52013SC0128

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Sprievodný dokument

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými spoločnosťami a skupinami

1.           Úvod

Za nefinančné informácie sa vo všeobecnosti pokladajú environmentálne a sociálne informácie a informácie o správe a riadení spoločnosti. Patria sem informácie týkajúce sa rozmanitosti, pretože zloženie správnej rady je neoddeliteľnou súčasťou správy a riadenia spoločnosti. Tieto informácie sa môžu zverejňovať formou vyhlásenia vo výročných správach, samostatného vyhlásenia o správe a riadení spoločnosti, samostatnej správy, webovej stránky atď.

Formálne zverejnenie environmentálnych a sociálnych informácií a informácií o riadení je v súčasnosti upravené v právnych predpisoch EÚ v smerniciach o účtovníctve[1] (ďalej označované ako SÚ). Z Aktu o jednotnom trhu[2] však vyplynula potreba zvýšiť transparentnosť v tejto oblasti, ako sa nedávno pripomenulo aj v oznámení o sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP)[3]. V tomto posúdení vplyvu sa zvažuje prípad zlepšenia zverejňovania nefinančných informácií spoločnosťami EÚ ako súčasť širšieho súboru iniciatív v oblasti správy a riadenia spoločnosti a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sú zamerané na vytvorenie vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva.

2.           Vymedzenie problému

Útvary Komisie určili dve hlavné otázky týkajúce sa 1) nedostatočnej transparentnosti nefinančných informácií a 2) nedostatočnej rozmanitosti v správnych radách.

2.1.        Nedostatočná transparentnosť nefinančných informácií

Hoci možno pozorovať pozitívny trend, väčšina veľkých spoločností EÚ dostatočne neuspokojuje rastúci dopyt zo strany zúčastnených strán (vrátane investorov, akcionárov, zamestnancov a organizácií občianskej spoločnosti) po nefinančnej transparentnosti. Poukazuje sa na osobitné problémy týkajúce sa kvantity aj kvality dostupných informácií.

– Kvantita: odhaduje sa, že len približne 2 500 z celkového počtu približne 42 000 veľkých spoločností v EÚ každý rok formálne zverejňuje nefinančné informácie.

– Kvalita: zverejneným informáciám často chýba vecnosť, prípadne nie sú dostatočne vyvážené, presné a aktuálne. Konkrétne informačné medzery možno nájsť v prípade vecných stránok týkajúcich sa politík a riadenia rizík, ako aj v špecifických tematických oblastiach (ako sú ľudské práva alebo korupcia).

Hlavné príčiny tohto problému spočívajú v zlyhaní trhu a regulačného prostredia:

Zlyhanie trhu: Trhové stimuly sa javia ako nedostatočné alebo nerovnomerné. Hoci spoločnosti sú pod čoraz väčším tlakom, aby sa stali transparentnejšími, výhody spojené so zverejňovaním nefinančných informácií sa často vnímajú ako dlhodobé a neisté, zatiaľ čo krátkodobé náklady sú pomerne vysoké a ľahko merateľné. V dôsledku toho externality s potenciálnym významom zostávajú mimo výkazníctva podnikov.

Zlyhanie regulačného prostredia: Väčšina konzultovaných zúčastnených strán sa domnieva, že povinnosti stanovenej v SÚ chýba jasnosť, čo má vplyv na právnu istotu. Právne predpisy niektorých členských štátov už idú nad rámec tejto povinnosti[4], zdá sa však, že vnútroštátne požiadavky sú značne rôznorodé, čo sťažuje referenčné porovnávanie spoločností na vnútornom trhu.

