23.7.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/14

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA) a obchodná politika EÚ“

2011/C 218/03

Spravodajkyňa: pani Evelyne PICHENOT

Európska komisia sa 22. apríla 2010 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému

„Hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja (SIA) a obchodná politika EÚ“.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 7. apríla 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 471. plenárnom zasadnutí 4. a 5. mája 2011 (schôdza z 5. mája 2011) prijal 161 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča Európskej komisii, aby v záujme zvýšenia účinnosti hodnotení vplyvu udržateľného rozvoja (SIA) na obchodnú politiku Európskej únie uskutočnila revíziu mechanizmu tak, aby vo väčšej miere reagoval na záujmy občianskej spoločnosti a globalizáciu. EHSV navrhuje, aby sa mechanizmus SIA upravil a začlenil do uceleného cyklu hodnotenia.

1.1   EHSV sa domnieva, že pre uskutočnenie tohto návrhu je rozhodujúce, aby odteraz všetky obchodné dohody zahŕňali mechanizmus monitorovania za účasti občianskej spoločnosti, ktorá jediná zaručí kontrolu prijatých záväzkov a dohľad nad rizikami a možnosťami spojenými s otvorením obchodu v oblasti udržateľného rozvoja. Takýto mechanizmus je nevyhnutný pre navrhovaný dynamický prístup, pretože na základe príslušného časového plánu umožní opätovné hodnotenie rizík a možností stanovených v pôvodnom hodnotení.

1.2   V záujme zosúladenia uvedeného mechanizmu s cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja EHSV odporúča, aby SIA:

—	boli súčasťou hodnotenia ex ante, in itinere a ex post,

—	boli koordinované s predbežným hodnotením uskutočneným pred mandátom na rokovanie a vykonané včas,

—	prednostne zisťovali sociálne a environmentálne riziká ako doplnok k hospodárskemu hodnoteniu, ktoré v praxi slúži hlavne na odôvodnenie zámeru Európskej únie uzatvoriť obchodnú dohodu,

—	uprednostnili konkrétnejšie a podrobnejšie hodnotenie na úrovni sektorov alebo domácností namiesto hodnotenia celkových účinkov liberalizácie na jednotlivé piliere udržateľného rozvoja, najmä v prípade ekonomiky s výrazným podielom neformálnej činnosti,

—	sa stali referenciou pre verejnú diskusiu v Európskom parlamente o „analýzach dôsledkov“,

—	zahrnuli ostatné politiky Európskej únie do sprievodných opatrení.

1.3   S cieľom poskytnúť primeranejšie informácie, EHSV odporúča, aby sa SIA upravili týmito spôsobmi:

—	prehodnotenie troch pilierov,

—	konzultanti musia používať veľké množstvo dostupných metód, a to najmä kvalitatívnych, aby poskytli informácie o iných ako hospodárskych aspektoch príslušnej obchodnej dohody,

—	musia sa rozpracovať ekologické prístupy (analýza životného cyklu, uhlíková stopa, hodnota ekosystémových služieb),

—	tím konzultantov zodpovedných za hodnotenie by sa mal systematicky usilovať o zapojenie odborníkov z partnerskej krajiny do príslušnej obchodnej dohody,

—	sociálni partneri, odborníci na environmentálne otázky a zástupcovia z podnikateľských kruhov sa musia pozývať na priame a dôkladné diskusie,

—	zohľadnenie vplyvu na rodovú rovnosť,

—	súčasťou SIA by mala byť analýza pracovných podmienok v právnických a zdravotníckych profesiách, najmä nezávislosť a záruky fyzickej integrity ich zástupcov.

1.4   S cieľom zorganizovať obnovený participatívny proces, EHSV odporúča, aby:

—	hodnotenia boli dostupné všetkým zainteresovaných stranám a partnerským krajinám v každom štádiu a aby ich súčasťou bola stručná správa,

—	konzultácie boli prispôsobené jednotlivým štádiám cyklu a otvorené všetkým zainteresovaným stranám občianskej spoločnosti a aby boli na ne vyčlenené primerané finančné prostriedky,

—	EHSV mohol spolupracovať v počiatočnom štádiu prostredníctvom stanoviska, v ktorom by sa zaoberal voľbou ukazovateľov, stanovil by organizácie občianskej spoločnosti, s ktorými sa majú viesť konzultácie a navrhol konzultačné metódy,

