Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52017IR6209

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Náklady a riziká v dôsledku nedostatočnej súdržnosti: strategická hodnota politiky súdržnosti pre európske regióny pri plnení cieľov zmluvy a riešení nových výziev

COR 2017/06209

Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, p. 16–21 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

13.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/16

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Náklady a riziká v dôsledku nedostatočnej súdržnosti: strategická hodnota politiky súdržnosti pre európske regióny pri plnení cieľov zmluvy a riešení nových výziev

(2018/C 247/04)

Spravodajca:

Mieczysław Struk (PL/EĽS), maršálek Pomoranského vojvodstva

Referenčný dokument:

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

COM(2017) 583 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

 víta uverejnenie 7. správy o súdržnosti ako dôležitý východiskový bod pre diskusiu o novej politike súdržnosti po roku 2020. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 by mala podľa odhadov zaistiť viac ako 7,4 milióna pracovných miest, lepšiu kvalifikáciu pre takmer 9 miliónov osôb a širokopásmový internet približne pre 15 miliónov domácností, ale taktiež podporiť investície v 1,1 milióna MSP a poskytnúť digitálnemu hospodárstvu finančnú injekciu vo výške 16 miliárd EUR. Preto poukazuje na nevyčísliteľné náklady v prípade nedostatočnej súdržnosti, vzhľadom na to, že územná konvergencia je pre Európu a jej občanov, jej hospodárstvo, ako aj pre jej mestá a regióny dôležitejšia než kedykoľvek predtým;

2.

 oceňuje, že Európsky parlament pravidelne mapuje náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ, pretože tým dokazuje, že ak sa v niektorých oblastiach neprijmú spoločné opatrenia na úrovni EÚ, výsledkom je omnoho menej efektívne hospodárstvo a obmedzená dostupnosť dôležitých verejných statkov;

3.

 v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament ani Európska komisia doteraz do svojich analytických prác a rozhodovacích procesov nezačlenili otázku nákladov vyplývajúcich z nedostatočnej súdržnosti;

4.

 ďakuje bulharskému predsedníctvu Rady Európskej únie za to, že požiadalo VR o vypracovanie stanoviska na tému Náklady a riziká v dôsledku nedostatočnej súdržnosti, ktoré pre VR ponúka vynikajúcu príležitosť zapojiť sa do širších úvah o strategickej úlohe politiky súdržnosti;

5.

 pripomína zásadnú skutočnosť, že posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie je jedným z hlavných cieľov, ktoré sa uvádzajú v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. VR preto zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí naďalej plniť svoju úlohu a spájať podporu najzaostalejších a problémových oblastí s ponukou pre všetky regióny, s cieľom zohľadniť ich príslušné regionálne výzvy a podporiť harmonický rozvoj EÚ ako celku, a teda občanom na mieste jasne preukázať pridanú hodnotu financovania zo strany EÚ. V tejto súvislosti poukazuje na konkrétne špecifiká regiónov, ako sa uvádzajú v článku 349 ZFEÚ;

6.

 zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavnou európskou investičnou politikou zameranou na splnenie uvedených cieľov zmluvy, no taktiež je schopná stimulovať inováciu, pomôcť zvládať dôsledky zmeny klímy a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a zmierňovať asymetrické ekonomické otrasy tým, že umožňuje zachovať verejné investície podporujúce rast v regiónoch, pomáha znižovať dlhodobú nezamestnanosť mladých ľudí a podporuje sociálne začlenenie. VR preto opakovane vyjadruje rozhodnú podporu iniciatíve #CohesionAlliance (1);

7.

 konštatuje, že politika súdržnosti má v rámci politík EÚ jeden z najlepšie rozvinutých výkonnostných rámcov a je najpresnejšie monitorovanou a najlepšie hodnotenou politikou EÚ, ktorá v poslednom desaťročí dokázala postupne zvyšovať svoju účinnosť;

Hospodárska súdržnosť

8.

