23.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 242/43

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie na tému Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, no napriek tomu vyjadruje určité pripomienky a obavy v súvislosti s touto dôležitou tematikou.

1.2.

Politika súdržnosti sa musí aj naďalej snažiť dosiahnuť cieľ, ktorý stál za jej vznikom a je zakotvený v Zmluve o fungovaní Európskej únie, a ktorým je podpora sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti s využitím spolupráce a solidarity v prospech harmonického rozvoja vytvárajúceho blahobyt obyvateľov. Zameranie na stratégiu Európa 2020 je dôležité, avšak vzhľadom na súčasné výzvy nedostatočné.

1.3.

V správe sa poukazuje na úsilie vyvinuté s cieľom zlepšiť Európu, ale aj na ťažkosti pri dosahovaní tohto cieľa. Kríza zväčšila hospodárske a sociálne nerovnosti, čím sa prehĺbili rozdiely medzi členskými štátmi (a v rámci členských štátov) a centralizoval rast a rozvoj. Začaté procesy konvergencie sa krízou prerušili a v niektorých prípadoch sa situácia dokonca zhoršila a recesia postihla takmer celú eurozónu.

1.4.

V období krízy, akú sme práve prekonali, nemá väčšina členských štátov (a najmä štátov eurozóny) podmienky na podporu investícií, čím sa zvýrazňujú rozdiely medzi periférnymi a centrálnymi regiónmi (či už medzi členskými štátmi alebo v rámci jednotlivých členských štátov), dochádza k negatívnym dôsledkom, ako je migrácia a centralizácia investícií v rozvinutejších oblastiach, pričom ostatné regióny čelia úpadku a vyľudňovaniu.

1.5.

Úsporné politiky, ktoré boli prijaté, vo všeobecnosti nepriniesli želané výsledky. Rozpočtovú rovnováhu treba dodržiavať, ale nie za každú cenu, aby to nemalo kontraproduktívny vplyv a nenarušilo výsledky politiky súdržnosti.

1.6.

Politika súdržnosti, ktorá je v mnohých prípadoch pravdepodobne jediným zdrojom investícií, musí byť ambicióznejšia, či dokonca prejsť hĺbkovou revíziou, kým nedôjde k obnove rastu a tvorbe pracovných miest. Z doteraz získaných výsledkov možno vyvodiť, že zdroje tejto politiky sú zjavne nedostatočné na vyriešenie skutočných problémov. Mali by sa preto nájsť alternatívne formy financovania konvergencie, ktoré by posunuli politiku súdržnosti do nového štádia, pričom by nebola založená len na európskej solidarite, ktorá je v súčasnom období veľmi citlivou témou. Úsilie vyvinuté v rámci európskej solidarity je významné, ale zdroje, ktoré sú v tejto súvislosti poskytnuté, nepostačujú na pokrytie skutočných potrieb konvergencie vzhľadom na rozsah nedostatku v hospodársky a sociálne najmenej rozvinutých regiónoch.

1.7.

V globalizovanom hospodárstve mala globalizácia rozdielny vplyv na jednotlivé regióny. Reakcia regiónov na investície sa líši a treba zistiť, prečo niektoré regióny dosiahli konvergenciu a iné toho nie sú schopné. Prostredníctvom politiky súdržnosti treba nutne vytvoriť nové formy správy, ktoré regiónom umožnia reagovať na výzvy, ktorým musia čeliť. Úlohou štátu je prispieť k zhodnoteniu špecifických vlastností regiónov, zaručiť dodržiavanie zásad inteligentnej regulácie, zabezpečiť dynamiku podnikania a podporiť rozvoj, najmä MSP, ako aj posilniť inovačnú kapacitu a podporiť blahobyt, kvalitu života, sociálnu súdržnosť a environmentálnu udržateľnosť.

1.8.

Politika súdržnosti sa musí aj naďalej usilovať o podporu hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, pričom nesmie zabudnúť na sociálne ciele pre inteligentný a inkluzívny rast. EHSV podporuje motto šiestej správy „investovanie do rastu a zamestnanosti“.

2.1.

Politika súdržnosti musí nasmerovať a investovať svoje prostriedky na základný cieľ podpory mimoriadneho plánu investícií pre rast a zamestnanosť. Bude musieť spolu so schváleným Junckerovým plánom financovať prioritne európske projekty nadnárodného štrukturálneho charakteru (ako napríklad projekty dopravných sietí a širokopásmového pripojenia) a priamo financovať podniky (najmä MSP) v sektoroch, ktoré sú životne dôležité pre miestny rozvoj a činnosti sociálneho hospodárstva.

