9.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/10

1.

Komisia prijala 18. mája 2011 balík legislatívnych nástrojov týkajúci sa ochrany obetí trestných činov. Do legislatívneho balíka patrí návrh smernice, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (ďalej len „navrhovaná smernica“), a návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (ďalej len „navrhované nariadenie“) (3). Oba návrhy dopĺňa oznámenie Komisie o posilnení práv obetí v EÚ (4).

2.

Napriek skutočnosti, že táto legislatívna iniciatíva bola začlenená do zoznamu priorít európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov na legislatívne konzultácie, konzultácie podľa článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa neuskutočnili (5). Toto stanovisko preto vychádza z článku 41 ods. 2 rovnakého nariadenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa do preambuly prijatých nástrojov zahrnul odkaz na toto stanovisko.

3.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta politické ciele legislatívneho balíka, ktorými v súlade so Štokholmským programom a jeho akčným plánom sú posilnenie práv obetí trestných činov a zabezpečenie ich potrieb vzťahujúcich sa na ochranu, podporu a prístup k spravodlivosti (6).

4.

Navrhovaná smernica má nahradiť rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV o postavení obetí v trestnom konaní (7). Stanovujú sa v nej spoločné minimálne pravidlá v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Cieľom navrhovanej smernice je najmä zabezpečenie dôstojného zaobchádzania s obeťami, zohľadnenie osobitných potrieb zraniteľných obetí, zabezpečenie primeranej podpory a informovanosti obetí a ich účasti na trestných konaniach (8).

5.

Cieľom navrhovaného nariadenia je zabezpečiť obetiam využívajúcim výhody ochranného opatrenia v občianskych veciach v niektorom členskom štáte rovnakú úroveň ochrany v ďalšom členskom štáte, a to bez toho, aby bol potrebný osobitný postup (9). Toto opatrenie dopĺňa návrh smernice o európskom ochrannom príkaze (iniciatíva týkajúca sa európskeho ochranného príkazu) zameranej na vzájomné uznávanie ochranných opatrení v trestných veciach. O iniciatíve týkajúcej sa európskeho ochranného príkazu, ku ktorej vydal európsky dozorný úradník pre ochranu údajov svoje stanovisko v októbri 2010 (10), sa v súčasnosti diskutuje v Európskom parlamente a v Rade.

6.

Ochrana súkromia a osobných údajov zohráva kľúčovú úlohu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako je stanovené v Štokholmskom programe, a to najmä v súvislosti s justičnou spoluprácou v trestných veciach. V októbri 2010 vydal európsky dozorný úradník pre ochranu údajov stanovisko k iniciatíve týkajúcej sa európskeho ochranného príkazu, v ktorom zdôraznil potrebu jednotného režimu ochrany údajov v súvislosti s iniciatívami v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (11). Pri tejto príležitosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôraznil, že pre spracovanie údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach je charakteristická mimoriadna citlivosť údajov a vplyv, ktorý môže mať súvisiace spracovanie údajov na dotknuté osoby (12). Preto je potrebné venovať primeranú pozornosť aspektom ochrany údajov vyplývajúcim z iniciatív v tejto oblasti a v prípade potreby zaviesť primerané pravidlá a záruky.

7.

Podľa názoru európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov tvorí ochrana súkromia a osobných údajov základný prvok ochrany obetí, ktorú majú zabezpečiť navrhované nástroje. V predloženom stanovisku sa preto sústreďuje na aspekty návrhov súvisiace so súkromím a predkladá návrhy na zlepšenie alebo posilnenie ochrany obetí.

8.

Súkromím a ochranou údajov sa priamo alebo nepriamo zaoberajú rôzne ustanovenia navrhovanej smernice (13). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tieto ustanovenia vo všeobecnosti víta, keďže sú zamerané na zachovanie súkromia obetí. Zisťuje však, že normy ochrany by sa mohli v niektorých prípadoch posilniť a jasnejšie definovať bez toho, aby bola dotknutá ich povaha minimálnych noriem.

