8.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/63

1.

víta začlenenie kapitoly o priamych výdavkoch, no zdôrazňuje, že očakáva, že táto kapitola sa v nasledujúcich správach ešte zlepší prostredníctvom komplexnejších údajov;

2.

opakuje svoju výzvu, aby boli výročné správy o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a súvisiace uznesenia Európskeho parlamentu zahrnuté na rokovanie Rady a aby Rada následne poslala svoje pripomienky Európskemu parlamentu a Komisii; je hlboko sklamaný, že Rada tak zatiaľ neurobila, a to napriek výzve Európskeho parlamentu a naliehaniu Komisie;

3.

pripomína, že v oblasti vlastných zdrojov, poľnohospodárskych výdavkov, štrukturálnych opatrení a priamych výdavkov boli v roku 2007 oznámené nezrovnalosti v celkovej výške 1 425 miliónov EUR (v porovnaní s 1 143 miliónmi EUR v roku 2006); sumy oznámené členskými štátmi Komisii za rok 2007 sa dajú rozdeliť takto:

4.

víta skutočnosť, že po minuloročných parlamentných správach Komisia definovala vo svojej správe rozdiely medzi nezrovnalosťou a podvodom; vymedzenie pojmu „podozrenie z podvodu“ však stále spôsobuje ťažkosti členským štátom;

5.

víta úsilie, ktoré členské štáty doposiaľ vynaložili, opäť však zdôrazňuje, že by mali zabezpečiť adekvátnosť svojich mechanizmov finančnej kontroly, a vyzdvihuje význam preventívnych opatrení členských štátov, ktorých cieľom je zvýšiť počet zistení nezrovnalostí skôr, ako sa príjemcom skutočne vyplatí akákoľvek čiastka; zdôrazňuje skutočnosť, že boj proti podvodom a korupcii je trvalou zodpovednosťou všetkých členských štátov a že na dosiahnutie skutočného zlepšenia je potrebné spoločné úsilie;

6.

zdôrazňuje potrebu dosiahnuť väčšiu harmonizáciu metód zberu a využívania informácií s cieľom poskytnúť štandardizovaný rámec, ktorý v súvislosti so stratégiou posilnenej prevencie umožní efektívnejšie vyhodnocovať riziká podvodu;

7.

víta národné vyhlásenia o hospodárení, ktoré predkladajú niektoré členské štáty v súvislosti s financiami Spoločenstva spravovanými na vnútroštátnej úrovni; žiada ostatné členské štáty, aby vyvinuli podobné iniciatívy, a vyzýva Komisiu, aby urobila všetko na dosiahnutie toho, že tieto národné vyhlásenia o hospodárení sa budú predkladať v celej EÚ;

8.

poznamenáva, že odhadovaná suma poznačená nezrovnalosťami vzrástla o 6 %; výrobky, ktoré boli najviac poznačené nezrovnalosťami, boli ako v predchádzajúcich rokoch televízory a cigarety;

9.

vyjadruje poľutovanie nad oneskorením pri prijímaní návrhu nariadenia o vzájomnej administratívnej pomoci pri ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam (KOM(2006)0473) a preto vyzýva Radu, aby toto nariadenie bezodkladne prijala;

10.

víta skutočnosť, že Komisia v nadväznosti na svoje oznámenie o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (KOM(2006)0254) prijala oznámenie o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti podvodom s DPH (KOM(2007)0758), a pozorne sleduje návrh smernice Rady vypracovaný Komisiou o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a ďalších opatrení (KOM(2009)0028) a návrh smernice Rady vypracovaný Komisiou o administratívnej spolupráci v oblasti daní (KOM(2009)0029);

11.

trvá na tom, že na dosiahnutie výrazného zlepšenia spolupráce v boji proti podvodom s DPH je potrebný nový politický podnet;

12.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že odkedy OLAF nemá prístup k obsahu výmeny údajov medzi členskými štátmi podľa nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (5), nemôže v súvislosti s bojom proti podvodom s DPH poskytovať pridanú hodnotu v oblasti vyšetrovania, prevencie a podpory operácií členských štátov v boji proti podvodom; ľutuje v tejto súvislosti skutočnosť, že OLAF sa v roku 2007 nezaoberal žiadnym prípadom podvodu s DPH;

13.

pripomína členským štátom, aby si boli vedomé značného počtu cezhraničných prípadov podvodu s DPH;

