23.7.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/19

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Poľnohospodárske, stavebné a manipulačné stroje a zariadenia: východiská z krízy“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 218/04

Spravodajca: Virgilio RANOCCHIARI

Pomocný spravodajca: Patrizio PESCI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 15. júla 2010 rozhodol v súlade s článkom 29 odsek 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Poľnohospodárske, stavebné a manipulačné stroje a zariadenia: východiská z krízy“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. apríla 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 471. plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011 (schôdza zo 4. mája 2011) prijal 151 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky priemysel stavebných a poľnohospodárskych strojov a zariadení postihla kríza mimoriadne vážne v čase, keď sa zásadne mení svetový dopyt. Odvetvie je napriek tomu súčasťou veľmi konkurencieschopného a technologicky pokrokového priemyslu.

Aby sa však zabezpečila udržateľnosť a konkurencieschopnosť odvetvia a zabránilo sa dlhodobým nadmerným výrobným kapacitám v EÚ, potrebujeme:

—	právny rámec, ktorý neobmedzuje schopnosti výrobcov inovovať a vyvíjať stroje a zariadenia, ktoré budú zodpovedať požiadavkám zákazníkov,

—	rovnaké podmienky činnosti v Európe vďaka účinnému trhovému dohľadu: trhový dohľad a colné orgány by mali účinne presadzovať nariadenie č. 765/2008 a sprísniť kontrolu európskeho trhu,

—	také právne predpisy týkajúce sa výrobkov a takú obchodnú politiku, ktoré zabezpečia voľný prístup na svetové trhy,

—

európske právne predpisy, ktoré zohľadnia relatívne klesajúci význam európskeho trhu, keďže centrum svetového trhu sa stále viac presúva do Južnej Ameriky a Ázie, a preto by sa na udržanie výrobných závodov v EÚ malo počítať so všetkými potrebnými opatreniami, vrátane odbúravania byrokracie a podporovania dobrovoľných opatrení odvetvia,

—	európsku a svetovú harmonizáciu požiadaviek bezpečnosti cestnej premávky a ochrany životného prostredia,

—	zlepšené pracovné podmienky a uplatňovanie opatrení v celej EÚ, aby sa v budúcnosti zabránilo nadbytočným kapacitám a aby sa poháňal vpred vývoj nových výrobkov a nových nápadov v organizácii práce založených na poznatkoch všetkých aktérov,

—	program financovania a stimulov na podporu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov.

1.2   Na základe verejnej diskusie, ktorá sa uskutočnila 11. novembra 2010 v Bologni ako súčasť medzinárodnej výstavy poľnohospodárskych strojov EIMA s účasťou mnohých aktérov, uvádzame v nasledujúcich častiach podrobnejšie odporúčania.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1   Európsky priemysel poľnohospodárskych a stavebných strojov a zariadení prináša technické riešenia ako efektívne uspokojovať také základné ľudské potreby, ako sú potraviny pre rastúce svetové obyvateľstvo, poskytovanie bývania a zabezpečenie potrebnej infraštruktúry.

2.2   Výsledkom vysokých cien pôdy a ostatných pozemkov v Európe je európsky dopyt po mimoriadne efektívnych a inovatívnych riešeniach v poľnohospodárstve a stavebníctve, čo v technológiách zabezpečuje európskemu priemyslu vedúce svetové postavenie.

2.3   Kým v Európe dopyt stagnuje, trhy v Ázii, Latinskej Amerike, Afrike a krajinách Spoločenstva nezávislých štátov rýchlo rastú a budú aj naďalej rýchlo rásť. Preto sa objavili iní svetoví aktéri, ktorí sa stávajú konkurencieschopnými aj mimo svojich domácich trhov.

2.4   Svetová finančná kríza značne postihla obidve odvetvia. Po spľasnutí bubliny v bytovej výstavbe došlo v druhej polovici roku 2008 v odvetví stavebných strojov a zariadení k prudkému poklesu. V roku 2009 nasledovalo drastické krátenie investícií v stavebníctve s 42 % poklesom obratu. Krátenie bolo spôsobené hlavne tým, že zákazníci nemali dostatok príležitostí získať financovanie, a poklesom činnosti v stavebníctve.

