EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52009AE1473

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ako vytvoriť trvalo udržateľnú, dlhodobú a multisektorovú stratégiu EÚ zameranú na škody súvisiace s požívaním alkoholu (prieskumné stanovisko)

Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, p. 10–14 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/10


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ako vytvoriť trvalo udržateľnú, dlhodobú a multisektorovú stratégiu EÚ zameranú na škody súvisiace s požívaním alkoholu“ (prieskumné stanovisko)

2009/C 318/03

Spravodajkyňa: pani Van TURNHOUT

V liste z 18. decembra 2008 švédska ministerka európskych záležitostí požiadala Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby v súvislosti s nadchádzajúcim švédskym predsedníctvom Rady Európskej únie vypracoval prieskumné stanovisko na tému:

Ako vytvoriť trvalo udržateľnú, dlhodobú a multisektorovú stratégiu EÚ zameranú na škody súvisiace s požívaním alkoholu.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 1. septembra 2009. Spravodajkyňou bola pani Van TURNHOUT.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 30. septembra) prijal 128 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a odporúčania

1.1

V tomto prieskumnom stanovisku vypracovanom na žiadosť švédskeho predsedníctva Rady EÚ sa EHSV zaoberá otázkou, ako vytvoriť trvalo udržateľnú, dlhodobú a multisektorovú (1) stratégiu zameranú na škody súvisiace s požívaním alkoholu. Cieľom švédskeho predsedníctva je presadiť zavedenie horizontálnej stratégie EÚ zameranej na alkohol a začať rozvíjať dlhodobé preventívne úsilie na úrovni EÚ aj na úrovni jednotlivých štátov.

1.2

Stanovisko vychádza z predchádzajúceho stanoviska EHSV o škodách súvisiacich s požívaním alkoholu, ktoré sa zameralo na päť prioritných tém: ochrana detí, znižovanie počtu dopravných nehôd následkom požitia alkoholu, prevencia škôd súvisiacich s požívaním alkoholu medzi dospelými a na pracoviskách, informovanosť, vzdelávanie a osveta a všeobecná informačná báza (2).

1.3

Stanovisko vyzdvihuje tieto štyri priority predsedníctva:

vplyv reklamy a marketingu na mladých ľudí,

vplyv ceny na vznik škôd,

zameranie pozornosti na deti – konkrétne FASD (foetal alcohol spectrum disorder – súbor príznakov spôsobených fetálnym vystavením alkoholu) a deti v rodinách a

vplyv škodlivého požívania alkoholu na zdravie a dôstojné starnutie.

Na dosiahnutie uceleného prístupu je potrebné, aby všetky témy, ktorými sa zaoberajú obe stanoviská a ďalšie súvisiace otázky boli riešené spoločne.

1.4

Spôsoby pitia sa v jednotlivých krajinách do veľkej miery odlišujú, ale väčšina konzumentov pije zväčša zodpovedne (pozri bod 3.2) (3). EHSV však znepokojuje skutočnosť, že podľa odhadov 15 % dospelých v EÚ konzumuje alkoholické nápoje v škodlivej miere pravidelne, a že obzvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o ujmu na zdraví spôsobenú alkoholom, sú deti. Politické opatrenia by sa preto mali osobitne zamerať na tie osoby, ktoré už pijú v škodlivej miere.

1.5

Marketing v tejto oblasti je jedným z faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že deti a dospievajúca mládež začnú konzumovať alkohol a v prípade, že ho už konzumujú, budú piť ešte viac. Vzhľadom na to EHSV žiada, aby sa znížilo vystavenie detí marketingu alkoholu.

1.6

Primerané opatrenia v oblasti cenovej politiky môžu účinne pomôcť pri znižovaní škôd spôsobených požívaním alkoholu, najmä u ľudí s nízkym príjmom a mladých ľudí. EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné vytvoriť právne predpisy, ktorými by sa riadila dostupnosť, distribúcia a propagácia alkoholu, keďže samoregulácia v tejto oblasti nestačí.

1.7

Aby sa zvýšila informovanosť o riziku FASD, EHSV sa zasadzuje za osvetové kampane na úrovni jednotlivých štátov a EÚ.

1.8

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné viac informovať na úrovni EÚ o dôsledkoch škodlivého požívania alkoholu na zdravie a dôstojné starnutie.

