EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32022R1214

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1214 z 9. marca 2022, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139, pokiaľ ide o hospodárske činnosti v určitých odvetviach energetiky, a delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach (Text s významom pre EHP)

C/2022/631

Ú. v. EÚ L 188, 15.7.2022, p. 1–45 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2022/1214/oj

15.7.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 188/1


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/1214

z 9. marca 2022,

ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139, pokiaľ ide o hospodárske činnosti v určitých odvetviach energetiky, a delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (1), a najmä na jeho článok 8 ods. 4, článok 10 ods. 3 a článok 11 ods. 3,

keďže:

(1)

Technické kritériá preskúmania stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2021/2139 (2) sa vzťahujú na niekoľko hospodárskych odvetví a činností, ktoré majú potenciál prispieť k cieľom Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy. Uvedené hospodárske odvetvia a činnosti boli vybrané z dôvodu ich podielu na celkových emisiách skleníkových plynov a ich preukázaného potenciálu predchádzať tvorbe emisií skleníkových plynov, znižovať takéto emisie alebo ich odstraňovať. Okrem toho majú tieto hospodárske odvetvia a činnosti preukázateľný potenciál umožniť takéto predchádzanie, znižovanie a odstraňovanie v rámci iných hospodárskych odvetví a činností alebo zabezpečiť dlhodobé skladovanie takýchto emisií v rámci iných odvetví a činností.

(2)

Celková spotreba energie predstavuje približne 75 % priamych emisií skleníkových plynov v Únii. Odvetvie energetiky teda zohráva kľúčovú úlohu pri ďalšom znižovaní emisií skleníkových plynov. Technické kritériá preskúmania stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2139 sa preto vzťahujú na širokú škálu hospodárskych odvetví a činností súvisiacich s energetickým dodávateľským reťazcom, a to od výroby elektriny alebo tepla z rôznych zdrojov cez prenosové a distribučné sústavy až po skladovanie, ako aj tepelné čerpadlá a výrobu bioplynu a biopalív. Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 však neobsahuje technické kritériá preskúmania pre hospodárske činnosti v odvetviach fosílneho plynu a jadrovej energie, a to aj napriek ich potenciálu prispievať k dekarbonizácii hospodárstva Únie.

(3)

Ako sa uvádza v oznámení Komisie z 21. apríla 2021 („Taxonómia EÚ, podávanie správ o udržateľnosti podnikov, preferencie z hľadiska udržateľnosti a fiduciárne povinnosti: nasmerovanie financií k Európskej zelenej dohode“) a v oznámení Komisie zo 6. júla 2021 („Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo“), stanovenie technických kritérií preskúmania pre výrobu energie z fosílnych plynov bolo vzhľadom na potrebu ďalšieho technického posúdenia, najmä pokiaľ ide o prechodnú úlohu fosílneho plynu pri dekarbonizácii hospodárstva, odložené (3). Stanovenie technických kritérií preskúmania pre činnosti výroby jadrovej energie sa takisto odložilo, keďže sa čaká na hĺbkové odborné posúdenie, ktoré sa začalo v roku 2020 a ktoré sa týka toho, či by sa cyklus jadrovej životnosti a najmä jadrový odpad mohli považovať za zlučiteľné s požiadavkou stanovenou v článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, podľa ktorej činnosť nesmie výrazne narušiť plnenie iných environmentálnych cieľov. Na základe týchto posúdení treba uznať, že činnosti výroby energie z fosílneho plynu a jadrovej energie môžu prispieť k dekarbonizácii hospodárstva Únie.

(4)

V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, ktorý sa týka prechodných hospodárskych činností, treba stanoviť technické kritériá preskúmania pre výrobu elektriny, vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla/chladu a výrobu tepla/chladu z fosílnych plynov v účinných systémoch centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ak sú emisie skleníkových plynov z fosílnych plynov pod primeranou prahovou hodnotou. Okrem toho treba stanoviť technické kritériá preskúmania pre využívanie fosílneho plynu pri výrobe elektriny, vysoko účinnej kombinovanej výrobe elektriny a tepla/chladu a výrobe tepla/chladu v účinných systémoch centralizovaného zásobovania teplom a chladom, ak takáto výroba elektriny, vysoko účinná kombinovaná výroba elektriny a tepla/chladu a výrobu tepla/chladu v účinných systémoch centralizovaného zásobovania teplom a chladom ešte nespĺňajú túto primeranú prahovú hodnotu, keďže popri využívaní klimaticky neutrálnej energie a väčších investíciách do hospodárskych činností a odvetví, ktoré sú už teraz nízkouhlíkové, si tento prechod vyžaduje značné zníženie emisií skleníkových plynov aj v rámci iných hospodárskych činností a odvetví, pre ktoré nie sú k dispozícii žiadne technologicky a hospodársky uskutočniteľné nízkouhlíkové alternatívy. Všetky tieto hospodárske činnosti by sa mali považovať za prechodné podľa článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, keďže technologicky a hospodársky uskutočniteľné nízkouhlíkové alternatívy ešte nemusia byť komerčne dostupné v dostatočnom rozsahu na to, aby nepretržite a spoľahlivo pokrývali dopyt po energii. Najmä v prípade výroby elektriny je vhodné stanoviť alternatívny prístup k priamemu obmedzeniu emisií skleníkových plynov. V rámci tohto alternatívneho prístupu, ktorý by mal v horizonte dvadsiatich rokov priniesť podobné výsledky, môžu zariadenia dosiahnuť takéto výsledky tým, že obmedzia počet hodín v prevádzke alebo preložia prechod na plyny z obnoviteľných zdrojov alebo nízkouhlíkové plyny na skorší dátum. Technické kritériá preskúmania by mali uľahčiť rýchlejšie ukončovanie využívania zdrojov energie s vysokými emisiami vrátane tuhých fosílnych palív. Okrem toho by v záujme splnenia požiadaviek stanovených v článku 10 ods. 2 prvom pododseku písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2020/852 mali technické kritériá preskúmania pre využívanie fosílneho plynu takisto zabezpečiť, aby boli k dispozícii spoľahlivé dôkazy na preukázanie toho, že rovnakú kapacitu výroby energie nemožno dosiahnuť prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, a aby sa pre každé zariadenie v súlade s najlepším výkonom v danom odvetví zaviedli účinné plány na úplný prechod na obnoviteľné zdroje energie alebo nízkouhlíkové plyny k určitému dátumu. Napokon by sa v technických kritériách preskúmania malo stanoviť časovo obmedzené uznanie prínosu týchto činností k dekarbonizácii.

(5)

Obnoviteľné zdroje energie budú zohrávať zásadnú úlohu pri plnení cieľov Únie v oblasti klímy a životného prostredia. V tejto súvislosti treba zvýšiť investície do obnoviteľných zdrojov energie, aby sa uspokojili potreby väčšieho množstva energie z obnoviteľných a čistých zdrojov na trhu Únie s energiou.

(6)

Činnosti súvisiace s jadrovou energiou sú nízkouhlíkové činnosti, nepredstavujú energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle vymedzenia v článku 2 druhom pododseku bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (4) a v zmysle článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2020/852 a nepatria do ostatných kategórií hospodárskych činností uvedených v písmenách b) až i) uvedeného ustanovenia. Na takéto hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou by sa mal vzťahovať článok 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, pokiaľ neexistuje technologicky a hospodársky uskutočniteľná nízkouhlíková alternatíva v dostatočnom rozsahu na to, aby nepretržite a spoľahlivo pokrývala dopyt po energii. Okrem toho sa v záverečnej správe technickej expertnej skupiny pre udržateľné financovanie z marca 2020 (5) uvádza, že „výroba jadrovej energie má vo fáze výroby energie takmer nulové emisie skleníkových plynov“ a „dôkazy o potenciálnom významnom prínose jadrovej energie k plneniu cieľov zmierňovania zmeny klímy boli rozsiahle a jasné“. Okrem toho je jadrová energia vo viacerých plánoch členských štátov zahrnutá popri energii z obnoviteľných zdrojov medzi zdroje energie, ktoré sa majú využívať na splnenie cieľov v oblasti klímy vrátane cieľa dekarbonizácie do roku 2050 stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (6). A napokon, jadrová energia tým, že zabezpečuje stabilné základné dodávky energie, uľahčuje zavádzanie nestálych obnoviteľných zdrojov energie a nebráni ich rozvoju, ako sa vyžaduje v článku 10 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) 2020/852. Činnosti súvisiace s jadrovou energiou by sa preto mali považovať za činnosti, ktoré sú v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852.

(7)

V rámci vedeckého preskúmania vykonaného expertmi (7) sa dospelo k záveru, že technickými kritériami preskúmania pre hospodárske činnosti súvisiace s jadrovou energiou by sa malo zabezpečiť, aby nedošlo k výraznému narušeniu plnenia iných environmentálnych cieľov z dôvodu potenciálnych rizík vyplývajúcich z dlhodobého skladovania jadrového odpadu a jeho konečného uloženia. Uvedené technické kritériá preskúmania by preto mali odzrkadľovať najvyššie normy jadrovej bezpečnosti, ochrany pred žiarením a nakladania s rádioaktívnym odpadom, pričom by mali vychádzať z požiadaviek stanovených v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“) a v právnych predpisoch prijatých podľa uvedenej zmluvy, a najmä v smernici Rady 2009/71/Euratom (8). Uvedená smernica obsahuje cieľ týkajúci sa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti, ktorý sa vzťahuje na všetky štádiá životnosti každého jadrového zariadenia vrátane umiestňovania takýchto zariadení, ich projektovania, výstavby, uvedenia do prevádzky, ich prevádzky a vyraďovania z prevádzky. V uvedenej smernici sa predovšetkým vyzýva na významné zvýšenie bezpečnosti pri projektovaní nových reaktorov vrátane tzv. reaktorov generácie III+, pri ktorých by sa mali využiť najnovšie poznatky a technológie, pričom by sa mali zohľadniť najnovšie medzinárodné bezpečnostné požiadavky. Tieto požiadavky zabezpečujú účinné vykonávanie cieľa jadrovej bezpečnosti vrátane uplatňovania zásady ochrany do hĺbky a účinnej kultúry bezpečnosti. Zároveň sa nimi zabezpečuje, aby sa minimalizoval vplyv mimoriadnych človekom spôsobených a prírodných hrozieb vrátane zemetrasení a povodní a aby sa predchádzalo haváriám, abnormálnym operáciám a poruchám alebo strate kontrolných systémov, okrem iného pomocou ochranných štruktúr alebo záložných systémov chladenia a dodávky elektrickej energie.

(8)

Na trhu sa sprístupnilo palivo odolné voči haváriám určené pre jadrové elektrárne, ktoré poskytuje dodatočnú ochranu pred haváriami spôsobenými štrukturálnym poškodením paliva alebo komponentov reaktorov. S cieľom zohľadniť tento najnovší technologický vývoj by sa používanie uvedeného typu paliva malo stanoviť ako požiadavka v technických kritériách preskúmania, a to s ohľadom na udeľovanie licencií na toto palivo v rámci Únie.

(9)

Na celom svete sa vynakladá úsilie v oblasti výskumu a vývoja s cieľom vyvinúť nové technológie jadrových reaktorov, ktoré využívajú okrem iného uzavreté palivové cykly alebo koncepcie množivých reaktorov a ktoré minimalizujú produkciu vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu (ďalej len „reaktory štvrtej generácie“). Hoci uvedené reaktory štvrtej generácie ešte nie sú komerčne životaschopné, vzhľadom na ich potenciálny prínos k cieľu dekarbonizácie a minimalizácie rádioaktívneho odpadu by sa mali pre takéto reaktory stanoviť technické kritériá preskúmania.

(10)

Jadrová energia je súčasťou budúcich zdrojov energie vo viacerých členských štátoch, a to v rámci ich úsilia o dekarbonizáciu. Scenáre, ktoré posúdila Komisia, vedú k dekarbonizovanému energetickému systému založenému vo veľkej miere na obnoviteľných zdrojoch energie a jadrovej energii so stabilnou inštalovanou kapacitou v porovnaní so súčasnými úrovňami. Keďže jadrové zariadenia, ktoré sa v súčasnosti využívajú, starnú, treba zvýšiť ich bezpečnosť s cieľom predĺžiť ich prevádzkovú životnosť a zároveň nahradiť zastarané zariadenia novovybudovanými jadrovými zariadeniami. Ide o nepretržitý proces, ktorým by sa mala zabezpečiť dostupnosť potrebnej kapacity na dekarbonizáciu energetického systému do roku 2050 a podľa potreby aj po tomto dátume. Preto budú potrebné značné investície do jadrovej energie počas celého obdobia do roku 2050 aj po ňom. Treba zabezpečiť, aby nové jadrové elektrárne využívali najpokročilejšie riešenia vyplývajúce z technologického pokroku. Technické kritériá preskúmania pre takéto nové jadrové elektrárne by preto mali zabezpečiť pravidelné preskúmavanie každého investičného projektu a technické parametre, ktoré zodpovedajú najlepšej dostupnej technológii so zreteľom na výsledky nepretržitého úsilia v oblasti výskumu a vývoja a neustále zlepšovanie technológií. Mali by sa stanoviť konkrétne dátumy, aby sa zabezpečilo postupné zavádzanie nových technológií zlučiteľných s udržateľnou dekarbonizáciou hneď, ako budú k dispozícii.

(11)

V prílohe II k Zmluve o Euratome a v nariadení Rady (Euratom) č. 2587/1999 (9) sa stanovujú prahové hodnoty a iné požiadavky na oznamovanie investícií do jadrovej energie Komisii. Aby sa na účely splnenia cieľov taxonómie čo najviac zohľadnili zásady a požiadavky právnych predpisov Euratomu vrátane cieľa jadrovej bezpečnosti, mali by takéto investície podliehať stanovisku Komisie bez ohľadu na to, či sa v prílohe II k Zmluve o Euratome a v nariadení (Euratom) č. 2587/1999 vyžaduje akékoľvek oznámenie. Z rovnakého dôvodu by sa mali uspokojivo vyriešiť všetky otázky týkajúce sa uplatňovania článku 10 ods. 2 a článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, ako aj technických kritérií preskúmania, ktoré Komisia identifikovala vo svojom stanovisku.