14.

vyjadruje poľutovanie nad zhoršením stavu v oblasti podvodov týkajúcich sa pôvodu produktov, a to nielen v oblasti preferenčných colných opatrení, ale aj colných kvót GATT;

15.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné vyhodnotenie potenciálu podvodov podľa produktov a krajín a zohľadnila pritom možnosť vykonávania systematických, cielených a v prípade potreby stálych kontrol tak na mieste pôvodu, ako aj na mieste určenia, pričom osobitnú pozornosť bude venovať tzv. podvodu typu kolotoč;

16.

pripomína, že od 1. januára 2007 sú členské štáty povinné informovať Komisiu o nezrovnalostiach presahujúcich 10 000 EUR, prahovú hodnotu zavedenú nariadením Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky a o organizácii informačného systému v tejto oblasti (6); všíma si, že počet prípadov oznámených nezrovnalostí klesol o 53 % (1 548 prípadov v porovnaní s 3 294 prípadmi v roku 2006); poukazuje na to, že tento relatívne nízky počet nezrovnalostí možno vysvetliť vyšším prahom pre oznamovanie;

17.

poznamenáva, že odhadovaná suma poznačená nezrovnalosťami stúpla o 44 %, čo je nárast, ktorý súvisí čiastočne s prípadmi s výrazným finančným dosahom, ktoré vznikli alebo sa objavili v predchádzajúcich rokoch, ale oznámili sa až v roku 2007; poznamenáva, že najviac postihnutými odvetviami boli odvetvia výroby mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny, rozvoja vidieka, hovädzieho a teľacieho mäsa;

18.

zdôrazňuje, že odvetvia mlieka, ovocia a zeleniny, cukru a rozvoja vidieka dohromady predstavujú zhruba 77 % celkovej sumy nezrovnalostí a že samotná oblasť rozvoja vidieka predstavuje 38 % všetkých vykázaných nezrovnalostí; ďalej poznamenáva, že najvyššiu sumu nezrovnalostí v oblasti rozvoja vidieka vykazujú podporné opatrenia v rámci lesného hospodárstva a najvyšší počet nezrovnalostí vykazujú podporné opatrenia v rámci agroenvironmentálnych opatrení; preto žiada OLAF, aby vo svojej nasledujúcej výročnej správe venoval osobitnú pozornosť nezrovnalostiam ovplyvňujúcim rozvoj vidieka;

19.

poukazuje na to, že úroveň dodržiavania oznamovacej povinnosti sa medzi členskými štátmi značne líši, najmä pokiaľ ide o včasné oznamovanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade Rakúska a Švédska je lehota medzi zistením a ohlásením nezrovnalostí ďaleko za priemernou lehotou (1,2 roka): v prípade Rakúska 3,4 roka a v prípade Švédska 2,3 roka;

20.

súhlasí s konštatovaním vyššie uvedenej výročnej správy Európskeho dvora audítorov (EDA) v odseku 5.20, že integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) naďalej zostáva účinným kontrolným systémom, ktorý znižuje riziko neoprávnených výdavkov v prípade, ak sa systém vykonáva správne a ak sú doň vložené presné a spoľahlivé údaje; podporuje rozšírenie uplatňovania systému na nové oblasti, ktoré v súčasnosti nepokrýva; konštatuje však, že by sa malo zvýšiť množstvo, ako aj kvalita kontrol uskutočňovaných týmto systémom s cieľom vo väčšej miere odrádzať od podvodov;

21.

vyzýva Komisiu, aby prijala pevné politické rozhodnutie, ak by grécke orgány nedodržali termíny stanovené akčným plánom na zriadenie nového operačného identifikačného systému poľnohospodárskych parciel – geografického informačného systému;

22.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby zhodnotila účinnosť a transparentnosť monitorovacích systémov v súvislosti s platbami pre farmárov v súvislosti s jej nasledujúcou výročnou správou;

23.

víta zjednodušené a objasnené pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (7) a vykonávanie nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 (8); vyjadruje však obavy z konštatovania EDA v odseku 6.31 jeho uvedenej výročnej správy, že riadiace a kontrolné systémy členských štátov, ako aj dohľad nad ich prevádzkou zo strany Komisie, boli iba čiastočne účinné;

24.