2.5   Účinky krízy neskôr pocítilo odvetvie poľnohospodárskych strojov a aj keď pokles v roku 2009 bol menej výrazný (22 %), oživenie sa nezačalo v roku 2010 tak, ako v iných priemyselných odvetviach a pokles obratu za celý rok 2010 sa odhaduje na 9 %. Hlavným problémom bol opäť nedostatok finančných možností zákazníkov spojený s neistotou.

2.6   Narastá posun v dopyte po výrobkoch. Kým trhy mimo Európy s omnoho menej prísnymi právnymi požiadavkami rastú, dopyt po výrobkoch z EÚ, ktoré spĺňajú najprísnejšie právne predpisy o bezpečnosti a ochrane životného prostredia, zaznamenáva pokles. To zväčšuje už teraz komplexnú paletu výrobkov. Zároveň to spôsobuje presuny výrobných závodov, keď sa výrobky určené na trhy mimo EÚ vyrábajú bližšie k zdroju dopytu, čo spôsobuje stratu pracovných miest v EÚ.

3.   Poľnohospodárske a stavebné stroje a zariadenia: strategická dôležitosť odvetvia, očakávané výzvy, štruktúra trhu

3.1   Malé množstvá, veľká rozmanitosť výrobkov a silná závislosť od dodávateľov

Obidve odvetvia sú si veľmi podobné, pokiaľ ide o rozsah a paletu výrobkov.

Existujú veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré vyrábajú veľkú paletu výrobkov obsahujúcu najčastejšie používané druhy strojov a zariadení, ako sú poľnohospodárske traktory, rýpadlá alebo kolesové nakladače.

Zároveň jestvujú výrobcovia, od značne veľkých regionálnych výrobcov po malé a stredné podniky, ktorí pokrývajú väčšinu zvyčajných druhov strojov a zariadení, ale nájdu si spôsoby, ako prežiť tým, že na trh dodávajú mimoriadne špecializované výrobky.

Rozsah špecializácie a rozmanitosť výrobkov ponúkaných na trhu je často v nepomere k skutočnej veľkosti výrobcu. Je dosť bežné nájsť výrobcov, ktorí produkujú až 200 rozličných modelov a ponúkajú stroje a zariadenia s veľmi špecifickým určením, pričom predávajú menej ako 1 000 kusov ročne, a mnoho iných, ktorí prežijú s predajom sérií menších ako 100 kusov ročne z každého modelu.

3.2   Zamestnanosť a výroba

3.2.1   Trh s poľnohospodárskymi strojmi úzko kopíruje trendy v poľnohospodárstve.

Bez najnovších strojov by moderné, efektívne a konkurencieschopné poľnohospodárstvo nejestvovalo. Dnes pracuje v poľnohospodárstve viac ako 10 miliónov ľudí. Kým počet pracovníkov v tomto odvetví klesá, ešte stále je možné vidieť rozdiely medzi 15 pôvodnými krajinami EÚ a tzv. novými členskými štátmi, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004.

V 15 pôvodných krajinách EÚ je v tomto odvetví zamestnaných „iba“ 4,0 % pracovníkov, kým v 12 nových členských štátoch predstavujú 13,4 % všetkých pracovných síl.

Preto je podľa názoru EHSV potrebná silná spoločná poľnohospodárska politika pre poľnohospodárov, ale aj pre priemysel, aby sa zachovali investície do výskumu a vývoja, čím sa dodržia obmedzenia právnych predpisov a uspokojí dopyt kupujúcich.

V odvetví poľnohospodárskych strojov je okolo 4 500 výrobcov, ktorí v roku 2008 dosiahli obrat okolo 28 miliárd eur. V odvetví pracuje 135 000 ľudí a ďalších 125 000 ľudí pracuje v distribúcii a opravárenstve.

Dve tretiny výroby z 27 krajín EÚ sa sústreďujú v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve, pričom 12 tzv. nových krajín má spoločný podiel 7 % výroby strojov a zariadení v EÚ.

