23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/57

1.3.1

De Larosièrova skupina navrhuje vyššie požiadavky na vlastný kapitál bánk v „dobrých časoch“ a nižšie v „zlých časoch“. Tento návrh môže byť riskantný, keďže pri konjunkturálnych výkyvoch je ťažké robiť hospodárske prognózy. Príklad Španielska súčasne ukazuje, že systém variabilných kapitálových požiadaviek môže fungovať. Podľa názoru EHSV je preto nutné, najmä vzhľadom na načasovanie, takéto opatrenie pred jeho uskutočnením analyzovať.

1.3.2

EHSV považuje vyššie kapitálové požiadavky a väčšiu transparentnosť mimosúvahových opatrení za absolútne nevyhnutné. Španielsko malo najprísnejšie pravidlá pre mimosúvahové položky a španielske banky boli najmenej postihnuté krízou.

1.3.3

„Mimosúvahové položky“ a „účelovo zriadené spoločnosti“ boli občas zneužívané. Rizikové aktíva boli zo súvahy banky vyňaté s cieľom obísť kapitálové požiadavky a občas aj dane. Na základe toho považuje EHSV prísnejšie pravidlá za nutné.

1.3.4

Podľa názoru EHSV by v ďalšej práci v nadväznosti na správu jednou z hlavných požiadaviek malo byť, že banky musia jasnejšie preukazovať rizikovosť svojich aktív. EHSV súhlasí so správou v tom, že banky a peňažné ústavy vždy musia niesť časť rizika, keď predávajú rizikové papiere. Riziká spojené s finančnými produktmi musia byť jasne viditeľné. Transparentnosť finančných produktov je nevyhnutná na obnovenie dôvery vo finančné trhy. EHSV by v tomto ohľade chcel znovu poukázať na Španielsko. Finančný sektor nesmie dať do obehu žiadne nové nástroje skôr, než ich preskúma úrad finančného dohľadu. Zavedenie takýchto kontrol sa musí prerokovať. Je potrebné rozhodnúť, či budú stačiť kontroly jednotlivých štátov alebo či je potrebný spoločný kontrolný systém pre celú EÚ. Keď vezmeme do úvahy, že prebiehajú cezhraničné finančné obchody, mnoho hovorí za spoločný systém.

1.3.5

To, čo sa označuje za paralelný bankový systém, sú rôzne formy poskytovania pôžičiek, ktoré nie sú regulované. Tieto nové formy financovania sa mohli vyvíjať úplne neregulovane, neexistovali ani požiadavky na povinné minimálne rezervy. EHSV súhlasí s tým, že aj tu existuje potreba regulácie. V správe sú aj pre investičné fondy požadované spoločné pravidlá, definícia rôznych produktov a prísnejšia kontrola. Aj s tým môže EHSV iba súhlasiť.

1.3.6

Prísnejšie požiadavky na vedenie bánk a kontrolu sú nevyhnutné. Podľa názoru EHSV nebola úloha audítorov v riešeniach de Larosièrovej skupiny dostatočne zdôraznená. Fungujúca kontrola by istotne bola mohla znížiť šírenie rizikových aktív. Je nutné, aby sa vedenie finančnej spoločnosti mohlo pri hodnotení aktív na audit spoľahnúť. Úloha audítorov a účtovné metódy sa musia pri prepracovaní predpisov o kapitálovej primeranosti „Bazilej II“ zohľadniť.

1.3.7

Správa obsahuje dobré odporúčania k systému prémií. Prémie by sa mali vyplácať na viacročnom základe, mali by odrážať skutočnú výkonnosť a nemali by byť vopred zaručené. Podľa názoru EHSV musí namiesto myslenia v krátkodobom horizonte nastúpiť myslenie v dlhodobom horizonte, pri ktorom sa prémie nevypočítavajú na základe špekulatívnych obchodov. V tomto zmysle EHSV podporuje myšlienku zdaňovania finančných transakcií, pričom príjmy z neho by sa mohli použiť na rozvojovú pomoc. Ďalšou požiadavkou musí byť, že prémie sa nesmú zakladať na všeobecnom vývoji, ale na tom, že sa podarilo pozitívnym spôsobom odkloniť sa od všeobecného trendu. Okrem toho by sa malo uvažovať o stanovení maximálnej výšky týchto prémií, aby sa vôbec neobjavovala ochota neuvážene podstupovať riziko. V rámci tzv. „stratégie úniku“ z finančnej krízy sa musí dbať na to, aby sa obrovské sumy peňazí, ktoré peňažné ústavy dostali z verejných zdrojov, vrátili naspäť, namiesto toho, aby plynuli do maximalizácie ziskov a prémií.