uznáva, že k nezrovnalostiam vo využívaní prostriedkov z fondov EÚ súvisiacim so zlým hospodárením a niekedy dokonca aj podvodmi dochádza v mnohých členských štátoch; berie na vedomie, že v roku 2007 členské štáty zaznamenali 3 832 nezrovnalostí (čo predstavuje 19,2 % nárast v porovnaní s rokom 2006), že s tým spojená celková finančná čiastka predstavovala v roku 2007 okolo 828 miliónov EUR (čo zodpovedá necelým 1,83 % viazaných rozpočtových prostriedkov), že v roku 2007 percentuálny podiel podozrení z podvodov predstavoval asi 12 až 15 % z celkového počtu zaznamenaných nezrovnalostí a že celková suma nezrovnalostí Európskeho fondu pre regionálny rozvoj narástla o 48 % v porovnaní s rokom 2006;

25.

zdôrazňuje význam akčného plánu na posilnenie dohľadu v rámci zdieľaného hospodárenia v oblasti štrukturálnych opatrení, ktorý Komisia prijala 19. februára 2008 a ktorého cieľom je obmedzenie chýb v žiadostiach o platby zo strany členských štátov; je presvedčený, že nový akčný plán túto situáciu výrazne zlepší v neposlednom rade tým, že pomôže členským štátom rozvíjať ich schopnosť kontrolovať oprávnenosť výdavkov na projekty; konštatuje, že prvá správa o pokroku v súvislosti s týmto akčným plánom uvádza niekoľko prvých pozitívnych výsledkov;

26.

súhlasí so stanoviskom Komisie pri prijímaní nápravných opatrení v prípade zistenia závažných nezrovnalostí vrátane pozastavenia platieb a spätného získania neoprávnene alebo chybne vyplatených súm; pripomína, že Komisia by mala štyrikrát ročne podávať správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní svojho akčného plánu; vyzýva však Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na podporu členských štátov pri predchádzaní nezrovnalostiam a poskytovaní potrebných odborných poznatkov príslušným vnútroštátnym a regionálnym orgánom;

27.

víta kvalitu dosiahnutých výsledkov prakticky vo všetkých projektoch a, s cieľom neovplyvniť negatívnym spôsobom monitorovanie a samotné využívanie štrukturálnych fondov, zdôrazňuje potrebu rozlišovať medzi:

28.

uznáva, že účinné čerpanie štrukturálnych fondov predstavuje značné problémy, a to najmä pre nové členské štáty, keďže sú nútené dodržiavať prísne a často zložité požiadavky na ich využívanie; preto víta úsilie týchto členských štátov zlepšovať svoju schopnosť využívania a vyzýva ich k zintenzívneniu tejto činnosti do takej miery, aby boli schopné preukázať konkrétne výsledky v prijateľnom časovom rámci;

29.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila administratívne náklady, ktoré musia niesť národné, regionálne a miestne správy členských štátov pri uskutočňovaní často zložitých a nákladných požiadaviek týkajúcich sa monitorovania a kontroly spolufinancovaných projektov;

30.

vyzýva preto Komisiu, ako aj členské štáty, aby metodicky pracovali na vypracovaní odporúčaní týkajúcich sa spôsobov, ako predísť nezrovnalostiam a administratívnym chybám a nedostatkom;

31.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby ešte viac zjednodušila postupy riadenia a monitorovania programov štrukturálnych fondov, ktoré do určitej miery zodpovedajú za nezrovnalosti vzniknuté v členských štátoch pri vykonávaní týchto programov;

32.

je šokovaný nedisciplinovanosťou členských štátov v oznamovaní, ktorá pretrváva i po uplynutí viacerých rokov; považuje za neprijateľné, že šesť členských štátov (9) stále nepoužíva elektronické oznamovanie, štrnásť členských štátov (10) nesplnilo termíny oznamovania a niektoré (11) neklasifikovali žiadne z oznámených prípadov nezrovnalostí; nalieha na Komisiu, aby popri konaní o porušení našla účinné riešenia na vyriešenie tejto situácie a vyzýva Komisiu, aby dôsledne zvážila zriadenie účinného systému finančných sankcií, ktoré by sa mali integrovať do budúcich nariadení, a aby ho systematicky uplatňovali;

33.