1.9

Výbor uznáva, že politika týkajúca sa alkoholu by mala byť komplexná a mala by zahŕňať rôzne opatrenia, ktoré dokázateľne znižujú škody súvisiace s požívaním alkoholu.

2.   Úvodné poznámky

2.1

Európska únia má právomoc a povinnosť riešiť problémy v oblasti verejného zdravia spojené so škodlivým a riskantným požívaním alkoholu, a to na základe článku 152 ods. 1 zmluvy (4), ktorý ustanovuje, že činnosť Spoločenstva dopĺňa vnútroštátnu politiku.

2.2

V nadväznosti na svoje odporúčanie z roku 2001 týkajúce sa požívania alkoholu mladými ľuďmi (5), Rada vyzvala Komisiu, aby monitorovala a hodnotila vývoj a opatrenia prijaté v tejto oblasti a aby spätne informovala o potrebe ďalšej činnosti.

2.3

Rada vo svojich záveroch z júna 2001 a júna 2004 vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie komplexnej stratégie Spoločenstva zameranej na znižovanie rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu, ktorá by dopĺňala vnútroštátne opatrenia (6).

2.4

V roku 2006 Komisia prijala oznámenie Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (7). Jeho cieľom je zmapovať opatrenia, ktoré zaviedli Komisia a členské štáty. Oznámenie vysvetľuje, ako môže Komisia ďalej podporovať a dopĺňať politiku jednotlivých štátov v oblasti zdravia. EHSV sa domnieva, že oznámenie „ani zďaleka nespĺňa požiadavky komplexnej stratégie“ (8), pretože neponúka komplexnú a transparentnú analýzu všetkých relevantných politických oblastí a ťažkostí, „s ktorými sa niektoré členské štáty stretli pri uplatňovaní vhodných opatrení v oblasti verejného zdravia spojených s požívaním alkoholu v súvislosti s trhovými pravidlami EÚ“ (9). V stratégii sa takisto neuvádza, že alkohol je psychoaktívna droga, látka, ktorá je pri nadmernom požívaní toxická, a pre niektorých konzumentov aj návyková.

2.5

Súdny dvor ES opakovane potvrdil, že znižovanie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu predstavuje dôležitý a opodstatnený cieľ v oblasti verejného zdravia a na jeho dosiahnutie je potrebné využívať opatrenia, ktoré budú uznané za vhodné a budú v súlade so zásadou subsidiarity (10).

2.6

EHSV uznáva výsledky práce, ktorú vykonali všetky zainteresované strany v rámci európskeho fóra pre problematiku alkoholu a zdravia od jeho vzniku v roku 2007. EHSV víta podobný vývoj na miestnej úrovni.

3.   Prehľad škodlivých účinkov

3.1

Európska únia so spotrebou 11 litrov čistého alkoholu na osobu ročne predstavuje v celosvetovom meradle oblasť s najvyššou spotrebou alkoholu (11). Celková spotreba alkoholu sa od sedemdesiatych rokov do polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia znížila, odkedy zostala relatívne stabilná, badateľné sú však aj naďalej výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, a to pokiaľ ide o požívanie alkoholu i škody, a zároveň aj o rôzne druhy týchto škôd (12). Škodlivé spôsoby pitia sú však stále markantné (13).

3.2

Väčšina konzumentov pije zväčša zodpovedne. EHSV však znepokojuje, že podľa odhadov 55 miliónov dospelých v EÚ (15 % dospelej populácie) pravidelne konzumuje alkoholické nápoje v škodlivej miere (14). Podľa odhadov je škodlivé požívanie alkoholu v EÚ príčinou približne 195 000 úmrtí ročne, ku ktorým dochádza v dôsledku nehôd, ochorení pečene, rakoviny, atď. Škodlivé požívanie alkoholu je treťou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia a ochorení v EÚ (15).

3.3

EHSV sa nazdáva, že škodlivé požívanie alkoholu u jednotlivcov sa nevyvíja izolovane, ale je to problém, ktorý môže mať množstvo rôznych príčin, ako sú chudoba, vylúčenie zo spoločnosti, rodinné prostredie a pracovný stres.

3.4

Rovnako ako v Európe existujú rozdielne kultúrne zvyky súvisiace s požívaním alkoholu, existujú aj rôzne kultúrne zvyky týkajúce sa škodlivého a riskantného požívania alkoholu, a to aj medzi deťmi a dospievajúcou mládežou (16). EHSV preto vyzýva Komisiu a členské krajiny, aby pri plánovaní opatrení zohľadnili aj tieto národné a miestne vzorce správania.

