15.2.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/89

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová reakcia na meniace sa susedstvo“

[KOM(2011) 303 v konečnom znení]

2012/C 43/20

Spravodajkyňa: Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

Európska komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa 19. júla 2011 rozhodli podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nová reakcia na meniace sa susedstvo“

KOM(2011) 303 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 22. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 119 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a žiaden člen sa hlasovania nezdržal, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV víta spoločné oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Európskej komisie ako vhodne načasovanú a naliehavo potrebnú úpravu politiky EÚ. Plne schvaľuje stanovený cieľ oznámenia rozvíjať nový prístup k susedstvu EÚ, aby sa posilnilo partnerstvo medzi EÚ a partnerskými krajinami.

1.2   EHSV upozorňuje, že toto oznámenie môže byť iba východiskovým bodom pre budúce partnerstvo, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali dlhodobejšiu stratégiu, ktorá sa bude vykonávať v rámci finančných výhľadov na obdobie 2014 – 2020 a bude zahŕňať stanovené priority spolu s príslušným rozpočtom na posilnené partnerstvá a rôzne oblasti politiky EÚ.

1.3   EHSV dúfa, že EÚ bude schopná vhodne reagovať, a to pevne a jednotne a v súlade s postupom opísaným v oznámení o krajinách Euromed (1), na nedávne udalosti v niektorých susedných krajinách, v ktorých ešte nebola nastolená skutočná a trvalá demokracia.

1.4   EHSV súhlasí so zásadami diferenciácie a podmienenosti a s tým, že vo vzťahoch s partnerskými krajinami je potrebná väčšia pružnosť. Zároveň však žiada EÚ, aby zaistila, že uplatňovanie zásady„menej za menej“ nepoškodí potenciál partnerskej krajiny pokračovať v procese reforiem svojím vlastným tempom a v rámci svojich absorpčných kapacít.

1.5   Výbor s uspokojením berie na vedomie, že v oznámení sa kladie nový dôraz na kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti pri posilňovaní demokratických procesov, a že sa za prioritu považuje podpora širokého spektra organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov.

1.6   EHSV dôrazne pripomína, že podmienky pre činnosť občianskej spoločnosti, ochrana ľudských práv, ako aj hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a sloboda vierovyznania, sú nevyhnutným kritériom pri posudzovaní správy krajiny.

1.7   EHSV je presvedčený, že podpora EÚ v rámci Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) by mala byť dostupná pre náhle potreby širšieho spektra organizácií občianskej spoločnosti, vrátane neregistrovaných opozičných skupín, a mala by na ne reagovať. Nástroj EED by mal byť doplnkom k existujúcim nástrojom, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroj stability.

1.8   V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že zamestnávateľom a odborovým organizáciám a ďalším sociálno-profesijným skupinám by sa mala poskytnúť väčšia a cielenejšia podpora, pretože predstavujú dôležité aspekty spoločenského, hospodárskeho a politického života a sú potenciálnymi garantmi stability. Niektoré z nich tiež zohrávali kľúčovú úlohu pri mobilizácii za demokraciu. Výbor víta skutočnosť, že EED má podporovať tieto subjekty, ale dúfa, že na tento cieľ sa bude využívať aj nástroj občianskej spoločnosti.

1.9   EHSV žiada, aby sa zlepšila efektívnosť projektov financovaných z EÚ. Zložitosť postupov financovania z prostriedkov EÚ spôsobuje, že mnoho neštátnych subjektov zostáva mimo hry. Jedným z cieľov iniciatívy by malo byť pomôcť organizáciám pri získavaní financií, napríklad prostredníctvom školení zameraných na budovanie kapacít, ktoré by organizovali delegácie EÚ.

