EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017IR6047

Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Podpora širokopásmového pripojenia v Európe

COR 2017/06047

Ú. v. EÚ C 247, 13.7.2018, p. 7–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

13.7.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/7


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Podpora širokopásmového pripojenia v Európe

(2018/C 247/02)

Spravodajca:

Mart Võrklaev (EE/ALDE), starosta obce Rae

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

poukazuje na to, že podľa údajov Svetovej banky (1) rýchly rozvoj digitálnych technológií na celom svete spôsobil rozsiahlu spoločenskú zmenu a internet sa medzičasom stal dôležitou infraštruktúrou, ktorá znižuje náklady na výmenu informácií a prispieva k inovácii, ktorá následne vedie k lepšej prepojenosti medzi ľuďmi, podnikmi a štátom;

2.

víta spoluprácu spoločnej platformy pre širokopásmové pripojenie s Európskou komisiou s cieľom lepšie spolupracovať, regulovať a presadzovať digitálnu prepojenosť v Európe a samozrejme lepšie ju financovať;

3.

uvedomuje si, že štandardné pevné širokopásmové pokrytie a dostupnosť dosiahlo 97 % v roku 2015 (s mierou využitia 72 %) a že služby založené na bezdrôtovej technológii majú dokonca ešte vyšší dosah. Medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú prijateľnosť pevného širokopásmového pripojenia v mestských a vidieckych oblastiach;

4.

upozorňuje na to, že podľa 7. správy o súdržnosti je potrebný väčší objem investícií, keďže vo všetkých domácnostiach v EÚ je síce k dispozícii základný prístup k širokopásmovému internetu, no oveľa rýchlejšie širokopásmové siete novej generácie (NGA) sú dostupné iba pre 40 % obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach (v porovnaní s 90 % obyvateľov miest);

5.

poukazuje na to, že pomalý internet a jeho slabá dostupnosť vo vidieckych oblastiach, ako aj špecifické problémy v riedko osídlených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch EÚ by mohli zapríčiniť, že sa nepodarí dosiahnuť ciele EÚ stanovené na obdobie rokov 2020 – 2025. Realizácia týchto cieľov by podľa Európskej komisie mohla priniesť približne 146,5 miliárd EUR za rok a zároveň by sa mohlo vytvoriť 2,4 miliónov nových pracovných miest;

6.

súhlasí s názorom skupiny G20 (2), že zmyslom prekonávania digitálnej priepasti je v konečnom dôsledku to, aby mohli všetci občania inkluzívnym spôsobom a za rovnakých podmienok využívať výhody digitálneho rozvoja, ktoré siahajú od výhod vyplývajúcich z väčšej efektívnosti, intenzívnejšej sociálnej a hospodárskej účasti až po lepšie možnosti byť súčasťou vytvárania nového hospodárstva. Digitálna priepasť ma dva rozmery: možnosť prístupu k dobrému širokopásmovému internetovému pripojeniu, ako aj možnosť a motivácia využívať internetové služby;

7.

poukazuje na to, že z hľadiska rozvoja celej EÚ je potrebné vyriešiť problém takzvaného „posledného úseku“ a že na jeho vyriešenie sú potrebné pružné opatrenia;

8.

upozorňuje na možnú dôležitú úlohu infraštruktúry IKT a širokopásmového pripojenia v spojitosti s budovaním kapacít, pokiaľ ide o zmenu štruktúry podmienenú úbytkom obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, vzhľadom na to, že vyľudňovanie vidieka a marginalizácia vidieckych oblastí sú v celej Európe čoraz väčším problémom;

Problémy s pripojením a možné riešenia

9.

domnieva sa, že bude treba riešiť viaceré dôležité výzvy, ako napr.:

obmedzenú možnosť pripojiť pevné a mobilné infraštruktúry v rôznych častiach EÚ na vysokorýchlostnú sieť,

riziká nedostatočnej kapacity na zvládnutie rýchlych trhových a technologických zmien, ako je napríklad nástup „internetu vecí“,

administratívne prekážky z dôvodu nadmernej regulácie a nedostatočnej koherencie vrátane predpisov o poskytovaní štátnej pomoci;

10.

