23.7.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/25

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vonkajší rozmer európskej priemyselnej politiky – Zohľadňuje obchodná politika EÚ primeraným spôsobom záujmy európskeho priemyslu?“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 218/05

Spravodajca: Antonello PEZZINI

Pomocný spravodajca: Marcel PHILIPPE

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. septembra 2010 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Vonkajší rozmer európskej priemyselnej politiky – Zohľadňuje obchodná politika EÚ primeraným spôsobom záujmy európskeho priemyslu?“

Poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI) poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 4. apríla 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 471. plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011 (schôdza zo 4. mája) prijal 106 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   EHSV plne chápe obavy maďarského predsedníctva Rady Európskej únie súvisiace s tým, že na celom svete dochádza k veľmi rýchlej a hlbokej transformácií a Európa musí čeliť oveľa silnejšej svetovej konkurencii než v minulosti.

1.2   Výbor naliehavo žiada EÚ, aby prijala konkrétne a koherentné opatrenia na dosiahnutie integrovanej stratégie priemyselnej politiky s vonkajším rozmerom, ktorá zabezpečí Európskej únii vedúce postavenie v obchodnom systéme, a jednotné usmernenia v oblasti dvojstranných a mnohostranných obchodných dohôd.

1.3   Podľa EHSV sú nevyhnutné rovnaké pravidlá pre všetkých aktérov, ak má byť hospodárska súťaž spravodlivá, hospodársky a sociálny rast udržateľný a konkurencieschopný, pričom sa musia dodržiavať medzinárodné hospodárske, sociálne a environmentálne normy, vzhľadom na to, že do roku 2015 bude 90 % svetového hospodárskeho rastu tvorených mimo Európskej únie, z čoho len na Čínu pripadne tretina. Preto musí obchodná politika EÚ podporovať aj rozvojovú politiku EÚ a zohľadňovať rozdiely medzi obchodnými blokmi a v rámci spoločnosti, najmä v rozvojových krajinách.

1.4   Výbor považuje za potrebné:

—	stanoviť spoločný rámec „posilneného európskeho riadenia“ schopného využiť potenciál jednotného trhu na oživenie európskeho priemyslu na medzinárodnej úrovni,

—	vystupovať jednotne na svetovej scéne,

—	definovať zásady zosúladeného správania členských štátov.

1.5   V dlhoročnej práci, ktorá začala v roku 1988 s cieľom vytvoriť vnútorný trh, treba pokračovať a treba ju zintenzívniť aj zavedením zmluvného európskeho práva pre podniky, ktoré bude vychádzať z nariadenia obsahujúceho nový pokročilý režim. Podniky sa ním budú môcť fakultatívne riadiť pri uzatváraní medzinárodných zmlúv.

1.6   Výbor zastáva názor, že udržať postavenie európskeho priemyslu ako svetového lídra je možné nielen prostredníctvom inovácie, výskumu, uplatňovania nových technológií, ale aj vytvorením kvalitnej infraštruktúry a tým, že bude od svetového trhu požadovať inteligentnú reguláciu, ktorá podporí čisté a udržateľné formy výroby a distribúcie.

1.7   Výbor zastáva názor, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať opatreniam na úrovni EÚ, členských štátov a na regionálnej úrovni oblasti vzdelávania a celoživotného vzdelávania ľudských zdrojov ako aj šíreniu vedomostí.

1.8   EHSV odporúča vždy brať do úvahy záujmy európskeho priemyslu, energeticky ich obhajovať na rokovaniach jasným, transparentným a diverzifikovaným využívaním všetkých dostupných regulačných nástrojov vrátane obchodných dohôd.

1.9   EHSV zdôrazňuje význam inteligentného, predvídateľného a predovšetkým menej nákladného regulačného rámca pre podniky a lepšieho podnikateľského prostredia pre malé a stredné podniky.