(12)

Vzhľadom na dlhé realizačné obdobie investícií do nových kapacít na výrobu jadrovej energie môže predĺženie doby prevádzky vybraných existujúcich jadrových zariadení podporiť dekarbonizáciu energetického systému v krátkodobom až strednodobom horizonte. Technické kritériá preskúmania pre takéto predlžovanie by si však mali vyžadovať úpravy a zvýšenie bezpečnosti, aby sa zaistilo, že tieto jadrové zariadenia spĺňajú najvyššie dosiahnuteľné bezpečnostné normy, ako aj všetky požiadavky týkajúce sa cieľa bezpečnosti stanovené v právnych predpisoch prijatých podľa Zmluvy o Euratome.

(13)

Vzhľadom na očakávaný technologický a vedecký vývoj by investície do výstavby a bezpečnej prevádzky nových jadrových zariadení, ktoré využívajú najlepšie dostupné technológie a ktoré do primeraného dátumu v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom schvália príslušné orgány členských štátov, mali podliehať technickým kritériám preskúmania a časovým obmedzeniam, ktoré podporia vývoj a budúce využívanie reaktorov štvrtej generácie s uzavretým palivovým cyklom alebo technológiou množivých reaktorov, keď budú komerčne dostupné. Tieto časové obmedzenia by sa mali primerane preskúmať vzhľadom na pokrok vo vývoji takýchto technológií.

(14)

Technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy alebo adaptácie na zmenu klímy by sa malo zabezpečiť, aby hospodárske činnosti výrazne nenarušili plnenie žiadneho z ostatných environmentálnych cieľov. Konkrétne v prípade hospodárskych činností súvisiacich s jadrovou energiou treba zabezpečiť, aby dlhodobé zneškodňovanie odpadu nespôsobilo výrazné a dlhodobé poškodenie životného prostredia, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 písm. d) bode iii) nariadenia (EÚ) 2020/852. Je preto vhodné, aby sa v súlade so zásadou, že pôvodcovia odpadu by mali niesť zodpovednosť za náklady na nakladanie s ním, v technických kritériách preskúmania stanovili osobitné požiadavky na fond pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a fond pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré možno kombinovať, a aby sa vyžadovali funkčné konečné úložiská na všetok rádioaktívny odpad, čím by sa malo zabrániť akémukoľvek vývozu rádioaktívneho odpadu na zneškodnenie v tretích krajinách. Vo viacerých členských štátoch sa rádioaktívny odpad s nízkou a strednou úrovňou rádioaktivity v súčasnosti už zneškodňuje v úložiskách v blízkosti povrchu a počas desaťročí prevádzky týchto úložísk v blízkosti povrchu sa nazhromaždili rozsiahle skúsenosti a know-how v oblasti nakladania s odpadom. V prípade vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva predstavuje hlbinné geologické uloženie najmodernejšie riešenie, ktoré je všeobecne akceptované v odbornej komunite na celom svete ako najbezpečnejšia a najudržateľnejšia možnosť pre koncový bod nakladania s vysokoaktívnym rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom považovaným za odpad. Členské štáty by mali byť naďalej zodpovedné za svoje politiky týkajúce sa nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom s nízkou, strednou alebo vysokou úrovňou rádioaktivity a zároveň by mali zahrnúť plánovanie a vykonávanie možností zneškodňovania odpadu do svojich vnútroštátnych politík, najmä v rámci vnútroštátnych programov nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, ktoré sa vzťahujú na všetky druhy vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a všetky fázy nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom od vzniku až po zneškodnenie. Obsah vnútroštátnych programov je špecifikovaný v smernici Rady 2011/70/Euratom (10) a zahŕňa kľúčové ukazovatele výkonnosti na transparentné monitorovanie pokroku. Členské štáty musia pravidelne podávať Komisii správy o pokroku vo vykonávaní vnútroštátnych programov. Zo správ členských štátov z roku 2021 vyplýva, že v súvislosti s realizáciou prvých hlbinných geologických úložísk na území Únie sa dosahuje výrazný pokrok. Začínajú sa objavovať realistické riešenia, ktoré majú členské štáty k dispozícii na vývoj a prevádzku takýchto zariadení do roku 2050. Zahrnutím zodpovedajúcej požiadavky do technických kritérií preskúmania sa preto zabezpečí, aby nedošlo k výraznému poškodeniu životného prostredia.

(15)

Je nutné, aby nefinančné a finančné podniky zabezpečili pre investorov vysoký stupeň transparentnosti, pokiaľ ide o ich investície do činností výroby energie z fosílneho plynu a jadrovej energie, pre ktoré by sa mali stanoviť technické kritériá preskúmania. S cieľom zabezpečiť uvedenú transparentnosť by sa mali pre nefinančné a finančné podniky stanoviť osobitné požiadavky na zverejňovanie informácií. Aby sa zabezpečila porovnateľnosť informácií sprístupňovaných investorom, mali by sa tieto informácie predkladať vo forme vzoru, v ktorom sa jasne uvádza podiel činností v oblasti energie z fosílneho plynu a jadrovej energie v menovateli a v prípade potreby kľúčové ukazovatele výkonnosti týchto podnikov v čitateli. S cieľom zabezpečiť pre investorov do finančných produktov uvedených v článku 5 a článku 6 nariadenia (EÚ) 2020/852 vysoký stupeň transparentnosti, pokiaľ ide o expozície voči činnostiam v oblasti energie z fosílneho plynu a jadrovej energie, pre ktoré sú stanovené technické kritériá preskúmania, Komisia podľa potreby zmení alebo navrhne zmeniť rámec zverejňovania informácií týkajúci sa týchto finančných produktov s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť počas celej životnosti týchto finančných produktov. Aby sa zabezpečilo, že koneční investori takéto informácie jasne identifikujú, Komisia zváži zmenu požiadaviek na finančné a poistné poradenstvo poskytované distribútormi.

(16)

V záujme posilnenia dôvery investorov by malo byť splnenie technických kritérií preskúmania týkajúcich sa činností v oblasti fosílneho plynu overené nezávislou treťou stranou. Na zabezpečenie nestranného a dôsledného overovania súladu by nezávislá tretia strana mala mať zdroje a odborné znalosti na vykonávanie tohto overovania, mala by byť nezávislá, aby sa zabránilo akémukoľvek konfliktu záujmov s vlastníkom alebo financovateľom, a nemala by byť zapojená do rozvoja ani prevádzky takýchto činností v oblasti fosílnych plynov. Okrem mechanizmu overovania môžu finančné a nefinančné podniky podliehať osobitným požiadavkám na overovanie stanoveným v iných právnych predpisoch Únie o udržateľnom financovaní, ktoré sa vzťahujú na dodržiavanie technických kritérií preskúmania. V súlade s článkom 26 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2020/852 by Komisia mala preskúmať opatrenia potrebné na vytvorenie mechanizmov overovania plnenia kritérií stanovených v uvedenom nariadení.

(17)

Odvetvia fosílneho plynu a jadrovej energie sa vyznačujú rýchlym technologickým vývojom. Preto treba pravidelne preskúmavať technické kritériá preskúmania vzťahujúce sa na činnosti výroby energie v uvedených odvetviach, ako sa vyžaduje v článku 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/852. Okrem toho by sa na základe podmienok stanovených v článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852 takéto preskúmanie malo vzťahovať na primeranosť období stanovených v technických kritériách preskúmania.

(18)

Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 a delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 (11) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Zmenami delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2139 a delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2178 sa nestanovuje povinnosť vykonávať investície, ale ich cieľom je pomôcť finančným trhom a investorom za prísnych podmienok identifikovať relevantné činnosti súvisiace s plynom a jadrovou energiou, ktoré sú potrebné na prechod energetických systémov členských štátov ku klimatickej neutralite v súlade s cieľmi a záväzkami Únie v oblasti klímy.

(19)

Zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2139 a delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2178 stanovené v tomto delegovanom nariadení sú úzko prepojené. S cieľom zabezpečiť súdržnosť medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, uľahčiť komplexný prehľad o právnom rámci pre zainteresované strany a uľahčiť uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2020/852 treba zahrnúť uvedené ustanovenia do jedného nariadenia.

(20)

Nefinančným a finančným podnikom treba poskytnúť dostatočný čas na posúdenie toho, či ich hospodárske činnosti súvisiace s fosílnym plynom a jadrovou energiou spĺňajú technické kritériá preskúmania stanovené v tomto nariadení, ako aj na predloženie správy na základe uvedeného posúdenia v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2021/2178. Dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia by sa mal preto odložiť na 1. január 2023,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2139

Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2139 sa mení takto:

1.

Vkladá sa tento článok 2a:

„Článok 2a

Preskúmanie

Pri vykonávaní preskúmania uvedeného v článku 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/852 Komisia takisto preskúmava a posudzuje potrebu zmeniť dátumy uvedené v oddieloch 4.27 a 4.28, oddiele 4.29 bode 1 písm. b), oddiele 4.30 bode 1 písm. b) a oddiele 4.31 bode 1 písm. b) prílohy I.

Pri každom preskúmaní dátumu uvedeného v oddiele 4.27 bode 2 a oddiele 4.28 bode 2 prílohy I sa zohľadňuje technický pokrok v komercializácii palív odolných voči haváriám v Únii a na celom svete.“

2.

Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

3.

Príloha II sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) 2021/2178

Delegované nariadenie (EÚ) 2021/2178 sa mení takto:

1.

V článku 8 sa dopĺňajú tieto odseky 6, 7 a 8:

„6.   Nefinančné podniky a finančné podniky zverejňujú sumu a podiel:

a)

hospodárskych činností zosúladených s taxonómiou uvedených v oddieloch 4.26, 4.27 a 4.28 príloh I a II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 v menovateli a v čitateli ich kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

b)

hospodárskych činností oprávnených v rámci taxonómie, ale nezosúladených s taxonómiou, uvedených v oddieloch 4.26, 4.27 a 4.28 príloh I a II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 v menovateli ich kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

c)

činností súvisiacich s jadrovou energiou neoprávnených v rámci taxonómie v menovateli ich kľúčových ukazovateľov výkonnosti.

7.   Nefinančné podniky a finančné podniky zverejňujú sumu a podiel:

a)

hospodárskych činností zosúladených s taxonómiou uvedených v oddieloch 4.29, 4.30 a 4.31 príloh I a II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 v menovateli a v čitateli ich kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

b)

hospodárskych činností oprávnených v rámci taxonómie, ale nezosúladených s taxonómiou, uvedených v oddieloch 4.29, 4.30 a 4.31 príloh I a II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 v menovateli ich kľúčových ukazovateľov výkonnosti;

c)

činností súvisiacich s fosílnym plynom neoprávnených v rámci taxonómie v menovateli ich kľúčových ukazovateľov výkonnosti.

8.   Informácie uvedené v odsekoch 6 a 7 sa predkladajú v tabuľkovej forme s použitím vzorov stanovených v prílohe XII k tomuto nariadeniu.“

2.

Text uvedený v prílohe III k tomuto nariadeniu sa dopĺňa ako príloha XII.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2023.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 9. marca 2022

Za Komisiu

predsedníčka

Ursula VON DER LEYEN


(1)  Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Ú. v. EÚ L 442, 9.12.2021, s. 1).

(3)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 21. apríla 2021 – Taxonómia EÚ, podávanie správ o udržateľnosti podnikov, preferencie z hľadiska udržateľnosti a fiduciárne povinnosti: nasmerovanie financií k Európskej zelenej dohode [COM(2021) 188 final] a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 6. júla 2021 – Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo [COM(2021) 390 final].

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(5)  Správa technickej expertnej skupiny je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/business_economy_euro/banking_and_finance/documents/200309-sustainable-finance-teg-final-report-taxonomy_en.pdf.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(7)  Správa JRC: Technické posúdenie jadrovej energie vzhľadom na kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ uvedené v nariadení (EÚ) 2020/852 (ďalej len „nariadenie o taxonómii“) je k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/file/210329-jrc-report-nuclear-energy-assessment_en.

(8)  Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(9)  Nariadenie Rady (Euratom) č. 2587/1999 z 2. decembra 1999, ktorým sa vymedzujú investičné projekty, ktoré treba oznamovať Komisii v súlade s článkom 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. ES L 315, 9.12.1999, s. 1).

(10)  Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).

(11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 upresnením obsahu a prezentácie informácií, ktoré majú zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, a upresnením metodiky na splnenie uvedenej povinnosti zverejňovania (Ú. v. EÚ L 443, 10.12.2021, s. 9).


PRÍLOHA I

Do prílohy I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 sa vkladajú tieto oddiely 4.26, 4.27, 4.28, 4.29, 4.30 a 4.31:

„4.26.   Predkomerčné fázy pokročilých technológií na výrobu energie z jadrových procesov s minimálnym odpadom z palivového cyklu

Opis činnosti

Výskum, vývoj, predvádzanie a zavádzanie inovačných zariadení na výrobu elektriny povolených príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, ktoré vyrábajú energiu z jadrových procesov s minimálnym odpadom z palivového cyklu.

Táto činnosť je zaradená pod kódy NACE M72 a M72.1 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak spĺňa všetky technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Všeobecné kritériá týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy a zásady „výrazne nenarušiť“

1.