1.10   EHSV okrem toho požaduje, aby EÚ zaviedla určité preventívne opatrenia a základné zásady dobrej správy vecí verejných pre vlády partnerských krajín, ktoré by chceli využívať zložku 3 nástroja občianskej spoločnosti, ktorá im umožňuje vytvárať projekty zamerané na budovanie kapacít s cieľom posilniť organizácie občianskej spoločnosti a ich zapojenie do domácej politiky a rozhodovacieho procesu.

1.11   Pokiaľ ide o obchodné vzťahy, hlavným cieľom dohody o rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA) je dosiahnuť medzi EÚ a partnerskými krajinami vysokú mieru hospodárskej integrácie. EHSV žiada EÚ, aby uvažovala o diferencovaných balíkoch acquis DCFTA, ktoré by zohľadňovali rôzne úrovne záujmu o európsku hospodársku integráciu a rôzne programy v partnerských krajinách. Je nevyhnutné, aby sa stalo povinným zapájať do rokovaní o DCFTA a iných dohodách, ako aj do implementačných procesov, občiansku spoločnosť a nadviazať s ňou trvalý dialóg. Je tiež potrebné viesť s občianskou spoločnosťou konzultácie aj v rámci hodnotení vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj.

1.12   Podpora slobody prejavu, vierovyznania a médií v rámci občianskych slobôd, ako aj slobodného prístupu k internetu a sociálnym sieťam, je tiež veľmi dôležitá, pretože prispieva k zvýšeniu transparentnosti a podporuje demokratizačné procesy. Preto si vyžaduje osobitnú pozornosť a cielené opatrenia.

1.13   Hoci bol úspech iba veľmi relatívny, EHSV víta snahu EÚ o predchádzanie konfliktom v jej najbližšom susedstve a vyzýva EÚ, aby v tejto oblasti vypracovala komplexné stratégie.

1.14   EHSV žiada, aby sa podporovala mobilita ľudí zo susedných krajín – predovšetkým mladých ľudí a študentov, umelcov, výskumníkov, vedcov a podnikateľov – v snahe rozvíjať kontakty medzi ľuďmi, čo bude prínosom pre partnerské krajiny aj pre EÚ.

1.15   EHSV, ktorý zastupuje občiansku spoločnosť na úrovni EÚ, je pripravený zohrávať aktívnu úlohu a podeliť sa o odborné vedomosti s cieľom vybudovať efektívnejší európsky rámec pre spoluprácu so spoločnosťami susedných krajín (2), a predovšetkým:

—	pomôcť pri mapovaní organizácií občianskej spoločnosti a dokumentovaní situácie, pokiaľ ide o činnosť občianskej spoločnosti v regióne prostredníctvom otvoreného a inkluzívneho dialógu so širokým spektrom aktérov,

—	poskytnúť svoje odborné vedomosti, vrátane poznatkov získaných pri spolupráci s východnými susedmi EÚ, pokiaľ ide o stanovenie konkrétnych kritérií a postupov, ako vytvoriť skutočne reprezentatívne inštitúcie pre konzultácie s občianskou spoločnosťou pri tvorbe politiky v partnerských krajinách,

—

podporiť nezávislé a reprezentatívne organizácie občianskej spoločnosti, najmä tie, ktoré mali aktívnu úlohu v opozícii proti nedemokratickým režimom, prostredníctvom úsilia zameraného na budovanie kapacít a poskytnutím svojich odborných vedomostí v širokom spektre oblastí, ako napríklad sociálny dialóg (aj na úrovni odvetví) a hospodárske a sociálne práva,

—	podeliť sa o osvedčené postupy v oblastiach ako sociálny dialóg, rovnosť medzi ženami a mužmi, podnikanie a sociálna zodpovednosť podnikov,

—	podieľať sa na vytváraní nástrojov EÚ, akčných plánov a programov na posilnenie sociálno-hospodárskych organizácií, ako aj na monitorovaní ich uplatňovania,

—	byť aktívne zapojený do definovania operačných metód nástroja občianskej spoločnosti a Európskej nadácie na podporu demokracie.

