31.7.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/85

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Ráznejšia európska reakcia na drogovú problematiku“

COM(2011) 689 final

2012/C 229/16

Spravodajca: Ákos TOPOLÁNSZKY

Európska komisia sa 25. októbra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom oznámenie na tému

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Ráznejšia európska reakcia na drogovú problematiku“

COM(2011) 689 final.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 18. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 24. mája) prijal 118 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

1.1   víta návrhy uvedené v oznámení Komisie a podporuje ju v tom, aby opatrenia, ktoré sa musia prijať v záujme silnejšej Európy, boli rázne a vyvážené, pokiaľ ide o účinný dosah na otázky spojené s dopytom po drogách a ich ponukou;

1.2   preto vyjadruje sklamanie nad tým, že v porovnaní s doterajším vyváženým prístupom usilujúcim o konsenzus, je toto oznámenie krokom späť, pretože uprednostňuje opatrenia na znižovanie ponuky;

1.3   považuje prístup založený na regulácii a trestnej politike za nepostačujúci a naliehavo žiada, aby sa na úrovni EÚ vypracovala nová stratégia boja proti drogám na základe dôkladného preskúmania súčasnej končiacej protidrogovej stratégie;

1.4   vyjadruje znepokojenie nad zmenenými prioritami politiky poskytovania štátnej pomoci a v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa opätovne začal uplatňovať vyvážený prístup;

1.5   podporuje ďalšiu harmonizáciu medzinárodných opatrení zameraných na boj proti obchodu s drogami a navrhuje, aby sa proces harmonizácie v oblasti trestnej politiky na úrovni EÚ rozšíril aj na rôzne formy zneužívania drog;

1.6   navrhuje, aby sa v súvislosti so zásahmi zameranými na znižovanie ponuky vytvorili a uplatňovali nezávislé a vedecky podložené hodnotiace systémy a aby sa na plnenie týchto úloh poskytli vhodné zdroje;

1.7   súhlasí s plánovanými krokmi týkajúcimi sa konfiškácie a vymáhania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a navrhuje, aby sa aspoň časť skonfiškovaných prostriedkov použila na podporu opatrení na zníženie dopytu, ktoré sú vo výraznej miere nedostatočne financované;

1.8   zdôrazňuje, že ani v prípade nových a nebezpečných drog nie je postačujúci regulačný akt, pretože takýto akt sa musí v každom prípade realizovať v rámci integrovaného a komplexného politického zásahu, ktorého úspešnosť sa pravidelne monitoruje a vyhodnocuje;

1.9   považuje časť nariadenia týkajúcu sa zníženia dopytu za neprimeranú a vágnu a navrhuje, aby Komisia iniciovala vytvorenie takých inštitucionálnych mechanizmov, ktoré zabezpečia skutočnú realizáciu iniciatív v príslušných oblastiach politiky a ktoré budú vychádzať z vedeckých dôkazov;

1.10   sa jednoznačne domnieva, že v súvislosti so všetkými problémami týkajúcimi sa užívania psychoaktívnych látok („zákonnými“ a „nezákonnými“) je zo strednodobého hľadiska potrebné vypracovať komplexnú a zosúladenú odbornú politiku v oblasti závislosti v záujme toho, aby sa navzájom nevylučovali účinky odborných politík, ktoré sa doteraz realizovali oddelene;

1.11   podporuje činnosť Fóra občianskej spoločnosti pre boj proti drogám a navrhuje, aby sa vo väčšej miere zohľadňovali jeho zistenia na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie Komisie na tému „Ráznejšia európska reakcia na drogovú problematiku  (1)“.

2.2   Súhlasí s konštatovaním uvedeným v tomto dokumente, že „po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy musí Európa zaujať k drogám rázny a rozhodný postoj, a to tak z hľadiska ich ponuky, ako aj dopytu.“ Podporuje pripravenosť Komisie dať nový impulz protidrogovej politike EÚ, ako aj úsilie „aby Únia svoju činnosť zacielila tak, aby prinášala maximálnu pridanú hodnotu“.

