29.6.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 191/129

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora“

COM(2011) 877 final – 2011/0430 (COD)

2012/C 191/22

Spravodajkyňa: Isabel CAÑO AGUILAR

Európsky parlament (17. januára 2012) a Rada (18. januára 2012) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora“

COM(2011) 877 final – 2011/0430 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 480. plenárnom zasadnutí 25. a 26. apríla 2012 (schôdza z 25. apríla 2012) prijal 133 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   EHSV víta revíziu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (1) (smernica o informáciách verejného sektora), pretože do veľkej miery zvyšuje možnosť efektívnejšie využívať verejné údaje a je súčasťou mnohorakého úsilia vyvíjaného v záujme naplnenia cieľov stratégie Európa 2020.

1.2   Výbor zdôrazňuje, že vzhľadom na digitálnu revolúciu, čoraz väčšie množstvo informácií, ktoré uchovávajú verejné orgány, ako aj na hospodársky význam tejto oblasti, ktorý sa odhaduje celkovo na 140 miliárd EUR, je nevyhnutné zmeniť a doplniť uvedenú smernicu. Okrem toho má táto revízia odstrániť nedostatky zistené v súčasných predpisoch a zohľadniť zásady, ktoré OECD schválila v roku 2008.

1.3   Nová právna úprava – zohľadňujúca aspekty, ktoré navrhol EHSV vo svojom predchádzajúcom stanovisku – je súčasťou balíka opatrení Digitálnej agendy, ktorá je jednou z hlavných stratégií EÚ.

1.4   V novej úprave zostáva právo na prístup k verejným informáciám naďalej vo výlučnej právomoci štátov, podstatnou zmenou je, že sa umožnenie opakovaného použitia stáva pre členské štáty povinnosťou.

1.5   Výbor zastáva názor, že opakované použitie verejných informácií by malo byť upravené nariadením, aby sa právne predpisy členských štátov zosúladili a odstránili rozdiely, ku ktorým došlo pri transpozícii smernice o informáciách verejného sektora.

1.6   Touto reformou sa rozsah uplatňovania opakovaného použitia rozširuje na múzeá knižnice a archívy, pričom sa zlepšujú praktické opatrenia, ktoré majú uľahčiť vyhľadávanie údajov.

1.7   Podľa názoru EHSV revíziu smernice opodstatňuje aj skutočnosť, že informácie verejného sektora majú veľký potenciál – ktorý nie je dostatočne využitý – v troch dôležitých oblastiach, pretože pomáhajú:

—	podporovať vnútorný trh, posilňovať európske podniky a vytvárať pracovné miesta,

—	dosiahnuť väčší súlad s politikou Únie v iných oblastiach,

—	zvyšovať transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejnej správy.

1.8   Nové pravidlá spoplatňovania vylučujú povinnú bezplatnosť. Každý členský štát rozhodne, či zavedie spoplatnenie alebo nie. Ak sa rozhodne pre zavedenie poplatkov, musí ich obmedziť na okrajové náklady, hoci vo výnimočných prípadoch môže byť poplatok vyšší. Zásada návratnosti nákladov, ktorá platí v súčasnosti, zostáva reziduálne zachovaná. EHSV považuje zmenu v tejto súvislosti za pozitívnu.

1.9   Pokiaľ ide o nezávislý orgán, ktorý sa ustanovuje s cieľom riešiť sťažnosti v súvislosti s odmietnutím opakovaného použitia údajov, EHSV sa domnieva, že by nemuselo byť nevyhnutné vytvoriť nový orgán a touto úlohou by sa mohla poveriť nejaká už existujúca ustanovizeň, pokiaľ sa zaručí nestrannosť a nezávislosť rozhodovania.

1.10   V novej úprave je aj zmienka o hospodárskych alebo morálnych právach zamestnancov subjektov verejného sektora, ktoré im umožňujú riešiť osobitné situácie, ku ktorým môže dôjsť v niektorých členských štátoch Únie.

1.11   Výbor sa domnieva, že text návrhu týkajúci sa ochrany osobných údajov je potrebné posilniť a požadovať, aby sa dôsledne posudzovali jednotlivé situácie, čím sa zabezpečí, že právo na ochranu súkromia a právo verejnosti na prístup k informáciám budú v rovnováhe.