Projekt súvisiaci s hospodárskou činnosťou („projekt“) sa nachádza v členskom štáte, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

členský štát v plnej miere transponoval smernicu Rady 2009/71/Euratom (*1) a smernicu Rady 2011/70/Euratom (*2);

b)

členský štát dodržiava Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu („Zmluva o Euratome“) a právne predpisy prijaté na jej základe, najmä smernicu 2009/71/Euratom, smernicu 2011/70/Euratom a smernicu Rady 2013/59/Euratom (*3), ako aj príslušné právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia prijaté na základe článku 192 ZFEÚ, najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (*4) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (*5);

c)

členský štát má k dátumu schválenia projektu zavedený fond pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a fond pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré možno kombinovať;

d)

členský štát preukázal, že na konci predpokladanej životnosti jadrovej elektrárne bude mať k dispozícii zdroje zodpovedajúce odhadovaným nákladom na nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyraďovanie z prevádzky v súlade s odporúčaním Komisie 2006/851/Euratom (*6);

e)

členský štát má funkčné konečné úložiská na všetok rádioaktívny odpad s veľmi nízkou, nízkou a strednou úrovňou rádioaktivity oznámené Komisii podľa článku 41 Zmluvy o Euratome alebo článku 1 ods. 4 nariadenia Rady (Euratom) č. 2587/1999 a zahrnuté do vnútroštátneho programu aktualizovaného podľa smernice 2011/70/Euratom;

f)

členský štát má zdokumentovaný plán s podrobnými krokmi na uvedenie úložiska vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu do prevádzky do roku 2050, v ktorom sú opísané všetky tieto prvky:

i)

koncepcie alebo plány a technické riešenia pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom od vzniku po uloženie;

ii)

koncepcie alebo plány na obdobie životnosti úložiska, ktoré nasleduje po jeho uzatvorení, vrátane obdobia, počas ktorého sa ponechá primeraná kontrola, a prostriedky, ktoré sa majú použiť na zachovanie znalostí o zariadení v dlhodobejšom horizonte;

iii)

zodpovednosť za vykonávanie plánu a kľúčové ukazovatele výkonnosti na monitorovanie jeho pokroku;

iv)

posudzovanie nákladov a systémy financovania.

Členské štáty môžu na účely písmena f) použiť plány vypracované ako súčasť vnútroštátneho programu vyžadovaného článkami 11 a 12 smernice 2011/70/Euratom.

2.

Projekt je súčasťou výskumného programu financovaného Úniou alebo projekt bol oznámený Komisii v súlade s článkom 41 Zmluvy o Euratome alebo s článkom 1 ods. 4 nariadenia Rady (Euratom) č. 2587/1999, ak je uplatniteľné jedno z týchto ustanovení, Komisia k nemu zaujala stanovisko v súlade s článkom 43 Zmluvy o Euratome a všetky problémy uvedené v stanovisku s významom pre uplatňovanie článku 10 ods. 2 a článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 a technických kritérií preskúmania stanovených v tomto oddiele boli uspokojivo vyriešené.

3.

Dotknutý členský štát sa zaviazal každých päť rokov podávať Komisii za každý projekt správu o všetkých týchto skutočnostiach:

a)

primeranosť akumulovaných zdrojov uvedených v bode 1 písm. c);

b)

skutočný pokrok pri vykonávaní plánu uvedeného v bode 1 písm. f).

Komisia na základe týchto správ preskúma primeranosť akumulovaných zdrojov fondu pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a fondu pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky uvedených v bode 1 písm. c) a pokrok pri vykonávaní zdokumentovaného plánu uvedeného v bode 1 písm. f) a môže dotknutému členskému štátu adresovať stanovisko.

4.

Činnosť je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponujú právne predpisy uvedené v bode 1 písm. a) a b), a to aj pokiaľ ide o hodnotenie odolnosti jadrových elektrární nachádzajúcich sa na území Únie voči mimoriadnym prírodným hrozbám, vrátane zemetrasení, najmä prostredníctvom záťažových testov. Činnosť sa teda uskutočňuje na území členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ jadrového zariadenia:

a)

predložil dôkaz o jadrovej bezpečnosti, ktorého rozsah a úroveň podrobnosti sú úmerné potenciálnemu rozsahu a povahe prezentovaného rizika pre jadrové zariadenie a jeho lokalitu [článok 6 písm. b) smernice 2009/71/Euratom];

b)

prijal opatrenia ochrany do hĺbky s cieľom okrem iného zabezpečiť minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených nezamýšľaných hrozieb [článok 8b ods. 1 písm. a) smernice 2009/71/Euratom];

c)

vykonal náležité posúdenie konkrétneho umiestnenia a zariadenia, keď dotknutý prevádzkovateľ požiada o licenciu na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne [článok 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom].

5.

Činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom podporené najnovšími medzinárodnými usmerneniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu („MAAE“) a Združenia západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie („WENRA“) a prispieva k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti nových a existujúcich jadrových elektrární čeliť mimoriadnym prírodným hrozbám vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

6.

Rádioaktívny odpad uvedený v bode 1 písm. e) a f) sa ukladá v členskom štáte, v ktorom sa vyprodukoval, s výnimkou prípadu, ak existuje dohoda medzi dotknutým členským štátom a členským štátom určenia, ako sa stanovuje v smernici 2011/70/Euratom. V takom prípade má členský štát určenia programy nakladania s rádioaktívnym odpadom a jeho ukladania a má v prevádzke vhodné úložisko v súlade s požiadavkami smernice 2011/70/Euratom.

Ďalšie kritériá týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy

Cieľom činnosti je výroba elektriny z jadrovej energie alebo sa touto činnosťou elektrina z jadrovej energie vyrába. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu pri výrobe elektriny z jadrovej energie sú pod prahovou hodnotou 100 g ekvivalentu CO2/kWh.

Úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu sa vypočítavajú na základe odporúčania Komisie 2013/179/EÚ, prípadne normy ISO 14067:2018 alebo ISO 14064-1:2018.

Kvantifikované emisie skleníkových plynov počas životného cyklu overuje nezávislá tretia strana.

Ďalšie kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“

2.

Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

Táto činnosť spĺňa požiadavky stanovené v článku 6 písm. b), článku 8b ods. 1 písm. a) a článku 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom.

Táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom, ktoré sa vykonávajú v súlade s medzinárodnými usmerneniami MAAE a WENRA týkajúcimi sa mimoriadnych prírodných hrozieb vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

V súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd, ktorý bol vypracovaný na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami, sa zisťujú a riešia riziká zhoršovania životného prostredia v súvislosti so zachovaním kvality vody a zabránením jej nedostatku.

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovatelia vnútrozemských jadrových elektrární využívajúcich prietokové chladenie za vlhka odoberaním vody z rieky alebo jazera kontrolujú:

a)

maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)

maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s právom Únie.

Činnosť je v súlade s normami IFC (Industry Foundation Classes).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade s požiadavkami na vodu určenú na ľudskú spotrebu uvedenými v smernici 2000/60/ES a smernici 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

Je zavedený plán nakladania s nerádioaktívnym aj rádioaktívnym odpadom, ktorým sa zabezpečuje maximálne zhodnocovanie alebo recyklácia takéhoto odpadu na konci životnosti v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a to aj na základe podmienok zmlúv s partnermi v oblasti nakladania s odpadom, pričom tento plán sa premieta do finančných prognóz alebo oficiálnej projektovej dokumentácie.

Počas prevádzky a vyraďovania z prevádzky sa množstvo rádioaktívneho odpadu minimalizuje a množstvo voľne uvoľňovaných materiálov sa maximalizuje v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a v súlade s požiadavkami na ochranu pred žiarením stanovenými v smernici 2013/59/Euratom.

Je zavedený systém financovania na zabezpečenie primeraného financovania všetkých činností vyraďovania z prevádzky a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a odporúčaním 2006/851/Euratom.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

Príslušné prvky v tomto oddiele sú zahrnuté v správach členských štátov Komisii v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Nerádioaktívne emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v záveroch o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia. Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade jadrových elektrární s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, vodných útvarov a zeme (pôdy) je v prípade potreby v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo vnútroštátnymi prahovými hodnotami v súlade so smernicou 2013/51/Euratom (*7) a smernicou 2013/59/Euratom.

S vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sa bezpečne a zodpovedne nakladá v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

Pre projekt je k dispozícii primeraná kapacita dočasného uskladnenia, zatiaľ čo sú zavedené národné plány na uloženie s cieľom minimalizovať trvanie dočasného uskladnenia v súlade s ustanovením smernice 2011/70/Euratom, v ktorom sa skladovanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania považuje za dočasné riešenie, ale nie za alternatívu jeho uloženia.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

V prípade lokalít alebo činností na územiach citlivých na biodiverzitu alebo v ich blízkosti, ktoré budú mať pravdepodobne významný vplyv na územia citlivé na biodiverzitu (vrátane chránených území sústavy Natura 2000, lokalít svetového dedičstva Unesco a kľúčových oblastí biodiverzity, ako aj ostatných chránených území), sa v prípade potreby uskutočnilo vhodné posúdenie a na jeho základe sa vykonávajú potrebné zmierňujúce opatrenia.

Lokality alebo činnosti nesmú mať nepriaznivý vplyv na stav ochrany žiadneho z biotopov ani druhov vyskytujúcich sa v chránených oblastiach.

4.27.   Výstavba a bezpečná prevádzka nových jadrových elektrární na výrobu elektriny alebo tepla vrátane výroby vodíka s využitím najlepších dostupných technológií

Najlepšie dostupné technológie sú na účely tohto oddielu technológie, ktoré v plnej miere spĺňajú požiadavky smernice 2009/71/Euratom a plne rešpektujú najnovšie technické parametre noriem MAAE a bezpečnostné ciele a referenčné úrovne WENRA.

Opis činnosti

Výstavba a bezpečná prevádzka nových jadrových zariadení, na ktoré príslušné orgány členských štátov vydajú stavebné povolenie do roku 2045 v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, na výrobu elektriny alebo na spracovanie tepla, a to aj na účely centralizovaného zásobovania teplom alebo priemyselných procesov, ako je výroba vodíka (nové jadrové zariadenia), ako aj zvyšovanie ich bezpečnosti.

Táto činnosť je zaradená pod kódy NACE D35.11 a F42.22 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak spĺňa všetky technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Všeobecné kritériá týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy a zásady „výrazne nenarušiť“

1.

Projekt súvisiaci s hospodárskou činnosťou („projekt“) sa nachádza v členskom štáte, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

členský štát v plnej miere transponoval smernicu Rady 2009/71/Euratom a smernicu Rady 2011/70/Euratom;

b)

členský štát dodržiava Zmluvu o Euratome a právne predpisy prijaté na jej základe, najmä smernicu 2009/71/Euratom, smernicu 2011/70/Euratom a smernicu 2013/59/Euratom, ako aj príslušné právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia prijaté na základe článku 192 ZFEÚ, najmä smernicu 2011/92/EÚ a smernicu 2000/60/ES;

c)

členský štát má k dátumu schválenia projektu zavedený fond pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a fond pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré možno kombinovať;

d)

členský štát preukázal, že na konci predpokladanej životnosti jadrovej elektrárne bude mať k dispozícii zdroje zodpovedajúce odhadovaným nákladom na nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyraďovanie z prevádzky v súlade s odporúčaním Komisie 2006/851/Euratom;

e)

členský štát má funkčné konečné úložiská na všetok rádioaktívny odpad s veľmi nízkou, nízkou a strednou úrovňou rádioaktivity oznámené Komisii podľa článku 41 Zmluvy o Euratome alebo článku 1 ods. 4 nariadenia Rady č. 2587/1999 a zahrnuté do vnútroštátneho programu aktualizovaného podľa smernice Rady 2011/70/Euratom;

f)

členský štát má zdokumentovaný plán s podrobnými krokmi na uvedenie úložiska vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu do prevádzky do roku 2050, v ktorom sú opísané všetky tieto prvky:

i)

koncepcie alebo plány a technické riešenia pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom od vzniku po uloženie;

ii)

koncepcie alebo plány na obdobie životnosti úložiska, ktoré nasleduje po jeho uzatvorení, vrátane obdobia, počas ktorého sa ponechá primeraná kontrola, a prostriedky, ktoré sa majú použiť na zachovanie znalostí o zariadení v dlhodobejšom horizonte;

iii)

zodpovednosť za vykonávanie plánu a kľúčové ukazovatele výkonnosti na monitorovanie jeho pokroku;

iv)

posudzovanie nákladov a systémy financovania.

Členské štáty môžu na účely písmena f) použiť plány vypracované ako súčasť vnútroštátneho programu vyžadovaného článkami 11 a 12 smernice 2011/70/Euratom.

2.

V rámci projektu sa plne využíva najlepšia dostupná technológia a od roku 2025 palivo odolné voči haváriám. Technológiu certifikuje a schvaľuje národný regulačný orgán pre bezpečnosť.

3.

Projekt bol oznámený Komisii v súlade s článkom 41 Zmluvy o Euratome alebo s článkom 1 ods. 4 nariadenia Rady č. 2587/1999, ak je uplatniteľné jedno z týchto ustanovení, Komisia k nemu zaujala stanovisko v súlade s článkom 43 Zmluvy o Euratome a všetky problémy uvedené v stanovisku s významom pre uplatňovanie článku 10 ods. 2 a článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 a technických kritérií preskúmania stanovených v tomto oddiele boli uspokojivo vyriešené.

4.

Dotknutý členský štát sa zaviazal každých päť rokov podávať Komisii za každý projekt správu o všetkých týchto skutočnostiach:

a)

primeranosť akumulovaných zdrojov uvedených v bode 1 písm. c);

b)

skutočný pokrok pri vykonávaní plánu uvedeného v bode 1 písm. f).

Komisia na základe týchto správ preskúma primeranosť akumulovaných zdrojov fondu pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a fondu pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky uvedených v bode 1 písm. c) a pokrok pri vykonávaní zdokumentovaného plánu uvedeného v bode 1 písm. f) a môže dotknutému členskému štátu adresovať stanovisko.

5.

Komisia preskúma od roku 2025 a aspoň každých 10 rokov technické parametre zodpovedajúce najlepšej dostupnej technológii na základe posúdenia Skupinou európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť („ENSREG“).

6.