3.2.2   Stavebníctvo v EÚ zamestnáva 7,1 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Výroba stavebných strojov a zariadení je podobná ako pri poľnohospodárskych strojoch, pretože takmer dve tretiny európskej produkcie pochádza z Talianska, Nemecka, Francúzska, Španielska a Spojeného kráľovstva. Spolu je v Európe približne 1 200 spoločností, s celkovým obratom 31 miliárd eur v roku 2008, ktorý v roku 2009 poklesol na 18 miliárd. To predstavuje 42 % pokles.

Toto odvetvie priamo zamestnáva 160 000 pracovníkov. Odhaduje sa, že v dodávateľskom reťazci, distribúcii a opravárenskej sieti od tohto odvetvia nepriamo závisí ďalších 450 000 pracovných miest. Podľa odhadov odvetvia poklesol v roku 2010 počet priamych pracovných miest o 35 % a nepriamych o 20 %.

Je však zjavný nedostatok kvalifikovaného a mladého personálu. Prieskum práce v technologických odvetviach Fínska ukázal, že ťažkosti s náborom kvalifikovaných pracovníkov sa zvýšili. Pracovné sily chýbajú v povolaniach, ktoré na prvých priečkach zoznamu figurujú viac ako desať rokov: zvárači, kovoobrábači, mechanici a inžinieri.

3.3   Závislosť od dodávateľov súčiastok a motorov

Európski dodávatelia mali v obidvoch odvetviach vždy vedúce postavenie v celosvetovom kontexte, pokiaľ ide o pokrokové technológie a akosť ponúkaných strojov a zariadení. V týchto odvetviach sa pokrokové technológie, od vysoko automatizovaných funkcií a vysokého rozlíšenia GPS kvôli presnosti pri poľných prácach, až po plynule meniteľné prevody a elektroniku, považujú za bežné.

Na druhej strane potreba prevádzkovania v extrémnych podmienkach (prach, blato, ľad, extrémne teplo a chlad) znamená, že bežné komponenty nesplnia požiadavky, ani nezabezpečia ďalší potrebný špecifický vývoj.

V odvetví rastú obavy, že v budúcnosti by nemuseli byť k dispozícii potrební európski partneri v odvetví komponentov, ktorí by vďaka všeobecnému vývoju zabezpečili technologické prvenstvo.

Kľúčovým prvkom vývoja a dodržiavania právnych predpisov sú motory, ale na rozdiel od automobilového odvetvia majú iba veľké nadnárodné spoločnosti prevádzky na výrobu motorov.

Počet nezávislých výrobcov motorov klesá a na trhu majú iba okrajové postavenie. Väčšina výrobcov strojov a zariadení je často vystavená problému závislosti od dodávateľov motorov, ktorí sú kontrolovaní konkurentmi.

3.4   Význam distribučnej a opravárenskej siete

Sieť predajcov a opravovní je jedným z rozhodujúcich činiteľov úspechu výrobcu. Takéto komplexné stroje predstavujú riziká týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa nesprávne používajú a nedostatočne udržiavajú. Vyžadujú si distribučnú sústavu s kvalifikovanými pracovníkmi, ktorí pomáhajú pri výbere najvhodnejšej technológie a poskytujú kvalitnú údržbu a opravy, aby sa zabezpečili rýchle a spoľahlivé služby zodpovedajúce týmto komplexným zariadeniam, očakávaniam zákazníkov, pokiaľ ide o vlastnosti zariadení, a podmienkam v odvetviach, v ktorých má vplyv podnebie, sezónnosť a presné termíny.

3.5   Účinok hospodárskej krízy na rast a výrobu

Hospodárska kríza postihla obidve odvetvia veľmi tvrdo a v čase, keď bol svetový dopyt na vysokej úrovni. Dopyt po stavebných strojoch a zariadeniach celosvetovo prudko klesol v štvrtom kvartáli roku 2008. V roku 2009 sa celkový predaj európskych výrobcov znížil o 42 %, čo spôsobilo mimoriadny nárast zásob a veľmi nízku vyťaženosť kapacít. Ako už bolo spomenuté, za celý rok 2010 sa zaznamenal ďalší pokles o 9 %, kým koncom roku 2010 sa opäť oživil dopyt v Ázii.