9.

Pripomienky európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa zamerajú najmä na tieto aspekty: 1. článok 23 navrhovanej smernice, ktorý sa zaoberá právom na ochranu súkromia a vzťahom k médiám; 2. práva obetí na informácie a na prístup k vlastným osobným údajom; a 3. ochranu dôvernosti komunikácie medzi obeťou a službami podpory obetiam. Rozbor týchto aspektov sa nachádza v ďalších podčastiach.

10.

Hlavným vecným ustanovením navrhovanej smernice v oblasti súkromia je článok 23 s názvom Právo na ochranu súkromia. V článku 23 ods. 1 sa stanovuje, že „členské štáty zaistia, aby justičné orgány mohli počas súdneho konania prijať patričné opatrenia na ochranu súkromia a fotografií obete a členov jej rodiny“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má k tomuto ustanoveniu niekoľko pripomienok.

11.

Po prvé, článok 23 ods. 1 nepokrýva plné právo na ochranu súkromia obetí trestných činov. Rozsah ustanovenia je oveľa viac obmedzený, keďže hovorí len o právomoci „justičných orgánov“ zaviesť ochranné opatrenia „počas súdneho konania“. Ochranu súkromia však nestačí zabezpečiť len „počas súdneho konania“, ale aj počas vyšetrovania a v čase pred súdnym procesom. Vo všeobecnosti platí, že súkromie je potrebné v prípade potreby chrániť od prvého kontaktu s príslušnými orgánmi a aj po ukončení súdneho konania.

12.

V tomto zmysle je potrebné poznamenať, že v porovnaní s článkom 23 ods. 1 sa v rámci niekoľkých ďalších medzinárodných nástrojov už prijal ambicióznejší prístup. V odporúčaní Rady Európy Rec(2006) 8 týkajúcom sa pomoci obetiam trestných činov sa napríklad stanovuje, že „štáty prijmú príslušné kroky, aby v najväčšej možnej miere zabránili možnému vplyvu na súkromný a rodinný život obetí a aby ochránili aj osobné údaje obetí, a to najmä počas vyšetrovania a stíhania“ (zvýraznené) (14). Podobné ustanovenia obsahujú aj ďalšie nástroje (15).

13.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúča európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pridať k článku 23 prvý odsek, v ktorom sa bude všeobecnejšie uvádzať, že členské štáty zabezpečia čo najlepšiu ochranu súkromného a rodinného života obetí, ako aj ochranu osobných údajov obetí od prvého kontaktu s úradnými orgánmi a po ukončení trestného konania. Súčasný článok 23 ods. 1 by sa mal okrem toho upraviť tak, aby súdnym orgánom umožňoval vydávať ochranné opatrenia aj „počas vyšetrovania trestného činu“.

14.

Po druhé, článok 23 ods. 1 neobsahuje ani zmienku o obsahu osobitných opatrení, ktoré môžu prijať súdne orgány s cieľom zachovať právo obete na súkromie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov rozumie zámeru ponechať členským štátom v tejto oblasti maximálnu mieru flexibility. Napriek tomu by spresnenie mohlo byť užitočné. Konkrétne sa môže v návrhu uviesť zoznam minimálnych opatrení, ktoré môžu súdne orgány s cieľom chrániť súkromie obete prijať v súlade s vnútroštátnym právom (16). Môžu k nim patriť napríklad tieto kategórie opatrení:

15.