2.   Poučiť sa z minulosti

2.1   Kritická analýza predchádzajúcich aktivít Európskej únie

2.1.1   Úplná absencia demokratického prostredia, až na niekoľko výnimiek, nútila EÚ prijímať svoje politické opatrenia na pragmatických základoch a pri rozhovoroch akceptovať ako partnerov osoby, ktoré sa v žiadnom prípade nedali opísať ako demokratickí zástupcovia svojich národov.

2.1.2   Napríklad komunikácia a spolupráca medzi EÚ, organizáciami občianskej spoločnosti, odborovými zväzmi a organizáciami pre ľudské práva, ktoré vlády krajín neschválili, bola počas celého barcelonského procesu nedostatočná, čím sa premrhala príležitosť ovplyvniť politický a spoločenský vývoj.

2.1.3   Skúsenosti ukázali, predovšetkým v európsko-stredomorskom regióne, že v nedemokratických krajinách je tendencia nedostatočne využívať dostupné financie pre občiansku spoločnosť, pretože tieto organizácie tu majú slabé postavenie.

2.1.4   Zaznamenalo sa aj niekoľko osvedčených postupov z hľadiska zapojenia občianskej spoločnosti, napríklad vytváranie tematických platforiem, pracovných skupín alebo panelov, ktoré sa zrodili v rámci Východného partnerstva a mohli byť úspešne prispôsobené a použité aj na juhu.

3.   Hlavné prvky nového prístupu

3.1   Uplatnenie zásady diferenciácie a podmienenosti

3.1.1   EHSV plne schvaľuje, že sa v oznámení kladie dôraz na tieto dve zásady a sám sa usiluje posilniť ich uplatňovanie vo svojej vlastnej práci, napríklad vo svojich kritériách účasti na summite hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií krajín Euromed a pri organizácii svojich služobných ciest do zahraničia.

3.1.2   EÚ musí vo svojom prístupe „viac za viac“ zohľadniť rozdielnu históriu jednotlivých regiónov a krajín, ich úroveň rozvoja, rôzne fázy vo vzťahoch s EÚ a ich osobitné potreby a problémy. Tento prístup takisto prispeje k efektívnejšiemu využívaniu finančných zdrojov EÚ, čo je kľúčovou povinnosťou Európskej únie voči európskemu daňovému poplatníkovi.

3.1.3   Zároveň sme presvedčení, že je dôležité zaistiť, aby sa zásada „menej za menej“ neuplatňovala takým spôsobom, ktorý by mohol poškodiť rozvojový potenciál partnerskej krajiny, ak pokrok nie je dosť rýchly.

3.2   Snaha o dosiahnutie „pevne zakorenenej“ a udržateľnej demokracie

3.2.1   EÚ správne zdôraznila, že je potrebné podporovať „pevne zakorenenú“ demokraciu posilňovaním občianskej spoločnosti a zdôrazňovaním jej úlohy v demokratizačnom procese a zavádzaní štandardov dobrej verejnej správy v regióne ESP.

3.2.2   Výbor víta zavedenie nových nástrojov osobitne zameraných na konsolidáciu demokratických výdobytkov. V tejto súvislosti je EHSV pripravený podieľať sa na definovaní operačných metód predovšetkým pre Európsku nadáciu na podporu demokracie a nástroj občianskej spoločnosti. Tieto nástroje by mali byť pružné, mali by reagovať na meniace sa potreby a obsahovať cielené opatrenia na podporu demokratických procesov v susedstve EÚ, aj podporovaním vzniku politických strán a slobodných masmédií a väčšieho zapojenia občianskej spoločnosti do demokratických procesov.

3.2.3   Hoci európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), nástroj stability (IfS), Európska nadácia na podporu demokracie aj nástroj občianskej spoločnosti sa líšia svojimi finančnými, operačnými a manažérskymi metódami, je nevyhnutné zabezpečiť ich vzájomnú koherentnosť a súčinnosť.

