23.12.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/22

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Rôzne typy podnikov“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2009/C 318/05

Spravodajca: Miguel Ángel CABRA DE LUNA

Pomocná spravodajkyňa: Marie ZVOLSKÁ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 10. júla 2008 rozhodol podľa článku 29 odsek 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. septembra 2009. Spravodajcom bol pán Miguel Ángel CABRA DE LUNA a pomocnou spravodajkyňou pani Marie ZVOLSKÁ.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 456. plenárnom zasadnutí 30. septembra a 1. októbra 2009 (schôdza z 1. októbra) prijal 113 hlasmi za, pričom žiadny člen nehlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Cieľom tohto stanoviska je opísať rôzne typy podnikov, ktoré existujú v Európskej únii (EÚ), ktorých zachovanie a podpora sú veľmi dôležité pri dosahovaní jednotného trhu, a tiež pre zachovanie európskeho sociálneho modelu, ako aj naplnenie cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti, hospodárskej súťaže a sociálnej súdržnosti.

1.2   Stanovisko sa sústreďuje na potrebu toho, aby právny regulačný rámec pre podniky spoločne s politikou hospodárskej súťaže jednotne podporovali rôznorodosť a rozmanitosť podnikov, pretože predstavujú silnú stránku EÚ. Cieľom je vytvoriť spravodlivé podmienky pre všetky typy podnikov pri súčasnom zachovaní ich individuálnych špecifík.

1.3   Na pluralizmus a rozmanitosť rôznych foriem podnikov sa pamätalo už v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a vyplývajú tiež z praxe, z rôznych právnych predpisov, ktoré už boli schválené, alebo sú práve v procese schvaľovania.

1.4   Táto rozmanitosť prispieva k bohatstvu EÚ a má veľký význam pre Európu, ktorej heslo je „Jednota v rozmanitosti“. Všetky typy podnikov odrážajú určitý úsek histórie Európy a každý typ je nositeľom nášho spoločného dedičstva a kultúry – „našich kultúr“. Táto rozmanitosť by mala ostať zachovaná.

1.5   Táto rozmanitosť predstavuje tiež nevyhnutný predpoklad na úspešné naplnenie lisabonských cieľov v oblasti rastu, zamestnanosti, udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti, ktoré spočívajú v zachovaní a rozvoji konkurencieschopnosti podnikov.

1.6   Právo v oblasti hospodárskej súťaže by nemalo mať za cieľ uniformitu, ale malo by poskytovať vyvážený právny rámec, uplatniteľný pre rôzne typy podnikov, ktoré majú mať možnosť sa rozvíjať, pri súčasnom napĺňaní vlastných cieľov a pracovných postupov.

1.7   EHSV žiada Komisiu, aby začala pracovať na schvaľovaní osobitných európskych stanov pre nadácie a vzájomné spoločnosti. Víta začatie prác na štatúte európskej nadácie a dúfa, že budú čoskoro ukončené schválením spomínaných stanov. Výbor rovnako víta zjednodušenie nariadenia o štatúte európskeho družstva (ED), ktorého zložitosť spomaľuje rozvoj týchto spoločností.

1.8   Siete a služby poskytujúce podporu a informácie, právne poradenstvo, asistenciu v oblasti marketingu a ďalšie služby by tiež mali pokrývať celú škálu podnikov.

1.9   EHSV vyzýva Komisiu, aby v účtovných záležitostiach rešpektovala povahu družstiev, a aby základné imanie členov bolo skôr považované za vlastný majetok členov družstva a nie ako pohľadávka, v prípade, že sa členovia po odchode z družstva nestanú veriteľmi.

1.10   Ekonomické štatistiky o družstvách, vzájomných spoločnostiach, združeniach, nadáciách a iných podobných podnikoch sú veľmi obmedzené a nesúrodé, čo sťažuje analýzu a vyhodnocovanie ich prínosu z hľadiska hlavných makroekonomických cieľov.

1.10.1

EHSV preto žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytvorenie štatistických registrov pre vyššie uvedené podniky. Predovšetkým vypracovanie satelitných účtov na základe harmonizovaných kritérií Európskeho systému účtov (ESA 95) uvedených v príručke „Manual for drawing up the satellite accounts of Companies in the Social Economy: Cooperatives and Mutual Societies“ (1) (Príručka na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností) a v Správe EHSV o sociálnej ekonomike v Európskej únii (2).

1.11   EHSV žiada Komisiu, aby podporila členské štáty v zisťovaní možnosti zavedenia kompenzačných opatrení pre podniky, pričom by tieto opatrenia boli realizované na základe osvedčeného spoločenského významu týchto podnikov a ich preukázaného prínosu pre regionálny rozvoj (3).

1.12   EHSV žiada Európsku komisiu, aby spolu so strediskom na monitorovanie rôznorodosti typov podnikov, ako dôležitého prvku európskej konkurencieschopnosti, rozvíjala potrebné, už existujúce základné nástroje, ktorých úlohou by bolo dohliadať na to, aby politické opatrenia, ktoré sa týchto podnikov týkajú, ich nediskriminovali, a aby boli postupy jednotlivých útvarov Komisie v tejto oblasti koordinované.

