23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/15

1.1

Otázka vzťahu medzi rovnosťou žien a mužov, hospodárskym rastom a zamestnanosťou, ktorú si kladie švédske predsedníctvo Rady Európskej únie, je užitočná, pretože umožňuje určitý nadhľad. Problematikou rovnosti žien a mužov sa totiž zaoberá značné množstvo správ, štúdií, ako i smerníc, zákonov, odporúčaní a dohôd. Napriek tomu skutočnosť zostáva nezmenenou a nerovnosti pretrvávajú. Tieto sú pozostatkami uplynulých storočí a úsilie o ich prekonanie trvá iba päťdesiat rokov. Hoci je rovnoprávne postavenie žien a mužov zakotvené v zákonoch, zmýšľanie ľudí, ich správanie, ako i správanie celej spoločnosti sa musí ešte zmeniť. Stanovisko obsahuje návrhy na zmeny najmä pokiaľ ide o tieto tri oblasti: organizácia času, uznanie kvalifikácií pracovných miest spojených so službami jednotlivcom a pomerné zastúpenie žien a mužov v odborných sektoroch, ako i na miestach s rozhodovacími právomocami.

1.2

Odporúčania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sú preto určené členským štátom, Európskej komisii, sociálnym partnerom, ale i všetkým subjektom spoločnosti.

Členské štáty

1.3

Hospodársky rast sa meria na základe rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Tento ukazovateľ je však pre určenie podielu žien na hospodárskom raste nedostatočný. Ak chceme skúmať vzťah medzi rovnosťou žien a mužov na jednej strane a rastom na strane druhej, mal by sa tento nástroj prehodnotiť.

1.4

Úsilie o dosiahnutie rovnosti žien a mužov by sa malo považovať za prostriedok na:

Európska komisia

1.5

Žiadame, aby Európska komisia sledovala a hodnotila kroky členských štátov pri realizácii podrobného plánu týkajúceho sa rovnosti žien a mužov a aby sa stala platformou pre výmenu osvedčených postupov a skúseností.

Sociálni partneri

1.6

Žiadame sociálnych partnerov, aby implementovali spoločný rámec činností v oblasti rovnosti žien a mužov tak, že sa zamerajú na úlohu rodov, presadzovanie úlohy žien v rozhodovacom procese, podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a vyrovnávanie rozdielov v odmeňovaní.

1.7

Žiadame, aby sa zlepšili poznatky o segregácii pracovných miest a nástroje v boji proti tejto segregácii a v boji za pomerné zastúpenie žien a mužov.

1.8

Žiadame, aby sa profesionalizovali pracovné miesta spojené so službami poskytovanými jednotlivcom, a to lepším stanovením spôsobilostí potrebných na ich vykonávanie.

Subjekty občianskej spoločnosti a politici

2.1

Potreba opatrení zameraných na zlepšenie účasti žien na trhu práce je neoddeliteľnou súčasťou Lisabonskej stratégie, ktorej cieľom je urobiť z Európy konkurencieschopnejšiu znalostnú spoločnosť.

2.2

V správe Európskej komisie z roku 2008 o rovnosti žien a mužov v Európe (1) sa uvádza, že „Zamestnanosť žien bola hlavným faktorom nepretržitého rastu zamestnanosti v EÚ v posledných rokoch. V období rokov 2000 – 2006 zamestnanosť v EÚ-27 vzrástla o približne 12 miliónov osôb, z čoho bolo 7,5 milióna žien (…). Miera zamestnanosti žien, ktoré sa starajú o malé deti, je iba 62,4 %, pričom u mužov je táto miera 91,4 %, čo predstavuje rozdiel 29 percentuálnych bodov. Viac ako tri štvrtiny pracovníkov na čiastočný úväzok sú ženy (76,5 %), čo zodpovedá jednej žene z troch v porovnaní s menej ako jedným mužom z desiatich.“

2.3

Správa z roku 2009 (2) vyčíslila mieru zamestnanosti žien na 58,3 % v porovnaní s mierou zamestnanosti mužov, ktorá dosiahla 72,5 %, mieru zamestnanosti žien na čiastočný úväzok na 31,2 % oproti 7,7 % u mužov. Správa ďalej poukazuje na to, že ženy prevládajú v sektoroch s nižšou odmenou a zdôrazňuje nerovné rozdelenie moci v inštitúciách a podnikoch.

