23.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 242/31

1.1.

EHSV berie na vedomie rozšírenie syndrómu elektromagnetickej hypersenzitivity (EHS) a vyjadruje nad ním znepokojenie. Povzbudzujúce je, že prebieha ďalší dôležitý výskum, aby sa tento problém podchytil a pochopili jeho príčiny. Konštatuje tiež, že Vedecký výbor pre vznikajúce a novo zistené zdravotné riziká – SCENIHR – (Predbežné stanovisko o možných vplyvoch vystavenia elektromagnetickým poliam (EMF) na zdravie SCENIHR 29.11.2013 – http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/emerging/docs/scenihr_o_041.pdf) v posledných rokoch dôkladne analyzuje túto tému a čoskoro dokončí najnovšie stanovisko, pri príprave ktorého sa výrazne zapájal do verejných konzultácií.

1.2.

EHSV chápe, že kľúčové závery tejto správy sa nebudú výrazne líšiť od jeho predchádzajúceho stanoviska z roku 2013, v ktorom uviedol, že „vo všeobecnosti neexistujú žiadne dôkazy, že vystavenie vysokofrekvenčným poliam spôsobuje príznaky alebo ovplyvňuje kognitívne funkcie u ľudí. Vedecký výbor vo svojom predchádzajúcom stanovisku prišiel k záveru, že neexistujú žiadne nepriaznivé účinky rádiofrekvenčných polí na reprodukciu a vývoj pri úrovniach vystavenia pod súčasnými limitmi. Zaradenie najnovších údajov týkajúcich sa ľudí a zvierat nijako nemení toto hodnotenie.“ (Predbežné stanovisko o možných vplyvoch vystavenia elektromagnetickým poliam (EMF) na zdravie SCENIHR 29.11.2013 – http://ec.europa.eu/health/scientific_committees/emerging/docs/scenihr_o_041.pdf).

1.3.

V tomto predbežnom stanovisku SCENIHR sa takisto konštatuje, že nové dôkazy, v porovnaní s jeho predchádzajúcim stanoviskom z roku 2009, väčšmi zdôrazňujú závery, že vystavenie rádiofrekvencii nesúvisí bezprostredne so symptómami. Konštatuje, že často domnienka, že niekto jej je vystavený (ak nie je) postačuje na spustenie symptómov.

1.4.

Avšak v záujme upokojenia verejných obáv a presadzovania zásady obozretnosti EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej činnosti v tejto oblasti, najmä preto, že je nevyhnutný ďalší výskum, aby sa zozbierali dôkazy týkajúce sa prípadného vplyvu na zdravie, ktorý môže mať dlhodobé vystavenie, napr. používaním mobilného telefónu viac ako 20 rokov.

1.5.

Naďalej sa objavuje otázka, ako to vníma verejnosť. Niektorí jednotlivci považujú EMF za hrozbu na pracovisku, pre svoje rodiny a na verejných priestoroch. Podobné skupiny rovnako znepokojuje vystavenie chemickým látkam, rozšírená potravinová intolerantnosť alebo vystavenie časticiam, vláknam alebo baktériám v životnom prostredí. Títo jednotlivci potrebujú podporu, a to nielen pri riešení vlastných symptómov choroby, ale tiež pri obavách, ktoré vyjadrujú v súvislosti s modernou spoločnosťou.

1.6.

Výbor konštatuje, že pacienti trpiaci EHS pociťujú skutočné symptómy. Malo by sa vyvinúť úsilie na zlepšenie ich zdravotného stavu so zameraním na zmenšenie ich ťažkostí, ako sa to podrobne uvádza v Biomedicine and Molecular Biosciences COST Action BM0704 (BMBS COST Action BM0704 Emerging EMF Technologies and Health Risk Management).

2.1.

Cieľom tohto stanoviska je preskúmať obavy vyjadrené skupinami občianskej spoločnosti o využívaní a vplyve rádiofrekvenčných vysielacích zariadení používaných v priemysle, ako aj v domácnostiach a službách, ktoré závisia od bezdrôtovej komunikácie. Zdá sa to relevantné pre tých, ktorí trpia nešpecifikovaným rozsahom zdravotných problémov a „syndróm elektromagnetickej hypersenzitivity“ (EHS) prijali za definíciu a príčinu ich symptómov.

3.1.

Žiaľ, teda z ich hľadiska, medzi lekármi a vedcami prevládajú názory, že neexistujú jasné dôkazy o spojení mnohých symptómov, opísaných ako EHS, s elektromagnetickou alebo rádiofrekvenčnou expozíciou (EMF). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto konštatuje, že „všetky doterajšie skúmania preukázali, že vystavenie pod odporúčanými limitmi uvedenými v usmerneniach o EMF ICNIRP (1998), pokrývajúce celý frekvenčný rozsah od 0 do 300 GHz, nemá žiadny známy škodlivý vplyv na zdravie.“ (WHO: http://www.who.int/peh-emf/research/en/). Napriek tomu však kampane aktivistov v niektorých krajinách naďalej požadujú väčšie uznanie tohto problému a preventívnejšie a nápravné kroky týkajúce sa intenzity a prítomnosti zdrojov EMF. Tieto subjekty považujú nečinnosť orgánov v lepšom prípade za ľahostajnosť alebo v horšom prípade za súčasť širšej konšpirácie vyplývajúcej z vládnych, obchodných alebo zahraničných záujmov, ktoré nechcú pristúpiť na rozsiahle úpravy, ktoré by si vyžadovali obmedzenie alebo zredukovanie wifi (alebo iných elektrických zariadení).