1.13   EHSV nakoniec žiada, aby organizácie najlepšie reprezentujúce rôzne typy podnikov boli po preukázaní svojej reprezentatívnosti zapojené do sociálneho dialógu.

2.   Rôzne typy podnikov a vnútorný trh Európskej únie

2.1   Rôzne typy podnikov, ktoré existujú v Európskej únii, sú výsledkom nášho zložitého a rozmanitého historického vývoja. Každý jeden typ zodpovedá určitému konkrétnemu historickému kontextu a určitej sociálnej a hospodárskej situácii, ktorá bola často v rôznych európskych krajinách odlišná. Na druhej strane, podniky sa musia rozvíjať a neustále prispôsobovať vývoju spoločnosti a tendenciám na trhu, ba dokonca meniť svoju právnu formu. Pluralizmus a rozmanitosť typov podnikov predstavuje cenné dedičstvo Európskej únie, nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov stanovených v Lisabonskej stratégii v oblasti rastu, zamestnanosti, udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti, založených na zachovaní a zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov. Obhajoba a zachovanie spomínanej rozmanitosti predstavujú prvoradé ciele pre zaručenie rozvoja konkurencieschopných trhov, dosiahnutie hospodárskej účinnosti a konkurencieschopnosti hospodárskych subjektov, čím sa v EÚ súčasne zachová sociálna súdržnosť.

2.2   Európske inštitúcie toto zakotvujú v ustanoveniach článkov 48, 81 a 82 Zmluvy a v Lisabonskej zmluve (4), ktorej článok 3.3 stanovuje za cieľ Únie sociálne trhové hospodárstvo, založené na rovnováhe medzi pravidlami trhu a sociálnou ochranou jednotlivcov, tak pracujúcich, ako i občanov.

2.3   Rozmanitosť typov podnikov môže byť definovaná na základe rôznych kritérií, ako sú: veľkosť, právna štruktúra, spôsoby financovania, ciele, rôzne politické a hospodárske práva súvisiace s kapitálom (rozdelenie ziskov a dividend, hlasovacie právo) alebo zloženie kapitálu, verejné alebo súkromné, určenie vedenia, ich význam pre hospodárstvo (pre Európu, štát alebo daný región), zamestnanosť, riziko bankrotu, atď. Toto všetko vytvára rozmanitosť, ktorá môže v zjednodušenej forme vyzerať nasledovne:

RÔZNE TYPY PODNIKOV V EURÓPSKEJ ÚNII

VEĽKOSŤ TYP	nadnárodný podnik	veľký podnik	malý a stredný podnik
verejný (vlastníctvo verejného sektora)	X	X	X
kótovaný na burze	X	X	X
nekótovaný na burze		X	X
rodinný podnik		X	X
kolektívna, občianska, komanditná spoločnosť (partnerstvo)	X	X	X
družstvo	X	X (5)	X (5)
vzájomný podnik		X (5)	X (5)
nadácia		X (5)	X (5)
združenie		X (5)	X (5)
iné neziskové typy podnikov, ktoré existujú v rôznych členských štátoch		X (5)	X (5)

Na základe jednotlivej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (6) môžu byť nadácie, združenia a iné neziskové subjekty „hospodárskymi subjektmi“, pokiaľ vykonávajú „hospodársku činnosť“ v zmysle článkov 43 a 49 Zmluvy o ES, a preto sú začlenené do tejto klasifikácie.

2.4   Hoci spoločným cieľom akéhokoľvek typu podniku je vytvárať hodnotu a maximalizovať výsledky, parametre alebo spôsob merania spomínaných hodnôt a výsledkov môžu byť rozdielne na základe typu podniku a na základe cieľov, ktoré stanovujú tí, ktorí tieto podniky riadia alebo z nich majú zisky. V niektorých prípadoch maximalizácia výsledkov spočíva v dosiahnutí čo najväčšej návratnosti kapitálu, ktorý investovali akcionári. V iných prípadoch, vytváranie hodnoty a maximalizácia výsledkov znamená maximalizáciu kvality služieb ponúkaných partnerom alebo širokej verejnosti (napr. vo vzdelávacích družstvách, ktorých členovia sú príslušníkmi rodiny, alebo vo vzájomných spoločnostiach sociálneho zabezpečenia alebo v rámci záväzkov verejných služieb).

2.4.1

Môže sa tiež stať, že niektoré veľké podniky nemajú akcionárov a ich finančné zisky smerujú opäť do investícií alebo do napĺňania cieľov všeobecného záujmu v sociálnej oblasti, ako je prípad sporiteľní v niektorých európskych krajinách (7).

2.4.2

Okrem toho v niektorých miestnych MSP a mikropodnikoch sa tvorba pridanej hodnoty neinterpretuje len vo forme ekonomických ziskov, ale aj formou istého sociálneho zámeru, ako napr. pracovné podmienky, samospráva, atď.

2.5   Nižšie sú podrobne popísané rôzne typy podnikov na základe ich veľkosti a potom podľa typu vlastníctva.

2.6   Nadnárodné spoločnosti a veľké podniky, ktoré sú zvyčajne z titulu svojej veľkosti kótované na burze, upevňujú svoje postavenie v oblasti produktivity a konkurencieschopnosti hospodárskych systémov, a keď dosahujú pozitívne výsledky môžu prispieť k udržaniu vyššej miery zamestnanosti (8).