1.10   Je v záujme európskych podnikov zabezpečiť v rámci bilaterálnych dohôd a vzťahov, spoločne s jasnou a transparentnou ochranou:

—	sociálne normy, ktoré rešpektujú človeka pri práci a sú v súlade s medzinárodnými dohovormi,

—	normy týkajúce sa ochrany životného prostredia,

—	obmedzenia, pokiaľ ide o využívanie ekologických zdrojov,

—	normy pre šetrenie energiou a pre ochranu klímy,

—	široké využívanie environmentálnej značky,

—	rozšírenie mentality certifikácie EMAS,

—	dodržiavanie technických a normatívnych predpisov,

—	ochrana priemyselného a duševného vlastníctva,

—	niektoré účinné nástroje na ochranu obchodu a prístupu na trhy a k strategickým surovinám, s ohľadom na obavy občianskej spoločnosti oboch strán, pokiaľ ide o hospodárenie so zdrojmi,

—	iniciatívy na podporu pôsobenia malých a stredných podnikov v tretích krajinách,

—	systémy sociálneho dialógu a kontroly zo strany občianskej spoločnosti aj prostredníctvom hodnotenia vplyvu ex ante a ex post a

—	vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov.

1.11   EHSV súhlasí s Európskou radou, ktorá sa na svojom zasadnutí v Bruseli v decembri 2010 vyjadrila, že je potrebné „účinnejšie sa venovať výzvam spojeným s globalizáciou a využiť súvisiace príležitosti tým, že sa pred začatím obchodných rokovaní, ktoré by mohli mať významný dosah, vypracujú posúdenia vplyvu“ s cieľom garantovať otvorené trhy a, rovnaké podmienky hospodárskej súťaže. Obchodná politika EÚ by mala v každom prípade zohľadniť nerovnaké podmienky, v ktorých často musí súťažiť európsky priemysel.

1.12   Výbor požaduje, aby po vyjadrení zasadnutia Rady Európskej únie o tom, že EÚ by mala „ďalej zlepšiť ucelenosť a komplementárnosť svojich vnútorných a vonkajších politík“, nasledovali konkrétne opatrenia (1).

1.13   Výbor zastáva názor, že EÚ musí ďalej rozvíjať svoje konkurenčné výhody v záujme účinnejšej ochrany svojich strategických cieľov a väčšej dôveryhodnosti európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu na medzinárodnom poli.

2.   Úvod

2.1   Priemysel ako celok, vrátane špecializovaných služieb, od ktorých je závislý, a služieb, ktoré závisia od priemyslu, je veľmi rozsiahlou oblasťou, ktorá predstavuje približne polovicu (47 %) HDP Európskej únie.

2.2   Priemysel dokáže špecificky prispieť k zvýšeniu dynamiky rastu celého hospodárstva:

—	zvýšenou produktivitou EÚ,

—	vývozom priemyselných výrobkov (2),

—	technologickým pokrokom: vyše 80 % nákladov súkromného sektora v oblasti technologického výskumu a rozvoja pochádza z výrobnej sféry.

2.3   Výzva boja proti dezindustrializácii spočíva v nasmerovaní všetkých politík EÚ na cieľ podpory rastového a konkurenčného potenciálu priemyslu predovšetkým podporou jeho vonkajšieho rozmeru.

2.4   Nejde o stanovenie izolovanej politiky, ale o opätovné zahrnutie rozmeru konkurencieschopnosti priemyslu a príslušných služieb do všetkých politík EÚ, začínajúc spoločnou obchodnou politikou.

2.5   Otvorenie trhov je určite predpokladom rastu zamestnanosti. EÚ však musí aktualizovať svoju stratégiu, aby lepšie podporila internacionalizáciu podnikov v podmienkach symetrie a reciprocity, čím sa zaručia rovnaké pravidlá pre všetky zúčastnené strany.

