–

Spreewaldverein eV, v zastúpení: D. Terheggen, Rechtsanwalt,

–

grécka vláda, v zastúpení: E. Leftheriotou, A. Vasilopoulou a M. Tassopoulou, splnomocnené zástupkyne,

–

francúzska vláda, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a I. Mosser, splnomocnené zástupkyne,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, J. Schmoll a C. Drexel, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Konstantinidis, B. Hofstötter a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 49 ods. 3 prvého pododseku a článku 49 ods. 4 druhého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1) v spojení s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Hengstenberg GmbH & Co. KG a združením Spreewaldverein eV, ktoré združuje všetkých výrobcov uhoriek „Spreewälder Gurken (CHZO)“ (Spreewaldské uhorky, Nemecko), pre ktorých je zapísané chránené zemepisné označenie, pričom tento spor sa týka žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie tohto výrobku podanej na Deutsches Patent‑ und Markenamt (Úrad pre patenty a ochranné známky, Nemecko) (ďalej len „DPMA“).

3

Článok 7 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, 1992, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 4) stanovoval:

„Ktorákoľvek oprávnene dotknutá fyzická alebo právnická osoba môže namietať voči navrhovanej registrácii poslaním riadne odôvodnenej námietky kompetentnému orgánu členského štátu, v ktorom býva alebo v ktorom je zriadená. Príslušný orgán prijme nevyhnutné opatrenia na posúdenie pripomienok alebo námietky do stanoveného dátumu.“

4

Článok 7 ods. 2 nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12) stanovoval:

„Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem, so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte ako v tom, ktorý požiadal o zápis do registra, alebo v tretej krajine, môže tiež vzniesť námietku proti navrhovanému zápisu do registra podaním riadne odôvodneného vyhlásenia.

…“

5

Odôvodnenia 17 až 20 a 39 nariadenia č. 1151/2012 stanovujú:

…

6

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Ciele“ v odseku 1 stanovuje:

„Cieľom tohto nariadenia je pomôcť výrobcom poľnohospodárskych výrobkov a potravín sprostredkúvať kupujúcim a spotrebiteľom vlastnosti takýchto výrobkov a potravín a charakteristické znaky ich poľnohospodárskej výroby, čím sa zabezpečí:

Účelom opatrení stanovených v tomto nariadení je podporiť poľnohospodárske a spracovateľské činnosti a poľnohospodárske systémy spojené s výrobkami vysokej kvality a tak prispieť k dosiahnutiu cieľov politiky rozvoja vidieka.“

7

Článok 5 ods. 2 uvedeného nariadenia znie takto:

„Na účely tohto nariadenia je ‚zemepisné označenie‘ názov, ktorým sa identifikuje výrobok:

8

Článok 10 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje:

„1.   Odôvodnená námietka uvedená v článku 51 ods. 2 je prípustná len vtedy, ak bola [Európskej k]omisii doručená v lehote stanovenej v uvedenom odseku a ak:

9

Článok 49 nariadenia č. 1151/2012 s názvom „Žiadosť o zápis názvov do registra“ v odsekoch 2 až 4 stanovuje:

„2.   Ak sa žiadosť podľa systému stanoveného v hlave II týka zemepisnej oblasti v určitom členskom štáte alebo ak žiadosť podľa systému stanoveného v hlave III vypracuje skupina usadená v určitom členskom štáte, táto žiadosť sa adresuje orgánom tohto členského štátu.

Členský štát vhodnými prostriedkami žiadosť preskúma, aby overil, či je odôvodnená a či spĺňa podmienky príslušného systému.

3.   Ako súčasť prieskumu uvedeného v druhom pododseku odseku 2 tohto článku členský štát iniciuje vnútroštátne námietkové konanie, v rámci ktorého sa zabezpečí náležité zverejnenie žiadosti a poskytne primeraná lehota, počas ktorej akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a má sídlo alebo bydlisko na jeho území, môže vzniesť námietku voči žiadosti.

