52015PC0099

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že členské štáty majú považovať svoje hospodárske politiky a podporu zamestnanosti za vec spoločného záujmu a koordinovať svoju činnosť v rámci Rady. V dvoch osobitných článkoch zmluvy sa stanovuje, že Rada má prijať hlavné smery hospodárskych politík (článok 121) a usmernenia pre zamestnanosť (článok 148), pričom tieto usmernenia musia byť zlučiteľné s uvedenými hlavnými smermi. Vzhľadom na tento právny základ sa smery hospodárskych politík a usmernenia pre zamestnanosť predkladajú ako dva samostatné, avšak vnútorne prepojené, právne nástroje:

· odporúčanie Rady o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie – časť I integrovaných usmernení,

· rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – časť II integrovaných usmernení.

Usmernenia boli prvýkrát prijaté spoločne („integrovaný balík“) v roku 2010, pričom sa o ne opiera stratégia Európa 2020. Takisto sa v roku 2010 rozhodlo, že integrované usmernenia by mali zostať z veľkej časti nezmenené až do roku 2014. Kým hlavné smery hospodárskych politík zostávajú v platnosti bez časového obmedzenia, usmernenia pre zamestnanosť je potrebné vypracovať každý rok.

Usmernenia okrem vymedzenia rozsahu pôsobnosti a nasmerovania, čo sa týka koordinácie politiky členských štátov, tiež poskytujú základ pre odporúčania pre jednotlivé krajiny v príslušných oblastiach.

O súčasný súbor „integrovaných usmernení“ sa má opierať stratégia Európa 2020 v kontexte nového prístupu k tvorbe hospodárskej politiky založeného na investíciách, štrukturálnych reformách a fiškálnej zodpovednosti, ako sa uvádza v ročnom prieskume rastu Komisie na rok 2015. Zároveň je cieľom integrovaných usmernení podporovať dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a ciele európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík.

„Integrované usmernenia“:

1. usmernenie: Podpora investícií

2. usmernenie: Posilňovanie rastu vykonávaním štrukturálnych reforiem

3. usmernenie: Odstraňovanie kľúčových prekážok rastu a zamestnanosti na úrovni EÚ

4. usmernenie: Zlepšovanie udržateľnosti verejných financií a ich priaznivosti pre rast

5. usmernenie: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile

6. usmernenie: Zlepšovanie ponuky pracovnej sily a jej zručností

7. usmernenie: Zlepšovanie fungovania trhov práce

8. usmernenie: Zabezpečovanie spravodlivosti, boj proti chudobe a presadzovanie rovnakých príležitostí

Odporúčanie

ODPORÚČANIE RADY

o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

keďže:

(1)       Členské štáty by mali považovať svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinovať ich v rámci Rady. Rada by mala prijať usmernenia pre zamestnanosť a hlavné smery pre hospodárske politiky, ktorými sa majú riadiť politiky členských štátov a Únie.

(2)       V súlade s ustanoveniami zmluvy Únia vypracovala a implementovala nástroje na koordináciu politík vo fiškálnej oblasti a v oblasti makroštrukturálnych politík. Európsky semester spája rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovaný multilaterálny hospodársky a rozpočtový dohľad. Zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra, ako je stanovené v ročnom prieskume rastu Komisie na rok 2015, ešte viac zlepší jeho fungovanie.

(3)       Finančná a hospodárska kríza odhalila a zdôraznila významné nedostatky v hospodárstve Únie a jej členských štátov. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. Zmena stavu v Únii na silný, udržateľný a inkluzívny stav rastu a tvorby pracovných miest je kľúčovou výzvou súčasnosti. To si vyžaduje koordinované a ambiciózne politické opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, v súlade s ustanoveniami zmluvy a správy hospodárskych záležitostí Únie. Na základe kombinácie opatrení týkajúcich sa ponuky a dopytu by tieto opatrenia mali zahŕňať zvýšenie investícií, obnovený záväzok v prospech štrukturálnych reforiem a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti.

(4)       Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky krízy a zamerať sa na vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Mal by byť zabezpečený prístup a možnosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie by sa mali zredukovať, najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia a odstránením prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce. Členské štáty by tiež mali zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny.

(5)       Opatrenia v súlade s usmerneniami sú dôležitým príspevkom k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Usmernenia predstavujú integrovaný súbor európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali implementovať, aby dosiahli pozitívne účinky presahovania koordinovaných štrukturálnych reforiem, primeranú celkovú hospodársku politiku a jednotnejší príspevok európskych politík k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.

(6)       Hoci sú tieto usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.

(7)       Hlavné smery hospodárskych politík usmerňujú členské štáty pri vykonávaní reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť. Sú v súlade s Paktom stability a rastu. Tieto usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé štáty, ktoré môže Rada adresovať členským štátom,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

1. Členské štáty a v prípade potreby Únia by mali zohľadniť vo svojich hospodárskych politikách smery, ktoré sú uvedené v prílohe. Tieto smery sú súčasťou „integrovaných usmernení“.