2.2.        Problém č. 2: Nedostatočná rozmanitosť správnych rád

Správne rady, ktorých členovia majú podobné vzdelanostné a profesijné zázemie, národnosť, vek alebo pohlavie, môžu byť ovládané úzko vymedzeným „skupinovým myslením“. Nedostatok rôznych názorov, hodnôt a schopností môže viesť k menej bohatej diskusii, myšlienkam a výzvam v správnych radách. To môže negatívne ovplyvňovať výzvy a dohľad nad riadiacimi rozhodnutiami rady. Hoci roztrieštenosť údajov sťažuje presné posúdenie rozsahu problému, zdá sa, že rozmanitosť správnych rád európskych spoločností je pomerne obmedzená.

Zlyhanie trhu: Nedostatočná úroveň rozmanitosti správnych rád súvisí predovšetkým s trhovými stimulmi, ktoré sú pre spoločnosti nedostatočné na to, aby zmenili danú situáciu.V tomto smere nevhodné postupy prijímania členov rád prispievajú k sústavnému výberu členov s podobnými profilmi. Nedostatočná úroveň transparentnosti týkajúca sa rozmanitosti rád tento problém len posilňuje. Z informácií poskytovaných spoločnosťami nevyplýva prístup správnej rady k rozmanitosti vo výberovom procese, predpokladané ciele alebo spôsob ich dosiahnutia.

Zlyhanie regulačného prostredia: Zlyhania trhu neboli dostatočne skorigované vhodnou reguláciou. Na úrovni EÚ neexistujú žiadne pravidlá týkajúce sa konkrétne rozmanitosti správnych rád, a hoci niektoré členské štáty prijali isté ustanovenia (týkajúce sa napríklad zvýšenia rodovej rozmanitosti), v ich prístupoch panujú značné rozdiely.

Tieto problémy vytvárajú ďalšiu zaujatosť konkrétnych skupín zúčastnených strán (napríklad spoločností, investorov, mimovládnych organizácií a verejných orgánov). Majú negatívny vplyv na výkon (nefinančné riziká a externality spoločností sa zohľadňujú v nedostatočnej miere), na zodpovednosť (keďže spoločnosti nemôžu niesť plnú zodpovednosť za svoj vplyv na verejnosť) a na efektívnosť finančných trhov (pretože investori si nedokážu zaradiť relevantné informácie do svojich rozhodovacích procesov)

2.3.        Ako sa budú tieto problémy vyvíjať bez opatrenia?

Na celosvetovej úrovni nezáväzne usmerňuje spoločnosti viacero iniciatív[5]. Na rozdiel od finančných informácií však v súčasnosti neexistuje žiadny všeobecne uznávaný štandard upravujúci nefinančné informácie. Aj iniciatívy týkajúce sa rozmanitosti sú roztrieštené a zlepšenia v priebehu času sú obmedzené. Vyžaduje sa opatrenie, pretože žiadna z existujúcich iniciatív podľa predpokladov v krátkodobom horizonte neprinesie významné riešenie zistených problémov.

2.4.        Subsidiarita

Nefinančné informácie už sú na úrovni EÚ čiastočne regulované. Rozdielne prístupy prijaté členskými štátmi by však mohli vytvoriť ešte väčšie rozdiely v rámci vnútorného trhu a informácie o udržateľnosti sa už zo svojej podstaty javia ako medzinárodná záležitosť. Pokiaľ ide o rozmanitosť, súčasné iniciatívy sú veľmi roztrieštené. V prípade, že sa neprijmú nijaké opatrenia na úrovni EÚ, v mnohých členských štátoch v nadchádzajúcich rokoch nebude žiaden, alebo len veľmi pomalý pokrok. Z tohto dôvodu sa vyžaduje koordinovaný postup na úrovni EÚ. Zmluva o fungovaní Európskej únie umožňuje prijať opatrenia na riešenie zistených problémov[6].

