15.2.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/1

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Priemyselné zmeny zamerané na rozvoj udržateľných energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorými sa má dosiahnuť cieľ účinného využívania zdrojov stanovený v stratégii Európa 2020“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 43/01

Spravodajca: Edgardo Maria IOZIA

Pomocný spravodajca: Dirk JARRÉ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Priemyselné zmeny zamerané na rozvoj udržateľných energeticky náročných priemyselných odvetví, ktorými sa má dosiahnuť cieľ účinného využívania zdrojov stanovený v stratégii Európa 2020“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 17. novembra 2011. Spravodajcom bol pán Iozia a pomocným spravodajcom pán Jarré.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 8. decembra 2011) prijal 143 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania EHSV

1.1   EHSV sa nazdáva, že Európa bude schopná čeliť rastúcej konkurencii rýchle sa rozvíjajúcich ekonomík len za predpokladu, že zavedie vysoko inovatívne systémy a technologické, environmentálne a výrobné normy, ktoré sa budú sprísňovať v súlade s technologickým vývojom. Pracovné sily by mali byť chránené pred vplyvom zmien prostredníctvom riadneho a včasného školenia. Politické opatrenia EÚ by mali podporovať takýto vývoj.

1.2   Produkty energeticky náročných priemyselných odvetví sú základom hodnotových reťazcov všetkých výrobných odvetví, v ktorých je sústredená veľká časť pracovných miest EÚ. Stabilita, aktuálnosť, kvalita a bezpečnosť zásobovania týchto odvetví je zárukou ich konkurencieschopnosti na svetovom trhu, ako aj zárukou vysoko kvalifikovaných pracovných miest v EÚ.

1.3   Treba vytvoriť primeraný európsky rámec, ktorý sa bude zaoberať spoločnými potrebami energeticky náročných priemyselných odvetví a ktorého hlavným cieľom bude posilniť a udržať konkurencieschopnosť v Európe v kontexte hospodárskej, sociálnej a environmentálnej udržateľnosti. Príslušné odvetvia sú rovnako dôležité a vzájomne od seba závisia.

1.4   Okrem toho EHSV vzhľadom na súčasnú ťažkú hospodársku situáciu odporúča, aby sa ešte viac investovalo do výskumu, rozvoja, aplikácie, vzdelávania a vedeckých činností, ktoré sa týkajú priemyslu. Tieto investície by sa mali v budúcom rámcovom programe dostatočne podporovať a mali by prinajmenšom umožniť výmenu skúseností a výsledkov na európskej úrovni. Európske a národné programy by sa mali viac venovať výskumu a inováciám v oblasti energetickej účinnosti (1).

1.5   EHSV sa domnieva, že musí existovať integrovaná priemyselná politika, ktorá by mala neustále pod kontrolou externé premenné a umožnila európskym podnikom súťažiť so svetovými konkurentmi za rovnakých podmienok a na základe reciprocity. Aby sa zabezpečila dostatočná konkurencieschopnosť, musia sa definovať spoločné priemyselné a fiškálne politiky a strategické možnosti, ktoré by sa vzťahovali na európsky priemysel ako celok.

1.6   Európa nemôže ďalej riadiť svoje hospodárstvo nastoľovaním čoraz prísnejších obmedzení, ak zároveň nepodnikne potrebné opatrenia na prijímanie stabilných a strategických spoločných rozhodnutí v riadení s cieľom brániť svoj hospodársky a sociálny model a zabezpečiť optimálne výsledky vrátane ochrany životného prostredia.

1.7   EHSV je pevne presvedčený, že EÚ musí vynaložiť všetko úsilie na vytvorenie pružných systémov, aby sa dosiahli ciele, ktoré sa ukážu byť potrebné. Tieto systémy by mali zohľadniť osobitný charakter základného priemyslu.

1.8   EHSV sa zamýšľa nad tým, či by aj dovozcovia nemali podliehať opatreniam podobným systému obchodovania s emisnými kvótami. Zabezpečenie účinného globálneho systému prostredníctvom prísnej a vynútiteľnej dohody by bolo prvoradým cieľom. Pri neexistencii takejto dohody a so zreteľom na dosiahnutie cieľov, ktoré si EÚ sama stanovila, by pre tovar a služby poskytované na trhu na jej území, ako aj pre tovar a služby, ktoré sa vyvážajú, mali platiť rovnaké podmienky (t. j. rovnaké posudzovanie a podmienky).

1.9   EHSV rázne odporúča, aby sa zvážila možnosť zachovať systém bezplatného udeľovania emisných certifikátov podnikom, ktoré už dosiahli úroveň výnimočnosti a blížia sa k fyzickým a termodynamickým hraniciam svojich špecifických technológií. Postup dražby emisných povolení, ktorý sa má začať používať v roku 2013, je určite dobrý, ale len vtedy, ak bude prijatý aj v ostatných častiach sveta. EÚ má v úmysle sprístupniť obchodovanie aj pre subjekty z tretích krajín s cieľom vybudovať svetový trh na obchodovanie s emisným kvótami.