1.4.1

De Larosièrova skupina považuje za nutné zriadiť európsky orgán dohľadu nad finančným systémom, ktorý môže vydávať varovania pred finančnými rizikami. Navrhuje preniesť za to zodpovednosť na ECB/ESCB. Za realizáciu má byť zodpovedná novovytvorená rada. V zásade je účelné administratívne pripojiť túto radu k ECB, ale formálne musí vedenie dohľadu patriť ESCB. Dohľad sa rozhodne musí týkať finančných systémov všetkých členských štátov a ESCB musí tiež vybrať vedenie tejto novej rady resp. tohto vedúceho orgánu.

1.4.2

V správe sa navrhuje vytvorenie nového systému dohľadu na mikroúrovni v dvoch etapách s vlastnými orgánmi na dohľad nad bankami, investičnými fondmi resp. trhmi s cennými papiermi. V druhej etape sa majú vypracovať spoločné základné pravidlá dohľadu a odstrániť rozdiely v ich uplatňovaní v jednotlivých štátoch. V tejto etape sa majú harmonizovať aj možnosti sankcií. EHSV nevidí žiadny dôvod otáľať s celým týmto procesom, a preto víta, že Komisia vo svojom oznámení teraz navrhuje, aby sa celý systém dohľadu na mikroúrovni neodkladne pripravil.

1.4.3

Kolégiá dohľadu s národnými orgánmi dohľadu nad bankami s cezhraničnou obchodnou činnosťou bude podľa názoru EHSV ťažké riadiť, pokiaľ súčasne nedôjde k potrebnej harmonizácii. Kvôli rozdielom v ustanoveniach pre národné orgány dohľadu by inak bolo v praxi nutné, aby tieto tri orgány sčasti prevzali dohľad.

1.4.4

V riadiacich grémiách týchto nových orgánov nesmú byť iba bankári. V týchto orgánoch by mali mať miesto odbory, používatelia bankových služieb a tiež EHSV ako zástupca občianskej spoločnosti.

1.5.1

V diskusii o finančnom trhu sa v súčasnosti používa výraz „stress test“ (záťažové testovanie bánk), čím sa myslí simulácia toho, ako si bankový systém určitej krajiny poradí s finančnou krízou. Vzhľadom na súčasnú finančnú krízu je ľahko pochopiteľné, aké dôležité môžu takéto testy byť. Pritom je rozhodujúca otázka, do akej miery musí byť výsledok zverejnený. Keď MMF takýto test uskutoční a potvrdí, že bankovníctvo danej krajiny nie je schopné zvládať krízy, môže práve tým krízu vyvolať.

2.1

Finančná a hospodárska kríza nadobudla rozmery, aké tu v mierovom období nikdy neboli. V časoch depresie v tridsiatych rokoch nebolo svetové hospodárstvo tak prepojené ako dnes. Vtedy boli postihnuté v prvom rade USA a Európa. So súčasnou krízou je naproti tomu konfrontovaný celý svet.

2.2

Z počiatočnej finančnej krízy sa vyvinula hospodárska kríza s recesiou vo všetkých častiach sveta. Pravdepodobným dôsledkom je sociálna kríza s vysokou nezamestnanosťou. Jej konečný rozsah bude závisieť od politických opatrení, ktoré budú na prekonanie krízy prijaté. Súčasne došlo aj k politickej kríze s pádom vlád.

2.3

Predmetom tohto stanoviska je však výlučne finančná kríza a možné opatrenia, ktorými je možné zabrániť opakovaniu krízy v budúcnosti. Z hľadiska celkovej krízy je predmet stanoviska obmedzený. Nezaoberá sa hospodárskou krízou. Nejde ani o opatrenia na prekonanie súčasnej finančnej krízy, ako napr. poskytnutie verejných prostriedkov finančnému sektoru. Ide tu výlučne o budúcnosť a presnejšie o dohľad nad finančným sektorom.

