Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009“

[KOM(2010) 775 v konečnom znení – 2010/0373 (COD)]

2011/C 218/13

Spravodajca: Joachim WUERMELING

Európsky parlament a Rada sa 18. januára 2011, resp. 28. januára 2011, rozhodli podľa článku 114 ZFEÚ prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú technické požiadavky pre prevodové príkazy a priame inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009“

KOM(2010) 775 v konečnom znení – 2010/0373 (COD).

Odborná sekcia poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. apríla 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 471. plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011 (schôdza z 5. mája 2011) prijal 137 hlasmi za, pričom 8 členovia hlasovali proti a 19 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania výboru

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje Európsku komisiu vo vytváraní jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Bezhotovostná platba v eurách prevodom z účtu v rámci jednotného platobného postupu v celej Európe je dôležitým krokom na dosiahnutie vnútorného trhu.

1.2   EHSV sa však domnieva, že je potrebné ešte pozmeniť jednotlivé body návrhu nariadenia, ktoré predložila Európska komisia, s cieľom zabezpečiť hladký prechod v záujme spotrebiteľov a podnikov ako užívateľov, ako aj bánk ako poskytovateľov platobných služieb.

1.3   Lehoty stanovené v návrhu nariadenia pre záväzný prechod na platobný postup v oblasti SEPA považuje EHSV za príliš krátke. Jeho fungovanie, bezpečnosť a jednoduché používanie bude možné zabezpečiť iba vtedy, keď budú mať všetky úverové inštitúcie dostatok času na prípravu. V prípade prevodových príkazov by táto lehota nemala mať dĺžku iba jedného roka, ale troch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Pokiaľ ide o priame inkasá, konečný termín by nemal byť stanovený na dva roky, ale na štyri roky od nadobudnutia účinnosti nariadenia.

1.4   Pokiaľ ide o delegované právne akty, oprávnenie návrhu nariadenia by sa malo výrazne obmedziť alebo zrušiť, pretože úprava požiadaviek stanovených v nariadení, ktoré vyplývajú z platobného postupu a ktoré sa týkajú technického pokroku a vývoja trhu, má významné praktické dôsledky. Rozhodovať by mal o tom zákonodarný orgán v rámci legislatívneho postupu, a to aj za účasti EHSV.

1.5   EHSV jednoznačne víta skutočnosť, že po prijatí návrhu nariadenia sa v budúcnosti v zásade zakáže vyberanie multilaterálnych výmenných poplatkov za priame inkasá. Tento zákaz povedie k prehľadnosti a transparentnosti zložitých zmluvných vzťahov v rámci platobných transakcií. Bude to prínosom najmä pre malé a stredné podniky.

2.   Kontext stanoviska

2.1   Medzi priority Európskej komisie pri realizácii vnútorného trhu patrí dokončenie jednotnej oblasti platieb v eurách. Prostredníctvom tohto nového európskeho postupu pre systém prevodových príkazov v oblasti SEPA a inkasný systém v oblasti SEPA môžu používatelia platobných nástrojov v rámci toho istého postupu vykonávať bezhotovostné platby na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni. Povedie to k zjednodušeniu platieb, zníženiu administratívnych nákladov a k úspore nákladov pre všetky zúčastnené strany v rámci obchodovania vnútri Spoločenstva, či už ide o spotrebiteľov alebo podniky. V budúcnosti bude z tohto nového postupu v rámci vnútorného trhu profitovať viac ako 500 miliónov občanov a viac ako 20 miliónov podnikov.

2.2   Prvé dôležité právne rámcové podmienky pre oblasť SEPA boli stanovené už v predchádzajúcich rokoch. Smernicou 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu sa zaviedli harmonizované podmienky a práva pre používateľov platobných služieb v EÚ. Tým sa otvoril vnútorný trh pre platobné služby. Rozmanitosť národných systémov a postupov v prípade vnútroštátneho a cezhraničného platobného styku sa však zachovala. Vytvoril sa však právny základ pre vytvorenie jednotného postupu pre všetky cezhraničné platby.