1.10   V prípade energeticky náročných priemyselných odvetví by systém obchodovania s emisnými kvótami mohol spôsobiť príslušnému odvetviu nevyčísliteľné škody, ak by sa neriadil veľmi opatrne. Presun emisií oxidu uhličitého nie je niečo, čo by sa malo spájať len s budúcnosťou. Dochádza k nemu najmenej posledných 10 rokov, odkedy sa investície presmerovávajú z Európy do iných krajín, ako sú USA, Čína, India, Brazília atď. Bolo by mimoriadne užitočné dôkladne tento jav preskúmať.

1.11   Treba opätovne využívať energiu obsiahnutú v surovinách a podporovať recyklovanie všade, kde je to možné. Sklo, železo, oceľ a hliník môžu mať výrazný prínos. Európa svoje vzácne suroviny vyváža. Namiesto toho by sa však malo podporovať ich opätovné využívanie v rámci EÚ a mala by sa šetriť energia obsiahnutá v rôznych surovinách (2).

1.12   Energeticky náročné priemyselné odvetvia by sa mali podnecovať k dlhodobým investíciám, aj prostredníctvom združovania, do odvetvia energetiky (najmä do obnoviteľných zdrojov energie) a malo by sa im umožniť nakupovať energiu prostredníctvom dlhodobých zmlúv za pevné ceny.

1.13   EHSV sa domnieva, že stabilný, účinný a trvalý regulačný rámec je mimoriadne dôležitý. Ekonomický cyklus investícií do energeticky náročných priemyselných odvetví trvá sedem až dvadsať rokov (napríklad v prípade vysokých pecí) a existuje dôvod, prečo sa do integrovaného oceliarskeho cyklu viac ako tridsať rokov investovalo menej, než by sa dalo očakávať.

1.14   Doposiaľ prijímané politické opatrenia sa vo všeobecnosti zameriavali skôr na ukladanie sankcií za previnenia, než na odmeňovanie zodpovedného správania a investovania. Tento prístup sa musí zmeniť a prostredníctvom daňových stimulov sa musia podporovať činnosti tých podnikov, ktoré preukázali, že dosiahli výrazné výsledky v oblasti energetickej účinnosti.

1.15   Treba zdôrazniť významné výsledky, ktoré energeticky náročné priemyselné odvetvia už dosiahli tesne pred tým, než bol zavedený systém obchodovania s emisnými kvótami. Tieto odvetvia predvídali nové potreby a zmeny našej doby a nie je dôvod na to, aby boli v dôsledku toho prísne penalizované a riskovali stratu milióna vysoko stabilných a kvalifikovaných pracovných miest (priamych i nepriamych).

1.16   Určite sa musí podporovať rozširovanie osvedčených postupov medzi krajinami a odvetviami, ako aj nové pilotné a vzorové projekty.

1.17   Ukázalo sa, že opatrenia zamerané na verejnú podporu výskumu a inovácií a príslušných špecifických programov sú mimoriadne dôležité. EHSV vyzýva Európsku komisiu, Radu a Parlament, aby tieto programy zamerané na energetickú účinnosť a diverzifikáciu posilnili a natrvalo zaradili do rozvojových iniciatív.

1.18   Malé a stredné podniky (MSP) môžu výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľov prostredníctvom osobitných programov, ktoré sú im prispôsobené. Podniky s vysokou spotrebou energie sa nachádzajú vo všetkých odvetviach trhu. Náklady na dosiahnutie vysokej úrovne energetickej účinnosti sú však nepriamo úmerné veľkosti podniku. Práve MSP môžu v skutočnosti dosiahnuť najlepšie celkové výsledky a treba na ne zamerať intenzívne úsilie a zdroje.

2.   Úvod

2.1   Energeticky náročné priemyselné odvetvia sú základným kameňom všetkých európskych výrobných hodnotových reťazcov, keďže poskytujú základný materiál na výrobu priemyselného tovaru. Tieto odvetvia majú významnú úlohu v rozvoji hospodárstva s nízkymi emisiami CO2.

2.2   Zavedenie predpisov, ktorých cieľom je 20 % zníženie spotreby, je výzvou na vývoj novej generácie výrobkov energeticky náročných priemyselných odvetví. Na otvorenie trhu novým energeticky úsporným výrobkom je potrebné množstvo opatrení a stimulov.

2.3   Odvetvie priemyselnej výroby, ktoré prispieva 17,6 % k európskemu HDP, predstavuje 27 % konečného dopytu po energii v EÚ. Veľké priemyselné odvetvia vyrábajúce základné materiály (napr. chemické a petrochemické výrobky (18 %), železo a oceľ (26 %) a cement (25 %)) sú energeticky náročné a spotrebúvajú 70 % celkovej energie v priemysle.