2.4

Pretože práve v tom spočívala úloha de Larosièrovej skupiny, ktorej správou sa EHSV v predloženom stanovisku zaoberá. De Larosièrova skupina svoju úlohu rozšírila. Bolo to nevyhnutné, aby mohla poskytnúť celkový obraz na predloženie konštruktívnych návrhov.

2.5

Dnešná kríza má svoj pôvod vo finančnom sektore. Ešte pred uverejnením správy de Larosièrovej skupiny nadobudla kríza také závažné rozmery, že Európska komisia už predložila viacero návrhov na zmenu právnych predpisov. Hádam najdôležitejší návrh sa týka ratingových agentúr. Bol predložený návrh smernice o jednotlivých formách finančnej činnosti. Oznámenie z 27. mája sa zaoberá tou časťou de Larosièrovej správy, ktorá sa vzťahuje na dohľad nad finančným sektorom. Podľa prílohy 1 pracovného dokumentu patriacemu k oznámeniu existuje iba päť rozdielov medzi oznámením a de Larosièrovou správou, ktorými sa EHSV zaoberá v bodoch 6.2.4, 6.3.1 a 6.3.5. K budúcim konkrétnym návrhom na právne predpisy sa EHSV vyjadrí osobitne. Hoci sa Komisia vo svojom oznámení ostatnými časťami de Larosièrovej správy nezaoberá, zastáva EHSV názor, že táto správa má pre budúcnosť finančného sektora veľký význam.

2.6

De Larosièrovu správu napísali bankári pre bankárov a tí, ktorým sú návrhy určené, sú predovšetkým odborníci na banky v Komisii a ministri financií členských štátov. EHSV chce vyjadriť svoju podporu 31 odporúčaniam správy, domnieva sa však, že je potrebné uhol pohľadu rozšíriť. Tí, ktorí finančnú krízu vlastne spôsobili, nemôžu sami prevziať zodpovednosť za riešenie súčasných problémov. Spotrebitelia, ktorí využívajú služby v oblasti finančného trhu sú súkromné osoby a podniky, ktoré ukladajú svoje úspory a berú si úvery na investície. Úloha finančného trhu spočíva v tom, aby im – t. j. občianskej spoločnosti – čo najlepšie slúžil. Okrem celkového súhlasu so správou by preto výbor chcel predniesť niekoľko pripomienok a navrhnúť viacero doplnení.

3.1

Nadbytok likvidity vo finančnom sektore nepodnietil centrálne banky k tomu, aby zasiahli. Pozornosť sa venovala vývoju cien, ktorý však neposkytoval dôvod na zvyšovanie úrokov. Lacné likvidné prostriedky viedli k stúpajúcim cenám cenných papierov. Niet pochýb, že na začiatku krízy stála nadmerná likvidita a je tiež nesporné, že v dôsledku krízy klesla na príliš nízku úroveň. Naproti tomu sa len ťažko dá určiť, aký je za normálnych okolností pri likvidite a množstve peňazí ten správny priemer. EHSV upozorňuje aj na dilemu, že súčasne sa inflácia a miera množstva peňazí používajú ako ukazovatele menovej politiky. Pri príliš veľkom množstve peňazí by centrálna banka musela zvýšiť úrokovú sadzbu. Keď je súčasne nízka inflácia, muselo by to naopak viesť k zníženiu úrokov. EHSV zastáva názor, že pokiaľ sa orientujeme podľa množstva peňazí, je aj v takej komplikovanej situácii potrebné zohľadniť prípadné dôsledky na reálne hospodárstvo.

