15.2.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/8

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012“

[KOM(2011) 400 v konečnom znení]

2012/C 43/02

Hlavný spravodajca: Michael SMYTH

Komisia sa 7. júna 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012“

KOM(2011) 400 v konečnom znení.

Predsedníctvo výboru poverilo 14. júna 2011 vypracovaním tohto stanoviska Riadiaci výbor pre stratégiu Európa 2020.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol Michael SMYTH rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 8. decembra 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 136 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery

1.1   Európska únia a jej obyvatelia prežívajú najhoršiu hospodársku, sociálnu a politickú krízu v dejinách EÚ, ktorá vážne postihla členské štáty a ich obyvateľstvo a ohrozuje hlavné výdobytky, ako je spoločná mena, pakt stability a vnútorný trh. Pri predchádzajúcej finančnej kríze zabránilo dlhodobej recesii okamžité a rozhodné spoločné konanie najvyšších európskych predstaviteľov. V súčasnosti Európa čelí ďalšej rovnako vážnej výzve a opäť je potrebné zaujať energický politický postoj založený na spolupráci. Žiadny členský štát nemôže krízu prekonať sám. Stojíme pred neúprosnou politickou voľbou: buď sa európska integrácia posilní v záujme prekonania krízy, alebo kríza európsku integráciu vážne oslabí a ohrozí.

1.2   Sú potrebné okamžité opatrenia, aby sa znížil dlh, skonsolidovali verejné financie a zvýšila dôvera občanov a podnikov. Tvorcovia politiky by však mali vidieť aj za horizont dnešnej krízy. Nemali by sa zameriavať iba na činnosť s krátkodobými a strednodobými výsledkami. Nevyhnutné sú dlhodobé reformy. Opatrenia v tejto súvislosti budú mať krátkodobý, či dokonca okamžitý dosah na náklady na prijaté pôžičky členských štátov.

1.3   Vzhľadom na tieto skutočnosti výbor zastáva názor, že stratégia Európa 2020 je dôležitejšia než kedykoľvek predtým, pretože ponúka komplexný program pre reformy s cieľom zabezpečiť udržateľný rast a väčšiu odolnosť Európskej únie v budúcnosti.

1.4   Je nevyhnutné zabezpečiť rovnováhu medzi všetkými aspektmi stratégie, najmä jej hospodárskym aspektom, sociálnym aspektom a environmentálnym aspektom: 3 prioritné ciele – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast – sú prepojené a navzájom sa posilňujú. Rovnakú pozornosť treba venovať hospodárskemu rastu, podnikaniu, MSP, konkurencieschopnosti, inovácii, udržateľnosti a životnému prostrediu, sociálnym právam, vytváraniu pracovných miest a podpore vzdelávania.

1.5   Vzhľadom na ťažkú hospodársku situáciu a veľký tlak na verejné financie v členských štátoch je naliehavejšie než kedykoľvek predtým skutočne plniť ciele stratégie Európa 2020.

1.6   Výbor s ľútosťou konštatuje, že záväzky, ktoré si členské štáty stanovili vo svojich národných programoch reforiem sú nepostačujúce – ako to ukazuje ročný prieskum rastu (1) – na to, aby umožnili splniť väčšinu cieľov vytýčených v stratégii (ciele v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, výskumu a vývoja, zníženia miery chudoby, zníženia emisií – zvýšenia energetickej účinnosti – zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov).

1.7   Členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie a zaviesť ambicióznejšie opatrenia na národnej úrovni, aby mohli dosiahnuť ciele stanovené do roku 2020, pričom by sa prioritne mali zamerať na oblasti umožňujúce posilniť rast (vzdelávanie, inovácia, energetika, dopravné prepojenia atď.). Rozhodujúce je primeraným spôsobom premeniť tieto záväzky na skutočnosť.