 víta konštatovanie uvedené v 7. správe o súdržnosti, že hospodárstvo EÚ sa spamätáva z hospodárskej krízy a že regionálne rozdiely sa práve začali opäť zmenšovať. Keďže ale mnohé regióny nedosiahli úroveň HDP na obyvateľa a mieru zamestnanosti spred obdobia krízy a zároveň sú konfrontované so značným objemom neuhradených platieb v oblasti verejných investícií, dosah hospodárskej krízy ešte stále pretrváva;

9.

 víta skutočnosť uvádzanú v správe, že v období od roku 2000 do roku 2015 boli menej rozvinuté regióny schopné dobehnúť priemer EÚ, čo platí pre väčšinu regiónov v krajinách EÚ – 13. Vyjadruje však obavy v súvislosti s tým, že situácia sa v mnohých regiónoch, najmä v južnej Európe, nezlepšila, a je dokonca horšia, ako v období pred krízou;

10.

 zdôrazňuje, že hospodársky rast bol taktiež oveľa rýchlejší v regiónoch, v ktorých bola výška HDP už oveľa vyššia ako priemer EÚ, a osobitne v mnohých metropolitných oblastiach, ktoré predstavujú hlavnú hybnú silu v oblasti regionálnej konkurencieschopnosti. Na druhej strane možno pozorovať, že regióny s výškou HDP na obyvateľa, ktorá sa blíži k priemeru EÚ, akoby uviazli v pasci stredných príjmov a vykazujú oveľa nižšiu mieru rastu, ako je priemer EÚ;

11.

 vyjadruje obavy v súvislosti s veľkými rozdielmi vo výkonnosti v oblasti inovácie, ktorá sa nielenže naďalej sústreďuje v najrozvinutejších regiónoch v severozápadnej časti EÚ, ale má tendenciu sa rozširovať, pričom výkonnosť najrozvinutejších regiónov sa zlepšuje a výkonnosť okrajových, menej rozvinutých a prechodných regiónov naopak zhoršuje. To dokazuje, že je dôležité uplatňovať prístup zdola nahor vychádzajúci z miestnych daností, ako v prípade stratégií v oblasti inteligentnej špecializácie, ktorých cieľom je podporiť inovačnú kapacitu regiónov;

Sociálna súdržnosť

12.

 víta skutočnosť, že situácia v oblasti zamestnanosti sa v EÚ zlepšuje spolu s hospodárskym oživením. Pokiaľ však ide o mieru nezamestnanosti, regionálne rozdiely sú naďalej výrazné, pričom viaceré regióny v juhoeurópskych členských štátoch majú mieru nezamestnanosti nad 20 %;

13.

 so znepokojením konštatuje, že nezamestnanosť mladých ľudí je naďalej naliehavým problémom, pretože stále prekračuje úroveň pred začiatkom krízy a je dvojnásobne vyššia ako celková miera nezamestnanosti. Mimoriadne znepokojivá je situácia v menej rozvinutých a prechodných regiónoch;

14.

 upozorňuje na situáciu ľudí, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, ktorá je, napriek určitému pozitívnemu vývoju, naďalej neprijateľne zlá;

15.

 zdôrazňuje, že mnohé územia, najmä regióny a vidiecke oblasti v krajinách EÚ – 13, čelia výraznému úbytku obyvateľov, ktorý je spôsobený prírodnými zmenami, ako aj vysťahovalectvom, zatiaľ čo iné regióny zaznamenali celkovo veľký nárast počtu obyvateľov. Veľký počet migrantov a utečencov prichádzajúcich do EÚ od roku 2015 takisto značne ovplyvňuje demografiu a sociálnu súdržnosť niektorých členských štátov, regiónov a miest;

Územná súdržnosť

16.