—	EHSV na základe žiadosti vypracoval stanovisko k „analýze dôsledkov“, ktorá bude predložená Európskemu parlamentu a Rade,

—	bol EHSV uznaný za dôležitého partnera, pokiaľ ide o organizovanie konzultácií s občianskou spoločnosťou partnerských krajín a nadväzných opatrení v spolupráci s delegáciami EÚ,

—	EHSV vystupoval v úlohe sprostredkovateľa, ktorý dohliadne na to, že konzultácie s občianskou spoločnosťou týkajúce sa hodnotení vplyvu budú zosúladené s vykonávaním monitorovacích mechanizmov stanovených v dohodách,

—	hodnotenia ex post zohľadnili priebežné správy monitorovacieho výboru.

2.   Hodnotenia vplyvu udržateľného rozvoja: nevyhnutný nástroj, ktorý treba prepracovať

2.1   Vo svojom oznámení na tému „Obchod, rast a svetové záležitosti“ (1) Európska komisia uvádza, že má v úmysle zintenzívniť konzultácie so zainteresovanými stranami a s občianskou spoločnosťou, aby lepšie vyhodnotila vplyv obchodných politík na udržateľný rozvoj. EHSV si je vedomý novátorskej úlohy, ktorú zavedením SIA plní generálne riaditeľstvo pre obchod a vyjadruje potešenie nad tým, že Európska komisia obnovila diskusie, ktorých cieľom je analyzovať výsledky metódy, ale tiež pokúsiť sa prekonať jej obmedzenia alebo odstrániť nedostatky. V tomto prieskumnom stanovisku sa EHSV sústredí na návrhy, ktorých zámerom bude zlepšiť účinnosť uvedeného mechanizmu a objasniť jeho ciele. Snahou stanoviska je odpovedať na otázky týkajúce sa spoločenskej a politickej užitočnosti SIA.

2.2   Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa rozšírili právomoci Európskeho parlamentu a v oblasti obchodnej politiky získal rovnaké postavenie ako Rada Európskej únie. Význam tejto novej právomoci členov Európskeho parlamentu si mohli zainteresované strany, najmä z citlivých odvetví, overiť v marci 2011 pri príležitosti prvej ratifikácie od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá sa týkala dohody s Južnou Kóreou. Preto je nevyhnutné, aby sa predchádzajúca metóda dialógu s občianskou spoločnosťou zosúladila s uvedenou inštitucionálnou zmenou.

2.3   EHSV si s veľkým záujmom všíma zmeny mechanizmu, ktoré prináša spomínané nedávne oznámenie Európskej komisie. SIA zostávajú naďalej spojené s konzultáciami s občianskou spoločnosťou a s formálnym záväzkom uskutočniť hodnotenie počas rokovaní a v „pozičnom dokumente“ uviesť závery. Zavádza sa nové štádium: Európska komisia oznamuje, že sa budú vykonávať hodnotenie ex post obchodných dohôd s cieľom monitorovať dôsledky týchto dohôd. Napokon sa zavádza kľúčové štádium politickej diskusie, keď po ukončení rokovaní a pred podpisom dohody Európska komisia pripraví „analýzu dôsledkov“, ktorú následne predloží Európskemu parlamentu a Rade. SIA už nemožno považovať za jednoduchý nástroj určený výlučne pre štádium rokovaní: odteraz upravuje celý cyklus vypracovávania, vykonávania a monitorovania politík. Návrhy na prepracovanie mechanizmu uvedené v tomto stanovisku sú preto aktuálne a nadobúdajú ešte väčší význam.

2.4   Ak sa nedosiahne dohoda na viacstrannej úrovni, dvojstranné alebo regionálne dohody o voľnom obchode (dohody FTA) zahŕňajú čoraz viac aspektov týkajúcich sa „udržateľnejšieho“ riadenia svetového obchodu tak prostredníctvom úplnejšieho cyklu hodnotenia (ex ante a ex post), ako aj prostredníctvom svojho obsahu, ktorý tvoria kapitoly o udržateľnom rozvoji zahŕňajúce environmentálne a sociálne záväzky.

2.5   Medzi generálnym riaditeľstvom pre obchod a občianskou spoločnosťou už teraz existuje štruktúrovaný dialóg (2), ktorý zahŕňa informačné a diskusné stretnutia v jednotlivých štádiách obchodných rokovaní. Je tým splnená povinnosť uskutočniť konzultácie s organizáciami európskej občianskej spoločnosti a zároveň s organizáciami občianskej spoločnosti partnerských krajín pri vypracovávaní SIA konzultantmi. EHSV by sa rád vo väčšej miere zapojil do tohto rozsiahleho experimentu v oblasti občianskeho dialógu.