1.8   Úspech reforiem a stratégie rastu bude podľa výboru závisieť od zapojenia organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do ich realizácie, čo podnieti verejnú správu jednotlivých štátov a Európsku úniu, aby sa usilovali dosiahnuť konkrétne výsledky. Výbor bude preto v rámci stratégie Európa 2020 pokračovať v spolupráci so svojou sieťou národných hospodárskych a sociálnych rád (HSR) a podobných organizácii. Na jednej strane pomôže zvýšiť informovanosť v členských štátoch a na druhej strane zabezpečí, aby politickí činitelia na úrovni EÚ poznali hospodársku a sociálnu situáciu v regiónoch.

2.   Kontext

2.1   Prvý európsky semester, nová metóda riadenia, ktorá má zlepšiť koordináciu hospodárskej politiky EÚ a členských štátov, bol spustený v januári 2011, keď Komisia predstavila Ročný prieskum rastu (2), ktorý bol schválený a doplnený na jarnom zasadnutí Európskej rady (3).

2.2   V tomto kontexte členské štáty koncom apríla 2011 predstavili programy stability alebo konvergenčné programy zamerané na ich verejné financie a národné programy reforiem obsahujúce kľúčové politické opatrenia na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Okrem toho väčšina členov Paktu Euro Plus predstavila konkrétne záväzky prijaté v rámci tohto paktu (4).

2.3   Po posúdení týchto programov a záväzkov Komisia vydala konkrétne odporúčania pre jednotlivé krajiny a takisto odporúčania pre eurozónu (5). Zamerala sa v nich najmä na oblasti, v ktorých by mali členské štáty zintenzívniť svoje úsilie, aby pokročili v štrukturálnych reformách. Európska rada na júnovom zasadnutí (6) tieto odporúčania podporila, čím sa uzavrel prvý európsky semester a otvoril sa „národný semester“.

2.4   Tento dokument vychádza z oznámenia Komisie nazvaného „Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012“ (7), ktoré bolo zverejnené v júni 2011. Jeho cieľom je zamerať sa na viaceré dôležité oblasti, ako sú:

—	posilnenie riadenia v súvislosti so stratégiou,

—	zlepšenie informovania o stratégii,

—	zlepšenie jej konkrétneho uplatňovania v členských štátoch.

2.5   Bude súčasťou novej integrovanej správy (8), ktorá bude predstavená prostredníctvom interaktívnej siete vyvinutej Európskym hospodárskym a sociálnym výborom v spolupráci s HSR a inými podobnými partnerskými organizáciami.

2.6   Špecifickými politickými opatreniami v rámci stratégie Európa 2020 sa výbor podrobnejšie zaoberal v predchádzajúcom stanovisku na tému „Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu“ (9). Po konzultáciách o Ročnom prieskume rastu 2011 výbor totiž vydal stanovisko, v ktorom vyjadril jednoznačnú podporu stratégii Európa 2020 a európskemu semestru, a vyzval Komisiu, aby sa zasadzovala za európsku integráciu. S ľútosťou však konštatoval, že sa pri prvom ročnom prieskume rastu nevyužila príležitosť navrhnúť politické opatrenia, ktorými by sa dosiahol inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Vzhľadom na to, že hospodárska a sociálna situácia sa vážne zhoršila, mali by sa teraz tieto opatrenia zrealizovať.

2.7   V stanovisku bolo takisto predstavených niekoľko konkrétnych návrhov v súvislosti s desiatimi bodmi, na ktoré poukazuje Komisia: uskutočnenie dôslednej fiškálnej konsolidácie, korekcia makroekonomickej nerovnováhy, zabezpečenie stability finančného sektora, zvýšiť príťažlivosť práce, reforma dôchodkových systémov, opätovné začlenenie nezamestnaných do trhu práce, zabezpečiť vyvážený pomer bezpečnosti a flexibility, využiť potenciál jednotného trhu, prilákať súkromný kapitál na financovanie rastu a zabezpečiť cenovo efektívny prístup k energii.