V odvetví poľnohospodárskych strojov a zariadení začali účinky krízy pôsobiť neskôr, keďže poľnohospodárstvo menej závisí od celkovej hospodárskej situácie. V roku 2009 však predaj klesol o 22 % a v roku 2010 o ďalších 9 %.

V oboch odvetviach sa v roku 2010 očakáva jednociferné zvýšenie, čo je oveľa menej, než je potrebné na návrat k obdobiu pred krízou.

Hlavným obmedzujúcim činiteľom bola počas krízy nedostatočná dostupnosť úverov, hlavne pre zákazníkov na financovanie nových strojov, ale aj pre výrobcov. Okrem toho samozrejme nedostatočná činnosť osobitne v stavebníctve obmedzila dopyt po nových zariadeniach. V oboch odvetviach bol dopyt veľmi kolísavý.

4.   Ťažkosti a výzvy očakávané po kríze

Hospodárska kríza ukázala niektoré špecifiká obidvoch odvetví a spôsobila veľmi ťažkú situáciu, pri ktorej je potrebná politická intervencia.

4.1   Nedostatok dodávateľov a know-how

Je dôležité zdôrazniť, že priemysel stavebných strojov a zariadení v súčasnosti prechádza podstatnými a zásadnými zmenami.

Záujem svetového trh sa stále viac sústreďuje do Južnej Ameriky a Ázie.

Kým v roku 2005 pochádzalo 20 % celkového svetového dopytu po stavebných strojoch a zariadeniach z Európy, v roku 2014 to bude už iba 14 % celosvetového dopytu (1).

Najpôsobivejšie zmeny sa týkajú Číny a Indie. Očakáva sa, že v roku 2014 bude čínsky dopyt po stavebných strojoch a zariadeniach predstavovať 34 % svetového dopytu v porovnaní s iba 18 % v roku 2005, čo znamená, že za 9 rokov sa dopyt zdvojnásobí.

Následky takejto zmeny majú rozhodujúci význam, pretože dopyt z USA a EÚ spolu bude predstavovať iba 29 % svetového dopytu.

Účinkom krízy sa podstatne urýchlil trend masívneho presunu výroby bližšie k novým trhom mimo Európy. Výsledkom bolo dramatické zníženie počtu dodávateľov kľúčových komponentov v Európe. To sa týka nielen presunu výrobných závodov, ale aj potrebného know-how.

Keďže potreby a špecifikácie cudzích trhov sa odlišujú od európskych, rastú obavy z nedostatku cenovo prijateľných európskych dodávateľov kľúčových komponentov, ktorí by v budúcnosti mohli dodávať podľa európskych potrieb.

Iným problémom je dostupnosť ocele v oživenom svetovom hospodárstve, keďže zvyšovanie cien a ochranné opatrenia by mali negatívne účinky na toto odvetvie, ako ukazujú údaje spred krízy.

4.2   Účinky na zamestnanosť: starnúca pracovná sila, nedostatok kvalifikovaného personálu a únik mozgov

Strojárstvo v Európe zamestnáva 3,6 milióna ľudí (2).

Z nich 10 % pracuje v priemysle poľnohospodárskych a stavebných strojov a zariadení. Vo všeobecnosti má odvetvie starnúcu pracovnú silu: iba 20,1 % pracovníkov je mladších ako 30 rokov, kým priemer v iných nefinančných tovarových odvetviach je okolo 1 zo 4 pracovníkov.

Pokiaľ ide o používateľov, poľnohospodári bojujú s tým istým problémom: iba 7 % všetkých európskych roľníkov je mladších ako 35 rokov. Poľnohospodárstvo a stavebníctvo priťahuje menej ľudí než iné odvetvia, keďže práca je náročnejšia a menej platená, než pri iných zamestnaniach v Európe.

Hospodárska kríza ešte zhoršila všetky známe charakteristiky odvetvia, ako je jeho slabý verejný imidž, pre ktorý si ľudia neuvedomujú dôležitosť tohto odvetvia pre celé spoločenstvo, nedostatok kvalifikovaných robotníkov a inžinierov, rozdiel medzi potrebnými kvalifikáciami a kvalifikáciami dostupnými na trhu práce, rozmanitosť a rozdielnosť kvalifikačných nomenklatúr a národných osvedčení pri rozličných stupňoch vzdelania, chýbajúce elitné vzdelávanie v prírodných vedách a v inžinierskych odboroch.