Členský štát preskúma prípustnosť námietok prijatých v rámci systému stanoveného v hlave II so zreteľom na kritériá uvedené v článku 10 ods. 1 alebo prípustnosť námietok prijatých v rámci systému stanoveného v hlave III so zreteľom na kritériá uvedené v článku 21 ods. 1.

4.   Ak sa členský štát po posúdení prijatej námietky domnieva, že požiadavky tohto nariadenia sú splnené, môže prijať kladné rozhodnutie a Komisii predložiť dokumentáciu k žiadosti. V takomto prípade informuje Komisiu o prípustných námietkach, ktoré dostal od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá v súlade s právnymi predpismi uvádzala na trh dané výrobky s dotknutými názvami, a to nepretržite aspoň počas piatich rokov pred dátumom zverejnenia žiadosti uvedeným v odseku 3.

Členský štát zabezpečí, aby bolo jeho kladné rozhodnutie zverejnené a aby každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem, mala možnosť podať opravné prostriedky.

…“

10

Článok 51 tohto nariadenia, nazvaný „Námietkové konanie“, v odseku 1 stanovuje:

„Do troch mesiacov od dátumu uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie môžu orgány členského štátu alebo tretej krajiny alebo fyzická či právnická osoba s oprávneným záujmom, ktorá je usadená v tretej krajine, podať Komisii oznámenie o námietke.

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a má sídlo alebo bydlisko v inom členskom štáte ako v tom, z ktorého bola žiadosť podaná, môže podať oznámenie o námietke členskému štátu, v ktorom je usadená, v lehote stanovenej na vznesenie námietky podľa prvého pododseku.

…“

11

Článok 53 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.   Skupina s oprávneným záujmom môže požiadať o schválenie zmeny a doplnenia špecifikácie výrobku.

V žiadostiach sa požadované zmeny a doplnenia opíšu a odôvodnia.

2.   Ak sa zmena a doplnenie týka jednej alebo viacerých zmien a doplnení špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, žiadosť o zmenu a doplnenie sa riadi postupom stanoveným v článkoch 49 až 52.

…

Aby sa zmena a doplnenie považovali za nepodstatné v prípade systému kvality opísaného v hlave II, nesmú:

…

…“

12

Podmienky účasti osôb majúcich „oprávnený záujem“ na konaní o zápise chránených zemepisných označení a na konaní, ktoré sa vzťahujú na žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobkov označených takými označeniami, sú v nemeckom práve upravené v § 130 ods. 4 druhej vete a v § 133 druhej vete Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen (Markengesetz) (zákon o ochrane poskytovanej ochrannými známkami a inými rozlišovacími označeniami) z 25. októbra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 3082, ďalej len „MarkenG“) v spojení s jeho § 132 ods. 1.

13

Podľa údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom, podľa § 130 ods. 4 druhej vety MarkenG môže každá osoba, ktorá má „oprávnený záujem“ a ktorá má sídlo alebo bydlisko na nemeckom území, podať námietku proti žiadosti o zápis chráneného zemepisného označenia na DPMA v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia tejto žiadosti.

14

Okrem toho podľa tých istých údajov § 132 ods. 1 MarkenG, ktorý odkazuje na § 53 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 1151/2012, stanovuje, že § 130 ods. 4 druhá veta MarkenG sa uplatní mutatis mutandis na žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobkov, na ktoré sa vzťahuje chránené zemepisné označenie.

15

Vnútroštátny súd okrem toho vysvetľuje, že podľa § 133 druhej vety MarkenG v spojení s § 132 ods. 1 MarkenG, ak DPMA prijme na základe § 130 ods. 5 prvej vety MarkenG v spojení s § 132 ods. 1 MarkenG rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje, že žiadosť o zmenu a doplnenie špecifikácie výrobku spĺňa podmienky stanovené v nariadení č. 1151/2012 a ustanovenia prijaté na účely vykonania tohto nariadenia, žalobu proti tomuto rozhodnutiu môže podať každá osoba, ktorá podala námietku proti tejto žiadosti o zmenu a doplnenie v stanovenej lehote alebo ktorej „oprávnený záujem“ je dotknutý uvedeným rozhodnutím z dôvodu zmeny a doplnenia uverejnenej v súlade s § 130 ods. 5 štvrtou vetou MarkenG.

