8.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/100

A.

keďže západný Balkán je nesporne súčasťou Európy, a keďže budúcnosťou všetkých krajín regiónu je stať sa plne integrovaným členským štátom EÚ,

B.

keďže vyhliadka na členstvo v EÚ a s ním spojené výhody je hlavnou zárukou stability a hnacou silou reforiem v krajinách západného Balkánu, teda tej časti Európy, ktorá sa v dávnej aj nedávnej minulosti zmietala vo vojnách, etnických čistkách, a kde vládli autoritárske režimy,

C.

keďže dedičstvo vojen z 90. rokov minulého storočia je naďalej významnou prekážkou v nastoľovaní trvalej bezpečnosti a politickej stability v regióne; keďže z toho vyplývajú nové a jedinečné výzvy pre politiku rozširovania EÚ, a keďže vzniká potreba využiť všetky nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)/ európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), ktoré má EÚ k dispozícii, v rámci celkového prístupu prispôsobeného potrebám spoločnosti po konflikte,

D.

keďže niekoľko regionálnych partnerov EÚ má aj naďalej nevyriešené susedské otázky; keďže EÚ a krajiny západného Balkánu sa zhodli na tom, že dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca aj naďalej zostávajú kľúčovými faktormi na ceste k členstvu v EÚ,

1.

poukazuje na skutočnosť, že vplyv EÚ a jej schopnosť pôsobiť ako sprostredkovateľ stability a hnacia sila reforiem na západnom Balkáne závisí od vierohodnosti jej záväzku umožniť tým krajinám regiónu, ktoré úplne splnia kodanské kritéria, stať sa plnými členmi EÚ; zdôrazňuje preto, že Komisia a členské štáty musia zostať pevne oddané myšlienke budúceho rozšírenia, ktoré bude zahŕňať západný Balkán;

2.

poukazuje na to, že je potrebné, aby krajiny západného Balkánu prevzali zodpovednosť za svoje zbližovanie sa s EÚ; zdôrazňuje, že proces integrácie musí vychádzať zvnútra a že úspešné pristúpenie závisí od existencie zdravej občianskej spoločnosti, nízkeho stupňa korupcie a celkového prechodu k znalostnej ekonomike a spoločnosti;

3.

upozorňuje, že kým nenadobudne účinnosť Lisabonská zmluva, súčasné zmluvy by stále technicky umožňovali uskutočnenie nevyhnutných inštitucionálnych úprav potrebných na ďalšie rozširovanie; stále však verí, že ratifikácia Lisabonskej zmluvy má kľúčový význam;

4.

zdôrazňuje, že členské štáty nesmú neprimerane brzdiť vypracovanie stanoviska Komisie týkajúce sa potenciálnych kandidátskych krajín, ktoré predložili žiadosť o členstvo, a naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby súčasné, ako aj nasledujúce žiadosti o členstvo vybavovali náležite rýchlo;

5.

zdôrazňuje, že prístupový proces sa musí zakladať na spravodlivom a prísnom uplatňovaní zásady podmienenosti, podľa ktorej je každá krajina posudzovaná iba na základe svojej schopnosti splniť kodanské kritériá, podmienky procesu stabilizácie a pridruženia a všetky stanovené porovnávacie kritériá v súvislosti s konkrétnou fázou rokovaní, a preto sa prístupový proces nesmie spomaliť alebo úplne zastaviť, pokiaľ dané krajiny splnili vopred stanovené požiadavky;

6.

upozorňuje, že v prístupovom procese treba zachovať jasnú regionálnu perspektívu a že treba vyvinúť úsilie s cieľom zabrániť situácii, pri ktorej by rozdiely v tempe integrácie vyústili do vzniku nových prekážok v regióne, najmä pokiaľ ide o uvoľňovanie vízového režimu; podporuje úlohu Rady pre regionálnu spoluprácu, ktorá prispieva k posilňovaniu pocitu zodpovednosti za región a zohráva úlohu kľúčového sprostredkovateľa EÚ vo všetkých otázkach týkajúcich sa regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe;