Po tretie, článok 23 neobsahuje žiadne ustanovenia zabezpečujúce dôvernosť informácií, ktoré majú k dispozícii štátne orgány. V tomto zmysle znovu poskytuje užitočné príklady citované odporúčanie Rady Európy Rec(2006) 8. V bode 11 odporúčania sa uvádza, že štáty by mali od všetkých orgánov, ktoré prídu do kontaktu s obeťami, vyžadovať prijatie jasných noriem, na základe ktorých môžu tretím stranám poskytnúť informácie získané od obetí alebo informácie týkajúce sa obetí len za podmienky, že obeť s takýmto zverejnením výslovne súhlasí, alebo existuje právna požiadavka či oprávnenie na takéto zverejnenie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva zákonodarcu, aby do navrhovanej smernice začlenil podobné ustanovenie.

16.

V druhom odseku článku 23 sa stanovuje, že „členské štáty prijmú opatrenia, ktoré povzbudia médiá, aby prijali a rešpektovali samoregulačné opatrenia na ochranu súkromia, osobnej integrity a osobných údajov obete“. Na tomto mieste návrhu sa tiež uplatňuje minimalistický prístup, a to jednoduchým odkazom na nástroj samoregulácie.

17.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chápe dôvody prijatia opatrného prístupu k tejto téme a vo všeobecnosti s prístupom Komisie súhlasí. Vzťah medzi médiami a súkromím je nesmierne citlivý a zložitý. Je to oblasť, v ktorej môžu dôležitú úlohu zohrávať aj hranice stanovené Chartou základných práv EÚ a Európskym dohovorom o ľudských právach, rôznymi tradíciami a kultúrnymi rozdielmi v rôznych členských štátoch. Tento prístup sa javí byť v súlade so súčasným rámcom ochrany údajov (článok 9 smernice 95/46/ES), v ktorom sa vo vzťahu k spracovaniu údajov na novinárske alebo umelecké či literárne účely ponecháva veľký priestor členským štátom (17).

18.

Pokiaľ ide o samoreguláciu, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je presvedčený, že tento nástroj môže zohrávať dôležitú úlohu pri zosúladení súkromia a slobody prejavu. V článku 23 ods. 2 sa okrem toho odzrkadľuje prístup podľa odporúčania Rec(2006) 8, v ktorom sa tiež stanovuje, že štáty by mali s cieľom chrániť súkromie a osobné údaje obetí podporovať médiá v prijímaní a dodržiavaní samoregulačných opatrení (18). Samoregulačné nástroje môžu fungovať v kombinácii s ustanoveniami vnútroštátneho rámca, tieto ustanovenia by však mali byť v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (19).

19.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že článok 3 navrhovanej smernice, ktorý sa týka práva na získanie informácií od prvého kontaktu s príslušným orgánom, neobsahuje informácie týkajúce sa ochrany údajov. Na zabezpečenie primeranej ochrany svojich osobných údajov musia obete v príhodnom čase získať všetky potrebné informácie, ktoré im umožnia plne pochopiť, ako sa budú ich osobné údaje spracúvať.

20.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa do článku 3 začlenilo dodatočné ustanovenie, v ktorom sa stanoví, že obetiam sa poskytnú informácie o ďalšom spracovaní ich osobných údajov v súlade s článkom 10 smernice 95/46/ES. Zákonodarca by mal okrem toho zvážiť začlenenie pravidiel o prístupe obetí k ich osobným údajom a zároveň zachovať zákonné záujmy týkajúce sa trestného vyšetrovania a stíhania.

21.

V navrhovanej smernici sa uznáva právo obetí trestných činov na získanie podpory od chvíle uskutočnenia trestného činu, počas trestného konania a po ukončení tohto konania v závislosti od potrieb obete (20). Obete určitých kategórií, napríklad obete sexuálneho násilia, trestných činov súvisiacich s pohlavím, rasovou nenávisťou a trestných činov súvisiacich s inými predsudkami alebo obete terorizmu môžu vyžadovať podporu odborníkov (21) vrátane psychologickej podpory. V takých prípadoch musí byť komunikácia medzi obeťou a odborníkmi poskytujúcimi služby podpory primerane chránená pred zverejnením. Ak sa to nestane, obeť to môže odradiť od slobodnej komunikácie s poradcom. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto víta požiadavku v článku 7, že služby podpory obetiam musia byť „dôverné“. Je však potrebné objasniť rozsah a dôsledky tejto dôvernosti.