2.   Súvislosti

2.1   Smernica 2003/98/ES (smernica o informáciách verejného sektora) bola dôležitým krokom na podporu opakovaného použitia obrovského množstva informácií, ktoré sa uchovávajú vo verejnom sektore, pretože položila základy európskeho právneho rámca s cieľom zosúladiť základné podmienky a odstrániť prekážky, ktoré by takémuto opakovanému použitiu mohli stáť v ceste.

2.2   Článok 13 smernice o informáciách verejného sektora nariaďoval Európskej komisii, aby do 1. júla 2008 vykonala revíziu, pričom mala preskúmať „najmä oblasť pôsobnosti a dopad tejto smernice, vrátane rozsahu zvýšenia opakovaného použitia dokumentov verejného sektora, pôsobenie princípov uplatňovaných na spoplatňovanie a opakované použitie oficiálnych textov legislatívnej a správnej povahy, ako aj ďalšie možnosti zdokonalenia riadneho fungovania vnútorného trhu a rozvoja európskeho odvetvia obsahu“. Táto revízia sa spomína v oznámení COM(2009) 2012, kde sa uvádza, že napriek dosiahnutému pokroku stále pretrvávajú veľké prekážky, „konkrétne pokusy subjektov verejného sektora o maximalizáciu návratnosti nákladov, čo je v rozpore s výhodami pre hospodárstvo v širšom rozsahu, hospodárska súťaž medzi verejným a súkromným sektorom, praktické otázky brániace opakovanému použitiu, napr. nedostatok informácií o dostupnosti informácií verejného sektora, a postoj subjektov verejného sektora nezohľadňujúci hospodárske možnosti“.

2.3   Ďalšími skutočnosťami, ktoré podľa Komisie opodstatňujú revíziu smernice, sú:

—	exponenciálny nárast množstva údajov,

—	nepretržitá digitálna revolúcia, ktorou sa zvyšuje hodnota kapitálu verejného sektora z hľadiska informácií a obsahu,

—	narastajúci hospodársky význam informácií verejného sektora, pričom celkové hospodárske zisky, priame a nepriame, z aplikácií využívajúcich informácie verejného sektora a ich používania v hospodárstve EÚ27 sa odhadujú na 140 miliárd EUR ročne (2),

—

konštatovanie, že informácie verejného sektora majú stále veľký potenciál z hľadiska opakovaného použitia. Hoci niektoré členské štáty urobili značný pokrok, stále treba vykonať veľa práce, ak vezmeme do úvahy, okrem iných aspektov, aj rozmach opakovaného použitia informácií verejného sektora v určitých medzinárodných súvislostiach.

2.4   Zmeny navrhované v návrhu smernice sa týkajú predovšetkým týchto aspektov: rozsah pôsobnosti, všeobecná zásada, ktorá sa uplatňuje pri opakovanom použití, hospodárske a morálne práva zamestnancov subjektov verejného sektora, pravidlá spoplatňovania a praktické opatrenia, ktoré majú uľahčiť vyhľadávanie.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Informácie verejného sektora a Digitálna agenda

3.1.1   EHSV vo všeobecnosti oceňuje navrhovanú reformu, keďže jej cieľom je odstrániť pretrvávajúce nedostatky smernice o informáciách verejného sektora. Zmenená a doplnená smernica nielenže reaguje na požiadavku zainteresovaných stráv v EÚ, ktoré majú veľké problémy s uplatňovaním súčasných predpisov, ale zohľadňuje aj zásady uvedené v odporúčaní OECD zo Soulu (3), s cieľom zlepšiť a zefektívniť využívanie verejných informácií.

3.1.2   EHSV taktiež zdôrazňuje, že táto revízia je súčasťou balíka opatrení Digitálnej agendy, ktorý sa zameriava na tri prvky: prispôsobenie právneho rámca v záujme opakovaného použitia verejných údajov, mobilizáciu nástrojov financovania a lepšiu koordináciu členských štátov (4).