Činnosť je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponujú právne predpisy uvedené v bode 1 písm. a) a b), a to aj pokiaľ ide o hodnotenie odolnosti jadrových elektrární nachádzajúcich sa na území Únie voči mimoriadnym prírodným hrozbám, vrátane zemetrasení, najmä prostredníctvom záťažových testov. Činnosť sa teda uskutočňuje na území členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ jadrového zariadenia:

a)

predložil dôkaz o jadrovej bezpečnosti, ktorého rozsah a úroveň podrobnosti sú úmerné potenciálnemu rozsahu a povahe prezentovaného rizika pre jadrové zariadenie a jeho lokalitu [článok 6 písm. b) smernice 2009/71/Euratom];

b)

prijal opatrenia ochrany do hĺbky s cieľom okrem iného zabezpečiť minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených nezamýšľaných hrozieb [článok 8b ods. 1 písm. a) smernice 2009/71/Euratom];

c)

vykonal náležité posúdenie konkrétneho umiestnenia a zariadenia, keď dotknutý prevádzkovateľ požiada o licenciu na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne [článok 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom].

7.

Táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom podporené najnovšími medzinárodnými usmerneniami MAAE a WENRA a prispieva k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti nových a existujúcich jadrových elektrární čeliť mimoriadnym prírodným hrozbám vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

8.

Rádioaktívny odpad uvedený v bode 1 písm. e) a f) sa ukladá v členskom štáte, v ktorom sa vyprodukoval, s výnimkou prípadu, ak existuje dohoda medzi dotknutým členským štátom a členským štátom určenia, ako sa stanovuje v smernici 2011/70/Euratom. V takom prípade má členský štát určenia programy nakladania s rádioaktívnym odpadom a jeho ukladania a má v prevádzke vhodné úložisko v súlade s požiadavkami smernice 2011/70/Euratom.

Ďalšie kritériá týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy

V rámci tejto činnosti sa vyrába elektrina z jadrovej energie. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu pri výrobe elektriny z jadrovej energie sú pod prahovou hodnotou 100 g ekvivalentu CO2/kWh.

Úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu sa vypočítavajú na základe odporúčania 2013/179/EÚ, prípadne normy ISO 14067:2018 alebo ISO 14064-1:2018.

Kvantifikované emisie skleníkových plynov počas životného cyklu overuje nezávislá tretia strana.

Ďalšie kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“

2.

Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

Táto činnosť spĺňa požiadavky stanovené v článku 6 písm. b), článku 8b ods. 1 písm. a) a článku 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom.

Činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom, ktoré sa vykonávajú v súlade s medzinárodnými usmerneniami MAAE a WENRA týkajúcimi sa mimoriadnych prírodných hrozieb vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

V súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd, ktorý bol vypracovaný na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami, sa zisťujú a riešia riziká zhoršovania životného prostredia v súvislosti so zachovaním kvality vody a zabránením jej nedostatku.

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovatelia vnútrozemských jadrových elektrární využívajúcich prietokové chladenie za vlhka odoberaním vody z rieky alebo jazera kontrolujú:

a)

maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)

maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s právom Únie.

Činnosť je v súlade s normami IFC (Industry Foundation Classes).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade s požiadavkami na vodu určenú na ľudskú spotrebu uvedenými v smernici 2000/60/ES a smernici 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

Je zavedený plán nakladania s nerádioaktívnym aj rádioaktívnym odpadom, ktorým sa zabezpečuje maximálne zhodnocovanie alebo recyklácia takéhoto odpadu na konci životnosti v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a to aj na základe podmienok zmlúv s partnermi v oblasti nakladania s odpadom, pričom tento plán sa premieta do finančných prognóz alebo oficiálnej projektovej dokumentácie.

Počas prevádzky a vyraďovania z prevádzky sa množstvo rádioaktívneho odpadu minimalizuje a množstvo voľne uvoľňovaných materiálov sa maximalizuje v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a v súlade s požiadavkami na ochranu pred žiarením stanovenými v smernici 2013/59/Euratom.

Je zavedený systém financovania na zabezpečenie primeraného financovania všetkých činností vyraďovania z prevádzky a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a odporúčaním 2006/851/Euratom.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

Príslušné prvky v tomto oddiele sú zahrnuté v správach členských štátov Komisii v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Nerádioaktívne emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v záveroch o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia. Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade jadrových elektrární s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, vodných útvarov a zeme (pôdy) je v prípade potreby v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo vnútroštátnymi prahovými hodnotami v súlade so smernicou 2013/51/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

S vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sa bezpečne a zodpovedne nakladá v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

Pre projekt je k dispozícii primeraná kapacita dočasného uskladnenia, zatiaľ čo sú zavedené národné plány na uloženie s cieľom minimalizovať trvanie dočasného uskladnenia v súlade so smernicou 2011/70/Euratom, v ktorej sa skladovanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania považuje za dočasné riešenie, ale nie za alternatívu jeho uloženia.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

V prípade lokalít alebo činností na územiach citlivých na biodiverzitu alebo v ich blízkosti, ktoré budú mať pravdepodobne významný vplyv na územia citlivé na biodiverzitu (vrátane chránených území sústavy Natura 2000, lokalít svetového dedičstva Unesco a kľúčových oblastí biodiverzity, ako aj ostatných chránených území), sa v prípade potreby uskutočnilo vhodné posúdenie a na jeho základe sa vykonávajú potrebné zmierňujúce opatrenia.

Lokality alebo činnosti nesmú mať nepriaznivý vplyv na stav ochrany žiadneho z biotopov ani druhov vyskytujúcich sa v chránených oblastiach.

4.28.   Výroba elektriny z jadrovej energie v existujúcich zariadeniach

Opis činnosti

Úprava existujúcich jadrových zariadení na účely predĺženia doby bezpečnej prevádzky jadrových zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu alebo teplo z jadrovej energie („jadrové elektrárne“), povolená príslušnými orgánmi členských štátov do roku 2040 v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

Táto činnosť je zaradená pod kódy NACE D35.11 a F42.22 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak spĺňa všetky technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Všeobecné kritériá týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy a zásady „výrazne nenarušiť“

1.

Projekt súvisiaci s hospodárskou činnosťou („projekt“) sa nachádza v členskom štáte, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

členský štát v plnej miere transponoval smernicu Rady 2009/71/Euratom a smernicu Rady 2011/70/Euratom;

b)

členský štát dodržiava Zmluvu o Euratome a právne predpisy prijaté na jej základe, najmä smernicu 2009/71/Euratom, smernicu 2011/70/Euratom a smernicu 2013/59/Euratom, ako aj príslušné právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia prijaté na základe článku 192 ZFEÚ, najmä smernicu 2011/92/EÚ a smernicu 2000/60/ES;

c)

členský štát má k dátumu schválenia projektu zavedený fond pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a fond pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, ktoré možno kombinovať;

d)

členský štát preukázal, že na konci predpokladanej životnosti jadrovej elektrárne bude mať k dispozícii zdroje zodpovedajúce odhadovaným nákladom na nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyraďovanie z prevádzky v súlade s odporúčaním Komisie 2006/851/Euratom;

e)

členský štát má funkčné konečné úložiská na všetok rádioaktívny odpad s veľmi nízkou, nízkou a strednou úrovňou rádioaktivity oznámené Komisii podľa článku 41 Zmluvy o Euratome alebo článku 1 ods. 4 nariadenia Rady č. 2587/1999 a zahrnuté do vnútroštátneho programu aktualizovaného podľa smernice Rady 2011/70/Euratom;

f)

pri projektoch povolených po roku 2025 má členský štát zdokumentovaný plán s podrobnými krokmi na uvedenie úložiska vysokoaktívneho rádioaktívneho odpadu do prevádzky do roku 2050, v ktorom sú opísané všetky tieto prvky:

i)

koncepcie alebo plány a technické riešenia pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom od vzniku po uloženie;

ii)

koncepcie alebo plány na obdobie životnosti úložiska, ktoré nasleduje po jeho uzatvorení, vrátane obdobia, počas ktorého sa ponechá primeraná kontrola, a prostriedky, ktoré sa majú použiť na zachovanie znalostí o zariadení v dlhodobejšom horizonte;

iii)

zodpovednosť za vykonávanie plánu a kľúčové ukazovatele výkonnosti na monitorovanie jeho pokroku;

iv)

posudzovanie nákladov a systémy financovania.

Členské štáty môžu na účely písmena f) použiť plány vypracované ako súčasť vnútroštátneho programu vyžadovaného článkami 11 a 12 smernice 2011/70/Euratom.

2.

V rámci modernizovaného projektu sa realizuje každé reálne uskutočniteľné zlepšenie bezpečnosti a od roku 2025 sa využíva palivo odolné voči haváriám. Technológiu certifikuje a schvaľuje národný regulačný orgán pre bezpečnosť.

3.

Projekt bol oznámený Komisii v súlade s článkom 41 Zmluvy o Euratome alebo s článkom 1 ods. 4 nariadenia Rady č. 2587/1999, ak je uplatniteľné jedno z týchto ustanovení, Komisia k nemu zaujala stanovisko v súlade s článkom 43 Zmluvy o Euratome a všetky problémy uvedené v stanovisku s významom pre uplatňovanie článku 10 ods. 2 a článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 a technických kritérií preskúmania stanovených v tomto oddiele boli uspokojivo vyriešené.

4.

Dotknutý členský štát sa zaviazal každých päť rokov podávať Komisii za každý projekt správu o všetkých týchto skutočnostiach:

a)

primeranosť akumulovaných zdrojov uvedených v bode 1 písm. c);

b)

skutočný pokrok pri vykonávaní plánu uvedeného v bode 1 písm. f).

Komisia na základe týchto správ preskúma primeranosť akumulovaných zdrojov fondu pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a fondu pre vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky uvedených v bode 1 písm. c) a pokrok pri vykonávaní zdokumentovaného plánu uvedeného v bode 1 písm. f) a môže dotknutému členskému štátu adresovať stanovisko.

5.

Činnosť je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponujú právne predpisy uvedené v bode 1 písm. a) a b), a to aj pokiaľ ide o hodnotenie odolnosti jadrových elektrární Únie voči mimoriadnym prírodným hrozbám, vrátane zemetrasení, najmä prostredníctvom záťažových testov. Činnosť sa teda uskutočňuje na území členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ jadrového zariadenia:

a)

predložil dôkaz o jadrovej bezpečnosti, ktorého rozsah a úroveň podrobnosti sú úmerné potenciálnemu rozsahu a povahe prezentovaného rizika pre jadrové zariadenie a jeho lokalitu [článok 6 písm. b) smernice 2009/71/Euratom];

b)

prijal opatrenia ochrany do hĺbky s cieľom okrem iného zabezpečiť minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených nezamýšľaných hrozieb [článok 8b ods. 1 písm. a) smernice 2009/71/Euratom];

c)

vykonal náležité posúdenie konkrétneho umiestnenia a zariadenia, keď dotknutý prevádzkovateľ požiada o licenciu na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne [článok 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom].

6.

Táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom podporené najnovšími medzinárodnými usmerneniami MAAE a WENRA a prispieva k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti nových a existujúcich jadrových elektrární čeliť mimoriadnym prírodným hrozbám vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

7.

Rádioaktívny odpad uvedený v bode 1 písm. e) a f) sa ukladá v členskom štáte, v ktorom sa vyprodukoval, s výnimkou prípadu, ak existuje dohoda medzi dotknutým členským štátom a členským štátom určenia, ako sa stanovuje v smernici 2011/70/Euratom. V takom prípade má členský štát určenia programy nakladania s rádioaktívnym odpadom a jeho ukladania a má v prevádzke vhodné úložisko v súlade s požiadavkami smernice 2011/70/Euratom.

Ďalšie kritériá týkajúce sa významného prínosu k zmierneniu zmeny klímy

V rámci tejto činnosti sa vyrába elektrina z jadrovej energie. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu pri výrobe elektriny z jadrovej energie sú pod prahovou hodnotou 100 g ekvivalentu CO2/kWh.

Úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu sa vypočítavajú na základe odporúčania 2013/179/EÚ, prípadne normy ISO 14067:2018 alebo ISO 14064-1:2018.

Kvantifikované emisie skleníkových plynov počas životného cyklu overuje nezávislá tretia strana.

Ďalšie kritériá týkajúce sa zásady „výrazne nenarušiť“

2.

Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

Táto činnosť spĺňa požiadavky stanovené v článku 6 písm. b), článku 8b ods. 1 písm. a) a článku 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom.

Činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom, ktoré sa vykonávajú v súlade s medzinárodnými usmerneniami MAAE a WENRA týkajúcimi sa mimoriadnych prírodných hrozieb vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

V súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd, ktorý bol vypracovaný na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami, sa zisťujú a riešia riziká zhoršovania životného prostredia v súvislosti so zachovaním kvality vody a zabránením jej nedostatku.

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovatelia vnútrozemských jadrových elektrární využívajúcich prietokové chladenie za vlhka odoberaním vody z rieky alebo jazera kontrolujú:

a)

maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)

maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s právom Únie.

Činnosť je v súlade s normami IFC (Industry Foundation Classes).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade s požiadavkami na vodu určenú na ľudskú spotrebu uvedenými v smernici 2000/60/ES a smernici 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

Je zavedený plán nakladania s nerádioaktívnym aj rádioaktívnym odpadom, ktorým sa zabezpečuje maximálne zhodnocovanie alebo recyklácia takéhoto odpadu na konci životnosti v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a to aj na základe podmienok zmlúv s partnermi v oblasti nakladania s odpadom, pričom tento plán sa premieta do finančných prognóz alebo oficiálnej projektovej dokumentácie.

Počas prevádzky a vyraďovania z prevádzky sa množstvo rádioaktívneho odpadu minimalizuje a množstvo voľne uvoľňovaných materiálov sa maximalizuje v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a v súlade s požiadavkami na ochranu pred žiarením stanovenými v smernici 2013/59/Euratom.