2.7   Konkurenčné výhody podnikov sa čoraz častejšie odvíjajú od konkurenčných stratégií, v ktorých výskum, vývoj a technologické inovácie zohrávajú významnú úlohu. Nadnárodné spoločnosti a veľké podniky zohrávajú vodcovskú úlohu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré sú realizované v súkromnom sektore hospodárstva EÚ, i keď v hlavných odvetviach svetového hospodárstva možno nie je dosť takýchto nadnárodných spoločností ani veľkých podnikov. Okrem toho je dôležité si uvedomiť, že popri hospodárskom a pracovnom význame nadnárodných spoločností a veľkých podnikov je často každý z týchto podnikov centrom veľkej celosvetovej výrobnej siete, pozostávajúcej z malých a stredných navzájom úzko poprepájaných podnikov (veľký podnik na sieti) alebo zo samostatných podnikov (sieť modulovanej výrobymodular production networks). Práve tie európske krajiny, ktoré majú najväčší podiel nadnárodných spoločností a veľkých podnikov, pociťujú ako prvé pokles výroby a zamestnanosti, ktorý je spôsobený súčasnou hospodárskou krízou.

2.8   Dôsledkom toho, že v posledných desaťročiach tieto podniky externalizovali veľkú časť výrobných procesov a infraštruktúry služieb malým a stredným podnikom, objem výroby a miera zamestnanosti v týchto MSP často závisia, okrem iných faktorov, od dopytu týchto nadnárodných spoločností a veľkých podnikov, ktoré tak predstavujú cestu k tomu, aké miesto zaujme Európa na svetovom trhu. I keď 30 % zo 40 najväčších priemyselných podnikov na svete sídli v EÚ (9) ich trhová hodnota je iba 24 % celkovej hodnoty, a v niektorých odvetviach najpokrokovejšej technológie, ako sú napr. odvetvia založené na informačných a komunikačných technológiách, pripadá na EÚ iba jeden veľký podnik.

2.9   MSP a ich siete, mikropodniky a živnostníci podporili v posledných desaťročiach významné technologické zmeny a sú základom európskeho hospodárstva: 99 % podnikov v EÚ sú MSP a poskytujú 66 % pracovných miest (10). Zvyčajne tieto podniky nie sú kótované na burze, ale môžu použiť burzové pohyby, aby zvýšili svoje základné imanie alebo získali rizikový kapitál (venture capital).

2.9.1

Vo všeobecnosti by tieto MSP mali byť podporované, a to nielen pomocou Small Business Act (11). MSP často predstavujú spôsob na zachovanie zamestnanosti, pretože záujmové skupiny, ktoré tieto podniky založili a riadia, sú ľudia so silnými väzbami na oblasť, v ktorej tieto podniky pôsobia, a preukázali veľkú schopnosť vytvárať pracovné miesta a udržiavať zamestnanosť. MSP „predstavujú prirodzené inkubátory podnikovej kultúry“ a miesto nepretržitého vzdelávania vedúcich a riadiacich pracovníkov.

2.10   V závislosti od majiteľa môžu byť podniky všeobecného záujmu verejné, spoločné alebo môžu mať dokonca právnu formu súkromného podniku. Geograficky môžu mať nadnárodný, národný alebo miestny charakter, i keď väčšina z nich pôsobí na miestnej alebo regionálnej úrovni. Ich aktivity sa sústreďujú na poskytovanie služieb všeobecného záujmu, ako napríklad v oblasti verejnej dopravy, energetiky, vodného hospodárstva, nakladania s odpadom, v oblasti komunikácií, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, atď. Napriek tomu nie je vylúčené, aby sa tieto podniky zúčastňovali tiež na obchodných aktivitách, pokiaľ budú dodržiavať smernicu o transparentnosti 93/84/EHS (12). Pokiaľ sledujú všeobecný záujem, ich zisky sú opätovne investované do regionálnych a miestnych aktivít, preto vo veľkej miere prispievajú k sociálnej, hospodárskej a regionálnej súdržnosti. Podniky poskytujúce služby všeobecného záujmu, ako poskytovatelia základných služieb, sú hlavnými aktérmi pri posilňovaní hospodárstva vo všeobecnosti; investujú do kľúčových odvetví, čo bude mať pákový efekt na ostatné odvetvia hospodárstva (elektrotechnika, telekomunikácie a ich infraštruktúra, doprava atď.)

2.11   Majiteľmi podnikov, ktoré sú kótované na burze, sú ich registrovaní akcionári. Akcionári kupujú a predávajú svoje akcie na verejných burzových trhoch.

2.12   Podniky, ktoré nie sú kótované na burze, môžu byť veľké i malé, a ich akcie (akcie, podiely v spoločnostiach a iné cenné papiere) nie sú na základe svojej povahy podriadené kótovaniu na burze. Napriek tomu sa v mnohých prípadoch usilujú o kótovanie na burze aj nekótované podniky, predovšetkým pokiaľ je v nich zastúpený rizikový kapitál alebo súkromní investori. Dokonca aj súkromné MSP môžu kótovanie na burze využiť, pokiaľ chcú navýšiť svoje základné imanie, ktoré im umožní financovať ich ďalší rozvoj.

