23.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/1

1.1

Komisia definovala flexiistotu ako „integrovanú stratégiu na súčasné zvýšenie flexibility a istoty na trhu práce“. EHSV v predkladanom stanovisku zdôrazňuje určité aspekty koncepcie flexiistoty, ktoré považuje – najmä v čase krízy – za zvlášť dôležité pre zachovanie čo najvyššej zamestnanosti, pričom ľuďom, ktorí sú mimo pracovného trhu v čo najväčšej miere umožní čo najrýchlejšie si nájsť nové zamestnanie. Zamestnávatelia a zamestnanci musia prostredníctvom sociálneho dialógu spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby čo najviac pracovníkov ostalo na trhu práce.

1.2

V týchto časoch hlbokej krízy a rastúcej nezamestnanosti nemožno flexiistotu v žiadnom prípade chápať ako súbor opatrení na zjednodušenie prepúšťania zamestnaných pracovníkov alebo na ohrozenie sociálnej ochrany všeobecne a konkrétnejšie sociálnej ochrany nezamestnaných. EHSV sa nazdáva, že opatrenia na podporu aspektu istoty (v čo najširšom zmysle) v rámci flexiistoty sú v súčasnosti hlavnou prioritou.

1.3

EHSV v predchádzajúcich stanoviskách zdôraznil význam vnútornej flexiistoty. Kríza vyzdvihla význam opatrení vnútornej flexiistoty, ktoré umožnia podnikom prispôsobiť sa prudkému poklesu objednávok bez toho, aby boli nútené prepúšťať zamestnancov. Podniky so záznamami o odpracovanom čase zavedenými po dohode so sociálnymi partnermi sú schopné reagovať na situáciu na trhu spôsobenú krízou omnoho lepšie ako podniky, ktoré takéto nástroje nemajú. Jedným z jasných ponaučení vyplývajúcich z krízy je, že sociálny partneri musia podporovať využívanie záznamov o odpracovanom čase a dohody o pohyblivej pracovnej dobe. EHSV považuje za potrebné, aby sa tieto nástroje pre podniky a zamestnancov čo najviac zatraktívnili.

1.4

Flexiistota môže fungovať, len ak majú zamestnanci kvalitné odborné vzdelanie. Nové zručnosti úzko súvisia s vytváraním nových pracovných miest. Je plne v záujme podnikov investovať do nepretržitého vzdelávania svojich zamestnancov. Zamestnanci sú zodpovední za to, aby sa ďalej vzdelávali. Očakáva sa, že Lisabonská stratégia po roku 2010 poskytne riešenia týchto problémov.

1.5

Kríza zdôraznila význam sociálneho dialógu. Uplynulé mesiace preukázali, ako sa sociálni partneri snažia spoločne nájsť riešenie týchto pálčivých problémov. EHSV navrhuje švédskemu predsedníctvu Rady EÚ a Európskej komisii, aby vytvorili internetovú platformu na podporu výmeny skúseností sociálnych partnerov v oblasti týchto iniciatív, pričom sa budú rešpektovať rozdielne podmienky na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

1.6

Na európskej úrovni sociálni partneri momentálne rokujú o nezávislej rámcovej dohode o inkluzívnych trhoch práce. EHSV sa nazdáva, že budúca dohoda môže byť skutočným prínosom a môže pomôcť najzraniteľnejším ľuďom, ktorí počas krízy stratili zamestnanie, aby sa vrátili do zamestnania. EHSV tiež pozitívne prijíma spoločné monitorovanie a hodnotenie implementácie flexiistoty, ku ktorému sa sociálni partneri sami zaviazali vo svojom pracovnom programe na obdobie 2009 – 2010.