16

Označenie „Spreewälder Gurken (CHZO)“ je od 19. marca 1999 zapísané do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vedeného Komisiou ako chránené zemepisné označenie pre „ovocie, zeleninu a obilniny“ v pôvodnom stave alebo spracované.

17

Dňa 18. februára 2012 Spreewaldverein podalo na DPMA žiadosť o zmenu a doplnenie špecifikácie dotknutého výrobku, ktorá sa týkala zmien v príprave uhoriek, predovšetkým použitím určitých prídavných látok.

18

Po uverejnení tejto žiadosti o zmenu a doplnenie 22. augusta 2014 spoločnosť Hengstenberg podala 16. októbra 2014 proti nej námietku.

19

Rozhodnutím z 10. septembra 2015 DPMA rozhodol, že uvedená žiadosť o zmenu a doplnenie špecifikácie bola v súlade s nariadením č. 1151/2012.

20

Hengstenberg podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd, Nemecko), ktorú tento súd zamietol z dôvodu, že jednak Hengstenberg nepreukázala „oprávnený záujem“ v zmysle § 133 druhej vety MarkenG v spojení s jeho § 132 ods. 1 a jednak, že táto žaloba bola v každom prípade nedôvodná. Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd) však pripustil podanie opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21

Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd) dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať dva prípady podľa toho, či bola námietka podaná proti žiadosti o zápis chráneného zemepisného označenia alebo bola podaná proti žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie výrobku, na ktorý sa vzťahuje takéto označenie, t. j. v situácii, v ktorej osoby, ktoré nie sú usadené v dotknutej zemepisnej oblasti a nie sú oprávnené používať chránené označenie, nemôžu podľa neho preukázať požadovaný „oprávnený záujem“. Ani uvádzanie výrobkov na trh, ktoré sú predmetom chráneného zemepisného označenia, ani všeobecná situácia na trhu a v oblasti hospodárskej súťaže, nemôžu odôvodniť takýto „oprávnený záujem“.

22

Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd) dospel k záveru, že jedinými osobami, ktoré môžu byť dotknuté údajným znížením hodnoty chráneného zemepisného označenia alebo poškodením dobrého mena či dobrej povesti dotknutého výrobku v dôsledku zmeny a doplnenia špecifikácie výrobku, boli výrobcovia usadení v zemepisnej oblasti pôvodu.

23

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor), na ktorý bolo podané odvolanie proti rozsudku Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd), uvádza, že v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ktorou sa vykonáva nariadenie č. 1151/2012, žalobu proti rozhodnutiu vyhlasujúcemu žiadosť o zmenu a doplnenie špecifikácie za vyhovujúcu podmienkam stanoveným v tomto nariadení môže podať každá osoba, ktorá podala v stanovenej lehote námietku proti tejto žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie alebo ktorej „oprávnený záujem“ je dotknutý rozhodnutím vyhovujúcim uvedenej žiadosti.

24

Vnútroštátny súd sa domnieva, že pojem „oprávnený záujem“ uvedený v článku 49 ods. 4 druhom pododseku nariadenia č. 1151/2012, ktorý musí spĺňať každá osoba, ktorá podá žalobu proti rozhodnutiu vyhovujúcemu žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, nie je v súčasnosti definovaný v práve Únie.

25

Okrem toho vnútroštátny súd poznamenáva, že je úlohou vnútroštátnych súdov, aby rozhodli o zákonnosti žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, za rovnakých podmienok preskúmania, ako sú podmienky vyhradené pre akýkoľvek konečný akt prijatý rovnakým vnútroštátnym orgánom, ktorý môže spôsobovať ujmu na právach vyplývajúcim tretím osobám vyplývajú z práva Únie.

