29.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 191/38

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006“

COM(2011) 612 final – 2011/0274 (COD)

2012/C 191/07

Spravodajca: Carmelo CEDRONE

Európsky parlament (25. októbra 2011) a Rada (27. októbra 2011) sa rozhodli podľa článkov 177 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006“

COM(2011) 612 final – 2011/0274 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 3. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 480. plenárnom zasadnutí 25. a 26. apríla 2012 (schôdza z 25. apríla 2012) prijal 180 hlasmi za, pričom 9 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV celkovo súhlasí s prístupom Komisie, pokiaľ ide o nový návrh nariadenia o Kohéznom fonde, a oceňuje predovšetkým úsilie zosúladiť postupy týkajúce sa jednotlivých fondov s postupmi stanovenými vo všeobecnom nariadení, hoci konštatuje, že návrh obsahuje viaceré problematické aspekty (uvedené ďalej), ktoré by bolo potrebné dôkladnejšie preskúmať a vylepšiť, najmä vzhľadom na súčasnú situáciu Únie, v ktorej sa nachádza v dôsledku finančnej krízy a štátneho dlhu.

1.2   Oceňuje však, že sa fond bude dať použiť na podporu výroby a šírenia energie z obnoviteľných zdrojov, na podporu energetickej účinnosti, ochranu životného prostredia a prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, obnovu biodiverzity a ozdravovanie mestského prostredia. To by mohlo kladne vplývať na ďalšie sektory, ako napríklad cestovný ruch. Všetky tieto aspekty podporujú trvalo udržateľný rozvoj.

1.3   EHSV pokladá za dôležité, aby sa Komisia zamerala na zníženie počtu opatrení väčšou koncentráciou tematických oblastí v tomto krízovom období – ide o významný spôsob, ako obmedziť mrhanie zdrojmi a sústrediť ich na špecifické opatrenia, aby sa zvýšil ich multiplikačný účinok a aby pôsobili ako hnacia sila rastu a zamestnanosti.

1.4   EHSV súhlasí s návrhom financovať nástroj „Spájame Európu“, ale domnieva sa, že treba zabrániť tomu, aby sa stal špecifickým samostatným fondom, pretože by to mohlo viesť k zbytočnej duplicite.

1.5   EHSV vyjadruje veľké obavy a výhrady v súvislosti so súčasnými návrhmi týkajúcimi sa zásady podmienenosti (najmä makroekonomickej), ktorá sa nesmie riadiť snahou sankcionovať, ale skôr priradiť zodpovednosť a „odmeňovať“, čím by sa predišlo ohrozeniu a oslabeniu cieľa „konvergencia“.

1.6   EHSV sa nazdáva, že je nevyhnutné zlepšiť koordináciu jednotlivých druhov fondov a koordináciu medzi politikou súdržnosti ako celku a ostatnými hospodárskymi politikami EÚ, vrátane SPP, v posilnenom rámci spoločnej rozpočtovej politiky. To by vyvolalo multiplikačný účinok a posilnilo vplyv investícií. V oblasti hospodárskej politiky, vrátane politiky súdržnosti, by bolo žiaduce dosiahnuť posilnenú spoluprácu v záujme jednotného hospodárskeho riadenia, prinajmenšom v eurozóne, ako to už viackrát požadoval EHSV. Táto otázka však žiaľ na summite v decembri 2011 nebola doriešená.

1.7   Okrem toho je nevyhnutné zlepšiť v súčasnosti nevyvážené „inštitucionálne partnerstvo“ medzi Komisiou, štátmi a regiónmi, v rámci ktorého by Komisia mala opäť zaujať vedúce postavenie a pôsobiť ako opora. Toto partnerstvo by malo byť v každom štádiu sprevádzané partnerstvom, ktoré je vymedzené v článku 5 ods. 1 návrhu nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia, a ktoré je v súčasnosti často odsunuté do úzadia s poradnou, resp. informatívnou funkciou, pričom treba stanoviť kódex správania pre celú EÚ a kritériá hodnotenia prínosu partnerstva.

1.8   EHSV považuje za výsostne prioritnú otázku zjednodušenia všetkých úrovní postupov, tak v súvislosti s Kohéznym fondom, ako aj všetkými ostatnými štrukturálnymi fondmi, predovšetkým pokiaľ ide o zníženie administratívnej záťaže tým, že sa zavedú paušálne poplatky v prípade niektorých druhov projektov. Rozhodne by sa mala uplatňovať zásada „jeden raz stačí“.