2.8   V nadväznosti na zverejnenie oznámenia Komisie „Ročný prieskum rastu 2012“ (10) chce výbor so zreteľom na zasadnutie Európskej rady v marci 2012 predložiť stanovisko, v ktorom sa zameria na pokrok dosiahnutý pri realizácii stratégie Európa 2020.

3.   Riadenie

3.1   Uplatňovanie stratégie Európa 2020 by malo byť procesom pre všetkých, na ktorom by sa aj všetci podieľali a ktorý by nebol iba doménou politických činiteľov, zákonodarcov a skupín odborníkov:

—	Účasť všetkých zložiek spoločnosti je nevyhnutná, aby sme mohli využiť skúsenosti z terénu, nájsť čo najlepšie riešenia na súčasné problémy a preskúmať tvorivé prístupy. Príkladom by mohla byť myšlienka sociálneho podnikania, ktoré má pozitívne účinky z hospodárskeho i zo sociálneho hľadiska.

—	Správne uplatňovanie stratégie v členských štátoch do veľkej miery závisí od nasadenia a zodpovednosti všetkých zainteresovaných aktérov. Preto je nevyhnutné, aby sa všetci so stratégiou stotožnili a pristupovali k nej v partnerstve, aby sa reformy zavádzali dynamickým spôsobom.

3.2   Výbor je presvedčený, že by sa mali zlepšiť konzultácie, účasť a mobilizácia organizovanej občianskej spoločnosti na národnej a európskej úrovni.

3.3   Organizovaná občianska spoločnosť v členských štátoch by mala byť zapojená do monitorovania a uplatňovania stratégie Európa 2020 ako aktívny partner.

3.4   Špecifické odporúčania pre každý členský je nevyhnutné konzultovať s európskymi sociálnymi partnermi a organizovanou občianskou spoločnosťou. V tejto súvislosti je rozhodujúce správne načasovanie, aby sa organizovaná občianska spoločnosť mohla do formulácie výhľadu na obdobie po roku 2011 zapojiť v ranej etape. Okrem toho sa musia dodržiavať základné dohovory MOP, ktoré členské štáty ratifikovali, najmä dohovor č. 98 zaručujúci právo kolektívne vyjednávať.

3.5   Výbor žiada, aby sa upevnila osobitná úloha národných HSR a podobných organizácií a aby sa tieto organizácie viac zviditeľnili. Nebude to v rozpore so zaužívanými postupmi konzultácií so sociálnymi partnermi v členských štátoch.

3.6   Mali by sa podniknúť kroky na rozprúdenie diskusie o uplatňovaní stratégie Európa 2020 v členských štátoch a vlády by mali vyvinúť spôsoby, ako dosiahnuť účinnejšiu spätnú väzbu, pokiaľ ide o výsledky širšieho občianskeho a spoločenského dialógu o stratégii.

3.7   EHSV sa zasadzuje za pravidelné konferencie o monitorovaní stratégie Európa 2020 v členských štátoch, na ktorých by zúčastňovali všetky zainteresované subjekty a organizácie občianskej spoločnosti.

3.8   Výbor odporúča zaviesť v členských štátoch stály dialóg medzi národnými HSR alebo inými podobnými organizáciami a ostatnými sociálnymi partnermi a zainteresovanými stranami, ako sú malé a stredné podniky, subjekty sociálneho hospodárstva, skupiny odborníkov, vysoké školy a organizácie presadzujúce sociálnu súdržnosť a rovnaké príležitosti. Mali by sa primerane zohľadniť dohody a postupy v oblasti občianskeho dialógu, ktoré existujú v členských štátoch.

3.9   Musia sa odstrániť štrukturálne prekážky, ktoré bránia skutočnému dialógu so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti. Okrem iného to znamená vyhnúť sa tomu, aby sa na vypracovanie národných programov reforiem stanovovali krátke termíny, ktoré sa vlastne stali pravidlom.