vyjadruje obavy v súvislosti s dopytom po pripojení v niektorých oblastiach, ktorý poukazuje na význam školských učebných programov a programov elektronického vzdelávania pre dospelých. V prípade širokopásmového pripojenia nejde len o problematiku financovania, ale aj o dopyt po budovaní a používaní infraštruktúry. Všetky verejné zariadenia, školy a vzdelávacie zariadenia musia byť vybavené rýchlym širokopásmový internetovým pripojením;

11.

konštatuje, že v niektorých krajinách a regiónoch môžu byť problémom aj obmedzené technické znalosti a nedostatočné informácie týkajúce sa možností financovania širokopásmovej infraštruktúry, ako aj. tzv. osvedčených postupov;

12.

osobitne víta zriadenie odborných kompetenčných centier pre širokopásmové pripojenie (Broadband Competence Offices), ako aj spoluprácu jednotlivých generálnych riaditeľstiev Európskej komisie, pokiaľ ide o sledovanie spoločného cieľa, čo by sa malo odraziť aj v budúcom rozpočte EÚ;

13.

domnieva sa, že je potrebné, aby sa kompetenčné centrá zriadili vo všetkých členských štátoch, ktoré majú spoločnú kooperačnú sieť, a aby regióny a miestne orgány kontaktovali tieto centrá predtým, ako začnú hľadať riešenia. Konzultovať a hľadať optimálne riešenia by sa malo vopred na základe vnútroštátnych a regionálnych osobitostí;

14.

víta päťbodový súbor nástrojov pre vidiecke oblasti EÚ, ktorý je prísľubom, že sa dosiahne pokrok, pokiaľ ide o lepšie širokopásmové pokrytie;

15.

pozorne sleduje, ako sa rozvíja potenciál koncepcie inteligentných obcí z vyhlásenia Cork-2.0 s názvom Za lepší život na vidieku. Ide o investície do odvetvia IKT s cieľom zlepšiť kvalitu života a poskytnúť prístup k verejným službám a infraštruktúre, pričom sa musia zároveň zohľadniť územné osobitosti;

16.

v tejto súvislosti víta, že v oblasti prístupu k sieti sa prejavuje zvýšený dôraz na primeranú reguláciu a hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry s cieľom podporiť investície, ako aj dôraz na trhovo orientované riešenia založené na spolupráci a zamerané na podporu ďalšieho budovania infraštruktúry na miestnej a regionálnej úrovni, kde to z obchodného hľadiska nie je jednoduché. Je dôležité, aby regulácia prístupu pomáhala predchádzať rozdielom v prípade vysokokapacitných sietí a utužovať územnú súdržnosť;

17.

domnieva sa, že v zmysle hospodárskej súťaže je potrebné, aby sa v prípade trhu s pevnou sieťou, ako aj s 5G oddelili služby a siete podľa príkladu energetického sektoru (oddelenie). Vo viacerých členských štátoch EÚ (Švédsko, Spojené kráľovstvo atď.) napr. došlo k úplnému oddeleniu telekomunikačných služieb od prevádzky siete. VR sa domnieva, že siete optických vlákien by mali patriť tým telekomunikačným spoločnostiam, ktoré sa pri svojej činnosti riadia zásadou rovnoprávneho prístupu všetkých poskytovateľov služieb k sieti. Vďaka tomu by na trhu mohli pôsobiť mnohí poskytovatelia služieb, spotrebitelia by si mohli zvoliť služby s požadovaným pomerom kvality a ceny a okrem toho by sa tým zaručil dlhodobý rozvoj tohto odvetvia;

18.

domnieva sa, že v takomto prípade budú mať všetci rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o rozvoj sietí 5G, pričom by nemala existovať žiadna závislosť od základnej infraštruktúry telekomunikačných spoločností s dominantným postavením na trhu. Preto by EÚ mala podporovať práve budovanie otvorených sietí a členské štáty tiež viesť týmto smerom, aby sa zabezpečila nezávislosť všetkých nových a existujúcich optických sietí od prevádzkovateľa;

19.

zdôrazňuje, že je dôležité vykonať podrobnejší geografický prieskum trhu, pokiaľ ide o existujúcu infraštruktúru a plánované projekty, s cieľom zistiť oblasti digitálneho vylúčenia. Keďže takéto oblasti sa spravidla nachádzajú skôr v riedko osídlených regiónoch so slabou štruktúrou, účinnosť verejnej podpory by sa mohla zvýšiť tým, že sa správne vymedzia tieto oblasti;