3.           Ciele

Celkovým politickým cieľom návrhu je prispieť k potenciálu jednotného trhu vytvoriť udržateľný rast a zamestnanosť. Väčšia transparentnosť sa považuje za kľúčovú pre to, aby spoločnosti poskytovali lepšie výsledky, a očakáva sa, že prehĺbi dôveru občanov k podnikom a trhu a umožní efektívnejšiu alokáciu kapitálu. Z prevádzkového hľadiska by ciele návrhu mali byť

(1) zvýšenie množstva informácií (t. j. počtu vykazujúcich spoločností);

(2) zvýšenie kvality zverejňovaných informácií;

(3) podpora rozmanitosti v správnych radách.

4.           Možnosti politiky

4.1.        Transparentnosť nefinančných informácií

S cieľom splniť uvedené ciele útvary Komisie zvážili niekoľko možností politiky založených najmä na forme, obsahu a referencii zverejnenia, ako aj na povahe požiadavky, a to:

(1) bez zmeny politiky,

(1) požiadavka na nefinančné vyhlásenie vo výročnej správe: táto možnosť by posilnila existujúce ustanovenia zavedením minimálnych požiadaviek na obsah[7] zverejnenia,

(2) podrobné výkazy: touto možnosťou by sa spoločnostiam ukladala povinnosť poskytnúť informácie vo forme samostatnej správy v súlade s medzinárodnými rámcami. Vzhľadom na potenciálnu administratívnu záťaž sa zvážili rôzne druhy požiadaviek:

(a) povinné;

(b) správa alebo vysvetlenie;

(c) dobrovoľné. Podľa tejto možnosti by sa na spoločnosti, ktoré sa rozhodnú poskytnúť podrobnú správu, nevzťahovali iné povinnosti zverejnenia, pokiaľ je táto správa v súlade so špecifickými podmienkami[8];

(3) vytvorenie povinného štandardu výkazníctva EÚ.

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza prehľad analýzy možností politiky.

Tabuľka č. 1 – Posúdenie možností politiky

|| Účinnosť || Efektívnosť (náklady na splnenie požiadaviek) || Konkurencieschopnosť || Súlad s právnymi predpismi EÚ

Kvantita || Kvalita

0. Bez zmeny || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

1. Povinnosť zverejnenia vo výročnej správe || + || + || + || + ||  +

2. Podrobná správa || a) povinná || + || ++ || -- || +/? || +

b) správa alebo vysvetlenie || +/? || + || - || +/? || +

c) dobrovoľná || ? || + || + || + || +

3. vytvorenie povinného štandardu výkazníctva EÚ || ++ || + || -- || ? || +

Rozsah vplyvu v porovnaní s východiskovým scenárom (východiskový stav je označený ako 0): ++ výrazne pozitívny; ++ pozitívny; – – výrazne negatívny; – negatívny; ≈ marginálny/neutrálny; ? neistý; neuplatňuje sa (Analýza útvarov Komisie).

4.2.        Podpora rozmanitosti správnych rád

Útvary Komisie zvážili rad možností politiky vrátane týchto:

(4) bez zmeny politiky,

(1) povinnosť spoločností zverejňovať ich politiku rozmanitosti pre správnu radu vzhľadom na rôzne aspekty, napríklad vek, pohlavie, národnosť a vzdelanostné a profesijné zázemie, vo vyhlásení o správe a riadení spoločnosti, ktoré má byť súčasťou výročnej správy,

(2) poveriť spoločnosti, aby pri výbere uchádzačov do správnej rady rozmanitosť zohľadňovali ako jedno z kritérií;

(3) uložiť spoločnostiam záväznú povinnosť zaviesť politiku týkajúcu sa rozmanitosti správnych rád[9].

Treba takisto poznamenať, že možnosť zavedenia kvót bola zavrhnutá, lebo je predmetom samostatnej iniciatívy Komisie.

