EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011AE1850

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2010“ [KOM(2011) 328 v konečnom znení]

Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012, p. 25–29 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/25


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2010“

[KOM(2011) 328 v konečnom znení]

2012/C 43/06

Spravodajca: Paulo BARROS VALE

Európska komisia sa 6. júna 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

Správa Komisie – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2010

KOM(2011) 328 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 116 hlasmi za, pričom 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie a závery

1.1   EHSV každý rok vyhodnocuje správu Komisie o politike hospodárskej súťaže, pričom využíva príležitosť na predloženie pripomienok a odporúčaní, ktoré orgány postupom času vzali do úvahy, čo prispelo k rôznym úpravám, ktoré, ako sme mali možnosť vidieť, viedli k zvýšeniu efektivity. Túto analýzu vykonávame v čase, keď európsky projekt čelí veľkým výzvam vzhľadom na riziko fragmentácie, alebo – podľa názoru mnohých – ohrozenie mimoriadnej integrácie, ktorá bola dosiahnutá len pred polstoročím. Európanom sa v rozmedzí dvoch generácií podarilo zaistiť znamenité obdobie mieru a prosperity, založené na solidarite medzi krajinami a regiónmi, ako aj dlhodobom procese vytvárania spoločných politík. V tomto kontexte bolo potrebné vybrať si medzi nepredvídateľným poklesom alebo historickým pokrokom, a v tejto súvislosti je potrebné zamerať sa na rôzne európske politiky, najmä na politiku hospodárskej súťaže. Prípadný opätovný presun politík do právomoci jednotlivých štátov v dôsledku krízy a možné konflikty medzi členskými štátmi, vrátane zásahov vlády do hospodárstva prostredníctvom ochranných opatrení, sú scenáre, ktoré by mohli vážne ovplyvniť vnútorný trh a politiku hospodárskej súťaže – ktorá, aspoň interne, preukázala svoju značnú hodnotu.

1.2   Táto posledná správa sa týka jej 40. výročia, pričom poukazuje na kľúčové udalosti v politike hospodárskej súťaže a jej význam pri dosahovaní cieľov EÚ: budovanie jednotného trhu, jeho fungovanie v prospech spotrebiteľov ako skupiny, ktorá z neho môže mať najväčší prínos, a dosiahnutie konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva. EHSV blahoželá Komisii k tejto správe a výsledkom, ktoré dosiahla za vyše 40 rokov, ale poznamenáva, že pôsobí ako dokument, ktorý chváli činnosť Komisie, ktorá – ako sa v správe uvádza – si od súčasných problémov drží odstup. Tento dokument je iste pozitívny, ale bolo by užitočnejšie, keby namiesto samochvály obsahoval analýzu a posúdenie prínosov a nedostatkov vykonanej činnosti, či dokonca aj komparatívnu analýzu porovnávajúcu členské štáty EÚ a iné relevantné krajiny. Toto 40. výročie mohlo byť pre Komisiu jedinečnou príležitosťou, aby na základe dôkladnej analýzy histórie navrhla modernizáciu a rozšírenie politiky hospodárskej súťaže posúdením vývoja zapríčineného nárastom globalizácie a analýzou škodlivých vplyvov transformácie a relokácií na Európu v dôsledku nekontrolovaného využívania ľudských, materiálnych a prírodných zdrojov v tých častiach sveta, ktoré neuznávajú rovnaké hodnoty ako európske spoločnosti, ale využívajú kúpnu silu, ktorú bola Európa schopná zabezpečiť pre svojich občanov.

1.3   Počas roku 2010 mala hospodárska a finančná kríza aj naďalej silný dosah, navyše došlo aj ku kríze štátneho dlhu. EHSV upozorňuje, že pokračovanie krízy a dočasné opatrenia na boj proti nej môžu narušiť hospodársku súťaž, a poukazuje na význam jej prísnej kontroly a na čo najskoršie vykonanie príslušných náprav. Je dôležité monitorovať vykonávanie národných plánov hospodárskej obnovy a ich vplyv na hospodársku súťaž, a to prostredníctvom vyhodnotenia prijatých opatrení: to je jediný spôsob, ako zabezpečiť informované rozhodovanie o budúcnosti dočasných protikrízových opatrení, ktoré sú stále platné.