3.2

Politické rozhodnutie podporovať vlastníctvo domov bez ohľadu na schopnosť kupujúceho splácať úver, nízke náklady spojené s úverom a nové kombinácie cenných papierov ponúkané peňažnými ústavmi viedli k skrytým riskantným úverom (subprimes). Tieto cenné papiere sa rozšírili na celosvetových finančných trhoch, pretože v rokoch 2005 – 2006 bola miera súkromných úspor v USA negatívna. EHSV to v júli 2008 komentoval takto (1): „Nedávna americká kríza hypotekárnych úverov (nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov tzv. subprime úverov) ukázala, ako volatilita cien nehnuteľností v spojení s nedostatočnými postupmi posúdenia rizika, že klient nebude platiť splátky, ktoré sú neprimerané vzhľadom na hodnotu založených nehnuteľností, môže spôsobiť finančné krízy takých rozmerov, že narušia stabilitu celého systému. Preto je potrebné, aby každé opatrenie EÚ zohľadnilo túto skúsenosť […]“.

3.3

Súčasne mohli niektoré krajiny (najmä Čína) na základe obchodnej nevyváženosti naakumulovať obrovské obchodné prebytky, ktoré boli investované do amerických štátnych dlhopisov. Nové komplexné kombinácie cenných papierov (vrátane rizikových hypotekárnych úverov – subprimes) priniesli vysoké výnosy a celý finančný trh sa hnal za stále vyššími ziskami. Stále vyšší objem cenných papierov roztáčal kolotoč ďalšieho poskytovania pôžičiek a viedol k narastajúcim obratom na finančnom trhu, ktoré však prinášali „pochybné“ cenné papiere. Namiesto toho sa za cieľ týchto nových komplexných cenných papierov považovala diverzifikáciu rizika. Rastúce obraty na finančnom trhu prinášali zdanlivo stále vyššie zisky.

3.4

Vysokorizikové hypotekárne úvery, ktoré boli v bankovom systéme ďalej takmer nepredajné, sa premenili na nové cenné papiere (sekuritizácia) a mohli sa týmto spôsobom ďalej predávať. V roku 2008 nastúpila v USA recesia so stúpajúcou nezamestnanosťou, ktorá tieto praktiky ukončila a viedla ku kríze. Veľa majiteľov domov už nemohlo platiť úroky. Banky boli nútené znížiť hodnotu svojich aktív a predať ich. Ich hodnota ďalej klesala a prepad sa urýchlil. Dôvera sa strácala.

3.5

V de Larosièrovej správe sa poukazuje na mnohé aspekty, ktoré to umožnili:

3.6

De Larosièrova správa skrytou formou kritizuje centrálne banky, ktoré proti výraznému nárastu likvidity nič nepodnikli.

3.7

EHSV chce vo svojej analýze ísť ešte o pár krokov ďalej. Zvyšujúca sa likvidita čiastočne súvisela s nerovnováhou vo svetovom hospodárstve. Predovšetkým sa to jasne prejavuje vo vzťahu medzi USA a Čínou: v Číne obchodný prebytok a miera úspor vo výške 30 – 40 % príjmu ako rezerva na chorobu a dôchodok, v USA naproti tomu obchodný deficit a takmer žiadne úspory. Ďalším možným vysvetlením, ktoré sa v de Larosièrovej správe neobjavuje, je, že sa z príjmov z práce prechádza k príjmom z kapitálu. Rozdelenie príjmov je stále nerovnomernejšie. Nielen MOP, ale aj OECD poukázali na to, že sa tento vývoj musí zastaviť.

3.8

Rastúci majetok najbohatších sa musel investovať. Keďže sa hodnota reálnych investičných príležitostí nevyvíjala rovnakou mierou, boli ceny cenných papierov hnané nahor. Tieto príčiny dnešného problému sa nedajú riešiť novou úpravou finančných trhov, to si vyžaduje skôr politické rozhodnutia. De Larosièrova správa obsahuje dôkladné vysvetlenie „finančnej bubliny“, avšak budúce politické rozhodnutia by sa mali zakladať na hlbšej analýze.

3.9

Popísaný finančný scenár podnietil, koniec koncov, nárast špekulatívnych operácií, ktoré už prakticky nemali nič spoločné s vývojom údajov reálneho hospodárstva, pričom nebolo možné na druhej strane počítať s medzinárodnými nástrojmi fiškálnej a monetárnej politiky, ktoré by mohli brzdiť ich rozmach. V tejto súvislosti finančné fóra a medzinárodné organizácie nezohľadnili názor mnohých sociálnych hnutí, ktoré opakovane zdôrazňovali potrebu prijatia regulačných opatrení, medzi ktorými treba spomenúť „Tobinovu daň“.

