EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011AE1848

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia správa jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (IMI)“ [KOM(2011) 75 v konečnom znení] a  „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu ( ‚nariadenie o IMI‘ )“ [KOM(2011) 522 v konečnom znení – 2011/0226 (COD)]

Ú. v. EÚ C 43, 15.2.2012, p. 14–19 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

15.2.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/14


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia správa jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (IMI)“

[KOM(2011) 75 v konečnom znení]

a „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (‚nariadenie o IMI‘)“

[KOM(2011) 522 v konečnom znení – 2011/0226 (COD)]

2012/C 43/04

Spravodajca: Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Európska komisia sa 21. februára 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Lepšia správa jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce: Stratégia rozširovania a rozvíjania informačného systému o vnútornom trhu (IMI)

KOM(2011) 75 v konečnom znení.

Rada (14. septembra 2011) a Európsky parlament (13. septembra 2011) sa rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (‚nariadenie o IMI‘)

KOM(2011) 522 v konečnom znení – 2011/0226 (COD).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, poverená prípravou podkladov na túto tému, prijala svoje stanovisko 10. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 7. decembra 2011) prijal 172 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV víta zámer Komisie zlepšiť riadenie jednotného trhu prostredníctvom intenzívnejšej administratívnej spolupráce, rozširovania a rozvoja informačného systému o vnútornom trhu (IMI) a vytvorenia elektronickej siete priamych kontaktov medzi rozličnými správnymi orgánmi.

1.2   EHSV víta úsilie návrhu nariadenia stanoviť na jednej strane normy používania IMI pre administratívnu spoluprácu zaoberajúce sa medziiným funkciami rozličných užívateľov IMI, výmenou informácií, oznamovacími postupmi, mechanizmami včasného varovania a dohodami o vzájomnej pomoci.

1.3   Na druhej strane považuje za pozitívne zaviesť mechanizmy na ochranu súkromia podľa vymieňaných údajov, ktoré sa budú venovať okrem iného dobám uchovávania vymieňaných údajov a právu na notifikáciu a na opravu.

1.4   Tento základný právny rámec radí zaradiť medzi definície v článku 5 aj pojem „údaje IMI“, ktoré sú ekonomickej a profesionálnej povahy, súvisia s vykonávaním hospodárskych a profesionálnych činností v rámci vnútorného trhu, a sú predmetom výmeny prostredníctvom IMI. Tieto údaje sú uvedené v smerniciach v súvislosti s administratívnou spoluprácou medzi štátnymi orgánmi, na ktorú slúži IMI.

1.5   EHSV sa domnieva že IMI môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri transformácii administratívnej spolupráce na vnútornom trhu a jej prispôsobovaní potrebám a očakávaniam občanov a podnikov, ako aj organizácií občianskej spoločnosti a úlohe, ktorú môžu zohrávať v budúcnosti pre rozvoj a fungovanie systému.

1.6   V tomto zmysle odporúča, aby rozvoj systému zahŕňal aj odlišovanie údajov podľa povahy vzhľadom na podmienky vykonávania hospodárskych a profesionálnych činností v rozličných členských štátoch, aby mohli byť prístupné pre občanov a podniky.

1.7   EHSV sa nazdáva, že administratívna spolupráca uvedená v smerniciach, ku ktorých vykonávaniu prispieva systém IMI, si v zásade okrem iných krokov vyžaduje výmenu informácií medzi orgánmi a zároveň, pričom tento aspekt treba zdôrazniť, dodržiavanie európskeho právneho rámca týkajúceho sa ochrany údajov. Výbor však rozhodne odmieta myšlienku, aby vymieňané údaje mohli byť aj spracované, ako to stanovuje návrh nariadenia, a to z dvoch dôvodov. Prvým je to, že smernice, ktoré zavádzajú IMI, nikde neuvádzajú potrebu spracovania údajov v rámci administratívnej spolupráce, ktorú stanovujú. Druhým je to, že praktické potreby spojené s dohľadom a monitorovaním fungovania systému IMI uvedené Komisiou podľa výboru nie sú dostatočným dôvodom na rozšírenie rozsahu spracovania vymieňaných osobných údajov až po možnosť vytvorenia samostatných súborov.