1.4   EHSV víta vývoj v oblasti medzinárodnej spolupráce, ale opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaistiť spravodlivý zahraničný obchod, v rámci ktorého by tretie krajiny nezneužívali liberalizáciu obchodu prostredníctvom sociálneho alebo environmentálneho dampingu. Je nevyhnutné zaručiť dodržiavanie medzinárodných pravidiel spravodlivého obchodu a základných pravidiel na ochranu životného prostredia, ako aj slobody usadiť sa a zakladať podnikateľské združenia, pričom v tejto súvislosti musí Európa zohrávať kľúčovú úlohu. Európska únia musí zabezpečiť aj dôsledné uplatňovanie pravidiel WTO namierené proti všetkým opatreniam, ktoré by mohli brániť prístupu európskych podnikov na rôzne trhy, a to vypracovaním pravidiel na podporu rovnakých príležitostí bez ohľadu na ich veľkosť, umiestnenie alebo daňový rámec. Politika hospodárskej súťaže EÚ potrebuje vstúpiť do novej fázy, stanoviť si nové priority, definovať nové nástroje a prijať účinnejšie opatrenia v oblasti obchodu s krajinami mimo EÚ. EHSV by chcel vyjadril svoje sklamanie nad tým, že jeho predchádzajúce výzvy v tejto oblasti neviedli k modernizácii a rozšíreniu prístupu EÚ v tejto oblasti.

1.5   Vo všetkých aspektoch musí byť zabezpečené dôsledné dodržiavanie základných dohovorov MOP týkajúcich sa práv a slobôd odborových zväzov, detskej práce, neľudských pracovných podmienok a práva na štrajk. Na vnútornej úrovni sa musia zharmonizovať vnútroštátne právne predpisy členských štátov v oblasti zamestnanosti a rovnakých príležitostí s cieľom predísť narušeniu hospodárskej súťaže. Pracovnému trhu, ktorý bol ťažko postihnutý krízou, treba venovať mimoriadnu pozornosť, aby bolo možné dosiahnuť cieľ inkluzívneho rastu, ktorý je prioritou stratégie Európa 2020, a to prostredníctvom podpory zachovania a vytvárania pracovných miest a mobility.

1.6   Vývoj súvisiaci so stratégiou Európa 2020, ktorého nástroje a napredovanie sa v správe spomínajú, je zrejmý. Upozorňuje sa na riziká liberalizácie odvetvia energetiky týkajúce sa kvality a kontinuity dodávok a cien. Pokiaľ ide o Digitálnu agendu, dôraz sa kladie na význam zvyšovania úrovne znalostí prevádzkovateľov a užívateľov elektronických komunikačných služieb, aby mohli čo najlepšie využiť úsilie vynaložené v tejto oblasti.

1.7   Svoju úlohu zohrali aj špekulácie s cenami surovín, hoci správa sa o tejto skutočnosti vôbec nezmieňuje. Zásadný význam má monitorovanie trhu vytváraním alebo používaním nástrojov, ktoré pomôžu kontrolovať kolísanie cien a minimalizovať dosah na hospodársku súťaž.

1.8   EHSV vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že národné orgány pre hospodársku súťaž nedokážu vykonávať svoju úlohu regulátora v niektorých odvetviach, v ktorých sú ceny výrazne ovplyvňované cenami surovín, a v ktorých má zvýšenie cien surovín priamy a okamžitý vplyv na konečnú cenu, pričom ich zníženie nemá opačný účinok. Vzhľadom na ich blízkosť k trhu musia tieto orgány slúžiť ako kľúčový nástroj na intervenciu v oblasti politiky hospodárskej súťaže, pričom svoju činnosť musia zameriavať na regionálne trhy.

1.9   Chceli by sme upozorniť na význam dohľadu národných orgánov pre hospodársku súťaž v rozsiahlom odvetví maloobchodu, v ktorom môže rokovacia sila veľkých ekonomických skupín viesť k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže vyplývajúcemu zo zneužívania dominantného postavenia. Podniky sa síce môžu slobodne rozhodnúť, akým spôsobom budú distribuovať svoje výrobky, existuje však dôvod obávať sa, že v praxi sa dohody uzatvárajú s tým, že ceny stanovujú veľkí odberatelia, čo je v jasnom rozpore s predpismi a pravidlami vyrovnaných síl pri vyjednávaní, ktoré môže postupne viesť k zničeniu výrobného odvetvia a malých veľkoobchodníkov i maloobchodníkov.