Tabuľka č. 4 – Posúdenie možností politiky

|| Účinnosť || Efektívnosť (náklady na splnenie požiadaviek) || Konkurencieschopnosť || Súlad s právnymi predpismi EÚ || Odhadované náklady na spoločnosť

0. Bez zmeny politiky || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

1. Zverejnenie internej politiky rozmanitosti vo výročnej správe || + || + || + || ++ || €600/1000

2. Rozmanitosť musí byť jedným z kritérií zloženia rady || +/? || -/? || +/? || +/? || ? možné náklady spojené s odmenami pre odborníkov na ľudské zdroje

3. 3. Požiadavka na vytvorenie politiky týkajúcej sa rozmanitosti || + || - || - || -/? || ? spojené s odmenami pre odborníkov na ľudské zdroje a možným zvýšením počtu členov rady

Rozsah vplyvu v porovnaní s východiskovým scenárom (východiskový stav je označený ako 0): ++ výrazne pozitívny; ++ pozitívny; – – výrazne negatívny; – negatívny; ≈ marginálny/neutrálny; ? neistý; neuplatňuje sa.

4.3.        Uprednostňované možnosti politiky

Pokiaľ ide o transparentnosť nefinančných informácií, v porovnaní so širokými možnosťami politiky sa ako najlepšia alternatíva javí kombinácia možností 1 a 2c. Spoločnosti by mali povinnosť zverejňovať podstatné informácie formou vyhlásenia vo výročnej správe. Spoločnosti, ktoré sú ochotné dobrovoľne vypracovať podrobnú nefinančnú správu, by boli oslobodené od tejto povinnosti, pokiaľ by správa spĺňala osobitné podmienky.

Nová povinnosť by sa vzťahovala iba na veľké kótované a nekótované spoločnosti, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov. Odhaduje sa, že by sa to týkalo približne 18 000 spoločností. Dcérske spoločnosti v rámci skupiny by boli od tejto povinnosti oslobodené, pokiaľ by ich relevantné informácie boli začlenené do konsolidovanej správy materskej spoločnosti. Predpokladá sa, že takáto politika prinesie uspokojivé zvýšenie transparentnosti, pričom administratívna záťaž zostane nízka.

Pokiaľ ide o rozmanitosť, uprednostňuje sa možnosť 1. Spoločnosti by vo vyhlásení o správe a riadení museli uviesť informácie o svojej politike rozmanitosti vrátane aspektov týkajúcich sa veku, pohlavia, národnosti a vzdelanostného a profesijného zázemia. Vo vyhlásení by sa uvádzali ciele tejto politiky, jej uplatňovanie a dosiahnuté výsledky. Spoločnosti, ktoré nemajú politiku rozmanitosti, by mali len povinnosť vysvetliť, prečo ju nemajú. Zvýšením transparentnosti by táto možnosť podporila spoločnosti, aby sa tejto problematike viac venovali a lepšie zohľadňovali potrebu väčšej rozmanitosti vo svojich správnych radách, čím by sa zároveň poskytla veľká miera flexibility.

V záujme udržania súladu s existujúcimi požiadavkami týkajúcimi sa vyhlásenia o správe a riadení spoločnosti a s cieľom zamedziť ďalšiemu zaťaženiu malých a stredných podnikov, by informácie o politike rozmanitosti v správnych radách museli poskytovať iba veľké kótované spoločnosti.

5.           Analýza hlavných vplyvov uprednostňovaných možností politiky

5.1.        Vyššia transparentnosť

Uprednostňované možnosti by vo všeobecnosti viedli k zvýšeniu kvantity dostupných informácií v porovnaní s východiskovým scenárom. Pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií, spoliehanie sa na medzinárodné rámce by malo priniesť obmedzené zlepšenie kvality a porovnateľnosti zverejňovaných informácií. Ak by sa spoločnosti rozhodli dobrovoľne poskytnúť nefinančnú správu, úroveň podrobností zverejňovaných informácií by sa nevyhnutne zvýšila. Pokiaľ ide o rozmanitosť, ustanovením by sa sprístupnili – často vôbec po prvýkrát – informácie o komplexnej množine ukazovateľov rozmanitosti.