3.2   Právo na opakované použitie

3.2.1   Nová úprava prináša podstatnú zmenu, keďže opakované použitie údajov ustanovuje ako právo. V systéme, ktorý platí v súčasnosti, je na jednotlivých členských štátoch, či opakované použitie povolia alebo nie. Keďže spätosť práva na prístup k informáciám s právom na ich opakované použitie je v právnych predpisoch niektorých krajín explicitne uvedená a v iných nie je dostatočne jasná, pretrváva tu právna neistota.

3.2.2   EHSV preto osobitne vyzdvihuje a podporuje zmenu navrhovanú v tejto oblasti, a síce:

—	Právo na prístup k verejným informáciám zostáva naďalej vo výlučnej právomoci členských štátov a nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice o informáciách verejného sektora (5).

—

Keď je informácia verejná a prístupná v súlade s predpismi jednotlivých štátov, členským štátom sa ukladá povinnosť – s presne vymedzenými výnimkami – umožniť opakované použitie verejnej informácie na lukratívne alebo nelukratívne účely, keďže podľa nového znenia článku 3 „Členské štáty (…) zabezpečujú možnosť opakovaného použitia dokumentov“. Je to nevyhnutný krok vpred na ceste k vytvoreniu jednotného európskeho rámca.

3.2.3   Právo opakovane použiť informácie je tiež pokrokom v súlade s postojom, ktorý EHSV vyslovil vo svojom predchádzajúcom stanovisku (6), keď upozornil, že povinnosť umožniť opakované použitie údajov neznamená len pasívne sprístupnenie, ale aj aktívnu propagačnú úlohu.

3.2.4   Vzhľadom na rozdiely, ktoré vznikli v dôsledku transpozície smernice o informáciách verejného sektora, sa EHSV domnieva, že je potrebné väčšie zosúladenie, ktoré by sa malo zabezpečiť návrhom nariadenia.

3.3   Rozšírenie rozsahu pôsobnosti

3.3.1   Ako to už EHSV odporučil vo svojom stanovisku k smernici o informáciách verejného sektora, nová úprava bude zahŕňať dokumenty uložené v múzeách, knižniciach a archívoch. Platí to aj pre univerzitné knižnice, okrem dokumentov, ktoré sú chránené právami duševného vlastníctva [nové znenie článku 1 ods. 2 písm. e)], čo si vyžaduje zahrnúť do rozsahu pôsobnosti smernice veľké množstvo informácií, a teda aj zvýšiť jej účinnosť.

3.4   Zlepšenie spôsobov vyhľadávania

3.4.1   EHSV sa domnieva, že navrhované ustanovenia v súvislosti s praktickými úpravami, ktoré majú uľahčiť vyhľadávanie informácií (článok 9), sú primerané, pretože zahŕňajú metaúdaje, poskytovanie informácií „v strojovo čitateľnom formáte“ a internetové portály, ktoré sú spojené s decentralizovanými zoznamami položiek.

3.5   Nevyhnutnosť reformy vzhľadom na potenciál verejných informácií

3.5.1   Dokumenty, ktoré uchovávajú verejné orgány, sa dajú využiť v mnohých oblastiach súvisiacich s poznatkami, sociálnymi podmienkami, vedou, ekonomikou, kultúrou atď. Ako príklad možno uviesť informácie z oblasti geografie, meteorológie, životného prostredia, ekonomiky, dopravy, cestovného ruchu a dopravy, poľnohospodárstva, právne a jurisprudenciálne publikácie, štatistické údaje, informácie o sociálnych podmienkach atď. (7) Využívanie týchto informácií potom prispieva k rastu ekonomiky, rozvoju vnútorného trhu, posilňovaniu podnikov a vytváraniu pracovných miest.

3.5.2   Väčšie využitie verejných informácií je v súlade s politikou Únie v ostatných oblastiach, napríklad politikou hospodárskej súťaže, integrovanou námornou politikou, spoločnou dopravnou politikou, ako aj s nevyhnutnosťou presadzovať otvorený prístup k vedeckým informáciám a politikou v oblasti digitalizácie a kultúrneho dedičstva.