2.3   EHSV zároveň vyjadruje sklamanie nad tým, že v porovnaní s doterajším vyváženým prístupom, ktorý bol založený na rovnováhe medzi znížením ponuky a dopytu a na konsenze, je toto oznámenie krokom späť, pretože sa obmedzuje najmä na právne prostriedky zamerané na zníženie ponuky, pričom v súvislosti so znížením dopytu načrtáva len zovšeobecňujúce ciele.

2.4   Vyjadruje poľutovanie nad tým, že dokument Komisie v súvislosti s užívaním drog zjavne zanedbáva hľadiská týkajúce sa ľudských práv a komplexnej sociálnej politiky a uprednostňuje nástroje v oblasti trestného práva, ktoré sú na základe dostupných údajov málo účinné a rentabilné a len v malej miere vychádzajú z vedeckých hodnotiacich postupov (2).

2.5   Je presvedčený, že zníženie dopytu môže nadobudnúť zmysel ako súčasť strategického systému, resp. ako jeho prvok. Je potrebné zabrániť tomu, aby represívna politika ako posledný nástroj (ultima ratio) nadobudla prevahu. Prípadné odsunutie predchádzajúcich nástrojov do úzadia preto nemôže byť cieľom európskej politiky, ktorá podporovala komplexný, viacnástrojový odborný prístup, a nie prístupy uplatňované v mnohých regiónoch sveta, ktoré sú zjednodušené, represívne a len v malej miere zohľadňujú ľudské práva.

2.6   EHSV je presvedčený, že pre odbornú politiku týkajúcu sa drogovej problematiky v Únii je potrebné vypracovať novšiu stratégiu vytvárajúcu konsenzus, pričom treba vychádzať z hodnotenia súčasnej stratégie a viesť o nej rozsiahlu diskusiu v záujme jej akceptovania. Táto stratégia musí vyjadrovať spoločné odhodlanie členských štátov pokračovať v doterajšom vyrovnanom strategickom myslení v súlade s Lisabonskou zmluvou, v akčných programoch a v politike financovania (best mix of policies).

2.7   V súlade so zásadou, podľa ktorej štát nemôže spôsobovať škody, ktoré by boli vyššie než škody, pred ktorými nás má chrániť, je potrebné vytvoriť taký rozhodovací mechanizmus, ktorý v prípade nepriaznivých výsledkov nezávislého hodnotenia umožní okamžitú úpravu danej politiky.

3.   Financovanie

3.1   EHSV so znepokojením sleduje zmenu priorít financovania zo strany Komisie a klesajúci počet týchto priorít. Súčasný program Zdravie pre rast, ktorý bol zavedený v rámci 3. viacročného programu financovania na obdobie 2014 – 2020, sa nezaoberá problematikou zníženia dopytu po drogách. Tento program neuvádza ani zdroje potrebné na zníženie dopytu v súlade s cieľmi protidrogovej stratégie EÚ a jej akčného programu.

3.2   Takisto sa zmenila priorita financovania zo strany Komisie, pokiaľ ide o jej návrh týkajúci sa programov Spravodlivosť a Práva a občianstvo vzhľadom nato, že pri dotáciách poskytnutých na riešenie drogovej problematiky sa budú v prvom rade zohľadňovať aspekty týkajúce sa predchádzania trestnej činnosti. EHSV dôrazne žiada Komisiu, aby svoju politiku financovania upravila v súlade s požiadavkami na vyvážený strategický postup.

4.   Konkrétne obsahové prvky

4.1   Zneužívanie drog, obchod s drogami

4.1.1   V súvislosti s bojom proti obchodu s drogami oznámenie zdôrazňuje, že trh so zakázanými drogami sa neustále mení, a v oblasti pašovania sa objavili inovatívne spôsoby a nové technológie. Zdôrazňuje, že v záujme účinného reagovania na všetky tieto nepriaznivé javy je potrebné lepšie zosúladiť iniciatívy zamerané na boj proti obchodu s drogami.

4.1.2   V dokumente sa zdôrazňuje, že nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy (3) umožňuje posilniť právne a politické nástroje na boj proti obchodu s drogami, pričom sa však poukazuje na to, že niektoré právne nástroje (4) len „v ojedinelých prípadoch viedli k zosúladeniu vnútroštátnych opatrení v oblasti boja proti obchodovanou s drogami a v dostatočnej miere neprispeli k uľahčeniu justičnej spolupráce (5)“.