1.10   V súvislosti s iniciatívou uvedenou v Bielej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES z roku 2008 sa nedosiahol žiadny významný pokrok a práva spotrebiteľov sú v tejto oblasti ešte menej chránené vzhľadom na čoraz častejšie porušovanie ich práv, ktoré ostáva nepotrestané. V tejto oblasti musia byť urýchlene vypracované potrebné legislatívne návrhy EÚ s cieľom zaručiť účinnú nápravu kolektívnych alebo rozptýlených škôd. Spravodlivý obchod a spravodlivá hospodárska súťaž majú pre spotrebiteľov zásadný význam. Ak majú byť zaručené práva spotrebiteľov, musia byť poskytované informácie o kvalite produktov a služieb relevantné a musí byť uľahčené podávanie reklamácií.

1.11   Výbor víta snahu o vytvorenie európskeho patentu ako nástroja na zjednodušenie prístupu k ochrane vlastníctva, ktorý je dôležitým stimulom na investície do výskumu a inovácií, a dúfa, že v súvislosti s prijatím tohto nového systému na ochranu vlastníctva bude dosiahnutý všeobecný konsenzus.

1.12   Samoregulácia môže byť účinným mechanizmom na stimuláciu rozvoja určitých trhov, ktorý podporuje spravodlivý obchod. Preukázala sa už ako nástroj na riešenie dôsledkov rozvoja trhov a ich produktov a služieb, ktorý je účinnejší a flexibilnejší než zavádzanie niektorých pravidiel a predpisov. Správa Komisie sa o tejto možnosti, ktorá by sa mala preskúmať a zvážiť, nezmieňuje.

1.13   V prípade okrajových a ostrovných regiónov EÚ sú náklady na dopravu súvisiace s prístupom na centrálne trhy často prekážkou zdravej hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi z týchto oblastí a ich konkurentmi z výhodnejších lokalít. Pre takéto prípady bude potrebné vytvoriť mechanizmy náhrady a nástroje podporujúce rovnaké príležitosti.

1.14   EHSV víta zámer Komisie presadzovať zmeny v správe o politike hospodárskej súťaže, a to konkrétne upustenie od modelu výpočtu bodov so všeobecne známymi informáciami k odpovedaniu na rôzne požiadavky výboru. Je potrebné zdôrazniť význam strategickejšej vízie obsahu správy, ktorá umožňuje a podporuje diskusiu o politike hospodárskej súťaže, a nie o práve hospodárskej súťaže.

1.15   EHSV sa však zamýšľa nad tým, že správa Európskej komisie sa nezmieňuje o potrebe, aby verejné orgány, ktoré sa uchádzajú o verejné zákazky otvorené podnikom zo súkromného sektora, dodržiavali v súlade s európskymi zmluvami pravidlá hospodárskej súťaže.

2.   Obsah správy za rok 2010

2.1   Správa je rozdelená na 6 častí: nástroje politiky hospodárskej súťaže, realizácia tejto politiky v jednotlivých odvetviach, Európska sieť pre hospodársku súťaž a spolupráca s vnútroštátnymi súdmi, medzinárodné aktivity, iniciatívy zahŕňajúce organizácie zastupujúce spotrebiteľov a medziinštitucionálna spolupráca.

2.2   Nástroje

2.2.1   Následné kroky po implementácii dočasného krízového rámca štátnej pomoci

2.2.1.1   V reakcii na problémy, ktorým čelí finančný sektor v dôsledku krízy štátneho dlhu, sa predĺžilo uplatňovanie podporných opatrení v záujme zjednodušenia prístupu bánk k financovaniu. Vydávanie štátnych záruk na uľahčenie tohto prístupu sa ukázalo ako účinný nástroj.

2.2.1.2   Predĺžila sa aj pôsobnosť podporných opatrení na zjednodušenie prístupu podnikov k úverom, hoci sa to týka menšieho počtu opatrení a len pre MSP.

2.2.1.3   Je mimoriadne potrebné určiť vplyv a skutočný prínos týchto opatrení. Umožnilo by to posúdiť výhody a nevýhody poskytovania takejto podpory a jej vplyvu na hospodársku súťaž, ako aj význam pokračovania takejto pomoci v roku 2012.