7.

vyzýva parlamenty členských štátov, aby urýchlene schválili tie dohody o stabilizácii a pridružení, ktoré sa práve nachádzajú v ratifikačnom procese;

8.

zdôrazňuje, že všetky zúčastnené strany musia vyvinúť významné úsilie pri hľadaní vzájomne prijateľných riešení na ukončenie dvojstranných sporov medzi členskými štátmi a krajinami západného Balkánu a vzájomných sporov, ktoré majú krajiny západného Balkánu medzi sebou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre zachovanie mieru a zlepšenie stability a bezpečnosti sú mimoriadne dôležité dobré susedské vzťahy a akceptovanie kultúrneho a historického dedičstva jednotlivých krajín; verí, že otvorenie prístupových rokovaní s krajinami západného Balkánu a začatie a ukončenie rokovaní o jednotlivých kapitolách by nemalo biť brzdené alebo blokované pre otázky tákajúce sa dvojstranných sporov, a že z tohto dôvodu by sa krajiny mali dohodnúť na postupoch, prostredníctvom ktorých vyriešia dvojstranné otázky pred začatím prístupových rokovaní;

9.

v tejto súvislosti berie na vedomie rozhodnutie niektorých krajín západného Balkánu podať sťažnosť alebo vyžiadať si poradné posudky Medzinárodného súdneho dvora v dvojstranných sporoch; zastáva názor, že EÚ by mala uskutočniť všetky potrebné kroky na podporu a uľahčenie úplného a stáleho urovnania nevyriešených otázok;

10.

domnieva sa, že je potrebné pokračovať v podpore dialógu medzi etnikami a kultúrami s cieľom prekonať bremeno minulosti, ako aj napätie vo vzťahoch medzi krajinami v oblasti Balkánu; verí, že organizácie občianskej spoločnosti a medziľudské kontakty (medzi krajinami západného Balkánu navzájom, ako aj medzi týmito krajinami a EÚ) môžu prispieť k dosiahnutiu pokroku v zmierení, podpore vzájomného porozumenia a podpore mierového nažívania medzi etnikami; vyzýva preto Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť a poskytla viac finančných prostriedkov iniciatívam na podporu zmierenia, tolerancie a dialógu medzi rôznymi etnickými skupinami, a aby podporovala vykonávanie dohôd medzi etnikami;

11.

plne podporuje misie EBOP a osobitných zástupcov EÚ vyslaných do tohto regiónu, ktorí naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní stability a zabezpečovaní pokroku v procese budovania fungujúcich štátov schopných plniť kodanské kritériá; zdôrazňuje, že žiadna misia EBOP či úrad osobitných zástupcov EÚ nesmie byť zrušený, kým jednoznačne nenaplnia svoje mandáty;

12.

plne podporuje úsilie zamerané na stanovenie súhrnného investičného rámca pre západný Balkán do roku 2010, ktorý by slúžil na koordináciu grantov a pôžičiek poskytovaných Komisiou, medzinárodnými finančnými inštitúciami a jednotlivými darcovskými krajinami; víta mechanizmus projektov v oblasti infraštruktúr (Infrastructure Project Facility, IPF) a upozorňuje, že projekty IPF v oblasti dopravy, životného prostredia, energie a sociálneho sektora by sa mali rozvíjať a vykonávať s jasnou regionálnou perspektívou; zdôrazňuje, že potreba užšej koordinácie je dôležitá pre zabezpečenie účinného doplnenia, súdržnosti a hospodárnosti pomoci na západnom Balkáne; verí, že tieto koordinované mechanizmy na poskytovanie pôžičiek/grantov by mali byť nasmerované najmä na tie potenciálne kandidátske krajiny, ktoré nemajú prístup k fondom zo všetkých piatich zložiek nástroja predvstupovej pomoci (IPA) (3); zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce v oblasti osvedčených postupov, čo sa týka prístupu k fondom predvstupovej pomoci;