3.2.4   Aby sa zvýšila informovanosť organizácií a ich schopnosť využívať tieto finančné nástroje, EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala jednoduché a zrozumiteľné vysvetľujúce dokumenty.

3.2.5   EHSV považuje rešpektovanie slobody vierovyznania a občianskych slobôd za základné ľudské právo, ktoré musí byť v regióne charakterizovanom náboženskou a politickou rozmanitosťou plne chránené. Vyzýva krajiny, ktoré ešte neratifikovali existujúce všeobecné a regionálne dohovory a dohody o politických, občianskych a kultúrnych slobodách a o hospodárskych a sociálnych právach, ktoré sú založené na Všeobecnej deklarácii ľudských práv, aby to bezodkladne urobili.

3.2.6   Médiá v európsko-stredomorskom regióne zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní a vykresľovaní výsledkov prebiehajúcich transformácií. Podpora EÚ sa musí zameriavať na iniciatívy na zlepšenie profesionality a nezávislosti existujúcich médií a podporovať prostredie, v ktorom môže prekvitať mediálna rôznorodosť a sloboda.

3.3   Posilnená úloha EÚ pri riešení konfliktov

3.3.1   Pretrvávanie zdĺhavých konfliktov v susedstve EÚ – na juhu a východe – predstavuje veľkú výzvu pre EÚ aj pre samotné partnerské krajiny. EÚ pripustila, že jej doterajšie opatrenia neboli veľmi účinné. Lisabonskou zmluvou získala EÚ nový mandát na budovanie mieru a novú štruktúru na jeho podporu, ktorá poskytuje skutočnú príležitosť pre nové snahy.

3.3.2   EHSV vyzýva EÚ, aby vypracovala komplexné stratégie, ako predchádzať konfliktom a budovať mier, najmä pre svoje najbližšie susedstvo, a zamerala sa na zaistenie väčšej koherentnosti medzi rôznymi programami a politikami EÚ v tejto oblasti.

3.3.3   Výbor vyzýva, aby všetky projekty zamerané na budovanie mieru podporovali a zahŕňali demokratické zásady a aby sa pokrok v reformách vyhodnocoval pomocou systémov monitorovania, do ktorých budú zapojené organizácie občianskej spoločnosti. Väčší dôraz by sa mal klásť na tie skupiny, ktoré majú značný vplyv na budovanie mieru, ale ich hlas je sotva počuť. Patria sem ženské a mládežnícke zoskupenia, odborové zväzy a miestne podniky. Podporu si zaslúži aj úsilie pokračovať v podnikateľskej činnosti v oblastiach konfliktov, ktoré je prejavom nezlomnosti, ako aj činnosť odborov, napríklad mierové demonštrácie a demonštrácie na prejavenie solidarity. Najzraniteľnejšie skupiny, ako napríklad ženy, deti a obete konfliktov, si vyžadujú osobitnú pozornosť a cielené programy.

4.   Zlepšené obchodné vzťahy

4.1   Okrem podpory obchodných vzťahov je jedným z rozhodujúcich cieľov DCFTA dosiahnuť medzi EÚ a partnerskými krajinami vysokú mieru hospodárskej integrácie. Zavádzanie dohody o DCFTA do praxe a jej dodržiavanie si vyžaduje, aby partnerské krajiny uskutočnili hĺbkovú reštrukturalizáciu svojho právneho a ekonomického rámca. Na tento účel by potrebovali od EÚ ďalšiu značnú pomoc, ktorá by im pomohla dosiahnuť úroveň rozvoja potrebnú na splnenie požiadaviek.

4.2   Výbor žiada, aby sa do všetkých obchodných dohôd, o ktorých EÚ rokuje so svojimi partnermi, zahrnula kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji, a domnieva sa, že počas vypracúvania hodnotení vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj ešte pred začatím rokovaní by sa mali viesť konzultácie aj s občianskou spoločnosťou. Jej účasť prispeje k zvýšeniu informovanosti verejnosti o krátkodobých a dlhodobých výhodách, ktoré môže DCFTA priniesť, a pomôže zabezpečiť podporu verejnosti pre tento proces (3).