4.1

Podľa správy je kríza dôsledkom nesprávneho vývoja na trhu, celosvetovej nerovnováhy, zlej regulácie a nedostatočnej kontroly. Nie všetky problémy sa dajú riešiť pomocou regulácie, ale dobrá regulácia je predpokladom. V správe sa uvádza, že je potrebné sa zaoberať všetkými problémami. Do akej miery je však navrhovaná regulácia dostatočná, je otázne. Ďalej je vyjadrená obava, že nadmerná regulácia by mohla brzdiť finančné inovácie. EHSV však poukazuje na to, že práve riskantné úvery a tzv. sekuritizácia sú takýmito finančnými inováciami. Zneužívanie niektorých z týchto produktov je príčinou súčasného finančného problému. Niekedy môže regulácia prispieť k finančnej inovácii, ako je to v prípade Jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA).

4.2

V správe sa navrhuje lepšia koordinácia medzi centrálnymi bankami a politickými orgánmi zodpovednými za reguláciu finančného trhu. Centrálne banky sa musia prostredníctvom lepšej kontroly finančného trhu viac venovať makroekonomickým úvahám. Tento návrh, ako aj návrh, aby Medzinárodný menový fond venoval viac pozornosti dohľadu, sú z pohľadu EHSV nevyhnutné návrhy.

4.3

V správe sa ďalej uvádza, že regulácia prostredníctvom politiky a samoregulácia finančného sektora sa majú navzájom dopĺňať. Keďže vnútorná kontrola zlyhala, požaduje sa dohľad nad samoreguláciou. Tým sa vlastne zahladí hranica medzi politickou reguláciou a samoreguláciou.

4.4

V praxi ani žiadna hranica neexistuje. Pomocou súboru predpisov „Bazilej I“ a „Bazilej II“ stanovujú banky v praxi pravidlá pre finančný sektor samy. Či banky a ostatné finančné ústavy tieto pravidlá budú dodržiavať, závisí buď od nich samých alebo, keď sú tieto pravidlá vydané vo forme právnych predpisov, od štátu. (Dohoda „Bazilej II“ nadobudla v EÚ účinnosť 1. januára 2008, v USA začne platiť až 1. apríla 2010). Správa sa týmito organizačnými a demokratickými nedostatkami finančného trhu, ktoré vyplývajú zo samoregulácie, naozaj nezaoberá. Vzhľadom na globalizovaný trh by ústrednou témou mala byť otázka, či majú politické orgány dostatočný vplyv.

5.3.1

Keď sa banky venujú mimosúvahovým operáciám, je to často spojené s jednou z finančných inovácií, s „účelovo zriadenými spoločnosťami“. Ich účelom je často vyňať rizikové aktíva zo súvahy banky, aby banka sama nebola vystavená riziku. Obchádzanie daní môže byť ďalším dôvodom. Vzhľadom na s tým spojené zneužívanie považuje EHSV za nutné prísnejšie pravidlá tak pre systém „mimosúvahových položiek“, ako aj „účelovo zriadené spoločnosti“. Dôležité je, že sa týmto režimom zabráni tomu, aby takýmito metódami mohli byť zastierané určité oblasti činnosti.

5.4.1

Správa sa zaoberá sekuritizáciou, trhmi s derivátmi, investičnými fondmi a „paralelným bankovým systémom“. EHSV žiada celkové riešenie, pri ktorom medzi rozdielnymi návrhmi nezostanú otvorené žiadne problémy v súvislosti s rizikovými cennými papiermi. Pod pojmom „paralelný bankový systém“ sa rozumejú rôzne formy poskytovania pôžičiek, ktoré nie sú regulované. Správa navrhuje rozšíriť predpisy „Bazilej II“ o tieto aktivity, ako aj o hedžové fondy, investičné banky a i. Tieto nové formy financovania sa mohli vyvíjať úplne neregulovane, často mimo vlastného bankového systému, neexistovali ani požiadavky na povinné minimálne rezervy. Aj pre investičné fondy správa navrhuje spoločné pravidlá, definície rôznych produktov a prísnejšiu kontrolu. S tým sa dá tiež iba súhlasiť. Účelom je dosiahnuť, aby si banky a peňažné ústavy niesli časť rizika, keď predávajú rizikové aktíva.

