(1)

Nariadením (ES) č. 994/98 sa Komisia splnomocňuje ustanoviť v nariadení prah, pod ktorým sa opatrenia pomoci považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto nepodliehajú notifikačnému postupu ustanovenému v článku 108 ods. 3 zmluvy.

(2)

Na základe uvedeného nariadenia Komisia prijala predovšetkým nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis  (3), ktorým sa stanovuje všeobecný strop pomoci de minimis vo výške 200 000 EUR na príjemcu za obdobie troch fiškálnych rokov.

(3)

Skúsenosť Komisie s uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci na podniky poskytujúce služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy ukazuje, že strop, pod ktorým výhody udelené takýmto podnikom možno považovať za výhody, ktoré neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi a/alebo za výhody, ktoré nenarúšajú hospodársku súťaž ani nehrozia, že by ju narušili, sa môže v niektorých prípadoch líšiť od všeobecného stropu pomoci de minimis ustanoveného v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006. Je pravdepodobné, že minimálne niektoré z týchto výhod predstavujú náhradu za dodatočné náklady spojené s poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Okrem toho, mnoho činností klasifikovaných ako poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu má obmedzenú územnú pôsobnosť. Preto je vhodné popri nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 zaviesť nariadenie obsahujúce osobitné pravidlá de minimis pre podniky poskytujúce služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

(4)

Na základe skúseností Komisie by sa pomoc v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu mala považovať za pomoc, ktorá neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a/alebo za pomoc, ktorá nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí, že by ju narušila, a to za predpokladu, že celková výška pomoci za služby všeobecného hospodárskeho záujmu udelená príjemcovi nepresiahne 500 000 EUR za akékoľvek obdobie troch fiškálnych rokov.

(5)

Vzhľadom na osobitné pravidlá uplatňované v sektoroch prvovýroby poľnohospodárskych produktov, rybolovu a akvakultúry a vzhľadom na riziko, že aj menší objem pomoci stanovený v tomto nariadení by mohol spĺňať kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy v týchto sektoroch, by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na uvedené sektory. Nie sú tým dotknuté opatrenia v prospech podnikov pôsobiacich v sektore rybného hospodárstva poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré nesúvisia s produktmi rybného hospodárstva, napr. zbieranie odpadkov na mori. V záujme zohľadnenia relatívne malej veľkosti podnikov pôsobiacich v sektore cestnej nákladnej a osobnej dopravy a vzhľadom na nadbytočné kapacity tohto sektora, ako aj na ciele dopravnej politiky, pokiaľ ide o dopravné zápchy a nákladnú dopravu, by mala byť vylúčená pomoc na nadobúdanie vozidiel pre cestnú nákladnú dopravu, ktorú vykonávajú podniky na základe dohody o prenájme alebo za úhradu. Týmto sa nespochybňuje priaznivý postoj Komisie k štátnej pomoci na vozidlá, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, ktorý je upravený v iných nástrojoch Únie, ako je toto nariadenie. Vzhľadom na Rozhodnutie Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní (4) neschopných konkurencie, by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na uhoľný sektor.

(6)

Vzhľadom na podobnosti medzi spracovaním a marketingom poľnohospodárskych produktov na jednej strane a spracovaním a marketingom nepoľnohospodárskych produktov na druhej strane, by sa toto nariadenie malo uplatňovať na spracovanie a marketing poľnohospodárskych produktov za predpokladu, že sa splnia určité podmienky. V tejto súvislosti by sa za spracovanie alebo marketing nemali považovať poľnohospodárske činnosti potrebné na prípravu produktu na prvý predaj ako zber, sekanie a mlátenie obilnín alebo balenie vajec, ani prvotný predaj ďalším predajcom alebo spracovateľom.

(7)

Súdny dvor ustanovil, že hneď ako Únia prijme právny predpis týkajúci sa zriadenia spoločnej organizácie trhu v príslušnom sektore poľnohospodárstva, členské štáty sú povinné vzdať sa prijatia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by ho mohlo narušiť alebo vytvoriť k nemu výnimky. Z tohto dôvodu by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc, ktorej výška je stanovená na základe ceny alebo množstva kúpených produktov alebo produktov uvedených na trh. Taktiež by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na pomoc de minimis, ktorá je spojená s povinnosťou zdieľať túto pomoc s prvovýrobcami.

(8)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na pomoc de minimis na činnosti spojené s vývozom ani na pomoc de minimis na zvýhodnenie domácich produktov pred dovážanými.

(9)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na podniky v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (5).

(10)

Opatrenia štátnej pomoci presahujúce strop de minimis by nemalo byť možné rozdeliť na menšie časti tak, aby tieto časti patrili do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(11)

V súlade so zásadami, ktoré sa vzťahujú na pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy, pomoc de minimis by sa mala považovať za poskytnutú v tom okamihu, keď je podniku priznané právo prijať pomoc podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov.

(12)

S cieľom vyhnúť sa obchádzaniu maximálnych intenzít pomoci stanovených v rôznych nástrojoch Únie, pomoc de minimis by sa nemala kumulovať so štátnou pomocou, pokiaľ ide o rovnaké oprávnené výdavky, ak by takáto kumulácia viedla k intenzite pomoci, ktorá presahuje intenzitu pomoci stanovenú v závislosti od osobitných okolností každého prípadu v nariadení alebo rozhodnutí o skupinovej výnimke prijatom Komisiou.