2.4

Hoci rovnosť žien a mužov sa ešte nedosiahla, postavenie pracujúcich žien v Európe je jedno z najlepších vo svete. Európskej únii vďačíme za to, že sa touto otázkou zaoberala hneď od začiatku a že v tejto oblasti zaviedla štatistické nástroje, štúdie, analýzy a právne predpisy.

2.5

Napriek tomu, že bol zaznamenaný pozitívny pokrok a výsledky, hospodársky potenciál žien zatiaľ nebol dostatočne využitý. Okrem toho hospodárska a finančná kríza, ktorá nemá obdobu, bude mať pravdepodobne iný dosah na ženy než na mužov vzhľadom na ich rozdielne postavenie v hospodárskej, sociálnej a rodinnej sfére.

2.6

Keďže je dostupné veľké množstvo dokumentov a tiež vzhľadom na už predložené odporúčania a rozhodnutia európskych inštitúcií a sociálnych partnerov – výbor za deväť rokov prijal štrnásť stanovísk na témy súvisiace s rovnosťou žien a mužov (3) – toto stanovisko sa zámerne nezaoberá celou problematikou rovnosti žien a mužov. Obmedzuje sa na oblasť vzťahu medzi hospodárskym rastom a zamestnanosťou s dôrazom na ciele stanovené Lisabonskou stratégiou, ktoré sa týkajú zvýšenia účasti žien na trhu práce (4).

3.1.1

Zamestnanosť žien od šesťdesiatych rokov nepretržite rástla. Hromadný nástup žien do zamestnania v sedemdesiatych rokoch znamenal významný krok na ceste k rovnoprávnemu postaveniu žien a mužov. Keď ženy nadobudli možnosť rozhodovať o tom, kedy budú mať deti a možnosť získať vyššie vzdelanie, chceli tak ako muži, využiť svoje spôsobilosti v spoločnosti a nielen v rodine a získať finančnú nezávislosť. Platená práca predstavuje osobný príjem, lepšiu záruku sociálneho zabezpečenia a dôchodku a v prípade odlúčenia, rozvodu alebo vdovstva chráni pred chudobou.

3.1.2

S nástupom žien do zamestnania sa vytvorili nové potreby, ktoré trh musel uspokojiť. Ženy kedysi pracovali v domácnosti, avšak pri výpočte hrubého domáceho produktu sa táto skutočnosť nezohľadňovala. Keď ženy opustili domácu sféru, vytvorili sa pracovné miesta spojené s výkonom úloh, ktoré predtým ženy robili doma. V tejto súvislosti nemáme na mysli iba opatrovateľky detí a pomocníčky v domácnosti.

3.1.3

Práca žien vytvorila potreby, ktoré prispeli k hospodárskemu rozvoju. Keď ženy začali pracovať, kúpili si manželské páry domáce spotrebiče, dve autá, kupovali si hotové jedlá a rodičia s deťmi jedávali v reštauráciách. Rodiny potrebovali opatrovateľské služby a ubytovacie kapacity pre choré, zdravotne postihnuté a staršie osoby, o ktoré sa predtým starali ženy v domácnosti. O deti sa tiež bolo treba postarať po skončení vyučovania. S dvoma platmi si páry mohli nadobudnúť ubytovanie, chodiť na kultúrne podujatia a cestovať. Takto vznikli pracovné miesta v priemysle (v oblasti domácich spotrebičov, automobilovom priemysle, potravinárskom priemysle), v stravovacích zariadeniach, v zdravotnom a sociálnom sektore, v oblasti mimoškolských aktivít, v predškolských zariadeniach a vo vzdelávaní, ako i v stavebníctve, v cestovnom ruchu, v oblastiach služieb pre voľný čas, kultúry, prepravy cestujúcich atď.

3.1.4

V priebehu posledných štyridsať rokov sa tento trend, spočívajúci v premene práce vykonávanej v domácnostiach na pracovné miesta, stal motorom rastu. Ide však o skutočný rast alebo iba o spôsob, akým sa vypočítava? Ekonomika nepozná domácu a rodinnú prácu, ktorá je napriek tomu pre fungovanie spoločnosti nevyhnutná. To vedie k otázkam o spôsobe, akým sa vypočítava rast.