3.5.3   Podporou opakovaného využitia informácií sa zvýši aj transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejnej správy.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Spoplatňovanie  (8)

4.1.1   Najspornejším aspektom v súčasnosti platnej úpravy je cena, ktorú musia zaplatiť záujemcovia za to, aby sa dostali k informáciám. Nadmerne vysoké poplatky a nedostatočná transparentnosť pri ich stanovovaní viedli k sťažnostiam užívateľov a sú vážnou prekážkou, ktorá bráni presadzovaniu opakovaného použitia verejných informácií.

4.1.2   Navrhovaná reforma odmieta povinnú bezplatnosť (nulové náklady), ktorú navrhovali niektoré zainteresované strany. Stanovuje však nové zásady spoplatňovania:

—	Každý členský štát rozhodne, či spoplatnenie zavedie alebo nie.

—	Ak sa rozhodne spoplatnenie zaviesť, musí ho obmedziť len na okrajové náklady, ktoré vzniknú pri reprodukcii a šírení dokumentov.

—

Zásada okrajových nákladov sa však vo výnimočných prípadoch, uvedených v článku 6 ods. 2, nemusí uplatňovať a môžu sa stanoviť vyššie poplatky: predovšetkým v prípade subjektov verejného sektora, ktoré podstatnú časť svojich prevádzkových nákladov pokrývajú využívaním svojich práv duševného vlastníctva. Táto výnimka podlieha prísnym požiadavkám: poplatky musia byť stanovené „podľa objektívnych, transparentných a overiteľných kritérií, pod podmienkou, že sa tak deje vo verejnom záujme a na základe povolenia nezávislého orgánu“, ako sa uvádza v revidovanej smernici.

—	Vyššie poplatky než okrajové náklady môžu zaviesť aj „knižnice (vrátane univerzitných knižníc), múzeá a archívy“.

—	Dôkazové bremeno v otázke, či sú poplatky v súlade s požiadavkami smernice, znáša subjekt verejného sektora, ktorý poskytuje informácie užívateľovi.

4.1.3   Ako všeobecná zásada sa teda zavádza zásada okrajových nákladov a reziduálne sa zachováva aj zásada návratnosti nákladov uvedená v súčasnom článku 6, a to i napriek tomu, že sa tento režim považuje „za neprimeraný vzhľadom na opatrenia na stimuláciu opakovaného používania verejných informácií“ (3. Právne prvky návrhu, 3.2. Subsidiarita a proporcionalita, piaty odsek).

4.1.4   EHSV oceňuje túto zmenu a nazdáva sa, že je potrebné vyjasniť formuláciu zmeny navrhovanej v súvislosti s princípmi regulovania poplatkov uvedenými v článku 6, pričom by sa malo výslovne uviesť, že zásada návratnosti nákladov má výnimočný charakter.

4.1.5   Podľa názoru EHSV by sa zásada úplnej bezplatnosti mohla zaviesť aspoň v určitých prípadoch opakovaného použitia na iné ako lukratívne účely.

4.2   Nezávislý orgán

4.2.1   V prípade negatívnej odpovede na žiadosť o opakované použitie údajov sa v novej úprave stanovuje, že opravné prostriedky musia zahŕňať „preskúmanie nezávislým orgánom, ktorému sa udelia osobitné regulačné právomoci vzhľadom na opakované použitie informácií verejného sektora a ktorého rozhodnutia sú záväzné pre dotknutý subjekt verejného sektora“ (text doplnený do článku 4 ods. 4).

4.2.2   V návrhu sa nešpecifikujú charakteristické črty a zloženie tohto „nezávislého orgánu“, tieto aspekty sa správne ponechávajú na rozhodnutie jednotlivých členských štátov. EHSV sa domnieva, že by nemuselo byť nevyhnutné vytvoriť nový orgán, touto úlohou by sa mohla poveriť nejaká už existujúca ustanovizeň, pokiaľ sa zaručí nestrannosť a nezávislosť rozhodovania. Avšak vzhľadom na skúsenosti získané od nadobudnutia účinnosti smernice o informáciách verejného sektora – v niektorých prípadoch bol režim zabezpečujúci prístup k verejným informáciám a ich šírenie vykladaný reštriktívne – by sa mal do nového odseku doplniť tento text „…informácií verejného sektora a ktorého rozhodnutia…“.