20.

vyslovuje sa za to, aby členské štáty prijali také právne predpisy, ktoré umožnia, aby sa pri zavádzaní širokopásmovej siete mohla existujúca infraštruktúra využívať čo najpružnejšie (elektrické siete, stĺpy elektrického vedenia atď.) a aby sa tak pri vytváraní nových širokopásmových štruktúr ušetrili peniaze a čas;

21.

vyzdvihuje skutočnosť, že v súčasnom programovom období bolo na budovanie širokopásmových sietí vyčlenených 14 miliárd EUR z fondov EŠIF;

22.

podporuje budovanie širokopásmového pripojenia prostredníctvom posilnenia politiky súdržnosti, okrem iného s cieľom zabezpečiť, že to umožní vyriešiť najzávažnejšie zlyhania trhu vo vidieckych riedko osídlených oblastiach v EÚ. To však nevylučuje navýšenie prostriedkov v rámci finančných nástrojov (ako napr. úverové financovanie) v spolupráci s Európskou investičnou bankou a inými podpornými bankami;

23.

Podporuje posilnenie úlohy Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a EFSI v rámci financovania finančných nástrojov a mechanizmov kombinovaného financovania (ktoré kombinujú granty s finančnými nástrojmi) s cieľom riešiť menej závažné formy zlyhania trhu, ako je napríklad nedostatok kapitálového financovania menších projektov v rentabilnejších oblastiach. Prostredníctvom týchto doplňujúcich zásahov by sa zabezpečilo kvalitné širokopásmové pripojenie vo všetkých regiónoch v EÚ;

24.

odporúča, aby sa spoločná platforma pre širokopásmové pripojenie využívala ako nástroj spolupráce a aby sa do práce tejto platformy zapojilo aj generálne riaditeľstvo REGIO;

25.

súhlasí s tým, aby sa podporilo využívanie programov EÚ a aby sa vyvíjali nové koncepcie verejno-súkromných partnerstiev v prospech investícií do budovania širokopásmového pripojenia;

26.

opakuje svoju výzvu, aby sa v oblastiach, v ktorých veľkopodniky nemajú záujem investovať a malé podniky majú ťažkosti s plnením požiadaviek, vyvinuli zjednodušené modely, ktoré umožnia malým podnikom ľahšie investovať a ponúknuť riešenia v týchto oblastiach s nízkym pokrytím, resp. aby sa projekty na rozvoj širokopásmového pripojenia uznali za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (3);

27.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že je dôležité zjednodušiť postupy, keďže technika sa vyvíja rýchlejšie ako napreduje budovanie príslušných štruktúr;

28.

zastáva názor, že skutočne účinné plány rozvoja širokopásmových sietí sa môžu vypracovať iba na základe vzájomnej dohody medzi telekomunikačnými spoločnosťami, štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, čím sa zaručí, že budú zohľadnené záujmy všetkých štátov, miest a regiónov. V krajinách, v ktorých sa dosiahla takáto dohoda (Švédsko, Spojené kráľovstvo atď.), je budovanie širokopásmového pripojenia v už pokročilejšej fáze. Ak sa nedosiahne dohoda, hrozí, že širokopásmové pokrytie mimo mestských aglomerácií zostane nedostatočné;

29.

víta vynikajúcu iniciatívu Európskej investičnej banky na zriadenie fondu pre budovanie širokopásmového pripojenia a naliehavo žiada, aby sa začal uplatňovať čo najskôr. Dúfa, že to prispeje k financovaniu mimoriadne malých projektov a odstráneniu nepokrytých miest;

30.

pripomína odporúčania, ktoré VR adresoval skupine na vysokej úrovni pre zjednodušenie na obdobie po roku 2020 a v ktorých bola zdôraznená potreba zosúladiť pravidlá štátnej pomoci a zadávania verejných zákaziek v rámci fondov EŠIF s pravidlami platnými pre centrálne riadené programy. VR potvrdzuje svoju požiadavku, aby sa posúdilo, či by bolo možné po roku 2020 vyňať časť výdavkov resp. všetky výdavky fondov EŠIF z pravidiel o poskytovaní štátnej pomoci. V tejto súvislosti s potešením konštatuje, že skupina na vysokej úrovni zohľadnila jeho odporúčania, že je potrebné spoločné vymedzenie pojmov, aby sa dali porovnávať a kombinovať fondy (4);