2.6   Pri koherentnom prístupe by bolo potrebné zaoberať sa niektorými odvetviami so značnou pridanou hodnotou:

—

Budúca obchodná politika EÚ by mala byť začlenená do rámca stratégie Európa 2020, k čomu je potrebný súbor presných a účinných pravidiel zameraných na: — podporu otvorených a spravodlivých trhov a požiadavku dodržiavania rovnakých pravidiel zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev a zohľadňovanie požiadaviek menej rozvinutých krajín, — ochranu priemyselného a duševného vlastníctva, — vytváranie nových a ucelenejších vedomostí, — odradzovanie od napodobovania, — ochranu a šírenie hodnôt sociálneho trhového hospodárstva (3), — navrhovanie a požadovanie vysokej úrovne ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, ako aj — presadzovanie eura ako zúčtovacej meny v rámci medzinárodného obchodu.

—

Otvorenie svetového trhu a následná reciprocita poplatkov sú značne obmedzené netarifnými prekážkami: treba zvýšiť úsilie o „presadzovanie našich práv v rámci dvojstranných a mnohostranných dohôd s cieľom otvoriť trhy, ktoré boli nezákonne zatvorené“ (4) pri zabezpečovaní symetrie, reciprocity a rovnakých pravidiel.

—	Mali by sa prepracovať a posilniť opatrenia na podporu internacionalizácie malých a stredných podnikov. Vývoz malých a stredných podnikov mimo vnútorný trh sa dnes pohybuje pod 15 %.

—	Politika EÚ by sa mala viacej zamerať na posilnenie iných spôsobov dosiahnutia internacionalizácie, a to: 1. priamych zahraničných investícií (Foreign Direct Investment), 2. spolupráce v oblasti technológií, 3. subdodávateľských aktivít.

—	Európske štáty by sa mali zasadzovať za rozvoj posilneného dialógu so sociálnymi partnermi a všetkými hospodárskymi a sociálnymi subjektmi.

—	V oblasti zamestnania by mal nový impulz podporiť inovatívne odvetvové iniciatívy podľa vzoru pilotných opatrení na rozvoj vedúcich trhov.

2.7   Je potrebné posilniť úlohu eura na medzinárodnej scéne ako zúčtovacej meny v rámci medzinárodného obchodu pre suroviny, aj priemyselné výrobky.

2.8   Búrlivý proces globalizácie svetového hospodárstva a rozvoj rozvíjajúcich sa ekonomík si vynucujú zásadnú revíziu obchodných politík EÚ, aby v plnej miere zohľadňovali záujmy európskeho priemyslu, aby si zachoval a zvýraznil svoju úlohu v globalizovanom kontexte.

2.9   Priemyselná politika EÚ sa všeobecne uskutočňuje prostredníctvom:

—	všeobecných opatrení zameraných na rozvoj vnútorného trhu,

—	vonkajšej obchodnej politiky (antidumpingovej politiky, bilaterálnych a multilaterálnych obchodných rokovaní s dosahom na jednotlivé priemyselné odvetvia),

—	mnohých regionálnych sociálnych a environmentálnych politík zameraných na rozvoj ľudských zdrojov,

—	politiky hospodárskej súťaže disponujúcej právnymi nástrojmi, ktoré sú potrebné pri zlyhaní trhu a vhodné pri štátnej podpore,

—	politiky výskum a vývoja,

—	inovačných opatrení,

—	posilnenia spolupráce medzi európskymi podnikmi,

—	hľadania dialógu a spolupráce medzi sociálnymi partnermi rozšírenej na rozvojové krajiny hlavne prostredníctvom rokovaní o medzinárodných rámcových zmluvách,

—	úsilia o zrealizovanie environmentálnej politiky,

—	ambicióznej a účinnej politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

2.10   Obchod, hospodárstvo, dialóg medzi náboženstvami a kultúrami, teda prosperita národov, sú podmienené a určované kvalitou vzťahov medzi štátmi, vládami a medzinárodnými organizáciami. Okrem toho treba zohľadniť rôzne úrovne rozvoja a rôzne možné prístupy pri riešení spoločných problémov.

2.11   V tomto stanovisku sa EHSV chce zamerať na vonkajší rozmer priemyselnej politiky.

2.12   Priemyselnej politike sa v tejto súvislosti priznáva základná úloha aj na základe nového povedomia o potrebe vrátiť priemyslu a podnikom ich centrálne postavenie, ktoré im prináleží.