(13)

Týmto nariadením by sa nemalo obmedzovať uplatňovanie nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 na podniky poskytujúce služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V súvislosti s pomocou za služby všeobecného hospodárskeho záujmu by členské štáty mali mať možnosť vychádzať buď z tohto nariadenia alebo z nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006.

(14)

Súdny dvor stanovil vo svojom rozhodnutí vo veci Altmark  (6) kritériá, kedy náhrada za poskytovanie služby všeobecného záujmu nepredstavuje štátnu pomoc. Avšak v prípade pomoci de minimis sa v rámci tohto nariadenia v žiadnom prípade nekumuluje so žiadnou náhradou v súvislosti s rovnakou službou, bez ohľadu na to, či podľa rozhodnutia vo veci Altmark ide o štátnu pomoc alebo nie. Preto opatrenia pomoci patria do tohto nariadenia iba vtedy, ak celý objem náhrady, či už predstavuje štátnu pomoc alebo nie, nepresahuje prah stanovený v tomto nariadení.

(15)

Týmto nariadením by sa na účely transparentnosti a jeho správneho uplatňovania mal stanoviť jasný prah aj pre prípady, ak má pomoc iné podobu ako granty, napr. pôžičky alebo kapitálové injekcie. So zreteľom na jednotné, transparentné a jednoduché uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci by malo byť možné uplatniť tento prah nezávisle od konkrétnych charakteristík opatrenia a nemali by sa vyžadovať žiadne výpočty. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať na pomoc poskytnutú v iných podobách, ako sú granty iba vtedy, ak suma vyplatená podniku nepresahuje 500 000 EUR. Ak má pomoc podobu záruky malo by sa toto nariadenie uplatňovať iba v prípade, že garantovaná časť príslušnej poskytnutej pôžičky v rámci tejto schémy nepresahuje 500 000 EUR.

(16)

Povinnosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci, a najmä podmienky, za ktorých je pomoc v rámci pravidiel de minimis poskytovaná. V súlade so zásadou spolupráce stanovenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii by mali členské štáty uľahčiť plnenie tejto úlohy prostredníctvom zriadenia potrebných nástrojov, ktoré by zabezpečili, aby celková suma pomoci de minimis v prospech toho istého podniku na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu nepresiahla celkový povolený strop. Na tieto účely a na zabezpečenie súladu s ustanoveniami o kumulácii s poskytovaním pomoci podľa nariadenia (ES) č. 1998/2006 informujú členské štáty pri poskytovaní pomoci de minimis podľa tohto nariadenia príslušný podnik o výške pomoci, ako aj o jej povahe de minimis, a to odkazom na toto nariadenie. Okrem toho, pred poskytnutím takejto pomoci, by príslušný členský štát mal získať od podniku vyhlásenie o inej pomoci de minimis, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie alebo nariadenie (ES) č. 1998/2006, prijatej počas príslušného fiškálneho roka a počas dvoch predchádzajúcich fiškálnych rokov. Ako alternatívu by mal mať členský štát možnosť zabezpečiť, aby na dodržiavanie stropu slúžila centrálna evidencia.

(17)

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky práva Únie v oblasti verejného obstarávania alebo dodatočné požiadavky vyplývajúce zo zmluvy, či zo sektorových právnych predpisov Únie.

(18)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na pomoc, ktorá bola pred nadobudnutím jeho účinnosti udelená podnikom poskytujúcim služby všeobecného hospodárskeho záujmu,

a)

pomoc v prospech podnikov pôsobiacich v sektore rybolovu a akvakultúry, ako je stanovené v nariadení Rady (ES) č. 104/2000 (7);

b)

pomoc v prospech podnikov pôsobiacich v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych produktov uvedených v prílohe I k zmluve;

c)

pomoc v prospech podnikov pôsobiacich v oblasti spracovania a marketingu poľnohospodárskych produktov vymenovaných v prílohe I k zmluve;

d)

pomoc na činnosti súvisiace s vývozom do tretích krajín alebo členských štátov, konkrétne pomoc priamo súvisiacu s vyvážanými množstvami, na zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;

e)

pomoc, ktorá je podmienená uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovážaným;

f)

pomoc v prospech podnikov pôsobiacich v uhoľnom sektore, ako je vymedzené v rozhodnutí Rady 2010/787/EÚ;

g)

pomoc na zaobstaranie prostriedkov cestnej nákladnej dopravy poskytnutej podnikom, ktoré vykonávajú cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu;

h)

pomoc v prospech podnikov v ťažkostiach.

a)

„poľnohospodárske produkty“ označujú produkty vymenované v prílohe I k zmluve, s výnimkou produktov rybolovu,

b)

„spracovanie poľnohospodárskych produktov“ znamená akékoľvek pôsobenie na poľnohospodársky produkt, výsledkom ktorého je taktiež poľnohospodársky produkt, s výnimkou poľnohospodárskych činností potrebných na prípravu živočíšneho alebo rastlinného produktu na prvý predaj;

c)

„marketing poľnohospodárskych produktov“ znamená prechovávanie alebo vystavovanie produktu v záujme jeho predaja, ponúkanie produktu na predaj, jeho dodanie alebo akýkoľvek iný spôsob uvádzania produktu na trh, s výnimkou prvého predaja zo strany prvovýrobcu obchodníkom alebo spracovateľom a akákoľvek činnosť, ktorou sa produkt pripravuje na prvý predaj. Ak prvovýrobca predáva produkt konečnému spotrebiteľovi, považuje sa to za marketing v prípade, že sa predaj uskutočňuje v osobitných priestoroch vyhradených na tento účel.