8.7.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 184/35

A.

keďže politická definícia politiky TEN-T, ako je opísaná v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (3) a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1692/96/ES o základných usmerneniach spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (4) viedla k vytvoreniu „zoznamu želaní“ s 30 prioritnými projektmi motivovanými predovšetkým národnými záujmami,

B.

keďže je potrebné zlepšiť vonkajšiu konkurencieschopnosť železničnej a námornej nákladnej dopravy v porovnaní s cestnou dopravou, aby sa vyváženejšie využívali diaľnice, námorné trasy a železničné nákladné koridory,

C.

keďže na základe 30 prioritných projektov predložila Komisia návrh poskytnúť vo finančnom rámci pre transeurópsku dopravnú sieť ako celok na obdobie rokov 2007 – 2013 sumu približne 20 miliárd EUR z finančných prostriedkov EÚ, ktorá bola nakoniec na naliehanie Rady znížená na asi 8 miliárd EUR, z ktorých je len 5,3 miliardy EUR určených na 30 prioritných projektov,

D.

so zreteľom na dobre známu neschopnosť Európskej únie dodržať pravidlá financovania sietí TEN-T stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí v doprave a v energetike (5), čím sa vytvára neistota v plánovaní a financovaní projektov,

E.

keďže je potrebné, aby sa posilnila schopnosť Komisie realizovať veľké cezhraničné projekty, najmä v oblasti železníc, ktoré si vyžadujú nepretržitú a užšiu spoluprácu zúčastnených členských štátov a viacročné financovanie a ktoré presahujú časový rámec viacročného finančného rámca,

F.

keďže z príloh k uvedenému oznámeniu Komisie zo 14. mája 2008 vyplýva, že približne 49 % prostriedkov pridelených pre dopravné projekty sa vyčerpá na cesty, približne 31 % na železnice a približne 9 % na mestskú dopravu, no nie je jednoznačné, ktoré konkrétne projekty sa spolufinancujú,

1.

uznáva, že prvé pokusy vypracovať politiku EÚ v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktoré boli inšpirované „chýbajúcimi článkami“ rokovania zástupcov priemyslu za okrúhlym stolom, boli podporené oznámením Komisie z 2. decembra 1992 s názvom Budúci rozvoj spoločnej dopravnej politiky s odôvodnením, že je potrebné „dosiahnuť hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, a začal ich realizovať bývalý člen Komisie pre dopravu Karel Van Miert; poznamenáva, že nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 stanovujúce všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí (6) a rozhodnutie č. 884/2004/ES sa pokúsili orientovať na uvedené ciele; upriamuje pozornosť na stimul, ktorý poskytla tejto politike členka Komisie zodpovedná za energetiku a dopravu, podpredsedníčka Loyola de Palacio;

2.

považuje správy koordinátorov TEN-T za zaujímavé príklady pre ďalšiu koordináciu a integráciu obmedzeného výberu dôležitých projektov; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali snahy zamerané na podporu existujúcich prioritných projektov; zastáva názor, že v súlade s cieľom ukončenia celej siete treba pokračovať v strednodobých až dlhodobých investíciách;

3.

víta včasné predloženie oznámenia Komisie zo 4. februára 2009, ktorého cieľom je zásadným spôsobom preskúmať politiku EÚ v oblasti dopravnej infraštruktúry a politiky TEN-T s ohľadom na výzvy týkajúce sa súčasnej i budúcej dopravy a cezhraničnej mobility, ako aj finančných, hospodárskych, regionálnych (vrátane trvalo znevýhodnených regiónov), sociálnych, bezpečnostných a environmentálnych úloh;

4.

v tejto súvislosti nepovažuje za vhodné zavedenie nejasnej štruktúry koncepčného TEN-T piliera, ktorý by nahradil zoznam priorít; verí, že v rozpore s deklarovaným cieľom Komisie, pilier, ktorý sa výslovne označuje ako koncepčný, nezlepší dôveryhodnosť politiky TEN-T, ktorej základom je rozvoj konkrétnych projektov;

5.