26

Podľa neho sa teda otvára otázka, či v konaní uplatniteľnom na žiadosť o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, môže každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je hospodársky skutočne alebo potenciálne dotknutá – ak táto dotknutosť nie je úplne nepravdepodobná –, preukázať „oprávnený záujem“ vyžadovaný na podanie námietky proti takejto žiadosti alebo na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa taká žiadosť prijíma, pričom takáto široká definícia môže byť v rozpore s požiadavkou oprávneného charakteru takéhoto záujmu a môže viesť k nemožnosti dostatočne presne vymedziť príslušné práva na podanie námietky a žaloby.

27

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či sa má pojem „oprávnený záujem“ vykladať v tom zmysle, že takýto záujem je preukázaný iba pri subjektoch, ktoré vyrábajú výrobky alebo potraviny porovnateľné s tými, pre ktoré je chránené zemepisné označenie zapísané. Okrem toho uvádza, že na účely identifikácie skupiny subjektov, ktoré môžu preukázať „oprávnený záujem“, možno uplatniť kritérium situácie subjektov v konkrétnom konkurenčnom vzťahu.

28

Na rozdiel od rozhodnutia, ktoré prijal Bundespatentgericht (Spolkový patentový súd), sa vnútroštátny súd domnieva, že usadenie sa výrobcu v dotknutej geografickej oblasti nemožno považovať za rozhodujúce kritérium na to, aby osoba preukázala oprávnený záujem na podanie námietky proti žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, keďže dodržiavanie takejto špecifikácie výrobku musia mať možnosť požadovať aj konkurenční výrobcovia, ktorí nie sú usadení v tejto oblasti, pokiaľ táto zmena a doplnenie špecifikácie výrobku, ktoré nie sú nepodstatné, predstavuje riziko, že kvalita alebo dobré meno výrobku už nebudú spojené s jeho zemepisným pôvodom v rozpore s článkom 5 ods. 2 nariadenia č. 1151/2012.

29

Napokon sa vnútroštátny súd domnieva, že samotné znenie nariadenia č. 1151/2012 nepodporuje prístup, podľa ktorého sa má pojem „oprávnený záujem“ vykladať odlišne v rámci konania o zápise chráneného zemepisného označenia a v rámci konania o žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje takéto označenie.

30

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

31

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má pojem „oprávnený záujem“ v zmysle článku 49 ods. 3 prvého pododseku a článku 49 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012 v spojení s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že v rámci konania, ktoré sa uplatňuje na žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, môže každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je hospodársky skutočne alebo potenciálne dotknutá požadovanými zmenami a doplneniami – ak táto dotknutosť nie je úplne nepravdepodobná –, preukázať „oprávnený záujem“ vyžadovaný na podanie námietky proti takejto žiadosti alebo na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa táto žiadosť prijíma.

32

Na úvod treba pripomenúť, že žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku chráneného zemepisným označením, o aké ide vo veci samej, podliehajú v zmysle odkazu uvedeného v článku 53 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1151/2012 rovnakému postupu, aký je uplatniteľný na zápis chráneného zemepisného označenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2020, GAEC Jeanningros, C‑785/18, EU:C:2020:46, bod 29), takže pojem „oprávnený záujem“ v zmysle článku 49 ods. 3 prvého pododseku a článku 49 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012 v spojení s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia si vyžaduje rovnaký výklad bez ohľadu na to, či ide o konanie o zápise chráneného zemepisného označenia alebo o žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje také označenie.

33

Pokiaľ ide o výklad pojmu „oprávnený záujem“ v zmysle článku 49 ods. 3 prvého pododseku a článku 49 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012 v spojení s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia, treba uviesť, že tento pojem nie je definovaný ani v týchto ustanoveniach, ani v žiadnom inom ustanovení tohto nariadenia.