3.5

Deti sú obzvlášť zraniteľné pokiaľ ide o ujmu na zdraví spôsobenú alkoholom. Odhaduje sa, že v rodinách žije 5 až 9 miliónov detí, ktoré sú negatívne zasiahnuté alkoholom. Alkohol je kauzálny faktor v 16 % prípadov zneužívania a zanedbávania detí a každý rok sa v dôsledku škodlivého požívania alkoholu narodí približne 60 000 podvyživených detí (17).

3.6

Škodlivé požívanie alkoholu môže škodiť nielen jednotlivcovi, ale aj tretím osobám. Škody súvisiace s požívaním alkoholu by mali byť riešené aj na pracovisku, v rámci predpisov o zdraví a bezpečnosti pri práci, za čo je v prvom rade zodpovedný zamestnávateľ. Opatrenia proti požívaniu alkoholu na pracovisku by mohli pomôcť znížiť počet nehôd s tým súvisiacich, rovnako aj absentérstvo, a pomohli by zvýšiť pracovný výkon. EHSV vyzýva zamestnávateľov, odbory, miestne orgány a iné príslušné organizácie, aby úzko spolupracovali a vykonávali spoločné činnosti na zmenšenie škôd spôsobených požívaním alkoholu na pracoviskách.

3.7

Alkohol je v Európe dôležitou komoditou, ktorá vytvára pracovné miesta, zabezpečuje príjmy z daní a prispieva k obchodnej bilancii EÚ. Škodlivé požívanie alkoholu má však taktiež dosah na hospodárstvo, kde sa prejavuje vo forme zvýšených nákladov v zdravotnej a sociálnej oblasti a tiež na znížení produktivity. Náklady hospodárstva EÚ na škody súvisiace s požívaním alkoholu za rok 2003 sa odhadujú na 125 miliárd EUR, čo predstavuje 1,3 % HDP (18).

4.   Vplyv reklamy a marketingu na mladých ľudí

4.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby uznala Európsku chartu WHO o alkohole (19), ktorú v roku 1995 prijali všetky členské štáty EÚ, a najmä etický princíp, že všetky deti a dospievajúca mládež majú právo vyrastať v prostredí chránenom pred negatívnymi účinkami konzumácie alkoholu a pokiaľ možno aj pred propagovaním alkoholických nápojov.

4.2

Odporúčanie Rady EÚ vyzýva členské štáty k zavedeniu účinných mechanizmov v oblasti propagácie, marketingu a maloobchodu, ktoré zaistia, aby alkoholické výrobky neboli navrhované a propagované spôsobom, ktorý pôsobí na deti a dospievajúcich.

4.3

Čoraz väčšie obavy na úrovni EÚ a členských štátov vyvoláva fenomén nárazového cieleného opíjania sa, ktorý je rozšírený u mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov; 24 % konzumentov alkoholu tejto vekovej skupiny v roku 2006 uviedlo, že nárazovo pije aspoň raz do týždňa (20). Dospievajúca mládež najčastejšie konzumuje pivo (40 %) a destiláty (30 %) (21), hneď za nimi nasleduje víno (13 %), miešané nápoje na báze alkoholu (alcopops) (11 %) (22) a jablčné víno (cider) (6 %). Konzumácia alkoholu a pravdepodobnosť nárazového nadmerného pitia mladých sa zvyšujú aj vďaka reklamným akciám na predaj alkoholu, ako sú happy hours a dva za cenu jedného  (23). Ako ďalší krok je potrebné, aby úrady prísnejšie presadzovali dodržiavanie zákonnej vekovej hranice na požívanie alkoholu.

4.4

Reklama a marketing ovplyvňujú postoj mládeže k alkoholu a spôsob, ako ho mladí vnímajú, a podporujú u mládeže pocit, že požívanie alkoholu bude mať pre ňu pozitívne účinky (24). Prehľad dlhodobých štúdií, ktorý vypracovala vedecká skupina európskeho fóra pre problematiku alkoholu a zdravia, poskytol presvedčivé dôkazy o vplyve reklamy na alkohol na podnietenie mladých ľudí, ktorí dovtedy nepili, k pitiu, a na zvýšené požívanie alkoholu ich rovesníkmi, ktorí už alkohol požívajú. Tieto závery sú o to viac zarážajúce, že skúmaná bola iba malá časť celkovej marketingovej stratégie (25).

