15.2.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/20

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“

[KOM(2011) 152 v konečnom znení]

2012/C 43/05

Spravodajca: Edgardo Maria IOZIA

Európska komisia sa 4. apríla 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument nazvaný

„Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“

KOM(2011) 152 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 10. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. – 8. decembra 2011 (schôdza zo 7. decembra 2011) prijal 174 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 8 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV uznáva, že kozmický priestor je nenahraditeľným a strategickým zdrojom možností, ako uspokojiť potreby EÚ v sociálnej a hospodárskej sfére a tiež v oblasti bezpečnosti, podnecuje rast a inováciu, dokáže vytvárať bohatstvo vďaka vysokokvalifikovaným pracovným miestam, inovačným službám a trhovým príležitostiam, ktoré ponúka aj v iných priemyselných sektoroch, ako aj vďaka podpore výskumu, ktorý vytvára inovácie pre priemysel.

1.2   EHSV uznáva význam kozmického priemyslu, ktorý je konkurencieschopný a zahŕňa celý hodnotový reťazec od konštruktérskej fázy, cez spustenie, operačnú časť až po služby.

1.3   EHSV uznáva, že politika v kozmickom sektore je právomocou, o ktorú sa EÚ delí s členskými štátmi, ktoré v tejto oblasti realizujú aj vlastné iniciatívy. Výbor vyzýva, aby sa posilnilo partnerstvo s členskými štátmi, vrátane tých, ktoré nie sú členmi Európskej vesmírnej agentúry (ESA), s cieľom skoordinovať politiku a právomoci jednotlivých aktérov v kozmickom sektore. Malo by sa tiež preskúmať, či by sa štáty, ktoré nie sú členmi ESA, nemohli zúčastňovať na programoch spolupráce, ako je Medzinárodná vesmírna stanica (ISS).

1.4   EHSV teda víta úsilie posilniť základy, na ktorých spočíva európska politika v oblasti kozmického priestoru, tým, že sa táto politika dá do súvislosti so základnými textami EÚ, vďaka ustanoveniam Lisabonskej zmluvy v tejto oblasti, ako aj s európskou priemyselnou politikou, vďaka stratégii Európa 2020, a s oblasťou výskumu a inovácie, prostredníctvom iniciatívy Horizont 2020.

1.5   Keďže program globálneho monitorovania GMES je základným pilierom úsilia o zachovanie európskej sebestačnosti pri zbere údajov a informácií o Zemi, či už v reálnom čase alebo na základe historických súborov zachytávajúcich desaťročné obdobia, s cieľom zabezpečiť monitorovanie a bezpečnosť životného prostredia a územia a pochopiť niektoré mechanizmy, ktoré zapríčiňujú klimatické zmeny, EHSV je veľmi znepokojený skutočnosťou, že rozpočet programu GMES nebol zahrnutý do viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, a žiada, aby Komisia vyčlenila potrebné finančné prostriedky, a tak zabránila kolapsu tohto programu.

1.6   EHSV berie na vedomie ústrednú úlohu, ktorú zohráva Európska vesmírna agentúra (European Space Agency, ESA), ako studnica poznatkov a schopností EÚ v technickej a vedeckej oblasti, ako aj v oblasti riadenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinného riadenia vesmírnych programov.

1.7   Ďalšími dôležitými organizáciami sú EUMETSAT, operačná organizácia, ktorá poskytuje meteorologické údaje, Európska environmentálna agentúra (1) (EEA) a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (2) (ECMWF).

1.8   EHSV zdôrazňuje, že kozmický priestor má rozhodujúci prínos pre bezpečnosť a obranu. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne prihliadať na požiadavky spoločnej obrannej politiky, a to aj rozvojom nových programov spolupráce a infraštruktúry (3).

1.9   EHSV uznáva, že je nevyhnutné chrániť hodnotu európskej kozmickej infraštruktúry zavedením systému dohľadu nad kozmickým priestorom (Space Situational Awareness, SSA).

1.10   V oblasti výskumu a využívania kozmického priestoru je nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu s dlhodobými partnermi EÚ, ako sú USA, Rusko a Japonsko, a usilovať sa prípadne uzatvoriť bilaterálne dohody s novými rýchlo sa rozvíjajúcimi veľmocami v kozmickom sektore, ako sú Čína, India a Brazília.

1.11   Medzinárodná spolupráca v kozmickom sektore je kľúčovým faktorom, ktorý umožňuje nielen propagovať európske technológie a služby, ale aj šíriť sociálne a ľudské hodnoty.

1.12   Výskum patrí medzi základné európske hodnoty a okrem toho je rozhodujúci aj pre rozvoj európskej sebestačnosti v oblasti základných podporných technológií, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bol európsky priemysel na svetovom trhu konkurencieschopný.

1.13   EÚ musí efektívnejšie investovať do oblasti výskumu prostredníctvom vytvorenia spoločného strategického rámca EÚ na financovanie výskumu a inovácií.

2.   Úvod

2.1   V oznámení, ktoré je predmetom tohto stanoviska, sa vymedzuje legislatívny rámec a hospodársky, sociálny a strategický kontext európskej politiky v oblasti kozmického priestoru tým, že sa táto politika dáva do súvislosti so základmi, na ktorých spočíva Európska únia: s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, európskou priemyselnou politikou a politikou v oblasti výskumu, ako aj spoločnou obrannou politikou.

2.2   Oznámenie vytyčuje prioritné opatrenia politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, opisuje jej medzinárodný rozmer a analyzuje jej požiadavky z hľadiska riadenia, čím vytvára priestor pre vypracovanie a realizáciu európskeho vesmírneho programu.

2.3   V oznámení sa uvádza, že Komisia predloží v roku 2011 návrh týkajúci sa európskeho vesmírneho programu a vypracuje potrebné opatrenia na realizáciu navrhnutej stratégie (priemyselná politika, organizácia činnosti v oblasti kozmického priestoru).

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Kozmický sektor predstavuje približne 1 % rozpočtu Únie a približne 5 % objemu európskeho leteckého a kozmického priemyslu.

3.2   Komisia i Európsky parlament v súčasnosti plne uznávajú hospodársky, strategický a spoločenský význam kozmického sektora napriek jeho relatívne malým rozmerom: je nepredstaviteľné, že by sa Európa stala priestorom blahobytu bez toho, aby čerpala podporu a impulzy zo svojho vedúceho postavenia v kozmickom sektore, ktorý nielenže priaznivo vplýva na hospodárstvo (v priemere dvojnásobok investovanej sumy, dokonca niekedy až 4,5-násobok, ako v prípade Nórska [zdroj: OECD 2011]), ale vytvára aj množstvo nenahraditeľných aplikácií zásadného spoločenského významu v oblastiach, ako je meteorológia, navigácia, určovanie polohy, kontrola leteckej a lodnej dopravy, riadenie poľnohospodárstva a správa územia, humanitné zásahy a zvládanie prírodných katastrof, národná bezpečnosť, kontrola hraníc (a to je len niekoľko príkladov).

3.3   V obdobiach hospodárskych ťažkostí, ako je súčasná kríza, by odliv investícií z tohto sektora priniesol len úplne zanedbateľné výhody z hľadiska celkových úspor, zároveň by však zanechal vážne následky v podobe straty vedeckých znalostí a priemyselných schopností, ktoré Európa nadobudla v tomto strategickom sektore v uplynulých desaťročiach.

3.4   Dosiahnuť sebestačnosť Európy v oblasti kľúčových podporných technológií a jej nezávislý prístup ku kozmickému priestoru sú ciele prvoradého významu, ktoré si vyžadujú aktívnu podporu.

3.5   Vzhľadom na to, že do kozmického sektora vstupujú nové krajiny, ako Čína, India, Brazília atď., Európa musí mať strategický plán, aby si udržala svoje významné postavenie v tomto sektore a nestratila dôveryhodnosť v očiach svojich hlavných partnerov, predovšetkým USA a Ruska.

3.6   Rozsiahle hlavné programy, GMES a Galileo, sú pre Európu nástrojom, ktorý jej umožní byť i naďalej hnacou silou v strategických sektoroch súvisiacich s využívaním systémov satelitnej navigácie a služieb vyplývajúcich z pozorovania Zeme.

3.7   Vyriešiť problém financovania programu GMES je prioritnou otázkou, ktorú nemožno odkladať, pretože vzniká konkrétne riziko, že európske investície, ktoré boli za uplynulé desaťročie nasmerované do tejto čoraz strategickejšej oblasti pozorovania Zeme, vyjdú navnivoč, a tým pripravia Európu, jej priemysel a výskum, o ťažko vydobyté vedúce postavenie.

3.8   Aj programy prieskumu kozmického priestoru, ktoré ponúkajú možnosti na testovanie technológií budúcnosti, by mohla ohroziť súčasná finančná kríza v členských štátoch Únie. Preto je potrebné venovať náležitú pozornosť zachovaniu kontinuity v tomto sektore.

3.9   V tabuľke 1 sú uvedené príklady (údaje nie sú úplné, slúžia iba na ilustráciu) výšky investícií do kozmického sektora v niektorých krajinách EÚ, ktoré sú zároveň členmi ESA, v roku 2009. Tieto investície zodpovedajú priemerne podielu HDP v rozpätí od 0,01 % do 0,05 % (údaje za rok 2009, zdroj: OECD). V porovnaní s tým najväčšie veľmoci investujú podstatne vyšší podiel, a to konkrétne Čína 0,12 %, Rusko 0,20 % a USA 0,31 %. V prípade Ruska a Číny sa navyše tento údaj za obdobie 2005 –2009 zdvojnásobil. V Európe sa najvyšším percentuálnym podielom, vo výške 0,1 % HDP, vyznačuje Francúzsko (zdroj: OECD).

Tabuľka 1

Rozpočet vyčlenený na kozmický sektor v roku 2009 v krajinách, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do ESA

(v miliónoch EUR)
Krajina	Rozpočet na kozmický sektor (4)	Príspevok do ESA (5)
FR	1 960	(716)
DE	1 190	(648)
IT	685	(369)
UK	350	(269)
ES	190	(184)
BE	170	(161)
Celkový rozpočet ESA v roku 2009	3 600

3.10   ESA disponuje technickými znalosťami a schopnosťami potrebnými na plánovanie a realizáciu vesmírnych programov a stimulovanie rozvoja nových technológií a aplikácií. ESA sama prevádzkuje mnohé systémy vlastnej koncepcie, najmä tie, ktoré majú vedecký a výskumný charakter. Pokiaľ ide o infraštruktúru veľkých operačných programov ako Galileo a GMES, úlohu prevádzkovateľa by mala prevziať Európska komisia.

3.11   EUMETSAT je dôležitou súčasťou prevádzkových kapacít Európy.

3.12   Ďalšími medzivládnymi organizáciami sú Európska environmentálna agentúra (EEA) a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré sú zmluvnými stranami dohody o využívaní údajov a služieb GMES.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Európska politika v oblasti kozmického priestoru spočíva na viacerých pilieroch: jej právny rámec a kontext, do ktorého zapadá jej priemyselná politika, jej medzinárodný rozmer, jej riadenie, vzťahy so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou, ako aj primeraný a udržateľný systém financovania.

4.2   Právnym základom európskej politiky v oblasti kozmického priestoru sú ustanovenia Lisabonskej zmluvy.

4.2.1   Článok 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) udeľuje EÚ rozsiahle právomoci na stanovenie politiky v oblasti kozmického priestoru, a okrem toho odporúča zaviesť do praxe politické opatrenia v tejto oblasti zriadením európskeho vesmírneho programu.

4.2.2   Politiku EÚ v oblasti kozmického priestoru a program Galileo riadi priamo generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel (GR ENTR) Európskej komisie.

4.2.3   V nariadení, ktorým sa zriaďuje program GMES (6), sa stanovujú pravidlá jeho vykonávania a rozpočet pre jeho rozvoj a počiatočnú prevádzku na obdobie 2011 – 2013. Technickou koordináciou a realizáciou vesmírnej zložky programu GMES bola poverená agentúra ESA, ktorej môže v prípade potreby vypomôcť EUMETSAT.

4.3   Kontext priemyselnej politiky

4.3.1   Kozmický sektor tvorí približne 5 % leteckého a kozmického priemyslu v Európe (v ktorom svojím podielom 92 % dominuje letecký sektor). Letecký a kozmický sektor v Európe vyprodukoval celkovo približne 130 miliárd EUR, z ktorých 6 miliárd súviselo s kozmickým sektorom (údaje za rok 2008, zdroj: Ecorys Report to the EC). V leteckom a kozmickom sektore je zamestnaných okolo 375 tisíc osôb, z toho 31 000 pracuje v európskom kozmickom sektore (zdroj: OECD 2011), pre ktorý je príznačná vysoká odbornosť, čo sa prejavuje tým, že 35 % pracovníkov sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, inžinieri a riadiaci pracovníci.

4.3.2   Úloha kozmického priemyslu je z hľadiska inovácie, a to najmä pri vývoji nových technológií a materiálov, nenahraditeľná.

4.3.3   Európska politika v oblasti kozmického priestoru zapadá do priemyselného kontextu, ktorý vymedzuje stratégia Európa 2020.

4.3.4   Hlavná iniciatíva v rámci tejto stratégie, vymedzená v oznámení KOM(2010) 614 v konečnom znení/4, definuje vesmír ako „hnací motor pre inovácie a konkurencieschopnosť v prospech občanov“, pričom explicitne spomína programy Galileo/EGNOS a GMES ako stanovené programy, ktorých zavŕšenie a ďalšie pokračovanie po roku 2013 bude musieť byť predmetom legislatívnych návrhov v roku 2011 v súlade s celkovými návrhmi pre viacročný finančný rámec. Kozmické infraštruktúry sa pokladajú za nástroje, ktoré majú zásadný význam pre bezpečnosť občanov, a preto ich treba chrániť. Nástrojom dohľadu nad kozmickým priestorom je program SSA (Space Situational Awarenes – informovanosť o situácii vo vesmíre).

4.3.5   Satelitná komunikácia je kľúčovým odvetvím v oblasti kozmického priestoru, a navyše prispieva k plneniu cieľov Digitálnej agendy pre Európu tým, že pomáha zlepšovať dostupnosť širokopásmového pripojenia.

4.4   Medzinárodná spolupráca

4.4.1   Program GMES by sa mal podľa definície v nariadení, ktorým bol ustanovený, považovať za európsky príspevok k budovaniu globálneho systému systémov pozorovania Zeme (GEOSS) (7) vyvíjaný v rámci Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO) (8).

4.4.2   Partnerstvo uzavreté s Afrikou s využitím EGNOS, GMES a telekomunikačných infraštruktúr výrazne ovplyvní zásadné sektory, ako napr. riadenie zdrojov, bezpečnosť, kartografiu, geodéziu, telekomunikácie a informovanie.

4.4.3   Väčšina inštitucionálnych investícií v kozmickom sektore pochádza z krajín G7, ktoré v roku 2009 investovali 53 miliárd USD (zdroj: OECD). Len príspevok Spojených štátov pritom predstavuje až 44 miliárd USD, z ktorých 17 zodpovedá podielu NASA, zatiaľ čo všetky ostatné krajiny G7 (s výnimkou USA) spoločne poskytli zvyšných 9 miliárd USD.

4.4.4   Je zrejmé, že v kozmickom sektore sa popri tradičných protagonistoch, ako sú USA, Rusko a Japonsko, stávajú dôležitými aj nové mocnosti s rýchle sa rozvíjajúcim hospodárstvom, ako Brazília, India a Čína, ktorých rozpočty vyčlenené na tento sektor dosahujú celkovo 7,2 miliardy USD (9). Na porovnanie: rozpočet Ruskej federácie je 2,5 miliardy USD.

4.4.5   Na porovnanie: rozpočet ESA na rok 2009 bol 3,6 miliardy EUR (pozri aj tabuľku 1).

4.4.6   Európa presadzuje politiku „voľného a otvoreného“ šírenia údajov, ktorú uplatňuje ESA v programe GMES.

4.5   Riadenie

4.5.1   Na základe ustanovení článku 189 ZFEÚ „Únia nadviaže vhodné vzťahy s Európskou vesmírnou agentúrou“, okrem toho, že posilní svoje partnerstvo s členskými štátmi a bude koordinovať úsilie nevyhnutné na výskum a využívanie kozmického priestoru.

4.5.2   ESA je medzivládna organizácia, ktorá bude mať čoskoro 19 členských krajín. Členstvo v nej sa neobmedzuje len na členské štáty EÚ (členom agentúry je napríklad aj Švajčiarsko) alebo striktne európske krajiny (Kanada uzavrela s agentúrou partnerskú dohodu). Hospodárenie s prostriedkami ESA vychádza z princípu „geografickej návratnosti“ (Geographical Return), čo znamená, že sa členským štátom poskytnú priemyselné zákazky v rozsahu, ktorý je úmerný ich podielu účasti v ESA. Vďaka tomuto princípu sa doteraz podarilo získať veľký objem prostriedkov zo strany členských štátov. Personálne riadenie podlieha podobnému princípu primeranej návratnosti (fair return), hoci sa zdá, že predpoklady na to nie sú tak priamo opodstatnené ako tie, ktoré sa uplatňujú v prípade priemyselných zákaziek, keďže zamestnanci v zásade nemusia zastupovať národné záujmy alebo slúžiť im. Súčasnou tendenciou EÚ je totiž snaha prekonať princíp sumy národných záujmov v prospech európskej pridanej hodnoty (10). V prípade ESA a so zreteľom na vytvorenie európskeho vesmírneho plánu sa tento princíp zdá byť mimoriadne vhodný.

4.5.3   Spolupráca medzi ESA a EÚ je vymedzená rámcovou dohodou, ktorá nadobudla účinnosť v máji 2004 (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004). Európska komisia a ESA koordinujú svoju činnosť prostredníctvom spoločného sekretariátu zloženého z úradníkov Európskej komisie a exekutívy ESA. Členské štáty ESA a EÚ sa schádzajú na úrovni ministrov na zasadnutiach Rady pre kozmický priestor, spoločného zhromaždenia Rady Európskej únie a rady Európskej vesmírnej agentúry. Zasadnutie Rady pripravujú zástupcovia členských štátov v rámci skupiny na vysokej úrovni pre politiku v oblasti kozmického priestoru (High-level Space Policy Group, HSPG). ESA má styčný úrad v Bruseli, ktorého úlohou je uľahčovať kontakty s európskymi inštitúciami.

4.5.4   Rada pre kozmický priestor umožnila zatiaľ vybudovať pevné vzťahy medzi ESA a Komisiou.

4.5.5   EUMETSAT je medzivládna organizácia, ktorá má v súčasnosti 26 členských krajín. Jej rozhodovacím orgánom je rada zložená zo zástupcov meteorologických služieb z krajín, ktoré sú členmi organizácie. Tieto služby financujú činnosť organizácie EUMETSAT, pričom každý člen poskytuje príspevok úmerný hrubému národnému dôchodku svojej krajiny. V roku 2010 bol rozpočet tejto organizácie približne 300 miliónov EUR.

4.5.6   Ďalšími medzivládnymi organizáciami sú Európska environmentálna agentúra (EEA) a Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré sú zmluvnými stranami dohody o využívaní údajov a služieb GMES.

4.6   Výskum a inovácia

4.6.1   Výskum patrí medzi základné hodnoty európskej kultúry. Výskum a inovácia pomáhajú vytvárať pracovné miesta, zvyšovať blahobyt a zlepšovať kvalitu života. Činnosť v oblasti výskumu je tiež jedným z dôvodov sebestačnosti Európy v oblasti podporných technológií. Oblasť kozmického priestoru ponúka najlepšie možnosti na vytváranie kontaktov a väzieb medzi univerzitným výskumom, priemyselnou inováciou a rozvojom novátorských technológií.

4.6.2   Financovanie kozmického výskumu je súčasťou európskych systémov financovania výskumu. V oblasti aplikácií je však európsky vplyv nedostatočný, a preto sa treba usilovať, aby sa európsky výskumný potenciál pretavil do nových a inovačných aplikácií.

4.6.3   Výskumná činnosť EÚ je financovaná prevažne prostredníctvom siedmeho rámcového programu (2007 – 2013), ktorý má rozpočet vo výške 50,5 miliardy EUR, z čoho sú približne 3 % určené na kozmický priestor (=1,4 miliardy EUR).

4.6.4   Vo viacročnom finančnom rámci navrhnutom na roky 2014 – 2020 budú finančné prostriedky určené na výskum a inováciu spojené prostredníctvom spoločného strategického rámca pre výskum, inovácie a technologický vývoj (nazvaného Horizont 2020) a počas obdobia platnosti tohto strategického rámca (2014 – 2020) sa objem finančných prostriedkov na výskum zvýši na 80 miliárd EUR.

4.6.5   EÚ stanovila v stratégii Európa 2020 ambiciózny cieľ dosiahnuť, aby sa na výskum vynaložili 3 % HDP.

4.7   Spoločná bezpečnosť a obrana

4.7.1   Kozmické infraštruktúry poskytujú služby nevyhnutné pre bezpečnosť a obranu, ako to uznáva spoločná bezpečnostná a obranná politika, a to najmä pokiaľ ide o predchádzanie krízam a krízové riadenie.

4.7.2   Bezpečnosť kozmických infraštruktúr ohrozuje vesmírny odpad, ktorého je čoraz viac. ESA, za civilnú oblasť, a EDA, za vojenskú oblasť, začali programy Space Situational Awareness (SSA). EÚ pripravuje medzinárodný kódex správania pre činnosti v kozmickom priestore (Code of Conduct for Outer space activities).

4.8   Európsky vesmírny program – rozpočet

4.8.1   Komisia v predloženom oznámení zvažuje možnosť začleniť návrh týkajúci sa európskeho vesmírneho programu do viacročného finančného rámca z júna 2011. Návrh rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020 predložený v júni 2011 sa zameriava na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 (11).

4.8.2   Vo viacročnom finančnom rámci (VFR) návrh európskeho vesmírneho programu nie je jasne uvedený pod týmto názvom, ale pre programy GMES a Galileo sú stanovené tieto opatrenia:

—	VFR OKRUH 1: Inteligentný a inkluzívny rast, 7 miliárd EUR sa vyčleňuje na program Galileo,

—	MIMO VFR: na financovanie GMES je určených 5,8 miliardy EUR.

Tento návrh financovať GMES mimo VFR sa zdá byť jednoznačne v rozpore s odporúčaniami uvedenými v pracovnom dokumente úsekov Komisie SEC(2011) 868 v konečnom znení z 29. júna 2011, ktorý sprevádza oznámenie Rozpočet stratégie Európa 2020, ako aj so závermi Rady EÚ pre konkurencieschopnosť prijatými 31. mája 2011.

4.8.3   Treba sa zaoberať otázkou, ako zabezpečiť rozpočet určený na GMES, aby sme sa vyhli riziku, že prídeme o program, ktorý je nevyhnutný pre budúcu konkurencieschopnosť Európy v strategickej oblasti pozorovania Zeme a ktorý si doteraz vyžiadal desaťročie práce a investície vo výške 3 miliardy EUR. Podľa spomínaných záverov z 3 094. zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel, výskum a kozmický priestor) z 31. mája 2011„Komisia vypracuje návrh financovania týchto hlavných programov [GMES a Galileo] v rámci budúceho viacročného finančného rámca“ a „vzhľadom na to, že ide o európske programy, za ktoré zodpovedá EÚ, mali by sa naďalej financovať z rozpočtu EÚ“.

4.8.4   Postup načrtnutý v návrhu viacročného finančného rámca bude treba do konca roka 2011 podrobne vymedziť v legislatívnych návrhoch týkajúcich sa programov výdavkov a nástrojov pre jednotlivé strategické sektory.

---

(1)  European Environment Agency.

(2)  European Centre for Medium-Range Weather Forecasts.

(3)  „Spoločná bezpečnostná a obranná politika zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie. Tá povedie k spoločnej obrane, keď o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada. V takom prípade Európska rada odporučí členským štátom prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami. Politika Únie v zmysle tohto oddielu nemá vplyv na osobitý charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a rešpektuje záväzky niektorých členských štátov, ktoré vidia uskutočnenie svojej spoločnej obrany v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) podľa Severoatlantickej zmluvy, a je v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou utvorenou v tomto rámci.“ (Zmluva o Európskej únii - Hlava V kapitola 2 oddiel 2 článok 42 ods. 2).

(4)  Zdroj: OECD,

(5)  Zdroj: ESA

(6)  Nariadenie (EÚ) č. 911/2010, Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1.

(7)  Global Earth Observation System of Systems.

(8)  Group on Earth Observations.

(9)  Čína: 6,1 miliardy USD; India: 861 miliónov USD; Brazília: 205 miliónov USD.

(10)  Pozri bod 166 uznesenia Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu: „… spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, keď sa skutočné vlastné zdroje postupne nahrádzali takzvanými „príspevkami členských štátov“, kladie neprimeraný dôraz na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov, a je tak v rozpore so zásadou solidarity EÚ, oslabuje európsky spoločný záujem a do značnej miery ignoruje európsku pridanú hodnotu…“.

(11)  KOM(2011) 500 v konečnom znení/2, Rozpočet stratégie Európa 2020, časť I.

---