19.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 282/43

(1)

Komisia sa v marci 2015 dozvedela o novom zdravotnom príspevku, ktorý Maďarsko uložilo podnikom tabakového priemyslu. Komisia vo svojom liste z 13. apríla 2015 odoslala Maďarsku žiadosť o predloženie informácií o tomto opatrení, pričom informovala maďarské orgány aj o tom, že by zvážila vydanie rozhodnutia o pozastavení opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (2).

(2)

Maďarsko v liste z 12. mája 2015 odpovedalo na túto žiadosť o predloženie informácií. Maďarsko však neposkytlo žiadne pripomienky k možnosti Komisie vydať príkaz na pozastavenie opatrenia.

(3)

Komisia 15. júla 2015 informovala Maďarsko, že sa rozhodla začať postup, ktorý sa stanovuje v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len: „zmluva“) so zreteľom na zdravotný príspevok uložený podnikom tabakového priemyslu („rozhodnutie o začatí konania“). Komisia v rozhodnutí o začatí konania nariadila aj okamžité pozastavenie opatrenia.

(4)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Týmto rozhodnutím Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(5)

Komisia dostala pripomienky od dvoch zainteresovaných strán. Komisia 20. októbra 2015 postúpila uvedené pripomienky Maďarsku, ktoré dostalo možnosť vyjadriť sa. Maďarsko na tieto pripomienky nereagovalo.

(6)

Maďarský parlament prijal 16. decembra 2014 zákon XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu na rok 2015 (ďalej len „zákon“). Týmto zákonom sa ukladá daň, tzv. zdravotný príspevok, ktorá sa vyrubuje na ročný obrat získaný z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku a uplatňuje sa dodatočne k existujúcim daniam z podnikania v Maďarsku, najmä k dani z príjmov právnických osôb. Daň sa vyrubuje oprávneným prevádzkovateľom skladov, dovozcom a registrovaným obchodníkom s tabakovými výrobkami. Účelom zákona je získať prostriedky na financovanie systému zdravotnej starostlivosti s cieľom zvýšiť kvalitu zdravotníckych služieb.

(7)

Tento zdravotný príspevok sa platí z ročného obratu z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku za predchádzajúci rok, ak obrat z týchto činností predstavuje aspoň 50 % celkového ročného obratu daného podniku. Neuplatňuje sa odpočítanie nákladov, okrem nákladov na určité investície v daňovom roku. Zdravotný príspevok má progresívny charakter. Uplatniteľný príspevok závisí od ročného obratu daňovníka, podľa tohto vzoru:

(8)

Podľa oddielu 6 ods. 6 zákona možno daňovú povinnosť vyplývajúcu zo zdravotného príspevku znížiť až na 80 % splatného príspevku, ak spoločnosť realizuje investície, ktoré zodpovedajú vymedzeniu v článku 3 ods. 4 bode 7 zákona C z roku 2000 o účtovníctve (4). Zníženie sa rovná kladnému rozdielu medzi 30 % sumy zaúčtovanej ako investície v daňovom roku a výškou štátnej dotácie alebo dotácie EÚ použitej na realizáciu investičného projektu.

(9)

V zákone sa uvádza, že daňové priznanie sa musí predložiť do 30. júna 2015 a že zdravotný príspevok sa musí zaplatiť do 30 dní po tomto termíne.

(10)

Zákon nadobudol účinnosť 1. februára 2015 a vo svojom počiatočnom znení sa mal dočasne uplatňovať do 31. decembra 2015. Dňa 24. júna 2015 sa v maďarskom Úradnom vestníku zverejnila zmena zákona, ktorou sa stanovil trvalý charakter zdravotného príspevku.