4.3   V budúcich dohodách DCFTA či iných dohodách by preto mali byť stanovené mechanizmy konzultácie s občianskou spoločnosťou, ako napríklad spoločné poradné výbory, aby sa dosiahlo účinné monitorovanie vykonávania ustanovení súvisiacich s kapitolou o trvalo udržateľnom rozvoji.

4.4   Pokiaľ ide o sociálne štandardy a pracovno-právne vzťahy, výbor žiada, aby sa ratifikovali a riadne vykonávali príslušné dohovory MOP.

5.   Vytvorenie účinných regionálnych partnerstiev

5.1   EÚ potrebuje dosiahnuť správnu rovnováhu a hľadať synergie medzi bilaterálnymi a regionálnymi rozmermi vzťahov EÚ s partnerskými krajinami.

5.2   Dospelo sa k záveru, že regionálne partnerstvá s východom a juhom prispievajú k ďalšiemu posunu vzťahov medzi EÚ a jej susedmi. Východné partnerstvo a Únia pre Stredozemie, ktoré doplnili európsko-stredozemskú spoluprácu, však preukázali niekoľko nedostatkov.

5.3   Únii pre Stredozemie, ktorej úlohou bolo dopĺňať bilaterálne vzťahy medzi EÚ a partnerskými krajinami, sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť očakávané výsledky. Jej úlohu a ciele je preto potrebné radikálne predefinovať. Okrem toho musí poskytovať trvalé mechanizmy, ktoré umožnia zapojiť do tejto iniciatívy občiansku spoločnosť. EHSV žiada, aby sa bezodkladne rozhodlo o úlohe, poslaní, organizácii a financovaní Únie pre Stredozemie. Okrem toho je presvedčený, že operácie Únie pre Stredozemie treba viac zosúladiť s celkovou stratégiou EÚ pre tento región (4).

5.4   Väčšina partnerských krajín vo všeobecnosti zlepšila a zintenzívnila svoje vzťahy s EÚ prostredníctvom dialógu o dohodách o pridružení a rozsiahlych a komplexných zónach voľného obchodu (DCFTA), o liberalizácii vízového režimu a partnerstvách v oblasti mobility, spolupráci v oblasti bezpečnosti dodávok energie a iných otázkach. Žiaľ, Bielorusko vykonalo vo svojich vzťahoch s EÚ veľký krok späť, a situácia v oblasti demokratických slobôd a podmienok pre činnosť občianskej spoločnosti sa zhoršila aj v ďalších partnerských krajinách vrátane Ukrajiny.

5.5   Vývoj politickej situácie v susedných krajinách EÚ by sa mal naďalej pozorne sledovať a stupeň hospodárskej integrácie a obchodné vzťahy by mali odrážať mieru ich angažovanosti za vybudovanie udržateľnej demokracie a dodržiavanie ľudských práv.

5.6   EHSV je presvedčený, že podpora zvýšenej mobility, predovšetkým mladých ľudí a študentov zo susedných krajín, by bola pre partnerské krajiny prínosom a pomohla by rozvinúť kontakty medzi ľuďmi. To isté platí pre umelcov, vedcov, výskumníkov a ľudí cestujúcich pracovne. Táto podpora by sa mala doplniť o zjednodušený vízový režim, oslobodenie od poplatkov a možnosť získať vízum na viac vstupov. Okrem toho by sa malo pokračovať v úsilí o rozvoj integrovaného riadenia hraníc, primeraného riadenia migrácie, boja proti nelegálnej migrácii, právnych predpisov v oblasti azylu a humanitárnej pomoci pre utečencov.