2.13   „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ (5). Táto iniciatíva, ktoré definuje niektoré priority zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia, predovšetkým pre malé a stredné podniky, a podporu rozvoja pevnej e udržateľnej priemyselnej základne.

2.14   Skutočne inteligentný, udržateľný a inkluzívny (6) rast je spätý s posilnením rôznorodého, inovatívneho odvetvia výroby, aby mohlo úspešne fungovať na svetových trhoch.

3.   Oblasti záujmu a činnosť zameraná dosiahnutie koherentného vonkajšieho rozmeru

3.1   Oblastí záujmu a činnosti s dôrazom na vonkajší rozmer európskej priemyselnej politiky je veľa, ale EHSV sa chce zamerať na tieto oblasti:

—	európska stratégia prístupu k surovinám,

—	internacionalizácia malých a stredných podnikov,

—	štandardizácia a práva duševného vlastníctva,

—	dialóg o regulácii,

—	spoločná obchodná politika,

—	imidž a perspektívy EÚ,

—	odvetvové iniciatívy: vedúce trhy a európske platformy.

3.1.1   Prístup k surovinám Bezpečný a ľahký prístup k surovinám je pre infraštruktúru kľúčový a je základným predpokladom priemyselného rozvoja. Iniciatívy EÚ majú zásadný význam pre:

—	odstránenie existujúcich deformácií a vytvorenie nových pravidiel a dohôd o prístupe k surovinám, predovšetkým k energetickým surovinám,

—	požadovanie trvalého úsilia aj na úrovni WTO o zabezpečenie toho, aby producentské krajiny dodržiavali minimálne environmentálne a sociálne normy,

—	zlepšenie podmienok udržateľnej ťažby surovín v Európe,

—	podporu európskych alebo vnútroštátnych recyklačných reťazcov s cieľom obmedziť mrhanie, vytvoriť pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou a obmedziť environmentálne a sociálne vplyvy ťažby,

—	podporiť účinnosť využívania zdrojov a druhotných surovín,

—	posilnenie orgánov a inštitúcií zodpovedných za hospodárenie so surovinami v rozvojových krajinách, ktoré majú takéto zdroje,

—	podporu už prebiehajúceho výskumu zameraného na získanie energie z jadrovej fúzie prostredníctvom JET a ITER pri využití surovín (deutéria, lítia, trícia), ktoré sú veľmi rozšírené v prírode, predovšetkým v morskej vode.

3.1.1.1   Ak chce európsky priemysel upevniť a zvýšiť svoje zastúpenie a konkurencieschopnosť na svetovej úrovni, potrebuje silnú, integrovanú stratégiu osobitne zameranú na zásobovanie energiou, stratégiu so skutočnou „diplomaciou surovín“.

3.1.1.2   Prístup k surovinám, predovšetkým energetickým, musí byť základným pilierom novej priemyselnej politiky. Kľúčové postavenie tu musí mať posilnenie našich hospodárskych a politických vzťahov s tretími krajinami s cieľom dosiahnuť:

—	odstránenie deformácií v podmienkach prístupu prostredníctvom boja proti obmedzeniam vývozu (7),

—	podpory výroby kovov v Európe,

—	zvýšenie úsilia v oblasti surovín, ktoré už Európa má,

—	monitorovanie zoznamu 14 surovín „strategických“ pre budúcnosť našej produkcie. Ide o antimón, berýlium, kobalt, fluorit, gálium, germánium, grafit, indium, horčík, niób, skupinu platinových kovov (platina, paládium, irídium, ródium, ruténium a osmium), prvky vzácnych zemín, tantal a wolfrám.

—	vytvorenie strategických zásob hlavných surovín,

—	zaradenie bavlny medzi strategické suroviny,

—	vytvorenie Európskej geologickej služby.