(11)

Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie, pretože dospela k predbežnému záveru, že progresívna štruktúra zdravotného príspevku (sadzby a pásma obratu) a ustanovenia o znížení daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií (ďalej sa spoločne označujú ako: „sporné opatrenia“) predstavujú nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(12)

Komisia zastávala názor, že progresívne sadzby dane, ktoré sa stanovili v zákone, sú v prípade podnikov diferencované na základe ich obratu a zvýhodňujú podniky s nízkym obratom, čiže menšie podniky. Komisia nebola presvedčená, že by podniky s výrazne väčším obratom dokázali natoľko ovplyvniť produktový trh a že by ich negatívny vplyv z hľadiska fajčenia bol o toľko väčší, aby to odôvodňovalo uplatnenie takej výrazne progresívnej sadzby dane, ako tvrdili maďarské orgány.

(13)

Komisia takisto zastávala názor, že prostredníctvom možnosti zníženia daňovej povinnosti daňovníka pod podmienkou realizácie investícií sa poskytuje selektívna výhoda podnikom, ktoré vykonali takéto investície. Komisia ďalej poznamenala, že možnosť zníženia daňovej povinnosti v prípade investície, ktorej cieľom je zvýšenie výrobnej a obchodnej kapacity podniku, sa javila v rozpore s uvedeným cieľom zdravotného príspevku, ktorým je získanie prostriedkov pre systém zdravotnej starostlivosti a zvýšenie kvality zdravotníckych služieb, vzhľadom na skutočnosť, že fajčenie zohráva významnú úlohu pri vzniku mnohých chorôb a v značnej miere prispieva k zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

(14)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že sporné opatrenia sa javili ako neopodstatnené vzhľadom na charakter všeobecnej štruktúry daňového systému a nezlučiteľné s vnútorným trhom.

(15)

Komisia prijala pripomienky dvoch zainteresovaných strán, ktoré uvítali rozhodnutie o začatí konania a súhlasili s predbežným posúdením štátnej pomoci zo strany Komisie. Vyjadrili svoje obavy týkajúce sa možných zmien zákona a akýchkoľvek podobných opatrení, ktoré by mohli prijať maďarské orgány.

(16)

Jedna zo zainteresovaných strán zdôraznila, že zníženie daňovej povinnosti v prípade určitých investícií by sa vzťahovalo výlučne na investície v Maďarsku, keďže podľa maďarských právnych predpisov o spotrebnej dani na to, aby spoločnosť získala licenciu na predaj alebo výrobu tabaku v Maďarsku, musí byť založená v Maďarsku a mať sídlo predstavenstva v Maďarsku. Investície, ktoré sa zohľadnili na účely zákona, sú preto investície realizované v Maďarsku buď domácimi maďarskými spoločnosťami alebo pobočkami zahraničných nadnárodných spoločností so sídlom v Maďarsku.

(17)

Maďarské orgány nesúhlasia so zisteniami Komisie, podľa ktorých sporné opatrenia predstavujú štátnu pomoc. V podstate argumentujú tým, že opatrenia nie sú selektívne. Pokiaľ ide o progresívnu povahu sadzieb dane, maďarské orgány tvrdia, že v prípade verejného zaťaženia sa referenčný rámec vymedzuje prostredníctvom daňového základu a sadzby dane (vrátane systému progresívnych sadzieb dane) a že tie spoločnosti, ktorých obrat je rovnaký, sa nachádzajú aj v rovnakej skutkovej situácii. Podľa progresívneho systému sadzieb a pri uplatňovaní daňových pásem sa na subjekty s rovnakým predpokladaným daňovým základom v tomto zmysle vzťahuje rovnaká sadzba, a preto je vypočítaná výška dane tiež rovnaká. Podľa maďarských orgánov preto progresívny systém sadzieb dane nespôsobuje diferenciáciu, pretože spoločnosti v rovnakej právnej a skutkovej situácii podliehajú rovnakej sadzbe dane, a preto nie je selektívna.

(18)

Pokiaľ ide o zníženie daňovej povinnosti v prípade investície, maďarské orgány tvrdia, že v zákone sa nerozlišuje na základe druhu alebo hodnoty investície nerozlišuje sa ani medzi prevádzkovateľmi, ktorí realizujú investíciu. Podniky s rovnakou hodnotou investície sú v rovnakej právnej a skutkovej situácii. Zdôrazňujú, že znižovanie sa nevzťahuje výlučne na investície, ktoré sa realizujú v Maďarsku, a že pri výpočte sa môže zohľadniť hodnota všetkých investícií. Maďarské orgány ďalej poznamenávajú, že výpočet hodnoty investície sa vykonáva podľa vymedzenia investície a výpočtu hodnoty investície podľa zákona o účtovníctve, ktorý je mimo rozsahu pôsobnosti zákona o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu.