2.6   V súčasnej fáze vývoja alebo obnovenia dvojstranných alebo regionálnych obchodných rokovaní táto metóda založená na informovaní a konzultovaní vzbudzuje nádej, ale zároveň je terčom kritiky (3). V samotných hodnoteniach vplyvu udržateľného rozvoja časté využívanie matematických modelov a simulácií, ako sú modely vypočítateľnej všeobecnej rovnováhy, ktorými sa hodnotí skôr účinnosť makroekonomických politických opatrení, ako ich environmentálny a sociálny vplyv, ktorý je navyše čiastkový, znamená, že veľká váha sa prisudzuje hospodárskemu hodnoteniu. Výsledky vytvárania modelov uvedené v SIA sú často založené na intuícii a pre subjekty poverené rokovaniami a zainteresované strany nemajú veľkú výpovednú hodnotu, pretože neuvádzajú výrazné alebo dostatočne konkrétne vplyvy. Vzhľadom na neexistujúce alebo nespoľahlivé štatistické údaje v neformálnom sektore, SIA nedostatočne zohľadňuje prípadné vplyvy.

2.7   Pokiaľ ide o postup, viacero štúdií (4) poukázalo na obmedzenia vypracovania týchto hodnotení vplyvu udržateľného rozvoja a začatie konzultácií. Keďže SIA vstupujú do procesu rokovaní príliš neskoro, v skutočnosti neumožňujú ovplyvniť jeho obsah, ani včas upovedomiť zainteresované subjekty o najproblematickejších vplyvoch. Pre stanovenie a výber kľúčových subjektov konzultovaných počas tohto postupu chýbajú jasné pravidlá.

2.8   Keďže v dôsledku finančnej a ekonomickej krízy sa podstatne zmenili hodnoty niektorých sociálnych ukazovateľov, bolo by potrebné doplniť alebo zmeniť pôvodnú štúdiu, aby sa zaktualizovali použité údaje a scenáre a zvýšila primeranosť navrhovaných sprievodných opatrení.

3.   Začleniť SIA do uceleného cyklu hodnotenia

3.1   Keďže SIA neboli uspokojivé vzhľadom na to, že informácie, ktoré poskytujú, prichádzajú príliš neskoro a do rokovaní prinášajú iba málo nových informácií bez jasných politických dôsledkov alebo vhodných konzultácií, EHSV navrhuje, aby sa pri ich prepracovaní použil dynamický prístup. V prvom rade by sa SIA mali zamerať na odhalenie konkrétnych rizík (environmentálnych a sociálnych) a na hodnotenie a monitorovanie týchto rizík v priebehu času. Skutočný prínos SIA spočíva v poskytovaní informácií o predvídateľných a pozorovaných rizikách.

3.2   Hodnotenie je teda súčasne ex ante (predvídateľné riziká), in itinere (vývoj rizík), ale tiež ex post (pozorovaný dosah). SIA tým nadobúdajú dynamický charakter a sú viac ako len metódou alebo diagnostickým nástrojom. Hodnotenia sa preto viac nesmú považovať za statický nástroj určený na výpočet aritmetickej hodnoty troch pilierov, ale za proces spoločného vytvárania a výmeny konkrétnych informácií. Tieto informácie nadobúdajú hodnotu „signálu“ alebo varovania, s ktorými je oboznámená občianska spoločnosť a subjekty poverené rokovaniami, ktorých úlohou je byť ostražitý.

3.3   Aby bol proces SIA účinný, musí sa začleniť do uceleného cyklu hodnotenia politík Európskej únie, ktorých spoločným cieľom je udržateľný rozvoj.

3.3.1   Medzi troma piliermi musí najskôr existovať spojitosť s nevyhnutným posilnením environmentálneho a klimatického aspektu a zo sociálneho hľadiska výslovné zohľadnenie dodržiavania ľudských práv a dôstojných pracovných podmienok (5).