zdôrazňuje, že klasifikácia nezrovnalostí (uvádzajúca, či ide o podozrenie z podvodu alebo nie) je prvkom výkazov predkladaných členskými štátmi, ktorý musí byť posilnený vzhľadom na to, že viaceré členské štáty doteraz nepredložili žiadnu klasifikáciu a ďalšie členské štáty mohli poskytnúť klasifikáciu iba obmedzenej časti svojich oznámených nezrovnalostí;

34.

naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré doteraz nepoužívajú elektronické moduly AFIS/ECR na elektronické oznamovanie, aby ich čo najskôr začali používať s cieľom zvýšiť kvalitu údajov a včasnosť oznamovania pred koncom roka 2009; poznamenáva, že Komisia pracuje na novom systéme oznamovania založenom na internete, systéme riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý sa má uplatňovať od leta 2009 a ktorý pravdepodobne zlepší disciplínu oznamovania;

35.

je presvedčený, že treba podniknúť väčšie úsilie s cieľom zlepšiť harmonizáciu oznamovania nezrovnalostí, najmä pokiaľ ide o kohézny fond;

36.

vyjadruje poľutovanie, že napriek tomu, že podľa vykonávacích pravidiel štrukturálnych fondov na roky 2007 – 2013 (nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006) musia riadiace orgány uverejniť údaje o všetkých príjemcoch politiky súdržnosti EÚ, je databáza na internetovej stránke Komisie stále neúplná; vyzýva preto Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, aby sa urýchlil tok informácií s cieľom účinnejšieho a transparentnejšieho fungovania databázy; okrem toho naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plnej miere a včas splnili požiadavku na transparentnosť, a to do júna 2009, termínu stanoveného v uznesení Európskeho parlamentu z 19. februára 2008 o transparentnosti vo finančných otázkach (12);

37.

podporuje v rámci navrhovanej revízie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (13) výzvu členským štátom, aby systematicky informovali úrad OLAF o nadväzných krokoch k tým prípadom, ktoré mu boli postúpené; zdôrazňuje, že by to mohlo zlepšiť disciplínu oznamovania rozsudkov vnútroštátnych súdov o podvodnom využívaní štrukturálnych fondov;

38.

poukazuje na skutočnosť, že hoci počet nezrovnalostí klesol, ich finančný dosah stúpol 2,2-krát a finančný dosah podozrení z podvodu stúpol trikrát, najmä pre „neoprávnené“ výdavky;

39.

konštatuje, že Komisia uverejnila rad podrobných dôkladných správ, ktoré kriticky hodnotia pokrok Bulharska a Rumunska v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii v rámci mechanizmov spolupráce a overovania, ako aj samostatnú správu o riadení fondov Spoločenstva v Bulharsku, ktoré poukazujú na potrebu trvalého politického záväzku a zároveň vykonávania politickej činnosti priamo na mieste, ak sa majú v plnej miere dodržiavať referenčné kritériá stanovené v čase pristúpenia; konštatuje takisto, že v prípade Bulharska Komisia definitívne pozastavila časť financovania z prostriedkov EÚ v rámci programu Phare, pretože pomocou svojho systému kontroly a auditu objavila nezrovnalosti; preto žiada tieto členské štáty, aby naliehavo prijali opatrenia na vykonanie osobitných nadväzujúcich krokov, ktoré sa navrhujú v týchto správach; a napokon podporuje doterajšie snahy týchto členských štátov a vyzýva ich, aby na tieto účely prijali všetky nevyhnutné opatrenia;

40.

vyslovuje výhrady voči skutočnosti, že podľa úradu OLAF sa v roku 2007 nevyskytli žiadne prípady podozrenia z podvodu v súvislosti s nástrojom ISPA; berie na vedomie, že Cyprus a Litva v roku 2007 neohlásili žiadne prípady;

41.

zdôrazňuje, že nedostatočná kvalita vykazovaných informácií ostáva nevyriešeným problémom; všíma si, že spoľahlivosť vykazovaných informácií je najhoršia v Bulharsku a Rumunsku; no z relatívneho hľadiska sú najmenej spoľahlivé notifikácie z Maďarska; poznamenáva, že včasné oznamovanie spôsobuje problémy najmä v štyroch členských štátoch a jednej kandidátskej krajine (14);

42.