1.8   Na záver a vzhľadom na kvantitatívny rast, ktorý predpokladá systém, počet účastníkov a tok informácií, EHSV odporúča, aby sa zahrnul aj určitý predpoklad týkajúci sa základného systému urovnávania sporov pri prípadných „nadnárodných“ nesúladoch. Takýto systém, hoci len so základnými aspektmi, by pomáhal objasniť prípadnú zodpovednosť za nesprávne fungovanie systému alebo jeho zlú správu, čo by prinieslo posilnenie právnej istoty občanov.

2.   Úvod

2.1   Informačný systém o vnútornom trhu je aplikácia prístupná prostredníctvom internetu, ktorú vyvinula Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi (a je uplatniteľná v Európskom hospodárskom priestore), a ktorej cieľom je pomáhať členským štátom, aby mohli v praxi spĺňať požiadavky výmeny informácií stanovené v právnych aktoch EÚ prostredníctvom centralizovaného komunikačného mechanizmu, ktorý umožní cezhraničnú výmenu informácií, ako aj vzájomnú pomoc.

2.2   Systém, ktorý bol pôvodne vytvorený ako „projekt spoločného záujmu“, je navrhnutý ako flexibilný a decentralizovaný systém, ktorý možno ľahko prispôsobiť rôznym oblastiam jednotného trhu a ktorý obsahuje ustanovenia o administratívnej spolupráci.

2.3   Základné zásady systému IMI sú:

a)

opätovná použiteľnosť,

b)

organizačná flexibilita,

c)

jednoduché dohodnuté postupy,

d)

viacjazyčnosť,

e)

ľahká použiteľnosť,

f)

ochrana údajov a

g)

žiadne náklady na IT pre používateľov.

2.4   V súčasnosti sa tento systém používa na účely administratívnej spolupráce v rámci smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (1) a smernice o službách (2). Bude sa tiež experimentálne využívať na uplatňovanie smernice o vysielaní pracovníkov (3).

2.5   V súčasnosti nemôžu systém IMI využívať spotrebitelia, ani podniky. Ide o nástroj, ktorý je zameraný výlučne na orgány kompetentné v oblastiach, ktoré nástroj zahŕňa.

2.6   EHSV sa vyjadril (4) k oznámeniu Komisie „Znásobovanie výhod jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce“ (5) a podporil decentralizovanejší prístup a v sieti cezhraničnej administratívnej spolupráce, zameraný na fungovanie jednotného trhu, ktorý zahŕňa informačný systém vnútorného trhu.

3.   Oznámenie Komisie

3.1   V záujme zabezpečenia bezproblémového fungovania jednotného trhu musia podľa Komisie správne orgány členských štátov úzko spolupracovať poskytovaním vzájomnej pomoci a výmenou informácií.

3.2   Komisia vo svojom oznámení „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu (6) uviedla ako jeden z 50 návrhov svoj plán vytvoriť elektronickú „face to face“ sieť európskych správnych orgánov vypracovaním stratégie rozširovania informačného systému o vnútornom trhu (IMI), založenom na systéme viacjazyčných informácií.

3.3   IMI je takisto flexibilný, pokiaľ ide o jeho organizačné usporiadanie v každom členskom štáte. Decentralizovaná štruktúra siete IMI vyžaduje, aby každá zúčastnená krajina vymenovala národného koordinátora IMI (NIMIC), ktorý bude riadiť celkovú koordináciu projektov IMI.

3.4   Potenciál IMI predstavuje najmä možnosť:

zahrnúť do IMI nové politické oblasti,

vytvoriť nové funkcie,

prepojiť IMI s ostatnými systémami IT a

existujúce funkcie IMI využívať na nové účely.

3.5   Ak v konkrétnej právnej oblasti neexistuje žiadny informačný systém na podporu administratívnej spolupráce, opätovné použitie IMI má v porovnaní s vytvorením nového účelového systému niekoľko výhod:

a)

vyššia nákladová efektívnosť,

b)

ľahká použiteľnosť,

c)

rýchlejšie riešenia, ktoré sa dajú lepšie predvídať,

d)

bezpečnejšie podmienky a

e)

nízka prahová hodnota pre pilotné projekty.

3.5.1   Neexistujú žiadne obmedzenia v súvislosti s počtom nových oblastí, ktoré možno do IMI pridať, ale jeho rozšírenie je obmedzené z hľadiska organizácie, pretože je potrebné naplánovať koncepčnú ucelenosť systému pri používaní týchto kritérií:

nová skupina používateľov by mala byť prepojená s existujúcimi skupinami používateľov,

malo by sa uprednostniť doplnenie oblastí, ktoré môžu využívať existujúce funkcie,

ak v dôsledku doplnenia novej právnej oblasti treba vytvoriť nové funkcie, malo by sa to uskutočniť univerzálnym spôsobom, aby sa tento nový modul mohol ľahko prispôsobiť ostatným skupinám používateľov,

náklady by mali byť oprávnené na základe očakávanej pridanej hodnoty vyplývajúcej z používania IMI z pohľadu nových alebo existujúcich skupín používateľov a vykonávania práva EÚ, ako aj na základe prínosov pre občanov a podniky, a

nové oblasti a funkcie či odkazy na iné nástroje by pre používateľov systému nemali zvyšovať mieru jeho zložitosti.

3.6   IMI sa riadi zásadou „ochrany súkromia už v štádiu návrhu“, podľa ktorej sa ochrana súkromia a údajov začleňuje do systému hneď na začiatku, vrátane prísneho uplatňovania zásady obmedzenia účelu a primeraných kontrol.

3.7   Výdavky na IMI pokrývajú rozvoj a zdokonalenie systému, hosťovanie IMI v stredisku údajov Komisie, údržbu, správu systému, osobitnú podporu, odbornú prípravu, komunikáciu a zvyšovanie informovanosti.

3.8   Rozšírením IMI o nové oblasti, doplnením nových funkcií či vytvorením odkazov na iné nástroje by sa pre jeho používateľov podľa Komisie nemala zvyšovať miera jeho zložitosti. Požiadavky na administratívnu spoluprácu by mali byť dostatočne jasné a operatívne a mala by sa analyzovať potreba vytvoriť nástroj IT na podporu procesu.

3.9   Komisia považuje za nevyhnutné, aby systém mal transparentnú a účinnú štruktúru riadenia a aby všetky zainteresované strany rozumeli postupom a fóram zapojeným do procesu dosahovania dohody o rôznych aspektoch projektu, preto predpokladá každodennú správu systému, politické rozhodnutia, odporúčania a usmernenia expertných zainteresovaných strán a rozvoj štruktúry riadenia.

3.10   Nakoniec systém chce zaistiť vysokú úroveň výkonu a bezpečnosti systému. V súvislosti s výkonom systému treba s narastajúcim počtom používateľov a objemom údajov v IMI aj naďalej zabezpečovať jeho dostatočné fungovanie. Pokiaľ ide o bezpečnosť, IMI ukladá a spracováva osobné údaje, ako aj iné údaje, ktoré nie sú určené na zverejnenie.

4.   Všeobecné pripomienky k oznámeniu Komisie:

4.1   EHSV podporuje úsilie Komisie o stratégiu zameranú na rozšírenie a rozvoj informačného systému vnútorného trhu (IMI) s cieľom posilniť administratívnu spoluprácu.

4.1.1   Konzistentnejšia administratívna spolupráca na jednotnom trhu musí vychádzať prinajmenšom z Charty základných práv, a najmä z princípov dobrého riadenia, prístupu k dokumentom, ochrany údajov a všeobecných právnych predpisov, ktoré sú uznané judikatúrou Súdneho dvora.

4.1.2   V každom prípade EHSV konštatuje, že ochrana osobných údajov a s nimi súvisiaca obozretnosť majú odlišnú intenzitu podľa toho, či sa údaje týkajú obchodníkov alebo podnikateľov ako ekonomických subjektov.

4.1.3   Hoci je nepochybné, že IMI odstráni neistotu, bude to len v prípade orgánov, nie vo vzťahu k MSP a iným sociálnym agentúram, na ktoré by sa tiež mal vzťahovať, ako to uviedol Európsky parlament v uznesení zo 6. apríla 2001.

4.2   Oblasť ochrany údajov, okrem svojej vecnej a špecifickej úpravy stanovuje, že táto oblasť v správnej legislatívnej technike musí byť zohľadnená aj v ostatných právnych predpisoch. Vzťahuje sa to na predpisy týkajúce postupov uplatňovania politiky Spoločenstva vo všeobecnosti, a najmä na systém IMI, ktorý sám o sebe predstavuje zložitý postup.

4.2.1   V súvislosti s opravnými prostriedkami by sa malo v tomto procese uvažovať o „systéme riešenia sporov“ pre prípadné nadnárodné nezhody. V tomto zmysle je dôležité vytvoriť rýchly a efektívny prístup prostredníctvom riešenia konfliktov, ktorý bude jednoduchý a nenáročný z hľadiska nákladov pre užívateľov, či už ide o občanov alebo podniky.

4.3   Prístup do systému na „poskytovanie a získavanie informácií“ by sa mal byť dôsledne regulovaný, aby sa zabezpečila povinnosť národných orgánov poskytovať konzultácie na základe odôvodnenej žiadosti na štandardnom formulári a vždy, ak žiadateľ preukáže legitímny záujem.

4.4   V súvislosti so súčinnosťou s inými existujúcimi informačnými nástrojmi a databázami údajov regulovaných profesií, do ktorých patria zoznamy regulovaných profesií v každom členskom štáte, sa EHSV domnieva, že okrem zoznamov by mali byť zahrnuté aj všetky podmienky potrebné na výkon profesie (okrem titulu by to mali byť aj členstvo v profesijnej organizácii, poistky, licencie atď.). Takto budú niektoré konzultácie takmer automatické a mohli by k nim mať prístup subjekty občianskej spoločnosti. EHSV dúfa, že navrhovaný text smernice vyrieši tieto extrémy.

4.4.1   Túto potrebu možno odvodiť zo samotnej výročnej správy za rok 2010 o systéme IMI, ktorá spomína problémy súvisiace s riadením odlišných orgánov s kompetenciami v odvetví služieb. Každý z týchto orgánov s jeho oblasťou kompetencií (aspoň základné rozlíšenie medzi reguláciou, zasahovaním a monitorovaním) by mal byť zaradený do zoznamov regulovaných profesií.

4.5   Mala by sa určiť prípadná zodpovednosť za nesprávne fungovanie systému alebo jeho zlú správu, či už z hľadiska omylov, prílišného oneskorenia, opráv a pod. vymieňaných informácií s cieľom zabezpečiť právnu istotu a ochranu práv občanov a operátorov v súvislosti s osobnými údajmi. Zodpovednosť za nesprávne fungovanie verejných orgánov je všeobecným princípom práva Spoločenstva, ktorý uznávajú všetky členské štáty.

5.   Návrh nariadenia

5.1   Nariadenie Komisie má tieto ciele:

a)

vytvoriť stabilný rámec pre IMI, ako aj súbor spoločných noriem, ktoré zabezpečia jeho efektívne fungovanie,

b)

poskytnúť všeobecný rámec na ochranu údajov a stanoviť normy týkajúce sa spracovania osobných údajov v IMI,

c)

uľahčiť možné budúce rozšírenie IMI o nové legislatívne oblasti, a

d)

objasniť funkcie rozličných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na IMI.

5.2   Formuluje základné zásady ochrany údajov poskytovaných prostredníctvom IMI, vrátane práv zainteresovaných, v jednom právnom dokumente, zvyšuje transparentnosť a zlepšuje právnu istotu. Návrh okrem toho presne určuje formu a metódy administratívnej spolupráce v rámci IMI.

5.2.1   Príloha I k návrhu obsahuje zoznam aktov EÚ, ktoré sa v súčasnosti týkajú IMI, pričom príloha II obsahuje oblasti budúceho rozšírenia.

5.3   Návrh zlepšuje podmienky fungovania vnútorného trhu a poskytuje účinný a jednoduchý nástroj na použitie, ktorý uľahčuje praktické uplatňovanie ustanovení aktov EÚ, ktoré si vyžadujú vzájomnú spoluprácu členských štátov a ich spoluprácu s Komisiou, ako aj výmenu informácií a zabezpečuje vysokú úroveň ochrany osobných údajov.

5.3.1   Návrh stanovuje určité spoločné normy týkajúce sa riadenia a využitia, vrátane povinnosti určiť národného koordinátora pre IMI za každý členský štát, povinnosti príslušných orgánov poskytnúť primeranú odpoveď v riadnom termíne a ustanovenia, že informácia poskytnutá prostredníctvom IMI môže byť dôkazne použitá rovnakou formou ako podobná informácia získaná v rovnakom členskom štáte.

5.3.2   Návrh tiež obsahuje mechanizmus na rozšírenie IMI na nové akty EÚ, ktorý má za cieľ poskytnúť v budúcnosti potrebnú flexibilitu, ktorá zabezpečí vysokú úroveň právnej istoty a transparentnosti. Po zhodnotení technickej spôsobilosti, efektívnosti nákladov, jednoduchosti použitia a celkového vplyvu na systém, ako aj výsledkov možnej skúšobnej fázy, bude môcť Komisia následne aktualizovať zoznam oblastí prílohy I prostredníctvom delegovaného aktu.

5.3.3   Úlohou Komisie je zaistiť bezpečnosť, dostupnosť, údržbu a vývoj softvéru a IT štruktúry IMI. Komisia by však mohla byť aktívnym členom v pracovnom postupe IMI podľa legislatívnych ustanovení a iných opatrení zdôrazňujúcich použitie IMI v určitej oblasti vnútorného trhu.

5.3.4   V súvislosti so spracovaním a bezpečnosťou údajov návrh predpokladá ustanoviť niekoľko záruk transparentnosti. Osobné údaje nemôžu byť prístupné dlhšie ako je potrebné, preto sa musia stanoviť maximálne termíny uchovávania. Po ich uplynutí sa zablokujú údaje, ktoré sa potom môžu automaticky vymazať päť rokov po ukončení postupu administratívnej spolupráce.

5.3.5   V súvislosti s geografickou oblasťou umožní IMI ako flexibilný nástroj účasť tretích krajín na výmene informácií v určitých oblastiach alebo využitie systému vo výlučne národnom kontexte

6.   Všeobecné pripomienky k návrhu nariadenia:

6.1   EHSV víta návrh nariadenia, ktoré stanovuje normy používania IMI na účely administratívnej spolupráce. Napriek tomu, keďže ide o priamo uplatňovanú normu vo funkcii všeobecného regulačného rámca, EHSV znepokojujú dve otázky:

nedostatočná presnosť niektorých základných právnických pojmov a

výrazné rozšírenie právomocí užívateľov IMI v súvislosti s vymieňanými údajmi.

6.2   Materiálne spočíva IMI z viacjazyčnej IT aplikácie, ktorá spája viac ako 6 000 príslušných orgánov, ktoré si v primerane krátkom čase vymieňajú informácie o podmienkach vykonávania určitých hospodárskych a profesionálnych činností s partnermi v ostatných členských štátoch.

6.2.1   Samotná výmena informácií prostredníctvom tejto IT aplikácie je predmetom niekoľkých minimálnych noriem procedurálnej povahy, ktoré stanovuje tento návrh. Avšak, návrh tiež v súčasnosti legitimizuje „spracovanie osobných údajov“, ktoré sa vymieňajú, ako to stanovuje článok 6 a ide tak oveľa viac nad rámec konkrétneho a obmedzeného cieľ vymieňať si informácie. Smernice, ktoré uplatňuje a ktorým slúži, však takéto „spracovanie“ nikde nestanovujú. Keďže to uvedené smernice nestanovujú, odmieta, aby boli vymieňané údaje predmetom spracovania.

6.2.2   Je preto potrebné zaujímať sa o rozsah tohto nového splnomocnenia, ktoré v súčasnosti zavádza návrh nariadenia v súvislosti so „spracovaním osobných údajov“, ako to definuje článok 2 písm. b) smernice 95/46/ES.

6.2.3   Okrem všeobecného splnomocnenia subjektov IMI na spracovanie vymieňaných osobných údajov, ako to stanovuje článok, žiadne iné ustanovenie návrhu nariadenia nehovorí o účeloch, ktoré by odôvodňovali spracovanie, ani o prípadných zárukách alebo obmedzeniach, ktorým môže spracovanie podliehať.

6.2.4   Len dôvody uvedené v odôvodnení 15 naznačujú, že Komisia v súčasnosti zahŕňa aj spracovanie údajov medzi všeobecné ciele IMI: Uvedené dôvody bez následného spresnenia alebo vysvetlenia nie sú podľa EHSV dostatočné na povolenie tejto funkcie s takými ďalekosiahlymi následkami, najmä:

a)

dohľad nad používaním systému zo strany koordinátorov IMI a Komisie

6.2.5   EHSV sa domnieva, že koordinátori IMI, ako aj Komisia už majú prístup k vymieňaným údajom. Na základe tohto prístupu už vykonali špecifické hodnotenie systému, ktoré im okrem iného umožňuje zhodnotiť či už posúdenie doby reakcie alebo zúčastnené orgány odlíšené podľa odvetvia.

6.2.6   Následne, s výhradou ďalšieho vysvetlenia, nie je potrebné, aby si „dohľad nad používaním systému“ vyžadoval vytvorenie špeciálnych súborov z vymieňaných údajov:

b)

zhromažďovanie informácií o administratívnej spolupráci alebo vzájomnej pomoci na vnútornom trhu

6.2.7   Uvedená informácia je už verejná a dostupná prostredníctvom správ Komisie o fungovaní systému IMI, ktorý by sa mohol využiť na hodnotenia administratívnej spolupráce, pre ktorú je len funkčným nástrojom:

c)

iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a osvety

6.2.8   EHSV sa domnieva, že pre tieto iniciatívy nie je potrebné „spracovanie osobných údajov“ (v zmysle definície pojmu v smernici 95/46/ES), ale len „používanie“ údajov obsiahnutých v systéme.

7.   Pokiaľ ide o potrebu spresnenia, hovoríme o základnom pojme viackrát použitom v návrhu nariadenia, a to je „osobný údaj“. Je potrebné uviesť odkaz na definíciu zo smernice 95/46/ES, pretože silno presahuje požiadavky fungovania IMI, ktorý sa týka konkrétnej kategórie uvedených údajov, ktorých spoločným znakom je skutočnosť, že sú relevantné pre hospodárske a/alebo profesionálne činnosti na vnútornom trhu.

7.1   Následne sa domnieva, že návrh by mal stanoviť pôsobnosť pojmu, ktorý vymedzí definíciu „osobné údaje“ na údaje uvedené v príslušných smerniciach, podľa ktorých slúži IMI na administratívnu spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a vzťahuje sa na hospodárske a profesionálne činnosti v rámci vnútorného trhu, a preto by sa mal uviesť odkaz na definície v článku 5.

8.   V odôvodnení návrhu 12 sa konštatuje, že IMI je nástroj, ktorý „nie je otvorený pre všeobecnú verejnosť“, a ktorý umožňuje „externým aktérom“ „poskytovať a získavať informácie“. EHSV nesúhlasí s týmto postojom a domnieva sa, že určité informácie IMI by mali byť prístupné pre vonkajších aktérov – občanov, podniky alebo organizácie, pokiaľ neobsahujú osobné údaje. Tento prístup by medzi iným zahŕňal administratívne požiadavky v krajine, v ktorej chce subjekt vytvoriť obchodný alebo profesionálny vzťah.