1.7

Veľmi rýchly a výrazný hospodársky pokles mnohých zamestnávateľov prinútil, aby si spomenuli na obdobie rozmachu, kedy zistili, aké ťažké je nájsť dostatočný počet primerane kvalifikovaných ľudí. Vzhľadom na to, že teraz hľadia ďalej do budúcnosti a očakávajú ekonomické oživenie, ktoré určite príde, neuvážene nerušia veľký počet pracovných miest, čo by mohla vyvolať iba snaha o krátkodobé úspory nákladov. Žiaden podnik však nemôže prehliadať základné hospodárske pravidlá. V poslednej dobe sa každý podnik zaoberá najmä svojím prežitím. Pre postihnutých pracovníkov je najdôležitejšie, aby sa čo najskôr vrátili do zamestnania. EHSV zdôrazňuje potrebu poskytnúť im rýchlu a vysokokvalitnú pomoc. Členské štáty by mali vážne uvažovať o zvýšení počtu kvalitných zamestnancov v pracovných agentúrach s cieľom pomôcť ľuďom, aby sa čo najskôr vrátili do zamestnania.

1.8

Výbor vyzýva Európsku úniu, aby vzhľadom na špecifiká jednotlivých štátov a regiónov, ako aj na rozdiely medzi priemyselnými odvetviami pokračovala v činnosti na európskej úrovni v súlade so zásadou subsidiarity. Takýmto spôsobom bude vytvorený európsky rámec potrebný na zabezpečenie a posilnenie európskeho sociálneho modelu, ktorý sa vyvíja a z teoretického modelu sa mení na neodvratnú realitu (1). Na splnenie cieľov, ktoré sa ešte nedosiahli a cieľov, ktoré sa objavia v priebehu pravdepodobne dlhej a namáhavej krízy, je potrebné plánovať postlisabonský proces (Lisabon 2010 plus). Flexiistota by nepochybne mala zohrávať dôležitú úlohu. Výbor sa nazdáva, že oba rozmery flexiistoty by mali byť pri jej uplatňovaní vyvážené.

1.9

EHSV zdôrazňuje, že pri reformách trhov práce v členských štátoch by sa malo predchádzať tomu, aby ďalej nerástol počet pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac. EHSV vyjadruje rovnaké obavy ako Výbor regiónov v stanovisku zo 7 februára 2008 (2). Prevaha vonkajšej flexibility by „mohla spôsobiť rozsiahlu dereguláciu normálnych pracovných pomerov smerom k rozšíreniu pracovných pomerov bez primeraného zabezpečenia“.

2.1

Švédske predsedníctvo Rady EÚ požiadalo EHSV, aby vyjadril svoj názor na problematiku flexiistoty, ku ktorej sa už vyslovil (3), no ktorá sa objavuje v novom kontexte. Nevyhnutnosť preskúmania tejto problematiky v súvislosti s finančnou krízou potvrdila diskusia usporiadaná švédskym predsedníctvom 7. júla 2009 v Štokholme.

2.2

Ku koncepcii flexiistoty možno pristupovať rôznymi spôsobmi. Komisia vo svojom oznámení (KOM(2007) 359 v konečnom znení) definovala flexiistotu ako „integrovanú stratégiu na súčasné zvýšenie flexibility a istoty na trhu práce“ (4). Keďže táto definícia bola použitá aj v záveroch z mimoriadneho summitu, ktorý sa konal 7. mája 2009 v Prahe, predkladané stanovisko bude tiež vychádzať z tejto spoločnej interpretácie.

2.3

EHSV trvá na skutočnosti, že politika v oblasti trhu práce spadá do právomoci členských štátov, a to v súlade so zásadou subsidiarity. Pokus harmonizovať pracovné práva by bol v protiklade s touto zásadou a harmonizácia by nebola vhodná, pretože by poškodila tradície a geografické štruktúry, ktoré preukázali svoju opodstatnenosť a pevnosť. Okrem toho treba brať do úvahy, že nie všetky členské štáty dosahujú rovnakú úroveň hospodárskeho rozvoja. Odráža sa to v ich sociálnych systémoch. EHSV sa v tejto súvislosti nazdáva, že EÚ by sa mala snažiť:

3.1.1

Dôsledky najväčšej hospodárskej krízy v histórii Spoločenstva sú z krátkodobého hľadiska očividné: verejná zadlženosť členských štátov EÚ sa zvyšuje nevídanou rýchlosťou. Hoci centrálne banky na celom svete zaplavili trhy kapitálom, bankový systém ešte stále nefunguje ako v normálnych časoch. Najmä malé a stredné podniky (MSP), ako aj samostatne zárobkovo činné osoby, majú veľké problémy v prístupe k novým úverom. Čoskoro sa prejaví neblahý vplyv nezamestnanosti na spoločnosti a na vnútorný trh. Aj nové pracovné miesta vznikajú mimoriadne zriedkavo a ťažko.