4.5

EHSV je znepokojený skutočnosťou, že marketing alkoholu priťahuje nedospelých konzumentov (26), a poukazuje na výsledky, ktoré svedčia o tom, že televízne vysielanie a sponzorovanie súvisiace s alkoholom, môžu spôsobiť, že mladí ľudia, ktorí sú im vystavení, začnú piť alebo budú piť vo väčšej miere (27).

4.6

Výbor expertov WHO zastával názor, že dobrovoľné systémy nezabraňujú takému typu marketingu, ktorý má vplyv na mladých ľudí a zdá sa, že samoregulácia funguje len vtedy, keď existuje aktuálna a hodnoverná možnosť regulácie zo strany vlády (28).

4.7

Aktéri pôsobiaci v reťazci alkoholických nápojov vyhlásili, že sú ochotní aktívnejšie presadzovať regulačné a samoregulačné opatrenia (29). Ich úlohou je v spolupráci s členskými štátmi zabezpečiť, aby sa ich výrobky vyrábali, distribuovali a propagovali zodpovedným spôsobom, a tak pomôcť znížiť škody súvisiace s požívaním alkoholu.

4.8

Smernica o službách audiovizuálnych médií pomáha stanoviť minimálne normy pre reklamu na alkohol. Uvádza sa v nej, že reklamy na alkohol by nemali byť určené špecificky neplnoletým osobám, konzumácia alkoholu by sa v nich nemala spájať so zvýšením fyzickej výkonnosti, so spoločenským alebo sexuálnym úspechom, a nemali by tvrdiť, že alkohol je povzbudzujúci alebo upokojujúci prostriedok či spôsob riešenia osobných konfliktov (30). EHSV sa domnieva, že táto smernica samotná nemôže v plnej miere chrániť deti pred marketingom alkoholu.

4.9

EHSV žiada, aby Komisia vyhlásila zníženie vystavenia detí alkoholickým výrobkom, reklame a propagácii za špecifický cieľ a aby boli v tejto oblasti zavedené prísnejšie právne predpisy.

5.   Vplyv ceny na vznik škôd súvisiacich s požívaním alkoholu

5.1

V celej Európe rastie záujem o prijatie opatrení na boj proti škodám súvisiacim s požívaním alkoholu. Alkohol je v Európe dôležitou komoditou, ktorá vytvára pracovné miesta, zabezpečuje príjmy z daní a ročne prispieva do hospodárstva EÚ prostredníctvom obchodu. Avšak podľa odhadov 15 % dospelých konzumuje alkoholické nápoje v škodlivej miere, čo poškodzuje jednotlivcov aj spoločnosť. V roku 2003 sa náklady na škody súvisiace s nadmerným požívaním alkoholu v EÚ odhadovali na 125 miliárd EUR, čo predstavuje 1,3 % HDP (31).

5.2

Podľa štúdie organizácie RAND vývin v rámci EÚ smeruje k požívaniu alkoholu kúpeného v maloobchodnej predajnej sieti (off-trade), ktorý je zvyčajne lacnejší než v prevádzkach, kde sa alkohol podáva na priamu spotrebu (on-trade) (32). Je však potrebné poznamenať, že štúdia sa zameriava iba na ceny v maloobchodnej predajnej sieti a neporovnáva ich s cenami v prevádzkach, kde sa alkohol podáva na priamu spotrebu.

5.3

Zo štúdií vyplýva, že alkohol sa v období rokov 1996 až 2004 stal v celej EÚ cenovo dostupnejší, v niektorých krajinách o viac než 50 % (33). Je dokázané, že v EÚ existuje priamy vzťah medzi cenovou dostupnosťou alkoholu a jeho požívaním (34).

5.4

Mladí ľudia citlivo reagujú na zvyšovanie cien alkoholu, čo vedie k tomu, že pijú menej často a pijú menšie množstvá v každom nápoji (35). Iné štúdie však uvádzajú, že mladí ľudia môžu na zvyšovanie cien reagovať tak, že si osvoja škodlivejší spôsob požívania alkoholu, ako je napríklad tzv. pre-drinking  (36), kedy ľudia požívajú lacnejší alkohol doma predtým, ako idú von. Tento poznatok má dôležitý dosah na politiku v oblasti alkoholu v EÚ, najmä vzhľadom na nárast škodlivého požívania alkoholu u mladých ľudí.