34

Za týchto okolností je nesporné, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, ako aj vývoj tejto právnej úpravy.

35

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 49 ods. 3 prvého pododseku a článku 49 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012, ako aj článku 53 ods. 2 prvého pododseku tohto nariadenia, z týchto ustanovení vyplýva, že právo na podanie námietky a žaloby má „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem“.

36

Hoci použitie výrazu „oprávnený záujem“ neposkytuje údaj o kritériu, ktoré treba zohľadniť pri určovaní okruhu osôb, ktoré môžu uplatniť právo podať námietku v rámci vnútroštátneho námietkového konania proti zápisu chráneného zemepisného označenia alebo žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku na ktorý sa takéto označenie vzťahuje, pripojenie k uvedenému ustanoveniu slovného spojenia „každá fyzická alebo právnická osoba“ naznačuje, že v úmysle normotvorcu nebolo prijať zúžený význam tohto okruhu osôb. Z tohto znenia teda jasne vyplýva, že tento „oprávnený záujem“ nie je vyhradený iba subjektom vyrábajúcim výrobky alebo potraviny porovnateľné s výrobkami, ktoré sú vyrábané subjektmi, ktorých výrobky sú chránené predmetným chráneným zemepisným označením, ani iba tým výrobcom, ktorí vyrábajú výrobky chránené dotknutým zemepisným označením, s vylúčením všetkých ostatných výrobcov.

37

Po druhé, pokiaľ ide o kontext, treba pripomenúť, že nariadenie č. 1151/2012 zavádza systém rozdelenia právomocí najmä v tom zmysle, že Komisia môže prijať rozhodnutie zapísať názov do registra ako chránené zemepisné označenie iba vtedy, ak jej dotknutý členský štát predloží takúto žiadosť, a že takúto žiadosť možno podať len vtedy, ak tento členský štát overil, že je oprávnená. Tento systém rozdelenia právomocí je odôvodnený predovšetkým skutočnosťou, že zápis predpokladá overenie splnenia určitého počtu podmienok, čo vo veľkej miere vyžaduje detailnú znalosť okolností osobitných pre dotknutý členský štát, ktoré môžu najlepšie skontrolovať príslušné orgány tohto štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2020, GAEC Jeanningros, C‑785/18, EU:C:2020:46, bod 24 citovanú judikatúru),

38

Okrem toho z článku 49 ods. 3 a článku 49 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012 vyplýva, že členskému štátu prináleží preskúmať prípustnosť námietky, ktorá mu bola podaná, z hľadiska dôvodov uvedených v článku 10 ods. 1 tohto nariadenia. V tejto súvislosti sa v písmene c) tohto ustanovenia stanovuje, že námietka je prípustná, ak preukazuje, že zápis alebo zmena a doplnenie navrhovaného názvu by poškodzovali existenciu názvu alebo staršej ochrannej známky alebo existenciu výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na trhu aspoň päť rokov pred dátumom stanoveným v článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia.

39

Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že keďže preskúmanie žiadosti o zápis alebo zmeny a doplnenia zápisu chráneného zemepisného označenia, ktoré nie sú nepodstatné, prináleží v podstate dotknutému členskému štátu, je osobitne nevyhnutné, aby sa extenzívne všetkým fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré z ekonomického hľadiska môžu ťažiť zo žiadosti o zápis alebo zo zmeny a doplnenia špecifikácie výrobku, ktoré nie sú nepodstatné, v registri, ako aj tým osobám, ktorým to môže byť z daného hľadiska na ujmu, otvorila možnosť podať voči tejto žiadosti o zápis alebo zmenu a doplnenie zápisu námietku, aby ich tvrdenia bolo možné preskúmať v rámci vnútroštátneho námietkového konania.

40

Po tretie tento výklad potvrdzujú aj ciele sledované nariadením č. 1151/2012.