3.1.2

EHSV sa nazdáva, že v krátkodobom horizonte bude treba model flexiistoty prispôsobiť závažnej súčasnej sociálno-ekonomickej situácii, aj keď posledné stanovisko k tejto téme je len z jari 2008. Výbor pozitívne prijíma žiadosť švédskeho predsedníctva o preskúmanie toho, ako by členské štáty mohli využiť flexiistotu v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja. Globálny vývoj je poznačený finančnou krízou a jej tragickými dôsledkami na reálne hospodárstvo a zamestnanosť. Súčasná kríza sa prejavila ako najvážnejšia hospodárska kríza za posledných 80 rokov. Jej dôsledky pravdepodobne poznačia celé 21. storočie. Kríza je o to závažnejšia, že ju sprevádzajú dve ďalšie krízy, ktoré spôsobujú závažné problémy v celosvetovom meradle: klimatická kríza a demografická kríza.

3.1.3

Kríza mení sociálno-ekonomické prostredie, v ktorom by sa mali realizovať reformy trhu práce. To je zrejmé aj bez ohľadu na to, aký máme názor na vhodnosť, uskutočniteľnosť či potrebu alebo nerealizovateľnosť takýchto štrukturálnych reforiem v čase krízy. EHSV však zdôrazňuje, že začlenenie a opätovná integrácia nezamestnaných na trh práce by mali patriť medzi hlavné priority.

3.1.4

Výbor však chce z týchto pripomienok vyvodiť závery s cieľom predložiť konkrétne a pozitívne návrhy pokiaľ ide o základné parametre flexiistoty, čiže flexibilitu a istotu. Výbor zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať rovnováhu medzi opatreniami flexibility a istoty, ak sa chceme vyhnúť sociálnym konfliktom, k akým už v Európe došlo.

3.2.1

Vnútorná flexibilita by mala byť výsledkom sociálneho dialógu medzi vedením a zamestnancami alebo ich zástupcami, sociálnymi partnermi, a to na úrovni podniku alebo príslušného odvetvia. Takáto flexibilita bráni strate pracovných miest a v ťažkých časoch môže byť významným stabilizujúcim prvkom sociálnej súdržnosti v Európe. Porozumenie medzi podnikmi a pracovníkmi je potrebné na to, aby sa zabezpečila angažovanosť podnikov v oblasti sociálnej zodpovednosti a zachovanie pracovníkov na trhu práce zvýšením zamestnanosti. Vlády musia pri podpore týchto opatrení zohrávať veľmi dôležitú úlohu, ktorá by ale nemala ovplyvniť ich schopnosť poskytovať základné sociálne služby, ako napríklad bezpečnosť (či už bezpečnosť potravín, leteckej dopravy, univerzálnosti služieb všeobecného záujmu alebo bezpečnosť, akú poskytuje polícia) a vzdelávanie, a to v rámci koncepcie celoživotného vzdelávania.

3.2.2

Všetky sociálne reformy by mali byť začlenené do svojho sociálno-ekonomického a politického kontextu. Flexiistota v čase krízy nepochybne vyvoláva závažné pochybnosti, ak ústupky potrebné pre hypotetickú zamestnateľnosť neposkytnú určité záruky. Preto si treba uvedomiť, že flexiistota bude prínosom, len ak ju pochopia všetci sociálni partneri a nie len jeden z nich. V tejto súvislosti sa treba veľmi vážne zaoberať istotou, a zároveň rovnováhou medzi istotou a flexibilitou. Výbor sa preto nazdáva, že Európska komisia by mala svoju analýzu zamerať najmä na možnosti vnútornej flexibility, ktorá by mohla byť v rámci flexiistoty účinným nástrojom na boj proti nezamestnanosti (5).