6.   Podpora občianskej spoločnosti v susedstve EÚ prostredníctvom nástroja občianskej spoločnosti a Európskej nadácie na podporu demokracie

6.1   Podpora organizácií občianskej spoločnosti musí byť komplexná, presvedčivá, mnohostranná a prispôsobená ich potrebám. EHSV sa už niekoľko rokov zasadzuje za úlohu občianskej spoločnosti pri navrhovaní ESP a monitorovaní jej vykonávania, za osobitné programy na budovanie kapacít pre občiansku spoločnosť a za zlepšenie dialógu medzi vládami a občianskou spoločnosťou v susedných krajinách EÚ (5). Preto schvaľuje tri zložky nástroja občianskej spoločnosti.

6.2   Na to, aby sa tieto zložky mohli zaviesť do praxe, je potrebná široká a inkluzívna definícia „organizácie občianskej spoločnosti“, ako ju navrhuje Komisia v oznámení o minimálnych normách pre konzultácie (6). Na zavedenie týchto zložiek do praxe je preto mimoriadne dôležité mapovanie občianskej spoločnosti. EHSV so svojimi rôznymi sieťami je pripravený naďalej pomáhať pri mapovaní vznikajúcich neštátnych subjektov, ako aj pri získavaní kontaktov s MVO na regionálnej úrovni. Súčinnosť s prácou Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a delegácií EÚ v týchto oblastiach sa dá ľahko dosiahnuť.

6.3   Okrem toho by sa pri definovaní programov budovania kapacít mohli využívať skúsenosti európskych organizácií občianskej spoločnosti. Okrem širokého spektra sietí MVO z EÚ by sa mali zapojiť aj hlavné európske hospodárske a sociálne subjekty. So svojimi náprotivkami v partnerských krajinách by sa mohli podeliť o odborné vedomosti v snahe odovzdať im znalosti o európskych politikách a pomôcť občianskej spoločnosti v susedných krajinách pri analýze politiky a presadzovaní a monitorovaní zbližovania s politikami EÚ.

6.4   Návrh zvýšiť zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do dialógov medzi EÚ a partnerskými krajinami o sektorovej politike je maximálne vítaný, pretože je to oblasť, ktorá sa, žiaľ, v minulosti často zanedbávala. Pokiaľ ide o hospodárske a sociálne subjekty, osobitný dôraz by sa mal klásť na programy podporujúce sektorový sociálny dialóg v prijímajúcich krajinách. EHSV je ochotný prispieť k posilneniu sociálneho dialógu a v tejto súvislosti žiada, aby bola doň zapojená aj MOP, ktorú považuje za kľúčovú, a Európska nadácia pre odborné vzdelávanie, ktorá by mohla poskytovať školenia o sektorovom dialógu sociálnym partnerom v susedných krajinách.

6.5   Zložka 3 nástroja občianskej spoločnosti má podporovať vnútroštátne bilaterálne projekty nabádajúce partnerské vlády, aby posilnili kapacitu organizácií občianskej spoločnosti a ich zapojenie do domácej politiky a rozhodovacích procesov. Výbor je presvedčený, že inštitucionalizovaný mechanizmus konzultácií s občianskou spoločnosťou je veľmi potrebný a že hospodárske a sociálne rady sú jedným z najlepších nástrojov na dosiahnutie takéhoto dialógu. Pre vlády, ktoré by chceli využívať túto podporu, by sa však mali stanoviť určité preventívne opatrenia a určité základné zásady dobrej správy. EHSV je pripravený stanoviť súbor zásad, ktoré by sa mali splniť pri vytváraní zastupiteľských sociálnych hospodárskych rád a podobných inštitúcií.