2.3   V nariadení (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve sa stanovilo, že poplatky za cezhraničné a vnútroštátne platby priameho inkasa musia byť v zásade rovnaké. Okrem toho bol vytvorený základ pre platobnú infraštruktúru v oblasti SEPA.

2.4   EHSV predložil stanoviská k obom legislatívnym postupom (1). V tejto súvislosti víta skutočnosť, že po zavedení eura by sa mala vytvoriť aj jednotná oblasť platieb v eurách.

2.5   Systém prevodových príkazov oblasti SEPA sa môže od 28. januára 2008 využívať aj na realizáciu bankových platieb. V prípade prevodových príkazov nesmie byť od novembra 2009 čas spracovania dlhší ako tri pracovné dni. Od roku 2012 sa čas spracovania zníži na jeden pracovný deň.

2.6   Inkasný systém v oblasti SEPA funguje od 2. novembra 2009. Plánujú sa dva odlišné postupy: základný inkasný systém v oblasti SEPA ako všeobecný variant (SEPA Core Direct Debit) a inkasný systém v oblasti SEPA pre spoločnosti v prípade platobného styku medzi obchodnými partnermi (SEPA Business to Business Direct Debit). Od novembra 2010 sú všetky banky povinné v oblasti SEPA zabezpečiť základný inkasný systém.

2.7   Využívanie tohto platobného postupu v oblasti SEPA však v súčasnosti ešte nie je dostatočné. Systém prevodových príkazov v oblasti SEPA tak začiatkom roku 2011, t. j. tri roky po jeho zavedení, dosahuje približne 4 %. Ak sa tento trend udrží, bude trvať ešte viac ako 25 rokov, kým sa plne dosiahne prínos oblasti SEPA.

2.8   Európska komisia považuje pokrok dosiahnutý v prípade projektu SEPA z čisto hospodárskeho hľadiska za veľmi malý. Navrhuje preto legislatívne opatrenia, ktorých cieľom je povinné zavedenie platobných nástrojov v oblasti SEPA. Vnútroštátne platobné nástroje by sa mali v stanovenej konečnej lehote nahradiť postupom SEPA.

2.9   Európska komisia dala vypracovať analýzu, podľa ktorej banky na strane ponuky musia na prechod na platobný postup v oblasti SEPA vyčleniť 52 miliárd EUR. Na základe analýzy z toho na strane dopytu profitujú používatelia z dôvodu nízkych cien a prevádzkových výhod.

2.10   Návrh Európskej komisie zo 16. decembra 2010 preto obsahuje konečný termín, ku ktorému sa musia ukončiť vnútroštátne prevodové príkazy a priame inkasá a využívať len platobné nástroje oblasti SEPA. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia v členských štátoch eurozóny bude možné využívať vnútroštátne prevodové príkazy ešte 12 mesiacov a vnútroštátne priame inkasá 24 mesiacov.

2.11   Zásadný rozdiel medzi systémom prevodových príkazov a inkasným systémom v oblasti SEPA v porovnaní s doterajšími vnútroštátnymi postupmi spočíva pre spotrebiteľov a podniky v tom, že aj v prípade čisto vnútroštátnych platieb sa namiesto dobre známeho národného identifikačného kódu banky a čísla platobného účtu bude musieť používať medzinárodné číslo bankového účtu (IBAN) a identifikačný kód banky (BIC). V prípade IBAN ide o štandardizované medzinárodné číslo bankového účtu, ktoré pozostáva maximálne z 34 znakov. BIC je medzinárodný identifikačný kód banky a pozostáva maximálne z 11 znakov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   EHSV víta návrh Európskej komisie. Návrh nariadenia je rozhodujúcim krokom pre realizáciu dobre fungujúcej jednotnej oblasti platieb v eurách.