31.

trvá na tom, že usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by sa, pokiaľ ide o rýchle zavedenie širokopásmových sietí, mali zosúladiť s rôznymi prostriedkami EÚ, ktoré sú k dispozícii na financovanie širokopásmového pripojenia, a vyjadruje obavy v súvislosti s počtom zamietnutých predbežných oznámení, čo v konečnom dôsledku povedie k tomu, že sa spomalí alebo dokonca znemožní využívanie investícií, a teda budovanie širokopásmového pripojenia v týchto oblastiach bude prebiehať pomaly;

32.

víta skutočnosť, – ako to tiež uviedol vo svojich odporúčaniach adresovaných uvedenej skupine pre zjednodušenie – že sa bude posudzovať aj zásada diferencovaného prístupu. Takýto prístup by mal umožniť významné zníženie administratívnej záťaže a lepšie zohľadnenie osobitostí implementačného prostredia v príslušných regiónoch, a tým uľahčiť miestne orientovaný prístup a podporovať cielené investície v oblasti budovania širokopásmového pripojenia;

33.

odporúča čo najrýchlejšie celoplošne zaviesť vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, aby sa vytvorili predpoklady pre gigabitovú spoločnosť, čo najkomplexnejšie využívať možnosti, ktoré ponúka jednotný digitálny trh a prispieť tak k rozvoju všetkých členských štátov v tejto oblasti. V záujme dosiahnutia tohto cieľa treba sledovať rôzne riešenia, keďže pripojenie každej domácnosti na optickú sieť môže byť finančne a časovo náročné, najmä v riedko zaľudnených oblastiach;

34.

pokiaľ ide o roztrúsené obydlia a neprístupné oblasti, treba okrem káblových spojok zvážiť a posúdiť, aké možnosti ponúka mobilné a satelitné širokopásmové pripojenie a zavedenie verejných sietí Wi-Fi na verejných miestach a vo verejných zariadeniach, napríklad prostredníctvom iniciatívy WIFI4EU. Alternatívnymi riešeniami sa urýchli budovanie sietí a zároveň sa ušetria peniaze, je však nutné postupovať uvážene a systematicky, aby riešenia zodpovedali potrebám a aby sa použité technológie mohli využívať dlhodobo;

35.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa riešili problémy, ktoré sa objavujú v súvislosti s rýchlym budovaním komunikačných sietí 5G, pokiaľ ide o správu rádiových frekvencií, pretože technológia 5G si vyžaduje výkonné siete v celej EÚ. Je veľmi dôležité nájsť spoločný prístup k prideľovaniu licencií (licencie na používanie) na vyššie frekvencie, ktoré sa budú využívať v budúcnosti (napr. rádiové frekvencie), čo bude prípadne znamenať aj väčšiu spoľahlivosť právneho rámca pri spoločnom využívaní spektra a väčšiu pružnosť, aby sa na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni mohli zohľadniť rozdiely v dopyte po zosúladených frekvenčných pásmach;

36.

podporuje základné opatrenia kódexu elektronickej komunikácie, ako napr. zavedenie nových ustanovení na podporu budovania vysokorýchlostných sietí v celej Európe, ktoré môžu dosiahnuť rýchlosti merané v gigabitoch za sekundu, rozšírenie oblasti pôsobnosti legislatívneho rámca tak, aby zahŕňal nové komunikačné nástroje, tzv. služby „over-the-top“, a poskytovanie cenovo dostupného a funkčného pripojenia na internet pre koncových užívateľov;

37.

víta súťaž Európskej komisie „European Broadband Awards“, ktorá prispieva k zvyšovaniu informovanosti o možných riešeniach problémov týkajúcich sa širokopásmového pripojenia a o osvedčených postupoch.

V Bruseli 22. marca 2018

Predseda Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  „World Development Report 2016: Digital dividends“.

(2)  „Digital infrastructure: Overcoming the Digital Divide in Emerging Economies“, G20 Insights, April 2017.

(3)  COR-2016-02880.

(4)  COR-2017-04842-00-00-PAC-TRA (SK).


Top