keďže existujú vážne problémy so spoľahlivosťou vykazovaných informácií a celkovou mierou súladu s požiadavkami v niektorých členských štátoch EÚ-12 (t.j. v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a 2007), z čoho vyplýva, či administratívne fungovanie oznamovacieho mechanizmu v prijímajúcej krajine je silné alebo veľmi slabé, je presvedčený, že podobné problémy sa vyskytnú aj v súvislosti s plnením štrukturálnych a kohéznych fondov; preto nalieha na príslušné členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou pri hľadaní nápravných riešení tejto situácie;

43.

poznamenáva, že vonkajšia pomoc predstavuje oblasť, ktorá je vo výraznej miere poznačená nezrovnalosťami a podvodom;

44.

je znepokojený zisteniami vo výročnej správe o činnosti úradu OLAF, podľa ktorej kontrolóri úradu OLAF často zisťujú v oblasti vonkajšej pomoci modus operandi typický pre organizované podvody z dôvodu nedostatku koordinácie medzi rôznymi medzinárodnými darcovskými organizáciami;

45.

žiada Komisiu, aby sa venovala problému dvojitého financovania projektov; konkrétne žiada Komisiu, aby pri uzatváraní alebo úprave dohôd o riadení a vykonávaní projektov prostredníctvom medzinárodných organizácií systematicky zasielala všetky ich vnútorné a vonkajšie audity EDA a vnútornému audítorovi Komisie;

46.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera spätného získavania prostriedkov je stále nízka, najmä v odvetviach, kde spätné získavanie riadia členské štáty; zdôrazňuje, že podľa správy úradu OLAF ostáva v súčasnosti spätne získať zhruba 3,75 miliardy EUR;

47.

podporuje skutočnosť, že spätne získané sumy ostávajú v tom istom rozpočtovom riadku, z ktorého boli neoprávnene vyplatené;

48.

víta zverejnenie novej ústrednej databázy vylúčených prijímateľov prostriedkov Spoločenstva, ktorí spáchali podvod (15); zdôrazňuje, že databáza musí fungovať od 1. januára 2009 a žiada Komisiu o hodnotiacu správu do začiatku roka 2010;

49.

zdôrazňuje, že je potrebný rýchlejší a vhodnejší postup spätného získavania prostriedkov; preto opakuje svoju výzvu Komisii, aby do budúcich právnych predpisov súvisiacich so zdieľaným hospodárením zahrnula záväzné a preventívne prvky, aby sa neoprávnené platby mohli spätne získať na konci postupu spätného získavania;

50.

žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia systému záruky, ako napríklad vloženie určitej sumy do rezervy alebo jej vyčlenenie, s cieľom urýchliť spätné získavanie splatných súm;

51.

s uspokojením berie na vedomie podpísanie Praktickej dohody o mechanizmoch spolupráce medzi Eurojustom a OLAF (16)24. septembra 2008, ktorou sa riadia možnosti úzkej a posilnenej spolupráce a ustanovenia o výmene všeobecných a osobných údajov; podporuje uzavretie podobnej dohody s Europolom;

52.

uvedomuje si, že je nevyhnutné vytvoriť pevný základ operačnej a vyšetrovacej spolupráce medzi Eurojustom a Europolom, napríklad prostredníctvom spoločného operačného a vyšetrovacieho tímu, keďže týmto by sa iste prispelo k boju proti podvodom;

53.

zdôrazňuje tiež, že súčasné prekrývajúce sa kompetencie týchto orgánov by sa mali objasniť;

54.

podporuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (KOM(2006)0244), ktorého hlavným zámerom je posilnenie nezávislosti úradu OLAF; pripomína však význam prepojenia práce a výsledkov úradu OLAF, útvarov Komisie a orgánov členských štátov prostredníctvom účinných komunikačných kanálov zabraňujúcich duplikácii práce a nedostatku informácií;

55.

zdôrazňuje, že úrad OLAF je jediným orgánom, ktorý má všetky vyšetrovacie právomoci na boj proti podvodom, na prevenciu proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek ostatným nelegálnym činnostiam, ktoré nepriaznivo vplývajú na všeobecný rozpočet EÚ; preto zdôrazňuje, že najmä v súvislosti so štrukturálnymi fondmi a vonkajšou pomocou, v prípade ktorých sa oznámilo najviac nezrovnalostí, by sa mala vyšetrovacia funkcia úradu OLAF naďalej posilňovať;

56.