(19)

Maďarsko nereagovalo na pripomienky zainteresovaných strán, ktoré sa mu preposlali v liste z 20. októbra 2015.

(20)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa uvádza, že „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(21)

Klasifikácia opatrenia ako pomoci v zmysle tohto ustanovenia si teda vyžaduje splnenie týchto kumulatívnych podmienok: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a financované zo štátnych prostriedkov; ii) musí poskytovať výhodu jeho príjemcovi; iii) táto výhoda musí byť selektívna; a iv) predmetné opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(22)

Aby mohlo byť opatrenie považované za štátnu pomoc, musí byť financované zo štátnych prostriedkov a musí byť pripísateľné štátu.

(23)

Keďže sporné opatrenia vyplývajú zo zákona maďarského parlamentu, sú jasne pripísateľné maďarskému štátu.

(24)

Pokiaľ ide o financovanie opatrenia zo štátnych prostriedkov, pričom v dôsledku opatrenia sa štát zrieka príjmov, ktoré by sa inak za bežných podmienok museli od podnikov vyberať, aj táto podmienka je splnená (5). V tomto prípade sa maďarský štát zrieka prostriedkov, ktoré by inak musel vyberať od podnikov s nižšou úrovňou obratu (čiže menších podnikov), ak by sa na ne vzťahoval rovnaký zdravotný príspevok ako na podniky s vyššou úrovňou obratu (čiže väčšie podniky).

(25)

Podľa judikatúry súdov Únie zahŕňa koncepcia pomoci nielen nesporné výhody, ale aj opatrenia, ktoré rôznymi spôsobmi zmierňujú poplatky, ktoré sú zvyčajne zahrnuté v rozpočte podniku (6). Výhoda sa môže poskytnúť prostredníctvom rôznych spôsobov znižovania daňového zaťaženia spoločnosti, a najmä prostredníctvom znižovania uplatniteľnej sadzby dane, zdaniteľného základu alebo výšky splatnej dane (7). Hoci opatrenie na zníženie dane nezahŕňa pozitívny prenos prostriedkov od štátu, vytvára sa ním výhoda na základe skutočnosti, že stavia podniky, na ktoré sa vzťahuje, do výhodnejšieho postavenia než iných daňovníkov, a spôsobuje stratu príjmov pre štát (8).

(26)

V zákone sa stanovujú progresívne sadzby zdaňovania, ktoré sa vzťahujú na ročný obrat získaný z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku v závislosti od pásma, do ktorého patrí obrat podniku. Progresívny charakter týchto sadzieb má za následok, že percentuálny podiel dane, ktorá sa ukladá z ročného obratu podniku, sa postupne zvyšuje v závislosti od počtu pásem, do ktorých tento obrat patrí. Výsledkom je, že podniky s nízkym obratom (menšie podniky) sa zdaňujú podstatne nižšou priemernou sadzbou než podniky s vysokým obratom (väčšie podniky). Prostredníctvom zdaňovania touto podstatne nižšou priemernou sadzbou dane sa zmierňujú poplatky, ktoré musia znášať podniky s nízkym obratom v porovnaní s podnikmi s vysokým obratom, a preto ide o zvýhodňovanie menších podnikov pred väčšími v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(27)

Podobne aj možnosť zníženia daňovej povinnosti podniku až na 80 % podľa zákona v prípade investícií realizovaných v daňovom roku predstavuje výhodu pre podniky, ktoré realizovali takéto investície, pretože sa tým znižuje ich daňový základ, ako aj ich daňové zaťaženie v porovnaní s podnikmi, ktoré nemôžu využívať výhodu vyplývajúcu z tohto zníženia.