4.1.3   V oznámení Komisie sa v tejto veci navrhuje zaviesť nové právne nástroje, prostredníctvom ktorých si Komisia želá vytvoriť spoločné minimálne pravidlá pre priťažujúce a poľahčujúce okolnosti vzťahujúce sa na najzávažnejšie prípady cezhraničného obchodovania s drogami, spresniť vymedzenie trestných činov a sankcií a zaviesť pre členské štáty prísnejšie požiadavky v oblasti predkladania správ.

4.1.4   EHSV v zásade súhlasí so zisteniami uvedenými v dokumente, zároveň však zdôrazňuje, že toto úsilie sa môže realizovať len vtedy, ak budú v súvislosti so zásahmi zameranými na zníženie dopytu k dispozícii vhodné nástroje na meranie účinnosti, ako aj spoľahlivé ukazovatele. Z toho dôvodu naliehavo žiada, aby sa vypracovali také hodnotiace a monitorovacie mechanizmy, ktoré sú schopné merať aj skutočnú účinnosť týchto zásahov a efektívnosť nákladov a takisto podporuje prebiehajúce práce týkajúce sa vypracovania vhodných ukazovateľov (6).

4.1.5   EHSV zdôrazňuje, že v súvislosti so zásahmi zameranými na zníženie dopytu je k dispozícii neúmerne málo zdrojov na hodnotenie týchto nástrojov v porovnaní s tým, v akej miere sa tieto nástroje dotýkajú základných práv tých užívateľov drog, ktorí z právneho hľadiska nespôsobujú škodu iným a nekonajú zo zištných dôvodov.

4.1.6   V súlade s príslušným oznámením Európskej komisie (7) EHSV navrhuje, aby sa úsilie o harmonizáciu trestného práva na úrovni EÚ rozšírilo aj na tie trestné prípady, kde sú rozdiely v postupoch v oblasti trestného práva (normy, tresty, výkony trestu, výnimky) v jednotlivých členských štátoch také veľké, že budú určite porušené ľudské práva a právna istota, ako je tomu podľa názoru EHSV v súčasnosti v prípadoch týkajúcich sa zneužívania drog (8).

4.1.7   EHSV pripomína, že harmonizácia minimálnych trestov, ktorú plánuje EÚ, nemôže viesť k sprísneniu maximálnych trestov v jednotlivých členských štátoch. Okrem toho upriamuje pozornosť na to, že politika zameraná na zníženie dopytu môže byť aj výrazom neschopnosti zodpovedných politických predstaviteľov, a preto je mimoriadne dôležité vytvoriť rovnováhu medzi trestnoprávnou hrozbou a medzi nevyhnutnými zásahmi, pokiaľ ide o zaobchádzanie s danou osobou a o poskytnutie pomoci.

4.1.8   Podľa názoru EHSV je potrebné, aby sa namiesto prístupu zameraného výlučne na boj proti obchodu s drogami zvážilo vypracovanie novej koncepcie stratégií v oblasti trestného práva, pričom je potrebné klásť dôraz na znižovanie poškodzovania zdravia a spoločnosti, ktoré sa spája s trhom s drogami, a na podporu bezpečnosti jednotlivcov a spoločnosti.

4.2   Drogové prekurzory

4.2.1   EHSV súhlasí s hodnotením situácie uvedeným v kapitole, ako aj s postojom, podľa ktorého musia súčasné a plánované opatrenia zabezpečiť účinnú kontrolu nezákonného používania týchto chemických látok tak, aby sa pritom nenarušilo zákonné obchodovane s týmito látkami.

4.2.2   Súhlasí s tým, že v tejto oblasti je potrebné posilniť medzinárodnú spoluprácu aj napriek veľkým rozdielom, pokiaľ ide o možnosti poskytovania údajov, ich kvalitu a ochotu poskytnúť tieto údaje, a to najmä v súvislosti s príslušnými tretími krajinami.

4.3   Konfiškácia a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti

4.3.1   EHSV súhlasí s úsilím Komisie a uvedené právne nástroje považuje za proporcionálne a vhodné na riešenie tohto problému. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto nástroje sa z rôznych príčin nepreukázali ako účinné.