Odvetvie sa snažilo o zachovanie pracovných miest, kde sa len dalo. Ako však už bolo povedané, počet pracovníkov zamestnaný v priemysle stavebných strojov a zariadení sa oproti roku 2008 znížil o 35 % (3).

Výsledkom krízy bol aj únik mozgov smerom na Ďaleký východ a do Južnej Ameriky, kde sú trhy živšie a kde mala kríza menej dramatické účinky.

5.   Činnosť potrebná na úrovni EÚ

5.1   Zabezpečiť zintenzívnenie opatrení na boj proti nekalej konkurencii

Hlavným problémom európskeho priemyslu stavebných strojov a zariadení zostáva dovoz, predaj a používanie takých strojov a zariadení v EÚ, ktoré nezodpovedajú predpisom. Zariadenia po prvýkrát uvádzané na trh EÚ musia spĺňať všetky požiadavky bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Stroje, ktoré tieto požiadavky nespĺňajú, nezodpovedajú predpisom a členské štáty by mali zabrániť ich umiestňovaniu na trh EÚ.

Sú zdrojom nekalej konkurencie a podkopávajú schopnosť bona fide dodávateľov vykonávať výskumno-vývojové činnosti. To zasa ohrozuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu stavebných strojov a zariadení a pracovné miesta, ktoré poskytuje. Stroje, ktoré nezodpovedajú predpisom budú s väčšou pravdepodobnosťou príčinou nehôd a úrazov a často nespĺňajú ekologické normy požadované Európskou úniou.

Pre výrobcov, ktorý spĺňajú právne predpisy EÚ, sú v súčasnosti výzvou výrobky umiestňované na trh EÚ za nespravodlivých podmienok a za zlomok trhovej ceny výrobkov zodpovedajúcich predpisom. Úrady nemajú prostriedky a zdroje na riešenie tejto situácie, keďže právne predpisy nie sú vždy jasné, pokiaľ ide o ochranu legálnych výrobkov.

Na trh EÚ sa nelegálne umiestňuje stále viac strojov, ktoré nezodpovedajú predpisom, a bez toho, aby orgány dohľadu a colné úrady účinne zasiahli, aj keď prísnejšia legislatíva nadobudla účinnosť 1. januára 2010 (nariadenie č. 765/2008).

Odporúčanie: EHSV vyzýva Európsku komisiu a orgány členských štátov, aby urobili potrebné kroky na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu EÚ a zaručili rovnaké podmienky činnosti výrobcom, ktorí musia čeliť medzinárodnej konkurencii.

5.2   Musia sa urobiť správne rozhodnutia na zlepšenie životného prostredia

Tak ako v automobilovom priemysle, jednou z najväčších výziev obidvoch odvetví sú právne predpisy upravujúce emisie z mobilných strojov. V porovnaní s automobilovým priemyslom sú náklady na dosiahnutie zhody prepočítané na výrobok pri mobilných strojoch mimoriadne vysoké, keďže výroba a predaj sú oveľa nižšie a počet rozličných modelov oveľa vyšší.

Pri nasledujúcej etape obmedzovania emisií, ktorá začína v roku 2011 (etapa III B), a pri ďalšej etape už plánovanej na rok 2014 (etapa IV) sa limity rozhodujúcich znečisťujúcich látok znížia o viac ako 90 % v porovnaní so súčasnou úrovňou. Úpravy sa budú týkať motorov, ale vyžadujú si aj zásadné prekonštruovanie celého stroja.

Zavedené emisné úrovne si vyžadujú technológie využívajúce palivá s veľmi nízkym obsahom síry, ktoré sa pre stroje používané mimo verejných komunikácií v Európe ťažko získavajú a sú úplne nedostupné mimo Európy. To bude brániť predaju tak nových, ako aj používaných strojov mimo Európy.