2.13   Rodinné podniky predstavujú mocný nástroj na šírenie podnikovej kultúry a naďalej sú pre milióny občanov vynikajúcim spôsobom ako vstúpiť do podnikania, a to nielen v podobe MSP, ktorých je väčšina, ale aj veľkých rodinných podnikov, ktoré v takých významných krajinách ako Nemecko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Francúzsko predstavujú od 12 do 30 % všetkých veľkých podnikov (13). Rodinné podniky, veľké i malé, sú charakteristické tým, že rodina neustále vykonáva kontrolu podniku, a to aj v prípade, keď ide o akciovú spoločnosť. V týchto prípadoch nemusia mať záujem o kótovanie na burze.

2.14   Kolektívne, občianske, komanditné spoločnosti (partnerstvá) sú obchodné podniky typické pre anglosaský región, ale vyskytujú sa aj v iných krajinách EÚ a zakladajú ich často ľudia vykonávajúci slobodné povolania. Tieto podniky, založené na partnerstve medzi fyzickými osobami, predstavujú účinný nástroj pre kvalifikovaných odborníkov (z oblasti práva, účtovníctva a iných profesií) na začatie podnikania v oblasti odborných služieb. Tento typ podnikov je vlastníctvom partnerov, ktorých spája nielen ich vložený kapitál, ale aj ich vlastná práca. Keď partneri odídu na dôchodok alebo z partnerstva vystúpia, presunú svoj podiel v tomto podniku ostávajúcim partnerom.

2.15   Na záver, na dokončenie tohto prehľadu podnikov existujúcich v EÚ, treba upozorniť na existujúce veľké rozdiely medzi rôznymi súkromnými podnikmi, ktoré majú podobné črty organizácie a fungovania, vyvíjajú spoločensky prospešnú činnosť, ktorej hlavným zámerom je skôr uspokojiť potreby osôb, než získať prínos za investovaný kapitál (14). Tieto podniky sa podobajú predovšetkým družstvám, vzájomným spoločnostiam, združeniam a nadáciám (15). V dokumentoch Komisie, Európskeho parlamentu a EHSV sa tento súbor podnikov zvyčajne označuje spoločným názvom ako podniky sociálnej ekonomiky (16), i keď toto pomenovanie sa nepoužíva vo všetkých krajinách EÚ, niektoré používajú pomenovanie „tretí sektor“ (17), „tretí systém“, „solidárna ekonomika“ a iné, hoci všetky označujú podniky, ktoré majú rovnaké charakteristiky vo všetkých častiach Európy (18).

3.   Sociálny rozmer

3.1   I keď cieľom nadnárodných spoločností, veľkých podnikov a MSP nie je vyslovene zabezpečiť sociálny blahobyt, ich pôsobenie na trhu významnou mierou prispieva ku konkurencieschopnosti a zamestnanosti a majú implicitný sociálny rozmer. Tento všeobecný sociálny a územný rozmer je veľmi evidentný v prípade miestnych MSP a mikropodnikov, ktoré sú silno späté s danou oblasťou.

3.2   Družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie sú v EÚ tiež veľmi dôležitými subjektmi, pretože vyvíjajú významnú hospodársku činnosť v troch z piatich inštitucionálnych odvetví, do ktorých sú na základe Európskeho systému účtov (EAS-1995) rozčlenené všetky strediská hospodárskeho rozhodovania v rámci každého národného hospodárstva (19). Sociálna ekonomika predstavuje 10 % celkového počtu podnikov v Európe, t. j. 2 milióny podnikov (20) a 7 % (21) platených pracovných miest. Družstvá majú 143 miliónov členov, vzájomné spoločnosti 120 miliónov a členmi združení je 50 % populácie EÚ (22).

3.2.1

Tieto podniky, či už sú veľké alebo malé, sa nachádzajú v tých regiónoch a/alebo sociálnych oblastiach, kde existujú problémy a výzvy, ktoré ohrozujú vnútorný trh a sociálnu súdržnosť. Uvedené podniky internalizujú sociálne náklady a vytvárajú pozitívne účinky.

3.2.2

Vzhľadom na to, že sú pevne začlenené do miestnych komunít a ich prioritou je uspokojovať potreby ľudí, tieto podniky sa nepresídľujú, čím účinne bojujú proti poklesu populácie vidieckych oblastí a prispievajú k rozvoju znevýhodnených oblastí a regiónov (23).

3.3   Podniky, ktoré poskytujú služby všeobecného záujmu sú hlavným ťažiskom európskeho sociálneho rozmeru. Zohrávajú špecifickú úlohu v rámci európskeho sociálneho modelu, pretože prostredníctvom svojich aktivít, spočívajúcich v poskytovaní služieb, dodržiavajú a propagujú zásady vysokej kvality, bezpečnosti, dostupných cien, rovnosti zaobchádzania, univerzálneho prístupu a užívateľských práv. V tomto zmysle majú tiež priamy a nepriamy vplyv na zamestnanosť, keďže dobrá infraštruktúra priťahuje súkromné investície. Podniky všeobecného záujmu sú významnou časťou hospodárstva, ktorá zamestnáva medzi 25 a 40 % pracovnej sily a tvorí viac ako 30 % HDP.