súhlasí preto s vyvinutím koherentnejšieho a integrovanejšieho sieťového prístupu odrážajúceho potreby intermodálnych spojení pre občanov a náklady; zdôrazňuje preto, že prioritou sa musí stať železničná doprava, prístavy, udržateľné námorné a vnútrozemské vodné cesty a ich spojenia so zázemím alebo intermodálne uzly v infraštruktúrnych spojeniach s novými členskými štátmi a v rámci nich a okrem toho sa musí venovať osobitná pozornosť cezhraničným dopravným spojeniam, ako aj lepšej prepojenosti medzi letiskami a námornými prístavmi v transeurópskych sieťach; zdôrazňuje, že by sa mala venovať pozornosť rôznym, no vzájomne sa doplňujúcim potrebám cestujúcich a nákladu; odporúča členským štátom a regionálnym orgánom, aby zlepšili prechodné stanice a miestne prepojenia ako spojení so sieťami TEN-T s cieľom minimalizovať náklady spojené s tým, že sa nachádzajú v okrajových regiónoch;

6.

vyzýva Komisiu, aby osobitne podporovala prioritné projekty s intermodálnym prepojením a všeobecnou interoperabilitou, ktoré prechádzajú cez viaceré členské štáty; zdôrazňuje, že spojenie hospodárskych oblastí týmito prioritnými projektmi je úlohou jednotlivých štátov;

7.

súhlasne konštatuje, že ekologické druhy dopravy sú v mimoriadne veľkej miere zohľadnené na zozname prioritných projektov; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby v budúcnosti zabezpečila, že táto miera zostane zachovaná pri realizácii projektov;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné začleniť ochranu klímy a trvalo udržateľný rozvoj všetkých druhov dopravy do európskej politiky v oblasti infraštruktúry, aby sa dodržali ciele EÚ znížiť emisie CO2;

9.

žiada Komisiu, aby uplatnila svoj vplyv na členské štáty, aby sa do rozhodovania o projektoch TEN-T a do ich plánovania začlenili európske environmentálne právne predpisy, ako napríklad Natura 2000, SEA, hodnotenie vplyvu na životné prostredie (EIA), smernicu o kvalite ovzdušia, rámcovú smernicu o vode, smernicu o biotopoch a o vtákoch, ako aj správy mechanizmu podávania správ o doprave a životnom prostredí (TERM) o ukazovateľoch pre dopravu a životné prostredie Európskej environmentálnej agentúry;

10.

vyzýva Komisiu, aby znížila na minimum výskyt nejasných alebo rozporných ustanovení týkajúcich sa vyhlásení o spoločnom záujme a uplatňovania environmentálnych právnych predpisov; okrem toho je presvedčený, že ak sa projektom udelí status TENT-T projektu, členské štáty by nemali zneužívať európske právne predpisy uvedené v odseku 9 s cieľom blokovať realizáciu TEN-T projektov;

11.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako dôležité faktory pre európsku politiku v oblasti dopravnej infraštruktúry zohľadnili nový vývoj, ako je globálna finančná kríza, demografické zmeny, rozšírenie, nové susedné krajiny, a zintenzívnili vzťahy s východnými štátmi a štátmi z oblasti Stredozemného mora;

12.

zdôrazňuje, že najmä v kontexte súčasnej hospodárskej krízy je rozvoj sietí TEN-T a integrácia dopravy v EÚ s dopravou susedných krajín najspoľahlivejším prostriedkom zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti vnútorného trhu a hospodárskej a sociálnej súdržnosti Únie;

13.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o zabezpečenie lepšej európskej koordinácie územného rozvoja (územná agenda Európskej únie ako aj zásada územnej súdržnosti) a dopravného plánovania tým, že sa na základe lepšieho prepojenia regiónov zohľadní regionálna dostupnosť; berie na vedomie, že je nutné zohľadniť veľké rozdiely medzi hornatými, pobrežnými/ostrovnými, centrálnymi, okrajovými a inými cezhraničnými oblasťami, ako aj potrebu lepšej integrácie mestských systémov mobility do TEN-T;

14.

vyzýva Komisiu, aby sa prednostne venovala prioritným projektom v oblasti najdôležitejších železničných, cestných a vnútrozemských vodných spojení s cieľom zabezpečiť cezhraničné spojenie s novými členskými štátmi a tretími krajinami;

15.

v tejto súvislosti navrhuje, aby sa do rozvoja dopravy začlenila európska územná stratégia (EÚS) ako programová základňa a existujúce štúdie ESPON ako vedecké územne orientované podkladové informácie;

16.