2.2.

Junckerov plán, ktorý bol nedávno schválený, vytvára nový európsky fond pre strategické investície financovaný z dostupných finančných prostriedkov EÚ a EIB. Cieľom, ktorý je veľmi ambiciózny, je čo najviac využiť investičné fondy, súkromné aj verejné, výberom projektov, ktoré by mohli byť rýchlo realizované. Plán predpokladá, že existuje obrovský nepreskúmaný dopyt po tomto type investícií. Len čas ukáže, či bude úspešný.

2.3.

Politika súdržnosti by si mala stanoviť širšie ciele a okrem dostupných prostriedkov by mohla nájsť nezávislé formy financovania, ako napríklad zapojenie Európskej investičnej banky (EIB) alebo európskych dlhopisov, ktoré nemajú vplyv na úsilie o dosiahnutie rozpočtovej konsolidácie ani plnenie cieľov Paktu stability a rastu.

2.4.

Na zaručenie multiplikačného efektu investícií by sa mala významná časť zostávajúcich štrukturálnych fondov z predchádzajúceho obdobia (2007 – 2013), ako aj z fondov na nové obdobie, prideliť EIB s cieľom umožniť rekapitalizáciu, ktorá by bola schopná pritiahnuť rizikový kapitál dostupný na trhu, čo by malo stimulačný vplyv na politiku súdržnosti (1).

2.5.

Politika súdržnosti musí byť dobre koordinovaná s ostatnými iniciatívami EÚ, najmä s podporou hospodárskej a menovej únie, aby mohlo byť spoločne dosiahnutých jedenásť stanovených cieľov a aby sa naozaj zrealizovalo „investovanie do rastu a zamestnanosti“.

2.6.

Politika súdržnosti nemôže spochybniť ciele rozpočtovej konsolidácie. Finančne najviac vyčerpané štáty nemajú v súčasnosti prostriedky na podporu verejných investícií a preto neponúkajú atraktívne podmienky pre súkromných investorov. Zásada doplnkovosti sa musí uplatňovať opatrne a musí sa prispôsobiť členským štátom, ktoré vyvíjajú úsilie v tejto oblasti, keďže nesplnenie tejto zásady podmieňuje pridelenie finančných prostriedkov, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch jediným zdrojom financovania investícií. EHSV podporuje uplatňovanie zlatých pravidiel s cieľom dočasne vyňať z fiškálnej dohody (a/alebo paktu stability) spolufinancovanie zo štrukturálnych fondov v regiónoch alebo štátoch, ktoré sú najviac zasiahnuté recesiou (2).

2.7.

Veľmi dôležité je monitorovanie výsledkov. EHSV zdôrazňuje svoje presvedčenie, že dynamické pracovné skupiny by sa mali monitorovať priebežne a konečné výsledky a svoje závery by mohli prezentovať na každoročnom európskom summite (3), ktorý by bol miestom na diskusiu a prijatie opravných opatrení, ktoré by sa preukázali ako potrebné.

2.8.

Do uplatňovania politiky súdržnosti musia byť výrazne zapojení sociálni partneri. Model riadenia programov politiky súdržnosti musí zohľadniť existenciu globálnych subvencií, ktoré sú prideľované organizovanej občianskej spoločnosti na bezprostrednú pomoc obyvateľstvu a priamo súvisia s riešením špecifických problémov. Tento cieľ už EHSV navrhuje dlho, európske orgány ho však bohužiaľ nezrealizovali.

2.9.

Aby sa umožnilo zapojenie sociálnych partnerov, treba vytvoriť skutočné monitorovacie mechanizmy, aby títo partneri nezostali ako v mnohých prípadoch len divákmi, ale mohli naozaj zasiahnuť. Príspevok zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti je veľmi dôležitý, a to nielen pri vytváraní operačných programov, ale aj pri monitorovaní a hodnotení výsledkov. Zapojenie partnerov podporuje diskusiu o vyskytujúcich sa ťažkostiach a návrhoch na zlepšenie a zjednodušenie, ktoré by umožnili prístup k európskemu financovaniu a zlepšili by efektívnosť využívania fondov.

2.10.

Zjednodušenie a harmonizácia pravidiel, ktoré sa vzťahujú na programy a zjednotenie postupov a formulárov majú zásadný význam pre zlepšenie výsledkov. Komisia môže zjednodušiť niektoré postupy, ale hlavnú úlohu v tejto súvislosti zohrávajú členské štáty, keďže nariadenia EÚ stanovujú možnosti a nie povinnosti. Treba podporiť a stimulovať členské štáty, aby radikálne zjednodušili postupy a aby nepridávali zbytočné podrobnosti, pričom toto úsilie by mohla monitorovať Komisia, ktorá by mala, v rámci možností, prísne kontrolovať výsledky a nevykonávať len administratívnu kontrolu. Zjednodušenie môže byť predmetom mimoriadneho opatrenia (nového nariadenia) Rady (4).