 zdôrazňuje význam environmentálneho rozmeru pre udržateľný rozvoj európskych miest a regiónov a pre zdravie a blahobyt ich obyvateľov. Narastá počet environmentálnych aspektov (najmä zmena klímy a v dôsledku nej rastúca frekvencia a intenzita prírodných katastrof, rozširovanie ľudských sídel, zastavaných oblastí a priemyselnej činnosti, strata biodiverzity, fragmentácia biotopov a iné tlaky na životné prostredie, ako je znečistenie ovzdušia a vody), ktoré môžu mať škodlivé účinky na ekonomiku a spoločnosť v krajinách EÚ. Napriek pokroku dosiahnutému pri znižovaní tlaku na životné prostredie vyjadruje VR obavy v súvislosti s tým, že kľúčové environmentálne ciele zostávajú nesplnené, najmä v strednej a východnej časti EÚ;

17.

 víta dôležitý pokrok, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s obmedzením spotreby energie a emisií skleníkových plynov, konštatuje však, že tento pokrok je čiastočne dôsledkom zníženej aktivity v období hospodárskej recesie. To znamená, že treba vyvinúť dodatočné úsilie s cieľom zavŕšiť prechod na čisté zdroje energie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj na energeticky efektívnejšie hospodárstvo vrátane dopravy s nízkymi emisiami;

18.

 upozorňuje na územný rozmer zmeny klímy a na prírodné katastrofy spôsobené touto zmenou, ktoré majú rozdielny vplyv na regióny. VR preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vykonalo hĺbkové hodnotenie zraniteľnosti a aby európske mestá a regióny prijali adaptačné opatrenia a zabezpečili ekologickú infraštruktúru;

19.

 zdôrazňuje, že dopravná sieť EÚ, hlavne železničný systém, nie je ani zďaleka optimálna, najmä pokiaľ ide o regióny v krajinách EÚ – 13. VR v tejto súvislosti podčiarkuje, že TEN-T treba dobudovať, najmä základnú sieť spájajúcu hlavné uzly, a prepojiť s vnútroštátnymi a regionálnymi dopravnými systémami, nielen preto, aby sa odstránili prekážky, znížili časy jazdy a oslabili nepriaznivé účinky vyplývajúce z okrajovej polohy niektorých regiónov, ale najmä preto, aby sa zefektívnením jednotného trhu stimuloval hospodársky rozvoj v celej EÚ. Z rovnakého dôvodu VR zdôrazňuje, že digitálna transformácia predstavuje jednu z hlavných výziev, ktorej čelia všetky regióny EÚ, a vyzdvihuje význam zvýšenia objemu investícií do širokopásmovej infraštruktúry a digitálnych zručností;

20.

 zdôrazňuje, že takmer jedna tretina občanov EÚ žije a pracuje v pohraničných regiónoch, ktoré dosahujú vo všeobecnosti slabšie hospodárske výsledky než ostatné regióny. Napriek značnému pokroku, ktorý sa dosiahol v posledných desaťročiach, hranice naďalej bránia pohybu tovaru, služieb, ľudí, kapitálu a nápadov. Odstránenie prekážok na hraniciach by prispelo k výraznému nárastu HDP pohraničných regiónov, no znamenalo by aj značné zníženie nákladov spojených s prechádzaním hraníc;

Výzvy pre mestá a regióny

21.

 zdôrazňuje, že demografické zmeny predstavujú pre EÚ jednu z hlavných výziev a majú rozsiahly hospodársky, sociálny a environmentálny dosah. Týkajú sa starnutia obyvateľstva, poklesu počtu mladých ľudí, nižšej miery pôrodnosti a poklesu aktívnej pracovnej sily a úniku mozgov (odlivu talentovaných ľudí). Demografický rast preto do veľkej miery závisí od migrácie, ktorá je v jednotlivých regiónoch EÚ veľmi odlišná. Táto nerovnováha má zásadný spoločensko-hospodársky účinok na oblasti, ktoré sa vyľudňujú a starnú a, najmä v prechodných regiónoch, často zaznamenávajú posun k neobchodovateľným miestnym službám, čím sa obmedzuje ich potenciál, pokiaľ ide o vývoz, rast a inovácie, ako aj na veľké mestské centrá, kde dochádza k prílevu obyvateľstva. VR preto zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala zohrávať dynamickejšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie sociálnych výziev, ako je starnutie, choroby vyplývajúce zo spôsobu života a nezamestnanosť, najmä v prípade mladých ľudí, resp. tých mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, a tiež integrácia migrantov a utečencov, chudoba a sociálne vylúčenie;