13.

pripomína, že spor o dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou v januári 2009 vážne narušil dodávku energie do krajín západného Balkánu; vyzýva k diverzifikácii tranzitných ciest a k zlepšeniu vzájomného prepojenia energetických sietí v regióne za pomoci finančných prostriedkov EÚ;

14.

pripomína, že dopravná infraštruktúra je dôležitá pre hospodársky rozvoj a sociálnu súdržnosť; preto naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vytvorenie zodpovedajúceho intermodálneho systému dopravy medzi EÚ a krajinami západného Balkánu a v rámci tejto oblasti napomáhala slobodnému a rýchlemu pohybu tovaru a osôb, najmä prostredníctvom vytvorenia paneurópskeho dopravného koridoru VII;

15.

víta nový nástroj pre občiansku spoločnosť, ktorý bol zriadený v rámci IPA, a následné zvýšenie finančných prostriedkov poskytovaných organizáciám občianskej spoločnosti na trojnásobok; naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila zodpovednosť na miestnej úrovni za rozvoj občianskej spoločnosti a vytvorila príležitosti na pravidelnú interakciu a konzultácie s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zohľadniť ich názory a potreby v rámci plánovania a programovania jednotlivých fáz poskytovania pomoci v rámci IPA; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vytvorenie regionálneho diskusného fóra, ktoré by pozostávalo z organizácií občianskej spoločnosti, ako prostriedku šírenia informácií o osvedčených postupoch, čo sa týka prístupu k fondom predvstupovej pomoci;

16.

ďalej naliehavo žiada Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť podpore malých až stredných a mimomestských organizácií občianskej spoločnosti v regióne, najmä tým, že bude vo vyššej miere poskytovať svoju pomoc týmto organizáciám, zjednodušovať postupy vybavovania žiadostí o finančné prostriedky EÚ a že preskúma pravidlá týkajúce sa spolufinancovania projektov malých a stredných organizácií občianskej spoločnosti a zvýši toto spolufinancovanie;

17.

zdôrazňuje dôležitosť uvoľnenia schengenského vízového režimu pre občanov krajín západného Balkánu, vďaka čomu budú mať ľudia z tohto regiónu možnosť oboznámiť sa s EÚ; víta dialóg o uvoľnení vízového režimu a naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby viedli proces čo najtransparentnejším spôsobom a s jasne vymedzenými kritériami, čím by umožnili vonkajšie monitorovanie a zvýšili zodpovednosť verejnosti za tento proces;

18.

upozorňuje, že v dôsledku ťažkopádnych postupov vydávania víz znásobených nedostatkom personálu na konzulátoch a veľvyslanectvách v regióne vzniká nepriateľstvo voči EÚ zo strany obyvateľov tohto regiónu, a to v čase, keď je obľúbenosť EÚ bezvýhradne najdôležitejším stimulom pre reformy;

19.

nabáda krajiny západného Balkánu, aby urýchlili svoje úsilie na splnenie požiadaviek uvedených v jednotlivých plánoch s cieľom zabezpečiť čo najskoršie zrušenie vízového režimu pre svoje krajiny; verí, že splnenie týchto podmienok je kľúčové pre urýchlenie prístupového procesu k EÚ; v tejto súvislosti zastáva názor, že IPA by mal podporovať snahy krajín prijímajúcich pomoc o splnenie požiadaviek stanovených v pláne na uvoľnenie vízového režimu;

20.

plne podporuje zvýšenie objemu finančných prostriedkov a počtu študijných a výskumných štipendií v EÚ dostupných študentom a výskumným pracovníkom zo západného Balkánu v rámci programu Erasmus Mundus s cieľom oboznámiť ľudí a inštitúcie krajín západného Balkánu s programom EÚ a podporiť vzdelanosť; naliehavo žiada krajiny prijímajúce pomoc, aby podnikli všetky potrebné kroky vrátane propagačných a informačných kampaní a umožnili svojim občanom tieto príležitosti plne využiť; vyzýva dotknuté krajiny, aby zintenzívnili prípravu administratívnych opatrení s cieľom splniť vstupné kritériá programu celoživotného vzdelávania;