8.1   Hoci budú tieto informácie prístupné, nebude to zahŕňať prístup k iným údajom, ani ich spracovanie, ako by sa mohlo javiť z definície „vonkajších aktérov“ podľa článku 5 písm. i) návrhu.

8.2   Títo vonkajší aktéri by mali mať právo podať žiadosť o informácie najbližšiemu užívateľovi IMI, ktorý by mal povinnosť vyhľadať tieto informácie v systéme, ak tento vonkajší aktér preukáže záujem v súvislosti s obchodným alebo profesionálnym vzťahom ku krajine, v prípade ktorej o túto informáciu žiada.

9.   Článok 4 návrhu oprávňuje Komisiu začleniť IMI do administratívnej spolupráce stanovenej v ustanoveniach týkajúcich sa prílohy II. Zahŕňajú aj budúce prepojenie obchodných registrov, ktoré ešte nebolo schválené. Vzhľadom na širokú pôsobnosť tohto prípadného opatrenia považuje EHSV za nevyhnutné určiť, aký typ aktu sa použije na takéto rozšírenie IMI.

10.   Podľa definície „vonkajších aktérov“ a v súlade s vyššie uvedenými vyjadreniami navrhuje EHSV preformulovať uvedenú definíciu v tomto zmysle:

identifikovať ich ako občanov, podniky alebo organizácie, ktoré žiadajú používateľa IMI o konzultáciu týkajúcu sa predmetu niektorej smernice začlenených do systému, ktorú uvedený používateľ musí poskytnúť,

umožniť im prístup k systémovým informáciám, ktoré neobsahujú osobné údaje,

explicitne vylúčiť spracovanie informácií, ku ktorým majú prístup.

11.   EHSV považuje za pozitívne v záujme zabezpečenia správneho fungovania trhu, aby informácie získané príslušným orgánom prostredníctvom IMI od iného členského štátu mali rovnakú dôkaznú hodnotu v rámci administratívnych postupov.

12.   Pokiaľ ide o výkon práv zainteresovaných strán, EHSV vyjadruje ľútosť, že návrh neobsahuje jednotné riešenie, ale odkazuje na povinnosti príslušných orgánov, ktoré sú stanovené v národnej legislatíve v oblasti ochrany osobných údajov rozličnou formou. Podobne sa domnieva, že možnosť stanoviť rôznu dobu uchovania údajov nie je vhodná pre fungovanie vnútorného trhu a výkon práv občanov.

13.   EHSV považuje pri výmene informácií s tretími krajinami za nevyhnutné objasniť, či sa podmienky, ktoré stanovuje článok 22 ods. 1 návrhu, musia splniť všetky zároveň alebo alternatívne. V prípade druhej možnosti EHSV nepovažuje rozhodnutie Komisie o dostatočnosti a ekvivalentnosti ochrany údajov v tretej krajine za postačujúci základ pre rozšírenie IMI na takúto tretiu krajinu, zatiaľ čo v iných prípadoch sú smernice zahrnuté v IMI alebo existujú medzinárodné dohody, ktoré predpokladajú vonkajšiu výmenu údajov.

14.   V záujme väčšej právnej istoty by ustanovenia, ktoré sa zrušujú a tie, ktoré ostávajú v platnosti v súvislosti s fungovaním systému IMI, mali figurovať v texte, a nie v zdôvodneniach návrhu nariadenia.

V Bruseli 7. decembra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  Smernica 2005/36/ES (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22).

(2)  Smernica 2006/123/ES (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(3)  Smernica 96/71/ES

(4)  Stanovisko CESE (Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 103).

(5)  KOM(2008) 703 v konečnom znení.

(6)  KOM(2010) 608 v konečnom znení


Top