22.

Konkrétne sa v navrhovanej smernici nestanovuje, či sa bude komunikácia obetí s poskytovateľmi služieb podpory považovať za „výsadnú“ v zmysle, že zverejnenie informácií počas súdneho konania bude vylúčené alebo inak obmedzené. To je zvyčajne prípad poskytovateľa služieb podpory, ktorý je lekárskym špecialistom a musí zachovávať profesionálne tajomstvo. Existuje však aj podpora, ktorú neposkytujú takíto špecialisti. V takých situáciách je sporné, či by obeť bola pred zverejnením chránená.

23.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča stanoviť, že obeť týchto konkrétnych trestných činov bude mať právo odmietnuť zverejnenie dôvernej komunikácie s poskytovateľom služieb podpory pri akýchkoľvek justičných alebo administratívnych konaniach a že táto komunikácia sa môže tretej strane odovzdať len s jej súhlasom. To je zvyčajne prípad aj trestného konania, pričom sa nesmú ohroziť zákonné a dobre odôvodnené záujmy v oblasti vyšetrovania alebo stíhania (t. j. zbieranie potrebných dôkazov justičnými orgánmi).

24.

Ako bolo uvedené, navrhované nariadenie dopĺňa iniciatívu týkajúcu sa európskeho ochranného príkazu ohľadne vzájomného uznávania ochranných opatrení v trestných veciach. Keďže navrhované nariadenie sa týka justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami (22), jeho uplatňovanie patrí do rozsahu bývalého prvého piliera, a preto aj do rozsahu smernice 95/46/ES (23). V prípade iniciatívy týkajúcej sa európskeho ochranného príkazu tomu tak nebolo.

25.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa aspoň do odôvodnení návrhu začlenil odkaz na smernicu 95/46/ES s uvedením, že osobné údaje spracované na základe nariadenia sú chránené podľa vnútroštátnych zákonov, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

26.

Podľa článku 5 navrhovaného nariadenia poskytne strana, ktorá žiada o ochranný príkaz v inom členskom štáte, príslušným orgánom osvedčenie. Toto osvedčenie bude vyhotovené v súlade so štandardnou formou osvedčenia stanovenou v prílohe k navrhovanému nariadeniu. Príloha obsahuje osobné údaje chránenej osoby a osoby predstavujúcej riziko, napríklad informácie o ich identite a mieste pobytu, ako aj opis ochranného opatrenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že osobné údaje uvedené v osvedčení podľa požiadaviek prílohy sú na účely, na ktoré boli zozbierané, v zásade primerané, relevantné a nemajú nadmerný rozsah.

27.

Z návrhu však dostatočne jasne nevyplýva, ktoré osobné údaje chránenej osoby sa oznámia osobe predstavujúcej riziko, a to najmä podľa článku 13 (24). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa preto domnieva, že osoba predstavujúca riziko by mala získať iba tie osobné údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na realizáciu opatrenia. Pri oznamovaní týchto informácií by sa okrem toho malo do najväčšej možnej miery zabrániť zverejneniu adresy alebo iných kontaktných údajov chránenej osoby (25). Takéto obmedzenie by sa malo uviesť v znení článku 13.

28.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta politické ciele oboch zvažovaných návrhov a vo všeobecnosti súhlasí s prístupom Komisie. Domnieva sa však, že v určitých prípadoch by sa mala ochrana súkromia a osobných údajov obetí v navrhovanej smernici posilniť a bližšie objasniť.

29.

V prípade navrhovanej smernice o právach, podpore a ochrane obetí trestných činov navrhuje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcovi:

30.

Pokiaľ ide o navrhované nariadenie o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach navrhuje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcovi: