23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/43

—

opatrení na zlepšenie spolupráce medzi podnikmi a pracovníkmi,

—

spoločných a koordinovanejších politických opatrení,

—

rýchlejších systémov prijímania rozhodnutí,

—

jednoduchších a transparentnejších právnych predpisov.

1.5.1

EHSV si uvedomuje, že rôzne krajiny, ktoré patrili do pôvodnej skupiny krajín dožadujúcich sa Európskeho spoločenstva, pociťujú voči niektorým pravidlám jednotného trhu (hospodárska súťaž, štátna pomoc) značnú nevôľu. Ale to je chyba! (1)

1.5.2

V súčasnej situácii by Rada s pomocou Európskeho parlamentu (EP) a Komisie mala iniciovať „strategický pakt“, ktorý by zahŕňal tieto prvky:

—

stratégia vytrvania a prežitia, ktorá by dokázala vytvoriť možnosti pôsobiť na vyspelých trhoch pomocou lepšej špecializácie samotného trhu, znížením nákladov a výraznou diverzifikáciou v hraničiacich sektoroch alebo prostredníctvom nových riešení,

—

stratégia inovácie postupov, výrobkov a služieb so zmenou trhu a technológie a pomocou nových materiálov, ktoré by viedli k novým výrobkom,

—

nové iniciatívy, iniciovaním nových foriem podnikov, nových sektorov alebo nových iniciatív, pomocou výhľadového plánovania treba odhadnúť, ktoré nové výrobky budú úspešné (ako aj vedúce trhy) a kam teda treba nasmerovať nové investície,

—

územný marketing, ktorý by sa zameriaval na výnimočnú kvalitu prostredníctvom dohôd s výskumnými strediskami v záujme väčšieho rozšírenia technológií,

—

finančná podpora pomocou finančného plánovania rozvoja aj využitím bankových záruk EIF (4),

—

kapitalizácia rizikového fondu záručných družstiev dohodou medzi správnymi orgánmi a bankovým systémom, aby sa malým a najmenším podnikom povolili odklady platieb, najmä v záujme zachovania úrovne zamestnanosti,

—

konsolidácia dlhov v krátkom období, aby sa malým a najmenším podnikom umožnilo sústrediť sa na výrobu a marketing, ako aj popredajné služby,

—

podpora sektora inovatívnych služieb (ekologické hospodárstvo) využitím možnosti inovatívneho odborného vzdelávania, ktoré poskytuje Európsky sociálny fond,

—

rozvoj vysokokvalitných služieb pre občanov aj prostredníctvom efektívnejšieho využitia a posilnenia štruktúr sociálnej a zdravotníckej starostlivosti (5),

—

realizácia opatrení v oblasti infraštruktúry, ktoré by prispeli k inovačnejším rozhodnutiam v prospech hospodárstva s nízkymi emisiami CO2, ako aj vytvorenie podmienok na zatraktívnenie vytvárania sídel na určitom území,

—

sprísnenie kritérií energetickej účinnosti a ochrany životného prostredia pri verejnom obstarávaní,

—

finančné stimuly na náhradu starých výrobkov novými a účinnejšími,

—

lepší prístup k informáciám,

—

zvýhodnené využívanie surovín.

—

táto pomoc nebude slúžiť na posilnenie protekcionizmu a nebude zabraňovať voľnej hospodárskej súťaži,

—

podniky, ktoré získajú finančnú pomoc, sa predovšetkým zaviažu, že zachovajú pracovné miesta,

—

budú dodržané kolektívne zmluvy a zachovaná kúpna sila pracovníkov,

—

počas období zníženej výroby sa pracovníkom poskytne možnosť navštevovať rekvalifikačné kurzy, ku ktorým by mali byť stimulovaní,

—

verejná finančná pomoc sa nestane príjmom akcionárov vo forme dividend alebo cez spätný nákup akcií,

—

podľa možnosti by finančná pomoc mala podporiť rozvoj nových výrobkov a nových služieb v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia,

—

verejná pomoc nenaruší hospodársku súťaž a bude časovo obmedzená a postupom času čoraz menej rozsiahla,

—

budú existovať primerané kontrolné mechanizmy na ochranu daňovníkov.

2.1

Odvetvia výroby a služieb sú nosným pilierom európskeho hospodárstva. Vytvorenie jednotného trhu umožnilo ich prudký rozvoj v súlade so spoločnými pravidlami a normami.