Je zavedený systém financovania na zabezpečenie primeraného financovania všetkých činností vyraďovania z prevádzky a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a odporúčaním 2006/851/Euratom.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

Príslušné prvky v tomto oddiele sú zahrnuté v správach členských štátov Komisii v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Nerádioaktívne emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v záveroch o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia. Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade jadrových elektrární s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, vodných útvarov a zeme (pôdy) je v prípade potreby v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo vnútroštátnymi prahovými hodnotami v súlade so smernicou 2013/51/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

S vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sa bezpečne a zodpovedne nakladá v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

Pre projekt je k dispozícii primeraná kapacita dočasného uskladnenia, zatiaľ čo sú zavedené národné plány na uloženie s cieľom minimalizovať trvanie dočasného uskladnenia v súlade so smernicou 2011/70/Euratom, v ktorej sa skladovanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania považuje za dočasné riešenie, ale nie za alternatívu jeho uloženia.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

V prípade lokalít alebo činností na územiach citlivých na biodiverzitu alebo v ich blízkosti, ktoré budú mať pravdepodobne významný vplyv na územia citlivé na biodiverzitu (vrátane chránených území sústavy Natura 2000, lokalít svetového dedičstva Unesco a kľúčových oblastí biodiverzity, ako aj ostatných chránených území), sa v prípade potreby uskutočnilo vhodné posúdenie a na jeho základe sa vykonávajú potrebné zmierňujúce opatrenia.

Lokality alebo činnosti nesmú mať nepriaznivý vplyv na stav ochrany žiadneho z biotopov ani druhov vyskytujúcich sa v chránených oblastiach.

4.29.   Výroba elektriny z fosílnych plynných palív

Opis činnosti

Výstavba alebo prevádzka zariadení na výrobu elektriny, v ktorých sa elektrina vyrába z fosílnych plynných palív. Táto činnosť nezahŕňa výrobu elektriny výlučne z obnoviteľných nefosílnych plynných a kvapalných palív uvedených v oddiele 4.7 tejto prílohy a bioplynu a biokvapalín uvedených v oddiele 4.8 tejto prílohy.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii môžu patriť pod niekoľko kódov NACE, hlavne D35.11 a F42.22, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je prechodnou činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

1.

Činnosť spĺňa niektoré z týchto kritérií:

a)

emisie skleníkových plynov počas životného cyklu v prípade výroby elektriny pomocou fosílnych plynných palív sú nižšie ako 100 g ekvivalentu CO2/kWh.

Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu sa vypočítavajú na základe projektových údajov, ak sú k dispozícii, a odporúčania 2013/179/EÚ, prípadne normy ISO 14067:2018 alebo ISO 14064-1:2018.

Kvantifikované emisie skleníkových plynov počas životného cyklu overuje nezávislá tretia strana.

Ak zariadenia obsahujú akúkoľvek formu znižovania emisií vrátane zachytávania oxidu uhličitého alebo používania obnoviteľných alebo nízkouhlíkových plynov, dané znižovanie emisií je v relevantných prípadoch v súlade s kritériami stanovenými v príslušnom oddiele tejto prílohy.

Ak sa emisie CO2, ktoré by sa inak emitovali v rámci procesu výroby elektriny, zachytávajú na účely podzemného skladovania, CO2 sa prepravuje a uskladňuje pod zemou v súlade s technickými kritériami preskúmania stanovenými v oddieloch 5.11 a 5.12 tejto prílohy;

b)

zariadenia, na ktoré sa do 31. decembra 2030 udelí stavebné povolenie, spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)

priame emisie skleníkových plynov z činnosti sú nižšie než 270 g ekvivalentu CO2/kWh výstupnej energie alebo ročné priame emisie skleníkových plynov z činnosti nepresahujú v priemere 550 kg ekvivalentu CO2/kW kapacity zariadenia počas 20 rokov;

ii)

energiu, ktorá sa má nahradiť, nemožno vyrobiť z obnoviteľných zdrojov energie, pričom sa vychádza z porovnávacieho posúdenia s nákladovo najefektívnejšou a technicky uskutočniteľnej obnoviteľnej alternatívy pre tú istú kapacitu; výsledok tohto porovnávacieho posúdenia sa uverejňuje a je predmetom konzultácií so zainteresovanými stranami;

iii)

činnosť nahrádza existujúcu činnosť výroby elektriny s vysokými emisiami, pri ktorej sa využívajú tuhé alebo kvapalné fosílne palivá;

iv)

novoinštalovaná výrobná kapacita nepresahuje kapacitu nahradeného zariadenia o viac než 15 %;

v)

zariadenie je navrhnuté a vybudované tak, že využíva obnoviteľné a/alebo nízkouhlíkové plynné palivá, a prechod na plné využívanie obnoviteľných a/alebo nízkouhlíkových plynných palív sa uskutoční do 31. decembra 2035 so záväzkom a overiteľným plánom schváleným riadiacim orgánom podniku;

vi)

nahradenie vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % počas životnosti novoinštalovanej výrobnej kapacity;

vii)

ak sa činnosť vykonáva na území členského štátu, v ktorom sa na výrobu energie využíva uhlie, uvedený členský štát sa zaviazal postupne ukončovať využívanie výroby energie z uhlia a oznámil to vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne uvedenom v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (*8) alebo v inom nástroji.“

Splnenie kritérií uvedených v bode 1 písm. b) overuje nezávislá tretia strana. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, má potrebné zdroje a odborné znalosti na vykonanie takéhoto overovania. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, nie je v konflikte záujmov s vlastníkom či financovateľom a nezapája sa do prípravy či prevádzky činnosti. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, dôsledne overuje plnenie technických kritérií preskúmania. Nezávislá tretia strana každoročne uverejňuje a zasiela Komisii správu, v ktorej sa:

a)

osvedčuje úroveň priamych emisií skleníkových plynov uvedených v bode 1 písm. b) bode i);

b)

v prípade potreby posudzuje, či ročné priame emisie skleníkových plynov z činnosti dôveryhodne smerujú k dodržaniu priemernej prahovej hodnoty počas 20 rokov uvedenej v bode 1 písm. b) bode i);

c)

posudzuje, či činnosť dôveryhodne smeruje k splneniu bodu 1 písm. b) bodu v).

Pri posudzovaní uvedenom v bode 1 písm. b) nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, zohľadňuje najmä plánované ročné priame emisie skleníkových plynov za každý rok uvedeného smerovania, dosiahnuté ročné priame emisie skleníkových plynov, plánované a realizované prevádzkové hodiny a plánované a realizované využívanie obnoviteľných alebo nízkouhlíkových plynov.

Komisia môže na základe správ, ktoré jej boli zaslané, adresovať príslušným prevádzkovateľom stanovisko. Komisia tieto správy zohľadňuje pri vykonávaní preskúmania uvedeného v článku 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/852.

2.

Činnosť spĺňa niektoré z týchto kritérií:

a)

pri výstavbe sa nainštaluje meracie zariadenie na monitorovanie fyzických emisií, napríklad emisií úniku metánu, alebo sa zavedie program zisťovania únikov a ich opravy;

b)

pri prevádzke sa oznamuje fyzické meranie emisií a odstraňujú sa úniky.

3.

Ak sa pri činnosti zmiešavajú fosílne plynné palivá s plynnými alebo kvapalnými biopalivami, poľnohospodárska biomasa používaná na výrobu biopalív spĺňa kritériá stanovené v článku 29 ods. 2 až 5 smernice (EÚ) 2018/2001, zatiaľ čo lesná biomasa spĺňa kritériá stanovené v článku 29 ods. 6 a 7 uvedenej smernice.

„Výrazne nenarušiť“

2.

Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v najnovších relevantných záveroch o najlepších dostupných technikách vrátane záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia.

Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade spaľovacích zariadení s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

4.30.   Vysoko účinná kombinovaná výroba tepla/chladu a elektriny z fosílnych plynných palív

Opis činnosti

Výstavba, renovácia a prevádzka zariadení na kombinovanú výrobu tepla/chladu a elektriny s použitím fosílnych plynných palív. Táto činnosť nezahŕňa vysoko účinnú kombinovanú výrobu tepla/chladu a elektriny výlučne z obnoviteľných nefosílnych plynných a kvapalných palív uvedených v oddiele 4.19 tejto prílohy a bioplynu a biokvapalín uvedených v oddiele 4.20 tejto prílohy.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii môžu patriť pod kódy NACE D35.11 a D35.30 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je prechodnou činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

1.

Činnosť spĺňa niektoré z týchto kritérií:

a)

emisie skleníkových plynov počas životného cyklu v prípade kombinovanej výroby tepla/chladu a elektriny z plynných palív sú nižšie ako 100 g ekvivalentu CO2/1 kWh energetického výstupu kombinovanej výroby.

Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu sa vypočítavajú na základe projektových údajov, ak sú k dispozícii, a odporúčania 2013/179/EÚ, prípadne normy ISO 14067:2018 alebo ISO 14064-1:2018.

Kvantifikované emisie skleníkových plynov počas životného cyklu overuje nezávislá tretia strana.

Ak zariadenia obsahujú akúkoľvek formu znižovania emisií vrátane zachytávania oxidu uhličitého alebo používania obnoviteľných alebo nízkouhlíkových plynov, dané znižovanie emisií dodržiava v relevantných prípadoch príslušné oddiely tejto prílohy. Ak sa emisie CO2 z výroby elektriny zachytávajú, CO2 musí dodržať emisný limit stanovený v bode 1 tohto oddielu a CO2 sa prepravuje a uskladňuje pod zemou v súlade s technickými kritériami preskúmania pre prepravu CO2 a ukladanie CO2 stanovenými v oddiele 5.11, resp. oddiele 5.12 tejto prílohy;

b)

zariadenia, na ktoré sa do 31. decembra 2030 udelí stavebné povolenie, spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)

činnosťou sa dosahujú úspory primárnej energie vo výške aspoň 10 % v porovnaní s referenčnými hodnotami samostatnej výroby tepla a elektriny; úspory primárnej energie sa vypočítavajú na základe vzorca uvedeného v smernici 2012/27/EÚ;

ii)

priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti sú nižšie ako 270 g ekvivalentu CO2/kWh výstupnej energie;

iii)

energiu a/alebo teplo/chlad, ktoré sa majú nahradiť, nemožno vyrobiť z obnoviteľných zdrojov energie, pričom sa vychádza z porovnávacieho posúdenia s nákladovo najefektívnejšou a technicky uskutočniteľnej obnoviteľnej alternatívy pre tú istú kapacitu; výsledok tohto porovnávacieho posúdenia sa uverejňuje a je predmetom konzultácií so zainteresovanými stranami;

iv)

táto činnosť nahrádza existujúcu činnosť kombinovanej výroby tepla/chladu a elektriny s vysokými emisiami, samostatnú činnosť výroby tepla/chladu alebo samostatnú činnosť výroby elektriny, pri ktorej sa využívajú tuhé alebo kvapalné fosílne palivá;

v)

novoinštalovaná výrobná kapacita nepresahuje kapacitu nahradeného zariadenia;

vi)

zariadenie je navrhnuté a vybudované tak, že využíva obnoviteľné a/alebo nízkouhlíkové plynné palivá a prechod na plné využívanie obnoviteľných a/alebo nízkouhlíkových plynných palív sa uskutoční do 31. decembra 2035 so záväzkom a overiteľným plánom schváleným riadiacim orgánom podniku;

vii)

nahradenie vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % na kWh výstupnej energie;

viii)

renováciou zariadenia sa nezvýši výrobná kapacita zariadenia;

ix)

ak sa činnosť vykonáva na území členského štátu, v ktorom sa na výrobu energie využíva uhlie, uvedený členský štát sa zaviazal postupne ukončovať využívanie výroby energie z uhlia a oznámil to vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne uvedenom v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 alebo v inom nástroji.

Splnenie kritérií uvedených v bode 1 písm. b) overuje nezávislá tretia strana. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, má potrebné zdroje a odborné znalosti na vykonanie takéhoto overovania. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, nie je v konflikte záujmov s vlastníkom či financovateľom a nezapája sa do prípravy či prevádzky činnosti. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, dôsledne overuje plnenie technických kritérií preskúmania. Nezávislá tretia strana každoročne uverejňuje a zasiela Komisii správu, v ktorej sa:

a)

osvedčuje úroveň priamych emisií skleníkových plynov uvedených v bode 1 písm. b) bode ii);

b)

posudzuje, či činnosť dôveryhodne smeruje k splneniu bodu 1 písm. b) bodu vi).

Komisia môže na základe správ, ktoré jej boli zaslané, adresovať dotknutým prevádzkovateľom stanovisko. Komisia tieto správy zohľadňuje pri vykonávaní preskúmania uvedeného v článku 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/852.

2.

Činnosť spĺňa niektoré z týchto kritérií:

a)

pri výstavbe sa nainštaluje meracie zariadenie na monitorovanie fyzických emisií, vrátane emisií úniku metánu, alebo sa zavedie program zisťovania únikov a ich opravy;

b)

pri prevádzke sa oznamuje fyzické meranie emisií a odstraňujú sa všetky úniky.

„Výrazne nenarušiť“

2.

Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v najnovších relevantných záveroch o najlepších dostupných technikách vrátane záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia.

Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade spaľovacích zariadení s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

4.31.   Výroba tepla/chladu z fosílnych plynných palív v účinnom systéme centralizovaného zásobovania teplom a chladom

Opis činnosti

Výstavba, renovácia a prevádzka zariadení na výrobu tepla, v ktorých sa vyrába teplo/chlad s použitím fosílnych plynných palív, pripojených na účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom v zmysle článku 2 bodu 41 smernice 2012/27/EÚ. Táto činnosť nezahŕňa výrobu tepla/chladu v rámci účinného centralizovaného zásobovania teplom/chladom výlučne z obnoviteľných nefosílnych plynných a kvapalných palív uvedených v oddiele 4.23 tejto prílohy a bioplynu a biokvapalín uvedených v oddiele 4.24 tejto prílohy.

Táto činnosť je zaradená pod kód NACE D35.30 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Hospodárska činnosť v tejto kategórii je prechodnou činnosťou v zmysle článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2020/852, ak spĺňa technické kritériá preskúmania stanovené v tomto oddiele.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k zmierneniu zmeny klímy

1.