5.7.1

EHSV by v tomto ohľade chcel znovu poukázať na Španielsko. Finančný sektor nesmie zaviesť žiadne nové nástroje skôr, než ich preskúma úrad finančného dohľadu. Pri svojom skúmaní by si Komisia mala všímať, aké rozdiely existujú medzi nástrojmi používanými v Španielsku a v ostatných krajinách EÚ. Súčasne sa musí všeobecné zavedenie takýchto kontrol prediskutovať a pritom tiež rozhodnúť, či budú stačiť kontroly jednotlivých štátov alebo či je potrebný spoločný kontrolný systém. Keď vezmeme do úvahy, že prebiehajú cezhraničné finančné obchody, mnoho hovorí za spoločný systém.

5.10.1

Bonusy ako prémie za krátkodobé, riskantné kapitálové investície sú dôležitou príčinou správania bankových manažérov. Správa obsahuje dobré odporúčania k vyplácaniu prémií: malo by prebiehať na viacročnom základe, prémie by mali odrážať skutočnú výkonnosť a nemali by byť vopred zaručené. Podľa názoru EHSV musí namiesto myslenia v krátkodobom horizonte nastúpiť myslenie v dlhodobom horizonte, pri ktorom sa prémie nevypočítavajú na základe špekulatívnych obchodov. V tomto zmysle EHSV podporuje myšlienku zdaňovania finančných transakcií, pričom príjmy z neho by sa mohli použiť na rozvojovú pomoc. Ďalšou požiadavkou musí byť, že prémie sa nesmú zakladať na všeobecnom vývoji, ale na tom, že sa podarilo pozitívnym spôsobom odkloniť sa od všeobecného trendu. Okrem toho by sa malo uvažovať o stanovení maximálnej výšky týchto prémií, aby sa vôbec neobjavovala ochota neuvážene podstupovať riziko.

6.2.1

V správe sa kritizuje, že súčasný dohľad sa zameriava na jednotlivé peňažné ústavy. Skôr je však potrebné rozšíriť dohľad na celkový finančný systém. Táto úloha sa má preniesť na ECB/ESCB (Európsky systém centrálnych bánk). V prípade, že dohľad musí byť cezhraničný (pri peňažných ústavoch s dcérskymi spoločnosťami v iných krajinách), mala by sa stanoviť možnosť záväzného arbitrážneho mechanizmu.

6.2.2

De Larosièrova skupina konštatuje, že je potrebné oficiálne poveriť určitý európsky orgán monitorovaním finančného systému na makroúrovni, ktorý by mohol varovať pred systémovými rizikami. V rámci ECB/ESCB by mala byť touto úlohou poverená vlastná, nezávislá rada resp. nezávislý orgán dohľadu (Európsky výbor pre systémové riziká, ESRB). Okrem centrálnych bánk v ňom majú byť zastúpené tri orgány, ktoré sú navrhnuté na dohľad na mikroúrovni. EHSV konštatuje, že vedomosti potrebné na dohľad na makroúrovni v súčasnosti vlastne nikde v súhrnnej podobe neexistujú. Takúto vedomostnú základňu na podporu tejto rady je ešte potrebné vybudovať. V de Larosièrovej správe sa konštatuje, že do neho musí byť zapojená aj Komisia, ak sa vo finančnom systéme vyskytnú komplexné riziká.

6.2.3

EHSV víta doplnenia rady ECOFIN a Európskej rady k návrhom oznámenia Komisie z 27. mája v tom zmysle, že rozšírená rada ECB má byť zastúpená v ESRB a orgány dohľadu jednotlivých štátov majú mať štatút pozorovateľa, že každá krajina má mať jeden hlas a že prípadné odporúčania sa majú podávať prostredníctvom rady ECOFIN. Európska rada takisto navrhla, aby predsedu ESRB zvolila generálna rada ECB. EHSV to považuje za primerané, keďže všetkých 27 členských štátov je v tomto orgáne zastúpených. Európska rada odporúča, aby nové európske orgány dohľadu mali tiež právomoc dohliadať na ratingové agentúry. EHSV podporuje tento návrh, ktorý vznikol z diskusie o návrhu smernice o ratingových agentúrach, odporúča však, aby tieto právomoci dostal iba jeden z týchto troch orgánov.