3.1.2   Internacionalizácia malých a stredných podnikov. Ďalšou veľmi dôležitou výzvou je medzinárodný rozmer európskeho priemyslu. Malé a stredné podniky musia byť schopné konkurovať na svetových trhoch veľkým priemyselným podnikom a pritom využiť svoje vlastné výrobné klastre.

3.1.2.1   Je nutné vytvoriť a posilniť podporné nástroje prieskumu a financovania (poistenia, platobné záruky atď.), aby sa malým a stredným podnikom umožnila rast na medzinárodnej úrovni.

3.1.2.2   Podľa nedávnej štúdie GR pre podnikanie 25 % malých a stredných európskych podnikov vyvíjalo v priebehu posledných troch rokov činnosť v oblasti dovozu alebo vývozu. Mimo vnútorného európskeho trhu malo kontakty s tretími krajinami len 13 % MSP. Pokiaľ ide o trhy krajín s rozvíjajúcimi sa ekonomikami oblasti BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína), tento podiel sa pohybuje od 7 do 10 %.

3.1.2.3   Internacionalizácia je pre podniky výhodná a prináša im možnosť konať rozhodnejšie:

—	pokiaľ ide o záujem zamestnávať nových pracovníkov. Pri malých a stredných podnikoch pôsobiacich na medzinárodnej úrovni je miera rastu zamestnanosti 7 %, pričom pri ostatných malých a stredných podnikoch je táto miera len 1 %.

—	pokiaľ ide o záujem o inováciu. O zavádzanie inovatívnych výrobkov alebo služieb malo záujem 26 % malých a stredných podnikov na medzinárodnej úrovni, kým v prípade iných malých a stredných podnikoch tento záujem predstavoval len 8 %.

3.1.2.4   Zlepšenie výkonnosti v medzinárodnom obchode je dôležite v záujme posilnenia rastu a konkurencieschopnosti.

3.1.2.5   Je zvlášť potrebné posilniť a rozšíriť tak pilotné iniciatívy zamerané na vytváranie európskych podporných stredísk v tretích krajinách, tzv. Európskych podnikateľských stredísk (European Business Centres) (8), ako aj úsilie o plnú funkčnosť tímov pre prístup na trh (Market Access Teams).

3.1.3   Štandardizácia. Potrebné je uplatňovať silnú politiku tvorby noriem a ochrany duševného vlastníctva a zabezpečiť vonkajší rozmer procesov štandardizácie.

3.1.3.1   Neslobodno dopustiť, aby sa normy zmenili na obchodné bariéry a aby zvýšenie počtu národných noriem v oblasti služieb tvorilo prekážky obchodu.

3.1.3.2   EHSV je presvedčený, že by sa mala zaviesť zákonná povinnosť pre všetkých tvorcov noriem dodržiavať pri vývoji noriem zásady WTO-TBT.

3.1.3.3   Ďalšou základnou témou je interoperabilita. Služby a aplikácie musia byť naozaj interoperabilné, aby ich trh prijal a aby boli v súlade so stanovenými cieľmi.

3.1.4   Dialóg o regulácii. Aby bol európsky priemysel naozaj konkurencieschopným, potrebuje rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni v oblasti pravidiel a právnych predpisov.

3.1.4.1   K obchodným prekážkam „tarifnej“ povahy sa časti pridávajú prekážky „netarifnej“ povahy v podobe právnych predpisov. EHSV sa preto nazdáva, že by bolo potrebné zvýšiť úsilie v rôznych oblastiach, aby sa znížil počet existujúcich prekážok a aby sa zabránilo vzniku nových prekážok.

3.1.4.2   V tejto súvislosti má zásada lepšej tvorby právnych predpisov (Better Regulation) veľký význam pre zníženie vysokých nákladov, ktoré sú často dôsledkom príliš veľkého počtu právnych predpisov, a pre úžitok z efektívnejšieho prístupu na medzinárodné trhy prostredníctvom mechanizmov vzájomného uznávania.