4.3.2   Z toho dôvodu podporuje vytvorenie nových a prísnejších európskych legislatívnych aktov a rozšírenie právnej harmonizácie na úrovni Únie na túto oblasť.

4.3.3   Navrhuje, aby sa aspoň časť zo skonfiškovaných prostriedkov použila na podporu opatrení na zníženie dopytu, ktoré sú tradične postihnuté nedostatočným financovaním a ktoré naďalej predstavujú najúčinnejší prostriedok na boj proti užívaniu drog a na riešenie spoločenských následkov.

4.4   Nové psychoaktívne látky

4.4.1   EHSV v zásade súhlasí so zisteniami uvedenými v oznámení Komisie v súvislosti s novými psychoaktívnymi látkami. Komisia sa domnieva, že generická regulácia síce zodpovedá očakávaniam verejnosti a orgánov prijímajúcich rozhodnutia, pokiaľ ide o schopnosť rýchlej kontroly týchto nových drog, avšak bez účinného hodnotenia rizík, ktoré predstavujú tieto látky, môže dôjsť k poškodeniu terapeutických a priemyselných záujmov. Takisto chce poukázať na to, že metóda hodnotenia rizika v súčasnosti nezohľadňuje multidisciplinárny prístup a vychádza najmä z chemických a policajných analýz.

4.4.2   EHSV zdôrazňuje, že ani v prípade nových a nebezpečných drog nie je postačujúci regulačný akt, pretože takýto akt sa musí v každom prípade realizovať v rámci integrovaného a komplexného politického zásahu, ktorého úspešnosť sa pravidelne monitoruje a vyhodnocuje vzhľadom na to, že sa môžu objaviť neplánované riziká (snahy o to, aby užívatelia siahli po nových látkach, kriminalizácia, zvýšenie ceny na čiernom trhu, automatický zákaz alebo kontrola látok, ktoré môžu byť užitočné, skryté užívanie, dodatočné riziká nelegálneho trhu atď.). EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhované regulačné nástroje nezohľadňujú tieto hľadiská.

4.4.3   EHSV považuje za dôležité, aby orgány prijímajúce politické rozhodnutia súbežne s vypracovaním zoznamu navrhli v súvislosti s príslušnými psychoaktívnymi látkami aj opatrenia zamerané na zásahy v sociálnej a zdravotnej oblasti a prípadne hľadali alternatívne regulačné možnosti bez priamej kriminalizácie užívateľov. Zdôrazňuje, že odstránenie nedostatkov pri zbere údajov, zlepšenie interaktivity v rámci pohybu informácií, ďalšie vzdelávanie odborníkov, dôveryhodné informovanie prostredníctvom najmodernejších systémov a technológií, rozvoj regulácie a kontroly v oblasti ochrany spotrebiteľov, vytvorenie a zavedenie vhodných služieb v oblasti liečby a podpory sú nevyhnutnými prvkami takéhoto prístupu.

4.4.4   Výbor poukazuje okrem toho na to, že reakcia v oblasti regulácie v súvislosti s novými látkami zahmlieva problémy týkajúce sa „starých“ psychoaktívnych látok (alkohol, nikotín, niektoré priemyselné halucinogénne látky atď.), ktoré nie sú pod kontrolou a ktoré v danom prípade predstavujú oveľa väčší problém.

4.5   Zníženie dopytu

4.5.1   EHSV vyjadruje sklamanie v súvislosti s návrhmi Komisie týkajúcimi sa tejto časti oznámenia, ktoré v podstate obsahujú len všeobecné konštatovania. Navrhuje, aby Komisia ďalej rozvíjala taký strategický prístup, ktorý bude predstavovať kvantitatívny a kvalitatívny pokrok, pokiaľ ide o zaručenie základných práv v oblasti liečby.

4.5.2   Následne je potrebné, aby sa Komisia usilovala nielen o vypracovanie kvalitatívnych noriem, ale aby pomohla členským štátom realizovať takú politiku financovania, ktorá bude vychádzať z vyváženého prístupu.