V Bruseli

                                                                       Za Radu

                                                                       predseda

PRÍLOHA

Hlavné smery hospodárskych politík členských štátov a Únie časť I integrovaných usmernení

1. usmernenie: Podpora investícií

Zvýšenie úrovne produktívnych investícií v Európe je kľúčom k podpore dopytu a zlepšeniu konkurencieschopnosti a potenciálu dlhodobého rastu v Európe. Úsilie by sa malo zamerať na mobilizáciu finančných prostriedkov na financovanie investícií, zabezpečenie toho, aby sa financie dostali do reálnej ekonomiky, a zlepšenie investičného prostredia.

Mal by sa plne využívať potenciál fondov EÚ vrátane Európskeho fondu pre strategické investície a štrukturálnych fondov a vnútroštátnych fondov na financovanie investícií podporujúcich rast v kľúčových oblastiach. V tejto súvislosti je kľúčovým prvkom riadenie fondov zamerané na výsledky, ako aj intenzívnejšie využívanie inovatívnych finančných nástrojov.

Zabezpečenie toho, aby sa financie dostali do reálnej ekonomiky si vyžaduje zvýšenie transparentnosti a poskytovania informácií, najmä prostredníctvom zriadenia Európskeho centra investičného poradenstva pod záštitou Európskej investičnej banky a vytvorenia transparentného súboru projektov, tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni. V záujme zabezpečenia hladkého vykonávania operácií, primeraného preberania rizika a maximálnej pridanej hodnoty je kľúčová úzka spolupráca so všetkými zainteresovanými stranami.

Dôležitými prvkami zachovania atraktívnosti Únie ako cieľa zahraničných investícií sú makroekonomická a finančná stabilita, ako aj predvídateľnosť regulačného rámca a otvorenosť a transparentnosť jej finančného sektora.

2. usmernenie: Posilňovanie rastu vykonávaním štrukturálnych reforiem v členských štátoch

Na posilnenie a udržanie oživenia hospodárstva, odstránenie škodlivých makroekonomických nerovnováh a uvoľnenie potenciálu hospodárstiev Únie je nevyhnutné ambiciózne vykonávanie štrukturálnych reforiem v členských štátoch, a to na trhu s výrobkami, ako aj na trhu práce a v systémoch sociálneho zabezpečenia. Pomohlo by to aj v snahe dosiahnuť hospodársku a sociálnu súdržnosť. K odstráneniu prekážok rastu a investícií a k zvýšeniu adaptačnej schopnosti ekonomiky prispievajú reformy zvyšujúce hospodársku súťaž, najmä v neobchodovateľnom sektore, lepšie fungovanie trhov práce a zlepšenie podnikateľského a prostredia. Členské štáty by mali úzko spolupracovať pri koordinácii týchto reforiem a považovať svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu s cieľom maximalizovať pozitívne účinky presahovania a minimalizovať negatívne účinky.

Je potrebné vykonať reformy trhu práce a sociálneho systému, aby sa podporil rast a zamestnanosť, pričom sa má zabezpečiť prístup pre všetkých ku kvalitným, dostupným a udržateľným sociálnym službám a dávkam. Činnosť v oblasti reforiem trhu práce vrátane mechanizmov stanovovania miezd by sa mala uskutočňovať v súlade s podrobnejším usmernením v rámci usmernení politík zamestnanosti[1]. Na základe opatrení v oblasti legálnej migrácie by sa Únia mala stať atraktívnou destináciou pre talentovaných a zručných ľudí.

Reforma a ďalšia integrácia trhov s výrobkami by mali pokračovať, aby sa pre spotrebiteľov a podniky Únie zabezpečili nižšie ceny a širší výber tovaru a služieb. Lepšie integrované trhy umožňujú spoločnostiam prístup k podstatne väčšiemu trhu, než je ich domáci trh, čím by sa im poskytlo viac príležitostí na expanziu. Konkurencieschopnejšie a lepšie integrované trhy s výrobkami môžu tiež pomôcť zvýšiť rýchlosť prispôsobovania sa hospodárskym šokom a odolnosť voči nim.

Malo by sa pokračovať v úsilí zjednodušiť regulačné prostredie, v ktorom pôsobia podniky, a toto by malo zahŕňať modernizáciu verejnej správy, väčšiu transparentnosť, boj proti korupcii, daňovým únikom a nelegálnej práci, zlepšenie nezávislosti, kvality a efektívnosti súdnych systémov, ako aj vymáhateľnosť zmluvného plnenia a dobre fungujúce rámce platobnej neschopnosti.

Informačné a komunikačné technológie a digitálne hospodárstvo sú dôležitým hnacím mechanizmom produktivity, inovácie a rastu vo všetkých odvetviach hospodárstva. Podpora súkromných investícií do výskumu a inovácií by mala byť sprevádzaná dôkladnými reformami s cieľom modernizovať systémy výskumu a inovácií, posilniť spoluprácu medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom a zlepšiť širšie rámcové podmienky pre spoločnosti, aby mohli intenzívnejšie využívať znalosti. Zvyšovanie kvality verejných investícií do výskumu a inovácií bude naďalej zlepšovať kvalitu verejných financií.