3.2.3

Výbor sa nazdáva, že oba rozmery flexiistoty by mali byť v rovnováhe, flexiistota by sa nemala uplatňovať na úkor istoty. Ako teda môžu členské štáty zabezpečiť túto rovnováhu v čase krízy? Výbor navrhuje, aby sa v čase tejto krízy reformy založené na modeli flexiistoty dôkladne preskúmali s cieľom vyhnúť sa neželaným sociálnym a politickým dôsledkom. Takáto obozretnosť by sa mala v prípade vonkajšej flexiistoty ešte viac posilniť.

3.2.4

V súlade s uvedenými pripomienkami musia byť opatrenia flexiistoty v každom ohľade dôveryhodné, a to najmä pokiaľ ide o rozpočet. Dôsledkom toho bude pravdepodobne presmerovanie priorít v rozpočtových výdavkoch členských štátov a možno aj posilnenie pomoci zo strany Spoločenstva, pretože flexiistota nemôže existovať bez istoty.

3.2.5

V súčasnej situácii by bolo riskantné nasilu presadzovať reformy trhu práce s cieľom viac podporiť vonkajšiu flexibilitu, pretože by to bolo v rozpore s opatrným využívaním jednotlivých foriem vnútornej flexibility. Európska komisia vo svojich úvahách až doteraz trvala na tomto rozmere flexiistoty. Mnohé kolektívne dohody v Európe obsahujú ustanovenia o úprave flexibility v podniku. Okrem iného môže spočívať aj v tom, že pracovný čas sa upraví tak, aby zahŕňal čas venovaný odbornej príprave, najmä s ohľadom na odlišné činnosti.

3.3.1

EHSV naďalej trvá na tom, aby sociálni partneri vytvorili fórum, ktoré by umožnilo stálu výmenu názorov o reformách, aby obe strany, zamestnávatelia aj zamestnanci, mohli dohliadať na udržiavanie trvalej rovnováhy medzi flexibilitou a istotou. Tento prístup je dôležitý a zaujímavý pre budúcnosť zamestnanosti v Európe. Práve preto by sa mala občianska spoločnosť do tejto diskusie tiež zapojiť. Každá politika zamestnanosti a všetky reformy trhu práce významne vplývajú na spoločnosť. Preto tieto reformy nemôžu byť odtrhnuté od hospodárskych, sociálnych a udržateľných aspektov spoločnosti.

3.3.2

Flexiistota je významným nástrojom na zmiernenie dôsledkov finančnej krízy a reálnej ekonomiky na prácu a zamestnanosť. Nemožno ju však zneužívať tým, že sa v krajinách disponujúcich pracovným právom, ktoré zabezpečuje určitú úroveň istoty voči postupom prijímania a prepúšťania zamestnancov („hire and fire“) zjednoduší prepúšťanie. Výbor schvaľuje dôraznosť, s akou Európska komisia potvrdila, že flexiistota sa v žiadnom prípade nemôže stať právom na prepúšťanie.

3.3.3

Výbor trvá na tom, že všetky reformy pracovného práva by mali byť prediskutované so sociálnymi partnermi, inak by boli odsúdené na neúspech. Sociálny dialóg je zárukou participatívnej, modernej a sociálnej demokracie. Úprava pracovného práva musí byť výsledkom rokovania so zástupcami zamestnancov. Sociálny dialóg tiež umožňuje prijatie rôznych foriem vnútornej flexibility, čo podnikom poskytne značnú flexibilitu bez ohľadu na to, či je ich činnosť na vzostupe alebo či klesá.

3.3.4

EHSV pozitívne hodnotí úsilie a spoločnú prácu európskych sociálnych partnerov v oblasti flexiistoty. EHSV oceňuje, že európski sociálni partneri do svojich pracovných programov na obdobie 2009 – 2010 zaradili monitorovanie a hodnotenie uplatňovania flexiistoty. EHSV očakáva správu z tohto hodnotenia a spolieha sa na to, že spoločné hodnotenie by mohlo mať vplyv na to, ako jednotlivé členské štáty pojmú rôzne uplatnenia flexiistoty.