Činnosť spĺňa niektoré z týchto kritérií:

a)

emisie skleníkových plynov počas životného cyklu v prípade výroby tepla/chladu z plynných palív sú nižšie ako 100 g ekvivalentu CO2/kWh. Úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu sa vypočítavajú na základe odporúčania 2013/179/EÚ, prípadne normy ISO 14067:2018 alebo ISO 14064-1:2018.

Kvantifikované emisie skleníkových plynov počas životného cyklu overuje nezávislá tretia strana.

Ak zariadenia obsahujú akúkoľvek formu znižovania emisií vrátane zachytávania oxidu uhličitého alebo používania obnoviteľných alebo dekarbonizovaných nízkouhlíkových plynov, dané znižovanie emisií dodržiava v relevantných prípadoch príslušné oddiely tejto prílohy. Ak sa emisie CO2 z výroby elektriny zachytávajú, CO2 musí dodržať emisný limit stanovený v bode 1 tohto oddielu a musí sa prepravovať a uskladňovať pod zemou v súlade s technickými kritériami preskúmania pre prepravu CO2 a ukladanie CO2 stanovenými v oddiele 5.11, resp. oddiele 5.12 tejto prílohy;

b)

zariadenia, na ktoré sa do 31. decembra 2030 udelí stavebné povolenie, spĺňajú všetky tieto podmienky:

i)

tepelná energia vyrobená touto činnosťou sa používa v systéme účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom v zmysle vymedzenia v smernici 2012/27/EÚ;

ii)

priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti sú nižšie ako 270 g ekvivalentu CO2/kWh výstupnej energie;

iii)

teplo/chlad, ktoré sa má nahradiť, nemožno vyrobiť z obnoviteľných zdrojov energie, pričom sa vychádza z porovnávacieho posúdenia s nákladovo najefektívnejšou a technicky uskutočniteľnej obnoviteľnej alternatívy pre tú istú kapacitu; výsledok tohto porovnávacieho posúdenia sa uverejňuje a je predmetom konzultácií so zainteresovanými stranami;

iv)

činnosť nahrádza existujúcu činnosť výroby tepla/chladu s vysokými emisiami, pri ktorej sa využívajú tuhé alebo kvapalné fosílne palivá;

v)

novoinštalovaná výrobná kapacita nepresahuje kapacitu nahradeného zariadenia;

vi)

zariadenie je navrhnuté a vybudované tak, že využíva obnoviteľné a/alebo nízkouhlíkové plynné palivá a prechod na plné využívanie obnoviteľných a/alebo nízkouhlíkových plynných palív sa uskutoční do 31. decembra 2035 so záväzkom a overiteľným plánom schváleným riadiacim orgánom podniku;

vii)

nahradenie vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % na kWh výstupnej energie;

viii)

renováciou zariadenia sa nezvýši výrobná kapacita zariadenia;

ix)

ak sa činnosť vykonáva na území členského štátu, v ktorom sa na výrobu energie využíva uhlie, uvedený členský štát sa zaviazal postupne ukončovať využívanie výroby energie z uhlia a oznámil to vo svojom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne uvedenom v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 alebo v inom nástroji.

Splnenie kritérií uvedených v bode 1 písm. b) overuje nezávislá tretia strana. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, má potrebné zdroje a odborné znalosti na vykonanie takéhoto overovania. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, nie je v konflikte záujmov s vlastníkom či financovateľom a nezapája sa do prípravy či prevádzky činnosti. Nezávislý overovateľ, ktorý je treťou stranou, dôsledne overuje plnenie technických kritérií preskúmania. Nezávislá tretia strana každoročne uverejňuje a zasiela Komisii správu, v ktorej sa:

a)

osvedčuje úroveň priamych emisií skleníkových plynov uvedených v bode 1 písm. b) bode ii);

b)

posudzuje, či činnosť dôveryhodne smeruje k splneniu bodu 1 písm. b) bodu vi).

Komisia môže na základe správ, ktoré jej boli zaslané, adresovať dotknutým prevádzkovateľom stanovisko. Komisia tieto správy zohľadňuje pri vykonávaní preskúmania uvedeného v článku 19 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2020/852.

2.

Činnosť spĺňa niektoré z týchto kritérií:

a)

pri výstavbe sa nainštaluje meracie zariadenie na monitorovanie fyzických emisií, napríklad emisií úniku metánu, alebo sa zavedie program zisťovania únikov a ich opravy;

b)

pri prevádzke sa oznamuje fyzické meranie emisií a odstraňujú sa všetky úniky.

„Výrazne nenarušiť“

2.

Adaptácia na zmenu klímy

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku A k tejto prílohe.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v najnovších relevantných záveroch o najlepších dostupných technikách vrátane záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia.

Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade spaľovacích zariadení s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.


(*1)  Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení(Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(*2)  Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).

(*3)  Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1).

(*4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(*5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(*6)  Odporúčanie Komisie 2006/851/Euratom z 24. októbra 2006 o správe finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a zaobchádzanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 330, 28.11.2006, s. 31).

(*7)  Smernica Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013, s. 12).

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).


PRÍLOHA II

Do prílohy II k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2021/2139 sa vkladajú tieto oddiely 4.26, 4.27, 4.28, 4.29, 4.30 a 4.31:

„4.26.   Predkomerčné fázy pokročilých technológií na výrobu energie z jadrových procesov s minimálnym odpadom z palivového cyklu

Opis činnosti

Výskum, vývoj, predvádzanie a zavádzanie inovačných zariadení na výrobu elektriny povolených príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, ktoré vyrábajú energiu z jadrových procesov s minimálnym odpadom z palivového cyklu.

Táto činnosť je zaradená pod kódy NACE M72 a M72.1 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.

V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na značné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

2.

Z rizík uvedených v dodatku A k tejto prílohe sa na základe vykonania dôsledného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy v nasledujúcich krokoch identifikujú fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre činnosť podstatné:

a)

preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkon hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)

v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

c)

posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa môže zmierniť identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)

v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)

v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov (1) zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

3.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy (2), vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov (3), prípadne platenými modelmi.

4.

Realizované adaptačné riešenia:

a)

nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)

uprednostňujú riešenia blízke prírode (4) alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru (5);

c)

sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)

monitorujú a merajú sa na základe vopred vymedzených ukazovateľov a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)

ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

5.

Činnosť je v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Euratome a právnymi predpismi prijatými na jej základe, najmä so smernicou 2013/59/Euratom, smernicou 2009/71/Euratom a smernicou 2011/70/Euratom, ako aj s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia prijatými na základe článku 192 ZFEÚ, najmä so smernicou 2011/92/EÚ a smernicou 2000/60/ES.

6.

Činnosť je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 2009/71/Euratom, a to aj pokiaľ ide o hodnotenie odolnosti jadrových elektrární Únie voči mimoriadnym prírodným hrozbám, vrátane zemetrasení, prostredníctvom záťažových testov. Činnosť sa teda uskutočňuje na území členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ jadrového zariadenia:

a)

predložil dôkaz o jadrovej bezpečnosti, ktorého rozsah a úroveň podrobnosti sú úmerné potenciálnemu rozsahu a povahe prezentovaného rizika pre jadrové zariadenie a jeho lokalitu [článok 6 písm. b) smernice 2009/71/Euratom];

b)

prijal opatrenia ochrany do hĺbky s cieľom okrem iného zabezpečiť minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených nezamýšľaných hrozieb [článok 8b ods. 1 písm. a) smernice 2009/71/Euratom];

c)

vykonal náležité posúdenie konkrétneho umiestnenia a zariadenia, keď dotknutý prevádzkovateľ požiada o licenciu na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne [článok 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom].

Táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom podporené najnovšími medzinárodnými usmerneniami MAAE a WENRA a prispieva k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti nových a existujúcich jadrových elektrární čeliť mimoriadnym prírodným hrozbám vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

„Výrazne nenarušiť“

1.

Zmiernenie zmeny klímy

Priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti sú nižšie ako 270 g ekvivalentu CO2/kWh.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

V súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd, ktorý bol vypracovaný na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami, sa zisťujú a riešia riziká zhoršovania životného prostredia v súvislosti so zachovaním kvality vody a zabránením jej nedostatku.

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovatelia vnútrozemských jadrových elektrární využívajúcich prietokové chladenie za vlhka odoberaním vody z rieky alebo jazera kontrolujú:

a)

maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)

maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s regulačným rámcom EÚ.

Činnosť je v súlade s normami IFC (Industry Foundation Classes).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade s požiadavkami na vodu určenú na ľudskú spotrebu uvedenými v smernici 2000/60/ES a smernici 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

Je zavedený plán nakladania s nerádioaktívnym aj rádioaktívnym odpadom, ktorým sa zabezpečuje maximálne zhodnocovanie alebo recyklácia takéhoto odpadu na konci životnosti v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a to aj na základe podmienok zmlúv s partnermi v oblasti nakladania s odpadom, pričom tento plán sa premieta do finančných prognóz alebo oficiálnej projektovej dokumentácie.

Počas prevádzky a vyraďovania z prevádzky sa množstvo rádioaktívneho odpadu minimalizuje a množstvo voľne uvoľňovaných materiálov sa maximalizuje v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a v súlade s požiadavkami na ochranu pred žiarením stanovenými v smernici 2013/59/Euratom.

Je zavedený systém financovania na zabezpečenie primeraného financovania všetkých činností vyraďovania z prevádzky a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a odporúčaním 2006/851/Euratom.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

Príslušné prvky v tomto oddiele sú zahrnuté v správach členských štátov Komisii v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe. Nerádioaktívne emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v záveroch o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia. Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade jadrových elektrární s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, vodných útvarov a zeme (pôdy) je v prípade potreby v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie a/alebo vnútroštátnymi prahovými hodnotami v súlade so smernicou 2013/51/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

S vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sa bezpečne a zodpovedne nakladá v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

Pre projekt je k dispozícii primeraná kapacita dočasného uskladnenia, zatiaľ čo sú zavedené národné plány na uloženie s cieľom minimalizovať trvanie dočasného uskladnenia v súlade s ustanovením smernice 2011/70/Euratom, v ktorom sa skladovanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania považuje za dočasné riešenie, ale nie za alternatívu jeho uloženia.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

V prípade lokalít alebo činností na územiach citlivých na biodiverzitu alebo v ich blízkosti, ktoré budú mať pravdepodobne významný vplyv na územia citlivé na biodiverzitu (vrátane chránených území sústavy Natura 2000, lokalít svetového dedičstva Unesco a kľúčových oblastí biodiverzity, ako aj ostatných chránených území), sa v prípade potreby uskutočnilo vhodné posúdenie a na jeho základe sa vykonávajú potrebné zmierňujúce opatrenia.

Lokality alebo činnosti nesmú mať nepriaznivý vplyv na stav ochrany žiadneho z biotopov ani druhov vyskytujúcich sa v chránených oblastiach.

4.27.   Výstavba a bezpečná prevádzka nových jadrových elektrární na výrobu elektriny a/alebo tepla vrátane výroby vodíka s využitím najlepších dostupných technológií

Opis činnosti

Výstavba a bezpečná prevádzka nových jadrových zariadení, na ktoré príslušné orgány členských štátov vydajú stavebné povolenie do roku 2045 v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom, na výrobu elektriny alebo na spracovanie tepla, a to aj na účely centralizovaného zásobovania teplom alebo priemyselných procesov, ako je výroba vodíka (nové jadrové zariadenia), ako aj zvyšovanie ich bezpečnosti.

Táto činnosť je zaradená pod kódy NACE D35.11 a F42.22 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.

V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na značné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

2.

Z rizík uvedených v dodatku A k tejto prílohe sa na základe vykonania dôsledného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy v nasledujúcich krokoch identifikujú fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre činnosť podstatné:

a)

preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkon hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)

v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

c)

posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa môže zmierniť identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)

v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)

v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov (6) zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

3.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy (7), vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov (8), prípadne platenými modelmi.

4.

Realizované adaptačné riešenia:

a)

nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)

uprednostňujú riešenia blízke prírode (9) alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru (10);

c)

sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)

monitorujú a merajú sa na základe vopred vymedzených ukazovateľov a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)

ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

5.

Činnosť je v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Euratome a právnymi predpismi prijatými na jej základe, najmä so smernicou 2013/59/Euratom, smernicou 2009/71/Euratom a smernicou 2011/70/Euratom, ako aj s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia prijatými na základe článku 192 ZFEÚ, najmä so smernicou 2011/92/EÚ a smernicou 2000/60/ES.

6.

Činnosť je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 2009/71/Euratom, a to aj pokiaľ ide o hodnotenie odolnosti jadrových elektrární Únie voči mimoriadnym prírodným hrozbám, vrátane zemetrasení, prostredníctvom záťažových testov. Činnosť sa teda uskutočňuje na území členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ jadrového zariadenia:

a)

predložil dôkaz o jadrovej bezpečnosti, ktorého rozsah a úroveň podrobnosti sú úmerné potenciálnemu rozsahu a povahe prezentovaného rizika pre jadrové zariadenie a jeho lokalitu [článok 6 písm. b) smernice 2009/71/Euratom];

b)

prijal opatrenia ochrany do hĺbky s cieľom okrem iného zabezpečiť minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených nezamýšľaných hrozieb [článok 8b ods. 1 písm. a) smernice 2009/71/Euratom];

c)

vykonal náležité posúdenie konkrétneho umiestnenia a zariadenia, keď dotknutý prevádzkovateľ požiada o licenciu na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne [článok 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom].

Táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom podporené najnovšími medzinárodnými usmerneniami MAAE a WENRA a prispieva k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti nových a existujúcich jadrových elektrární čeliť mimoriadnym prírodným hrozbám vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

„Výrazne nenarušiť“

1.

Zmiernenie zmeny klímy

Priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti sú nižšie ako 270 g ekvivalentu CO2/kWh.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

V súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd, ktorý bol vypracovaný na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami, sa zisťujú a riešia riziká zhoršovania životného prostredia v súvislosti so zachovaním kvality vody a zabránením jej nedostatku.