Ako opatrenie na zmiernenie krízy žiadali zástupcovia priemyslu legislatívny nástroj, ktorý by umožnil zvýšiť počty motorov, s ktorými sa počíta podľa systému flexibility v platných smerniciach. Pre odvetvie by tak za cenu jednorazového zvýšenia emisií o približne 0,5 % vyplynuli značné úspory nákladov. Európska komisia požiadavku podporila a predstavila dva návrhy pozmeňujúce a doplňujúce príslušné smernice. Návrhy v súčasnosti posudzuje Rada a Európsky parlament. Pokrok v tejto oblasti je príliš pomalý a mohol by zredukovať plánovaný kladný ekonomický účinok návrhov.

EHSV odporúča, aby sa čo najskôr prijali ďalšie ustanovenia o flexibilite pre ďalšiu etapu právnych predpisov o necestných mobilných strojoch a vypracoval podobný návrh o poľnohospodárskych traktoroch.

Zníženie emisií pevných častíc a oxidov dusíka v budúcnosti si bude vyžadovať špeciálne technológie, ktoré zvýšia spotrebu paliva a teda emisie oxidu uhličitého. Snahy výrobcov predišli skutočnému zvýšeniu spotreby paliva zlepšením účinnosti celého stroja. Akékoľvek nové právne predpisy o limitoch resp. obmedzovaní emisií oxidu uhličitého by mali byť v súlade s platnými právnymi predpismi o emisiách a pred ich zavedením by sa malo ponechať dostatočné prechodné obdobie po skončení súčasných emisných etáp.

Odporúčanie: Pri zámere vypracovať prísnejšie alebo nové právne predpisy platné pre tie isté výrobky by sa na úrovni EÚ malo urobiť hodnotenie vplyvu, pri ktorom sa zohľadnia možné negatívne dôsledky pre konkurencieschopnosť odvetvia na svetovom trhu a prípadné marginálne zlepšenia pri týchto strojoch v praxi.

5.3   Vyšší vek používaných strojov a zariadení – potreba sústavy na likvidáciu mobilných strojov

Stroje a zariadenia používané v poľnohospodárstve a stavebníctve majú dlhú životnosť. Priemerná životnosť traktorov je viac ako 15 rokov. Neustále zlepšovanie ekologických vlastností nových strojov a zariadení má preto iba obmedzený a pomalý účinok na celkový environmentálny vplyv používaných strojov a zariadení. Rýchlejší pokrok by sa mohol najlepšie dosiahnuť stimulmi na odstránenie veľmi starých a znečisťujúcich strojov a zariadení z trhu. Tento postup má takisto jasné výhody v porovnaní s dodatočným vybavovaním starých strojov a zariadení systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov. Vybavenie starých strojov a zariadení filtrami prináša mnohé ďalšie problémy a neefektívnosť, pokiaľ ide o bezpečnosť a výkonnosť.

EHSV odporúča sústavu likvidácie, ktorá by bola vhodným riešením problému starých a znečisťujúcich strojov a prispela by k čistejšiemu životnému prostrediu a bezpečnejším pracovným podmienkam.

EHSV považuje akýkoľvek systém dodatočného montovania zariadení na úpravu výfukových plynov za nesprávne riešenie problému znečisťujúcich strojov a zariadení používaných v zastavaných oblastiach. Tieto systémy vôbec neriešia problém a udržiavajú hlučné a nebezpečné stroje v prevádzke a pri neodbornej inštalácii dokonca môžu zvýšiť ich nebezpečnosť.

EHSV tiež odporúča vypracovať harmonizované požiadavky na neskoršie vybavovanie systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov, nielen pre ich potenciál pri znižovaní emisií výfukových plynov, ale aj v záujme odstránenia rizík, ktoré vznikajú pri ich inštalácii do poľnohospodárskych a stavebných strojov a zariadení.

5.4   Priemysel si vie poradiť s emisiami CO2

Podobne ako pri cestných vozidlách je spotreba paliva hlavnou príčinou emisií CO2 v odvetví. Možnosti znižovania emisií skleníkových plynov sa musia posudzovať z hľadiska špecifického pracovného nasadenia strojov a zariadení, a nielen podľa spotreby paliva na kilometer jazdy ako pri automobiloch.

