti a ich rodiny a na širšiu spoločnosť. S poľutovaním konštatuje, že k tejto skutočnosti sa pridáva aj slabé mediálne pokrytie a v niektorých prípadoch negatívny obraz problematiky chudoby v médiách, slabá informovanosť o právach dieťaťa a ich nedostatočná podpora, ako aj skutočnosť, že v tejto súvislosti neexistuje dlhodobá vízia a prevláda snaha o krátkodobé volebné výsledky (mladí ľudia nie sú voličmi). Podotýka, že v mnohých krajinách nie je súčasťou politickej kultúry zameriavať sa na deti alebo vnímať dieťa ako samostatného človeka;

43.

zdôrazňuje prácu, ktorá sa robí v miestnych a regionálnych samosprávach a ktorú uskutočňujú miestne a regionálne orgány v snahe zabezpečiť, aby boli deti zapojené do rozhodovania o otázkach, ktoré majú vplyv na ich život. Napriek tomu však ešte treba veľa vykonať, aby sa zaručilo právo všetkých detí na to, aby boli vypočuté v otázkach, ktoré sa ich týkajú, v súlade s článkom 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

44.

odporúča zaviesť osobitný cieľ, ktorý sa týka chudoby detí ako priority hlavnej iniciatívy Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, prijať komplexnú stratégiu na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí, do ktorej sa zapojí národná, regionálna aj miestna úroveň a ktorá bude súčasťou rozsiahlejšej stratégie Európa 2020, a tiež stanoviť monitorovací rámec založený na spoľahlivých ukazovateľoch a prepojený s existujúcimi mechanizmami podávania správ v rámci UNCRC;

45.

pripomína, že je potrebné osobitné vykazovanie detskej chudoby v členských štátoch a navrhuje – po vytvorení diagnostických nástrojov na posudzovanie závažnosti rizikových a tiesňových situácií, ktoré sa odporúčajú miestnym a regionálnym orgánom, aby sa zaradilo medzi vykazovacie povinnosti členských štátov súvisiace so stratégiou Európa 2020. Zdôrazňuje, že rýchly prieskum VR z 19. apríla 2011 ukázal, že mnohí respondenti vidia v potenciálnom začlenení povinných priorít do budúcich regionálnych programov pozitívny krok vpred, ktorý by mohol zviditeľniť problematiku chudoby a sociálneho vylúčenia na miestnej, regionálnej a národnej úrovni;

46.

odporúča, aby sa pri vyčleňovaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov bral do úvahy význam projektov a orgánov, ktoré bojujú proti chudobe detí a podporujú dobré životné podmienky detí a ich rodín, predovšetkým pokiaľ ide o maloletých či mladistvých, ktorí sú telesne alebo mentálne postihnutí, vykorisťovaní, užívajú návykové látky, sú prisťahovaleckého pôvodu, dostali sa do konfliktu so zákonom alebo trpia v dôsledku iných faktorov, ktoré zvyšujú ich zraniteľnosť, a aby sa zlepšila účasť detí a ich rodín a riešila sa otázka negatívneho vnímania chudoby a jej stigmatizácie;

47.

odporúča, aby miestne a regionálne orgány, ktoré sú rozhodujúcim článkom v oblasti uplatňovania vnútroštátnych a európskych politík na miestnej úrovni, boli aktívne zapojené do vypracovania rozhodnutí a politík o podpore pre rodiny, poskytovania služieb a aktívnej účasti detí a mládeže;

48.

odporúča, aby v snahe podeliť sa o osvedčené postupy Komisia nadviazala a udržiavala dialóg s VR a vyčlenila prostriedky, ktoré VR umožnia v spolupráci s organizáciami ako Eurocities a Eurochild zverejňovať správy dokumentujúce úspešné projekty v oblasti boja proti chudobe detí zrealizované v miestnych a regionálnych samosprávach členských štátov.