Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (nástroj mikrofinancovania Progress)“

[KOM(2009) 333 v konečnom znení, 2009/0096 (COD)]

2009/C 318/15

Hlavná spravodajkyňa: Gabriele BISCHOFF

Rada sa 17. júla 2009 rozhodla podľa článku 152 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Grémium výboru poverilo 14. júla 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

V súlade s článkom 20 vnútorného poriadku bola pani Gabriele BISCHOFF rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor prijal 171 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Vhodné nástroje financovania pre podniky sú dôležitým predpokladom hospodárskeho rastu. Platí to aj pri mikropodnikoch sociálneho hospodárstva. Vzhľadom na skutočnosť, že mikroúvery môžu byť novým spôsobom podpory podnikateľského ducha a vytvárania nových pracovných miest v mikropodnikoch (t. j. podnikoch s menej ako 10 zamestnancami a ročným obratom resp. celkovou ročnou súvahou menej ako 2 mil. EUR), treba ich rozvoj privítať. Berie sa tak do úvahy doterajšia situácia, keď v Európe jestvujú nástroje mikrofinancovania iba v malom rozsahu.

1.2   Poskytovanie mikroúverov mikropodnikom sociálneho hospodárstva a znevýhodneným skupinám je v porovnaní s bežnými úvermi oveľa náročnejšie a drahšie. Táto zvýšená náročnosť sa môže zmenšiť na jednej strane vývojom normalizovaných, technicky podporovaných ponúk služieb, lepším marketingom a celkovo profesionalizáciou služieb mikrofinancovania, na druhej strane zárukami a spolufinancovaním. Ústredná úloha navrhovaného nástroja mikrofinancovania preto spočíva v ďalšom rozvoji nástroja služieb mikrofinancovania aj v spolupráci s etablovanými poskytovateľmi finančných služieb. Dôležitý je pritom rozvoj organizačných štruktúr, s ktorými je možné normalizované spracovanie veľkého počtu žiadostí. Dosiahnuť čo najväčšiu mieru profesionality bude sotva možné bez vhodného programového vybavenia a využívania technológií založených na internete.

1.3   Služby mikrofinancovania by sa začínajúcim podnikateľom zo skupiny znevýhodnených osôb nemali sprístupniť iba na založenie podniku, ale aj v prvých rokoch po jeho založení.

1.4   Približne 1 % prostriedkov nástroja mikrofinancovania Progress je určené na administratívne výdavky. Nie sú v nich obsiahnuté prostriedky, ktoré sa poskytnú sprostredkujúcim bankám a inštitúciám mikrofinancovania za to, že sprostredkujú úvery cieľovým skupinám. Výbor považuje za dôležité dozvedieť sa, aký podiel prostriedkov sa sprostredkujúcim bankám a inštitúciám mikrofinancovania poskytne za sprostredkovanie týchto úverov. Navyše by sa okrem iného pravidelným dohľadom na európskej úrovni a zverejňovaním podmienok poskytovania úverov na internetovej stránke príslušného úradu dohľadu malo zabezpečiť, že banky priaznivé úrokové podmienky poskytnú aj cieľovým skupinám.

1.5   Účinky na zamestnanosť a v oblasti sociálnej politiky, ktoré má priniesť vytvorenie európskeho nástroja mikrofinancovania by sa mali presne vyhodnocovať s diferencovaním podľa cieľových skupín. Každá cieľová skupina: mikropodniky sociálneho hospodárstva a jednotliví žiadatelia (nezamestnaní, mladí ľudia, sociálne znevýhodnené osoby) potrebujú odlišné poradenské a podporné kapacity. To sa musí brať do úvahy aj organizačne, pričom treba zohľadniť aj prípadné prelínanie sa s inými programami danej oblasti.

1.6   Na záver EHSV odporúča overiť, ktoré iné zdroje financovania sú popri Progresse k dispozícii na financovanie nového nástroja mikrofinancovania.

2.   Úvod a zhrnutie návrhu Komisie

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV víta, že Komisia svojím návrhom vytvoriť nástroj mikrofinancovania pokračuje vo svojich snahách o vytváranie pracovných miest a chcela by prispieť k podpore podnikania znevýhodnených skupín. Zároveň treba poukázať na to, že v Európe je zatiaľ málo skúseností s používaním nástrojov mikrofinancovania a že je na jednej strane potrebné mimoriadne koncepčné úsilie na zabezpečenie administratívneho zvládnutia mikroúverov a iných prostriedkov, a na druhej strane, že je potrebné zabezpečiť trvalú použiteľnosť tohto nástroja. Práve vzhľadom na pôsobivé úspechy, ktoré sa dosiahli službami mikrofinancovania v oblasti politiky rozvojovej spolupráce (a boli ocenené Nobelovou cenou za mier udelenou Grameen Banke a jej zakladateľovi Muhammadovi Yunusovi), sa pri prenášaní týchto skúsenosti do európskeho prostredia musia zdôrazňovať príležitosti, ale aj výzvy. V neposlednom rade to platí preto, lebo pri tomto prenose sa strácajú podstatné prednosti pôvodnej koncepcie (napríklad začlenenie do miestneho, profesionálneho a etnického spoločenstva a z neho vyplývajúca dôvera, ktorá prispieva k zníženiu nákladov na dohľad a zníženiu výpadkov pri splácaní úverov). Možnosť preniesť tieto skúsenosti do rozvinutých krajín je preto sporná.