3.3.2   Ďalej musí existovať spojitosť medzi politikami a plánovanými sprievodnými opatreniami a zistenými rizikami a možnosťami. Odporúčania musia zahŕňať široký rad politík a opatrení Európskej únie (štrukturálne fondy a špecifické programy, rozvojová pomoc, fond na prispôsobenie sa globalizácii, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva – IEDDH, finančná pomoc Európskej investičnej banky). Tieto nástroje musia na druhej strane vo svojom programe zohľadniť SIA.

3.3.3   Nakoniec musí existovať spojitosť medzi jednotlivými hodnoteniami Európskej komisie. Predovšetkým sa musí objasniť vzťah medzi hodnotením vplyvu uskutočneným pred udelením mandátu na rokovania a SIA. Mandát SIA sa môže v prípade potreby prispôsobiť a revidovať podľa toho, či mu predchádzalo ambiciózne hodnotenie alebo naopak málo ambiciózne a neúplné hodnotenie sociálnych a environmentálnych rizík.

3.4   Členovia Európskeho parlamentu, zástupcovia členských štátov, ako i občianska spoločnosť by mali byť do celého tohto procesu zapojení vo väčšej miere, než sú v súčasnosti. „Analýza dôsledkov“ obchodnej dohody vypracovaná Európskou komisiou pre Európsky parlament a Radu nadobúda v tomto cykle strategický rozmer a jej zohľadnenie inštitúciami ponúka príležitosť zamerať občiansky dialóg na kľúčový moment v politickej diskusii.

3.5   Používanie SIA by sa malo rozšíriť a hodnotenia by mali byť prispôsobené súčasným a budúcim mandátom na vedenie rokovaní o dohodách o voľnom obchode s našimi strategickými obchodnými partnermi (Spojené štáty americké, Čína, Rusko, Japonsko, India, Brazília), pričom by mali presnejšie pokrývať aspekty týkajúce sa protokolu OSN o hospodárskych a sociálnych právach, ako i práv duševného vlastníctva, právnych predpisov týkajúcich verejných súťaží a investičných dohôd.

4.   Zvýšiť primeranosť poskytovaných informácií

4.1   Predkladanie výsledkov osobám povereným rokovaniami v počiatočnej fáze diskusií predstavuje nevyhnutnú podmienku na skutočné zohľadnenie prípadných pozitívnych alebo negatívnych vplyvov. Treba, aby boli hodnotenia prístupné všetkým zainteresovaným stranám a partnerským krajinám v každom štádiu. Hoci dĺžka vypracovania hodnotenia bola stanovená na deväť mesiacov, v záujme zintenzívnenia konzultačného procesu je potrebné túto lehotu upraviť.

4.2   V reakcii na kritiku užitočnosti hodnotení vplyvu udržateľného rozvoja je potrebné upustiť od všeobecností a kvalitatívneho merania celkových vplyvov (ekonomický vplyv verzus vplyv na životné prostredie verzus sociálny vplyv). Prednostne sa treba zamerať na konkrétne environmentálne a sociálne riziká, ako aj na možnosti v týchto oblastiach popri nevyhnutnom zhodnotení ekonomických príležitostí, ktoré sú podľa väčšiny modelov pozitívne. V skutočnosti podnietili rokovania o príslušných dohodách v nadväznosti na hodnotenie vplyvu, ktoré sa vykonalo pred poverením mandátu na rokovanie.

4.3   Posúdenie environmentálnych a sociálnych rizík musí byť vykonané pomocou čo najväčšieho počtu dostupných metód, od kvantitatívnych až po kvalitatívnejšie koncipovaných, výslovne zameraných na poskytnutie iného ako ekonomického hľadiska príslušných obchodných politík, ako sú vplyv na rovnosť pohlaví, bezpečnosť potravín alebo zdravotná bezpečnosť potravín. Väčšiu pozornosť by zaslúžili najmä ekologickejšie hľadiská, ako sú analýza životného cyklu, uhlíková stopa a vplyv na biodiverzitu. Ďalší aspekt sa týka použitia kvalitatívnych metód na zhodnotenie sociálnych vplyvov v cieľových sektoroch z hľadiska zamestnanosti a dôstojnej práce.

4.4   V tomto smere by mala Európska komisia v súlade s podmienkami verejnej súťaže výslovne požadovať účasť odborníkov na sociálne a/alebo environmentálne otázky. Dôrazne odporúčame viac zapájať odborníkov z partnerských krajín a z Medzinárodnej organizácie práce, Svetovej zdravotníckej organizácie alebo Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, najmä v prípade ekonomík s veľkým rozsahom neformálnej činnosti. Okrem toho musia konzultanti vykonať analýzu podmienok vykonávania slobodných právnických a zdravotníckych povolaní, aby poskytli informácie o právnej ochrane ich záujmov a ich fyzickej integrite.