2.4   Myšlienka zníženia nákladov v záujme zachovania a prípadného zvýšenia konkurencieschopnosti viedla mnoho odvetví, najmä energeticky náročných, k tomu, aby zlepšili svoju energetickú účinnosť, čo znamená, že ich ekonomický potenciál v roku 2020 bude nižší ako v iných odvetviach.

Tabuľka 1

Predpokladaný vývoj a potenciál úspor energie v roku 2020  (3)

	2020 (PRIMES 2007) [Mtoe]	2020 (PRIMES 2009 EE) [Mtoe]	Očakávaný pokrok v roku 2020 bez ďalšej činnosti [%]	2020 Ekonomický potenciál [%]	2020 Technický potenciál [%]
	1	2	3 [=(2-1)/1 (4)100]	4	5
Hrubá domáca spotreba mínus spotreba na neenergetické účely	1 842	1 678	–9 %	– 20 % (cieľ EÚ)	nie je k dispozícii
Konečná spotreba energie:	1 348	1 214	–10 %	–19 %	–25 %
Priemysel	368	327	–11 %	–13 %	–16 %
Doprava	439	395	–10 %	–21 %	–28 %
Bývanie	336	310	–8 %	–24 %	–32 %
Terciárny sektor	205	181	–12 %	–17 %	–25 %
Transformácia, prenos a distribúcia energie	494	464	–6 %	–35 %	nie je k dispozícii
Zdroje: PRIMES pre stĺpce 1, 2 a 3 a Fraunhofer inštitút pre stĺpce 4 a 5.

2.5   Nie všetky možnosti však už boli riadne využité, najmä pokiaľ ide o malé priemyselné odvetvia a dokonca aj niektoré odvetvia strednej veľkosti (5).

3.   Súčasný technologický stav v rôznych energeticky náročných priemyselných odvetviach

V energeticky náročných priemyselných odvetviach sa skúmajú a vyrábajú produkty a technológie, ktoré sú potrebné na riešenie zmeny klímy a iných celosvetových problémov. Kľúčovým predpokladom na zlepšenie energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov je aktívna priemyselná politika a inovácie. Výskum a vývoj sa musí viac zamerať na technologické a organizačné riešenia z hľadiska energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Okrem toho spoločnosti spolu so zamestnancami a ich zástupcami musia podniknúť kroky na zlepšenie energetickej účinnosti a efektívnosti využívania zdrojov so zameraním na zavedenie inovácií do produktov a postupov.

Nasleduje prehľad hlavných energeticky náročných priemyselných odvetví.

3.1   Chemický a petrochemický priemysel

3.1.1   Chemický priemysel zamestnáva 1 205 000 pracovníkov v 29 000 podnikoch, pričom hodnota jeho produkcie je 449 mld. EUR (2009, Eurostat) a obrat je takmer dvojnásobný, čo zodpovedá 1,15 % HDP EÚ. Iba 8 % ropy sa v chemickom priemysle používa ako palivo, väčšina sa spracúva. Spotreba energie spracovateľského odvetvia predstavuje 18 % v rámci priemyselných odvetví.

3.1.2   Chemický priemysel premieňa suroviny na produkty pre iné priemyselné odvetvia a spotrebiteľov. Základné suroviny sa delia na organické a anorganické. Medzi anorganické suroviny patrí vzduch, voda a nerastné suroviny. Fosílne palivá a biomasa patria medzi organické suroviny.

3.1.3   Asi 85 % chemických látok sa vyrába z približne 20 jednoduchých chemických látok nazývaných základné chemické látky. Základné chemické látky sa vyrábajú najmä z 10 surovín a ďalej sa spracúvajú na asi 300 medziproduktov. Základné chemické látky a medziprodukty sa označujú ako veľkoobjemové chemické látky. Asi 30 000 spotrebiteľských produktov sa vyrába z medziproduktov. Tieto chemické látky tvoria: 12 % ceny auta (sedadlá, hadice a pásy, airbagy), 10 % ceny domu (izolačné potrubie a elektrické rozvody), 10 % ceny produktov každodennej spotreby v priemernej domácnosti (potraviny, oblečenie, topánky, lieky, produkty osobnej starostlivosti atď.).

3.1.4   Uhlie, ropa a zemný plyn sú základnými surovinami na výrobu väčšiny veľkoobjemových chemických látok. V každej fáze sa pridáva určitá hodnota: relatívna hodnota surovej ropy: 1; paliva: 2; typického petrochemického produktu: 10; typického spotrebiteľského produktu: 50.

3.1.5   Fosílne palivá sú tiež dôležitým zdrojom energie: ropa (asi 40 %), uhlie (asi 26 %) a zemný plyn (asi 21 %).

3.1.6   Chemický priemysel používa obrovské množstvo energie. Asi 8 % z celkového dopytu po surovej rope sa využíva ako surovina, zvyšok sa používa na výrobu paliva hlavne pre dopravu.