1.9   Pre krajiny, ktoré sú najviac postihnuté krízou, je politika súdržnosti jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorý majú členské štáty k dispozícii na zmenšovanie sociálnych, hospodárskych a územných rozdielov, ako aj na obnovu rastu a zaručenie jeho trvalej udržateľnosti.

1.10   Spolufinancovanie: treba pozornejšie posúdiť a prehodnotiť kritériá spolufinancovania, ktoré by mali závisieť od skutočnej rozpočtovej situácie územných samospráv, aby sa predišlo tomu, že najslabšie regióny nebudú mať prístup k žiadnemu financovaniu.

1.11   EHSV sa nazdáva, že vzhľadom na súčasnú situáciu podmienenú reformami a ozdravovaním rozpočtov, pre ktorú je typická „dvojfázová“ politika (najprv „úsporné opatrenia“ prezentované ako hrozba, potom rast), neostáva priestor pre politiku podporujúcu investície a rast. Okrem toho sa domnieva, že rast a úsporné opatrenia by mali postupovať ruka v ruke. Preto by bolo vhodne upriamiť politiku súdržnosti týmto smerom, napríklad podporovaním podnikov, ktoré majú výrazné technologické zameranie a podstatne prispievajú k zamestnanosti mladých ľudí.

1.12   EHSV sa nazdáva, že hospodárske politiky uplatňované v súčasnosti v EÚ (úsporné opatrenia, finančné obmedzenia krajín, rozpočtové obmedzenia EÚ, fiškálna dohoda, obmedzenia ECB, atď.) vedú k hospodárskemu poklesu s nedozernými následkami, pričom by bolo naopak potrebné podporiť súčasne, či dokonca i prednostne, rast a zamestnanosť odvážnejším a rozhodnejším návrhom. Európska rada na svojom zasadnutí 30. januára 2012 poukázala na to, že k tomu môžu v tomto zmysle významne prispieť práve štrukturálne fondy (a súčasne sčasti i fondy SPP), i keď len v obmedzenej miere.

1.12.1   Znamená to, že je potrebné zaviesť európsky plán na podporu rastu (New Deal) (1), ktorý by obsahoval veľké cielené projekty, zahŕňal niektoré kľúčové sektory a dodal impulz hospodárstvu EÚ v pomerne krátkom čase. Mal by sa považovať za doplnok stratégie Európa 2020, ktorá je zameraná na dosahovanie výsledkov skôr v strednodobom časovom horizonte. Tento plán môže byť:

—	financovaný okamžite prostredníctvom zvyšných prostriedkov z programového obdobia 2007 – 2013, ku ktorým by sa hneď, ako to bude možné, na obmedzený čas dodala časť prostriedkov vyčlenených na obdobie rokov 2014 – 2020,

—	uskutočnený prostredníctvom projektov, ktoré je možné začať okamžite, zrýchleným postupom založeným na zásade subsidiarity alebo prostredníctvom radikálnej „dočasnej“ úpravy súčasných nariadení, ktorá by umožnila ich rýchle uplatnenie,

—	podporovaný a posilnený zo strany EIB, ktorá by vydala dlhopisy (článok 87 nového nariadenia). To by vyvolalo multiplikačný účinok na investície, ktoré by prilákali vonkajší kapitál a malo blahodarný vplyv na verejný dlh a euro, ktoré by sa posilnilo.

1.12.2   Tento plán na podporu rastu by sa mal uplatňovať s rovnakými kritériami aspoň počas prvých troch rokov nasledujúceho programového obdobia.

2.   Úvod

2.1   EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách opakovane pripomenul zásady a význam politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti a solidarity tak, ako sú obsiahnuté v zmluve a viackrát spomenuté aj v dokumentoch Komisie.

2.1.1   Tieto zásady sú v terajšom období nanajvýš aktuálne a zrejme doteraz ešte nikdy neboli vystavené takému veľkému ohrozeniu ako v súčasnosti, dokonca ani politikou rozširovania, keď sa staré členské štáty EÚ obávali, že prídu o fondy, a nové sa znepokojovali, že pridelené prostriedky nebudú postačovať na zvládnutie požiadaviek súdržnosti.

2.2   Napriek tomu je chvályhodné úsilie Komisie zohľadniť rôzne vonkajšie okolnosti zmeny a doplnenia nariadení, ako sú napr. návrh budúceho rozpočtu EÚ, stratégia Európa 2020 a po finančnej kríze nasledujúca kríza štátnych dlhov, ktorá podrobuje tvrdej skúške samotnú existenciu vnútorného trhu, a tým aj Únie.