21.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy v dnešných znalostných ekonomikách; v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebu posilňovať a podnecovať podnikateľské a inovačné schopnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;

22.

plne podporuje účasť krajín západného Balkánu v programoch a agentúrach Spoločenstva; predovšetkým poukazuje na ich účasť na Zmluve o energetickom spoločenstve a ich plánovanú účasť na Zmluve o dopravnom spoločenstve, ktorá je vzorom plnej integrácie kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín do štruktúr Spoločenstva a zosúladením právnych predpisov s acquis communautaire v ranom štádiu prístupového procesu;

23.

zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia je dôležitým prvkom trvalo udržateľného rozvoja v regióne západného Balkánu; preto vyzýva vlády krajín západného Balkánu, aby dodržiavali zásady a ciele Energetického spoločenstva juhovýchodnej Európy a aby podporovali rozumné politiky a stratégie zamerané na ochranu životného prostredia, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, v súlade s normami EÚ v oblasti životného prostredia a politikou EÚ v oblasti zmeny klímy;

24.

podporuje medziparlamentný dialóg na regionálnej úrovni a zdôrazňuje dôležitosť plnej účasti národných parlamentov krajín západného Balkánu v procese európskej integrácie; verí, že Európsky parlament spolu s národnými parlamentmi členských štátov zohrávajú významnú úlohu pri vedení dialógu a spolupráce s parlamentmi krajín západného Balkánu; verí, že je potrebné zlepšiť charakter medziparlamentných stretnutí Európskeho parlamentu, aby sa vytvoril priestor pre funkčný a účinný systém na organizovanie konkrétnejších a prakticky orientovaných diskusií a seminárov;

25.

zdôrazňuje dôležitosť odstraňovania všetkých colných a necolných prekážok obchodu v regióne a medzi západným Balkánom a EÚ, čo je hlavnou prioritou pre ďalší hospodársky rozvoj, regionálnu integráciu a medziľudské kontakty; zdôrazňuje, že v šírení liberalizácie obchodu v regióne zohráva ústrednú úlohu Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA), a víta finančnú pomoc Komisie určenú pre sekretariát CEFTA;

26.

vyjadruje solidaritu s krajinami západného Balkánu v čase všeobecnej hospodárskej krízy a opätovne potvrdzuje svoju podporu hospodárskej a sociálnej konsolidácii regiónu; preto víta nedávny návrh Komisie rozšíriť jej Plán hospodárskej obnovy Európy na západný Balkán a naliehavo ju žiada, aby aj naďalej zachovala bdelosť a v prípade potreby prijala zodpovedajúce opatrenia, ktoré by zaručili hladké pokračovanie procesu stabilizácie a pridruženia;

27.

naliehavo žiada, aby zmluvné strany CEFTA naďalej vyvíjali úsilie zamerané na odstraňovanie všetkých necolných prekážok a všetkých colných poplatkov a kvót v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami; vyzýva členov paneurópsko-stredomorskej skupiny, aby pokračovali v úsilí zameranom na dosiahnutie riešenia doposiaľ otvorených otázok, ktoré v súčasnosti bránia v rozširovaní paneurópsko-stredomorského diagonálneho kumulačného systému na krajiny západného Balkánu;

28.

vyzýva Radu a Komisiu, aby uplatnili všetky náležité opatrenia, ktoré by podporili hlbšiu integráciu krajín západného Balkánu do svetového obchodného a hospodárskeho systému, najmä prostredníctvom vstupu do WTO; zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu musí byť spojená so znižovaním chudoby a miery nezamestnanosti, s podporou hospodárskych a sociálnych práv a ochranou životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby riadne a včas predložila Európskemu parlamentu na schválenie všetky nové návrhy zamerané na poskytnutie mimoriadnej rozpočtovej pomoci krajinám západného Balkánu;