22.

 zdôrazňuje, že v celej Európe sa pravdepodobne zvýši frekvencia extrémnych poveternostných javov a ich dosah. Účinky zmeny klímy sú v jednotlivých regiónoch veľmi odlišné, avšak v dôsledku zvýšenej miery vystavenia riziku katastrof, sú aj potenciálne straty vyššie, a to najmä v husto osídlených oblastiach;

23.

 zdôrazňuje význam cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce v záujme toho, aby sa posilnila územná súdržnosť, podporila solidarita medzi regiónmi EÚ a zaistila značná pridaná hodnota pre ciele EÚ;

24.

 zdôrazňuje skutočnosť, že regióny a mestá čelia nebývalým výzvam, počnúc celosvetovou hospodárskou súťažou, cez digitálnu transformáciu a vzostup prelomových technológií, demografické zmeny a migráciu, ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením, až po energetickú bezpečnosť, zmenu klímy a stratu biodiverzity. Všetky tieto výzvy majú výrazný územný vplyv, pričom prínosy a náklady sú v rámci regionálnych ekonomík a spoločenstiev v Európe rozdelené nerovnomerne, čo potvrdzuje aj 7. správa o politike súdržnosti, v ktorej sa poukazuje na vytváranie takzvaných skupín hospodárskeho regionálneho rozvoja. Okrem toho majú tieto výzvy veľký potenciál vzájomne sa vyostrovať a negatívne pretvárať hospodársky, sociálny a územný obraz Európy a môžu vo významnej miere prispieť tomu, že existujúce nerovnosti budú ďalej narastať, čo je v rozpore s cieľom zmluvy posilňovať súdržnosť EÚ;

25.

 v tejto súvislosti podčiarkuje, že politika súdržnosti musí naďalej investovať vo všetkých regiónoch EÚ, keďže ich prispôsobenie vyššie uvedeným otrasom si vyžaduje dlhodobé miestne stratégie zohľadňujúce miestne špecifiká, ktoré budú schopné integrovať hospodársky, sociálny a územný rozmer, ako aj využívať synergie v rámci všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov a tiež s ostatnými nástrojmi EÚ. VR sa preto opakovane a dôrazne vyslovuje proti tomu, aby sa sociálny rozmer a Európsky sociálny fond vnímali oddelene od politiky súdržnosti, pretože by to mohlo byť škodlivé. VR zároveň potvrdzuje svoj názor, že ESF by mal zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri podpore územnej sociálnej konvergencie a že je nevyhnutné posilniť úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri plánovaní a spravovaní ESF;

26.

 zdôrazňuje, že na základe článku 174 ZFEÚ je nevyhnutné prihliadať na územný vplyv verejných intervencií, a preto pripomína, že pri navrhovaní verejných politík EÚ sú veľmi dôležité posúdenia územného vplyvu, aby boli tieto politiky čo najúčinnejšie;

Úloha politiky súdržnosti

27.

 zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala byť ústredným bodom diskusie o tom, ako môžu všetky časti EÚ prispieť k hospodárskemu rastu a ako môžu občania inkluzívnym spôsobom využívať výhody vyplývajúce z európskej integrácie, ale aj o tom, ako zaistiť, aby mohli všetky časti EÚ využívať možnosti, ktoré prináša globálna transformácia. VR preto opakuje, že sa zasadzuje za to, aby sa po roku 2020 zabezpečila intenzívna a lepšia politika súdržnosti pre všetky regióny, a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú by politika súdržnosti mala v budúcnosti naďalej zohrávať v EÚ, ako sa uvádza v jeho stanovisku na tému Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020 (2);