3.   Nová politika súdržnosti: kontext, otázky, pripomienky a strategické aspekty

3.1   Ako je známe, Komisia v júni 2011 prijala balík návrhov týkajúcich sa viacročného finančného rámca, ktoré budú základom budúceho financovania EÚ v období rokov 2014 – 2020. Tento rámec by mal podporiť hlavne stratégiu Európa 2020 a poskytnúť dodatočné finančné prostriedky k rozpočtu, prípadne aj prostredníctvom EIB (projektové dlhopisy a/alebo euro-dlhopisy).

3.2   Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že v období prebiehajúcej hospodárskej krízy budú mnohé členské štáty nútené prijať drastické opatrenia, a teda zablokovať verejné i súkromné investície do infraštruktúry, čo bude mať vážne dôsledky pre rast a zamestnanosť. Navyše členské štáty často pri plánovaní v konečnom dôsledku dávajú prednosť „národným“, a nie cezhraničným projektom, ktoré majú celoeurópsky význam.

3.3   Kontext diskusie o nových nariadeniach týkajúcich sa politiky súdržnosti je teda veľmi špecifický a netypický, a tak by sa k nemu malo pristupovať. Napríklad by bolo potrebné zvážiť, či si má politika súdržnosti zachovať doterajší roztrieštený charakter a či je dostatočné a užitočné zdôrazňovať aspekt podmienenosti s cieľom zlepšiť súdržnosť a pomôcť členským štátom najviac zasiahnutým krízou.

3.4   Vzhľadom na obrovské ťažkosti, s ktorými v súčasnosti zápasí Únia, a na obmedzené prostriedky, ktoré sa dajú vyčleniť na rast, by možno bolo vhodnejšie upustiť od ďalších nariadení a kontrol. Tieto by sa naopak mali značne skresať, aby sa mohli dokončiť rozbehnuté projekty. Bolo by potrebné efektívne využiť a racionalizovať zdroje prostredníctvom nového mimoriadneho európskeho plánu na podporu rastu, akejsi „európskej novej dohody“ (New Deal) (2).

3.5   Ak sa radikálne nezmení súčasná stratégia EÚ, čo nepatrilo medzi témy summitu 8. a 9. decembra 2011, aj politika súdržnosti bude vystavená hlbokým zmenám. Ale najviac znepokojuje skutočnosť, že nebude schopná splniť svoju prvotnú úlohu, a to znižovať rozdiely v hospodárskej a sociálnej oblasti medzi jednotlivými oblasťami a regiónmi EÚ, ktoré sa naopak ešte prehĺbia ako výsledok hospodárskeho úpadku v dôsledku politiky úsporných opatrení na zníženie verejného dlhu. EÚ by preto potrebovala radikálnu zmenu a jednotné hospodárske riadenie.

3.6   Pokiaľ ide o metodológiu, ktorú navrhuje Komisia vo svojom návrhu reformy nariadení týkajúcich sa riadenia politiky súdržnosti v období rokov 2014 – 2020, a najmä pokiaľ ide o spoločné ustanovenia, ktorými sa riadia všetky fondy spadajúce pod spoločný strategický rámec, EHSV predkladá tieto hlavné pripomienky:

3.6.1   Vymedzenie spoločného strategického rámca: EHSV vypracuje stanovisko k očakávanému návrhu nového spoločného strategického rámca, ktorý Komisia predloží v roku 2012. Treba však ešte stanoviť, a to aj na základe úvah, ktoré Európska rada sformulovala na tému politiky súdržnosti 7. decembra 2011 (3), akým spôsobom Komisia zamýšľa pretransformovať „celkové a čiastkové ciele priorít Únie v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu […] na hlavné opatrenia pre EFRR, KF, ESF, EPFRV a EFNRH“.

3.6.1.1   Vo svojich predchádzajúcich stanoviskách EHSV upozornil na to, že je potrebné, aby si politika súdržnosti, síce prispôsobená cieľom stratégie Európa 2020 a nevyhnutne v súlade s nimi, zachovala svoj charakter politiky, ktorej cieľom je posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v členských štátoch EÚ.

3.6.1.2   Prepojenie týchto cieľov je zásadným predpokladom úspechu stratégie Európa 2020, ale Komisia doteraz nevysvetlila, ako funkčne, koordinovane a finančne udržateľne zaistiť takéto prepojenie medzi stratégiami vymedzenými v spoločnom strategickom rámci a vytýčenými národnými programami reforiem.

