Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Podpora politiky a programov zvyšovania energetickej účinnosti na úrovni koncových odberateľov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/08

Spravodajca: pán CAPPELLINI

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. júla 2008 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. septembra 2009. Spravodajcom bol pán CAPPELLINI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra 2009 a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra 2009) prijal 126 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

2.   Ciele smernice 2006/32/ES

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Ukázalo sa, že fáza uplatňovania smernice 2006/32/ES bola neprimeraná vzhľadom na počiatočné ambiciózne ciele vytýčené Komisiou, pretože:

Súčasné skúsenosti ukazujú, že iba niektoré z 27 členských štátov EÚ prijali dôkladnú a štruktúrovanú politiku podpory energetickej účinnosti a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, začali proces rozvoja nových odvetví súvisiacich s týmito technológiami a zároveň prispeli k zníženiu nákladov na energie pri malých podnikoch a domácnostiach.

Európska komisia vo svojej zelenej knihe s názvom „K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti“ (2) presadzuje vytvorenie európskeho prevádzkovateľa energetickej siete.

EHSV vo svojich troch najnovších stanoviskách (3) vyslovil názor, že by sa mali vypracovať štúdie o uskutočniteľnosti európskych služieb verejného záujmu v oblasti energetiky, ktoré by mohli slúžiť spoločnej energetickej politike. V stanoviskách sa v zásade uvádza, že túto diskusiu treba viesť v skoršom štádiu, pretože takéto služby sú výrazom európskej solidarity a odpoveďou na výzvy, ktorým čelí EÚ v zásadných nadnárodných oblastiach, ako je istota dodávok energie, hospodárenie s vodnými zdrojmi, zachovanie biodiverzity, udržanie kvality ovzdušia, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť atď. Takéto služby Spoločenstva by viedli k osvojeniu si vlastnej zodpovednosti všetkých koncových odberateľov.

3.2   Koncoví odberatelia a európska vízia energetickej politiky

Veľké oneskorenie niektorých členských štátov pri dosahovaní cieľov energetickej účinnosti a pretrvávajúca závažná hospodárska kríza potvrdzujú potrebu a naliehavosť prijať koordinovanejšie, lepšie plánované a štruktúrované opatrenia na vykladanie zdrojov zo strany Európskeho spoločenstva a členských štátov a na podporu toho, aby verejné i súkromné subjekty opäť začali investovať. Stratégia a vízia udržateľného rozvoja, ktorá bude vychádzať zo zásady účinnosti, diverzifikovanej výroby a nových ekologicky vhodných zdrojov energie (vrátane biomasy) a spoločné využívanie výsledkov dosiahnutých na európskej úrovni členskými štátmi a zástupcami koncových odberateľov by mohli prispieť k zamedzeniu roztrieštenosti výskumnej činnosti, ktorá je nevyhnutná spolu so značným úsilím na medzinárodnej úrovni.

Dôležitým aspektom boja proti hospodárskej kríze a opätovného uplatňovania politiky energetickej účinnosti a súvisiacej investičnej politiky je prehodnotiť aj európsku daňovú a úverovú politiku podľa potrieb koncových odberateľov, peňažných ústavov, energetických podnikov a príslušných verejných orgánov na miestnej úrovni prostredníctvom podpory rozvoja systému poskytovateľov energetických služieb na európskej úrovni.

3.3   Kultúra a nové poznatky pre koncových odberateľov v súvislosti s energetickou účinnosťou

Jestvuje zjavný nedostatok všeobecných a odvetvových informácií a hodnotení dosahu politických opatrení Európskej únie v oblasti energetickej účinnosti pre koncových odberateľov (najmä malých a stredných podnikov a iných subjektov), chýbajú metódy umožňujúce overiť súlad medzinárodných a európskych cieľov a chýba aj postup monitorovania výsledkov dosiahnutých uvedenými užívateľmi.

Na základe prvého overovania vykonaného v niektorých členských štátoch môžeme konštatovať, že dostupnosť údajov o priemyselnej výrobe a spotrebe energie je veľmi obmedzená, pretože nejestvujú podrobné informácie.

Z toho vyplýva nevyhnutnosť začať vzorové prieskumy zberu a spracovania údajov a ukazovateľov potrebných na monitorovanie a hodnotenie energetickej účinnosti pri konečnej spotrebe a v službách, aby bolo možné zhodnotiť vplyv smernice na intervenčné stratégie a opatrenia jednotlivých členských štátov.