5.2.        Lepšia výkonnosť spoločností

Vzhľadom na charakter návrhu sú výhody vo väčšine prípadov ťažko kvantifikovateľné. Návrh však zvyšuje transparentnosť za obmedzené náklady, mal by teda celkovo pozitívny vplyv na výkonnosť podnikov, pretože by sa lepšie merali a riadili nefinančné riziká a príležitosti. Lepšia nefinančná výkonnosť navyše súvisí s nižšími kapitálovými nákladmi; lepším riadením zdrojov (vrátane ľudského kapitálu); lojalitou spotrebiteľov a lepším riadením.

Prostredníctvom transparentnosti by sa okrem toho podporila väčšia rozmanitosť v správnych radách, ktorá by mala viesť k lepšiemu dohľadu nad riadením zo strany správnej rady a k celkovo lepším rozhodovacím procesom.

5.3.        Vyššia zodpovednosť

Podstatné nefinančné informácie by boli pravidelne zverejňované a organizácie občianskej spoločnosti a miestne komunity by ich mohli používať na posúdenie vplyvu a rizík spojených s činnosťou spoločnosti. Transparentnejšie výkazníctvo by mohlo pôsobiť aj ako katalyzátor pre spoločnosti, aby zvýšili a zlepšili svoj výkon v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, prípadne by im poskytlo stimuly na prvé vytvorenie politík sociálnej zodpovednosti podnikov, takže by pozitívne ovplyvnilo spôsob, akým spoločnosti vníma verejnosť. Pozitívny vplyv na strane dopytu môže mať aj možné zvýšenie dôvery spotrebiteľov.

5.4.        Vyššia efektívnosť kapitálových trhov

V krátkodobom horizonte by navrhovaná politika bola reakciou na rastúci, trhom riadený dopyt po porovnateľnejších a presnejších informáciách, čo by investorom umožnilo vyvíjať komplexnejšie modely hodnotenia. Z dlhodobého hľadiska by mohla viesť investorov k tomu, aby viac brali do úvahy hľadisko udržateľnosti a celkovú výkonnosť. Vo vzťahu k rozmanitosti by navrhovaná politika umožnila investorom prijímať lepšie informované rozhodnutia, pokiaľ ide o postupy správy a riadenia spoločnosti.

5.5.        Zvýšená administratívna záťaž

Nová požiadavka na zverejňovanie údajov by bola nákladnejšia ako scenár súčasného stavu. Ďalšie náklady sa môžu týkať prípravy, publikácie, špecifickej prípravy zamestnancov alebo zhromažďovania údajov. Náklady na navrhované zverejňovanie sa odhadujú na sumu 600 EUR až 4 300 EUR ročne na spoločnosť, čiže celkový náklad sa pohybuje v rozmedzí 10,5 milióna EUR až 75,25 milióna EUR. Spoločnosti, ktoré sa rozhodnú dobrovoľne poskytnúť podrobnú správu, možno budú mať vyššie náklady, ale boli by oslobodené od oznamovacej povinnosti[10].

Náklady na zverejnenie politiky rozmanitosti sa odhadujú na sumu 600 EUR až 1 000 EUR, čiže celkový náklad sa pohybuje v rozmedzí 3,6 milióna EUR až 6 miliónov EUR. Keďže uprednostňovaná možnosť by sa nevzťahovala na kótované malé a stredné podniky, jej vplyv by mal byť obmedzený.

Navrhovaná politika by nezavádzala nové požiadavky na overovanie. Zvýšenie nákladov na audit z dôvodu návrhu bude podľa predpokladov zanedbateľné.