2.2.2   Programy hospodárskeho prispôsobenia

2.2.2.1   Programy hospodárskeho prispôsobenia pre Grécko a Írsko zaviedli opatrenia v oblasti hospodárskej súťaže. V Grécku znamenali reformu národných orgánov pre hospodársku súťaž, liberalizáciu regulovaných povolaní a nový zákon o investíciách. V Írsku priniesli legislatívne zmeny zamerané na odstránenie obmedzení pre obchod a hospodársku súťaž v odvetviach, ktoré v súčasnosti chránia vnútroštátne právne predpisy.

2.2.2.2   Nadmerné zadlženie štátov je samozrejme jedným zo zdrojov narušenia hospodárskej súťaže, pretože podporuje činnosť niektorých hospodárskych subjektov. Po druhé skutočnosť, že občania sú nútení vynakladať väčšie úsilie nevyhnutné na vyváženie verejných financií, ich stavia v porovnaní s inými do slabšej pozície. Podpora Grécku a Írsku musí spolu s podporou Portugalsku pokračovať, čo si vyžaduje veľkú pozornosť, pokiaľ ide o možný vplyv týchto opatrení na narušenie hospodárskej súťaže.

2.2.3   Uplatňovanie antitrustových opatrení

2.2.3.1   Uplatňovanie antitrustových opatrení bolo intenzívne, pretože Komisia uskutočnila zmeny v nariadeniach o skupinových výnimkách, a to vertikálne aj horizontálne.

2.2.3.2   V kontexte Bielej knihy o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES z roku 2008 sa v protiklade k tomu, čo žiadal EHSV vo viacerých stanoviskách, a to vytvorenie kolektívneho konania o odškodnení a náhrade škody (kolektívna žaloba na úrovni EÚ), dospelo k rozhodnutiu začať novú verejnú diskusiu, od ktorej sa neočakáva, že pomôže určiť súbor spoločných zásad, ktoré by sa mali zohľadniť pri vypracúvaní legislatívnych návrhov týkajúcich sa kolektívneho odškodňovania. V tejto súvislosti je potrebné urýchlene nájsť legislatívne riešenia zamerané na ochranu spotrebiteľov a podnikov.

2.2.3.3   Za zmienku stojí uloženie pokút 70 podnikom (o 27 viac ako v roku 2009) v dôsledku siedmich rozhodnutí o karteloch, a prijatie prvého protimonopolného rozhodnutia na trhu so zdravotníckymi službami.

2.2.3.4   Boj proti zneužívaniu dominantného postavenia viedol v odvetví energetiky k štyrom rozhodnutiam a k začatiu niekoľkých konaní v odvetví informačných a komunikačných technológií (IKT).

2.2.4   Kontrola fúzií

V dôsledku hospodárskej krízy bol počet fúzií v priebehu roka 2010 relatívne nízky. Komisii bolo oznámených 274 transakcií; bolo vydaných 16 podmienečných rozhodnutí a nerozhodlo sa o žiadnom zákaze.

2.2.5   Kontrola štátnej pomoci

2.2.5.1   Väčšina pomoci schválenej v roku 2010 súvisela s horizontálnymi cieľmi európskeho záujmu (kultúra a zachovanie kultúrneho dedičstva, regionálna súdržnosť, ochrana životného prostredia, výskum, vývoj a inovácie a náhrada škôd spôsobených prírodnou katastrofou).

2.2.5.2   Výbor by chcel upozorniť na zverejnenie príručky o presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi, ktorá má pomôcť národným sudcom pri ich práci. Táto príručka bola vydaná v reakcii na nárast počtu prípadov týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré boli predložené národným súdom.

2.3   Vývoj v jednotlivých odvetviach

2.3.1   V odvetví finančných služieb bola hlavnou činnosťou v oblasti hospodárskej súťaže implementácia dočasného regulačného rámca pre tento sektor. Preskúmal sa menší počet prípadov fúzií a týkali sa podmienok reštrukturalizácie pre poskytovanie štátnej pomoci. Snaha o dosiahnutie finančnej stabilizácie je nevyhnutná a musí pokračovať aj naďalej, aj keď nemožno podceniť hrozbu, ktorú predstavujú riziká špekulácií na trhu, aby sa predišlo rovnakej situácii, k akej došlo v USA.

Na základe predchádzajúcej činnosti sa Komisia rozhodla, že záväzky spoločnosti Visa o mnohostranne dohodnutých výmenných poplatkoch (MIF) budú záväzné.