3.10   Európske riadenie – prínos väčšieho európskeho rozmeru

3.10.1   Začína byť jasné, že národné politické opatrenia samotné nepostačujú a že európska politická spolupráca sa musí zintenzívniť. Rozdielna alebo izolovaná makroekonomická, priemyselná alebo sociálna politika v členských štátoch môže podkopať hospodársku a menovú úniu a jednotný trh a môže mať nepriaznivé účinky na iné členské štáty.

3.10.2   Výbor sa zasadzuje za to, aby národné HSR a organizácie občianskej spoločnosti rozvíjali dialóg so zástupcami Komisie o špecifických podmienkach v jednotlivých členských štátoch. Podobne by národné HSR mali byť viac zapojené do každoročných konzultácií Komisie. EHSV sa prihovára za takýto postup, ktorý je v súlade s postupom prijatým v Európskom parlamente v záujme väčšej spolupráce s národnými parlamentmi, ako aj s postupom Výboru regiónov vo vzťahu k európskymi regionálnymi a miestnymi orgánmi.

3.10.3   Európsky parlament kritizoval uplatňovanie európskeho semestra pre nedostatok legitímnosti, menšiu úlohu, ktorá mu v ňom prislúchala, okrajové zapojenie národných parlamentov a nedostatok transparentnosti tohto procesu. Bolo navrhnuté zvýšiť efektívnosť európskeho semestra pravidelnými rozhovormi o ekonomických výsledkoch semestra. Výbor podporuje návrh, aby Európsky parlament vytvoril podvýbor, ktorý by sa zaoberal problematikou európskeho semestra, a rád by sa aktívne zapojil do jeho práce.

3.10.4   Výbor by takisto chcel naďalej spolupracovať s Výborom regiónov pri získavaní podpory občanov pre stratégiu Európa 2020 a pri jej uplatňovaní v praxi.

3.10.5   EHSV je presvedčený, že organizovaná občianska spoločnosť by mala byť vyzvaná, aby sa zapojila do územných dohôd na podporu stratégie Európa 2020 (11).

3.11   Dostupné nástroje na zlepšenie riadenia

3.11.1   Výbor je presvedčený, že na zabezpečenie úspechu stratégie Európa 2020 by sa mali použiť všetky dostupné nástroje EÚ (12).

3.11.2   EHSV varuje, že európsky semester by nemal nahradiť všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky a politiky zamestnanosti členských štátov.

3.11.3   Viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 by mal podporovať dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020.

3.11.4   Štrukturálne fondy na roky 2014 až 2020 by mali byť plne zosúladené s prioritami stratégie Európa 2020 (13).

3.11.5   Lepšou koordináciou výdavkov EÚ a členských štátov by sa zlepšila efektívnosť.

3.11.6   Verejné investície – na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov – do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by mohli stimulovať ďalšie súkromné investície, a tak zabezpečiť pákový efekt.

4.   Informovanie o stratégii Európa 2020

4.1   Stratégia Európa 2020 by sa mala politicky viac zviditeľniť a občania by mali byť o nej viac informovaní, hlavne pokiaľ ide o vážne výzvy, ktorým v súčasnosti naša spoločnosť musí čeliť.

4.2   Malo by sa zintenzívniť informovanie na všetkých úrovniach (EÚ, štátnej a osobitne miestnej), pretože v mnohých členských štátoch je stratégia jedinou novou myšlienkou a politickým príspevkom, ktorý dáva ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť. Kľúčové posolstvá stratégie Európa 2020 o raste, zamestnanosti a sociálnom začlenení sa musia znova a znova vysvetľovať.