5.5

Podľa odhadov sa 3,8 % úmrtí vo svete a 4,6 % celkového počtu stratených rokov života kvôli invalidite alebo predčasnému úmrtiu pripisuje alkoholu. Existuje priamy vzťah medzi požívaním alkoholu a dopravnými nehodami a nimi spôsobenými úmrtiami (37). Alkohol je jedinou príčinou niektorých ochorení ako napr. alkoholické ochorenie pečene a alkoholická pankreatitída a je jednou z ďalších príčin iných ochorení a poškodení (napr. určité typy rakoviny, choroby srdca, mozgová porážka a cirhóza pečene) (38). Škodlivé požívanie alkoholu je faktorom, ktorý prispieva k trestnej činnosti, násiliu a rodinným problémom, rizikovému sexuálnemu správaniu a pohlavne prenosným chorobám (39).

5.6

Odhaduje sa, že v celej EÚ prispieva nárazové nadmerné pitie k 2 000 prípadom zabitia, 17 000 prípadom úmrtia v dôsledku dopravných nehôd (resp. ku každému tretiemu úmrtiu pri dopravných nehodách), 27 000 úmrtiam v dôsledku úrazu a 10 000 samovraždám (40).

5.7

Cenová politika týkajúca sa alkoholu môže byť účinnou pákou na znižovanie škôd spôsobených alkoholom (41). EHSV sa však domnieva, že cenová politika by sa mala zohľadniť pri vypracovaní stratégií na riešenie problematiky škôd súvisiacich s požívaním alkoholu dlhodobým, udržateľným a multisektorovým spôsobom.

5.8

Politika týkajúca sa alkoholu by mala byť komplexná a mala by zahŕňať rôzne opatrenia, ktoré majú dokázateľný vplyv na znižovanie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu, ako sú akcie proti alkoholu za volantom a intervenčné opatrenia v oblasti primárnej zdravotníckej starostlivosti. EHSV uznáva, že škody súvisiace s požívaním alkoholu nemôže vyriešiť iba jedno opatrenie.

5.9

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zaviesť účinný systém na vymáhanie uplatňovania právnych predpisov, ktorými by sa riadila dostupnosť, distribúcia a propagácia alkoholu. Samoregulácia v tejto oblasti je súčasťou riešenia, sama však nestačí. Obmedzenia predaja pod úroveň nákladov a propagácie predaja by mali byť možné bez toho, aby boli obmedzovaním obchodu alebo porušením právnych predpisov EÚ.

6.   Zameranie pozornosti na deti – konkrétne FASD (súbor príznakov spôsobených fetálnym vystavením alkoholu) a deti v rodinách

6.1

Budúcnosť Európy závisí od zdravého a produktívneho obyvateľstva. EHSV vážne znepokojuje zistenie, že vyšší podiel záťaže z dôvodu ochorení spôsobených škodlivou a nebezpečnou konzumáciou alkoholu pripadá na mladých ľudí (42).

6.2

Komisia uznáva, že deti majú právo na účinnú ochranu pred hospodárskym vykorisťovaním a všetkými formami zneužívania (43). EHSV tento postoj dôrazne podporuje.

6.3

EHSV pripomína, že škodlivé a nebezpečné požívanie alkoholu má negatívny dosah nielen na požívateľa alkoholu, ale aj iných ľudí, najmä v prípade dopravných nehôd, zranení a násilia. Výbor uznáva, že v rodinách sú najzraniteľnejšou ohrozenou skupinou deti.

6.4

Odhaduje sa, že v rodinách žije 5 až 9 miliónov detí, ktoré sú negatívne zasiahnuté alkoholom, že alkohol je faktorom, ktorý prispieva v 16 % prípadov k zneužívaniu a zanedbávaniu detí a každý rok sa v dôsledku škodlivého požívania alkoholu narodí približne 60 000 podvyživených detí (44). Ďalšími negatívnymi účinkami sú chudoba a sociálne vylúčenie, ktoré môžu postihnúť ich zdravie, vzdelanie a prosperitu v súčasnosti i budúcnosti.