2.3.2   V novembri 2010 bola predstavená energetická stratégia na nasledujúcich desať rokov v rámci stratégie Európa 2020, ktorá bola zameraná na vytvorenie jednotného trhu v odvetví energetiky. Vytvorenie otvoreného a konkurencieschopného trhu v tomto odvetví je pre spotrebiteľov nepochybne prínosom, treba však poukázať na obavy spotrebiteľov týkajúce sa kvality a plynulosti dodávok energie, najmä v prípadoch, keď službu poskytujú spoločnosti, ktoré majú sídlo mimo danej krajiny.

Aj naďalej boli stimulované opatrenia týkajúce sa výroby energie z obnoviteľných zdrojov, úspory energie a sanácie kontaminovaných miest, a to v súlade s cieľmi v oblasti klímy a energetiky, stanovenými v stratégii Európa 2020.

2.3.3   Komisia spustila Digitálnu agendu pre Európu, ktorá je súčasťou stratégie Európa 2020 a jej hlavným cieľom je vytvorenie jednotného trhu pre telekomunikačné služby s osobitným dôrazom na zjednotenie cien roamingových služieb s vnútroštátnymi sadzbami a sprístupnenie širokopásmového pripojenia pre všetkých európskych občanov. Veľkou výzvou je dosiahnuť rovnováhu v hospodárskej súťaži medzi prevádzkovateľmi elektronického obchodu a malými podnikmi a chrániť spotrebiteľov pred nečestnými praktikami. Musí sa zvýšiť dôvera spotrebiteľov v legitimitu prevádzkovateľov, bezpečnosť platieb a ochranu osobných údajov.

2.3.4   Na trhu IKT sa činnosť Komisie zameriavala na poskytovanie usmernení týkajúcich sa dohôd o spolupráci ako prostriedku na podporu hospodárskej súťaže na trhu, čím prispela k plneniu jedného z cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je sprístupnenie efektívnych výrobkov a služieb. V tejto oblasti je potrebné venovať pozornosť odbornému vzdelávaniu a zlepšovaniu zručností operátorov a koncových užívateľov.

2.3.5   Pokiaľ ide o médiá, Komisia naďalej monitorovala prechod z analógového vysielania na digitálny systém.

2.3.6   Vzhľadom na naliehavú potrebu vytvoriť patent Spoločenstva, pokračuje činnosť v oblasti vytvárania systému jednotného patentu EÚ pre farmaceutický priemysel. Oznámená bola aj revízia „smernice o transparentnosti“, ktorá ustanovuje kritériá určovania cien a úhrad pre farmaceutické špeciality.

2.3.7   V odvetví zdravotnej starostlivosti sa preskúmali rôzne sťažnosti, ktoré podali súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti proti nespravodlivému zaobchádzaniu v porovnaní s verejnými poskytovateľmi. O výsledkoch týchto sťažností sa však už nič neuvádza.

2.3.8   Pre odvetvie dopravy, ktoré bolo ťažko postihnuté krízou v roku 2009, bol rok 2010 rokom obnovy, pretože ceny sa vo veľkej miere vrátili na úroveň pred krízou.

2.3.8.1   V sektore leteckej dopravy boli záväzky leteckých spoločností British Airways, American Airlines a Iberia týkajúce sa transatlantických letov vyhlásené za právne záväzné, a fúzie medzi British Airways a Iberia a medzi United Airlines a Continental Airlines boli schválené.

2.3.8.2   V železničnej a pozemnej doprave bol v záujme posilnenia hospodárskej súťaže prijatý návrh na prepracovanie prvého železničného balíka, a to vytvorením jednotného európskeho železničného priestoru.

2.3.8.3   Pokiaľ ide o námornú dopravu, bola na základe usmernení pre toto odvetvie, ako aj usmernení o doplnkovej pomoci schválená pomoc pre projekt „Námorné diaľnice“. Cieľom je odkloniť cestnú dopravu medzi Francúzskom a Španielskom. Komisia sa takisto rozhodla vypracovať štúdiu o fungovaní prístavov a verejnom financovaní ich infraštruktúry.

2.3.9   Konečný termín pre úplné otvorenie trhu s poštovými službami bol predĺžený jedenástim členským štátom a Komisia naďalej monitorovala liberalizáciu, aby sa zabezpečilo, že poskytovatelia tejto verejnej služby nebudú mať žiadnu nespravodlivú výhodu.