Už v minulých rokoch sa vďaka účinnejším strojom dosiahli značné zlepšenia. Náklady vznikajúce počas celej životnosti strojov a zariadení, z ktorých veľký podiel tvoria náklady na palivá, sa pre zákazníkov stávajú stále dôležitejším činiteľom pri rozhodovaní o nákupe.

Aby sme však dosiahli optimálne zníženie emisií oxidu uhličitého, optimalizácia by sa nemala zameriavať iba na motory ako hnacie jednotky, ale na celé stroje, aplikácie a procesy, popri prevádzkovej efektívnosti a možnom využívaní alternatívnych zdrojov energie s nízkymi emisiami CO2.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ a zástupcov členských štátov, aby podporili trhový a komplexný prístup pri znižovaní emisií CO2 z mobilných strojov. Keďže nejestvuje rovnaký recept na všetko, pragmatickým a rozumným riešením by bol vývoj vhodných riešení pre väčšinu strojov s najvyššími emisiami (traktory, kombajny atď.), pri ktorom by sa merala celková účinnosť stroja (t. j. spotreba paliva na tonu zberanej plodiny alebo kilometer jazdy po spevnenej komunikácii).

5.5   Kľúčom je harmonizácia v Európe a celosvetovo v prospech bezpečnosti cestnej premávky a ochrany životného prostredia

S presunom trhov preč z Európy rýchlo narastá význam svetovej harmonizácie právnych predpisov o výrobkoch a význam normalizácie. Platí to aj o harmonizácii požiadaviek bezpečnosti cestnej premávky, ktorá v súčasnosti chýba pri všetkých stavebných a niektorých poľnohospodárskych vozidlách.

Európsky priemysel okrem toho čelí výzve európskych požiadaviek, ktoré sú vôbec najprísnejšie v porovnaní so zvyškom sveta, v dôsledku čoho sú európske verzie strojov buď príliš drahé, alebo nekompatibilné.

Napríklad, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, pred prijatím nejakého právneho predpisu a jeho implementáciou v EÚ by sa mal starostlivo zvážiť vplyv každého rozhodnutia na úrovni EÚ.

Odvetvie poľnohospodárskych a stavebných strojov a zariadení pomáha pri zachovaní životného prostredia znižovaním emisií strojov a zariadení, ako sa to vyžaduje podľa smernice 97/68/EC o necestných pojazdných strojoch a smernice 2000/25/ES o traktoroch. Prinesie to značné zníženie emisií pevných častíc (97 %), NOx (96 %) a CO (85 %).

Rovnako sa subjekty v odvetví snažili o zníženie hlučnosti: 10 rokov pracovali na tom, aby splnili príslušné ustanovenia právnych predpisov o hlučnosti pri 22 stavebných strojoch.

Okrem toho už platia medzinárodné normy týkajúce sa životného cyklu strojov a normy pre sústavy recyklovania strojov na zemné práce propagovalo samotné odvetvie.

Aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť európskych výrobkov v budúcnosti, je preto mimoriadne dôležité, aby boli zákony a nariadenia celosvetovo zosúladené.

EHSV vyzýva inštitúcie EÚ a zástupcov členských štátov aby podporili vývoj medzinárodných noriem a zúčastňovali sa ich prípravy. Zdá sa, že správnou pôdou na prípravu takýchto noriem je EHK OSN (4).

5.6   Pracovné podmienky a sociálny dialóg v odvetví

Subjekty v obidvoch odvetviach strojov a zariadení, v poľnohospodárskom aj stavebnom, sú malé, a preto potrebujú špeciálne podmienky, pokiaľ ide o sociálny dialóg. Zastúpenie zamestnancov je menej významné a možnosti nadnárodnej výmeny informácií sú menšie, než v odvetviach, v ktorých jestvujú európske zamestnanecké rady. Napriek tomu v rozličných podnikoch odvetvia badať určitú jednotnosť a potrebu organizovanej koordinácie a výmeny. Musí sa teda zlepšiť dialóg medzi podnikmi a zamestnancami.