3.6.2   Zmluva o partnerstve: EHSV súhlasí s názorom Európskeho parlamentu a Výboru regiónov, podľa ktorých sa na tejto zmluve musia najprv dohodnúť členské štáty a regióny a až následne by ju mali prerokovať členské štáty s Komisiou.

3.6.2.1   EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci rokovaní, ktoré sa otvoria s členskými štátmi, zaujal prístup zohľadňujúci viacúrovňové riadenie, ktorý navrhuje Komisia, ale zároveň požaduje, aby boli presnejšie vymedzení inštitucionálni aktéri (na národnej i miestnej úrovni), ktorí by mali stanoviť a podpísať zmluvy o partnerstve s Komisiou, a aby sa zaručila rozsiahla účasť zástupcov občianskej spoločnosti na vypracúvaní týchto dokumentov.

3.6.3   Tematická koncentrácia: EHSV súhlasí s návrhom Komisie znížiť počet projektov financovaných z prostriedkov politiky súdržnosti sústredením finančných prostriedkov na strategické projekty, ktoré sú považované za nevyhnutné, aby sa zaručila udržateľnosť súdržnosti a procesov hospodárskeho rozvoja, ktoré by sa mali iniciovať v menej rozvinutých regiónoch, prechodných regiónoch a rozvinutejších regiónoch.

3.6.3.1   Výber tematických oblastí, do ktorých by sa malo investovať v nasledujúcom sedemročnom programovom období, treba prenechať členským štátom na vlastné rozhodnutie, i keď musí byť stanovený spoločne s Komisiou po pozornom posúdení súladu návrhov so stratégiou Európa 2020.

3.7   Podmienenosť: EHSV konštatuje, že ide o jeden z aspektov, pri ktorých prevládajú najväčšie rozdiely v náhľadoch jednotlivých európskych inštitúcií (Parlamentu, Rady, Výboru regiónov atď.) v súvislosti s návrhom Komisie, a nazdáva sa, že nebol dostatočne vyjasnený význam, účel a spôsob vykonávania pojmu „podmienenosť“. Zatiaľ čo možno považovať za opodstatnené niektoré návrhy ex ante, ku ktorým by sa mala dodať sociálna podmienenosť, EHSV nemôže súhlasiť s makroekonomickou podmienenosťou v podobe, v akej je sformulovaná.

3.7.1   Bez toho, aby EHSV spochybňoval požiadavku zaručiť Komisii, že prostriedky štrukturálnych fondov sa budú využívať v súlade so zásadami, cieľmi a lehotami stanovenými v nariadeniach EÚ, sa nazdáva, že Komisia by mala prehodnotiť svoj návrh a zohľadniť nasledujúce pripomienky:

—	podmienenosť je nástroj, ktorý treba poňať a vytvoriť metodicky skôr s cieľom pomôcť členským štátom využívať prostriedky spôsobom, ktorý požaduje Komisia, než ako nástroj, ktorý by sa mal používať na „trestanie“ členských štátov,

—	pokiaľ ide o princípy podmienenosti (ex ante, makroekonomickej), pozornosť treba prednostne venovať opatreniam, ktoré by mohli podnietiť členské štáty, aby lepšie (t. j. racionálnejšie a efektívnejšie) a rýchlejšie využívali prostriedky, ktoré boli pridelené regiónom zaostávajúcim za priemerom EÚ,

—

väčšiu pozornosť by mala Komisia venovať najmä štádiu príprav programov, t. j. strategickému plánovaniu, počas ktorého sa stanovujú priority a zodpovednosť celoštátnych inštitúcií a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov územného rozvoja. Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu a pomáhať krajinám a regiónom pri využívaní fondov,

—

rovnaká pozornosť by sa mala venovať aj štádiu overovania podmienenosti ex ante, kde je potrebné overiť, či v členských štátoch existujú podmienky na zabezpečenie dodržiavania zásad proporcionality a subsidiarity pri uskutočňovaní politiky súdržnosti. Aj v tomto prípade EHSV opakovane poukazuje na to, že zásada podmienenosti by sa mala používať ako účinný nástroj, ktorý dokáže podnietiť členské štáty, aby správne uplatňovali právne predpisy týkajúce sa štrukturálnych fondov. Len vo veľmi výnimočných prípadoch a po opakovanom prejavení zjavnej vôle členského štátu brzdiť reformy, ktoré požaduje Komisia, je možné uplatniť sankčné opatrenia.