28.

 pripomína, že zámerom politiky súdržnosti, s podporou regionálnych politík členských štátov, je zabezpečiť rovnaké podmienky, ktoré umožnia, aby sa v celej EÚ mohli v plnej miere využívať výhody jednotného trhu, ktorý je spolu s územnou odolnosťou kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o konkurenčné postavenie EÚ v celosvetovom meradle. VR zároveň zdôrazňuje, že aj keď bol jednotný trh pre EÚ úspešným „konvergenčným strojom“, prínosy nie sú rozdelené rovnomerne a nepreniesli sa automaticky na znevýhodnené regióny vrátane regiónov s osobitnými geografickými výzvami a sociálne skupiny. Preto ešte stále existuje riziko, že sa budú zväčšovať hospodárske a sociálne rozdiely medzi regiónmi, ktoré sú hnacou silou rastu EÚ, a ostatnými regiónmi;

29.

 v tejto súvislosti zdôrazňuje, že politika súdržnosti má naďalej mimoriadne aktuálne poslanie, keďže umožňuje, aby občania EÚ, najmä z menej rozvinutých oblastí, využívali výhody vyplývajúce z európskej integrácie. Využívaním jej nástrojov môžu slabšie rozvinuté regióny uvoľniť a uplatniť svoj skrytý potenciál a rozvinutejšie regióny sú lepšie pripravené na to, aby mohli reagovať na celosvetové výzvy. Politika súdržnosti je v tejto súvislosti najkonkrétnejším vyjadrením európskej solidarity, keďže ponúka rovnaké príležitosti a lepšiu kvalitu života pre ľudí v celej EÚ. VR preto zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti by sa nemala vnímať ako dar, ale ako nevyhnutný pilier jednotného trhu, ktorý spája rôzne krajiny a regióny s rozdielnymi úrovňami rozvoja;

30.

 podčiarkuje, že politika súdržnosti je hlavnou európskou politikou, ktorej cieľom je riešiť územnú nerovnováhu a zmenšovať rozdiely vyplývajúce z odlišných výziev. Táto politika bola úspešná, pretože vo významnej miere prispela k pozitívnym spoločenským a územným zmenám v EÚ vďaka svojmu komplexnému medziodvetvovému prístupu zameranému na podporu inovácie, MSP, nízkouhlíkového hospodárstva, dopravnej infraštruktúry, obnovy miest, transformácie priemyslu, diverzifikácie vidieka, ale aj na podporu vzdelávania a zručností, zamestnanosti, kultúry a sociálnej infraštruktúry, ako aj sociálneho začlenenia, a mnohých ďalších oblastí. VR v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa medzi politikou súdržnosti a sektorovými politikami a programami EÚ zabezpečila väčšia súčinnosť a koordinácia;

31.

 vyzdvihuje skutočnosť, že vzhľadom na množstvo výziev a ich veľmi konkrétny územný rozmer je v záujme vybudovania silnej a efektívnej Európskej únie viac, ako kedykoľvek v minulosti, potrebná silná a efektívna politika súdržnosti zameraná na všetky regióny EÚ. VR opakovane potvrdzuje, že politika súdržnosti je schopná pružne a lokálne reagovať na súčasné a budúce výzvy, a to najmä na tie, ktoré vyplývajú z vážnych krízových situácií spojených s globalizáciou. Zároveň zdôrazňuje, že nadradený cieľ, ktorým je hospodársky, sociálne a ekologicky silná Európa a väčšia územná súdržnosť, sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa mestské a vidiecke oblasti ako komplementárne funkčné priestory stanú silnejšími a bude im poskytnutá primeraná cielená podpora;

32.