3.2.1

Podľa analýzy EÚ (5) by sa prínos rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi nemal merať výlučne na základe ziskovosti podnikov. Ide o produktívnu investíciu, ktorá prispieva k celkovému hospodárskemu pokroku, rastu a zamestnanosti. Rovnosť žien a mužov môže prispieť k rozvoju prostredníctvom: 1) výraznejšej účasti žien na trhu práce, čo znamená lepšie využitie investícií do ich vzdelávania a odborného školenia a prípravy, 2) väčšej hospodárskej nezávislosti, 3) lepšieho začlenenia žien do daňového systému, čo prispieva k spoločnému blahu.

3.2.2

Hoci sa na úrovni podniku považuje hospodársky prínos za väčší ako podnikateľský prístup a riadenie rozmanitosti, na základe niektorých skutočností možno tvrdiť, že podnikateľský prístup prináša pozitívne hospodárske výsledky. Podniky, ktoré majú v správnej rade viac žien, dosahujú väčšie zisky.

3.2.3.

Opatrenia v prospech rovnosti žien a mužov možno chápať ako účinnú investíciu do ľudských zdrojov. I keď sa ciele hospodárskeho rozvoja obmedzujú len na hospodársky rast, z hľadiska investícií môže mať politika rovnakých príležitostí pozitívny vplyv na jednotlivcov, podniky, regióny a krajiny. Účinnejšie poskytnutie príležitostí ženám s vyššou úrovňou vzdelania môže tiež znamenať väčší hospodársky potenciál.

3.2.4

Väčšia hospodárska nezávislosť žien prináša výhody prostredníctvom ich hospodárskeho prínosu ako spotrebiteliek tovarov a služieb a prostredníctvom kúpnej sily domácností. Hospodárskemu prínosu žien by sa malo v hospodárskych politikách na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni venovať väčšie uznanie.

3.3.1

V období hospodárskej krízy a ekologickej krízy, ktoré prinášajú so sebou otázku, ako by mal vyzerať ďalší vývoj, sa ozývajú hlasy spochybňujúce HDP ako jediný ukazovateľ rastu. Bolo by preto vhodné zohľadniť aj iné ukazovatele (6).

3.3.2

Bez ohľadu na to, aké ukazovatele sa použijú, postavenie žien ostáva naďalej nerovné a pre spoločnosť z toho vyplývajú výdavky. Členské štáty investujú v rovnakej miere do vzdelávania chlapcov a dievčat – napriek tomu 60 % absolventov európskych univerzít sú dievčatá – je ale nelogické, že potom štáty viac nepodporujú ženy na trhu práce. Výdavky štátu, ktoré v rovnakej miere vynakladá na vzdelanie mužov a žien, by mali ženám umožniť dosiahnuť rovnakú mieru zodpovednosti v práci a rovnakú odmenu ako majú muži. Ženy by mali využiť súčasné zmeny, aby získali nové spôsobilosti nevyhnutné pre nové pracovné miesta. Prínos žien, ich vysoká úroveň vzdelania a ich potenciál uspokojiť v budúcnosti potreby trhu práce zostávajú naďalej nedocenené a nepovšimnuté.

3.3.3

Boj za rovnoprávne postavenie žien a mužov nie je iba etickou otázkou, ale tiež otázkou lepšieho riadenia ľudských zdrojov. Väčší počet zamestnaných žien prinesie viac bohatstva a väčšiu spotrebu tovarov a služieb a prispeje k zvýšeniu príjmov z daní. Zmiešané pracovné kolektívy znamenajú lepší inovačný potenciál. Poskytnúť párom možnosť uskutočniť ich túžbu mať dieťa tým, že sa im umožní zachovať si zamestnanie je spôsob, ako bojovať proti demografickému deficitu. Ak chce Európa investovať do ľudského kapitálu, musí sa predovšetkým zamerať na odstránenie znevýhodneného postavenia žien (7).

3.3.4

Potenciál rozvoja postavenia žien brzdí najmä:

3.3.5

Zameraním sa na podmienky prístupu žien na trh práce a udržaním sa na ňom a odstránením rozdielov v platoch mužov a žien možno dosiahnuť väčší rast a kvalitnejšie pracovné miesta, predchádzať chudobe a docieliť nižšie výdavky na odstránenie dôsledkov sociálnych rozdielov. Chudoba v Európe postihuje najmä slobodné matky s deťmi (9).