6.5

Domáce násilie, ktoré predstavuje vážny problém v mnohých krajinách (45), je úzko spojené s ťažkým alkoholizmom násilníka (46). Kým k domácemu násiliu môže dôjsť aj bez prítomnosti alkoholu, nadmerné pitie môže prispieť u niektorých ľudí k násilnému správaniu. Obmedzenie nadmerného pitia prospeje nielen obetiam a páchateľom násilia, ale tiež deťom žijúcim v takýchto rodinách.

6.6

Alkohol môže postihnúť deti dokonca aj pred ich narodením. FASD popisuje súvislosť medzi trvalými vrodenými poruchami (telesnými, kognitívnymi a poruchami správania) a matkiným požívaním alkoholu počas tehotenstva.

6.7

Informovanosť o FASD a jeho účinkoch je malá. Na zminimalizovanie prípadov poškodenia alkoholom počas tehotenstva je veľmi dôležité šírenie informácií o dôkazmi podložených príkladoch preventívnych programov. EHSV sa zasadzuje za cielené osvetové kampane na úrovni EÚ a jednotlivých štátov na zvýšenie informovanosti o riziku FASD.

7.   Vplyv škodlivého požívania alkoholu na zdravie a dôstojné starnutie

7.1

Starší ľudia reagujú na účinky alkoholu citlivejšie. Ku špecifickým problémom patria problémy s rovnováhou a riziko pádu, ako aj vznik zdravotných problémov, kvôli ktorým sú starší ľudia náchylnejší na požívanie alkoholu. Približne u tretiny starších ľudí po prvýkrát nastanú problémy s pitím v neskoršom období života, často v dôsledku straty blízkeho človeka, zlého zdravotného stavu, obmedzenej schopnosti pohybu a sociálnej izolácie (47).

7.2

Škodlivé požívanie alkoholu môže postihnúť duševné zdravie starších ľudí v podobe úzkosti, depresie a zmätenosti.

7.3

Choroby spôsobené požívaním alkoholu sa často vyskytujú u starších ľudí, najmä u mužov, ktorí sú sociálne izolovaní a žijú sami (48). Problematické požívanie alkoholu sa spája s rozsiahlym postihnutím fyzického, psychologického, sociálneho a kognitívneho zdravia. Týmito poruchami trpia približne 3 % ľudí nad 65 rokov (49), hoci mnohé prípady zostanú neodhalené, keďže diagnostické kritériá a skríning sú zamerané na mladších dospelých ľudí. Liečiť starších ľudí s problémami s alkoholom je však často jednoduchšie, než mladších dospelých.

7.4

Alkohol môže zvýšiť účinky niektorých liekov a znížiť účinky iných. Je dôležité zvyšovať informovanosť zdravotníckeho personálu, neoficiálnych opatrovateľov a starších občanov o možnom vzájomnom pôsobení liekov a alkoholu.

7.5

EHSV zastáva názor, že je potrebné urobiť viac pre dobré životné podmienky starnúcej populácie v EÚ, vrátane poskytovania informácií na úrovni EÚ o dôsledkoch škodlivého požívania alkoholu na zdravie a dôstojné starnutie.

V Bruseli 30. septembra 2009.

predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI


(1)  „Multisektorový“ znamená „zahŕňajúci viacero sektorov, vrátane občianskej spoločnosti, odborových zväzov a podnikov“.

(2)  Stanovisko EHSV z 30. mája 2007 na tému „Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu“, spravodajkyňa: pani Van Turnhout, pomocný spravodajca: pán Janson (Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007).

(3)  Konnopka, A & König, H-H, „The Health and Economic Consequences of Moderate Alcohol consumption in Germany 2002“, in: Value in Health, 2009

(4)  Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.

(5)  Odporúčanie Rady z 5. júna 2001 (2001/458/ES).

(6)  Závery Rady z 5. júna 2001 o stratégii Spoločenstva zameranej na znižovanie rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (Ú. v. ES C 175, 20.6.2001, s. 1) a závery Rady o problematike alkoholu a mladých ľuďoch z 1. a 2. júna 2004 (nebolo publikované v Ú. v.)

(7)  KOM(2006) 625 v konečnom znení.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou 2.

(9)  Tamže.

(10)  Prípad Franzen (C-89/95), prípad Heinonen (C-394/97), prípad Gourmet (C-405/98), Catalonia (spojené prípady C-1/90 a C-179/90), Loi Evin (C-262/02 a C-429/02).