3.2   Priemysel neželezných kovov

3.2.1   Priemysel neželezných kovov je veľmi rozmanitý a zahŕňa výrobu rôznych kovov, ako sú hliník, olovo, zinok, meď, horčík, nikel, kremík a mnoho ďalších. Celkovo priemysel priamo zamestnáva asi 400 000 pracovníkov (Eurometaux, júl 2011). Jeho najväčším a najdôležitejším pododvetvím je výroba hliníka, v ktorej bolo v roku 2010 zamestnaných celkovo 240 000 pracovníkov a jej obrat predstavoval 25 mld. EUR. Výroba bauxitu dosiahla 2,3 milióna ton, výroba oxidu hlinitého 5,9 milióna ton, zatiaľ čo celková výroba hliníka (primárna výroba a recyklácia) dosiahla 6 miliónov ton (270 podnikov). Európska komisia stanovila ako referenčnú hodnotu 1 514 kg ekvivalentu CO2 na tonu hliníka z primárnej výroby.

3.2.2   Viaceré analýzy ukázali, že suroviny a energia sú najdôležitejšími faktormi konkurencieschopnosti priemyslu neželezných kovov EÚ. V závislosti od pododvetvia predstavujú náklady na energiu a suroviny asi 50 % až 90 % celkových nákladov na výrobu ušľachtilých kovov. Ceny surovín sa pohybujú od 30 % do 85 % celkových nákladov, ceny energie od 2 % do 37 % celkových nákladov. Pokiaľ ide o suroviny, pri výrobe kovov v EÚ je recyklácia šrotu rovnako dôležitá ako používanie rúd a koncentrátov.

3.2.3   Pokiaľ ide o závislosť od dovozu, v roku 2005 sa v európskom kovopriemysle bauxit, horčík, kremík a medené koncentráty považovali za najcitlivejšie suroviny (napr. 50 % svetového vývozu koksu pochádza z Číny a 40 % svetového vývozu medených koncentrátov z Čile).

3.2.4   Podľa informácií z odvetvia sú ohrozené dodávky hliníkového a medeného šrotu, surovej medi, koncentrátov zinku a olova a z dlhodobejšieho hľadiska dodávky hliníkového a medeného šrotu, medených koncentrátov a surovej medi.

3.2.5   Odvetvie neželezných kovov je energeticky vysoko náročné. To platí najmä pre producentov hliníka, olova a zinku, ktorí patria medzi veľkých spotrebiteľov elektrickej energie.

3.2.6   Značná časť spotreby neželezných kovov v EÚ sa už zabezpečuje dovozom a ak sa nenájde riešenie, tento podiel sa ešte zvýši, pretože európski producenti neželezných kovov ukončia činnosť. To povedie k presunu emisií uhlíka.

3.3   Železiarsky a oceliarsky priemysel

3.3.1   Európsky železiarsky a oceliarsky priemysel priamo zamestnáva 360 000 pracovníkov a v roku 2010 dosiahol obrat vo výške 190 miliárd EUR. Jeho celková spotreba energie je 3 700 GJ, čo je asi 25 % spotreby energie spracovateľského priemyslu: celkový objem emisií CO2 dosahuje výšku približne 350 miliónov ton, čo zodpovedá 4 percentám všetkých emisií v EÚ.

3.3.2   Existujú dva hlavné postupy pri výrobe ocele. Prvým je tzv. integrovaná metóda, ktorá je založená na výrobe železa zo železnej rudy (hoci i pri tomto postupe pochádza v priemere 14 % výroby zo šrotu). Druhou je „recyklačná metóda“, pri ktorej sa ako hlavná surovina obsahujúca železo používa železný šrot tavený v elektrickej oblúkovej peci.

3.3.3   V oboch prípadoch spotreba energie súvisí s palivom (väčšinou s uhlím a koksom) a elektrinou. Pri recyklačnej metóde je oveľa menšia spotreba energie (asi 80 %). Pri integrovanej metóde sa využívajú koksárenské pece, spekacie zariadenia, vysoké pece a kyslíkové konvertory.

3.3.4   Súčasná energetická spotreba pri integrovanej metóde sa odhaduje na 17 až 23 GJ na tonu produktu valcovaného za tepla [1][SET_Plan_Workshop_2010]. Nižšia hodnota sa v Európe považuje za dobrú referenčnú hodnotu pre integrovaný závod. Hodnota 21 GJ/t sa považuje za priemernú hodnotu v rámci EÚ 27.

3.3.5   Časť prudkého poklesu (asi o 50 %) spotreby energie v európskom priemysle za posledných 40 rokov možno pripísať zvýšenému využívaniu recyklačnej metódy na úkor integrovanej metódy (tento podiel vzrástol z 20 % v 70. rokoch minulého storočia na približne 40 % v súčasnosti).