3.3.6

V minulosti boli úlohy rozdelené tak, že muž zarábal a financoval rodinnú, sociálnu a domácu prácu svojej ženy. Ak v súčasnosti zarábajú oba partneri, uprednostnia spotrebu materiálnych statkov namiesto toho, aby z jedného z platov financovali služby zahŕňajúce práce, ktoré kedysi vykonávala žena v domácnosti.

3.3.7

Bezplatná práca ženy v domácnosti nemala cenu, avšak keď sa zmenila na platenú prácu, ma takú cenu, ktorú užívatelia nechcú alebo nemôžu zaplatiť. Opatrovateľky detí a pomocníčky v domácnosti dostávajú najnižšie platy, pracujú na čiastočný úväzok a pre rôznych zamestnávateľov (zamestnávateľmi sú súkromné osoby na niekoľko hodín týždenne) a často v rámci tieňovej ekonomiky. Práca v domácnosti tvorí najväčšiu časť nelegálnej práce v Európe.

3.3.8

Rodičia zverujú to, čo im je najcennejšie, svoje dieťa, osobám, ktoré sú odmeňované oveľa menej než je priemerná mzda, pričom chcú, aby spôsobilosť týchto osôb bola na vysokej úrovni. Rovnako osobám, ktoré vypomáhajú v domácnostiach, dávame kľúč od svojho domu, avšak neplatíme im v takej miere, ktorá by odrážala našu dôveru. Je ťažké uznať tieto kvalifikácie, pretože rodiny považujú úlohy, ktoré môžu vykonávať samy, za „jednoduché“. Starať sa o svoje vlastné deti sa nechápe ako zamestnanie, avšak starať sa o deti druhých áno (znalosti z oblasti psychológie, dietetiky a hygieny, schopnosť koncentrovať sa, počúvať a byť pozorný, neustála ostražitosť atď.) Požadovaná spôsobilosť, ktorá sa často považuje za „prirodzene“ ženskú a z tohto dôvodu sa v odbornej oblasti prehliada, sa zvyčajne prenáša ďalej neformálnym spôsobom skôr v rámci rodiny ako v rámci školského systému.

—

miera zamestnanosti žien môže vzrásť, čo povedie k potrebe zabezpečenia nových služieb,

—

platy žien môžu byť prehodnotené, čím vzrastie kúpna sila, schopnosť ďalšej spotreby a zvýšia sa príjmy z daní,

—

ženy môžu vo väčšej miere zastávať posty v politike a miesta s rozhodovacími právomocami, čo bude mať kladný vplyv na výkon podnikov a inštitúcií,

—

väčší počet podnikateliek je prínosom a znamená finančné príspevky pre hospodárstvo prostredníctvom inovácií a vytvárania pracovných miest.

4.2.1.1

Hlavnou prekážkou rovnoprávneho postavenia žien a mužov je v súčasnosti segregácia pracovných miest. Existujú „mužské“ a „ženské“ povolania. V profesiových odvetviach s prevahou žien sú platy mnohokrát nižšie a častejšie sa tu stretávame s nedobrovoľným čiastočným úväzkom a neistým pracovným miestom.

4.2.1.2

Pokiaľ bude určité povolanie vyhradené iba pre jedno pohlavie, stereotypy budú pretrvávať. Dnes sa už dokázalo, že muži a ženy sú schopní vykonávať všetky povolania. Profesie, v ktorých predtým dlho prevažovali muži (učiteľ, sudca, všeobecný lekár atď.), dnes vykonávajú prevažne ženy. Prečo je také náročné dosiahnuť v oblasti zamestnanosti pomerné zastúpenie mužov a žien? Treba rozšíriť poznatky o tejto problematike, aby bolo možné odstrániť segregáciu pracovných miest a presadzovať pomerné zastúpenie mužov a žien. Umožní to tiež vyhnúť sa nedostatku pracovnej sily v niektorých sektoroch.