3.7.2   Pokiaľ ide o makroekonomickú podmienenosť, EHSV rovnako ako EP a niektoré členské štáty vyjadruje znepokojenie nad možnosťou uvaliť sankcie na regióny a príjemcov programov EÚ, ak ústredné vlády nevykonávajú opatrenia na zníženie verejného dlhu efektívne, resp. v dostatočnom rozsahu. Treba nájsť alternatívne riešenia, aby sa predišlo tomu, že sa zodpovednosť za národné fiškálne politiky prenesie na regionálne orgány a aktérov, ktorí nemajú možnosť ovplyvniť tieto rozhodnutia. V tejto súvislosti by bola potrebná väčšia koordinácia medzi členskými štátmi a v rámci nich.

3.8   Politika súdržnosti sa teda okrem podmienenosti musí zaoberať niektorými dôležitými aspektmi, ktoré sa týkajú všetkých fondov. Predovšetkým:

—	dosiahnuť koordináciu a komplementárnosť fondov a koordináciu medzi nimi a ostatnými európskymi hospodárskymi politikami,

—	dosiahnuť inštitucionálnu koordináciu opatrení politiky súdržnosti, aj prostredníctvom posilnenej spolupráce,

—	radikálne zjednodušiť súčasné komplikované postupy a predpisy na všetkých úrovniach uplatňovania,

—	vytvoriť (okrem inštitucionálneho partnerstva) skutočné a vplyvné hospodársko-sociálne partnerstvo,

—	prispôsobovať spolufinancovanie podmienkam územných orgánov,

—	obnoviť úlohu Komisie a uprednostňovať projekty s celoeurópskym alebo makroregionálnym významom,

—	prideľovanie výkonnostnej rezervy („odmeňovanie“) môže mať za následok dodatočné administratívne zaťaženie a oddialiť poskytnutie prostriedkov na nevyhnutné projekty v oblasti súdržnosti,

—	uplatniť daň z pridanej hodnoty.

4.   Hlavné ciele Kohézneho fondu

4.1   Kohézny fond, založený v roku 1993, je určený štátom, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je menej ako 90 % priemerného HND na obyvateľa v EÚ, hlavne na podporu projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry a životného prostredia, energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie. Investície sa preto zameriavajú najmä na realizáciu transeurópskych dopravných a energetických sietí, na podporu energetickej účinnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a posilnenie verejnej dopravy.

4.2   Jeho podiel na celkových výdavkoch politiky súdržnosti tvorí približne 18 % a prispieva k realizácii jej cieľov v súlade s ustanoveniami zmluvy. Treba však poznamenať, že výsledky presiahli očakávania, keďže Kohézny fond v regiónoch, kde bol využitý, dodal pridanú hodnotu investíciám, ktorými sa podporil rast a zamestnanosť, hoci sa prejavili aj mnohé účinky rozptylu prostriedkov v dôsledku nadmerného počtu financovaných projektov (1 192 v období rokov 2000 – 2006).

4.3   Nové nariadenie prináša málo zmien: v článku 2 sa obmedzuje na určenie rozsahu podpory z Kohézneho fondu v dvoch zoznamoch, pričom v jednom stanovuje povolené použitie a v druhom – čo je dosť zvláštne –, na čo sa prostriedky nesmú použiť, a to konkrétne na odstavenie jadrových elektrární a bývanie. V článku 3 sa vytyčujú investičné priority: štyri oblasti pôsobnosti s ďalšími spresneniami, bez toho, aby sa jasne stanovilo, či sú uvedené len ako príklad, alebo sú záväzné, i keď na druhej strane takýto druh pokynov uľahčuje využívanie fondov a zvyšuje jeho flexibilitu. V článku 4 a príslušnej prílohe sú uvedené ukazovatele.

4.4   Pre krajiny, ktoré sú najviac postihnuté krízou, je politika súdržnosti jedným z najdôležitejších nástrojov, ktorý majú členské štáty k dispozícii na zmenšovanie sociálnych, hospodárskych a územných rozdielov, ako aj na obnovu rastu a zaručenie jeho trvalej udržateľnosti.

5.   Nový návrh nariadenia: pripomienky

5.1   Naše pripomienky sa okrem tých, ktoré sú uvedené v bode 3.3, týkajú hlavne kritérií výberu projektov, prostriedkov vyčlenených na nástroj „Spájame Európu“ na financovanie hlavných dopravných sietí, ako aj ukazovateľov.