(28)

Opatrenie je selektívne vtedy, ak zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pokiaľ ide o fiškálne schémy, Súdny dvor konštatoval, že selektívnosť opatrenia by sa v zásade mala posudzovať na základe analýzy pozostávajúcej z troch krokov (9). Najprv sa identifikuje spoločný alebo bežný daňový režim, ktorý sa uplatňuje v členskom štáte: tzv. referenčný systém. Potom treba posúdiť, či dané opatrenie predstavuje odchýlku od tohto systému v tom zmysle, že sa rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na objektívne ciele systému v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Ak predmetné opatrenie nepredstavuje odchýlku od referenčného systému, nie je selektívne. Ak áno (a teda je prima facie selektívne), musí sa v treťom kroku analýzy určiť, či je táto odchýlka odôvodnená povahou alebo všeobecnou štruktúrou referenčného daňového systému (10). Ak je prima facie selektívne opatrenie odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, nebude sa považovať za selektívne, a nebude sa naň teda vzťahovať článok 107 ods. 1 zmluvy.

(29)

V tomto prípade referenčný systém predstavuje uplatňovanie osobitného zdravotného príspevku na podniky podľa obratu, ktorý získali z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku. Komisia sa nedomnieva, že štruktúra progresívnej sadzby zdravotného príspevku môže byť súčasťou tohto referenčného systému.

(30)

Ako uviedol Súdny dvor (11), nestačí vždy obmedziť analýzu selektívnosti podľa toho, či sa opatrenie odchyľuje od referenčného systému, ako sa vymedzuje v členskom štáte. Takisto treba vyhodnotiť, či členský štát navrhol hranice tohto systému konzistentným spôsobom alebo či sa naopak vytvorili svojvoľným alebo zaujatým spôsobom s cieľom zvýhodniť určité podniky pred ostatnými. Inak by členský štát namiesto stanovenia všeobecných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všetky podniky a z ktorých sa vytvorí výnimka pre určité podniky, mohol dosiahnuť rovnaký výsledok úpravou a kombinovaním svojich pravidiel takým spôsobom, že ich samotné uplatňovanie by viedlo k rôznym zaťaženiam pre rôzne podniky, pričom by obišiel pravidlá štátnej pomoci (12). V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité pripomenúť, že Súdny dvor dôsledne upozorňoval na skutočnosť, že v článku 107 ods. 1 zmluvy sa nerozlišuje medzi opatreniami štátnej intervencie prostredníctvom odkazu na ich príčiny alebo ciele, ale opatrenia sa vymedzujú vo vzťahu k svojim účinkom, čiže nezávisle od použitých techník (13).

(31)

Zatiaľ čo uplatňovanie plošnej dane, ktorá sa ukladá z ročného obratu získaného z výroby tabakových výrobkov a obchodu s týmito výrobkami v Maďarsku, je vhodným spôsobom získavania prostriedkov na financovanie systému zdravotnej starostlivosti, zdá sa, že Maďarsko navrhlo štruktúru progresívnej dane stanovenej v zákone na účel zvýhodnenia určitých podnikov pred ostatnými. Podľa štruktúry progresívnej dane stanovenej v zákone sa na podniky podliehajúce zdaneniu vzťahujú rôzne daňové sadzby, ktoré sa progresívne zvyšujú na úroveň 4,5 % v závislosti od pásem, do ktorých sa zaraďujú podľa obratu. Preto sa uplatňuje odlišná priemerná sadzba dane na podniky, na ktoré sa vzťahuje zdravotný príspevok, v závislosti od výšky ich obratu (podľa toho, či prekročí prahové hodnoty stanovené v zákone).

(32)

Keďže každý podnik sa zdaňuje inou výškou sadzby, Komisia nemôže určiť jednu referenčnú sadzbu pre zdravotný príspevok. Maďarsko neuviedlo ani žiadnu konkrétnu sadzbu, ktorá by sa dala považovať za referenčnú alebo „bežnú“, a nevysvetlilo ani, prečo by sa vyššia sadzba mohla odôvodniť výnimočnými okolnosťami v prípade podnikov s vyššou úrovňou obratu, ani prečo by sa na podniky s nižšími úrovňami obratu mali uplatňovať nižšie sadzby.