3.2   Aj v Európe je značná potreba služieb mikrofinancovania. Iba približne polovica menších podnikov hodnotí úplne kladne úlohu bánk, pokiaľ ide o dostupnosť úverov (7). Program Jeremie (Joint European Resources for Micro to Medium Enterprises), ktorý sa financuje predovšetkým z prostriedkov štrukturálnych fondov je spoločnou iniciatívou GR pre regionálnu politiku a skupiny EIB na podporu a zlepšenie financovania mikropodnikov a malých a stredných podnikov (8).

3.3   Príležitosti pri využívaní služieb mikrofinancovania vyplývajú z veľkého významu podľa možnosti neformálnych a rýchlych foriem financovania napr. pri zakladaní podnikov. Prevažnú časť prostriedkov potrebných na založenie podniku poskytne zakladateľ, alebo jeho príbuzní, priatelia a susedia (12). Poukazuje to na hranice bežných bankových úverov, pretože čím je miera odmietnutia vyššia, tým nižšie sú sumy, ktoré sú predmetom žiadostí, pretože starostlivé overovanie príslušných žiadostí je príliš náročné. Služby mikrofinancovania môžu preklenúť medzeru medzi neformálnymi (a iba obmedzene výkonnými) spôsobmi financovania a financovaním bankami. Ak sa podarí posudzovať udeľovanie mikroúverov a poskytovanie iných služieb mikrofinancovania podobne rýchlo, bez komplikácií a pružne, ako je to pri neformálnych spôsoboch, môžu mikroúvery podstatne prispieť k hospodárskej dynamike a rozvoju podnikania.

3.4   Služby mikrofinancovania by sa osobám cieľovej skupiny, ktoré si zakladajú novú existenciu, mali sprístupniť nielen na začiatku podnikania, ale aj v prvých rokoch po založení podniku, pretože sú v značnej miere závislé od menších súm kapitálu na financovanie projektov.

3.5   Aj nezávisle od súčasnej hospodárskej krízy a krízy finančného trhu je poskytovanie mikroúverov v porovnaní s poskytovaním konvenčných úverov veľmi náročné a drahé, pretože požičaná suma je porovnateľne nízka, spravidla nejestvujú bežné bankové záruky a náklady na spracovanie sú veľmi vysoké. Pre úspech iniciatív mikrofinancovania je preto rozhodujúce mať veľký počet žiadostí, vhodnú organizačnú štruktúru, vhodné technológie a celkovo čo najväčšiu mieru profesionality. Ak už jestvujú skúsenosti s podobnými iniciatívami a programami (CIP, Jeremie, pilotný projekt EIB, Jasmine) mali by sa bezpodmienečne zobrať do úvahy už vopred.

3.6   Vzhľadom na potrebnú dávku profesionality je v prvom rade nevyhnutné, aby sa mikroúvery poskytovali podľa možnosti ako z veľkej časti normalizovaný hromadný produkt, čím sa využijú množstvové výhody pri rozdelení rizík. Ako ukazujú britské a kanadské skúsenosti (13), také vysoké počty zákazníkov sú ambicióznym cieľom. Poukazuje to na význam vysokého stupňa známosti (napríklad prostredníctvom reklamných kampaní, ako boli „Týždne mikroúverov“ francúzskeho združenia ADIE) a na nevyhnutnosť ľahkej dostupnosti (napríklad cez internet). Malo by sa preukázať, či a ako sa dá dosiahnuť a akú úlohu pritom môžu zohrávať iné programy (ako ESF) (technická podpora). Naďalej treba poukazovať na prelínanie sa s týmito programom a iniciatívam, aby sa zabezpečila ich koherencia.

3.7   Pri organizovaní obchodných procesov ide po druhé o to, zabezpečiť organizačné predpoklady hromadného obchodu, o ktorý sa usilujeme, aby sa žiadosti spracovávali rýchlo a pružne, a zároveň zohľadnili vhodné formy zábezpeky, a aby sa používali normalizované sankcie a spôsoby rozdelenia rizika pri porušení zmluvy (omeškanie splátky). Analogicky k spotrebiteľským úverom vyvstáva aj otázka, ako podľa možnosti jednoducho, rýchlo a spoľahlivo posudzovať bonitu zákazníkov.

3.8   Technickým predpokladom takých hromadných obchodov sú po tretie vyzreté systémy programového vybavenia na prípravu, uzavretie a sledovanie zmluvy. Dalo by sa tak zvládnuť balansovanie medzi normalizovaným hromadným obchodom a individuálnym spracovaním žiadostí a prispieť k širšiemu obsadeniu trhového segmentu služieb mikrofinancovania.