2.3.10   Hlavným cieľom v oblasti hospodárskej súťaže v automobilovom priemysle je nevyhnutná reštrukturalizácia sektora a podpora vývoja ekologickejších automobilov.

Bolo prijaté nariadenie o vertikálnych skupinových výnimkách a pre popredajný servis a predaj nových vozidiel, ktoré sa týka výrobcov automobilov a autorizovaných predajcov, servisy a distribútorov náhradných dielov; v automobilovom priemysle bolo schválených aj 15 fúzií.

2.3.11   V reakcii na problémy v oblasti hospodárskej súťaže vyplývajúce z nerovnocennej rokovacej sily medzi dodávateľmi a odberateľmi bolo vytvorené fórum na vysokej úrovni na zlepšenie fungovania potravinového reťazca.

V tomto odvetví čoraz viac dominujú veľké skupiny, a to zreteľne na úkor malých živnostníkov, ktorí im nemôžu konkurovať cenami, ako aj na úkor maloobchodníkov, výrobcov a distribútorov, ktorých predajné marže sa na základe tlaku týchto veľkých skupín znižujú. Národné orgány pre hospodársku súťaž nevykonávajú v tomto sektore dostatok preventívnych opatrení týkajúcich sa možného zneužívania dominantného postavenia, ktoré je pre trh veľmi škodlivé. Nestačí len poukázať na príklady osvedčených postupov: namiesto toho by sa mali prijať opatrenia zamerané na dohľad a ukladanie sankcií, ktoré podporujú predchádzanie zneužívania dominantného postavenia.

2.4   Európska sieť pre hospodársku súťaž a spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

Európska sieť pre hospodársku súťaž bola aj naďalej aktívna, pričom svoj význam zdôraznila v diskusiách a výmene najlepších postupov pri presadzovaní pravidiel zamedzujúcich nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Bola zriadená pracovná skupina pre fúzie a vykonala sa revízia nariadení o skupinových výnimkách a sprievodných usmernení týkajúcich sa horizontálnych dohôd a vertikálnych obmedzení.

2.5   Medzinárodné aktivity

2.5.1   Napredovali práce v oblasti medzinárodnej spolupráce v súvislosti s hospodárskou súťažou a Komisia bola aj naďalej účastníkom Medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž a vo výbore OECD pre hospodársku súťaž. Spolupráca s USA bola intenzívna a začali sa rokovania týkajúce sa hospodárskej súťaže so Švajčiarskou konfederáciou. Za zmienku stojí priorita spolupráce s Čínou a rokovania v oblasti protimonopolného zákona, ako aj aktivity GR pre hospodársku súťaž s Indiou v oblasti kontroly obmedzujúcich postupov, zneužívania dominantného postavenia a fúzií.

2.5.2   Začali sa aj prístupové rokovania s Chorvátskom o kapitole venovanej hospodárskej súťaži a turecký parlament prijal zákon o štátnej pomoci.

2.6   Dialóg s organizáciami zastupujúcimi spotrebiteľov a zainteresovanými stranami

2.6.1   Na internetovej stránke GR pre hospodársku súťaž bola v každom úradnom jazyku sprístupnená stránka pre spotrebiteľov, ktorá vysvetľuje úlohu politiky hospodárskej súťaže a jej hlavné iniciatívy a ciele.

2.6.2   Európska poradná skupina spotrebiteľov vydala stanovisko k žalobám o náhradu škody a bola s ňou konzultovaná otázka vertikálnych obmedzení.

2.7   Medziinštitucionálna spolupráca

2.7.1   V októbri nadobudla účinnosť nová rámcová dohoda medzi Európskym parlamentom a Komisiou.

2.7.2   Európsky parlament prijal uznesenie o Správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008, nariadení o skupinových výnimkách v odvetví motorových vozidiel, horizontálnych dohodách a rozhodnutí Rady o štátnej pomoci na uzavretie uhoľných baní neschopných konkurencie.

2.7.3   Komisia informovala Radu o iniciatívach v oblasti hospodárskej súťaže, s osobitným dôrazom na pravidlá štátnej pomoci v kontexte krízy.

2.7.4   EHSV prispel do oblasti hospodárskej politiky tým, že prijal stanoviská o Správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2008, uhoľných baniach neschopných konkurencie, lodiarstve a nariadení o skupinových výnimkách pre motorové vozidlá.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


Top