4.2.1.3

Prekážky, ktoré bránia pomernému zastúpeniu mužov a žien v zamestnaní a vo funkciách, sú podvedomé a spojené s predstavami. Upevňujú sa už na začiatku vzdelávacieho systému, ktorý ponúka odlišné povolania pre dievčatá a chlapcov. Rodičia a učitelia by mali byť vo väčšej miere informovaní o dôsledkoch, ktoré pre mladých ľudí bude mať výber ich profesijného zamerania. Zástupcovia podnikov a odborov majú pri rokovaniach o platových tabuľkách, ktoré odstupňúvajú kvalifikácie, zásadnú úlohu. To si vyžaduje, aby poznali hodnotu dosiahnutej kvalifikácie v domácej a rodinnej sfére. V riadiacich funkciách tiež neexistuje pomerné zastúpenie mužov a žien. Vo veľkých podnikoch a verejnej správe sa musia prijať opatrenia určené na dosiahnutie väčšieho zastúpenia žien.

4.2.2.1

Pracovné miesta v oblasti služieb jednotlivcom sa musia stať skutočnými povolaniami s uznanými kvalifikáciami, vzdelaním, diplomami a kariérnym postupom. Zmena v individuálnom vzťahu medzi jednotlivcom a osobami zamestnanými na výpomoc v domácnosti sa dosiahne zakladaním podnikov a verejných služieb určených jednotlivcom. Rodiny už nebudú musieť byť zamestnávateľmi ale zákazníkmi alebo užívateľmi, ktorí si kupujú alebo dostávajú určitý počet hodín pokiaľ ide o upratovanie, pomoc starším osobám alebo starostlivosť o dieťa, doučovanie detí atď. Bolo by vhodné rozšíriť systém, ktorý už existuje v niektorých európskych krajinách, kde sú podnik alebo verejné služby v úlohe zamestnávateľa zodpovedné za bezpečnosť majetku a osôb a povinné preveriť kvalifikácie svojich zamestnancov pracujúcich v domácnosti. Títo zamestnanci tak majú iba jedného zamestnávateľa, sú odmeňovaní za dobu cesty medzi dvoma domácnosťami a majú prístup k odbornej príprave a všetkým kolektívnym zárukám. Treba vypracovať európsky referenčný rámec pre pracovné miesta v oblasti služieb poskytovaných v domácnosti, ktorý bude zahŕňať nielen materiálny a technický rozmer prác v domácnosti, ale i psychologické hľadisko uvedených úloh (dôvera, empatia, pozornosť, schopnosť počúvať, obozretnosť a pod.) a nevyhnutné poznatky (z oblasti dietetiky, vplyv používaných výrobkov na zdravie a životné prostredie a iné).

4.2.2.2

Uznanie kvalifikácií zvýši cenu služieb, ktoré si už teraz väčšina rodín nemôže dovoliť využívať. Financovanie zo strany štátu a podnikov – v prípade, že je súčasťou podnikových zmlúv – by mohlo tieto služby urobiť dostupnejšími pre všetkých.

4.2.2.3

Profesionalizácia pracovných miest v oblasti služieb jednotlivcom a lepšie mzdy umožnia pomerné zastúpenie mužov a žien. Významný krok na ceste smerom k rovnoprávnemu postaveniu žien a mužov nastane vtedy, keď muži budú chcieť vykonávať povolania ako upratovač, opatrovateľ detí a pomocník v domácnosti.

4.2.3.1

Otcovia rodín venujú rodinným a domácim povinnostiam menej času než matky. Jednou z nevyhnutných podmienok na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi je zvýšiť povedomie otcov o dôležitosti ich otcovskej úlohy a nabádať ich k tomu, aby prevzali zodpovednosť za starostlivosť o svojich starnúcich rodičov a chorých v rodine.

4.2.4.1

Starostlivosť o deti v ranom veku by sa nemala chápať ako záťaž, ale ako investície do budúcnosti. Podľa Gösta Esping-Andersena (10) z dlhodobého hľadiska pracujúce matky vrátia štátu dotácie vďaka vyššiemu zárobku nadobudnutému počas ich života a daniam, ktoré odvádzajú. Týmito príjmami sa splatí počiatočná pomoc štátu a dosiahne priaznivý vplyv na dieťa. Tieto investície by tiež mohli pomôcť zamedziť demografickému poklesu v Európe.

4.2.5.1

Kolektívnym financovaním (štát, podniky, zákazníci) (11) týchto služieb by sa tiež podnietil ich rozvoj. V poslednom čase niektoré podniky na základe podnikových zmlúv ponúkajú individuálne služby ako alternatívu zvýšenia platov. Ponuka služieb, ktoré umožnia lepšie zosúladenie súkromného a pracovného života, je súčasťou sociálnej zodpovednosti podnikov.