zdôrazňuje, že počet prípadov nadväzujúcich opatrení sa od roku 2003 stále zvyšuje a že v roku 2007 sa prípady úradu OLAF uzatvárali hlavne spätným vymáhaním finančných prostriedkov alebo nadväzujúcimi súdnymi odporúčaniami; dospieva k záveru, že výsledky vyšetrovania úradu OLAF znamenajú pozitívny prínos pre členské štáty a inštitúcie EÚ;

57.

poznamenáva, že keďže odporúčania úradu OLAF nie sú záväzné, mali by vnútroštátne orgány prijímať príslušné rozhodnutia a uvaľovať sankcie nezávisle; je presvedčený, že zriadenie európskeho úradu verejného prokurátora by napomohlo prekonať ťažkosti spôsobené cezhraničným charakterom prípadov;

58.

zdôrazňuje potrebu zjednodušiť právne nástroje, pretože vymedzenia podvodu, podozrenia z podvodu a ostatných nezrovnalostí sú rozptýlené vo viacerých rozličných právnych nástrojoch, hoci Európsky parlament opakovane žiadal o revíziu pravidiel na boj proti podvodom;

59.

berie na vedomie problém spôsobilosti členských štátov pri uplatňovaní článkov 4 a 5 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (17); domnieva sa, že v prípade ambivalencie by mali vnútroštátne súdy požiadať Súdny dvor o predbežné rozhodnutie;

60.

víta zverejnenie uvedenej druhej správy úradu OLAF o kontrolách a inšpekciách na mieste, ktorá popisuje osvedčené postupy pre každú fázu kontrol, ako aj novú verziu vademéka úradu OLAF (usmernenia); žiada Komisiu, aby do septembra 2009 zaslala príslušnému výboru Európskeho parlamentu aktualizovanú a úplnú verziu manuálu OLAF;

61.

podporuje potrebu jasnejších ustanovení o postupoch a záväzných termínoch pre príslušné orgány pri poskytovaní požadovanej pomoci a všeobecne záväznejšie ustanovenia na spoluprácu, v ktorých sa určí vnútroštátny príslušný orgán na poskytovanie pomoci; s cieľom vyriešiť tento problém trvá na užitočnosti svojej pozície z 20. novembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (18);

62.

žiada Komisiu, aby prijala príslušné opatrenia vrátane konaní o porušení proti tým členským štátom, ktoré nepomáhajú útvarom Komisie vo vykonávaní kontrol na mieste, ako to stanovuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (19);

63.

poznamenáva, že hoci sa zaznamenalo rozsiahle nadväzné súdne spracovanie prípadov, prípustnosť dôkazov zhromaždených úradom OLAF pre vnútroštátne súdy je veľmi obmedzená, a preto je cieľom zlepšiť súdnu podporu vyšetrovacej úlohe úradu OLAF; navyše sa domnieva, že Eurojust by mal byť informovaný vždy, keď sa informácie alebo záverečné správy o prípadoch postúpia súdnym orgánom za predpokladu, že sa týkajú závažnej formy medzinárodného zločinu a dvoch alebo viacerých členských štátov;

64.

pripomína Komisii požiadavku Európskeho parlamentu, aby do správy o ochrane finančných záujmov za rok 2008 zahrnula analýzu štruktúr členských štátov v súvislosti s bojom proti nezrovnalostiam;

65.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty neprimerane oznamujú o prijatých opatreniach v súvislosti s informáciami alebo záverečnými správami o prípadoch postúpenými z úradu OLAF; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich príslušné orgány predložia úradu OLAF správu o dosiahnutom pokroku v súvislosti s krokmi na základe informácií alebo odporúčaní, ktoré im postúpil úrad OLAF;

66.

poznamenáva, že národné kontrolné orgány majú značné právomoci v súvislosti s auditmi týkajúcimi sa prostriedkov EÚ a poskytujú základné informácie pre orgány vnútroštátnej prokuratúry a inštitúcie EÚ; preto je presvedčený, že maximalizácia spolupráce a informačného toku medzi kontrolnými orgánmi, vnútroštátnymi orgánmi prokuratúry a úradom OLAF by ešte viac posilnili ochranu finančných záujmov Spoločenstiev;

67.