 zdôrazňuje, že nástroje politiky súdržnosti by sa v budúcnosti mali zlepšiť v tom zmysle, aby boli jednoduchšie a dokázali lepšie reagovať na nové výzvy, nesmú však byť príliš zložité, keďže je takmer nemožné zabezpečiť hospodársku a sociálnu konvergenciu a zároveň realizovať ekonomické cykly, zabezpečiť fiškálnu disciplínu a zabrániť politickej erózii. V tejto súvislosti pripomína, že podporuje diferencovaný prístup v snahe zjednodušiť a výrazne posilniť systém riadenia a kontrol v rámci politiky súdržnosti;

33.

 zdôrazňuje, že treba posilniť úlohu Európskej územnej spolupráce tým, že sa odstránia prekážky na hraniciach a podporí cezhraničná spolupráca zameraná na konkrétne výsledky pre občanov EÚ. V tejto súvislosti žiada, aby budúce programy Európskej územnej spolupráce boli dostatočne pružné a aby zohľadňovali konkrétne potreby rôznych pohraničných regiónov vrátane možnosti financovať takzvané projekty „ľudia ľuďom“ a malé projekty. VR okrem toho považuje za potrebné, aby sa zrušil 150-kilometrový limit uplatňovaný pri námornej spolupráci a taktiež, aby sa uplatňoval proporcionálnejší prístup v súvislosti s poskytovaním štátnej pomoci, auditom a kontrolnými požiadavkami v programoch Európskej územnej spolupráce (3). Výbor taktiež podčiarkuje, že je čoraz potrebnejšie vo väčšej miere využívať makroregionálne stratégie, ktoré by mala podporovať politika súdržnosti spolu s ďalšími politikami EÚ;

34.

 žiada Európsky parlament a Európsku komisiu, aby rozvinuli metodiku vyčíslenia „nákladov v dôsledku neexistencie súdržnosti“, aby sa kvantifikovateľne preukázala pridaná hodnota politiky súdržnosti;

Hodnoty politiky súdržnosti

35.

 zdôrazňuje, že vykonávanie politiky súdržnosti má mnohé presahujúce účinky, keďže v mnohých regiónoch prispieva ku kvalitnejšiemu riadeniu a lepšej správe inštitúcií. Nie je len jednou z hlavných podmienok hospodárskeho rastu, ale predstavuje tiež pevnú základňu pre blahobyt spoločnosti ako celku a tiež pre dôveru občanov a politickú legitímnosť EÚ. VR konštatuje, že politika súdržnosti by mala naďalej presadzovať novú administratívnu kultúru v regiónoch prostredníctvom posilnenia viacúrovňového riadenia, zásady partnerstva, strednodobého hospodárskeho plánovania, viacročného plánovania a financovania, integrovaných lokálnych prístupov a nástrojov, ale aj transparentných postupov rozhodovania založených na dôkazoch a prostredníctvom ex ante kondicionalít, zamerania na výsledky, tematickej koncentrácie, motivačných mechanizmov, pokrokových systémov riadenia, ako aj opatrení v oblasti komunikácie s cieľom informovať občanov o jej priamych účinkoch;

36.

 zdôrazňuje, že politika súdržnosti je najúčinnejšou politikou EÚ, pokiaľ ide o prekonávanie uzavretosti politík. Má potenciál stať sa hlavným nástrojom štrukturálnej transformácie v EÚ, pretože spája rôzne sektorové politiky prostredníctvom integrovaných, miestnych stratégií inteligentnej špecializácie, poskytuje prispôsobené riešenia založené na komparatívnych výhodách, príležitostiach na rozvoj a výzvach na danom území, tak ako ich na mieste vymedzili občania, podnikatelia a správy;

37.