3.3.6   Prípadný prechod na recykláciu je však obmedzený dostupnosťou šrotu a jeho kvalitou. V Európe pripadá asi 80 % emisií CO2 spojených s integrovanou metódou na odpadové plyny. Tieto odpadové plyny sa vo veľkej miere využívajú v tom istom odvetví na výrobu asi 80 % jeho potreby elektrickej energie [EUROFER_2009a].

3.3.7   V roku 2008 sa v EÚ vyrobilo 198 miliónov ton surovej ocele, čo predstavuje 14,9 % celkovej svetovej produkcie (1 327 miliónov ton surovej ocele) [WorldSteel_2009]. Desať rokov predtým bol pri mierne nižšej výrobe (191 miliónov ton surovej ocele) podiel tých istých európskych krajín 24,6 %.

3.4   Keramický priemysel

3.4.1   Keramický priemysel priamo zamestnáva 300 000 pracovníkov a pokrýva širokú paletu produktov, od tehál a škridiel, keramických rúr, obkladačiek a dlaždíc, cez sanitárny tovar, stolový riad a ozdobné predmety, až po brúsny materiál, žiaruvzdorné výrobky a technickú keramiku (6).

3.4.2   Tieto výrobky nachádzajú svoje uplatnenie v stavebníctve, pri procesoch pri vysokej teplote, v automobilovom priemysle, energetike, životnom prostredí, spotrebnom tovare, v baníctve, lodiarstve, obrane, leteckom priemysle, zdravotníckych zariadeniach atď. Keramické odvetvie sa vyznačuje svojou závislosťou tak od domácich, ako aj dovážaných surovín.

3.4.3   Podniky pôsobiace v európskom keramickom priemysle sú zväčša MSP, ktoré predstavujú asi 10 % prevádzok zahrnutých do európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami, avšak menej než 1 % emisií.

3.5   Cement

3.5.1   Európsky cementárenský priemysel v roku 2010 priamo zamestnával 48 000 pracovníkov a s produkciou 250 miliónov ton dosiahol obrat 95 miliárd EUR. Príslušná spotreba energie dosahovala 110 kWh/t: celkové emisie CO2 zodpovedali 3 % všetkých emisií v EÚ.

3.5.2   Cement je základný materiál v stavebníctve, ako aj v pozemnom a vodnom staviteľstve. Výroba v cementárenskom priemysle priamo súvisí so všeobecným stavom v stavebníctve a verne odráža celkovú hospodársku situáciu.

3.5.3   Technológia výroby cementu v Európskej únii je vo veľkej miere založená na modernej, tzv. suchej metóde výroby. Táto technológia sa vyznačuje asi o 50 % nižšou spotrebou energie než technológia pálenia slinku v peciach pri tzv. mokrej metóde.

3.5.4   V roku 2009 sa v 27 krajinách EÚ vyrobilo približne 250 miliónov ton cementu, čo tvorilo 8,6 % svetovej produkcie, ktorá dosiahla objem 3 miliardy ton (7). Najväčší podiel na svetovej výrobe (75 %) pripadá na Áziu, pričom Čína samotná vyrába približne polovicu vyrobeného cementu (54,2 %). Z týchto údajov vyplýva, že veľká časť svetovej produkcie cementu pripadá na krajiny, ktoré nedodržiavajú ustanovenia Kjótskeho protokolu.

3.5.5   Hlavnými črtami európskeho cementárenského priemyslu sú: veľká náročnosť na kapitál – 150 miliónov EUR na milión ton výrobnej kapacity; veľká spotreba energie: 60 – 130 kg ropy alebo jej ekvivalentu a k tomu 90 – 130 kWh elektrickej energie na vyrobenú tonu.

3.5.6   Ďalším dôležitým znakom európskeho cementárenského odvetvia je existencia regionálnych trhov s cementom v okruhu do 200 míľ.

3.5.7   Cementárenský priemysel je jedným z najväčších producentov emisií oxidu uhličitého. Jeho emisie CO2 tvoria asi 5 % celosvetových emisií vzniknutých v dôsledku ľudskej činnosti (8). Hlavným zdrojom emisií CO2 v cementárenskom priemysle je proces dekarbonizácie surovín a spaľovanie palív.

3.5.8   Odhaduje sa, že emisie z procesu dekarbonizácie tvoria asi 50 % a emisie zo spaľovania palív asi ďalších 40 % z celkových emisií z cementární. Emisie CO2 z týchto dvoch procesov sa nazývajú priame emisie. Zdrojmi nepriamych emisií (asi 10 % emisií z cementární) sú dopravné prostriedky a výroba elektrickej energie využívanej v cementárni (9).

3.5.9   Rozvoj cementárenského sektora v EÚ vo veľkej miere závisí od politiky a rozhodnutí EÚ týkajúcich sa emisií CO2 a iných znečisťujúcich látok.