3.2.

EÚ sa pred aj po prijatí Odporúčania Rady o obmedzení vystavenia verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz –300 GHz) (odporúčanie Rady 1999/519/ES) v roku 1999 aktívne zapájala do tejto témy a snažila sa o najlepšie vedecké a medicínske poradenstvo, ktoré sa predstavuje prostredníctvom súboru pracovných skupín a Vedeckého výboru Európskej komisie pre vznikajúce a novo zistené zdravotné riziká (SCENIHR). Výsledkom bola neustála príprava analýz, dokumentov a stanovísk, ktoré odrážajú vážnosť, s akou sa otázke venujú orgány, medicínska, výskumná a vedecká obec

3.3.

Nejde o otázku, ktorá sa týka len Európy. V novembri 2014 Európska komisia hostila 18. výročnú konferenciu o celosvetovej koordinácii v oblasti radiofrekvenčných komunikácií vo výskumnej a zdravotníckej politike, ktorá sa venovala rozsiahlemu celosvetovému výskumu tejto otázky. Dosiaľ tieto vedecké stanoviská neviedli k vedecky odôvodnenému prehodnoteniu limitov vystavenia (základné obmedzenia a referenčné úrovne) odporúčania Rady 1995/519/ES. Komisia však uznáva, že základné údaje pre hodnotenie niektorých rizík sú naďalej obmedzené, najmä pri dlhodobej, nízkej expozícii, čo odôvodňuje potrebu ďalšieho výskumu.

3.4.

Osoby trpiace EMS naďalej tvrdia, že kroky, ktoré podnikajú členské štáty a EÚ na riešenie ich problémov, zďaleka nezodpovedajú tomu, čo oni pokladajú za potrebné. Väčšina verejných zdravotných subjektov však s týmto tvrdením nesúhlasí. (Napríklad zdravotnícke služby Spojeného kráľovstva – pozri http://www.nhs.uk/Conditions/Mobile-phone-safety/Pages/QA.aspx). Drvivá väčšina doterajších nezávislých testov však dospela k záveru, že osoby, ktoré sa opísali ako osoby trpiace EHS, nedokážu rozlíšiť medzi vystavením skutočným a falošným (čiže nulovým) elektromagnetickým poliam. Double-blind experimenty dokazujú, že ľudia, ktorí sa sťažujú na elektromagnetickú hypersenzitivitu nie sú schopní vnímať prítomnosť elektromagnetických polí a o zhoršenom zdraví hovoria tak v prípade nulovej expozície, ako aj skutočných elektromagnetických polí. (British Medical Journal 332 (7546): 886–889).

3.5.

Nejde však o popieranie prítomnosti symptómov súvisiacich s EHS. Naozaj veľa ľudí si samo stanovuje diagnózu, že trpia rozličnými nesúvisiacimi zdravotnými ťažkosťami, ktoré spájajú s elektromagnetickými poľami. Počet ľudí, ktorí tvrdia, že spadajú pod túto diagnózu, sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Svetová zdravotnícka organizácia konštatuje, že „EHS nemá jasné diagnostické kritériá a neexistujú žiadne vedecké poznatky, ktoré by spájali symptómy EHS s vystavením EMF. Okrem toho EHS nie je medicínskou diagnózou a ani nie je zrejmé, že predstavuje nejaký zdravotný problém.“ (WHO: Electromagnetic fields and public health http://www.who.int/peh-emf/publications/facts/fs296/en/).

3.6.

Naproti tomu tepelný vplyv elektromagnetických polí na ľudský organizmus bol uznaný už pred viac ako 100 rokmi a uplatňujú sa a pravidelne preskúmavajú odporúčania Rady týkajúce sa elektromagnetických polí a medzinárodných bezpečnostných noriem v oblasti radiácie. Na úrovni EÚ boli prijaté tieto právne nástroje v oblasti elektromagnetických polí:

3.7.

Pokiaľ ide o výskum, výbor konštatuje, že od roku 2000 Európska komisia okrem svojej aktívnej angažovanosti v tejto otázke, poskytla finančné prostriedky vo výške 37 miliónov EUR na výskum EMF a mobilných telefónov.

3.8.

EHSV vyjadril svoje obavy v súvislosti s touto problematikou v stanoviskách vypracovaných v súvislosti s týmito pravidlami a v procese ich prípravy, pričom vyjadril svoju podporu zníženiu vystavenia neionizujúcemu žiareniu. Pre osoby trpiace EHS je však príznačné, že svoje symptómy pripisujú EMF pri intenzite, ktorá je hlboko pod povolenými limitmi.