41

Na jednej strane z článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1151/2012 v spojení s odôvodneniami 17, 18 a 20 tohto nariadenia vyplýva, že jeho cieľom je zaviesť systémy kvality, ktorými sa prispeje k uznaniu kvality výrobkov a ich modelu výroby ako faktora, ktorý prináša pridanú hodnotu.

42

Na druhej strane z článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia v spojení s jeho odôvodneniami 20 a 39 vyplýva, že cieľom toho istého nariadenia je tiež zabrániť vzniku podmienok nekalej hospodárskej súťaže.

43

Navyše ustanovenia nariadenia č. 1151/2012 stanovujú, že ich cieľom je zabrániť zneužívajúcemu použitiu chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení nielen v záujme kupujúcich, ale tiež v záujme výrobcov, ktorí vynaložili úsilie na zabezpečenie očakávanej kvality výrobkov, ktoré oprávnene nesú takéto označenia (pozri analogicky rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 38 a citovanú judikatúru).

44

Treba tiež uviesť, že odôvodnenie 19 tohto nariadenia stanovuje, že zabezpečenie jednotného dodržiavania práv duševného vlastníctva na celom území Únie týkajúcich sa názvov chránených v Únii je priorita, ktorú možno efektívnejšie dosiahnuť na úrovni Únie. Takýto cieľ teda svedčí aj v prospech širokého výkladu pojmu „oprávnený záujem“. Dané jednotné dodržiavanie totiž predpokladá, že preskúmanie podmienok zápisu do registra chráneného zemepisného označenia alebo zmeny a doplnenia špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje takáto ochrana, sa v jednotlivých členských štátoch vykonáva jednotne, čo bráni úzkemu poňatiu pojmu „oprávnený záujem“. Takéto poňatie by bolo v rozpore s možnosťou priznanou osobe usadenej v určitom členskom štáte, podľa ktorej môže táto osoba podať Komisii námietku proti žiadosti o zápis alebo zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, zemepisného označenia pochádzajúceho z územia iného členského štátu.

45

Z vyššie uvedeného vyplýva, že široký výklad pojmu „oprávnený záujem“ sa zdá byť najvhodnejší na dosiahnutie týchto cieľov, pretože zaručuje, že široký okruh osôb môže prostredníctvom námietky alebo žaloby prispievať k dodržiavaniu vysokej kvality konkrétnych výrobkov a spôsobu ich výroby, a to tak, že výrobcom, na ktorých výrobky sa zapísané označenie vzťahuje, bráni v získaní konkurenčnej výhody, ktorú by mohli nadobudnúť znížením noriem kvality po zapísaní do registra zmeny a doplnenia špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné. Okrem toho tento výklad najlepšie umožňuje príslušnému orgánu získať informácie potrebné na to, aby pri výkone svojej úlohy stanovenej v článku 49 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1151/2012 určil, či žiadosť o zápis alebo zmenu a doplnenie, ktoré nie sú nepodstatné, spĺňa požadované podmienky, a overil, či vlastnosti výrobkov alebo potravín majú úzku súvislosť s územím.

46

Napokon, keďže žiadosť o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku chráneného zemepisného označenia sa v súlade s článkom 53 ods. 2 tretím pododsekom písm. d) nariadenia č. 1151/2012 môže týkať rozsahu zemepisnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje dotknuté označenie, výklad, podľa ktorého by iba výrobcovia usadení v tejto zemepisnej oblasti mohli preukázať„oprávnený záujem“ s cieľom namietať proti tejto zmene, by zbavil výrobcov, ktorí boli doteraz usadení mimo tejto zemepisnej oblasti, ale ktorí nechceli podliehať špecifikácii dotknutého výrobku, práva namietať proti zmene, ktorá by mala významný vplyv na spôsob výroby ich výrobkov.

47

Po štvrté takýto výklad podporuje aj vývoj nariadenia č. 1151/2012.