5.2   Pokiaľ ide o výber projektov, ktoré sa majú financovať, EHSV trvá na požiadavke, aby boli v súlade s usmerneniami prijatými rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady v tejto oblasti (transeurópske dopravné siete, environmentálne projekty a projekty v oblasti energetiky) a nazdáva sa, že Komisia by mala uviesť špecifické druhy aktivít, ktoré je možné financovať z prostriedkov kohézneho fondu, a stanoviť kritériá, ktoré by členským štátom pomohli vybrať najvhodnejšie projekty na dosiahnutie cieľov kohézneho fondu, ktorých je však naozaj priveľa (až jedenásť!).

5.3   EHSV sa predovšetkým domnieva, že prostriedky z Kohézneho fondu použité v predchádzajúcich fázach plánovania boli rozdelené na príliš veľký počet projektov, čím sa znížil celkový vplyv a nedošlo k očakávanému posilneniu dopravnej infraštruktúry. Ak má byť výber dôkladnejší a sústrediť sa na projekty väčšieho rozsahu a dosahu, a to jednak v sektore dopravy, jednak v oblasti životného prostredia a energetiky, bolo by vhodné zohľadniť špecifickú situáciu členských krajín. To by účinnejšie prispelo k znižovaniu rozdielov v infraštruktúre, ktoré naďalej pretrvávajú medzi jednotlivými regiónmi Únie.

5.4   Pokiaľ ide o prostriedky vyčlenené na nástroj „Spájame Európu“ (Connecting Europe Facility) na financovanie projektov v oblasti dopravy, energetiky a IKT, celkovo dosahujú objem 50 miliárd EUR, vrátane 10 miliárd z Kohézneho fondu, ktorý sleduje rovnaké ciele (zásada proporcionality). V tejto súvislosti sa EHSV nazdáva, že toto rozhodnutie treba dôkladnejšie preskúmať, pretože nie sú jasné dôvody, ktoré viedli Komisiu k rozhodnutiu:

—

vytvoriť ďalší fond spravovaný ústredne výkonnou agentúrou, pričom bude nevyhnutné zabezpečiť koordináciu s ostatnými strategickými programami na národnej i európskej úrovni v príslušnej oblasti, ako aj so spoločným strategickým rámcom politiky súdržnosti a zmluvami o partnerstve uzavretými s členskými štátmi. Ide teda o zbytočné prekrývanie činnosti a právomocí,

—

vyčleniť na tento fond taký značný objem prostriedkov, ktorý je však skromný v porovnaní s objemom, ktorý by bol podľa odhadov Komisie potrebný na pokrytie budúcich potrieb v oblasti prepravy tovaru a osôb (500 miliárd EUR do roku 2020), energetiky (1,5 trilióna EUR na obdobie rokov 2010 – 2030) a informačných a komunikačných technológií (250 miliárd EUR). Tieto prostriedky by boli ubraté štrukturálnym fondom a v menšom rozsahu aj Kohéznemu fondu. Tým by sa znížil objem dostupných prostriedkov určených pre dopravnú infraštruktúru a životné prostredie, čo by bolo spojené so zbytočnými komplikáciami. Vzhľadom na veľký počet regiónov, ktoré majú potenciálne nárok na toto financovanie, by tieto prostriedky zrejme nevyvolali žiaduci multiplikačný účinok (nové projekty a nové financovanie, aj zo strany súkromného sektora), ktorý očakáva Komisia, a viedlo by to jedine k ďalšiemu rozptylu prostriedkov z fondov. Výbor sa v tejto súvislosti vyslovuje za to, aby sa na dosiahnutie žiaduceho efektu začlenili prostriedky súkromného sektora a aby sa predišlo fragmentácii.

5.5   EHSV kladne hodnotí ukazovatele ktoré zaviedla Komisia, i keď sa nazdáva, že sú pomerne všeobecne formulované a nepostačujúce: chýba napríklad zmienka o vplyve na životné prostredie, odkazuje sa len na kvantitatívne hodnoty („ukazovatele“) a vzťahuje sa to na odpad, alebo aj na celkovú dĺžku novovybudovaných ciest vyjadrenú v km atď.

---

(1)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Rast a štátny dlh v EÚ: dva inovatívne návrhy“, Ú. v. EÚ C 143, 22.05.2012, p. 10).

(2)  Tamže.

(3)  COM(2011) 615 final – 2011/0276 (COD).

---

---