29.

vyzýva krajiny tohto regiónu, aby prikladali veľký význam boju proti korupcii, keďže korupcia vážne bráni spoločenskému pokroku; vyzýva tieto krajiny, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj s organizovaným zločinom a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami;

30.

naliehavo žiada, aby EÚ naďalej podporovala iniciatívy regionálnej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a úsilie zamerané na harmonizáciu právnych predpisov a súdnictva, akými je medzi iným Dohovor o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, Stredisko pre presadzovanie práva v juhovýchodnej Európe (SELEC) a Poradná skupina prokurátorov pre juhovýchodnú Európu (SEEPAG); berie na vedomie pokračujúcu a plánovanú finančnú pomoc sieti prokurátorov v juhovýchodnej Európe (PROSECO) a zriadenie koordinačných jednotiek pre medzinárodné presadzovanie práva (ILECU) a naliehavo žiada Komisiu, aby tieto projekty koordinovala s vyššie uvedenými iniciatívami;

31.

naliehavo žiada Komisiu, aby identifikovala prioritné projekty a objasnila, aké požiadavky kladie na jednotlivé národné a regionálne inštitúcie v súvislosti s medzištátnou a medziinštitucionálnou spoluprácou v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; zdôrazňuje význam rozvoja iniciatív v oblasti elektronického súdnictva ako súčasti podpory EÚ iniciatívam elektronickej správy s cieľom zlepšiť spoluprácu a zvýšiť transparentnosť v súdnych procesoch a interných administratívnych systémoch;

32.

vyjadruje kritiku ústavným a/alebo právnym ustanoveniam, ktoré sú v účinnosti vo všetkých krajinách bývalej Juhoslávie a ktoré zakazujú vydávanie ich vlastných občanov obžalovaných v iných krajinách regiónu, a právnym prekážkam, ktoré bránia pri postupovaní závažných trestnoprávnych procesov medzi súdmi v rôznych krajinách regiónu; vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehavo žiadali krajiny tohto regiónu, aby podnikli kroky smerom ku koordinovanému zrušeniu všetkých podobných zákazov a právnych prekážok;

33.

poukazuje na skutočnosť, že právne ustanovenia obmedzujúce vydávanie osôb môžu podporiť beztrestnosť závažných trestných činov vrátane trestných činov proti ľudskosti, porušení vojnového práva a vojnových zvyklostí, nadnárodného organizovaného zločinu, nezákonného obchodovania a terorizmu, a že takéto ustanovenia sú jednou z hlavných príčin, prečo sa naďalej konajú súdne konania v neprítomnosti obžalovaného, aj keď je tento postup široko kritizovaný; vyjadruje podporu snahám prokurátorov jednotlivých krajín o prekonanie uvedených právnych prekážok prostredníctvom pragmatických dohôd o spolupráci; oceňuje prácu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pri podpore zvýšenej spolupráce a povzbudzuje krajiny v regióne k tomu, aby naďalej uľahčovali vzájomnú právnu pomoc a vydávanie osôb pri plnom rešpektovaní noriem v oblasti ľudských práv a medzinárodného práva;

34.

zdôrazňuje, že plná spolupráca s Medzinárodným trestným súdom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), pokiaľ ide o zatýkanie a vydávanie zostávajúcich obžalovaných na úteku, postúpenie dôkazov a plnú spoluprácu pred súdnym konaním a počas neho, je základnou požiadavkou prístupového procesu; naliehavo žiada Komisiu, aby spolu ICTY, OBSE a vládami krajín regiónu podporila iniciatívy zamerané na posilnenie schopnosti a účinnosti vnútroštátnych súdnych systémov, ktoré sa zaoberajú určovaním zodpovednosti za vojnové a ďalšie menej závažné zločiny, a aby zabezpečila, že sa súdne konania budú viesť nezávislým a nestranným spôsobom a v súlade s normami medzinárodného práva;