2.11.

Uplatňovanie zásady vydávania povolení na investovanie a posúdenie oprávnenosti výdavkov s možnosťou preplatenia prostredníctvom zjednodušeného postupu (zásada vopred stanovených platieb) je možné vo viacerých situáciách, ako napríklad pri všeobecných prevádzkových nákladoch, ak je výdavok opodstatnený v závislosti od výsledku a nie od prideľovania podľa účtovných záznamov na základe prideľovacieho kľúča. Treba nabádať členské štáty, aby túto zásadu uplatňovali vždy, keď je to možné a aby zjednodušili postupy.

2.12.

Zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré ničím neprispievajú k zlepšeniu výsledkov, musí byť sprevádzané odbornou prípravou podnikateľov, najmä z MSP, ich zamestnancov, ako aj pracovníkov verejnej správy. Vzdelávanie je základným nástrojom na pochopenie mechanizmov financovania a správne prideľovanie dostupných fondov. Najmä odborná príprava pracovníkov verejnej správy je potrebná na dosiahnutie tematického cieľa lepšej verejnej správy.

2.13.

Zdroje ušetrené zredukovaním byrokracie sa môžu využiť na vytvorenie pracovnej skupiny Komisie, ktorej úlohou bude poskytovať podporu a pomoc štátom a regiónom pri formulovaní a realizácii projektov politiky súdržnosti. Táto skupina na pomoc krajinám a regiónom by v krajnom prípade mohla v prípadoch neplnenia nahradiť vnútroštátne orgány, ktoré spravujú európske fondy, či už pri plánovaní, realizácii plánov alebo plnení harmonogramov.

2.14.

Ciele politiky súdržnosti sa nemôžu merať len prostredníctvom kvantitatívnych ukazovateľov. Podpora sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ktorá je ústredným pilierom politiky súdržnosti, obsahuje ciele, ktoré musia byť merateľné kvalitatívnymi ukazovateľmi a tieto ukazovatele by mali byť vytvorené tak, aby merali rozvoj a nielen rast. Nestačí napríklad merať len počet nezamestnaných osôb, ktoré získali vzdelanie a prácu, ale mal by sa merať aj vplyv tohto vzdelávania na zlepšenie životných podmienok.

2.15.

Podmienenosť ex ante, ktorá zavádza niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené ešte pred vyplatením finančných prostriedkov, nemôže slúžiť na to, aby boli vylúčené niektoré najzadlženejšie regióny, ktoré vzhľadom na svoju makroekonomickú situáciu nemajú možnosť investovať alebo prilákať investície na vytvorenie týchto podmienok. Podmienenosť ex ante sa musí uplatňovať opatrne alebo by sa dokonca mala pozastaviť na určité obdobie, kým existuje riziko krízy a deflácie, pretože by sa mohla zhoršiť zraniteľná situácia niektorých regiónov, ktorá vylúči akúkoľvek možnosť získania finančných prostriedkov na podporu rastu, čo ich problémy ešte viac prehĺbi.

2.16.

Makroekonomická podmienenosť by sa nemala využívať, pretože by to potrestalo regióny a ich občanov za zlé makroekonomické rozhodnutia prijaté na národnej alebo európskej úrovni (5).

3.1.

Zavádzaniu reforiem do politiky súdržnosti sa už venovala piata správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a EHSV mal možnosť vyjadriť svoj súhlas so všeobecným prístupom.

3.2.

Politika súdržnosti je prezentovaná ako hlavná hnacia sila rastu. Napriek tomu by sa však nemalo zabúdať, že touto hnacou silou bude len, ak bude konať v súčinnosti s ostatnými politikami. Dôležité je, aby sa politika súdržnosti zamerala na ciele stratégie Európa 2020, no len to nestačí – treba vytvoriť spoločné stratégie, ktoré by sa vykonávali spolu s ostatnými spoločnými hospodárskymi, sociálnymi a regionálnymi politikami a nástrojmi.

3.3.

Osobitná pozornosť sa musí venovať implementácii politiky súdržnosti v krajinách najviac zasiahnutých krízou, ako aj úsiliu o rozpočtovú konsolidáciu, ktorá ovplyvňuje verejné investície. Rovnováha medzi uplatňovaním zásady doplnkovosti a potrebou rozpočtovej konsolidácie je krehká a nedostatočná koordinácia cieľov so spôsobom ich dosahovania by mohla ovplyvniť rozpočtovú konsolidáciu a/alebo zamedziť prípadný vplyv politiky súdržnosti.