3. usmernenie: Odstraňovanie kľúčových prekážok rastu a zamestnanosti na úrovni Únie

Ďalšia integrácia jednotného trhu, zvýšenie hospodárskej súťaže a zlepšenie podnikateľského prostredia je kľúčom k tomu, aby Európa zostala atraktívnym miestom pre podniky, ako domáce tak i zahraničné. S cieľom posunúť hranicu európskej produktivity je potrebné zvýšiť inováciu a ľudský kapitál a zabezpečiť integrovaný dobre fungujúci digitálny jednotný trh. K vytvoreniu digitálnej Európy bez hraníc a zvýšeniu produktivity môže prispieť zvýšené používanie informačných a komunikačných technológií zo strany spotrebiteľov aj podnikov.

Dobre fungujúci finančný sektor má kľúčový význam pre hladké fungovanie hospodárstva. Plne by sa mali implementovať posilnené ustanovenia týkajúce sa regulácie a dohľadu a realizovať ochrana spotrebiteľa v oblasti finančných trhov a finančných inštitúcií. Je potrebné prijať opatrenia na vybudovanie udržateľného sekuritizovaného trhu v Európe, čím sa zlepší skutočná schopnosť financovania zo strany bánk Únie. V nadväznosti na úspechy jednotného trhu finančných služieb a kapitálu je potrebné zriadiť skutočnú úniu kapitálových trhov.

Vybudovaním silnej energetickej únie by sa mala zabezpečiť cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre podniky a domácnosti. Mala by sa zabezpečiť implementácia rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje vrátane reforiem na strane dopytu a ponuky. V tejto súvislosti si vyžadujú osobitnú pozornosť odvetvia energetiky a dopravy.

Právne predpisy Únie by sa mali zamerať na tie otázky, ktoré sa dajú najlepšie riešiť na európskej úrovni, a mali by byť navrhnuté tak, aby sa zohľadnil ich hospodársky, environmentálny a sociálny vplyv. Vytvorenie rovnakých podmienok bez ohľadu na hranice s lepšou predvídateľnosťou regulačného rámca a v plnom súlade s pravidlami hospodárskej súťaže ešte viac priláka investície. Kvalitnejšie a lepšie predvídateľné podnikateľské prostredie je obzvlášť dôležité v sieťových odvetviach, pre ktoré sú charakteristické dlhé investičné horizonty a rozsiahle počiatočné investície. Vonkajší rozmer vnútorného trhu by sa mal ďalej rozvíjať.

4. usmernenie: Zlepšovanie udržateľnosti verejných financií a ich priaznivosti pre rast

Stabilné verejné financie sú kľúčové pre rast a tvorbu pracovných miest. Fiškálna udržateľnosť je nevyhnutná na zabezpečenie dôvery investorov a fiškálneho priestoru nevyhnutného na riešenie neočakávaného vývoja a maximalizovanie pozitívneho prínosu verejných financií pre hospodárstvo. Členské štáty by mali zabezpečiť dlhodobú kontrolu úrovne deficitu a dlhu. Fiškálne politiky sa musia vykonávať v rámci pravidiel Únie doplnených o zdravé vnútroštátne rozpočtové opatrenia. Fiškálne politiky by mali odzrkadľovať hospodárske podmienky a riziká pre udržateľnosť na úrovni členských štátov a zároveň zabezpečovať dobrú koordináciu hospodárskych politík a koherentné zámery fiškálnej politiky v rámci Únie a eurozóny a využívať dostupný fiškálny priestor na podporu rastu a investícií.

Pri vypracúvaní a vykonávaní rozpočtovej konsolidácie by stratégie mali uprednostňovať výdavkové položky podporujúce rast v oblastiach, akými sú vzdelávanie, zručnosti a zamestnateľnosť, výskum, vývoj a inovácie a investície do sietí, ktoré majú pozitívny vplyv na produktivitu, napríklad do vysokorýchlostného internetu a prepojení energetických a dopravných systémov a infraštruktúry. Reformy výdavkov by sa mali zameriavať na zvyšovanie efektívnosti vo verejnej správe. Takéto reformy možno pripraviť najmä prostredníctvom preskúmania výdavkov s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.

Reformy v oblasti výdavkov, ktoré podporujú efektívne prideľovanie zdrojov na podporu rastu a zamestnanosti, pričom sa zachová rovnosť, by mali byť doplnené modernizáciou príjmových systémov. Mal by sa zabezpečiť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb. Zníženie daňového zaťaženia práce, pričom sa zabezpečí rozpočtová neutralita presunom zaťaženia na spotrebné dane, periodické dane z nehnuteľného majetku a environmentálne dane, môže pomôcť napraviť nedostatky na trhu a položiť základy pre trvalú mieru rastu a tvorby pracovných miest. Efektívnosť daňového systému môže byť posilnená rozšírením daňového základu, ako napríklad odstránením alebo obmedzením používania a rozsahu oslobodení od dane a preferenčných režimov, a posilnením daňovej správy, zjednodušením daňového systému, ako aj bojom proti daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu.

[1]               Vložte krížový odkaz na usmernenie politík zamestnanosti.