(33)

V dôsledku štruktúry progresívnej sadzby, ktorá sa zaviedla zákonom, sa preto rôzne podniky zdaňujú rôznymi úrovňami sadzieb (ktoré sa vyjadrujú ako podiel na celkovom ročnom obrate) v závislosti od ich veľkosti, keďže výška obratu podniku súvisí do určitej miery s veľkosťou daného podniku. Uvedený cieľ zdravotného príspevku je však získavanie prostriedkov na financovanie systému zdravotnej starostlivosti a zvýšenie kvality zdravotníckych služieb v Maďarsku vzhľadom na skutočnosť, že fajčenie zohráva významnú úlohu pri vzniku mnohých chorôb a v značnej miere prispieva k zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Komisia sa domnieva, že štruktúra progresívnej sadzby zdravotného príspevku neodráža vzťah medzi vznikom negatívnych vplyvov na zdravie zo strany obchodníkov a výrobcov tabakových výrobkov a ich obratom.

(34)

Vzhľadom na tento cieľ sa Komisia domnieva, že všetky subjekty, na ktoré sa vzťahuje zdravotný príspevok, sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii bez ohľadu na ich úroveň obratu, a že Maďarsko neuviedlo žiadne presvedčivé odôvodnenie pre diskrimináciu medzi týmito druhmi podnikov, pokiaľ ide o vyberanie zdravotného príspevku. Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na odôvodnenia 42 až 48 uvedené ďalej v texte. Maďarsko preto zámerne vytvorilo zdravotný príspevok takým spôsobom, aby svojvoľne zvýhodňovalo určité podniky, najmä tie s nižšou úrovňou obratu (čiže menšie podniky) a znevýhodňovalo ostatné, čiže väčšie podniky (14).

(35)

Referenčný systém je preto selektívny takým spôsobom, ktorý nie je opodstatnený vzhľadom na cieľ zdravotného príspevku, ktorým je získanie prostriedkov na financovanie maďarského systému zdravotnej starostlivosti. V tomto prípade je preto vhodným referenčným systémom uloženie zdravotného príspevku podnikom, ktoré pôsobia v Maďarsku, na základe ich obratu a bez uplatnenia štruktúry progresívnej sadzby.

(36)

V druhom kroku treba určiť, či sa opatrenie odchyľuje od referenčného systému v prospech určitých podnikov, ktoré sú v podobnej skutkovej a právnej situácii, vzhľadom na objektívny cieľ referenčného systému.

(37)

Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 31, objektívnym cieľom zdravotného príspevku je financovať systém zdravotnej starostlivosti a zvýšiť kvalitu zdravotníckych služieb v Maďarsku. Ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodnení 34, všetky subjekty zapojené do výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi by sa mali považovať za subjekty v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na tento cieľ bez ohľadu na ich veľkosť a úroveň obratu.

(38)

Progresívna povaha štruktúry zdravotného príspevku preto vedie k diferenciácii medzi podnikmi, ktoré vyrábajú tabakové výrobky a obchodujú s nimi v Maďarsku, na základe ich veľkosti.

(39)

V dôsledku progresívnej povahy sadzieb, ktoré stanovuje zákon, podniky s obratom v nižších pásmach podliehajú podstatne nižšiemu zdaneniu než podniky s obratom vo vyšších pásmach. Výsledkom je, že podniky s nízkym obratom podliehajú podstatne nižším hraničným aj priemerným sadzbám dane v porovnaní s podnikmi s vyššími úrovňami obratu, a preto podliehajú podstatne nižšiemu zdaneniu pri vykonávaní rovnakých činností. Komisia sa preto domnieva, že štruktúra progresívnej sadzby, ktorá sa zaviedla zákonom, sa odchyľuje od referenčného systému, ktorého základom je uloženie zdravotného príspevku všetkým subjektom zapojeným do výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku v prospech podnikov s nižším obratom.