3.9   Pre mikropodniky sociálneho hospodárstva ako jednotlivcov z členských štátov a regiónov, v ktorých sa už uchytili osobitné mikroúverové inštitúcie sú prostriedky asi ľahšie a rýchlejšie dostupné, než pre žiadateľov z tých krajín a regiónov, v ktorých takéto inštitúcie nejestvujú, alebo sa len vytvárajú. Výbor odporúča, aby sa v rámci programu zabezpečilo, že to v celku nepovedie k nerovnakým príležitostiam v dostupnosti prostriedkov.

3.10   Ústrednou otázkou je, či sa na poskytovanie úverov majú využívať bežné peňažné ústavy, alebo osobitné mikroúverové inštitúcie, ktoré sa prípadne musia vybudovať, ale ktoré zvyčajne nemajú zámer dosahovať zisky a sú veľmi malé. Na jednej strane sa v Európe už niekoľko rokov s podporou Komisie vyvíja sieť poskytovateľov služieb mikrofinancovania, pričom však iba pätina týchto poskytovateľov (menej ako 20) poskytne viac ako 400 mikroúverov ročne (14). Na druhej strane sa bude úspešné šírenie služieb mikrofinancovania sotva dať dosiahnuť bez vysoko profesionálneho a ziskovo orientovaného manažmentu. Tu majú banky (ktoré aj teraz už poskytujú veľkú časť mikroúverov) značné výhody. Zdá sa, že nemá zmysel, aby sa prostriedky poskytovali výlučne prostredníctvom menších, verejnoprospešne orientovaných poskytovateľov služieb mikrofinancovania, ktorí sa sústreďujú na osoby bez stálych príjmov, ženy, staršie osoby a migrantov, pretože takýmto systémom bankovníctva zameraného na medzery na trhu by sa marginalizácia spomenutých skupín pevne zakotvila v ďalšej oblasti. Preto, aby sa zabezpečilo, že aj bankový sektor sa ujme mikroúverov napriek minimálnemu očakávanému výnosu, sú perspektívne potrebné ďalšie trhové stimuly alebo podporné nástroje na vytvorenie zodpovedajúcej infraštruktúry.

3.11   Keďže táto iniciatíva v oblasti mikrofinancovania má explicitne mať účinky na zamestnanosť a sociálnopolitické účinky, mal by sa vplyv programov hodnotiť bezpodmienečne aj v týchto dimenziách diferencovane podľa oboch cieľových skupín (mikropodniky sociálneho hospodárstva a znevýhodnené osoby). Kým doteraz sa ako kritériá mali zohľadňovať iba objem úverov a počet úverových dlžníkov, výbor odporúča, aby sa pri skupinách spomenutých v oznámení Komisie zaznamenávalo aj prvé začlenenie do trhu práce, dosahovaný príjem a nepriamy prírastok zamestnanosti. Iba potom je možné dokázať úspech iniciatívy aj v týchto dimenziách (15).

3.12   Treba kladne vyzdvihnúť, že návrh Komisie počíta aj s podpornými opatreniami, ako sú komunikačné činnosti, monitorovanie, kontrola, audit a hodnotenie (článok 4, ods. 1). Otvorené však zostáva, či má pritom ísť v prvom rade o poradenstvo zakladateľom podnikov, alebo o poradenstvo inštitúciám mikrofinancovania, ako sa má organizovať a ako sa všetky disponibilné prostriedky majú rozdeliť medzi záruky, nástroje vlastného imania, dlhové nástroje a podporné opatrenia.

3.13   Výbor odporúča zabezpečiť, aby sa zvýhodnené úrokové podmienky ďalej ponúkali dlžníkom. Zároveň by sa malo stanoviť, ktorá časť prostriedkov má plynúť sprostredkujúcim bankám resp. inštitúciám mikrofinancovania ako náhrada za spracovanie.

3.14   Ako sa uvádza v stanovisku INT/495, výbor podporuje iniciatívu vytvoriť nový nástroj mikrofinancovania pre cieľové skupiny, má však obavy, či má zmysel financovať nový nástroj mikrofinancovania krátením prostriedkov nástroja Progres a či to povedie k cieľu. Preto odporúča overiť, ktoré iné zdroje financovania sú popri Progresse k dispozícii na financovanie programu.

(1)  Pozri KOM(2007) 708, s. 2.

(2)  Tamtiež, s. 11.

(3)  Tamtiež, s. 2.

(4)  Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.

(5)  KOM(2009) 257, 3.6.2009.

(6)  KOM(2009) 333.

(7)  Pozri Eurobarometer (2005): „SME Access to Finance“, Flash Eurobarometer 174.

(8)  Pozri KOM(2006) 349, s. 9.

(9)  Pozri KOM(2005) 121, s. 6.

(10)  Pozri KOM(2007) 708, s. 3.

(11)  Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006.

(12)  Pozri http://www.gemconsortium.org/download.asp?fid=608

(13)  Pozri http://ssrn.com/abstract=976211

(14)  K téme mikrofinancovania v EÚ pozri stránky www.nantiklum.org/Overview_final_web.pdf a www.european-microfinance.org/data/file/Librairy/ISSUE%20PAPER.pdf

(15)  Takýto postup je uvedený v dokumente ftp://repec.iza.org/RePEc/Discussionpaper/dp3220.pdf.