3.5.10   V cementárenskom priemysle sa systém obchodovania s emisnými kvótami uplatňuje pri výrobe cementu (slinku) v rotačných peciach s kapacitou vyše 500 ton denne. Podľa údajov za posledné roky (10) boli emisie z cementárenského priemyslu nižšie, než sa predpokladalo. Vysoké ceny emisných certifikátov CO2 môžu byť atraktívnejšie než výroba väčšieho množstva cementu. Systém obchodovania s emisnými kvótami je navrhnutý tak, že by mohol obmedzovať výrobu. Preto by mala plánom na prideľovanie emisných kvót CO2 predchádzať analýza, na základe ktorej bude možné vytýčiť trvalo udržateľné ciele, zabrániť narušeniam trhu, ako aj motivovať podnikateľov, aby zlepšili energetickú účinnosť, a súčasne zredukovali emisie CO2.

3.6   Sklársky priemysel

3.6.1   Európsky sklársky priemysel priamo zamestnáva 200 000 pracovníkov v 1 300 výrobných a spracovateľských podnikoch, ktorých výroba v roku 2010 dosiahla 34 miliónov ton (30 % celosvetovej výroby). Recyklácia jednej tony skla zabráni emitovaniu 670 kg CO2. Emisie CO2 dosahujú ročne výšku 25 miliónov ton.

3.6.2   Sklo sa skladá hlavne zo sklotvorných zložiek, ako je kremeň (vysokohodnotný piesok), alkalické látky, ktoré menia pevné skupenstvo kremenného piesku na tekuté (hlavne sóda a potaš), stabilizujúce látky na zníženie zvetrávania skla (oxid vápenatý, oxid horečnatý a oxid hlinitý), niektoré číridlá a malé množstvá ďalších prímesí, ktoré dodávajú jednotlivým druhom skla rôzne vlastnosti.

3.6.3   Najrozšírenejšia klasifikácia druhov skla vychádza z chemického zloženia, podľa ktorého sa sklo delí na štyri hlavné skupiny: sodno-vápenaté sklo, olovnatý krištáľ a krištáľ, borokremičité sklo a špeciálne sklá.

3.6.4   „Obalové sklo“ je najväčším pododvetvím sklárskeho priemyslu v EÚ a tvorí viac než 60 % celkovej výroby skla. Jeho produkty sú sklenené nádoby (fľaše a sklenené nádoby). Obalové sklo sa vyrába vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Írska a Luxemburska. EÚ je so svojimi približne 140 sklárňami najväčším producentom obalového skla na svete.

3.6.5   Ploché sklo, ktoré predstavuje asi 22 % celkovej výroby skla, je druhým najväčším odvetvím sklárskeho priemyslu v EÚ. Zahŕňa výrobu plaveného skla a valcovaného skla. V EÚ pôsobí päť výrobcov plaveného skla a päť výrobcov valcovaného skla. Celkové emisie CO2, ktoré produkuje odvetvie plochého skla, dosahovali v roku 2008 asi 7 miliónov ton, z ktorých asi 6,5 miliónov ton pripadalo na výrobu plaveného skla a asi 0,5 milióna ton na výrobu valcovaného skla (zdroj: CITL).

3.6.6   Nekonečné sklenené vlákna (CFGF) sa vyrábajú a dodávajú v rôznych formách: ako pramence, rohože, sklenená striž, textilná priadza, tkaniny a mleté vlákna. Ich hlavným konečným využitím (približne 75 %) je vystužovanie kompozitných materiálov, najmä živíc tvrdených za tepla, ale aj termoplastov. Hlavným trhom pre kompozitné materiály je stavebníctvo, automobilový priemysel a odvetvie dopravy (50 %), ale tiež energetický a elektronický priemysel.

3.6.7   Niekoľko údajov o uhlíkovej stope:

—	priemerná produkcia: 870 000 ton CFGF za rok

—	priemerné priame emisie CO2: 640 000 ton

—	priemer CO2 na tonu: 735 kg CO2 na tonu CFGF

3.6.8   Odvetvie špeciálneho skla tvorí asi 6 % produkcie sklárskeho priemyslu a pokiaľ ide o tonáž, je štvrtým najväčším odvetvím. Jeho hlavnými výrobkami sú: sklo pre televízory a monitory, sklo osvetľovacích telies (žiarivkové trubice a žiarovky), optické sklo, laboratórne a technické sklo, borokremičité sklo a sklokeramika (kuchynský riad a žiaruvzdorné predmety do domácnosti), sklo pre elektronický priemysel (LCD panely).

3.6.9   Odvetvie skla pre domácnosti je jedným z najmenších v sklárskom priemysle. Jeho podiel na celkovej produkcii sú asi 4 %. Toto odvetvie zahŕňa výrobu stolového riadu, riadov na varenie a dekoratívnych predmetov, okrem iného pohárov, šálok, misiek, tanierov, riadu, váz a ozdôb.