(40)

Podobne aj pri možnosti zníženia daňovej povinnosti podniku podľa zákona až do 80 % v prípade investície sa rozlišuje medzi podnikmi, ktoré realizovali investície, a tými, ktoré ich nerealizovali. Avšak vzhľadom na objektívny cieľ zdravotného príspevku, ako sa uvádza vyššie, sú podniky, ktoré realizovali investície, ako aj podniky, ktoré ich nerealizovali, v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, pretože realizácia investície nemá nič spoločné so znížením negatívnych externalít, ktoré spôsobuje fajčenie. Práve naopak, možnosť zníženia daňovej povinnosti podniku v prípade investície, ktorej cieľom je zvýšenie výrobnej a obchodnej kapacity podniku, sa javí v rozpore s objektívnym cieľom zdravotného príspevku. Komisia sa preto domnieva, že v ustanoveniach zákona, v ktorých sa stanovuje zníženie daňovej povinnosti v prípade investície, sa rozlišuje medzi podnikmi, ktoré sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na objektívny cieľ zdravotného príspevku, a preto dochádza k odchýleniu od referenčného systému.

(41)

Komisia sa preto domnieva, že opatrenia sú prima facie selektívne.

(42)

Opatrenie, ktoré sa odchyľuje od referenčného systému, nie je selektívne, ak je opodstatnené vzhľadom na povahu všeobecnej štruktúry tohto systému. Ide o prípad, keď je výsledok príslušného mechanizmu potrebný pre fungovanie a účinnosť systému (15). Je úlohou členského štátu poskytnúť takéto odôvodnenie. Členské štáty sa na tieto účely nemôžu odvolať na externé politické ciele – napríklad ciele regionálnej, environmentálnej či priemyselnej politiky – a odôvodniť nimi odlišné zaobchádzanie s podnikmi v rámci určitého režimu.

(43)

Maďarské orgány tvrdili, že zdravotný príspevok sa platí za výrobu a obchod s výrobkami, ktoré spôsobujú zdravotné riziko, a nie je spojený so ziskom hospodárskych subjektov, keďže sadzba dane sa upravuje podľa zaťaženia zdaniteľných subjektov. Podľa názoru maďarských orgánov sa platobná schopnosť a stupeň rizika podnikov odráža skôr v ich trhovom podiele, vedúcom postavení na trhu, a následne v ich cenovo orientovanej úlohe než v ich ziskovosti. Zisk ako základná zložka príspevku je najmenej vhodný faktor na vyjadrenie škody na zdraví, ktorú spôsobujú subjekty podliehajúce príspevku z dôvodu svojej činnosti. Okrem toho v porovnaní s podnikmi s nízkym obratom majú podniky s výrazne vyšším obratom a trhovým podielom oveľa väčšiu schopnosť ovplyvniť trh s výrobkom než rozdiel medzi ich úrovňami obratu. Vzhľadom na cieľ príspevku to bude takisto znamenať, že hospodársky subjekt, ktorý získa vyšší obrat na trhu s tabakovými výrobkami, bude mať exponenciálne vyššie negatívne účinky na zdravie spojené s fajčením.

(44)

Komisia sa v tomto prípade vzhľadom na značné pomerné prírastky progresívnej sadzby dane nedomnieva, že platobná schopnosť môže slúžiť ako hlavná zásada pre zdaňovanie založené na obrate. Pri dani založenej na obrate v porovnaní s daňou založenou na zisku (16) sa nezohľadňujú náklady, ktoré vznikli pri tvorbe tohto obratu. Ak sa teda nepreukáže opak, javí sa ako pochybné, že v samotnej výške vytvoreného obratu – bez ohľadu na vzniknuté náklady – sa odráža platobná schopnosť podniku. Komisia okrem toho nie je presvedčená, že v porovnaní s podnikmi s nižším obratom by podniky s vyšším obratom dokázali natoľko ovplyvniť produktový trh a že by ich negatívny vplyv z hľadiska fajčenia bol automaticky o toľko väčší, aby to odôvodňovalo uplatnenie progresívnej sadzby dane vzhľadom na obrat, ako sa prijalo v zákone.