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovatelia vnútrozemských jadrových elektrární využívajúcich prietokové chladenie za vlhka odoberaním vody z rieky alebo jazera kontrolujú:

a)

maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)

maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie a/alebo prahovými hodnotami v súlade s regulačným rámcom EÚ.

Činnosť je v súlade s normami IFC (Industry Foundation Classes).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade s požiadavkami na vodu určenú na ľudskú spotrebu uvedenými v smernici 2000/60/ES a smernici 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

Je zavedený plán nakladania s nerádioaktívnym aj rádioaktívnym odpadom, ktorým sa zabezpečuje maximálne zhodnocovanie alebo recyklácia takéhoto odpadu na konci životnosti v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a to aj na základe podmienok zmlúv s partnermi v oblasti nakladania s odpadom, pričom tento plán sa premieta do finančných prognóz alebo oficiálnej projektovej dokumentácie.

Počas prevádzky a vyraďovania z prevádzky sa množstvo rádioaktívneho odpadu minimalizuje a množstvo voľne uvoľňovaných materiálov sa maximalizuje v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a v súlade s požiadavkami na ochranu pred žiarením stanovenými v smernici 2013/59/Euratom.

Je zavedený systém financovania na zabezpečenie primeraného financovania všetkých činností vyraďovania z prevádzky a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a odporúčaním 2006/851/Euratom.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

Príslušné prvky v tomto oddiele sú zahrnuté v správach členských štátov Komisii v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe. Nerádioaktívne emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v záveroch o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia. Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade jadrových elektrární s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, vodných útvarov a zeme (pôdy) je v prípade potreby v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie a/alebo vnútroštátnymi prahovými hodnotami v súlade so smernicou 2013/51/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

S vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sa bezpečne a zodpovedne nakladá v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

Pre projekt je k dispozícii primeraná kapacita dočasného uskladnenia, zatiaľ čo sú zavedené národné plány na uloženie s cieľom minimalizovať trvanie dočasného uskladnenia v súlade s ustanovením smernice 2011/70/Euratom, v ktorom sa skladovanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania považuje za dočasné riešenie, ale nie za alternatívu jeho uloženia.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

V prípade lokalít alebo činností na územiach citlivých na biodiverzitu alebo v ich blízkosti, ktoré budú mať pravdepodobne významný vplyv na územia citlivé na biodiverzitu (vrátane chránených území sústavy Natura 2000, lokalít svetového dedičstva Unesco a kľúčových oblastí biodiverzity, ako aj ostatných chránených území), sa v prípade potreby uskutočnilo vhodné posúdenie a na jeho základe sa vykonávajú potrebné zmierňujúce opatrenia.

Lokality alebo činnosti nesmú mať nepriaznivý vplyv na stav ochrany žiadneho z biotopov ani druhov vyskytujúcich sa v chránených oblastiach.

4.28.   Výroba elektriny z jadrovej energie v existujúcich zariadeniach

Opis činnosti

Úprava existujúcich jadrových zariadení na účely predĺženia doby bezpečnej prevádzky jadrových zariadení, ktoré vyrábajú elektrinu alebo teplo z jadrovej energie („jadrové elektrárne“), povolená príslušnými orgánmi členských štátov do roku 2040 v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

Táto činnosť je zaradená pod kódy NACE D35.11 a F42.2 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.

V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na značné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

2.

Z rizík uvedených v dodatku A k tejto prílohe sa na základe vykonania dôsledného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy v nasledujúcich krokoch identifikujú fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre činnosť podstatné:

a)

preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkon hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)

v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

c)

posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa môže zmierniť identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)

v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)

v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov (11) zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

3.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy (12), vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov (13), prípadne platenými modelmi.

4.

Realizované adaptačné riešenia:

a)

nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)

uprednostňujú riešenia blízke prírode (14) alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru (15);

c)

sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)

monitorujú a merajú sa na základe vopred vymedzených ukazovateľov a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)

ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

5.

Činnosť je v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Euratome a právnymi predpismi prijatými na jej základe, najmä so smernicou 2013/59/Euratom, smernicou 2009/71/Euratom a smernicou 2011/70/Euratom, ako aj s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia prijatými na základe článku 192 ZFEÚ, najmä so smernicou 2011/92/EÚ a smernicou 2000/60/ES.

6.

Činnosť je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 2009/71/Euratom, a to aj pokiaľ ide o hodnotenie odolnosti jadrových elektrární Únie voči mimoriadnym prírodným hrozbám, vrátane zemetrasení, prostredníctvom záťažových testov. Činnosť sa teda uskutočňuje na území členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ jadrového zariadenia:

a)

predložil dôkaz o jadrovej bezpečnosti, ktorého rozsah a úroveň podrobnosti sú úmerné potenciálnemu rozsahu a povahe prezentovaného rizika pre jadrové zariadenie a jeho lokalitu [článok 6 písm. b) smernice 2009/71/Euratom];

b)

prijal opatrenia ochrany do hĺbky s cieľom okrem iného zabezpečiť minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených nezamýšľaných hrozieb [článok 8b ods. 1 písm. a) smernice 2009/71/Euratom];

c)

vykonal náležité posúdenie konkrétneho umiestnenia a zariadenia, keď dotknutý prevádzkovateľ požiada o licenciu na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne [článok 8c písm. a) smernice 2009/71/Euratom].

Táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 2009/71/Euratom podporené najnovšími medzinárodnými usmerneniami MAAE a WENRA a prispieva k zvyšovaniu odolnosti a schopnosti nových a existujúcich jadrových elektrární čeliť mimoriadnym prírodným hrozbám vrátane povodní a extrémnych poveternostných podmienok.

„Výrazne nenarušiť“

1.

Zmiernenie zmeny klímy

Priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti sú nižšie ako 270 g ekvivalentu CO2/kWh.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

V súlade s plánom riadenia využívania a ochrany vôd, ktorý bol vypracovaný na základe konzultácií s dotknutými zainteresovanými stranami, sa zisťujú a riešia riziká zhoršovania životného prostredia v súvislosti so zachovaním kvality vody a zabránením jej nedostatku.

S cieľom obmedziť tepelné anomálie spojené s vypúšťaním odpadového tepla prevádzkovatelia vnútrozemských jadrových elektrární využívajúcich prietokové chladenie za vlhka odoberaním vody z rieky alebo jazera kontrolujú:

a)

maximálnu teplotu prijímajúceho sladkovodného útvaru po zmiešaní a

b)

maximálny teplotný rozdiel medzi vypustenou chladiacou vodou a prijímajúcim sladkovodným útvarom.

Kontrola teploty sa v prípade potreby vykonáva v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie alebo prahovými hodnotami v súlade s právom Únie.

Činnosť je v súlade s normami IFC (Industry Foundation Classes).

Jadrové činnosti sa vykonávajú v súlade s požiadavkami na vodu určenú na ľudskú spotrebu uvedenými v smernici 2000/60/ES a smernici 2013/51/Euratom, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

Je zavedený plán nakladania s nerádioaktívnym aj rádioaktívnym odpadom, ktorým sa zabezpečuje maximálne zhodnocovanie alebo recyklácia takéhoto odpadu na konci životnosti v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a to aj na základe podmienok zmlúv s partnermi v oblasti nakladania s odpadom, pričom tento plán sa premieta do finančných prognóz alebo oficiálnej projektovej dokumentácie.

Počas prevádzky a vyraďovania z prevádzky sa množstvo rádioaktívneho odpadu minimalizuje a množstvo voľne uvoľňovaných materiálov sa maximalizuje v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a v súlade s požiadavkami na ochranu pred žiarením stanovenými v smernici 2013/59/Euratom.

Je zavedený systém financovania na zabezpečenie primeraného financovania všetkých činností vyraďovania z prevádzky a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a odporúčaním 2006/851/Euratom.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

Príslušné prvky v tomto oddiele sú zahrnuté v správach členských štátov Komisii v súlade s článkom 14 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom.

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe. Nerádioaktívne emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v záveroch o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia. Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade jadrových elektrární s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, vodných útvarov a zeme (pôdy) je v prípade potreby v súlade s individuálnymi licenčnými podmienkami pre konkrétne operácie a/alebo vnútroštátnymi prahovými hodnotami v súlade so smernicou 2013/51/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

S vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sa bezpečne a zodpovedne nakladá v súlade so smernicou 2011/70/Euratom a smernicou 2013/59/Euratom.

Pre projekt je k dispozícii primeraná kapacita dočasného uskladnenia, zatiaľ čo sú zavedené národné plány na uloženie s cieľom minimalizovať trvanie dočasného uskladnenia v súlade s ustanovením smernice 2011/70/Euratom, v ktorom sa skladovanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania považuje za dočasné riešenie, ale nie za alternatívu jeho uloženia.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

Posúdenie vplyvov na životné prostredie sa dokončí pred výstavbou jadrovej elektrárne v súlade so smernicou 2011/92/EÚ. Vykonávajú sa požadované zmierňujúce a kompenzačné opatrenia.

V prípade lokalít alebo činností na územiach citlivých na biodiverzitu alebo v ich blízkosti, ktoré budú mať pravdepodobne významný vplyv na územia citlivé na biodiverzitu (vrátane chránených území sústavy Natura 2000, lokalít svetového dedičstva Unesco a kľúčových oblastí biodiverzity, ako aj ostatných chránených území), sa v prípade potreby uskutočnilo vhodné posúdenie a na jeho základe sa vykonávajú potrebné zmierňujúce opatrenia.

Lokality alebo činnosti nesmú mať nepriaznivý vplyv na stav ochrany žiadneho z biotopov ani druhov vyskytujúcich sa v chránených oblastiach.

4.29.   Výroba elektriny z fosílnych plynných palív

Opis činnosti

Výstavba alebo prevádzka zariadení na výrobu elektriny, v ktorých sa vyrába elektrina s použitím fosílnych plynných palív, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v oddiele 4.29 bode 1 písm. a) prílohy I. Táto činnosť nezahŕňa výrobu elektriny výlučne z obnoviteľných nefosílnych plynných a kvapalných palív uvedených v oddiele 4.7 prílohy I a bioplynu a biokvapalín uvedených v oddiele 4.8 prílohy I.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii môžu patriť pod niekoľko kódov NACE, hlavne D35.11 a F42.22, v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.

V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na značné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

2.

Z rizík uvedených v dodatku A k tejto prílohe sa na základe vykonania dôsledného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy v nasledujúcich krokoch identifikujú fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre činnosť podstatné:

a)

preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkon hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)

v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

c)

posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa môže zmierniť identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)

v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)

v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov (16) zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

3.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy (17), vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov (18), prípadne platenými modelmi.

4.

Realizované adaptačné riešenia:

a)

nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)

uprednostňujú riešenia blízke prírode (19) alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru (20);

c)

sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)

monitorujú a merajú sa na základe vopred vymedzených ukazovateľov a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)

ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

„Výrazne nenarušiť“

1.

Zmiernenie zmeny klímy

Priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti sú nižšie ako 270 g ekvivalentu CO2/kWh.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v najnovších relevantných záveroch o najlepších dostupných technikách vrátane záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia.

Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade spaľovacích zariadení s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

4.30.   Vysoko účinná kombinovaná výroba tepla/chladu a elektriny z fosílnych plynných palív

Opis činnosti

Výstavba, renovácia a prevádzka zariadení na kombinovanú výrobu tepla/chladu a elektriny s použitím fosílnych plynných palív, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v oddiele 4.30 bode 1 písm. a) prílohy I. Táto činnosť nezahŕňa vysoko účinnú kombinovanú výrobu tepla/chladu a elektriny výlučne z obnoviteľných nefosílnych plynných a kvapalných palív uvedených v oddiele 4.19 prílohy I a bioplynu a biokvapalín uvedených v oddiele 4.20 prílohy I.

Hospodárske činnosti v tejto kategórii môžu patriť pod kódy NACE D35.11 a D35.30 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.

V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na značné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

2.

Z rizík uvedených v dodatku A k tejto prílohe sa na základe vykonania dôsledného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy v nasledujúcich krokoch identifikujú fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre činnosť podstatné:

a)

preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkon hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)

v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

c)

posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa môže zmierniť identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)

v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)

v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov (21) zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

3.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy (22), vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov (23), prípadne platenými modelmi.

4.

Realizované adaptačné riešenia:

a)

nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)

uprednostňujú riešenia blízke prírode (24) alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru (25);

c)

sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)

monitorujú a merajú sa na základe vopred vymedzených ukazovateľov a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)

ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

„Výrazne nenarušiť“

1.

Zmiernenie zmeny klímy

Priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti sú nižšie ako 270 g ekvivalentu CO2/kWh.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v najnovších relevantných záveroch o najlepších dostupných technikách vrátane záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia.

Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade spaľovacích zariadení s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.

4.31.   Výroba tepla/chladu z fosílnych plynných palív v účinnom systéme centralizovaného zásobovania teplom a chladom

Opis činnosti

Výstavba, renovácia a prevádzka zariadení na výrobu tepla, v ktorých sa vyrába teplo/chlad s použitím fosílnych plynných palív, pripojených na účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 41 smernice 2012/27/EÚ, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v oddiele 4.31 bode 1 písm. a) prílohy I. Táto činnosť nezahŕňa výrobu tepla/chladu v rámci účinného centralizovaného zásobovania teplom výlučne z obnoviteľných nefosílnych plynných a kvapalných palív uvedených v oddiele 4.23 prílohy I a bioplynu a biokvapalín uvedených v oddiele 4.24 prílohy I.

Táto činnosť je zaradená pod kód NACE D35.30 v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností zavedenou nariadením (ES) č. 1893/2006.

Technické kritériá preskúmania

Významný prínos k adaptácii na zmenu klímy

1.

V rámci hospodárskej činnosti sa realizujú fyzické a nefyzické riešenia („adaptačné riešenia“) na značné zmiernenie najvýznamnejších fyzických klimatických rizík, ktoré sú pre danú činnosť podstatné.

2.