2.2

Uvedené sektory čelia výnimočným výzvam. Ide o:

2.3

Súčasný celosvetový úpadok hospodárstva môže ohroziť úsilie, ktoré jednotlivé sektory vynakladajú s cieľom:

2.4

Súčasné krízy nepredstavujú pre podniky len ohrozenie ich existencie, ale aj veľkú príležitosť na rozvoj a inováciu. Podniky však nesmú byť ponechané bez pomoci: treba povzbudzovať podnikanie a vytváranie pracovných miest tak, že sa čo najrýchlejšie uskutočnia reformy na zlepšenie podnikateľského prostredia, zníži zbytočná administratívna záťaž, udrží a skvalitní vnútorný trh, bude stimulovať rizikový kapitál, povzbudí inovácia a opatrenia v rámci flexiistoty, bude tvoriť menej právnych predpisov, ktoré ale budú kvalitnejšie, a bude sa investovať do vzťahov medzi akademickou a vedeckou obcou a podnikateľskou sférou, ako aj do vzdelávania a odbornej prípravy ľudských zdrojov – najmä vo vedecko-technických odboroch – a do rozvoja vedúcich trhov.

2.5

EHSV by rád zdôraznil, že je dôležité poukázať na súčasnú situáciu a možné budúce vyhliadky hlavných odvetví výroby, služieb a najmä cestovného ruchu, pričom treba zohľadniť rôzne dôležité aspekty, ktoré navzájom súvisia:

3.1

V USA sa HDP v poslednom štvrťroku 2008 znížil o 1 % po tom, čo v predchádzajúcom štvrťroku zaznamenal pokles o 0,1 %. V Japonsku sa HDP znížil o 3,3 % po tom, čo v predchádzajúcom štvrťroku zaznamenal pokles o 0,6 %. V eurozóne sa HDP znížil o 1,5 % po tom, čo v predchádzajúcom štvrťroku zaznamenal pokles o 0,2 % (15).

3.2

Miera nezamestnanosti rýchlo stúpa a podľa OECD by sa mala koncom roku 2010 priblížiť k 12 %. Výška platov zároveň stúpa pomalšie alebo ostáva nezmenená.

3.3

Ako zdôrazňuje Komisia (16): „Pokiaľ sa nevyrieši otázka nedostatočného poskytovania úverov, úsilie vynaložené na zvýšenie dopytu a posilnenie dôvery spotrebiteľov neprinesie želané výsledky. startsqbracket(...)endbracket Keďže ide o celosvetovú krízu, hospodárska obnova bude zavŕšená až vtedy, keď hlavní aktéri svetového hospodárstva opäť zaznamenajú rast a budú opäť spolu obchodovať.“

3.4

Rovnaký názor zastáva aj Európska konfederácia odborových zväzov, podľa ktorej pravdepodobne dôjde k zhoršeniu hospodárskej situácie a jej zlepšenie možno očakávať len pod podmienkou, že sa radikálne zmení spôsob myslenia: treba dať ruky preč od pohodlnej, ale nerealistickej predstavy návratu k pôvodnému fungovaniu, potrebujeme novú hospodársku realitu opierajúcu sa o ľudí, inováciu a udržateľný rozvoj. Rovnako potrebujeme prehodnotenie úlohy vlády:

3.5

Pri príležitosti vrcholného stretnutia G-20 v Londýne 18. marca 2009 európska federácia podnikateľov (BUSINESSEUROPE) zdôraznila, že finančná kríza má devastujúci vplyv na podniky, keďže hlavné hnacie sily rastu zasiahlo obmedzenie prístupu k finančným prostriedkom. Podľa tejto organizácie sú potrebné ekonomické stimuly, aby sa zabránilo globálnemu hospodárskemu kolapsu (18).

4.1

Rozvíja sa čoraz širší konsenzus a dochádza k čoraz väčšiemu sústreďovaniu síl v záujme prijatia mimoriadnych opatrení a núdzových politických riešení, aby sa za každú cenu odhliadajúc od existujúcich pravidiel podarilo udržať pri živote podniky a výrobné odvetvia, zachovať činnosť výrobných jednotiek a služieb, zamestnanosť, úroveň príjmov a spotreby domácností.

4.2

Politika, ktorá sa snaží obmedziť hospodárske a sociálne dôsledky krízy a jej dosah na zamestnanosť tým, že na svojich susedov zvaľuje nahromadené vnútorné napätie, je nielenže chybným riešením problému, ale hrozí tým, že hospodárstva naberú nacionalistický a protekcionistický smer, ktorý by zničil rámce medzinárodnej spolupráce a regionálnej integrácie, ktoré sa v priebehu uplynulých rokov v Európe a vo svete podarilo s námahou vybudovať.