4.   Všeobecný prehľad emisií CO2 v roku 2010 v Európe

4.1   Systém EÚ obchodovania s emisnými kvótami stanovuje emisný limit pre približne 12 600 zariadení, vrátane elektrární, závodov a rafinérií. Tento systém sa týka približne 40 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Na základe údajov o priemyselnej produkcii analytici odhadujú, že v roku 2010 sa zvýšili emisie o 3,2 % oproti poklesu takmer o 11,3 % v roku 2009 (Barclays Capital, Nomisma Energia, IdeaCarbon).

4.2   Podľa Európskej environmentálnej agentúry dosiahli celkové emisie skleníkových plynov v EÚ v roku 2009 objem približne 4,6 miliárd ton. Ak by boli narástli rovnako ako emisie CO2 z priemyslu v minulom roku, znamenalo by to, že EÚ by prekročila svoj cieľ 4,5 miliardy ton skleníkových plynov v roku 2020 o približne 300 miliónov ton. Úradníci EÚ zodpovední za politiku v oblasti klímy predpovedajú, že EÚ bude pod touto cieľovou hodnotou, pokiaľ splní ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a účinnosti.

4.3   CO2

Množstvo emisií, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami (EÚ ETS), v roku 2010 narástlo, keď sa zvýšil dopyt po energii a celková priemyselná výroba, čo znamená, že podniky spálili viac fosílnych palív pri výrobe elektriny a tepla (Sikorski).

Navyše, vyššie ceny plynu prinútili elektrárne k tomu, aby spaľovali viac uhlia, pri čom sa uvoľňuje väčšie množstvo oxidu uhličitého.

5.   Pripomienky Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

5.1   Hodnotový reťazec závisí od dostupnosti a kvality surovín. Základné priemyselné odvetvia v Európe dodávajú suroviny najvyššej kvality. Európsky spracovateľský priemysel má prospech z tejto vysokej kvality a neustálej inovácie vyplývajúcej z výskumnej práce. Napríklad v oceliarskom priemysle závisí 70 % kvality od druhu odlievania. Táto kvalita by sa mala udržať a pokiaľ možno zvýšiť.

5.2   Bez silného, konkurencieschopného a inovatívneho priemyslu nebude Európa schopná dosiahnuť ani jeden z cieľov trvalej udržateľnosti, akým je napr. cieľ týkajúci sa emisií CO2, ktorý stanovila Komisia.

5.3   Systém EÚ ETS je systémom obchodovania s emisnými kvótami a stanovovania ich stropov, ktorý bol prijatý ako dôležitý nástroj na dosiahnutie cieľa, ktorý si EÚ sama vytýčila, a tým je zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 minimálne o 20 % oproti roku 1990 a o 30 % v prípade, že sa uzavrie medzinárodná dohoda. ETS sa vzťahuje na približne 12 500 závodov v energetike a priemysle, ktoré dovedna produkujú takmer polovicu emisií CO2 v rámci EÚ a 40 % celkových emisií skleníkových plynov.

5.4   ETS v súčasnosti funguje v 30 krajinách (27 členských krajinách a na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku). V porovnaní s inými odvetviami, ktoré nie sú jeho súčasťou, ako napr. doprava, sa zariadeniam patriacim pod ETS podarilo dosiahnuť značné zníženie emisií skleníkových plynov. Energeticky náročné priemyselné odvetvia sa však stále snažia zlepšiť energetickú účinnosť z dôvodu neustále rastúcich cien energie. Bola by preto veľmi žiaduca dôkladná analýza toho, do akej miery ETS EÚ prispel k zníženiu emisií.

6.   Sociálne a environmentálne aspekty

6.1   Európsky priemyselný systém, jeho pracovníkov a európske záujmy, životné prostredie, zdravie a spotrebiteľov je možné chrániť iba vtedy, ak žiadny z týchto záujmov nebude dominovať a ak sa vytvorí optimálna rovnováha medzi environmentálnou, sociálnou a hospodárskou politikou.

6.2   EHSV podporuje ciele environmentálnej a sociálnej udržateľnosti a označuje niekoľko kľúčových oblastí, v ktorých by sa mal prijať integrovaný postup spolu s holistickým prístupom.

6.3   V prvom rade sú potrebné účinné programy na podporu profesionálneho rozvoja prostredníctvom odbornej prípravy zameranej na získavanie potrebných zručností s cieľom čeliť technologickým výzvam a prekonať ich a dosahovať početnejšie a lepšie výsledky v oblasti energetickej účinnosti. Energeticky náročné priemyselné odvetvia sa vyznačujú nepretržitými výrobnými procesmi a vysokou mierou zodpovednosti, čo znamená, že nie sú pre mladých ľudí atraktívne. Na podporu programov odbornej prípravy sú potrebné zvláštne stimuly (vrátane štipendií), aby sa v tomto odbore zachovali európske kvalifikácie.