4.5   Vnútroeurópsky vplyv nemožno zanedbať, najmä v prípade hodnotení vplyvu, ktoré sa týkajú strategických partnerov, predovšetkým v oblasti zamestnanosti alebo reštrukturalizácie. V tejto oblasti je kľúčovým zapojenie sociálnych partnerov, vrátane riešenia prípadného napätia medzi sociálnymi a environmentálnymi cieľmi z hľadiska spravodlivej transformácie a ekologického a inkluzívneho rastu. Je nevyhnutné systematicky čerpať informácie týkajúce sa jednotlivých odvetví od poradnej komisie pre priemyselné zmeny EHSV a európskych výborov pre sektorový sociálny dialóg, ktoré majú otázku obchodu vo svojej náplni. Prínosom priameho kontaktu so sociálnymi partnermi bude väčšia legitimita výsledkov hodnotení vplyvu.

4.6   Okrem toho by sa dobrovoľné a/alebo dohodnuté záväzky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti nadnárodných podnikov, ako aj medzinárodné rámcové dohody mali postupne stať informačnými prvkami pre SIA.

4.7   Finančné a ľudské zdroje venované na posilnenie kapacít partnerských krajín (najmä environmentálna a sociálna expertíza a konzultačné mechanizmy) sú kľúčom ku kvalitným SIA a podnetom zriadiť monitorovaciu skupinu. V tejto oblasti treba prehĺbiť a rozvinúť koordináciu medzi generálnym riaditeľstvom pre rozvoj a generálnym riaditeľstvom pre obchod a súčasne zohľadniť program novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

4.8   Vplyv dohôd o voľnom obchode na krajiny mimo obchodnej dohody alebo na najvzdialenejšie regióny by mal byť postupne integrovaný s pomocou miestnych expertov a občianskej spoločnosti, aby sa posúdili ekologické a sociálne dôsledky zmeny obchodných tokov.

4.9   Tento prístup vhodného postupu subjektov poverených rokovaniami, ako aj budúcich hodnotiacich subjektov by sa mal pretaviť do revízie praktickej príručky pre SIA, ktorú Európska komisia vydala v roku 2006 (6). Do tejto revízie a jej vykonávania by sa mali úzko zapojiť experti z generálneho riaditeľstva pre rozvoj a spoluprácu, generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, generálneho riaditeľstva pre životné prostredie, generálneho riaditeľstva pre oblasť klímy a generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa.

5.   Prehodnotiť proces účasti občianskej spoločnosti

5.1   Viaceré odporúčania zodpovedajú očakávaniam respondentov, ktorí vyjadrili svoj kritický postoj v rámci verejných konzultácií uskutočnených v roku 2010 generálnym riaditeľstvom pre obchod na tému novej obchodnej politiky. Tak ako musia hodnotenia vplyvu vytvárať ucelený cyklus hodnotenia politík, musia byť konzultácie dynamicky aktualizované, ako proces prispôsobený rozličným fázam cyklu a mali by vychádzať z osvedčených postupov.

5.2   V rámci inštitucionálnych konzultácií by sa mohol EHSV viac zapojiť do vypracovania presných SIA a pripraviť stanovisko o voľbe sociálnych alebo environmentálnych ukazovateľov, alebo určiť sprievodné opatrenia, ako aj navrhnúť najvhodnejšie konzultačné mechanizmy.

5.3   V „analýze dôsledkov“ predkladanej Európskemu parlamentu občianska spoločnosť očakáva, že Európska komisia podá správu o tom, ako boli závery SIA zohľadnené subjektmi poverenými rokovaniami a o zmenách niektorých kapitol, aby sa vyhlo zisteným problémom.

5.4   Počiatočné hodnotenie treba zahrnúť do včasného mechanizmu monitorovania a hodnotenia (2 až 3 roky), čo v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou umožní spresniť a prípadne prehodnotiť pozorované vplyvy, ako aj označiť nové riziká. Monitorovanie a hodnotenie sa musia zamerať na riziká a ich zmeny v priebehu času, ako aj na účinnosť sprievodných opatrení.