3.4.

Význam politiky súdržnosti pre rozvoj najviac znevýhodnených regiónov je známy, ale v niektorých regiónoch mohol byť tento rast posilnený vytvorením lepších podmienok pre rozvoj. Začlenenie problematiky dobrej verejnej správy, ktorej cieľom je umožniť zlepšenie podmienok pre rozvoj v súlade s usmerneniami OECD je dobrým návrhom, ktorý si zasluhuje podporu EHSV.

4.1.

Ešte treba prejsť dlhú cestu, aby sa Európa vrátila na úroveň rozvoja, zamestnanosti a blahobytu spred krízy. Inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorý je prioritou stratégie Európa 2020 je teraz podporovaný úpravou politiky súdržnosti.

4.2.

Šiesta správa ešte nepredkladá hodnotenie vplyvu politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013, keďže hodnotenie ex post sa začne až v roku 2015. Na základe predložených údajov však možno konštatovať, že dosah krízy bol veľký a že politika súdržnosti nebola schopná zabrániť jej dôsledkom, pričom v niektorých prípadoch sa rozdiely zachovali či dokonca prehĺbili.

4.3.

Ako nevyhnutná sa javí potreba jasne definovať stratégie pre každú oblasť investícií, pričom sa zohľadnia špecifiká každého regiónu. Ako sa uvádza v oznámení, „projekty sa musia riadiť stratégiami a nie naopak“. Nepostačuje však len definovať stratégie. Treba vytvoriť vhodné regulačné prostredie, ktoré sa bude vyznačovať prísnosťou, ale nebude založené na zbytočných a demotivujúcich byrokratických postupoch. Základom je fungovať v priaznivom prostredí, ako sa uvádza v oznámení. Komisia musí byť prísna k členským štátom, ktoré neplnia požiadavky, aby sa zabránilo plytvaniu prostriedkami, čo by členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi neakceptovali.

4.4.

Politika súdržnosti naberá nové smerovanie, kde sa zdôrazňujú výhody podpory obmedzeného počtu priorít vzhľadom na nedostatok zdrojov na uspokojenie všetkých potrieb menej rozvinutých regiónov. Zameranie zdrojov na podporu projektov s veľkým dosahom a dlhodobým vplyvom v hospodárskej a sociálnej oblasti síce prináša výhody, pretože rieši špecifické problémy, takýto prístup však môže mať v niektorých prípadoch aj kontraproduktívny účinok – v krajinách s regiónmi na rôznych úrovniach rozvoja, v ktorých je nedostatok súkromných investícií, by nadmerná koncentrácia zdrojov vyčlenila z rastu a rozvoja regióny a sektory, ktoré by inak mohli čerpať prostriedky politiky súdržnosti, čo by im umožnilo priblížiť sa ostatným regiónom a pozitívne prispieť k integrovanému rozvoju.

4.5.

Hoci boli predložené rôzne údaje týkajúce sa vplyvu politiky súdržnosti, faktom ostáva, že skutočný vplyv investícií je stále ťažké odmerať, čo dokazuje, že zvolené ukazovatele neboli vybrané najvhodnejším spôsobom. Zdá sa, že došlo k určitému vývoju, čo EHSV podporuje, keďže sa plánuje definovanie jasných a merateľných cieľov a výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť. Priority, ukazovatele a ciele stanovené v partnerských dohodách musia byť dlhodobo monitorované, čo by umožnilo prijať v prípade potreby opravné rozhodnutia, aby členské štáty skutočne prevzali zodpovednosť za výsledky a aby sa zabezpečilo dôveryhodné monitorovanie opatrení.

4.6.

Výber ukazovateľov by sa však nemal obmedziť len na kvantitatívne ukazovatele. Kvantitatívna stránka je síce ideálna na meranie rastu, meranie rozvoja si však vyžaduje meranie pomocou kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré nemožno zanedbať.

4.7.

Mestá sú označené za hnaciu silu rastu. Dostávajú približne polovicu prostriedkov prideľovaných prostredníctvom EFRR. Výbor súhlasí s investovaním do miest a do ich potenciálneho reťazového efektu, má však určité výhrady. EHSV upozorňuje na skutočnosť, že takéto investície sa musia realizovať opatrne, pretože môžu podporovať centralizmus s negatívnymi dôsledkami. Je síce pravda, že prílev obyvateľov do miest môže stimulovať rozvoj, no nadmerné zaľudnenie zvyšuje chudobu a sociálne vylúčenie. Nedostatok investícií do regiónov vzdialenejších od centra zase ohrozuje kvalitu života obyvateľov a spôsobuje čoraz intenzívnejšie vyľudňovanie a hromadný odchod obyvateľov do veľkých miest, čo prispieva k znižovaniu aktivity v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a priemyslu, ktoré sú nevyhnutnými sektormi pre rozvoj EÚ.