35.

berie na vedomie základnú úlohu, ktorú pri podpore začleňovania a znižovaní napätia medzi etnikami zohrávajú výchovno-vzdelávacie programy; preto vyzýva vlády krajín západného Balkánu, aby zlepšili kvalitu vzdelávania tým, že do učebných osnov zaradia občianske, ľudské a demokratické práva ako európske hodnoty, a aby v školách zrušili segregáciu; upozorňuje, že ak sa majú v podpore zmierenia a zlepšenia vzťahov medzi etnikami dosiahnuť trvácne výsledky, musí sa vyučovanie dejepisu v školách a na univerzitách krajín západného Balkánu zakladať na zdokumentovanom výskume a musí odrážať rozdielne pohľady rôznych národnostných a etnických skupín regiónu; plne podporuje iniciatívy ako Projekt spoločných dejín Centra pre demokraciu a zmierenie v juhovýchodnej Európe, zameraný na napísanie a šírenie spoločných vyučovacích materiálov na výučbu dejepisu, ktoré poskytnú mnohostranný pohľad na dejiny Balkánu a vyzýva príslušné ministerstvá a vzdelávacie zariadenia v regióne, aby používanie týchto spoločných vyučovacích dejepisných materiálov schválili; vyzýva Komisiu, aby takéto iniciatívy podporila finančne aj politicky;

36.

zdôrazňuje význam účinného rámca pre rozšírenie, ochranu, a zabezpečenie práv etnických a národnostných menšín v regióne multietnického charakteru, ktorý bol v minulosti svedkom rozsiahlych a systematických, etnicky motivovaných násilností; vyzýva vlády krajín regiónu, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na zabezpečenie riadneho dodržiavania všetkých zákonov v oblasti menšinových a ľudských práv v praxi a v prípade ich porušenia prijali zodpovedajúce opatrenia; naliehavo žiada, aby boli prijaté ďalšie kroky na zabezpečenie toho, že sa budú riadne financovať a implementovať iniciatívy zamerané na lepšie začlenenie menšín do spoločnosti a zlepšenie situácie znevýhodnených menšinových skupín (najmä Rómov);

37.

zdôrazňuje potrebu vypracovať a implementovať programy na podporu rodovej rovnosti a posilnenie úlohy žien v spoločnosti ako záruky demokratického ducha a oddanosti európskym hodnotám;

38.

upozorňuje, že je potrebné, aby vlády krajín regiónu vyvinuli väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť udržateľný návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny vrátane navrátenia majetku a reštitúcií dočasne obsadených domov, v súlade so sarajevským vyhlásením, ktoré bolo vydané 31. januára 2005 v rámci regionálnej ministerskej konferencie o návrate utečencov; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby trvali na tom, že vlády krajín regiónu vyvinú a budú presadzovať programy zamerané na prístup navrátilcov k bývaniu a sociálnym službám a že posilnia svoje úsilie v oblasti boja proti diskriminácii zameranej na navracajúce sa menšiny; zastáva názor, že tieto opatrenia by mali byť prijaté už v čase, keď dotknuté krajiny dosiahnu štatút kandidátskej krajiny a počas prístupového procesu by sa mali dôrazným spôsobom realizovať a zavŕšiť;

39.

vyjadruje obavy z politických zásahov do médií vo všetkých krajinách západného Balkánu a z prepojenia obchodných, politických a mediálnych záujmov, ako aj z ovzdušia hrozieb a zastrašovania investigatívnych novinárov; vyzýva krajiny západného Balkánu, aby plne rešpektovali práva novinárov a nezávislé médiá ako legitímnu silu v európskom demokratickom štáte;

40.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Kosova, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy, predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, sekretariátu Rady pre regionálnu spoluprácu, Medzinárodnému trestnému súdu pre bývalú Juhosláviu a sekretariátu Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.