3.2   Vnútorný trh patrí k najdôležitejším stimulom hospodárskeho rastu v EÚ. Zavedenie eura bolo dôležitým krokom na zabezpečenie ďalšieho spoločného rastu členských štátov. Podľa názoru EHSV bude preto logické, keď tento projekt povedie k úspechu celoeurópskeho jednotného platobného systému.

3.3   Návrh nariadenia je však podľa názoru EHSV pri určovaní konečnej lehoty na zavedenie vnútroštátneho platobného postupu príliš ambiciózny. Rozhodujúcim kritériom musí byť úspech projektu a nie rýchlosť jeho realizácie. Platby sú veľmi citlivou záležitosťou predovšetkým pre spotrebiteľov, ale aj pre všetky ostatné hospodárske subjekty. Podobne ako v prípade zavedenia eura je potrebné vykonať všetky druhy opatrení, ako sú testy, skúšobné fázy, informačné kampane atď. s cieľom odstrániť problémy pri fungovaní, poruchy, chybné platby, stratu prevádzaných prostriedkov a podobne. Na tento cieľ je nevyhnutné zabezpečiť dostatok času. EHSV preto varuje pred priveľkým chvatom, ktorý by mohol ohroziť úspech tohto projektu u občanov. Mala by sa však zohľadniť aj skutočnosť, že priveľmi dlhé prechodné lehoty by mohli viesť k ďalším nákladom.

3.4   Ešte neboli vyjasnené všetky otázky na to, aby bolo možné zabezpečiť hladký prechod na platobný postup v oblasti SEPA. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť, že mnohé nevyriešené problémy medzi stranami zúčastnenými na projekte SEPA je možné odstrániť len na vnútroštátnej úrovni. Je nevyhnutné nájsť najmä rovnováhu medzi záujmami bánk na strane ponuky a záujmami používateľov na strane dopytu.

3.5   Z hľadiska spotrebiteľov, ako aj z hospodárskeho hľadiska sa často vynára otázka, prečo sa v oblasti SEPA majú zrušiť vnútroštátne platobné postupy. Vnútroštátne postupy so starými číslami platobných účtov a identifikačnými kódmi banky sú zúčastneným stranám na základe mnohoročného používania dobre známe. Prostredníctvom nového platobného postupu v oblasti SEPA sa cezhraničné prevodové príkazy a priame inkasá síce zjednodušia, ale SEPA bude povinná aj pre väčšinu vnútroštátnych platobných transakcií. Európska komisia a banky by preto mali väčšmi poukazovať na výhody nového platobného postupu v oblasti SEPA, pokiaľ ide o rýchlosť a náklady.

3.6   Úspech projektu SEPA do veľkej miery závisí od prijatia používateľov na strane spotrebiteľov a hospodárstva. Na tento účel je najprv nevyhnutné čo najskôr zvýšiť mieru vedomostí o platobných nástrojoch v oblasti SEPA a o ich atribútoch IBAN a BIC. V oblasti bankovníctva je preto potrebná rozsiahla informačná kampaň. Tá však ešte neprebehla v dostatočnej miere vo všetkých členských štátoch. Požiadavky nových produktov SEPA u širokých vrstiev obyvateľstva, ale aj v mnohých malých a stredných podnikoch ešte nie sú v dostatočnej miere známe.

3.7   Používateľská dostupnosť IBAN v dĺžke do 34 znakov by sa mohla zvýšiť aspoň jeho znížením (medzera, spojovník, nové pole) o štyri znaky. Malo by sa vziať do úvahy, že nové dáta a číselné rady by mohli spôsobovať problémy najmä starším spotrebiteľom. Banky by preto mali spotrebiteľom poskytovať podporu, napríklad prostredníctvom konverzných programov.

3.8   Okrem toho je nevyhnutné dostatočne overiť nové platobné nástroje. Doteraz to nebolo možné v prípade všetkých produktov SEPA, pretože napríklad inkasný systém v oblasti SEPA možno celoplošne využívať až od povinnej dosiahnuteľnosti všetkých bánk od novembra 2010. Overenie v praxi poskytuje zúčastneným stranám zo strany bánk a používateľov možnosť rozpoznať a odstrániť počiatočné ťažkosti a prekážky. Počas primerane dlhých predbežných lehôt je nevyhnutné predovšetkým zabezpečiť, aby bolo možné nové platobné postupy v oblasti SEPA zautomatizovať a sprístupniť širokej verejnosti.