zdôrazňuje potrebu začlenenia cieľov lisabonskej stratégie a plánu hospodárskej obnovy do rozvoja politík v oblasti TEN-T z dôvodu kľúčového významu mobility, dostupnosti a logistiky týchto sietí pre konkurencieschopnosť EÚ a zlepšenie územnej súdržnosti;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili zelené koridory, siete železničnej nákladnej dopravy, koridory európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS), námorné „diaľnice“, ako je napríklad námorná doprava na krátke vzdialenosti, existujúce vodné cesty s obmedzenou kapacitou alebo plavebné komory s nedostatočnou kapacitou, suchozemské prístavy, logistické platformy a uzly mestskej mobility, ako aj navrhované rozšírenie siete TEN-T aj na krajiny európskej susedskej politiky, východné a stredomorské štáty, do intermodálnej koncepcie TEN-T založenej na plánovaných opatreniach v prospech ekologickejších druhov dopravy s nižšou spotrebou ropy a vyššou bezpečnosťou, a pritom zabezpečili optimálne využívanie všetkých druhov dopravy a podporu kompatibility prepojení jednotlivých druhov dopravy, najmä železničnej dopravy v prístavoch; žiada tiež o súlad súčasného a budúceho rámca programu TEN-T a právnych predpisov pre železničné nákladné koridory;

18.

konštatuje, že len 1 % európskych prostriedkov na infraštruktúru sa podľa najnovšieho výskumu donedávna využívalo na vnútrozemské vodné cesty; domnieva sa, že rozvoju vnútrozemskej vodnej infraštruktúry v Európe je potrebné poskytnúť značnú európsku podporu, aby sa tým využil plný potenciál vnútrozemských vodných ciest ako trvalo udržateľného a spoľahlivého druhu dopravy;

19.

žiada Komisiu, aby sa snažila dosiahnuť urýchlenie výstavby železničnej nákladnej dopravy so zreteľom na zvýšenie sieťovej účinnosti a prepravnej rýchlosti;

20.

v tejto súvislosti víta Komisiou predložený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (KOM(2008)0852) a uvedené oznámenie Komisie z 18. októbra 2007;

21.

zdôrazňuje, že je dôležité umožniť výmenu informácií v intermodálnej doprave, s cieľom presadzovať a podporovať interakciu medzi nemateriálnou a materiálnou infraštruktúrou (informačné systémy, ako napríklad ERTMS/RIS/ITS/SESAR/Galileo), zlepšiť interoperabilitu, železničný park (technické a programové vybavenie ERTMS vo vlakoch a zníženie hlučnosti nákladných vagónov), zelenú logistiku, intermodálne spojenia a uzly, decentralizované služby dodávateľského reťazca „od dverí k dverám“ a riadenie mobility;

22.

zdôrazňuje dôležitosť vývoja zosúladených a štandardizovaných inteligentných dopravných systémov pre TEN-T s cieľom dosiahnuť efektívnejšie, plynulejšie, bezpečnejšie a ekologickejšie riadenie dopravy;

23.

odporúča zlepšiť implementáciu TEN-T poskytnutím lepšieho prístupu k informáciám prostredníctvom systémov, akým je informačný systém TENtec, a zavedením otvorenej metódy koordinácie zahrnujúcej metódu porovnávania a výmenu osvedčených postupov;

24.

zameriava sa na potrebu zvýšiť v krátkodobom horizonte účinnosť existujúcej infraštruktúry v rámci projektov TEN-T, najmä vtedy, ak sa už začala realizácia takýchto projektov, aby sa koridory stali funkčnejšími a účinnejšími bez čakania na dlhodobú realizáciu projektov veľkého rozsahu v prípade týchto koridorov;

25.

podporuje „štrukturálnu alternatívu 3, pokiaľ ide o podobu TEN-T“ uvedenú v zelenej knihe, t. j. dvojitú vrstvu pozostávajúcu z komplexnej siete založenej na súčasných mapách TEN-T a z intermodálnej „hlavnej siete“, ktorú je ešte potrebné definovať a ktorej prioritami sú železnice a udržateľné vodné cesty a prístavy a ich spojenia s logistickými centrami;

26.

podporuje koncepciu „hlavnej siete“, ktorá by sa skladala zo „zemepisného piliera“ a „koncepčného piliera“, pričom „koncepčný pilier“ by obsahoval kritériá a postupy umožňujúce priebežnú pružnú identifikáciu projektov, koridorov a častí siete, namiesto nepružnej identifikácie na začiatku rozpočtového obdobia pre celé obdobie; domnieva sa, že TEN-V sa musí dať počas rozpočtového obdobia pružne rozširovať, aby sa mohol prispôsobiť meniacim sa trhovým podmienkam;