4.3   Národné programy reforiem by sa mali predstaviť na pôde národných parlamentov, kde by sa o nich malo diskutovať.

5.   Uplatňovanie stratégie Európa 2020

5.1   Výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili zistiť, aké prekážky obmedzujú rast v členských štátoch a v medzinárodnom meradle. Prekážky sa prejavujú v mnohých podobách:

—	fragmentácia jednotného trhu,

—	nedostatočná dostupnosť jednotného trhu pre MSP,

—	potreba rozvoja podnikania,

—	slabé stránky podnikateľského prostredia (vrátane predpisov v tejto oblasti),

—	prekážky zamestnanosti a prerozdeľovaniu práce (segmentácia trhu práce),

—	slabá konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v dôsledku chýbajúcej reciprocity vo svetovom obchode a medzinárodnom verejnom obstarávaní,

—	potreba zvýšiť účasť na trhu práce,

—	nedostatočná kvalita a účinnosť systému vzdelávania a odbornej prípravy,

—	nevyhnutnosť vybudovať spoľahlivo fungujúci, regulovaný a stabilný finančný sektor, ktorý bude slúžiť potrebám reálnej ekonomiky.

5.2   Takéto prekážky by sa dali zistiť vďaka spomínanému nepretržitému dialógu. Pre zaostávajúce oblasti by sa mohli navrhnúť nové stimuly.

5.3   Výbor podporuje využívanie moderných nástrojov verejnej správy, ktorými sa zabezpečí správne uplatňovanie stratégie Európa 2020 a plné zapojenie organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov. Môže ísť o tieto nástroje:

5.3.1    Určenie kritérií, cieľov a termínov: výbor si uvedomuje, že v súčasnosti v mnohých prípadoch chýbajú konkrétne a merateľné ciele a že termíny sú príliš krátke. Zasadzuje sa za to, aby boli stanovené jasné a konkrétne ciele a realistické lehoty na ich dosiahnutie. V záujme ľahšieho posudzovania vplyvu stratégie Európa 2020 sú nevyhnutné presné kritériá, výbor preto v tejto súvislosti odporúča viac používať ESPON.

5.3.1.1   Komisia by mala sledovať pokrok a využívať svoju právomoc varovať členské štáty, ak neplnia dohodnuté záväzky.

5.3.2   Používanie referenčného porovnávania a ukazovateľov: výbor pripomína, aké je dôležité používať ukazovatele pokroku a úspechu, ale aj to, že sú potrebné kvantitatívne i kvalitatívne ukazovatele zamerané na výsledky.

5.3.2.1   Takéto referenčné porovnávanie vychádzajúce z cieľov národných programov reforiem a stanovené zainteresovanými stranami v spolupráci so zástupcami vlád by poskytlo konkrétne informácie potrebné na meranie pokroku, ktorý bol dosiahnutý pri uplatňovaní stratégie Európa 2020 v každom členskom štáte. Každá národná HSR alebo podobná organizácia by mala analyzovať a stanoviť vlastné prioritné kritériá. Niektoré národné HSR už začali pravidelné porovnávania s referenčnými hodnotami, pričom využívajú štatistiky, ktoré sú voľne dostupné na internetovej stránke Eurostatu. Aj ostatné národné HSR by sa mohli do tohto procesu zapojiť.

5.3.2.2   Výbor je ochotný poskytnúť na svojej internetovej stránke (CESLink (14)) priestor digitálnej platforme na výmenu informácií a údajov.

5.3.2.3   EHSV je takisto pripravený zorganizovať výročnú konferenciu, na ktorej by sa mohli analyzovať výsledky referenčného porovnávania.

5.3.3    Pravidelné vyhodnocovanie politického uplatňovania a vplyvu: vďaka referenčnému porovnávaniu by zainteresované subjekty mohli neustále sledovať priebeh reforiem. Mali by takisto potrebné informácie na revíziu národných programov reforiem a zjednodušilo by sa hľadanie osvedčených postupov v jednotlivých členských štátoch.

6.   Šírenie osvedčených postupov

6.1   Výbor sa domnieva, že na úrovni EÚ by sa mala intenzívne podporovať výmena osvedčených postupov. Uskutočňuje preto prieskumné cesty do členských štátov, aby zistil súčasný stav a prediskutoval a podporil výmenu osvedčených postupov a realizáciu reforiem s účasťou organizácií občianskej spoločnosti.