4.2.3   EHSV v každom prípade zdôrazňuje, že by sa malo prihliadať na názor, ktorý v súvislosti s pojmom nezávislosti vyslovil Súdny dvor Európskej únie, podľa ktorého tento pojem vylučuje nielen akékoľvek ovplyvňovanie zo strany orgánov podliehajúcich kontrole, ale aj akýkoľvek vonkajší príkaz alebo vplyv, či už priamy alebo nepriamy, ktorý by mohol ohroziť plnenie úlohy prislúchajúcej týmto nezávislým orgánom (9).

4.3   Duševné vlastníctvo a hospodárske a morálne práva zamestnancov

4.3.1   V súlade s vnútroštátnymi a medzinárodnými predpismi, ktoré upravujú otázky duševného vlastníctva, navrhovaná revízia zachováva „hospodárske alebo morálne práva, ktoré zamestnancom subjektov verejného sektora plynú z vnútroštátnych pravidiel“ (text doplnený do článku 1 ods. 5). Smernica o informáciách verejného sektora sa týmto aspektom nezaoberala a jeho doplnením sa reaguje na osobitné situácie, ku ktorým dochádza v niektorých členských štátoch ohľadom vlastníctva práv v súvislosti s údajmi, ktoré uchováva verejný sektor.

4.3.2   Vzhľadom na zložitosť problematiky duševného vlastníctva a na zásadu subsidiarity a zásadu minimálneho zasahovania by sa riešenie prípadných konfliktov malo ponechať na právne a súdne systémy jednotlivých krajín, ako sa to správne navrhuje v texte, ktorý je predmetom tohto stanoviska.

4.4   Ochrana osobných údajov

4.4.1   Smernica o informáciách verejného sektora obsahuje ustanovenie o osobných údajoch (článok 1. ods. 4), v ktorom sa uvádza, že táto smernica „sa nedotýka a žiadnym spôsobom neovplyvňuje úroveň ochrany jednotlivcov z hľadiska spracovávania osobných údajov podľa ustanovení právnych predpisov Únie a členských štátov a nemení najmä povinnosti a práva stanovené v smernici 95/46/ES“ (10).

4.4.2   Toto ustanovenie je správne, ale vzhľadom na dôležitosť tejto otázky a neustály technologický rozvoj by sa mal na tento aspekt klásť väčší dôraz, pretože vyvoláva rôzne otázky, ako je napríklad: oprávnenosť verejného šírenia, mimoriadna ochrana citlivých údajov, presun údajov do tretích krajín a zásada účelovosti. EHSV súhlasí s názorom pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov, že pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov, mala by sa v texte uviesť požiadavka, aby verejné orgány dôsledne posudzovali jednotlivé situácie v snahe zabezpečiť, že právo na ochranu súkromia a právo verejnosti na prístup k informáciám budú v rovnováhe  (11).

---

(1)  Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90.

(2)  Vickeryho správa obsahuje podrobnú analýzu v tejto súvislosti. Review of Recent Studies on PSI Re-Use and Related Market Developments, final version, Graham Vickery, 2010, http://ec.europa.eu/information_society/policy/psi/docs/pdfs/report/final_version_study_psi.docx.

(3)  Odporúčanie prijaté 17. – 18. júna 2008 v Soule.

(4)  Oznámenie Komisie Otvorený prístup k údajom – Motor inovácie, rastu a transparentnej správy vecí verejných, COM(2011) 882 final, Brusel, 12. 12. 2011.

(5)  Článok 1 ods. 3.

(6)  Stanovisko EHSV o komerčnom využití dokumentov verejného sektora [pozn. prekl.: neexistuje v slovenskom znení], Ú. v. EÚ C 85, 8.4.2003, s. 25.

(7)  Vo Vickeryho správe sa uvádza 13 oblastí, ktoré obsahujú množstvo ďalších okruhov.

(8)  Deloitte, Pricing of PSI Study, Luxemburg, 2011. http://ec.europa.eu/information_society/policy/psi/docs/pdfs/minutes_psi_group_meetings/presentations/15th/03_01_study_economic_deloitte.pdf.

(9)  Rozsudok z 9. marca 2010 (vec C-518/07).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(11)  http://ec.europa.eu/justice/policies/privacy/docs/wpdocs/2003/wp83_en.pdf.

---