27.

uznáva rozhodujúcu úlohu členských štátov po porade so svojimi regionálnymi a miestnymi orgánmi, zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti a miestnymi populáciami pri rozhodovaní o dopravnej infraštruktúre, pri jej plánovaní a financovaní vrátane európskej cezhraničnej koordinácie a spolupráce; očakáva od Rady väčšiu koherentnosť medzi žiadosťami o projekty TEN-T a rozhodnutiami o rozpočte na tieto projekty; žiada členské štáty, aby v rámci preskúmania finančného rámca EÚ v polovici obdobia a so zreteľom na súčasné diskusie o pláne hospodárskeho rozvoja EÚ riadne zvážili otázku potrebnej finančnej podpory dopravným infraštruktúram, ktoré sú súčasťou siete TEN-T, ako svoju prioritu v súlade s ustanovenou politikou EÚ;

28.

plne súhlasí s cieľom Spoločenstva znížiť administratívnu záťaž, a preto rozhodne nabáda Komisiu, aby preskúmala finančné rámce pre prioritné projekty TEN-T s cieľom odstrániť nepotrebnú byrokraciu;

29.

žiada členské štáty a Komisiu, aby posilnili koordináciu politík uskutočňovaných na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť súlad pri spolufinancovaní a realizácii programu TEN-T v súlade s článkami 154 a 155 Zmluvy o ES;

30.

zdôrazňuje v tejto súvislosti, že finančná kríza vyvíja väčší tlak na Európsku úniu, členské štáty a regióny, aby pri svojich rozhodnutiach o projektoch v oblasti dopravnej infraštruktúry vychádzali z dôkladného hodnotenia nákladov a výnosov, trvalej udržateľnosti a európskeho cezhraničného prínosu;

31.

berie však na vedomie, že investície do dopravnej infraštruktúry sú jednou z kľúčových oblastí riešenia hospodárskej a finančnej krízy, a preto žiada Komisiu, aby urýchlila infraštruktúrne projekty súvisiace s TEN-T a financované v rámci štrukturálnych fondov a kohézneho fondu; žiada členské štáty, aby s prihliadnutím na tento prístup prehodnotili svoje investičné priority s cieľom urýchliť TEN-T projekty, za ktoré sú zodpovedné, najmä v cezhraničných úsekoch;

32.

pripomína Komisii, že spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry zo strany EÚ z prostriedkov TEN-T, Kohézneho fondu, regionálnych fondov a EIB musí spĺňať tieto kritériá: ekonomickú životaschopnosť, väčšiu konkurencieschopnosť, podporu jednotného trhu, environmentálnu udržateľnosť, transparentnosť pre daňovníkov a zapojenie občanov (zásadu partnerstva); v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvoja verejno-súkromných partnerstiev na financovanie projektov TEN-T a potrebu prichádzať s pružnými riešeniami problémov, ktoré vznikajú pri práci tohto rozsahu (zemepisné a technické ťažkosti, odpor verejnosti a pod.);

33.

žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila, že sa pri hodnotení projektov v rámci finančných programov EÚ zohľadní prípadný vplyv na financovanie iných potrebných investícií na vnútroštátnej úrovni, ktoré nie sú podporované z prostriedkov EÚ; osobitne sa domnieva, že prostriedky, ktoré členské štáty používajú na doplnenie projektov financovaných EÚ, by sa nemali prideľovať na úkor údržby alebo investovania do privádzačov; domnieva sa skôr, že projekty by sa preto mali vypracúvať a hodnotiť aspoň čiastočne na základe svojho potenciálu integrovať (a nie zanedbávať) rozvoj a údržbu potrebnej doplnkovej infraštruktúry privádzačov;

34.

zdôrazňuje rýchlo rastúce investičné potreby na trhu európskej leteckej dopravy v rámci balíka jednotného európskeho neba II a „celkový systémový prístup“ k letectvu; preto žiada Komisiu, aby pri posudzovaní rozpočtového rámca pre TEN-T zvážila zvýšenie dostupných prostriedkov pre letiská a ATM/ANS;

35.