Z rizík uvedených v dodatku A k tejto prílohe sa na základe vykonania dôsledného posúdenia klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy v nasledujúcich krokoch identifikujú fyzické klimatické riziká, ktoré sú pre činnosť podstatné:

a)

preverenie činnosti s cieľom identifikovať, ktoré fyzické klimatické riziká zo zoznamu uvedeného v dodatku A k tejto prílohe môžu ovplyvniť výkon hospodárskej činnosti počas jej očakávanej životnosti;

b)

v prípade posúdenia činnosti ako ohrozenej jedným alebo viacerými fyzickými klimatickými rizikami uvedenými v dodatku A k tejto prílohe posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy s cieľom posúdiť závažnosť fyzických klimatických rizík pre hospodársku činnosť;

c)

posúdenie adaptačných riešení, ktorými sa môže zmierniť identifikované fyzické klimatické riziko.

Posúdenie klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy je primerané rozsahu činnosti a jej očakávanej životnosti, a to takto:

a)

v prípade činností s očakávanou životnosťou do 10 rokov sa posúdenie vykonáva aspoň na základe projekcií klímy v najmenšom vyhovujúcom rozsahu;

b)

v prípade všetkých ostatných činností sa posúdenie vykonáva na základe najnovších a najpodrobnejších projekcií klímy v rámci rôznych existujúcich budúcich scenárov (26) zlučiteľných s očakávanou životnosťou činnosti, a to vrátane aspoň 10 až 30-ročných scenárov projekcií klímy pre zásadné investície.

3.

Projekcie klímy a posúdenie vplyvov vychádzajú z najlepších postupov a dostupných usmernení, pričom sa v nich prihliada aj na najnovšie vedecké poznatky v oblasti analýzy zraniteľnosti a rizika a súvisiace metodiky v súlade s najnovšími správami Medzivládneho panela o zmene klímy (27), vedeckými recenzovanými publikáciami a modelmi otvorených zdrojov (28), prípadne platenými modelmi.

4.

Realizované adaptačné riešenia:

a)

nemajú nepriaznivý vplyv na adaptačné snahy ani na úroveň odolnosti iných ľudí, prírody, kultúrneho dedičstva, majetku a iných hospodárskych činností voči fyzickým klimatickým rizikám;

b)

uprednostňujú riešenia blízke prírode (29) alebo sa v čo najväčšej miere opierajú o modrú alebo zelenú infraštruktúru (30);

c)

sú zlučiteľné s miestnymi, odvetvovými, regionálnymi alebo vnútroštátnymi plánmi a stratégiami adaptácie;

d)

monitorujú a merajú sa na základe vopred vymedzených ukazovateľov a v prípade nesplnenia týchto ukazovateľov sa zvažuje nápravné opatrenie;

e)

ak sa realizuje fyzické riešenie, ktoré spočíva v činnosti, pre ktorú sú v tejto prílohe stanovené technické kritériá preskúmania, toto riešenie je v súlade s technickými kritériami preskúmania týkajúcimi sa zásady „výrazne nenarušiť“ pre danú činnosť.

„Výrazne nenarušiť“

1.

Zmiernenie zmeny klímy

Priame emisie skleníkových plynov pochádzajúce z tejto činnosti sú nižšie ako 270 g ekvivalentu CO2/kWh.

3.

Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku B k tejto prílohe.

4.

Prechod na obehové hospodárstvo

neuplatňuje sa

5.

Prevencia a kontrola znečisťovania

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku C k tejto prílohe.

Emisie sú v rámci rozsahov úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami alebo nižšie ako tieto rozsahy stanovené v najnovších relevantných záveroch o najlepších dostupných technikách vrátane záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia.

Nevyskytuje sa žiadny významný dosah na viaceré zložky životného prostredia.

V prípade spaľovacích zariadení s tepelným príkonom vyšším ako 1 MW, ale nižším ako prahové hodnoty, ktoré si vyžadujú uplatnenie záverov o najlepších dostupných technikách pre veľké spaľovacie zariadenia, emisie nedosahujú úrovne emisných limitov stanovených v časti 2 prílohy II k smernici (EÚ) 2015/2193.

6.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Táto činnosť spĺňa kritériá stanovené v dodatku D k tejto prílohe.“


(1)  K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panela o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

(2)  Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

(3)  Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

(4)  Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje.“ Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z [dátum prijatia]: https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/research-area/environment/nature-based-solutions_en/).

(5)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].

(6)  K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panela o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

(7)  Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

(8)  Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

(9)  Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje.“ Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z [dátum prijatia]: https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/research-area/environment/nature-based-solutions_en/).

(10)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].

(11)  K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panela o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

(12)  Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

(13)  Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

(14)  Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje.“ Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z [dátum prijatia]: https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/research-area/environment/nature-based-solutions_en/).

(15)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].

(16)  K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panela o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

(17)  Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

(18)  Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

(19)  Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje.“ Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z [dátum prijatia]: https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/research-area/environment/nature-based-solutions_en/).

(20)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].

(21)  K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panela o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

(22)  Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

(23)  Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

(24)  Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje.“ Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z [dátum prijatia]: https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/research-area/environment/nature-based-solutions_en/).

(25)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].

(26)  K budúcim scenárom patria reprezentatívne profily vývoja koncentrácie Medzivládneho panela o zmene klímy RCP2.6, RCP4.5, RCP6.0 a RCP8.5.

(27)  Hodnotiace správy o zmene klímy: Dôsledky, adaptácia a zraniteľnosť, ktoré pravidelne uverejňuje Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), orgán Organizácie Spojených národov pre hodnotenie vedeckých poznatkov týkajúcich sa zmeny klímy, https://www.ipcc.ch/reports/.

(28)  Ako napríklad služby programu Copernicus riadené Európskou komisiou.

(29)  Riešenia blízke prírode sú podľa vymedzenia „riešeniami inšpirovanými a podporovanými prírodou, sú nákladovo efektívne a súbežne poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť. Takéto riešenia prinášajú do miest, krajiny a morského prostredia čoraz rozmanitejšiu prírodu a prírodné prvky a procesy prostredníctvom systémových intervencií prispôsobených miestnym podmienkam a efektívne využívajúcich zdroje.“ Riešenia blízke prírode sú teda prínosné pre biodiverzitu a podporujú širokú škálu ekosystémových služieb (verzia z [dátum prijatia]: https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/research-area/environment/nature-based-solutions_en/).

(30)  Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy [COM(2013) 249 final].


PRÍLOHA III

„PRÍLOHA XII

Štandardné vzory na zverejňovanie informácií podľa článku 8 ods. 6 a 7

Informácie uvedené v článku 8 ods. 6 a 7 sa pre každý príslušný kľúčový ukazovateľ výkonnosti (KPI) uvádzajú takto:

Vzor 1 Činnosti súvisiace s jadrovou energiou a fosílnym plynom

Riadok

Činnosti súvisiace s jadrovou energiou

1.

Podnik vykonáva alebo financuje výskum, vývoj, predvádzanie a zavádzanie inovačných zariadení na výrobu elektriny, v ktorých sa vyrába energia z jadrových procesov s minimálnym odpadom z palivového cyklu, alebo má voči ich výskumu, vývoju, predvádzaniu a zavádzaniu expozície.

ÁNO/NIE

2.

Podnik vykonáva alebo financuje výstavbu a bezpečnú prevádzku nových jadrových zariadení na výrobu elektriny alebo spracovanie tepla, a to aj na účely centrálneho zásobovania teplom alebo priemyselných procesov, ako je výroba vodíka, ako aj na zvýšenie ich bezpečnosti s využitím najlepších dostupných technológií, alebo má voči ich výstavbe a bezpečnej prevádzke expozície.

ÁNO/NIE

3.

Podnik vykonáva alebo financuje bezpečnú prevádzku existujúcich jadrových zariadení, v ktorých sa vyrába elektrina alebo spracúva teplo, a to aj na účely centrálneho zásobovania teplom alebo priemyselných procesov, ako je výroba vodíka z jadrovej energie, ako aj na zvýšenie ich bezpečnosti, alebo má voči ich bezpečnej prevádzke expozície.

ÁNO/NIE

 

Činnosti súvisiace s fosílnym plynom

4.

Podnik vykonáva alebo financuje výstavbu alebo prevádzku zariadení na výrobu elektriny, v ktorých sa vyrába elektrina s použitím fosílnych plynných palív, alebo má voči ich výstavbe alebo prevádzke expozície.

ÁNO/NIE

5.

Podnik vykonáva alebo financuje výstavbu, renováciu a prevádzku zariadení na kombinovanú výrobu tepla/chladu a elektriny s použitím plynných fosílnych palív, alebo má voči ich výstavbe, renovácii a prevádzke expozície.

ÁNO/NIE

6.

Podnik vykonáva alebo financuje výstavbu, renováciu a prevádzku zariadení na výrobu tepla, v ktorých sa vyrába teplo/chlad s použitím fosílnych plynných palív, alebo má voči ich výstavbe, renovácii a prevádzke expozície.

ÁNO/NIE

Vzor 2 Hospodárske činnosti zosúladené s taxonómiou (menovateľ)

Riadok

Hospodárske činnosti

Suma a podiel (informácie sa uvádzajú v peňažných sumách a ako percentuálny podiel)

CCM + CCA

Zmiernenie zmeny klímy (CCM)

Adaptácia na zmenu klímy (CCA)

Suma

%

Suma

%

Suma

%

1.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.26 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

2.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.27 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

3.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.28 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

4.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.29 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

5.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.30 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

6.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.31 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

7.

Suma a podiel iných hospodárskych činností zosúladených s taxonómiou, ktoré nie sú uvedené v riadkoch 1 až 6 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

8.

Celkový príslušný KPI

 

 

 

Vzor 3 Hospodárske činnosti zosúladené s taxonómiou (čitateľ)

Riadok

Hospodárske činnosti

Suma a podiel (informácie sa uvádzajú v peňažných sumách a ako percentuálny podiel)

(CCM + CCA)

Zmiernenie zmeny klímy

Adaptácia na zmenu klímy

Suma

%

Suma

%

Suma

%

1.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.26 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v čitateli príslušného KPI

 

 

 

2.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.27 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v čitateli príslušného KPI

 

 

 

3.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.28 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v čitateli príslušného KPI

 

 

 

4.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.29 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v čitateli príslušného KPI

 

 

 

5.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.30 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v čitateli príslušného KPI

 

 

 

6.

Suma a podiel hospodárskej činnosti zosúladenej s taxonómiou uvedenej v oddiele 4.31 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v čitateli príslušného KPI

 

 

 

7.

Suma a podiel iných hospodárskych činností zosúladených s taxonómiou, ktoré nie sú uvedené v riadkoch 1 až 6 v čitateli príslušného KPI

 

 

 

8.

Celková suma a podiel hospodárskych činností zosúladených s taxonómiou v čitateli príslušného KPI

 

100  %

 

 

Vzor 4 Hospodárske činnosti oprávnené v rámci taxonómie, ale nezosúladené s taxonómiou

Riadok

Hospodárske činnosti

Podiel (informácie sa uvádzajú v peňažných sumách a ako percentuálny podiel)

(CCM + CCA)

Zmiernenie zmeny klímy

Adaptácia na zmenu klímy

Suma

%

Suma

%

Suma

%

1.

Suma a podiel hospodárskej činnosti oprávnenej v rámci taxonómie, ale nezosúladenej s taxonómiou, uvedenej v oddiele 4.26 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

2.

Suma a podiel hospodárskej činnosti oprávnenej v rámci taxonómie, ale nezosúladenej s taxonómiou, uvedenej v oddiele 4.27 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

3.

Suma a podiel hospodárskej činnosti oprávnenej v rámci taxonómie, ale nezosúladenej s taxonómiou, uvedenej v oddiele 4.28 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

4.

Suma a podiel hospodárskej činnosti oprávnenej v rámci taxonómie, ale nezosúladenej s taxonómiou, uvedenej v oddiele 4.29 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

5.

Suma a podiel hospodárskej činnosti oprávnenej v rámci taxonómie, ale nezosúladenej s taxonómiou, uvedenej v oddiele 4.30 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

6.

Suma a podiel hospodárskej činnosti oprávnenej v rámci taxonómie, ale nezosúladenej s taxonómiou, uvedenej v oddiele 4.31 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

7.

Suma a podiel iných hospodárskych činností oprávnených v rámci taxonómie, ale nezosúladených s taxonómiou, neuvedených v riadkoch 1 až 6 v menovateli príslušného KPI

 

 

 

8.

Celková suma a podiel hospodárskych činností oprávnených v rámci taxonómie, ale nezosúladených s taxonómiou, v menovateli príslušného KPI

 

 

 

Vzor 5 Hospodárske činnosti neoprávnené v rámci taxonómie

Riadok

Hospodárske činnosti

Suma

Percentuálny podiel

1.

Suma a podiel hospodárskej činnosti uvedenej v riadku 1 vzoru 1 neoprávnenej v rámci taxonómie v súlade s oddielom 4.26 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

2.

Suma a podiel hospodárskej činnosti uvedenej v riadku 2 vzoru 1 neoprávnenej v rámci taxonómie v súlade s oddielom 4.27 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

3.

Suma a podiel hospodárskej činnosti uvedenej v riadku 3 vzoru 1 neoprávnenej v rámci taxonómie v súlade s oddielom 4.28 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

4.

Suma a podiel hospodárskej činnosti uvedenej v riadku 4 vzoru 1 neoprávnenej v rámci taxonómie v súlade s oddielom 4.29 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

5.

Suma a podiel hospodárskej činnosti uvedenej v riadku 5 vzoru 1 neoprávnenej v rámci taxonómie v súlade s oddielom 4.30 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

6.

Suma a podiel hospodárskej činnosti uvedenej v riadku 6 vzoru 1 neoprávnenej v rámci taxonómie v súlade s oddielom 4.31 príloh I a II k delegovanému nariadeniu 2021/2139 v menovateli príslušného KPI

 

 

7.

Suma a podiel iných hospodárskych činností neoprávnených v rámci taxonómie neuvedených v riadkoch 1 až 6 v menovateli príslušného KPI

 

 

8.

Celková suma a podiel hospodárskych činností neoprávnených v rámci taxonómie v menovateli príslušného KPI

 

 


Top