6.4   Je potrebné vytvoriť stimuly na podporu mobility technikov a špecializovaných pracovníkov, aby sa šírili znalosti a osvedčené postupy na národnej i medzinárodnej úrovni.

6.5   Osobitnú pozornosť treba venovať prechodným obdobiam a zaručiť príslušnú podporu pracovníkom, ktorí boli postihnutí reštrukturalizáciou v dôsledku zmien potrebných na prispôsobenie výroby súčasným potrebám. Tento proces by mal byť podporovaný verejnými investíciami.

6.6   Skutočné úsilie o priemyselné zmeny v energeticky náročných priemyselných odvetviach musí zodpovedať primeranému hodnoteniu dosahu na spoločnosť a pracovníkov, aby sa zabránilo negatívnym sociálnym dôsledkom a vopred došlo k príprave na zavedenie nových spôsobov výroby.

6.7   Nevyhnutne treba dosiahnuť poznanie, porozumenie a zvýšenie povedomia verejnosti o výhodách, ktoré môže priniesť energeticky vysoko účinný priemysel. Na tento účel by sa okrem podpory označovania výrobkov mali uvádzať aj energeticky účinné procesy ich výroby. To znamená, že by malo existovať dvojaké označovanie: označovanie nielen výrobku, ale aj podniku, ktorý prispel k udržaniu celkovej vysokej účinnosti.

6.8   Energeticky náročné priemyselné odvetvia potrebujú, aby sa výskumu a inováciám dostávala väčšia podpora. Súčasný systém financovania EÚ by mal zaviesť osobitné nástroje (ako je napr. verejno-súkromné partnerstvo pre udržateľný priemysel SPIRE), aby priemyselné projekty dostali viac priestoru. Technologické platformy tvrdo pracovali na vytvorení priaznivejšieho prostredia, v ktorom by sa priemyselné odvetvia mohli lepšie zamerať na rámcové programy EÚ. Mala by sa tiež zdôrazniť úloha organizácií pre výskum a technológie, ktoré sú mimoriadne dôležitou súčasťou inovačného reťazca, pretože dávajú myšlienkam priemyselné využitie.

7.   Medzinárodný rozmer

7.1   USA, Japonsko, Rusko, Brazília, India a predovšetkým Čína (na prvom mieste vo vyprodukovaných emisiách, 22 % celkových emisií) musia prevziať zodpovednosť. Tieto krajiny spolu s Európou vyprodukujú vyše 70 % emisií CO2 (2007). Dohoda o klíme a zdraví našej planéty je nevyhnutná, ak máme zdolať problémy spojené s otepľovaním spôsobeným ľudskou činnosťou.

7.2   EHSV už viackrát vyjadril svoju podporu takýmto politickým opatreniam EÚ a odporučil vyvinúť maximálnu snahu na dosiahnutie vyváženej medzinárodnej dohody, ktorá by rozdelila zodpovednosť a náklady a zohľadnila široké spektrum faktorov, a nielen samé fakty a čísla.

7.3   Opatrenia v oblasti klimatických zmien môžu byť úspešné len vtedy, ak sa na nadchádzajúcej konferencii v Durbane podarí stanoviť nové ciele na obdobie po Kjóte pre krajiny, ktoré vypúšťajú najväčšie množstvo emisií na svete. Európa sa zaviazala k plneniu ešte ambicióznejších cieľov, ak sa prijme celosvetová dohoda. EHSV tento krok podporuje, pokiaľ pripomienky vyjadrené v súvislosti s podmienkami udržateľnosti pre európske podniky a pracovníkov budú zapracované do textu a budú rešpektované.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 38.

(2)  Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 1, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 25.

(3)  SEK(2011) 779 v konečnom znení.

(4)  Údaje o ekonomickom potenciáli odvetvia transformácie energie vychádzajú z výpočtov GR pre energetiku.

(5)  Plán energetickej účinnosti na rok 2011, KOM(2011) 109 v konečnom znení; štúdia hodnotenia vplyvu, pozri pozn. pod čiarou č. 3, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 38; Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 76.

(6)  Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 7.

(7)  Informačná správa na tému „Rozvoj európskeho cementárenského priemyslu“, CCMI/040, CESE 1041/2007.

CEMBUREAU – Evolution & Energy Trends – internetová stránka Cembureau, máj 2011.

(8)  Carbon dioxide emissions from the global cement industry (Emisie oxidu uhličitého z celosvetovej produkcie cementárenského priemyslu), Ernst Worrell, Lynn Price, Nathan Martin, Chris Hendricks, Leticia Ozawa Meida, Annual Review of Energy and the Environment, november 2001, zv. 26, strany 303 – 329.

(9)  Vanderborght B., Brodmann U., 2001. The Cement CO2 Protocol: CO2 Emissions Monitoring and Reporting Protocol for the Cement Industry. Príručka k protokolu, verzia 1.6 – www.wbcsdcement.org.

(10)  Správa uverejnená v Euronews v máji 2006.

---