4.3

EHSV pokladá v súvislosti s akýmkoľvek opatrením na riešenie krízy za nevyhnutné a nenahraditeľné nasledujúce kroky:

4.4

EHSV je presvedčený, že súčasná kríza musí viesť k inštitucionálnemu posunu k väčšej hospodárskej integrácii zameranej na rozvoj hospodárstva založeného na kvalite, ako aj k vytvoreniu väčšieho počtu kvalitnejších pracovných miest.

4.5

EHSV preto pokladá za ešte významnejší kvalitatívny posun smerom k väčšej politickej integrácii Európy, keďže ju považuje za jediný nástroj schopný dosiahnuť kompromis, ktorý znamená vzdať sa egoizmu a presadzovania priorít jednotlivých štátov v záujme spoločnej budúcnosti.

4.6

EHSV je presvedčený, že len ak sa podarí obnoviť projekt budovania spoločnej Európy v duchu ideí Jeana Monneta, ktorými sa inšpiroval v okamihu zrodu a realizácie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, bude možné položiť nové základy oživenia európskeho hospodárstva.

4.7

Treba urýchlene zavŕšiť proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy, aby EÚ získala štruktúru, ktorá by jej umožnila reagovať pomocou koordinovanejších politických opatrení.

5.1

V uplynulých mesiacoch sme boli svedkami prudkého nárastu reštrukturalizácií podnikov. Mnohé podniky začali uskutočňovať plány prepúšťania zamestnancov, čo malo výrazné sociálne dôsledky aj pre budúcnosť mladých ľudí (20). Voči iným podnikom sa začalo konkurzné konanie.

5.2

EHSV je presvedčený, že ľudské zdroje budú kľúčovým faktorom obnovy konkurencieschopnosti EÚ, a to tak z hľadiska schopností a kvalifikovanosti pracovnej sily, ako aj z hľadiska nového modelu riadenia.

5.3

Podľa EHSV sú investície do pracovnej sily a udržanie pracovných miest zásadným predpokladom podpory konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a to tak z hľadiska kvalifikácie a nových zručností pracovnej sily, ako aj nového modelu sociálnej zodpovednosti podnikov (21).

5.4

Vzhľadom na rozsiahlosť krízy by bolo potrebné urýchlene poskytnúť pracovníkom, ktorí sa stali obeťami hospodárskeho úpadku, vzdelávacie resp. pracovné programy zamerané na prekvitajúce sektory, ako napr. obnoviteľné zdroje energie.

5.5

Mali by sa zvážiť opatrenia na podporu spotreby domácností, aby sa dopytu poskytli nové impulzy (22).

6.1

Deindustrializácia. V uplynulých rokoch, najmä na prelome storočí, zrejme Komisia a mnohé členské štáty pripisovali menší význam priemyselnej a výrobnej politike uprednostňujúc bohatstvo plynúce z rozvoja komplexných finančných systémov opierajúcich sa najmä o severoamerické modely.

6.2

V roku 2005 prijala EÚ usmernenia pre integrovaný prístup k európskej priemyselnej politike založený na kombinácii horizontálnych a odvetvových iniciatív, po ktorej v roku 2007 nasledovalo strednodobé hodnotenie ako príspevok k Stratégii EÚ pre rast a zamestnanosť (23). Neskôr v roku 2008 EÚ schválila akčný plán pre trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (24), ku ktorej mal EHSV možnosť vypracovať svoje stanovisko (25).

6.3

Politické opatrenia na oživenie odvetví výroby a služieb nesmú spúšťať zo zreteľa ústredné postavenie sociálne zodpovedných a konkurencieschopných podnikov, podnikov sociálneho hospodárstva a pracovných miest zameraných na čoraz vyššiu kvalifikáciu a účasť pracovníkov.

6.4

Lisabonská stratégia si musí zachovať svoju dôveryhodnosť. Členské štáty a inštitúcie EÚ musia preukázať schopnosť prispôsobiť svoju politiku novej situácii a určiť jasné priority a nové postupy na vypracovanie post-lisabonskej stratégie v nasledujúcich mesiacoch. Treba urýchliť reformy a stanoviť jasné a jednoznačné priority s uskutočniteľným a overiteľným harmonogramom.

6.5

EHSV sa nazdáva, že k rozvoju európskych odvetví výroby a služieb by malo dôjsť skvalitnením postupov a výrobkov. EHSV požaduje od EÚ, aby v tejto súvislosti prijala rozhodné opatrenia.

6.6

EHSV sa nazdáva, že takáto priemyselná stratégia by mala obsahovať nasledujúce prvky:

6.7

Treba sa zaoberať špecifickým postavením MSP, hlavne pokiaľ ide o nedostatočný prístup k úverom a pôžičkám. V súčasnosti prostriedky určené pre MSP nespĺňajú svoj účel.