(45)

Komisia sa v každom prípade domnieva, že aj keby sa platobná schopnosť a negatívne účinky na zdravie mohli považovať za hlavné zásady zdravotného príspevku založeného na obrate, odôvodnila by sa tým iba lineárna sadzba dane, pokiaľ by sa nepreukázalo, že platobná schopnosť a tvorba negatívnych účinkov na zdravie sa progresívne zvyšujú spolu s rastúcim obratom. Komisia sa domnieva, že progresívne sadzby dane z obratu možno odôvodniť, ak si konkrétny cieľ, ktorý sa sleduje prostredníctvom dane, skutočne vyžaduje progresívne sadzby, napríklad ak sa preukáže, že aj externality spôsobené činnosťou, ktorá sa má riešiť prostredníctvom dane, rastú progresívne. Bolo by potrebné odôvodniť aj progresívny model. Predovšetkým by bolo potrebné vysvetliť, prečo má obrat nad 60 mld. HUF 22-násobný účinok na zdravie oproti obratu pod 30 mld. EUR. Maďarsko neuviedlo žiadne takéto odôvodnenie.

(46)

Komisia nie je presvedčená o tom, že škoda spôsobená výrobou tabakových výrobkov a obchodovaním s nimi by sa progresívne zvyšovala na základe dosiahnutého obratu a v súlade s prírastkom sadzby dane, ktorý sa uplatňuje podľa tohto opatrenia. Okrem toho sa zdá, že podmienka, by obrat získaný z výroby tabakových výrobkov a obchodovania s nimi dosahoval aspoň 50 % z celkového obratu podniku, na ktorý sa vzťahuje zdravotný príspevok, je takisto v rozpore s odôvodnením progresívnej povahy dane založenej na účinkoch tabakových výrobkov na zdravie. Z hľadiska cieľa dane by to znamenalo, že tabakové výrobky, s ktorými obchodujú spoločnosti, ktorých obrat získaný z výroby tabakových výrobkov a obchodovania s nimi predstavuje menej než 50 % obratu, nemajú negatívne účinky na zdravie na rozdiel od výrobkov, s ktorými obchodujú spoločnosti s vyšším podielom obratu z tabakových výrobkov. Preto sa zdá, že táto požiadavka je v rozpore s údajným cieľom opatrenia.

(47)

Pokiaľ ide o zníženie daňovej povinnosti v prípade investícií, takisto sa nedá odôvodniť ani povahou ani všeobecnou štruktúrou daňového systému. Komisia sa domnieva, že možnosť zníženia daňovej povinnosti až na 80 % v prípade investície je v rozpore s objektívnym cieľom zdravotného príspevku. Objektívnym cieľom zdravotného príspevku je tvorba prostriedkov na financovanie systému zdravotnej starostlivosti a zvýšenie kvality zdravotníckych služieb vzhľadom na skutočnosť, že fajčenie zohráva významnú úlohu pri vzniku mnohých chorôb a v značnej miere prispieva k zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Komisia preto zastáva názor, že možnosť zníženia daňovej povinnosti v prípade investície, ktorej cieľom je zvýšenie výrobnej a obchodnej kapacity podniku, je v rozpore s týmto cieľom, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 40, takéto investície by skôr zvýšili výrobnú a obchodnú kapacitu podniku, a tým aj negatívne externality, ktoré má riešiť zdravotný príspevok. V príspevku založenom na zdanení obratu by sa okrem toho nemali zohľadňovať žiadne náklady.

(48)

Komisia sa preto nedomnieva, že opatrenia sú odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou daňového systému. Opatrenia by sa preto mali považovať za selektívne v zmysle udeľovania výhody tabakovým podnikom s nižšou úrovňou obratu (čiže menším podnikom) a podnikom, ktoré realizovali investície, ktoré sú oprávnené na zníženie daňovej povinnosti v zmysle zdravotného príspevku.