3.9   Povinné zavedenie SEPA musí podľa EHSV spĺňať dostatočné bezpečnostné opatrenia, pričom je nevyhnutné zabezpečiť fungovanie týchto postupov v praxi, a to najmä v prípade hromadného obchodovania. Platiteľ, príjemca platby a poskytovateľ platobných služieb musia mať záruku, že platby prebehnú správne, včas a spoľahlivo.

3.10   V neposlednom rade vznikajú pri prechode na platobné postupy SEPA na vnútroštátnej úrovni aj realizačné problémy. Napríklad v Nemecku – v krajine s najväčšou mierou využívania priameho inkasa v celej EÚ – sa ešte neobjasnilo, či je možné použiť platné oprávnenia na priame inkaso aj pre inkasný systém v oblasti SEPA. V tejto súvislosti je potrebné nájsť účinné a bezpečné riešenie, ktoré nebude neprimerane znevýhodňovať spotrebiteľov ani podniky. Nebolo by vhodné, keby sa museli zapojiť a žiadať o udelenie nových oprávnení všetci zákazníci. Vznikli by tak neprimerané náklady na správu a výdavky. Nebolo by to prínosom ani pre spotrebiteľov, pretože by boli vystavení záplave listov od svojich zmluvných partnerov.

3.11   Na európskej a vnútroštátnej úrovni je okrem toho potrebné zapojiť používateľov do vytvárania týchto platobných postupov vo väčšej miere. Nevzťahuje sa to len na súčasnú fázu zavádzania platobných nástrojov SEPA, ale aj na ďalší rozvoj týchto postupov. Európska komisia a Európska centrálna banka urobili prostredníctvom založenia Rady SEPA prvý krok smerom k väčšiemu zapojeniu používateľov do procesu tvorby. Používateľské organizácie zastúpené v Rade SEPA však žiaľ neodrážajú subjekty zúčastnené na projekte SEPA v dostatočnej miere. Okrem toho je dôležité v rámci Rady SEPA vytvoriť skupinu expertov, ktorá by bola rovnomerne zložená zo subjektov na strane ponuky a používateľov, zameranú na technický rozvoj platobných postupov SEPA.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   Článok 5 ods. 1 a 2 – Dostatočné lehoty pre prechod na SEPA

4.1.1   Podľa EHSV sú lehoty pre povinný prechod na platobný postup SEPA, ktoré navrhla Európska komisia, príliš krátke. Je potrebné zaručiť, aby boli nové produkty SEPA rovnako účinné a bezpečné ako doterajšie vnútroštátne platobné postupy.

4.1.2   V prípade prevodových príkazov by táto vykonávacia lehota nemala trvať len jeden rok, ale tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

4.1.3   Pokiaľ ide o priame inkasá, konečný termín by nemal byť stanovený na dva roky, ale na štyri roky od nadobudnutia účinnosti nariadenia.

4.1.4   Dlhšie lehoty sú, pokiaľ ide o nové platobné postupy SEPA, nevyhnutné predovšetkým na získanie dôvery spotrebiteľov. Je nevyhnutné zvýšiť mieru informovanosti o SEPA. Platí to najmä pre informácie o IBAN a BIC. Okrem toho je potrebné lepšie informovať o výhodách platobného postupu v oblasti SEPA. Nové produkty sa musia pri praktickom používaní preukázať ako účinné a bezpečné. Okrem toho je ešte potrebné odstrániť vnútroštátne problémy, ako je prenos oprávnení.