3.4   Sociálne podniky (sociálne družstvá a iné podobné podniky s rôznorodým právnym štatútom) rozvíjajú svoje činnosti v oblasti poskytovania služieb, napr. v zdravotníctve, v oblasti životného prostredia, sociálnych služieb a vzdelávania. Často do svojich výrobných procesov začleňujú významný zdroj vo forme altruizmu a fungujú ako účinné nástroje verejných politík sociálneho zabezpečenia. Rovnako existuje veľký počet „sociálnych podnikov pracovnej integrácie“ (Work Integration Social Enterprises – WISE), ktoré sa snažia vytvárať pracovné miesta a integrovať do pracovného trhu znevýhodnené osoby.

3.5   Sociálne podniky nevytvárajú vždy právnu kategóriu, ale zahŕňajú podniky so sociálnym a hospodárskym prínosom v rôznych odvetviach. Ich charakteristika nie je jednoduchá. Dôležitou by mala byť otázka ako podporovať takýchto podnikateľov, aby mohli rozvíjať svoje inovačné kapacity, teda schopnosti, ktoré sú v časoch krízy mimoriadne cenné (24). Európska komisia by mala seriózne zvážiť možnosť vypracovania politiky pre sociálne podniky (25).

3.6   Najreprezentatívnejšie organizácie z rôznych typov podnikov by mali byť po preukázaní svojej reprezentatívnosti zapojené do sociálneho dialógu.

3.6.1

Niektoré z vyššie uvedených odvetví sa už na odvetvovom dialógu zúčastnili, napr. Združenie európskych družstevných a vzájomných poisťovateľov (AMICE) v oblasti poisťovníctva a niektorí členovia európskeho združenia družstiev Cooperatives Europe  (26), ako napr. Európska asociácia družstevných bánk (EACB) a Európske združenie sporiteľní (ESBG) v odvetví bankovníctva (27).

4.   Právny a regulačný rámec rôznych typov podnikov

4.1   Úvod: rôzne typy podnikov a vnútorný trh

4.1.1

Štruktúra a rozvoj vnútorného trhu nemôžu podriaďovať ciele prostriedkom, a preto by mal byť vytvorený právny a regulačný rámec, ktorý by bol prispôsobený charakteristikám rozmanitých hospodárskych subjektov na trhu, aby sa dosiahli rovnaké podmienky pre rôzne typy podnikov pri súčasnom zohľadnení ich hlavných charakteristík. V súčasnosti je tento rámec vo všeobecnosti vytvorený pre veľké podniky, ktoré sú kótované na burze, a jeho uplatňovanie na všetky typy podnikov spôsobuje menším podnikom problémy. Tento rámec by mal účinne motivovať subjekty, aby konali efektívne, čo prispeje k tomu, aby bol tento systém spravodlivejší. Tento rámec bude realizovaný prostredníctvom podnikového práva, účtovného práva, práva hospodárskej súťaže, daňového práva, harmonizácie štatistík a politických opatrení v oblasti podnikov.

4.2   Podnikové právo

4.2.1

Európske akciové spoločnosti a družstvá majú vlastné stanovy, ale iné typy podnikov sa na vnútornom trhu stretávajú s rôznymi ťažkosťami v dôsledku neexistencie európskych stanov. Európske MSP potrebujú rýchle a pružné európske právne predpisy, ktoré im umožnia rozvíjať cezhraničné aktivity. Rovnako družstvá potrebujú zjednodušenie nariadenia o európskej družstevnej spoločnosti (SCE), ktorého zložitosť spomaľuje ich vývoj.

4.2.2

Absencia právneho krytia bráni v súčasnosti nadáciám pôsobiacim na európskej úrovni, aby pracovali v rovnakých podmienkach ako podniky s inými právnymi formami. EHSV preto víta výsledky štúdie uskutočniteľnosti stanov európskej nadácie a žiada Komisiu, aby začiatkom roka 2010 uskutočnila hodnotenie vplyvu a vypracovala návrh nariadenia, ktoré by európskym nadáciám umožnilo pôsobiť na vnútornom trhu za rovnakých podmienok (28).

4.2.3

Z podobných dôvodov EHSV žiada Komisiu, aby začala pracovať na schvaľovaní európskych stanov združení a vzájomných spoločností.

4.3   Účtovné právo

4.3.1

Účtovné normy musia byť prispôsobené rôznym typom podnikov. Ďalším príkladom obmedzení týkajúcich sa účtovného práva sú prekážky, ktoré pre kótované podniky predstavuje zavedenie nového medzinárodného účtovného systému (International Accounting System, IAS). Harmonizácia európskeho účtovníctva nesmie prebiehať za cenu zrušenia základných charakteristík niektorého z typov podnikov existujúcich v Európskej únii.

4.3.2

Konkrétne, v prípade družstiev je jasné, že sa dá ťažko definovať pojem vlastné imanie, ktorý by mohol byť používaný všeobecne a nediskriminačne, čo by mohlo mať negatívne a deštruktívne dôsledky na rozmanitosť podnikov. EHSV nalieha na Komisiu, aby rešpektovala povahu družstiev v účtovných záležitostiach, aby bol základný kapitál členov považovaný za vlastné imanie členov družstva a nie ako pohľadávka, pokiaľ sa člen, v prípade vystúpenia z družstva, nestane veriteľom (29).