3.4   Ukazovatele energetickej účinnosti a potreby koncových odberateľov

Európska komisia a členské štáty by vďaka vytvoreniu nezávislej pracovnej skupiny expertov takisto mohli podporiť vypracovanie harmonizovaných a spoľahlivých ukazovateľov na účely merania a vyhodnocovania úspor energie, čo môže zahŕňať aj využívanie nových informačných a komunikačných technológií. Vypracovanie týchto ľahko pochopiteľných ukazovateľov by mohlo predstavovať záruku pre koncových odberateľov, ktorí by ich mohli zodpovedajúcim spôsobom využívať. Tento prístup by taktiež prispel k zníženiu rastúceho podvodného alebo zavádzajúceho používania prívlastkov „ekologická“ alebo „čistá“ energia ako čisto marketingovej stratégie bez skutočného opodstatnenia, ktoré by bolo preukázateľné a merateľné úsporou energie a znížením emisií, čo by tiež umožnilo zamedziť nekalým obchodným praktikám.

3.5   Integrovaná sústava monitorovania a pozorovateľov spoločná pre všetky členské štáty by predovšetkým Európskej únii a členským štátom umožnila:

3.6   Prekonať omeškania a odstrániť nedostatky v príprave národných akčných plánov energetickej účinnosti

Z národných akčných plánov nie je zrejmé intenzívne a vážne úsilie členských štátov o uskutočnenie cieľov, ktoré vyžaduje smernica, hlavne pokiaľ ide o obmedzenie spotreby v najdôležitejších odvetviach, teda v doprave a bývaní, pretože sa ukazuje, že tieto plány sú často veľmi všeobecné, chýbajú v nich vedecké údaje a ukazovatele vhodné na správne posúdenie vplyvu stanovených opatrení a nie sú vhodné na dosiahnutie cieľov smernice. Z toho plynie potreba konkrétnejších a uskutočniteľných iniciatív v oblasti energetickej účinnosti a nevyhnutnosť sprísniť aspoň niektoré opatrenia po zistení rozdielov medzi plánmi a konkrétnymi výsledkami, ako to bolo v prípade emisií motorových vozidiel v súvislosti so všeobecným znížením emisií CO2, emisií skleníkových plynov a v prípade obnoviteľných zdrojov energie.

Nedávna verejná internetová konzultácia k hodnoteniu a preskúmaniu akčného plánu energetickej účinnosti [KOM(2006) 545], ktorú uskutočnila Komisia, ukázala nedostatočnú kvalitu konzultácií s koncovými odberateľmi, pre ktorých platí táto smernica. Výročná správa s vhodnou metodikou konzultovania všetkých koncových odberateľov, k vypracovaniu ktorej by mohol prispieť aj EHSV, môže predstavovať vhodný nástroj na vyriešenie niektorých nedostatkov zaznamenaných pri príprave národných akčných plánov energetickej účinnosti.

3.7   Nová generácia európskych programov, ktoré budú koncovým odberateľom viac vyhovovať

Preto treba zjednodušiť postupy na využívanie programov (CIP a hlavne IEE), aby sa lepšie sprístupnili aj najmenším podnikom a ich reprezentačným združeniam a verejným orgánom v znevýhodnených oblastiach (horských a odľahlých). Výbor okrem toho súhlasí s podporovaním verejno-súkromných partnerstiev a poskytovateľov energetických služieb, hlavne na európskej, národnej a miestnej úrovni, čím sa podporí účasť malých a stredných podnikov na skutočnom uplatňovaní európskej politiky ekologického verejného obstarávania. Okrem toho v rámci procesu zjednodušovania a lepšej tvorby právnych predpisov vyzýva Európsku komisiu, aby v súvislosti s uplatňovaním politiky energetickej účinnosti spolu so zástupcami európskych a národných organizácií koncových odberateľov preskúmala najúčinnejšie postupy a metódy podporovania koncových odberateľov a iných zainteresovaných strán, ktorých sa smernica týka.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Smernica uznáva úlohu energetických podnikov v odvetví energetických služieb (článok 6). Toto ustanovenie je mimoriadne kritické, pretože na mnohých národných trhoch sa stalo, že veľké energetické podniky vyvíjali činnosť na trhoch nadväzujúcich na energetické odvetvie, napríklad v energetických službách a činnostiach takpovediac „za elektromerom či za plynomerom“ so zvýhodnenými podmienkami vďaka svojmu dominantnému postaveniu v ostatných častiach odvetvia (výroba, distribúcia a predaj), a tým vytvárali malým podnikom veľké prekážky v rozvoji odvetvia energetických služieb.

(1)  CESE 1513/2008 (Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 54), CESE 1913/2008, CESE 621/2009, CESE 52/2009.

(2)  KOM(2008) 782 v konečnom znení/2.

(3)  CESE 1911/2008, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 43 a stanovisko EHSV na tému „Zelená kniha: K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti“, CESE 1029/2009, spravodajkyňa oboch stanovísk pani Batut, pripravované stanovisko EHSV na tému „Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – ako by sa mala rozdeliť zodpovednosť medzi EÚ a členské štáty“, CESE 966/2009 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) – TEN 389, spravodajca pán Hencks.