4.1.5   Z hľadiska podnikov sú dlhšie lehoty potrebné z dôvodu nákladnej reorganizácie procesov. Podniky tak musia vynaložiť ďalšie investície a prispôsobiť svoje pracovné postupy a prevádzkové systémy. Patrí sem napríklad prechod celej databázy zákazníkov na IBAN a BIC. V rámci posudzovania vplyvu dospela Európska komisia sama k záveru, že bežný investičný cyklus pre systémy IT v podnikoch dosahuje tri až päť rokov.

4.2   Článok 5 ods. 4 písm. i. v porovnaní s článkom 12 – Žiadny rozsiahly prenos právomocí

4.2.1   Podľa EHSV je potrebné, aby európsky zákonodarný orgán aj v budúcnosti prijímal zásadné rozhodnutia vytvárania SEPA spolu s poradnými inštitúciami, ako je EHSV. Pokiaľ ide o prispôsobenie sa technickému pokroku a rozvoj trhu, všeobecné oprávnenie Európskej komisie vo forme delegovaných právnych aktov zachádza podľa EHSV priďaleko. Aj malé zmeny v postupoch jednotlivých európskych platobných transakcií, ktoré by sa mali najprv podrobne prerokovať a schváliť, môžu mať značné dôsledky pre spotrebiteľov, podniky a poskytovateľov platobných služieb.

4.2.2   Článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) stanovuje, že delegovanie právomoci prijímať delegované právne akty, ktorými sa dopĺňajú a menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu, je prípustné.

4.2.3   V prípade požiadaviek uvedených v prílohe návrhu nariadenia pre prevodové príkazy a priame inkasá v oblasti SEPA ide o rozhodujúce kritériá pre budúce produkty SEPA. Každá, aj tá najmenšia, zmena požiadaviek môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť technickú prevádzku na strane ponuky a používateľov. Z požiadaviek uvedených v prílohe vyplýva aj potreba odstrániť vnútroštátne postupy, pretože už viac nezodpovedajú požiadavkám SEPA. Zmenu požiadaviek bez dostatočného zapojenia Európskeho parlamentu a Rady je preto potrebné zamietnuť.

4.3   Článok 6 – Prehľadnosť budúcej štruktúry nákladov

4.3.1   EHSV víta skutočnosť, že v budúcnosti sa v zásade zakáže vyberanie multilaterálnych výmenných poplatkov za priame inkasá. Je potrebné zabezpečiť, aby boli poplatky za platobné transakcie v budúcnosti transparentné a aby ich bolo možné priradiť ku konkrétnym bankovým službám.

4.3.2   Európska komisia už od začiatku projektu zdôrazňovala, že nové postupy SEPA nesmú byť drahšie ako staré vnútroštátne postupy. EHSV sa dôrazne stotožňuje s touto požiadavkou a naliehavo žiada Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že nové platby SEPA nebudú drahšie ako pôvodné vnútroštátne platby v dôsledku zvýšenia vnútroštátnych poplatkov, ako to bolo počas zavádzania eura. V opačnom prípade nebude možné zabezpečiť prijatie týchto nových platobných postupov najmä u spotrebiteľov. Multilaterálne výmenné poplatky nie sú bežné vo všetkých krajinách eurozóny. Preto by bolo v zásade nesprávne, keby boli v jednotlivých krajinách eurozóny na základe platobného postupu SEPA znovu zavedené.

4.3.3   EHSV ďalej zdôrazňuje, že pri transakciách priameho inkasa, ktoré poskytovateľ platobnej služby nemôže náležite vykonať, pretože platobný príkaz je odopretý, odmietnutý, vrátený alebo stornovaný (transakcie typu R), bude spotrebiteľovi účtovaný multilaterálny výmenný poplatok iba za predpokladu, že v čase splatnosti platby nemá na svojom účte dostatok finančných prostriedkov. Vo všetkých ostatných prípadoch takýto poplatok platí príjemca platby. Príjemca platby, jeho banka alebo banka platiteľa nesmú mať možnosť preniesť na platiteľa poplatky za transakcie typu R, ktoré platiteľ nezapríčinil.

(1)  Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 51 a Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 66.