4.3.3

Výbor súhlasí s odporúčaním „správy Larosièrovej skupiny“ (30), ktorá hovorí, že účtovné normy by nemali nepriaznivo ovplyvňovať modely podnikania, podporovať pro-cyklické správanie alebo odrádzať od dlhodobých investícií, či narúšať stabilitu podnikov.

4.4   Právo hospodárskej súťaže

4.4.1

Každá právna forma podniku by mala mať možnosť rozvíjať svoju činnosť a zároveň si zachovať svoje prevádzkové osobitosti. Preto sa právo hospodárskej súťaže nemôže zakladať na jednom jedinom modeli podnikateľského zmýšľania, malo by predchádzať diskriminačnému správaniu a oceňovať osvedčené postupy na národnej úrovni. Nejde o stanovovanie privilégií, ale o presadzovanie spravodlivého práva na hospodársku súťaž, a preto EHSV, v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami (31), zastáva názor, že pravidlá hospodárskej súťaže a pravidlá daňového charakteru by mali umožňovať, aby rozdielové náklady podnikov, ktoré nesúvisia s neefektívnym výrobným procesom, ale s internalizáciou sociálnych nákladov, mohli byť kompenzačne regulované.

4.4.2

Niektoré nástroje politiky hospodárskej súťaže nie sú voči niektorým typom podnikov neutrálne, a preto, podľa EHSV, si odvetvie sociálneho hospodárstva vyžaduje riešenia šité na mieru, pokiaľ ide o dane, verejné obstarávanie a pravidlá hospodárskej súťaže (32). Tak napríklad, verejná podpora súkromných investícií do výskumu, vývoja a inovácií, ktorých cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť výrobného systému, podporuje hlavne veľké podniky, pretože práve oni najviac vyvíjajú spomínané aktivity. Rovnako tieto veľké podniky môžu lepšie využívať verejné investície do infraštruktúry pre výrobný priemysel, pretože majú väčšiu možnosť výberu lokality pre svoje výrobné zariadenia. Niekedy to vedie ku konkurenčnému znevýhodneniu menších podnikov, ktoré majú málo reálnych možností výberu lokality pre svoje prevádzky.

4.4.3

Pravidlá hospodárskej súťaže by tiež mali zohľadňovať jedinečnosť sociálnych podnikov, ktoré vyrábajú a distribuujú ľuďom na okraji spoločnosti, alebo tým, ktorým hrozí sociálne vylúčenie, neobchodovateľné tovary a služby, a tak zaraďujú do svojich výrobných procesov dôležitý zdroj v podobe altruizmu.

4.5   Daňové právo

4.5.1

V niektorých členských štátoch sa niektoré podniky často ocitnú v situáciách, kedy majú konkurenčnú nevýhodu z dôvodov, ktoré nesúvisia s výrobnými procesmi, ale vyplývajú z nedostatkov v rozdeľovaní trhu (33), to znamená v situáciách, kedy je samotný trh neúčinný a neprideľuje zdroje optimálnym spôsobom. EHSV podporuje návrh smernice o znížení sadzieb DPH pre služby poskytované na miestnej úrovni, ktoré sa týkajú hlavne MSP, a opätovne vyjadruje súhlas so zásadou formulovanou Komisiou, podľa ktorej daňové výhody, udelené určitému typu podniku, musia byť úmerné právnym obmedzeniam alebo sociálnemu prínosu, ktoré sú pre daný typ podniku vlastné (34). EHSV preto žiada Komisiu, aby posmelila členské štáty k tomu, aby analyzovali možnosti zavedenia kompenzačných opatrení pre podniky, na základe ich preukázaného sociálneho prínosu alebo zisteného prínosu pre regionálny rozvoj (35). Predovšetkým je potrebné hľadať riešenia problému neziskových organizácií, ktorý spočíva v tom, že nemajú možnosť získať naspäť DPH, ktoré zaplatia pri nákupe tovarov a služieb potrebných na výkon svojich aktivít súvisiacich so všeobecným záujmom, a to v tých krajinách, kde táto situácia predstavuje problém. Rovnako treba spomenúť daňové systémy vzťahujúce sa na mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú hospodárske aktivity nesúvisiace s verejnoprospešnými cieľmi.

4.5.2

V súčasnosti majú MSP málo reálnych príležitostí investovať do výskumu, vývoja a inovácií, ktoré predstavujú dôležitý prvok pre efektívnu produkciu a udržanie konkurencieschopnosti podnikov. To vytvára konkurenčnú nevýhodu, ktorá by mala byť vyvážená pomocou daňových úľav. Tie by odmeňovali MSP, ktoré do tejto oblasti investujú. Odporúčania obsahujú širokú škálu kompenzačných opatrení, ktoré sa od štátu k štátu líšia. Z nich možno uviesť napr. mimoriadne daňové úľavy pre mnohonásobné investície do výskumu a vývoja, spätná platba v prípade nedosahovania zisku a zníženie sociálnych odvodov. Pri zohľadnení strategickej úlohy MSP v hospodárstve Spoločenstva, EHSV odporúča, aby každý členský štát využil najoptimálnejšiu kombináciu kompenzačných opatrení, aby uľahčil MSP prežitie a rast vo svojom hospodárstve. Najväčší dosah týchto programov spočíva v spôsobe, akým môžu podporiť rozvoj MSP, špecializovaných v oblasti výskumu a vývoja, počas prvých rokov ich existencie.