3.1.5   Spoločná obchodná politika tvorí pilier vonkajších vzťahov Európskej únie. Právne upravuje obchodné vzťahy členských štátov s tretími krajinami, pričom základným cieľom je zaručiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a rovnaké pravidlá pre všetkých.

3.1.5.1   Vzhľadom na ťažké negatívne dôsledky na zvyšujúci sa počet stále rozmanitejších odvetví je nutné zabezpečiť väčšiu účinnosť činnosti zameranej na boj proti napodobovaniu a pirátstvu.

3.1.5.2   Zvýšenie našej výkonnosti v cezhraničnom a medzinárodnom obchode, ako je uvedené v nových predpisoch Lisabonskej zmluvy, je dôležité pre posilnenie rastu, zvýšenie konkurencieschopnosti a dlhodobej udržateľnosti podnikov a zaručenie jednotného európskeho postoja.

3.1.5.3   Nástroje ochrany obchodu a prístupu na trhy majú hlavne chrániť európske podniky pred prekážkami obchodu. EÚ musí garantovať harmonický rozvoj svetového obchodu a podporovať jeho spravodlivý a udržateľný charakter, ktorý berie ohľad na rôzne stupne rozvoja tretích krajín, pričom pomáha tým menej rozvinutým pri ich industrializácii a vyžaduje dôsledné dodržiavanie noriem zo strany rozvíjajúcich sa krajín.

3.1.5.4   EÚ musí definovať presné hospodárske kritériá, aby mohla rokovať a uzatvárať dohody o voľnom obchode a určiť svojich partnerov, hlavne pokiaľ ide o potenciál trhov z hľadiska rozsahu a hospodárskeho rastu, a zaistiť jasné mechanizmy posudzovania ex ante (politického súladu) a ex post (dôsledného dodržiavania symetrie a reciprocity) aj podporou európskeho sociálneho dialógu a organizovanej občianskej spoločnosti.

3.1.5.5   Súčasne so znižovaním poplatkov sadzieb v rámci WTO je nutné vyvíjať aj úsilie o zlepšovanie pracovných podmienok v súlade s normami WTO.

3.1.6   Imidž a perspektívy Európskej únie. Je potrebná vízia sledujúca logiku udržateľného rozvoja schopná podporiť inkluzívnu spoločnosť, otvorené hospodárstva a mierové vzťahy, s celosvetovým a dlhodobým rozmerom.

3.1.6.1   Väčšia pozornosť sa musí venovať imidžu Európskej únie aj smerom dovnútra, ale hlavne smerom navonok, musí sa zabezpečiť koherencia, jednota a rýchla akcieschopnosť v záujme jej plného vyzdvihnutia. Treba stanoviť a uskutočniť opatrenia rozčlenené na synergické a navzájom koherentné úrovne s cieľom:

—	zabezpečiť vyvážené otvorenie trhov a zároveň chrániť obmedzené zdroje planéty a zaručiť bezpečný a udržateľný prístup Európy k zdrojom, ktoré sú pre ňu strategicky nevyhnutné,

—	posilniť hospodársky dialóg so všetkými hlavnými partnermi v rámci multilaterálneho prístupu,

—	pokračovať v posilňovaní medzinárodnej úlohy eura,

—	ponúknuť EÚ ako „medzinárodnú regulačnú veľmoc“, ktorá podporuje zvyšovanie noriem v oblasti priemyslu, životného prostredia, v sociálnej oblasti, ako aj v oblasti dôstojnej práce, verejného obstarávania a duševného vlastníctva,

—	dať nový impulz trom základným politikám vonkajšieho rozvoja EÚ: rozšírenie, politika susedstva a Únia pre Stredozemie, nové partnerstvo s Afrikou v rámci AKT (9).

3.1.6.2   EHSV je hlboko presvedčený, že bez spoločnej prognózy na európskej úrovni o celosvetových vyhliadkach európskej priemyselnej politiky nebude možné rozvinúť spoločnú strategickú víziu nevyhnutnú pre silný a koherentný impulz, ktorý potrebuje vonkajší rozmer európskej priemyselnej politiky.