(11)  „Alcohol in Europe, a public health perspective“ – správa Európskej komisie, ktorú predložili P. Anderson a B. Baumberg, Inštitút pre štúdie alkoholu, jún 2006.

(12)  Stanovisko EHSV z 30.05.2007 na tému „Stratégia EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu“, spravodajkyňa: pani van Turnhout, pomocný spravodajca: pán Janson, Ú. v. EÚ C 175, 27.07.2007.

(13)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(14)  V prípade mužov viac než 40 g alkoholu, t. j. 4 nápoje denne, a v prípade žien viac než 20 g alkoholu, t. j. 2 nápoje denne.

(15)  Škody súvisiace s požívaním alkoholu v Európe – hlavné údaje, október 2006, Brusel, MEMO/06/397, 24. októbra 2006.

(16)  Prieskum ESPAD, 2007.

(17)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(18)  GR SANCO.

(19)  Svetová zdravotnícka organizácia: Európska charta o alkohole (1995).

(20)  Pozri poznámku pod čiarou č. 11.

(21)  Správa ESPAD 2007 (2009).

(22)  Termínom alcopop sa označujú fľaškové alkoholické nápoje, ktoré podobou pripomínajú nealkoholické nápoje a limonádu.

(23)  Independent Review of the Effects of Alcohol Pricing and Promotion (2008).

(24)  Scientific Opinion of the Science Group of the European Alcohol and Health Forum (2009) and Impact of Alcohol Advertising and Media Exposure on Adolescent Alcohol Use: A Systematic Review of Longitudinal Studies (2009).

(25)  Pozri poznámku pod čiarou 24, časť 1.

(26)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(27)  Tamže.

(28)  Výbor expertov WHO pre problémy súvisiace s požívaním alkoholu, druhá správa, 2007.

(29)  KOM(2006) 625 v konečnom znení.

(30)  The affordability of alcoholic beverages in the European union: understanding the link between alcohol affordability, consumption and harms (2009).

(31)  GR SANCO 2006.

(32)  Pozri poznámku pod čiarou 11. „On-trade“ sa vzťahuje na hostince, kluby, reštaurácie a iné maloobchodné prevádzky, kde sa alkohol predáva na spotrebu priamo na mieste; „off-trade“ sa vzťahuje na supermarkety a predajné miesta, ktoré predávajú alkohol na spotrebu na inom mieste.

(33)  Cenová dostupnosť sa meria podľa čistého dosahu ceny a príjmu.

(34)  Pozri poznámku pod čiarou 30.

(35)  Modelling the Potential Impact of Pricing and Promotion Policies for Alcohol in England: Results from the Sheffield Alcohol Policy Model Version 2008(1-1).

(36)  Alcohol Price and Consumer Behaviour (Ceny alkoholu a správanie spotrebiteľa) – prieskum trhu uskutočnený spoločnosťou IPSOS Belgium (2009).

(37)  Pozri poznámku pod čiarou 30.

(38)  „Global burden of disease and injury and economic cost attributable to alcohol use and alcohol use disorders“, The Lancet, (2009).

(39)  „Effectiveness and cost-effectiveness of policies and programmes to reduce the harm caused by alcohol“, The Lancet (2009).

(40)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(41)  WHO Global Status Report: Alcohol Policy, (2004). Pozri tiež: „Paying the tab. The costs and benefits of alcohol control (2007)“, a poznámky pod čiarou 35 a 37.

(42)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(43)  KOM(2006) 367 v konečnom znení.

(44)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(45)  Stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy zo 16.3.2006 na tému: „Domáce násilie voči ženám“, spravodajkyňa: pani Heinisch, Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, a stanovisko EHSV z vlastnej iniciatívy „Deti ako nepriame obete domáceho násilia“, spravodajkyňa: pani Heinisch, Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006.

(46)  Pozri poznámku pod čiarou 11.

(47)  Pozri: Royal College of Psychiatrists, Veľká Británia:

http://www.rcpsych.ac.uk/mentalhealthinfoforall/problems/alcoholanddrugs/alcoholandolderpeople.aspx.

(48)  „Alcohol use disorders in elderly people: redefining an age old problem in old age“, British Medical Journal, (2003).

(49)  Prevalence of mental disorders in Europe: results from the European Study of the Epidemiology of Mental Disorders) project, (2004).


Top