(49)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy musí opatrenie narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a mať vplyv na obchod v rámci Únie, aby sa mohlo považovať za štátnu pomoc. Opatrenia sa vzťahujú na všetky podniky, ktoré získavajú obrat z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku. Maďarský tabakový priemysel sa vyznačuje voľnou hospodárskou súťažou a prítomnosťou subjektov z iných členských štátov, ako aj medzinárodných subjektov, takže akákoľvek pomoc v prospech určitých subjektov priemyslu môže ovplyvniť obchod v rámci Únie. V miere, do akej sa podniky s nižšími úrovňami obratu a podniky, ktoré realizujú oprávnené investície, prostredníctvom opatrenia oslobodzujú od daňovej povinnosti, ktorú by inak museli splatiť, ak by podliehali rovnakého zdravotnému príspevku ako podniky s vyššou úrovňou obratu a podniky, ktoré nerealizujú investície, sa pomoc udelená v rámci týchto opatrení považuje za prevádzkovú pomoc v tom zmysle, že podniky oslobodzuje od poplatku, ktorý by za bežných okolností museli znášať pri výkone svojich každodenných riadiacich alebo bežných činností. Súdny dvor dôsledne trvá na tom, že prevádzková pomoc narúša hospodársku súťaž (17), takže každá pomoc poskytnutá týmto podnikom by sa mala považovať za pomoc, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže posilnením ich finančnej pozície na maďarskom trhu s tabakom. Opatrenia preto narúšajú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže a majú vplyv na obchod v rámci Únie.

(50)

Keďže všetky podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú splnené, Komisia sa domnieva, že zdravotný príspevok pre podniky tabakového priemyslu, ktorým sa stanovuje štruktúra progresívnej dane pre tabakové podniky a zníženie daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií, predstavuje štátu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.

(51)

Štátna pomoc sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak patrí do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy (18), a môže sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak podľa Komisie patrí do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 3 zmluvy (19). Bremeno dokazovania, že poskytnutá štátna pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy (20), však znáša členský štát, ktorý túto pomoc poskytuje.

(52)

Komisia poznamenáva, že maďarské orgány neuviedli argumenty, prečo by mali byť opatrenia zlučiteľné s vnútorným trhom, a že Maďarsko sa nevyjadrilo k pochybnostiam, ktoré sa uviedli v rozhodnutí o začatí konania v súvislosti so zlučiteľnosťou opatrení. Komisia sa domnieva, že nemožno uplatniť žiadne z výnimiek, ktoré sú stanovené v spomenutých ustanoveniach zmluvy, pretože cieľom opatrení zjavne nie je dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v týchto ustanoveniach. Opatrenia sa preto nemôžu vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(53)

Komisia zdravotný príspevok podnikov tabakového priemyslu nikdy neoznámila ani nevyhlásila za zlučiteľný s vnútorným trhom. Keďže progresívnu štruktúru zdravotného príspevku a ustanovenia o znížení daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií sa považujú za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a za novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (21) a nadobudli účinnosť v rozpore s povinnosťou pozastavenia výkonu, ktorá sa stanovuje v článku 108 ods. 3 zmluvy, tieto opatrenia predstavujú nezákonnú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(54)

V dôsledku zistenia, že opatrenia predstavujú nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, sa táto pomoc musí vymáhať od príjemcov podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(55)

Maďarsko však v nadväznosti na príkaz Komisie na pozastavenie opatrenia potvrdilo, že pozastavilo uplatňovanie zdravotného príspevku na tabakové podniky.

(56)

Preto sa v rámci týchto opatrení účinne neposkytla žiadna štátna pomoc. Z tohto dôvodu nie je potrebné pomoc vymáhať.

(57)

Komisia konštatuje, že zdravotný príspevok, ktorý sa uplatňoval na podniky tabakového priemyslu v podobe stanovenia štruktúry progresívnej dane pre tabakové podniky a zníženia daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a že Maďarsko nezákonne vykonávalo predmetnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(58)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté vyšetrovanie súladu opatrení so základnými slobodami, ktoré sa stanovujú v zmluve, najmä pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, ako sa zaručuje v článku 49 zmluvy,