6.6   Regionálne platformy organizácií občianskej spoločnosti v susedných krajinách už existujú: fórum občianskej spoločnosti Východného partnerstva a zhromaždenie hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií krajín Euromed, ktoré vzniklo ako výsledok iniciatívy, ktorú viedol EHSV. EHSV zohral kľúčovú úlohu pri vytváraní hospodárskych a sociálnych rád v mnohých krajinách v okolí južného Stredozemia. Počas celého tohto procesu výbor obhajoval najširšie možné zastúpenie rôznych neštátnych subjektov v týchto radách. Poznatky a skúsenosti EHSV a jeho podpora pri vytváraní hospodárskych a sociálnych rád ako inštitúcií, ktoré umožňujú pri tvorbe politiky konzultácie s občianskou spoločnosťou, by sa mohli pričleniť k možnostiam spolupráce v rámci nástroja občianskej spoločnosti.

6.7   Zložitosť postupov financovania EÚ často znevýhodňuje mnoho neštátnych subjektov, ktoré majú najväčší potenciál, ale málo skúseností s tým, ako žiadať o financie z EÚ. Toto je opakujúci sa problém vo všetkých krajinách a regiónoch, ktoré využívajú fondy spolupráce z EÚ. Jedným z cieľov tohto nástroja by mohla byť pomoc týmto organizáciám, napríklad vo forme školení o tom, ako pripraviť žiadosť o financovanie, ktoré by organizovali delegácie EÚ.

6.8   EHSV je pripravený podieľať sa na definovaní operačných metód pre Európsku nadáciu na podporu demokracie (EED). Výbor je presvedčený, že tento nástroj by mal byť pružný a reagovať na náhle potreby. Mal by používať cielené opatrenia na podporu demokratických procesov v susedstve EÚ, a to tak, že bude podporovať vznik politických strán, slobodných masmédií a nezávislých odborových zväzov a posilňovať zapojenie občianskej spoločnosti do demokratických procesov.

6.9   EHSV sa domnieva, že nadácia by mala reagovať na dopyt, nemala by sa zameriavať na projekty, ale na budovanie kapacít, a mal by to byť pružný a transparentný nástroj. Pomoc by sa mala udeľovať predovšetkým organizáciám, ktoré nemajú žiadny prístup k iným zdrojom financovania EÚ, ako je napríklad nástroj občianskej spoločnosti, EIDHR alebo program pre neštátne subjekty a miestne orgány. Tento nástroj by sa mal riadiť na vnútroštátnej úrovni s minimálnymi administratívnymi požiadavkami a požiadavkami z hľadiska podávania správ, mal by ho však sprevádzať efektívny mechanizmus vyhodnocovania výsledkov. Mala by sa tiež zaviesť možnosť spoločného postupu s ďalšími darcami.

---

(1)  Oznámenie Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím, KOM (2011) 200 v konečnom znení.

(2)  Pozri konkrétne odporúčania EHSV uvedené v jeho nedávno zverejnených stanoviskách: stanovisko na tému „Príspevok občianskej spoločnosti k Východnému partnerstvu“, Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 37 – 42, a stanovisko na tému „Podpora zastupiteľských občianskych spoločností v regióne Euromedu“, Ú. v. EÚ C 376, 22.12.2011. s. 32 - 37 a stanovisko na tému „Nová zahraničná a bezpečnostná politika EÚ a úloha občianskej spoločnosti“, prijaté 27. októbra 2011 (ešte nezverejnené v Ú. v. EÚ)“.

(3)  Stanovisko EHSV na tému „Hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA) a obchodná politika EÚ“, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 14 – 18.

(4)  KOM(2011) 200 v konečnom znení.

(5)  Stanovisko EHSV na tému „Zapojenie občianskej spoločnosti do východného partnerstva“, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 30 – 36; stanovisko EHSV na tému „Zapojenie občianskej spoločnosti do realizácie akčných plánov európskej susedskej politiky v krajinách južného Kaukazu: Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku“, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 37 – 41.

(6)  Oznámenie Komisie Towards a reinforced culture of consultation and dialogue – General principles and minimum standards for consultation of interested parties by the Commission, COM(2002) 704 final, 11.12.2002, s. 6.

---