48

V tejto súvislosti z článku 7 ods. 3 nariadenia č. 2081/92, ktoré bolo zrušené nariadením č. 510/2006, ktoré zas bolo zrušené nariadením č. 1151/2012, vyplýva, že právo podať námietku v rámci konania o zápise chráneného zemepisného označenia pred vnútroštátnymi orgánmi má „ktorákoľvek oprávnene dotknutá fyzická alebo právnická osoba“, čo je pojem, ktorý Súdny dvor vyložil v tom zmysle, že zahŕňal existenciu oprávneného hospodárskeho záujmu (uznesenie z 26. októbra 2000, Molkerei Großbraunshain a Bene Nahrungsmittel/Komisia, C‑447/98 P, EU:C:2000:586, bod 72).

49

Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 510/2006 tiež stanovoval, že právo podať námietku proti zápisu chráneného zemepisného označenia v rámci konania o zápise do registra pred vnútroštátnymi orgánmi má „každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem“.

50

Takýto pojem sa nachádza aj v článku 49 ods. 3 prvom pododseku nariadenia č. 1151/2012, ktorý stanovuje, že „členský štát iniciuje vnútroštátne námietkové konanie, v rámci ktorého sa zabezpečí náležité zverejnenie žiadosti a poskytne primeraná lehota, počas ktorej akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a má sídlo alebo bydlisko na jeho území, môže vzniesť námietku voči žiadosti“.

51

To, že sa normotvorca Únie rozhodol pre tento pojem, nasvedčuje jeho vôli umožniť širokému okruhu osôb výkon práva na podanie námietky v rámci vnútroštátneho námietkového konania proti zápisu chráneného zemepisného označenia alebo v rámci postupu vzťahujúceho sa na žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje takéto označenie.

52

Napokon po piate treba zdôrazniť, že existencia práva vzniesť námietku proti zápisu chráneného zemepisného označenia alebo proti zmene a doplneniu špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, pre ktorý sa takéto označenie vzťahuje, sa musí preskúmať v každom jednotlivom prípade v závislosti od okolností, o aké ide v každej konkrétnej situácii. Okrem toho na to, aby sa zabránilo zneužitiu uvedeného práva v rámci takéhoto preskúmania, musí byť možné konkrétne overiť, či „oprávnený záujem“, na ktorý sa fyzická alebo právnická osoba odvoláva, nie je nepravdepodobný alebo len hypotetický.

53

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 49 ods. 3 prvý pododsek a článok 49 ods. 4 druhý pododsek nariadenia č. 1151/2012 v spojení s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci konania, ktoré sa uplatňuje na žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, môže každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je hospodársky skutočne alebo potenciálne dotknutá požadovanými zmenami a doplneniami – ak táto dotknutosť nie je úplne nepravdepodobná –, preukázať „oprávnený záujem“ vyžadovaný na podanie námietky proti takejto žiadosti alebo na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa táto žiadosť prijíma, pokiaľ pravdepodobnosť zásahu do záujmov takej osoby nie je čisto nepravdepodobná alebo hypotetická, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

54

Vzhľadom na odpoveď na prvú položenú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku.

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 49 ods. 3 prvý pododsek a článok 49 ods. 4 druhý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny v spojení s článkom 53 ods. 2 prvým pododsekom tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci konania, ktoré sa uplatňuje na žiadosti o zmenu a doplnenie špecifikácie, ktoré nie sú nepodstatné, výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené zemepisné označenie, môže každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je hospodársky skutočne alebo potenciálne dotknutá požadovanými zmenami a doplneniami – ak táto dotknutosť nie je úplne nepravdepodobná –, preukázať „oprávnený záujem“ vyžadovaný na podanie námietky proti takejto žiadosti alebo na podanie žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa táto žiadosť prijíma, pokiaľ pravdepodobnosť zásahu do záujmov takej osoby nie je čisto nepravdepodobná alebo hypotetická, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.