4.2.6.1

Samotné služby nestačia na to, aby sa dosiahlo zosúladenie pracovného a rodinného života. Výchova a vzdelávanie detí zaberie časť života. Dobrovoľne zvolená práca na čiastočný úväzok pomáha osobám starajúcim sa o rodinu lepšie zladiť ich pracovný, rodinný a súkromný život, nemala by však oslabovať postavenie žien v zamestnaní a v živote, hlavne ak sú hlavami rodiny, ani odrádzať otcov rodín od toho, aby sa venovali rodinnému životu. O deti sa musia byť schopní starať oba rodičia.

4.2.6.2

Čas treba venovať i iným členom rodiny: osoby na sklonku života, chorí, rodičia v staršom veku. V dobe, keď sa reformujú systémy dôchodkového zabezpečenia, treba zmeniť naše zmýšľanie, že život sa delí na tri obdobia: štúdium, práca a dôchodok. Každý by mal mať možnosť študovať počas celého svojho života a disponovať dostatočným kreditom rokov pre rodinné, sociálne, dobrovoľné, politické a občianske aktivity. Mala by existovať možnosť voľby posunúť vek odchodu do dôchodku, ak človek uprednostní zobrať si voľno (financované rovnakým spôsobom ako dôchodok) počas svojho aktívneho života.

4.2.7.1

Ženy sú nedostatočne zastúpené na všetkých riadiacich miestach, v politicky zodpovedných funkciách, na dôležitých miestach vo verejnej správe a na riadiacich miestach vo veľkých podnikoch, hoci podniky s väčším podielom žien v riadiacich výboroch sú podniky, ktoré sú z finančného hľadiska najvýkonnejšie. Ženy v menšej miere zakladajú podniky a zriedkavejšie stoja na ich čele. Muži sú nedostatočne zastúpení v rodinnej sfére a menej často využívajú rodičovskú dovolenku.

4.2.7.2

Ženy, ktoré sa presadili v prostredí dominovanom mužmi, by mohli viesť ženy, ktoré sa usilujú o rovnakú kariéru. Povinné opatrenia sa môžu ukázať ako nevyhnutné: veľké inštitúcie verejného sektora a veľké súkromné podniky by mali prijať opatrenia, aby sa zabezpečil výrazný počet žien na riadiacich miestach atď.

—

24.3.2009 na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS“, spravodajkyňa: pani Sharma (Ú. v. C 228, 22. 9.2009),

—

13.5.2009 na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok“, spravodajkyňa: pani Herczog, CESE 882/2009, (Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009)

—

22.4.2008 na tému „Oznámenie Európskej komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010“, spravodajkyňa: pani Kössler (Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008),

—

11.7.2007 na tému „Zamestnateľnosť a podnikateľské zmýšľanie – Úloha občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a miestnych a regionálnych organizácií z rodového hľadiska“, spravodajca: pán Pariza Castaños (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007),

—

11.7.2007 na tému „Úloha sociálnych partnerov pri zosúlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života“, spravodajca: pán Clever (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007),

—

12.7.2007 na tému „Zamestnanosť pre prednostné kategórie (Lisabonská stratégia)“, spravodajca: pán Greif (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007),

—

13.9.2006 na tému „Oznámenie Európskej komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010“, spravodajkyňa: pani Attard (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006),

—

14.2.2006 na tému „Zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch hospodárskych a sociálnych záujmových skupín Európskej únie“, spravodajca: pán Etty (Ú. V. EÚ C 88, 11.4.2006),

—

14.12.2005 na tému „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) – smerom k spravodlivej spoločnosti“, spravodajkyňa: pani Herczog (Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006),

—

29.9.2005 na tému „Chudoba žien v Európe“, spravodajkyňa: pani King (Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006),

—

28.9.2005 na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví“, spravodajkyňa: pani Štechová (Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006),

—

15.12.2004 na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v otázkach zamestnanosti a práce“, spravodajkyňa: pani Sharma (Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005),

—

3.6.2004 na tému „Návrhu smernice Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi pri prístupe k tovarom a službám a pri ich poskytovaní“, spravodajkyňa: pani Carroll (Ú. v. EÚ C 241, 28.9.2004),

—

25.1.2001 na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky“, spravodajkyňa: pani Wahrolin (Ú. v. EÚ C 123, 25.4.2001).