4.5.3   V celej Európe by malo byť zaručené pokrytie širokou škálou vedecky podložených služieb zameraných na znižovanie poškodzovania zdravia (HIV/AIDS, hepatitída a predávkovanie) pre osoby s problémami súvisiacimi s drogami, ako aj ich prístupnosť, dosiahnuteľnosť a finančná dostupnosť. Medzi tieto služby by patrila detoxikácia, ústavná a ambulantná liečba, liečba v spoločenstve, rehabilitácia, opätovné začlenenie do spoločnosti, substitučná liečba a výmena použitých ihiel za čisté. Programy by mali byť dostupné za rovnakých podmienok vo väzenských zaradeniach, ako aj menšinovému obyvateľstvu a skupinám čeliacim diskriminácii.

4.5.4   EHSV sa domnieva, že protidrogová politika na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov by namiesto kriminalizácie a trestania osôb čeliacich problémom s drogami mala uprednostňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti a liečby osobám v núdzi.

4.5.5   EHSV chce poukázať na skutočnosť, že Európska únia nemá v súčasnosti k dispozícii žiadny nástroj, prostredníctvom ktorého by mohla upozorniť alebo sankcionovať tie členské štáty, ktoré nezabezpečujú možnosť využívať služby v oblasti liečby, ktorých účinnosť je vedecky preukázaná, a to ani v takom prípade, keď je ohrozený ľudský život, a tým porušujú ľudské práva.

4.5.6   EHSV preto povzbudzuje Komisiu, aby iniciovala vytvorenie takých inštitucionálnych mechanizmov, ktoré v jednotlivých členských štátoch zabezpečia skutočnú realizáciu iniciatív v príslušných oblastiach politiky vychádzajúcich z vedeckých dôkazov, a aby zabezpečila vyvážené a kontrolované fungovanie mechanizmov financovania podporujúcich realizáciu týchto iniciatív.

4.6   Medzinárodná spolupráca

4.6.1   EHSV podporuje dialóg s producentskými a tranzitnými krajinami, ako aj politiku zameranú na poskytnutie technickej pomoci a navrhuje, aby sa táto politika posilnila.

4.6.2   EHSV takisto podporuje, aby sa na základe vyváženého a komplexného prístupu a úplného rešpektovania ľudských práv posilnila spolupráca so susednými krajinami, strategickými partnermi a s krajinami, ktoré ležia na tranzitných trasách obchodu s drogami smerujúcimi do EÚ.

4.6.3   EHSV veľmi pozitívne hodnotí výsledky, ktoré dosiahlo Európske stredisko pre monitorovanie drog a drogovej závislosti od svojho založenia v oblasti monitorovania drog, zlepšovania kvality a dôslednosti poskytovania údajov, ako aj pri vypracovaní spoločných profesionálnych postupov.

4.6.4   EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie situácie v súvislosti so spoločenskými zmenami, ku ktorým dochádza v dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej krízy, s osobitným zreteľom na charakteristické znaky užívania drog a obchodu s drogami.

4.6.5   EHSV uznáva význam a výsledky troch dohovorov OSN o omamných látkach (9), zároveň však považuje za dôležité zdôrazniť, že dohovory, na rozdiel od svojich deklarovaných cieľov, nevytvorili vo veľkej väčšine krajín možnosti pre vhodný, spravodlivý a zákonný prístup k drogám, čo sa čiastočne vzťahuje aj na Európu. Na druhej strane, neklesol ani objem nezákonnej výroby a užívania, ba dokonca sa vo výraznej miere zvýšil, pričom vytvorený systém nezaručuje vždy opatrenia, pri ktorých bolo preukázané, že sú prospešné pre zdravie a dobré životné podmienky.

4.6.6   EHSV preto odporúča, aby Európska únia naďalej plnila úlohu kritickej strážkyne dohovorov OSN o omamných látkach a ich uplatňovania a aby pritom vychádzala z konsenzu medzi členskými štátmi a z rozsiahleho dodržiavania ľudských práv a vedeckých dôkazov. Ak to považuje za potrebné, Únia by mala sformulovať svoj postoj v záujme aktualizácie týchto dohovorov.