V kovospracujúcom priemysle aj v iných odvetviach sa začínajú objavovať neisté pracovné pomery. Ich dôsledkom sú okrem iného nedostatočné odborné školenia a neustály strach zo straty skúsených a kvalifikovaných pracovníkov v prospech iných odvetví. Tento druh zamestnávania má nepriaznivý vplyv aj na pracovné podmienky.

Odporúčanie: Európska komisia by mala podporovať vypracovanie odvetvovej analýzy konkrétne zameranej na úroveň pracovných podmienok. Takisto odporúčame pracovať na zlepšení pracovných podmienok v celej EÚ. Mimoriadne dôležité by okrem toho bolo zaviesť opatrenia v celej EÚ, ktorými by sa v budúcnosti zabránilo nadbytočným kapacitám, aké sme mali počas krízy, a nanovo stimulovať vývoj nových výrobkov a nových nápadov v organizácii práce založených na poznatkoch všetkých subjektov.

5.7   Mladú a kvalifikovanú pracovnú silu treba udržať v Európe

Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, starnutie pracovnej sily, únik mozgov do iných svetadielov, to sú niektoré z problémov, ktoré má odvetvie poľnohospodárskych a stavebných strojov a zariadení so zamestnanosťou. Je stále ťažšie prilákať do tohto odvetvia mladých a kvalifikovaných ľudí. Odvetvie a inštitúcie by mali pokračovať v nevyhnutných investíciách do odbornej prípravy, školského a celoživotného vzdelávania, keďže ide o kľúčové odvetvie európskeho priemyslu.

Bez vynikajúceho vzdelania a mladých kvalifikovaných pracovníkov niet budúcnosti a technická inovácia si žiada vzdelaných a tvorivých inžinierov. Na rozličných úrovniach by sa mali zaviesť programy zamerané na pracovníkov, propagujúce vzdelávanie a odbornú prípravu a ich užitočnosť, ale takisto vyzdvihujúce prínosy a výhody, ktoré majú z investícií do pracovníkov a ich kvalifikácie zamestnávatelia. Širšia akceptácia takýchto programov sa dosiahne cez účastníkov sociálneho dialógu.

Odporúčanie: Členské štáty by mali ďalej podporovať toto odvetvie v odbornej príprave, školskom a celoživotnom vzdelávaní a rozvoji kvalifikácie v strojárskej oblasti. Do budúcnosti budú rozhodujúce podporné programy rekvalifikácie nadbytočných pracovníkov ešte pred vznikom nadbytočnosti.

5.8   Centrom inovácií by mali zostať malé a stredné podniky

Ako sa správne uvádza v oznámení Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu nazvanom „Priemyselná politika vo veku globalizácie“, jednou z hlavných výziev a politických odpovedí pri stimulácii malých a stredných podnikov v rozličných odvetviach vrátane odvetvia poľnohospodárskych a stavebných strojov a zariadení je dostupnosť financovania, ktorá je ešte stále nedostatočná.

Malé a stredné podniky sú často tými podnikmi, ktoré na trhu uvádzajú inovácie, ale ich možnosť investovať do inovácií je obmedzená nedostupnosťou finančných prostriedkov. V členských štátoch sa dostupnosť finančných prostriedkov počas finančnej a hospodárskej krízy zhoršila. Osobitne malé a stredné podniky z tohto odvetvia pocítili sprísnenie úverových podmienok. Väčšina vlád preto zaviedla alebo rozšírila verejné záruky alebo poskytla priamu štátnu pomoc. Nie je to však dostatočné.

Členským štátom a Európskej komisii preto odporúčame, aby malým a stredným podnikom z odvetvia poľnohospodárskych a stavebných strojov a zariadení pomohla projektmi a fondmi prispôsobenými ich potrebám.

---

(1)  Údaje z „Off Highway Research“, www.offhighway.co.uk.

(2)  Údaje Eurostatu: „European Business Facts and Figures“, vydanie z roku 2009.

(3)  Údaje združenia priemyslu stavebných strojov a zariadení CECE (Committee for European Construction Equipment).

(4)  Európska hospodárska komisia Organizácie Spojených národov v Ženeve (www.unece.org).

---