3.1.6.3   EHSV je presvedčený, že záujem európskeho priemyslu spočíva v raste a jediným spôsobom, ako ho dosiahnuť je nebyť stále vystavený konkurencii s nižšími nákladmi.

3.1.7   Odvetvové iniciatívy: vedúce trhy a európske platformy

3.1.7.1   Európa musí svoju budúcnosť na budovať na svojich prednostiach. Stále sú vyvíjané rôzne odvetvové riešenia na zlepšenie celosvetovej konkurencieschopnosti Európy a zvýšenie príťažlivosti Európy ako miesta, kde sa oplatí žiť a pracovať.

3.1.7.2   Medzi hlavné oblasti patria:

—	technologická infraštruktúra,

—	energetické rozvodné siete,

—	spoločnosť založená na vedomostiach a digitálna spoločnosť,

—	zdravie a mobilita,

—	prierezové technológie potrebné pre priemysel EÚ.

3.1.7.3   Podľa EHSV je potrebné vytvoriť posilnený rámec združujúci rôzne odvetvové prístupy ako napríklad:

—	európske technologické platformy,

—	iniciatívy vedúcich trhov,

—	rôzne poradné výbory na vysokej úrovni,

—	inovačné platformy ako LeaderShip, Cars 21, ICT Task force,

—	skupina na vysokej úrovni pre chemický priemysel.

3.1.7.4   EHSV sa okrem toho nazdáva, že niektoré odvetvia, ktoré sú zvlášť citlivé a sľubné, by si zaslúžili, aby boli ďalej rozvíjané. Sú to napríklad tieto oblasti:

—

vesmír,

—	udržateľná mobilita,

—	budúce sociálne výzvy v oblasti klimatických zmien,

—	výzvy v oblasti hospodárskej súťaže, ako napríklad v chemickom priemysel, v inžinierstve a v poľnohospodársko-potravinárskom odvetví,

—	energeticky vysoko náročné odvetvia.

4.   Vonkajší rozmer politík EÚ ako kľúč k úspechu priemyslu EÚ

4.1   Ako zdôraznilo maďarské predsedníctvo Rady Európskej únie, na celom svete dochádza k veľmi rýchlej a hlbokej transformácií a Európa musí byť schopná čeliť oveľa silnejšej svetovej konkurencii než v minulosti.

4.2   Dvadsať miliónov podnikov EÚ, predovšetkým malých a stredných podnikov, riadených ich zakladateľmi, pracovníkmi, remeselníkmi a podnikateľmi, musí mať možnosť inovovať, posilňovať svoju konkurencieschopnosť a vytvárať pracovné miesta s podporou európskej priemyselnej politiky zjednotenej vo svojom vonkajšom rozmere.

4.3   EHSV víta závery zo zasadnutia Rady EÚ zo 17. decembra 2010 v oblasti medzinárodnej hospodárskej súťaže a jednotného trhu.

4.4   EHSV predovšetkým zdôrazňuje význam inteligentného, predvídateľného a menej nákladného regulačného rámca pre podniky a lepšieho podnikateľského prostredia pre malé a stredné podniky, ktorý im umožní pôsobiť s dlhodobou víziou.

---

(1)  Pozri písmeno a) prílohy I záverov zo zasadnutia Rady EÚ zo 16. septembra 2010

(2)  Približne tri štvrtiny vývozu EÚ, zdroj: GR pre podnikanie.

(3)  Pozri článok 3 Lisabonskej zmluvy.

(4)  KOM (2010) 612 v konečnom znení, bod. 4.

(5)  Pozri hlavnú iniciatívu 10, KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

(6)  Tamže.

(7)  Ako obmedzenia uplatňované Čínou, Indiou a inými krajinami.

(8)  V Číne, Thajsku, Indii a vo Vietname.

(9)  Pozri stanovisko EESC na tému „Vonkajší rozmer obnovenej Lisabonskej stratégie“, Ú. v. EÚ C 128/2010, s. 41.

---