6.3.6.1

Podľa názoru EHSV bude kolégiá dohľadu s národnými orgánmi dohľadu ťažké riadiť, pokiaľ nedôjde včas k potrebnej harmonizácii. Na základe významných rozdielov v ustanoveniach pre národné orgány dohľadu by v praxi museli tieto tri orgány sčasti prevziať dohľad nad ústavmi vykonávajúcimi cezhraničnú činnosť.

6.3.6.2

EHSV plne podporuje výzvu Európskej rady adresovanú Európskej komisii, aby spresnila, ako by európsky systém orgánov finančného dohľadu mohol zohrávať silnú úlohu koordinátora medzi orgánmi dohľadu v krízových situáciách, pričom bude v plnej miere rešpektovať zodpovednosti vnútroštátnych orgánov pri zachovávaní finančnej stability a riadení kríz v súvislosti s možnými rozpočtovými dôsledkami, ako aj plne rešpektovať právomoci centrálnych bánk, predovšetkým pokiaľ ide o poskytnutie núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity.

7.1

De Larosièrova skupina poukazuje na to, že aj na celosvetovej úrovni je regulácia finančného sektora, dohľad a riešenie kríz dôležité a že je na to potrebný príslušný rámec. Skupina sa vyslovuje za posilnenie dohody „Bazilej II“ a medzinárodných účtovných noriem, celosvetovú reguláciu ratingových agentúr, iné štruktúry vedenia vo finančnom sektore a posilnenie úlohy MMF. Cieľom je vylúčiť možnosť, že peňažné ústavy bude priťahovať skutočnosť, že finančný sektor je takmer neregulovaný. Pre banky, ktoré vykonávajú činnosť na celosvetovej úrovni, sú kolégiá orgánov bankového dohľadu obzvlášť dôležité.

7.2

Je potrebné vychádzať z toho, že je ťažké dosiahnuť zmeny na celosvetovej úrovni. Mnohými návrhmi skupiny sa však už zaoberal samit G20 v Londýne. Fórum finančnej stability, ktoré bolo založené v roku 1999, sa pretransformovalo na Radu finančnej stability a rozšírilo svoje členstvo na všetky krajiny G20, ako aj Španielsko a Európsku komisiu, rozšírilo svoje oblasti zodpovednosti a užšie sa napojilo na MMF. Tieto zmeny sú v plnom súlade s odporúčaniami de Larosièrovej skupiny. Doterajšie fórum nebolo schopné včas varovať pred rizikami finančného systému v rámci súčasnej krízy. EHSV vyjadruje nádej, že tento orgán v rámci týchto zmien pripustí lepšie nahliadnutie do svojej činnosti a že bude vybavený rozsiahlymi zdrojmi, poznatkami a právomocami zasiahnuť. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že väčšia časť toho, čo bolo v Londýne dohodnuté, čaká ešte na svoje uskutočnenie.

7.3

V diskusii o finančnom trhu sa používa výraz „stress test“ (záťažové testovanie bánk), čím sa myslí simulácia toho, ako si bankový systém nejakej krajiny poradí s finančnou krízou. Vzhľadom na súčasnú finančnú krízu je ľahko pochopiteľné, aké dôležité môžu takéto testy byť. Súčasne však vyvstáva otázka, do akej miery musí byť výsledok zverejnený. Keď MMF takýto test uskutoční a verejne oznámi, že bankovníctvo určitej krajiny krízu nezvládne, potom sa kríza môže stať skutočnosťou. Takéto testy by však mali byť čo najotvorenejšie a mohli by sa stať dôležitou pomôckou pri monitorovaní finančných systémov jednotlivých štátov.

7.4

V Londýne sa prihliadalo aj na návrh poskytnúť MMF viac zdrojov, aby mohol podporovať krajiny s akútnymi problémami. EHSV to víta, stavia sa však kriticky k požiadavkám MMF, ktoré spochybňujú dôležité sociálne aspekty a dôležité časti európskeho sociálneho modelu. Nielen z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby EÚ v MMF hovorila jedným hlasom.