4.6.7   EHSV podporuje činnosť Fóra občianskej spoločnosti pre boj proti drogám a navrhuje, aby rozhodovacie orgány EÚ vo väčšej miere zohľadňovali zistenia tejto organizácie. EHSV by uvítal príležitosť zúčastňovať sa ako pozorovateľ na činnosti tejto organizácie.

5.   Činnosť v širšom kontexte

5.1   EHSV v súlade s článkom 11 ods. 3 a 4 Lisabonskej zmluvy navrhuje Komisii, ako aj členským štátom, aby sa posilnil aktívny spoločenský dialóg a aby sa profesionálne spoločenstvá, a podľa možnosti aj organizácie spotrebiteľov, intenzívne zapájali do procesu strategického plánovania s cieľom podporiť participatívnu demokraciu tak, aby koordinačnú činnosť verejných orgánov hodnotili priamo občania a profesionáli.

5.2   EHSV sa domnieva, že je potrebné obojsmerné politické plánovanie. Na globálnej úrovni je potrebné najmä vytvoriť súčinnosť harmonizovaných prístupov v rámci posilnenej koordinácie. Takisto je potrebný prístup na miestnej úrovni s cieľom nevytvárať len abstraktné opatrenia, ale aj také, ktoré vychádzajú z reálnych potrieb miestnych spoločenstiev a ktoré počítajú so spoluprácou týchto spoločenstiev.

5.3   EHSV sa jednoznačne domnieva, že v súvislosti so všetkými problémami týkajúcimi sa užívania psychoaktívnych látok („zákonnými“ a „nezákonnými“) je zo strednodobého hľadiska potrebné vypracovať komplexnú a zosúladenú odbornú politiku v oblasti závislosti. V súčasnosti sú tieto politiky z politických a právnych dôvodov od seba umelo oddelené, pričom využívajú mimoriadne odlišné nástroje, ktoré majú tendenciu potláčať vzájomné vplyvy, namiesto toho, aby sa navzájom posilňovali. Mimoriadne odlišný vzťah týchto politík k donucovacej sile štátu je pritom z hľadiska právnej istoty, ako aj ľudských práv otázny.

5.4   EHSV odporúča, aby Komisia pripravila podmienky na zabezpečenie prístupu ku kontrolovanému medicínskemu využitiu lekárskej konopy a k celému radu spôsobov substitučnej liečby.

5.5   EHSV sa stavia kriticky k spôsobu riešenia problému alkoholizmu na úrovni Únie, ktorý predstavuje najväčší spoločenský problém, a v tejto súvislosti naďalej trvá na svojich predchádzajúcich opravných stanoviskách (10) a naliehavo žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti podnikla rozhodné kroky.

---

(1)  COM(2011) 689 final.

(2)  Vo väčšine členských krajín sa nástroje v oblasti trestného práva v súčasnosti vzťahujú najmä na užívateľov drog a len v malej miere na osoby obchodujúce s drogami.

(3)  Článok 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(4)  Rámcové rozhodnutie Rady 2004/25/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami.

(5)  KOM (2011) 689 v konečnom znení

(6)  Prvá európska konferencia o ukazovateľoch týkajúcich sa ponuky drog. Spoločná iniciatíva na rozvoj udržateľných možností v oblasti monitorovania trhov s drogami, trestnej činnosti a aktivít na zníženie ponuky; Európska komisia, október 2010.

(7)  V určitých prípadoch sa rovnaké priestupky (napr. výmena malého množstva omamných látok medzi užívateľmi) v niektorej členskej krajine postihujú odňatím slobody vo výške dvoch až piatich rokov, zatiaľ čo v iných členských krajinách sa mobilizujú prostriedky v rámci vnútroštátnej/komunálnej politiky na poskytovanie pomoci (vytváranie pracovných miest, podpora v sociálnej oblasti a v oblasti bývania atď.).

(8)  KOM (2011) 573 v konečnom znení.

(9)  Jednotný dohovor o omamných látkach z roku 1961, zmenený a doplnený Protokolom o psychotropných látkach z roku 1971 a Dohovorom o nezákonnom obchodovaní s narkotikami a psychotropnými látkami z roku 1988.

(10)  Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 78 – 84; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 10 – 14.

---