konštatuje, že je potrebný ďalší výskum a vývoj, pokiaľ ide o osvedčené a najúčinnejšie postupy pri financovaní dopravnej infraštruktúry a o ich pozitívne dôsledky pre konkurencieschopnosť a kvantitatívnu a kvalitatívnu zamestnanosť vrátane skúseností s verejno-súkromnými partnerstvami v tejto súvislosti, ako to už začala robiť Komisia vo svojich štúdiách;

36.

zdôrazňuje potrebu zriadiť pracovnú skupinu vo výkonnej agentúre pre TEN-T s cieľom posilňovať verejno-súkromné partnerstvá na financovanie niektorých prioritných projektov alebo úsekov a rozširovať riešenia vo forme najlepších postupov;

37.

zdôrazňuje, že väčšie spoliehanie na verejno-súkromné partnerstvá a Európsku investičnú banku by nemalo nahrádzať hlavný podiel rozpočtových prostriedkov pre projekty veľkého rozsahu s medzigeneračnou dobou splatnosti;

38.

uprednostňuje prehodnotenie rozpočtov členských štátov pre siete TEN-T v kontexte preskúmania finančných perspektív na roky 2009 – 2010 v polovici obdobia s cieľom zvrátiť drastické obmedzenia ostatných projektov a ambícií rozvíjať železničné a vodné cesty, ktoré s nimi súvisia;

39.

zdôrazňuje potrebu prideliť určitý podiel z výnosov z mýtneho pri cestnej infraštruktúre na financovanie projektov TEN-T s cieľom zvýšiť pákový efekt úverov;

40.

žiada Komisiu, aby predložila výber príkladov regionálnych cezhraničných železničných spojení, ktoré boli odstránené alebo vyradené, pričom by uprednostnila tie, ktoré by mohli prepojené s TEN-T;

41.

žiada Komisiu a členské štáty, aby sieť Eurovelo a Cestu železnej opony považovali za príležitosť presadzovať európske cezhraničné siete cyklistickej infraštruktúry a podporovať ekologickú mobilitu a udržateľný cestovný ruch;

42.

žiada Komisiu, aby do konca svojho mandátu predložila s cieľom posilniť celú železničnú sieť TEN legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa otvorenia trhov domácej železničnej osobnej dopravy od 1. januára 2012;

43.

vyjadruje poľutovanie nad pomalým tempom vykonávania prioritných projektov v hraničných úsekoch, najmä v oblasti Pyrenejí, ktoré sú dôležité pre Pyrenejský polostrov a Francúzsko;

44.

nabáda Komisiu, aby zapájala Európsky parlament a Európsku radu do vypracovávania svojich (viac)ročných návrhov a do rozhodovania o spolufinancovaní projektov TEN-T;

45.

žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade poskytovala pravidelne a aspoň raz ročne správy o každom prioritnom projekte, stave každého projektu, spoľahlivosti nákladov na projekt, realizovateľnosti každého projektu a časovom rozvrhu jeho vykonávania;

46.

žiada Komisiu a EIB, aby aj pri regionálnom a kohéznom spolufinancovaní a spolufinancovaní z EIB projektov TEN-T, rovnako ako v prípade spolufinancovania TEN-T, každoročne predkladali Európskemu parlamentu a Rade zoznam konkrétnych spolufinancovaných projektov;

47.

zdôrazňuje, že z ekologického a hospodárskeho hľadiska sú často perspektívne a únosné len multimodálne dopravné koncepcie, ktoré umožňujú využívanie rôznych dopravných prostriedkov na jednej dopravnej trase;

48.

zdôrazňuje, že v rámci nedávno rozšíreného schengenského priestoru má dopravná infraštruktúra medzi západnou a východnou Európu obrovský význam v súvislosti s možnosťami hospodárskeho rastu, najmä v nových členských štátoch, ktoré sú na ňu napojené; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozširovali a podporovali medzinárodné cestné a železničné spojenia medzi východnou a západnou Európu a aby prostredníctvom konkrétnych akčných programov vykonávaných v spolupráci s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi podporovali najmä cezhraničnú dopravnú infraštruktúru; takisto poukazuje na to, že lepšie prepojenie TEN-T a dopravných sietí tretích krajín by mohlo viesť k zlepšeniu situácie najmä pohraničných oblastí a znamenať pridanú hodnotu pre medziregionálnu spoluprácu a celú EÚ;

49.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.