6.2   EHSV zastáva názor, že zainteresované subjekty by mali vypracovať nové metódy výmeny osvedčených postupov: viacúrovňové kontakty by umožňovali výmenu informácií medzi rôznymi úrovňami riadenia a užšia spolupráca medzi pohraničnými oblasťami dvoch alebo viacerých členských štátov by pomohla určiť cezhraničné ciele. Okrem toho je potrebná analýza osvedčených postupov, aby sa mohli použiť v podmienkach iných členských štátov.

6.3   Výbor nabáda Komisiu a členské štáty, aby opäť podporili cezhraničnú výmenu osvedčených postupov prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov (napr. databázy obsahujúce príklady osvedčených postupov, hodnotiace tabuľky atď.). Spomenutá metóda však závisí od toho, či členské štáty prijmú primeraný európsky rámec, ktorý im umožní ju využívať. Prípadne by sa mali preskúmať nové, inovatívne nástroje.

6.4   Výbor opakuje, že je ochotný fungovať ako platforma (14) na výmenu informácií medzi národnými HSR, sociálnymi partnermi a inými aktérmi občianskej spoločnosti a európskymi inštitúciami, a tiež ako platforma na výmenu názorov a skúseností medzi zainteresovanými aktérmi v jednotlivých členských štátoch. EHSV využíva túto príležitosť, aby opätovne vysoko ocenil prínos národných HSR a podobných organizácií.

---

(1)  Ročný prieskum rastu 2012, KOM(2011) 815 z 23.11.2011.

(2)  Ročný prieskum rastu 2011: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu, KOM(2011) 11, 12.1.2011, vrátane návrhu spoločnej správy o zamestnanosti.

(3)  Závery zo zasadnutia Európskej rady 24. a 25. marca 2011, EUCO 10/1/11 REV 1.

(4)  Príloha I k záverom zo zasadnutia Európskej rady 24. a 25. marca 2011, EUCO 10/1/11 REV 1.

(5)  Niektorým členským štátom, ktorým členské štáty eurozóny a MMF poskytujú pomoc, Komisia len odporučila, aby uplatňovali svoje memorandum o porozumení a jeho dodatky, ktoré stanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých sa udeľuje finančná pomoc. Finančná pomoc by mala byť v súlade s realizáciou stratégie Európa 2020.

(6)  Závery zo zasadnutia Európskej rady 23. a 24. júna 2011, EUCO 23/11.

(7)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Uzatvárame prvý európsky semester koordinácie hospodárskej politiky: usmernenia pre vnútroštátne politiky na roky 2011 – 2012, KOM(2011) 400 v konečnom znení.

(8)  Prvú integrovanú správu o Lisabonskej stratégii po roku 2010 výbor predložil v súvislosti s prípravou novej stratégie na obdobie po roku 2010. Táto správa, ktorú pripravilo stredisko EHSV pre monitorovanie Lisabonskej stratégie, obsahovala príspevky národných HSR a partnerských organizácií, ako aj stanovisko EHSV na tému „Lisabonská stratégia po roku 2010“ (spravodajca: pán Greif).

(9)  Stanovisko EHSV na tému „Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 26 – 38.

(10)  Ročný prieskum rastu 2012, KOM(2011) 815.

(11)  Územná dohoda na podporu stratégie Európa 2020 je dohovor medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy v príslušnej krajine (miestna, regionálna, celoštátna úroveň). Signatári územnej dohody sa zaväzujú, že svoje politické programy skoordinujú a zosúladia tak, aby sústredili svoju činnosť a finančné prostriedky na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 (http://portal.cor.europa.eu/europe2020/news/Pages/TerritorialPacts2011.aspx).

(12)  Od nástrojov, ako sú nariadenia, smernice, odporúčania, stanoviská a normy, cez usmernenia, spoločné ciele, spoločné programy, štrukturálne fondy, až po koordináciu politiky a nástroje zahraničnej činnosti EÚ.

(13)  Pozri hlavne stanovisko EHSV na tému „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 8.

(14)  Pozri www.eesc.europa.eu/ceslink.

---