5.5   Na účely nového hodnotiaceho cyklu zahrňujúceho SIA disponuje EHSV sieťou pevných vzťahov s mnohými subjektmi občianskej spoločnosti tretích krajín. Môže teda zohrávať úlohu sprostredkovateľa v rámci konzultácií. Výbor v rozličných štádiách rokovaní už nadobudol určité skúsenosti pri organizovaní dialógu s občianskou spoločnosťou partnerských krajín.

5.6   Stále geografické skupiny EHSV pre výmenu s občianskou spoločnosťou tretích krajín sú hlavným prínosom pri zakladaní výborov na monitorovanie dohôd, pričom tieto výbory zahŕňajú všetky zložky občianskej spoločnosti. Vďaka skúsenostiam získaným v rámci dialógu a konfrontácii pri rozličných aspektoch asociačných alebo partnerských dohôd, zastávajú tieto pracovné orgány EHSV privilegované miesto v diskusii o rovnováhe dosiahnutej v rámci obchodnej dohody. Každá spoločná štruktúra prináša na geografickej báze odborné skúsenosti z praxe o empirických prepojeniam medzi medzinárodným obchodom a udržateľným rozvojom.

5.7   Monitorovací mechanizmus obsiahnutý v dohode Cariforum je reakciou na potrebu celkovo monitorovať dohodu prostredníctvom krížovej kontroly jej vykonávania zo strany občianskej spoločnosti. Monitorovanie v súvislosti s Južnou Kóreou umožňuje kontrolovať kapitolu dohody, ktorá sa týka udržateľného rozvoja. Uplatňovanie uvedených monitorovacích mechanizmov má rozhodujúci vplyv na dôveryhodnosť európskych záväzkov v oblasti udržateľného rozvoja. Od kvality hodnotení vplyvu bude závisieť neskoršia platnosť monitorovania a dôvera medzi zainteresovanými stranami konzultačného procesu. EHSV preto opätovne vyjadruje svoje prianie, aby sa monitorovací výbor zaviedol do všetkých obchodných dohôd.

5.8   EHSV podporuje prístup spolupráce generálneho riaditeľstva pre obchod, ktorý má za cieľ zahrnúť do každej dohody kapitolu o udržateľnom rozvoji obsahujúcu záväzky v sociálnej a environmentálnej oblasti. SIA sa na tomto podnetnom prístupe zúčastňuje a empiricky a prakticky určuje príležitosti, ktoré ponúka obchod v tejto oblasti, ako aj prechodné ustanovenia alebo potrebné opatrenia na úpravu, kompenzáciu alebo udržanie s cieľom odstrániť sociálne a environmentálne riziká, alebo ich obmedziť, v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z dohody.

5.9   EHSV ako prostredník pre monitorovanie dohody Cariforum bude vychádzať z už vytvorených vzťahov s občianskou spoločnosťou. Rozvinie tiež partnerstvo s občianskou spoločnosťou Južnej Kórey, aby mohol pokračovať v dohľade nad monitorovacími mechanizmami, ktoré je nutné zaviesť. Vzhľadom na preskúmanie participatívneho procesu je vhodné čerpať informácie z prvého hodnotenia ex post dohody s Čile.

---

(1)  KOM(2010) 612 v konečnom znení, 9. 11. 2010.

(2)  Správa o činnosti generálneho riaditeľstva pre obchod za rok 2010 o dialógu s občianskou spoločnosťou: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2010/february/tradoc_145785.pdf.

(3)  Záverečná správa za rok 2010 o verejných konzultáciách týkajúcich sa novej obchodnej politiky Európskej únie: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2010/september/tradoc_146556.pdf.

(4)  CHETAILLE, Anne: Les études d’impact des accords commerciaux sur le développement durable: bilan et perspectives. Paris: Gret, 2005.

RUDDY, T.F. – HILTY, L.M.: Impact assessment and policy learning in the European Commission. In: Sciencedirect, 2007.

GABRIEL, P.: Problématiques environnementales, emploi et cohésion sociale. Un examen des développements politiques au niveau international. 2009, Syndex/generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť.

EKINS, P. – VOITURIEZ, T.: Trade, Globalisation and Sustainability Impact Assessment. London: Earthscan, 2009.

(5)  Informačná správa EHSV zo septembra 2010 na tému dôstojnej práce a udržateľného rozvoja v Stredozemí.

(6)  Praktická príručka pre hodnotenia vplyvu, generálne riaditeľstvo pre obchod: http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/march/tradoc_127974.pdf.

---