4.8.

Lepšie zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti sa zdôrazňuje ako jeden zo základných pilierov politiky súdržnosti. Komisia v januári 2014 uverejnila delegované nariadenie o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (6). Z analýzy dokumentu vyplýva, že nedošlo k zásadnej zmene súčasných postupov, pričom dokument len vymenováva základné zásady výberu a zapojenia partnerov a rôzne osvedčené postupy bez toho, aby však opísal povinné mechanizmy pre monitorovanie zo strany sociálnych partnerov. Pravdou je, že v mnohých členských štátoch sociálni partneri aj naďalej zohrávajú pri prijímaní rozhodnutí len symbolickú úlohu – konzultácie prebiehajú bez toho, aby sa vôbec zohľadnilo stanovisko tých, ktorí sú najbližšie k skutočnosti a najlepšie poznajú problémy. Napriek týmto ťažkostiam EHSV potvrdzuje svoju podporu čoraz rozsiahlejšiemu uplatňovaniu európskeho kódexu správania.

4.9.

EHSV už mal možnosť vyjadriť presvedčenie, že zapojenie všetkých partnerov a zainteresovaných strán z organizovanej občianskej spoločnosti do prípravy, realizácie a hodnotenia ex post programov a projektov prispieva k zlepšeniu ich kvality a realizácie (7).

4.10.

Treba obmedziť byrokraciu. Podľa odporúčaní vyplývajúcich z auditov by sa mali programy zamerať skôr na kontrolu dosiahnutých výsledkov a nie na spôsob, akým boli dosiahnuté prostredníctvom zdĺhavých administratívnych postupov, ktoré si vyžadujú obrovské a nákladné štruktúry, či už verejné alebo súkromné. Byrokracia je skutočnou prekážkou zapojenia mnohých podnikateľov a efektívnosti verejnej správy. Zjednodušenie a zjednotenie postupov, pravidiel a formulárov je nielen pozitívne, ale najmä žiaduce.

5.1.

Napriek tomu, že existujú dva názory na význam a vplyv dobrej verejnej správy na hospodársky rast, čoraz viac stúpencov sa prikláňa k názoru, že dobrá verejná správa a efektívne verejné inštitúcie sú základnou podmienkou pre silný hospodársky rozvoj. Aj EHSV zastáva tento názor.

5.2.

Zaručenie právnej istoty a nezávislého súdneho systému, ako aj vhodná a stabilná právna úprava redukuje plytvanie administratívnymi zdrojmi a vytvára dojem stability priaznivej pre investície, čo má priamy vplyv na politiku súdržnosti.

5.3.

Začlenenie problematiky dobrej verejnej správy do politiky súdržnosti, a to v súlade s usmerneniami OECD pre efektívne verejné investície, vyplýva z všeobecnej potreby a EHSV mu vyjadruje svoju podporu. Treba odstrániť rozdiely v možnostiach realizácie projektov a nových podnikateľských aktivít medzi jednotlivými členskými štátmi, keďže slabá verejná správa ovplyvňuje nielen vnútorný, ale aj jednotný trh, pretože stavia prekážky vstupu subjektom pochádzajúcich z iných členských štátov.

5.4.

V niektorých členských štátoch badať potrebu zlepšiť koordináciu na regionálnej úrovni alebo dokonca vytvoriť účinnú regionálnu správu, ktorá by bola medzistupňom medzi národnou a miestnou správou a bola by schopná navrhovať stratégie na regionálnej úrovni, ktoré majú skutočný význam pre rozvoj a konvergenciu regiónov. Ústredná vláda, napriek tomu, že často nie je schopná interpretovať potreby a priority regiónov, niekedy nedeleguje príslušné právomoci na regionálne orgány, ktoré sú tak len predĺženou rukou ústrednej moci bez akéhokoľvek prínosu pre regióny.

5.5.

V súvislosti so začlenením problematiky dobrej verejnej správy nemožno zabudnúť, že efektívnejšiu verejnú správu možno dosiahnuť len pomocou vzdelávania pracovníkov verejnej správy a zároveň politickou vôľou pristúpiť k potrebným zmenám právnej úpravy.