 v tejto súvislosti vyzdvihuje, že politika súdržnosti môže byť oveľa účinnejšia, ak sú členské štáty odhodlané realizovať také štrukturálne reformy a ex ante kondicionality, ktoré pomáhajú zlepšovať prostredie pre uplatňovania politiky súdržnosti vrátane posilnenia inštitucionálnych kapacít. VR takisto trvá na tom, že akékoľvek ďalšie prepojenie, a to aj finančné, medzi štrukturálnymi reformami a politikou súdržnosti by si vyžadovalo omnoho aktívnejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov prostredníctvom kódexu správania pre európsky semester, aby sa dosiahla väčšia účinnosť tohto procesu a získala preň väčšia podpora. Pri každej štrukturálnej reforme je takisto nevyhnutné, aby sa predbežne otestovala jej európska pridaná hodnota a potvrdila jej bezprostredná spojitosť s cieľmi Zmluvy (4);

38.

 konštatuje, že politika súdržnosti preukázala, že v záujme uľahčenia štrukturálnej transformácie je mimoriadne dôležité posilniť miestnych a regionálnych aktérov. Z výsledkov výskumov okrem toho vyplýva, že ešte stále zostáva nevyužitý potenciál, pokiaľ ide o zvyšovanie produktivity celej krajiny prostredníctvom zlepšovania výkonnosti regiónov. VR preto zdôrazňuje, že regióny a miestne orgány musia byť užšie prepojené s inteligentnou a intenzívnou politikou súdržnosti, ktorá bude súčasťou rozsiahlej podpory komplexných a silných rozvojových stratégií. To by malo Európskej únii zaistiť legitímnosť na miestnej a regionálnej úrovni, aby sa proces európskej integrácie stal pre občanov konkrétnejším;

Náklady a riziká pre Európsku úniu v dôsledku nedostatočnej súdržnosti: včasné varovanie

39.

 zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť politický rámec, ktorý nadviaže na stratégiu Európa 2020, aby sa zachovala tematická koncentrácia politiky súdržnosti po roku 2020 a jej schopnosť reagovať na potreby jednotlivých území;

40.

 zdôrazňuje, že devalorizácia alebo fragmentácia politiky súdržnosti, napríklad prostredníctvom jej obmedzenia na niektoré kategórie regiónov alebo oddelením Európskeho sociálneho fondu, by mohli priniesť závažné politické riziká, pričom by sa spochybnila schopnosť EÚ plniť ciele zmluvy, pokiaľ ide o posilňovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, keďže v mnohých regiónoch by sa nedosiahla kritická miera podpory, čo by tiež znamenalo nižšie investície do hlavných európskych cieľov;

41.

 v tejto súvislosti sa obáva, že nedostatočná súdržnosti v Európskej únii by v najhoršom prípade mohla viesť:

a)

k nárastu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi a väčšiemu napätiu medzi členskými štátmi;

b)

k rozpadu jednotného trhu a menej účinnej správe hospodárskych záležitostí EÚ;

c)

k neuplatňovaniu Európskeho piliera sociálnych práv;

d)

k vážnym prekážkam pri riešení migračnej výzvy;

e)

k oslabeniu dôvery v politické inštitúcie EÚ a samotnú demokraciu, a tým aj k nárastu populizmu a nacionalizmu, a teda k politickej nestabilite a nakoniec možno dokonca k rozpadu EÚ;

42.

 preto sa domnieva, že hlavnou dlhodobou výzvou pre celú Európsku úniu je odstrániť pretrvávajúce hospodárske, sociálne a územné rozdiely v EÚ;

43.

 v tejto súvislosti opakovane pripomína, že na politiku súdržnosti sa nemôžu vzťahovať žiadne ex post kondicionality na úrovni EÚ, ktoré by boli mimo pôsobnosti miestnych a regionálnych orgánov alebo v dôsledku ktorých by sa tieto orgány mohli stať rukojemníkmi politík národných vlád.

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ

(1)  www.cohesionalliance.eu

(2)  Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 8.

(3)  Seminár VR o zjednodušení programov Európskej územnej spolupráce (https://cor.europa.eu/Documents/Migrated/Events/ETC-WORKSHOP-FINAL-REPORT.pdf).

(4)  Uznesenie VR o zmene nariadenia o spoločných ustanoveniach pre EŠIF na podporu štrukturálnych reforiem, COR-2017-06173-00-00-RES.

Top