6.8

Iniciatíva „Small Business Act“, ku ktorej mal výbor príležitosť zaujať stanovisko (29), je „najmä v kontexte súčasných hospodárskych a finančných problémov“ nepostačujúca, keďže nedisponuje primeranými finančnými prostriedkami. Je však potrebné zabezpečiť úplnú, včasnú a systematickú realizáciu stratégie „Small Business Act“ v členských štátoch.

6.9

Výbor opakovane zdôraznil, že zásadný význam, ktorý sa ešte zvyšuje v súčasnej situácii, majú okrem prístupu k úverom aj tieto aspekty:

6.10

Pokiaľ ide o špecifické sektory, Komisia po rozsiahlej verejnej konzultácii určila niekoľko výrobných odvetví, na ktoré treba zamerať stimuly a snahy o oživenie. Na počiatočnú etapu iniciatívy „Vedúce trhy“ bolo identifikovaných šesť trhov (31):

6.11

Postup Komisie by sa mal rozšíriť aj na ostatné odvetvia. Mali by sa stanoviť oblasti, „v ktorých môžu rozvoj trhu urýchliť dohodnuté opatrenia prostredníctvom kľúčových nástrojov politiky a rámcových podmienok, startsqbracket(...)endbracket ako aj posilnená spolupráca kľúčových zainteresovaných strán, a to bez toho, aby sa narúšala hospodárska súťaž“ (32). Rovnaké platí aj pre rozvoj európskeho obranného priemyslu, ktorým by sa mala zaoberať koordinovanejšia európska politika po vytvorení Európskej obrannej agentúry, a dosiahnutý pokrok, ktorý možno konštatovať v oblasti spoločnej bezpečnosti (33).

6.12

Aby bola európska priemyselná politika efektívna, musí prihliadať na špecifický kontext jednotlivých sektorov, počínajúc odvetvím motorových vozidiel (osobné autá, nákladné autá a motocykle (34), cez chemický priemysel, lodiarsky priemysel, odvetvie uhlia a ocele, stavebníctvo, sklársky a keramický priemysel, cementárenský priemysel, textilný a odevnícky priemysel, poľnohospodársko-potravinársky sektor, strojárstvo, vesmírny výskum a letectvo, sektor informatiky a telekomunikácii, až po energetiku, zdravotnícke služby a podobne.

6.13

EHSV pokladá za dôležité, aby sa aj kvôli podpore zavádzania inovácií ďalej rozvíjali novo vytvorené nástroje priemyselnej politiky, ako napr. spoločné technologické iniciatívy, novátorské verejné obstarávanie a akčný plán trvalo udržateľnej výroby a spotreby.

6.14

EHSV sa nazdáva, že aj v odvetví služieb treba urýchliť liberalizáciu, najmä pokiaľ ide o výkon slobodných povolaní a ešte stále existujúce obmedzenia v súvislosti s tarifami a obmedzeným počtom licencií.

6.15

EHSV sa dôrazne dožaduje podpory sektora služieb podnikom zo strany Spoločenstva rozvinutím novátorských služieb a náplne v prospech občanov, spotrebiteľov, pracovníkov a podnikov, urýchlením prechodu na digitálne technológie a rozšírenia širokopásmového pripojenia a odstránením prekážok elektronickej verejnej správy a vzájomného kompatibilného prepojenia systémov.

6.16

EHSV sa domnieva, že by sa mala posilniť a sprísniť spoločná zahraničná politika vo vzťahu k ostatným krajinám.

7.1

EHSV už v minulosti vyjadril (35) a naďalej vyjadruje svoju podporu iniciatívam na rozvoj politických opatrení v oblasti trvalo udržateľnej ťažby, výroby a spotreby, ktoré by boli plne integrované s ostatnými opatreniami Spoločenstva, aby sa podarilo „zmeniť potenciálne výzvy na príležitosti, vďaka ktorým sa priemysel EÚ stane konkurencieschopným“.

7.2

EHSV je presvedčený, že činnosť EÚ sa musí naďalej zameriavať na ambiciózne ciele, ktoré sa však musia opierať o legislatívne a finančné nástroje, ktoré nesmú vo forme väčšej záťaže pre podniky a občanov ochromovať konkurencieschopnosť Európy, ale naopak musia podporovať príklady dobrej praxe a procesy inovácie a technologického pokroku.

7.3

EHSV opakovane zdôrazňuje, že je dôležité spustiť príslušné iniciatívy na prevzatie čelného postavenia na medzinárodnej scéne, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, zvýšenie schopnosti vyrábať energiu z obnoviteľných zdrojov a rozvoj technológií na zachytávanie CO2.