4.6   Harmonizácia štatistík

4.6.1

Zozbierané údaje o rôznych typoch podnikov sú v členských štátoch a EÚ vypracované na základe kritérií schválených Európskym systémom národných a regionálnych účtov (ESA 95). Ekonomické štatistiky o družstvách, vzájomných spoločnostiach, združeniach, nadáciách a iných podobných podnikoch sú však veľmi obmedzené a vypracované na základe nejednotných kritérií, čo sťažuje ich analýzu a vyhodnotenie ich prínosu z hľadiska veľkých makroekonomických cieľov. Európska komisia preto požiadala o vypracovanie „Príručky“, ktorá umožní vypracovať národné štatistické registre týchto podnikov na základe jednotných kritérií pre národné účty (36). EHSV vyzýva k používaniu týchto nových nástrojov analýzy na vypracovanie harmonizovaných štatistík o vyššie uvedených typoch podnikov vo všetkých krajinách Európskej únie a tiež k implementácii účinnejších politických opatrení v tejto oblasti. Tiež sa odporúča vypracovať metodiku, ktorá by podporila rozvoj európskeho strediska pre monitorovanie mikropodnikov.

---

(1)  „Manual for drawing up the satellite accounts of Companies in the Social Economy: Co-operatives and Mutual Societies“(Príručka na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností). Pre Európsku komisiu vypracoval CIRIEC, 2006.

(2)  CIRIEC, „Sociálna ekonomika v Európskej únii“, EHSV, Brusel 2008, www.eesc.europa.eu, ISBN 928-92-830-08-59-0.

(3)  Ú.v. EÚ C 234, 22.9.2005.

(4)  Konsolidovaná znenie Zmluvy o Európskej únii po schválení Lisabonskej zmluvy. Ú. v. EÚ C 115, 9.5.2008.

(5)  Typy podnikov, ktoré sú v niektorých členských štátoch, v Európskom parlamente, Európskej komisii a v EHSV známe pod názvom podniky sociálnej ekonomiky. Ide o sociologickú a nie právnu kategóriu.

(6)  Pozri napríklad veci C-180/98, C-184/98, Pavlov. Vec C-352/85, Bond van Adverteerders.

(7)  V posledných 50 rokoch ekonomická literatúra upozorňuje na rozmanitosť účelových funkcií na základe typu podniku [B.Ward, (1958); E. D. Domar (1967); J. Vanek (1970); J. Meade (1972) a J.L. Monzón (1989)]. Autori sú uvedení v Manual for drawing up the satellite accounts of Companies in the Social Economy: Co-operatives and Mutual Societies (Príručka na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností).Poznámka pod čiarou 1.

(8)  V niektorých prípadoch veľké podniky nemusia mať členov akcionárov alebo nemusia rozdeľovať zisky nijakým spôsobom, ako to robia sporiteľne v niektorých európskych krajinách. Existujú tiež veľké spoločnosti, družstvá, ktoré vydávajú akcie, ktoré nie sú kótované na burze, alebo vzájomné spoločnosti, ktoré fungujú skôr so svojím základným imaním a rezervami než s kapitálom získaným od svojich členov.

(9)  www.forbes.com The Global 2000, 04/02/2008.

(10)  Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10 (bod 2.1); Ú. v. ES C 112, 30.4.2004, s. 105 (bod 1,7); „Small Business Act“ publikované v Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 30.

(11)  KOM(2008) 394 v konečnom znení – „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu: iniciatíva v prospech MSP.

(12)  Smernica 93/84/EHS z 30. septembra 1993, ktorá mení a dopĺňa smernicu 80/723/EHS o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi (Ú. v. ES L 254, 10.12.1993, s. 16).

(13)  Colli, a. fernández, p., y rose, m. (2003):„Nacional Determinants of Family Firm Development? Family Firms in Britain, Spain and Italy in the Nineteenth and Twentieth centurias“, Enterprise & Society, 4, s. 28-64.

(14)  „Sociálna ekonomika v Európskej únii“ Poznámka pod čiarou č. 2.

(15)  Správa Európskeho parlamentu o sociálnej ekonomike (2008/2250 (INI)).

(16)  V mnohých dokumentoch Komisia hovorí o odvetví „sociálneho hospodárstva“, KOM(2004) 18 v konečnom znení o podporovaní družstiev v Európe (bod 4.3).

(17)  Napríklad v Spojenom kráľovstve existuje Úrad pre tretí sektor (OTS), ktorý do rozsahu svojej pôsobnosti zahŕňa dobrovoľné skupiny a spoločenstvá, sociálne podniky, charity, družstvá a vzájomné spoločnosti, to znamená ten istý súbor podnikov spomínaných v tomto dokumente ako „podniky sociálnej ekonomiky“. Úrad pre tretí sektor je verejná inštitúcia, ktorá patrí pod Úrad britskej vlády (www.cabinetoffice.gov.uk).