poznamenáva, že podľa vyššie uvedenej pozície z 20. novembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) majú členské štáty systematicky informovať o nadväzných opatreniach k prípadom, ktoré im zaslal OLAF, preto vyzýva OLAF, aby o tejto otázke informoval vo svojej nasledujúcej výročnej správe;

68.

zdôrazňuje, že koordinačné útvary pre boj proti podvodom (AFCOS) pôsobiace pre OLAF v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ po roku 2004, predstavujú dôležité informačné a kontaktné miesta pre OLAF; zdôrazňuje však, že keďže tieto útvary nie sú nezávislé od vnútroštátnej správy, ich funkčný prínos je minimálny (najmä v súvislosti s ohlasovaním nezrovnalostí Komisii); vyzýva preto Komisiu, aby predložila návrh príslušnému výboru Európskeho parlamentu, na základe ktorého by sa zvýšil prínos činnosti týchto útvarov a považuje za potrebné, aby sa zlepšila aj spolupráca s kandidátskymi krajinami;

69.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nebola schopná poskytnúť súhrnnú správu o nadväzných opatreniach k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. októbra 2007 o vplyve dohody medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a spoločnosťou Philip Morris na zintenzívnenie boja proti podvodom a pašovaniu cigariet a o pokroku pri uplatňovaní odporúčaní parlamentného vyšetrovacieho výboru v rámci tranzitného systému Spoločenstva (20), najmä pokiaľ ide o jeho odsek 49, v ktorom sa od Komisie vyslovene požaduje, aby zverejnila takúto správu do konca roka 2008; očakáva, že Komisia predloží túto správu pred koncom postupu udelenia absolutória za rozpočtový rok 2007;

70.

keďže v rámci dohôd so spoločnosťami Philip Morris a Japan Tobacco získalo Spoločenstvo 1,65 miliardy USD na boj proti podvodom, nemôže súhlasiť s tým, že Komisia namiesto toho, aby zaviedla spoločný prístup, poslala neúčelovo zhruba 90 % tejto sumy priamo ministerstvám financií členských štátov; vyzýva Radu a Komisiu, aby zriadili trojstrannú pracovnú skupinu s Európskym parlamentom s cieľom nájsť primerané riešenia na rozumné a lepšie využitie takýchto a podobných príjmov EÚ; považuje za neprijateľné, že v čase hospodárskeho poklesu EÚ nevyužíva miliardy EUR za pokuty zaplatené významnými spoločnosťami, ktoré porušili európske predpisy o hospodárskej súťaži na úkor európskych spotrebiteľov, na podporu hospodárstva v prospech nezamestnaných a/alebo na pomoc rozvojovým krajinám, ktoré trpia v dôsledku krízy najviac, ale namiesto toho posiela tieto prostriedky vnútroštátnym ministerstvám financií;

71.

víta uverejnenie oznámenia Komisie z 20. novembra 2008 o výnosoch z organizovaného zločinu (KOM(2008)0766), ktoré sa zaoberá konfiškáciou a vymáhaním v súvislosti so zločinom, a súhlasí s Komisiou, že konfiškácia predstavuje jeden z najúčinnejších spôsobov boja proti organizovanému zločinu a že by sa mali zaviesť opatrenia s cieľom zvýšiť obmedzený počet prípadov konfiškácie a neveľké spätne vymožené sumy;

72.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné mať zavedené vhodné a účinné mechanizmy na zmrazenie a zabavenie aktív v zahraničí a preto by sa mala zvážiť revízia súčasného legislatívneho rámca EÚ; zdôrazňuje, že by sa malo bezodkladne uplatňovať rozhodnutie Rady 2007/845/SVV, aby sa zabezpečilo, že všetky členské štáty zriadia alebo určia úrady na vymáhanie aktív (ARO);

73.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby poskytla Európskemu parlamentu podrobnú analýzu systému alebo systémov, ktoré využíva organizovaný zločin na narušenie finančných záujmov Spoločenstiev; považuje každoročné hodnotenie hrozieb organizovaného zločinu (OCTA) Europolom za užitočné, ale v tejto súvislosti za nepostačujúce;

74.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Česká republika, Maďarsko, Malta a Poľsko neratifikovali Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z roku 1995 a jeho protokoly z rokov 1996 a 2007, že Estónsko a Taliansko neratifikovali jeden z týchto dvoch protokolov a že transpozícia ustanovení vykazuje nedostatky v prípade siedmich členských štátov;

75.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.