5.6.        Ďalšie vplyvy

5.6.1.     Sociálne vplyvy

Opatrenie by mohlo podnietiť správne rady, aby vo svojich obchodných stratégiách viac zohľadňovali sociálne záležitosti. Väčšia transparentnosť by mohla takisto podporiť lepšie pracovné vzťahy a prispieť k zníženiu rizík a nákladov spojených s pracovnoprávnymi konfliktmi. Väčšia transparentnosť v oblasti rozmanitosti na najvyššej úrovni rozhodovania v spoločnosti by mohla podporiť väčšiu rozmanitosť na všetkých organizačných úrovniach. Rozmanitejšia správna rada by mohla lepšie vyjadrovať rozmanitosť zúčastnených strán.

5.6.2.     Vplyvy na životné prostredie

Požiadavka zverejňovať podstatné informácie týkajúce sa politík ochrany životného prostredia a riadenia rizík by pravdepodobne vyvolala lepšie riadenie zdrojov a vnútorné povedomie o udržateľnosti.

5.6.3.     Vplyv na základné práva

Odhaduje sa, že uprednostňované možnosti by mali pozitívny vplyv na základné práva, pretože by spoločnosti v EÚ podnietili k tomu, aby pravidelne prehodnocovali svoje politiky a vnútorné postupy v rôznych oblastiach, a to najmä v dôsledku väčšej verejnej kontroly.

5.6.4.     Ďalšie ekonomické vplyvy

Opatrenie nebude mať významné rozpočtové dôsledky na verejné orgány, ani vplyv na rozpočet EÚ.

5.6.5.     Tretie krajiny a medzinárodné aspekty

Navrhovanou politikou by sa EÚ dostala do vedúcej pozície na celosvetovej úrovni. Bola by v súlade s ostatnými iniciatívami týkajúcimi sa tretích krajín a potenciálne by vyvolala ich ďalší rozvoj. Nezistili sa ani neboli signalizované žiadne významné účinky na obchodné toky s tretími krajinami.

6.           Monitorovanie a hodnotenie

Komisia bude monitorovať vykonávanie revidovaných smerníc v spolupráci s členskými štátmi po celý čas ich vykonávania. V súlade so zásadou subsidiarity by príslušné informácie mali zhromažďovať predovšetkým členské štáty prostredníctvom príslušných agentúr alebo prostredníctvom regulačných orgánov pre trhy s cennými papiermi. Hodnotenie vplyvov uprednostňovanej politiky sa vykonáva s cieľom zistiť, do akej miery sa prejavia predpokladané vplyvy.

[1]               Smernice 78/660/EHS a 83/349/EHS.

[2]               „Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery“, KOM(2011) 206.

[3]               „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“, KOM(2011) 681.

[4]               Vrátane Spojeného kráľovstva, Švédska, Španielska, Dánska a Francúzska.

[5]               Napríklad Global Compact Organizácie Spojených národov, usmernenia organizácie OECD pre nadnárodné spoločnosti, Tripartitné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách pre nadnárodné spoločnosti, ISO 26000, Hlavné zásady Organizácie Spojených národov týkajúce sa podnikov a ľudských práv, iniciatíva Global Reporting Initiative.

[6]               Pozri články 8, 10 a 11 ZFEÚ.

[7]               K súčasnej referencii (životné prostredie a zamestnanci) by sa pridali sociálne, ľudskoprávne a protikorupčné otázky. V rámci týchto oblastí by sa zverejnenie týkalo i) politík, ii) výkonu a iii) riadenia rizík a malo by vychádzať z existujúcich medzinárodných rámcov. Spoločnosti, ktoré nemajú osobitnú politiku, by museli prinajmenšom vysvetliť, prečo ju nemajú.

[8]               i) Správa má požadovaný obsah, ii) odkazuje sa v nej na medzinárodné rámce a iii) je priložená k výročnej správe.

[9]               Spoločnosti budú musieť určiť obsah tejto politiky, stanoviť ciele a zhodnotiť ich dosiahnutie.

[10]             Takéto náklady sa odhadujú v rozmedzí od 33 000 EUR do 604 000 EUR, najmä v závislosti od veľkosti a komplexnosti spoločnosti a jej činností.