(18)  Správa (2008/2250) (INI). „Sociálna ekonomika v Európskej únii“ (Poznámka pod čiarou č. 13).

(19)  ESA-1995 spája subjekty s podobným hospodárskym správaním (SEC-1995,2.18) v piatich veľkých inštitucionálnych odvetviach (SEC-1995, tabuľka č. 2.2): a) nefinančné spoločnosti (S.11), b) finančné inštitúcie (S.12), c) verejná správa (S.13), d) domácnosti (S.14) a e) neziskové inštitúcie poskytujúce služby domácnostiam (S.15). ESA-1995 tiež klasifikuje rôzne výrobné subjekty do odvetví činností, pričom do každej z nich patria tie, ktoré vyvíjajú rovnakú alebo podobnú hospodársku aktivitu (ESA-1995,2.108), pričom stanovuje päť rôznych úrovní zoskupení na 60, 31, 17, 6 a 3 odvetvia činností. (ESA-1995, Príloha IV).

(20)  Správa (2008/2250) (INI). CIRIEC, „Sociálna ekonomika v Európskej únii“, EHSV, Brusel 2008, www.eesc.europa.eu, ISBN 928-92-830-08-59-0.

(21)  Európske sociálne podniky poskytujú priamu prácu na plný úväzok 11 miliónom Európanov a sú prítomné vo všetkých odvetviach hospodárskej činnosti, a to aj vo vysokokonkurenčných odvetviach, ako je finančný alebo poľnohospodársky sektor, alebo v inovatívnych odvetviach, ako sú služby občanom alebo obnoviteľné zdroje energie.

(22)  CESE (2008): CIRIEC,„Sociálna ekonomika v Európskej únii“, EHSV, Brusel 2008, www.eesc.europa.eu, ISBN 928-92-830-08-59-0.

(23)  KOM (2004) 18 v konečnom znení, bod 4.3 (Podpora družstiev v Európe).

(24)  It's time for social entreprise to realise its potential (Je čas, aby sociálne podniky využili svoj potenciál), TRIMBLE, Robert, publikácia The Bridge, s.17, www.ipt.org.uk.

(25)  Stanovisko EHSV na tému „Podnikateľské zmýšľanie a lisabonská agenda“, Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 84.

(26)  Treba upozorniť na to, že niektoré organizácie, ako napr. Cooperatives Europe vypracovávajú štúdiu o svojej reprezentatívnosti, s cieľom zapojiť sa do sociálneho dialógu.

(27)  Stanoviská EHSV publikované v Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 71 a v Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 149 – 154.

(28)  Štúdia uskutočniteľnosti Komisie o štatúte európskej nadácie odhaduje, že náklady vyplývajúce zo spomínaných prekážok cezhraničných aktivít európskych nadácií sa pohybujú vo výške od 90 až 100 miliónov eur ročne.

(29)  Nedávno uvedené v literatúre o účtovníctve: CIRIEC-España, Revista de Economía Pública, Social y Cooperativa, no 58, august 2007 (Časopis pre verejnú, sociálnu a družstevnú ekonomiku) (www.ciriec.es), „Clasificación del capital social de la sociedad cooperativa: una visión crítica“ (Klasifikácia sociálneho kapitálu družstevnej spoločnosti – kritický pohľad), B. Fernández-Feijóo a M. J. Cabaleiro.

(30)  Správa skupiny na vysokej úrovni o finančnom dohľade v Európskej únii, február 2009, (http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/de_larosiere_report_en.pdf) Odporúčanie 4, s.21.)

(31)  Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005 a KOM(2004) 18 v konečnom znení.

(32)  Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 52 (bod 8.3.1). Ďalej tiež Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 57. Európska komisia rozlišuje medzi „štátnou pomocou“ a „všeobecnými opatreniami“, medzi ktoré zaraďuje aj daňové stimuly určené pre investície v oblasti životného prostredia, pre výskum a vývoj alebo vzdelávanie, ktoré pomáhajú len podnikom, ktoré realizujú takéto investície, bez toho, aby boli nevyhnutne zaradené medzi štátnu pomoc (Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (Ú. v. ES C 384/03 z 10.12.1998, bod 14)). V celej Európe rozvíjajú aktivity v oblasti výskumu a vývoja hlavne veľké podniky. Napríklad v Španielsku, na základe údajov z roku 2007, realizuje výskum a vývoj 27,6 % z celkového počtu veľkých podnikov, no iba 5,7 % podnikov, ktoré majú menej ako 250 zamestnancov, www.ine.es.

(33)  Oznámenie Komisie KOM(2008) 394 v konečnom znení. www.forbes.com, The Global 2000, 04/02/2008.

(34)  KOM(2004) 18 v konečnom znení.

(35)  Stanovisko EHSV k oznámeniu KOM(2004) 18 v konečnom znení (Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s.1, bod 4.2.3.).

(36)  Manual for drawing up the satellite accounts of Companies in the Social Economy: Co-operatives and Mutual Societies” (Príručka na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností). Pre Európsku komisiu vypracoval CIRIEC, 2006.

---