3.4.1

Z krátkodobého hľadiska by sa mala analýza a možnosti uplatňovania flexiistoty zamerať na cieľ zachovať čo najviac pracovných miest s čo najlepšou pridanou hodnotou a na posilnenie sociálnej ochrany všetkých pracovníkov bez ohľadu na ich pozíciu na trhu práce, pričom základnou podmienkou by bol sociálny dialóg na všetkých úrovniach, finančné obmedzenia a úloha vlád.

3.4.2

EHSV pripomína závery správy zo zasadnutia Rady z 8. a 9. júna o flexiistote v čase krízy. Pre nezamestnaných je veľmi dôležité, aby sa čo najrýchlejšie opätovne začlenili do pracovného procesu. EHSV zdôrazňuje potrebu pomôcť im, podporovať ich a čo najrýchlejšie ich účinne usmerniť. Členské štáty musia byť nabádané k tomu, aby lepšie využívali existujúce európske fondy a musia sa v plnej miere zaviazať, že zlepšia kvalitu všetkých nástrojov na podporu zamestnanosti, napríklad kvalitných pracovných agentúr, a to s cieľom podporiť ich činnosť a efektívnosť.

3.4.3

EHSV má rovnaký názor ako Komisia, podľa ktorej by mohli byť dohody týkajúce sa príspevkov počas skrátenej pracovnej doby účinným krátkodobým nástrojom na zachovanie zamestnanosti, predchádzanie nezamestnanosti a udržanie kúpyschopnosti. Tieto nástroje majú trojaký účinok: zachovanie zručností a schopností pracovníka pre podnik, nevylúčenie zamestnanca z pracovného prostredia, stabilita národného hospodárstva, ktorá zabraňuje prepúšťaniu vo veľkom. Kríza preukázala potrebu podporovať záznamy o odpracovanom čase a pohyblivú pracovnú dobu. Podniky, ktoré takéto záznamy využívajú sú omnoho schopnejšie rýchlo reagovať na nové okolnosti na trhu a prispôsobiť sa náhlym poklesom dopytu. EHSV žiada členské štáty a EÚ, aby tento nástroj čo najviac zatraktívnili pre zamestnancov a pre podniky.

3.4.4

EHSV povzbudzuje sociálnych partnerov na všetkých úrovniach, vrátane mikroekonomickej úrovne, aby v tejto hlbokej kríze zamerali sociálny dialóg a kompromisy, ktoré z neho vyplývajú pre každého partnera, na zachovanie a tvorbu pracovných miest, pričom sa zachová celková kúpna sila pracovníkov. Vlády musia nájsť prostriedky na to, aby mohli podporovať a uprednostňovať, alebo dokonca odmeňovať tieto typy dohôd. EHSV navrhuje švédskemu predsedníctvu a Európskej komisii, aby vytvorili internetovú platformu, ktorá by mohla rozšíriť výmenu informácií a skúseností súvisiacich s iniciatívami sociálnych partnerov na praktickej úrovni, pričom sa budú rešpektovať rozdielne podmienky na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

3.4.5

EHSV sa nazdáva, že štyri rozmery flexiistoty a jej zásady, ako ich definovala Európska komisia, by mohli účinne prispieť k zníženiu nezamestnanosti v Európe. Napriek tomu je však potrebné dohliadnuť na to, aby boli vytvorené kvalitné pracovné miesta. Významnú úlohu pri tom zohráva skutočná sociálna ochrana. Je nevyhnutná pre sociálnu súdržnosť v Európe. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri reformách trhov práce v jednotlivých členských štátoch sa musí predchádzať tomu, aby ďalej nerástol počet pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac. Komisia by mala pomáhať prostredníctvom pravidelných hodnotení uplatňovania zásad flexiistoty v právnych predpisoch v oblasti trhu práce. EHSV vyjadruje názor, že zásady flexiistoty musia byť do postlisabonského programu viac zahrnuté. Výbor ďalej navrhuje, aby bola činnosť európskych sociálnych partnerov s týmto programom skoordinovaná.

3.5.1

EHSV považuje za vhodné, aby švédske predsedníctvo začalo diskusiu o aspektoch flexiistoty, ktoré by mohli, podľa vzoru niektorých členských štátov uplatňujúcich flexiistotu, prispieť k tomu, aby EÚ prekonala súčasnú celosvetovú finančnú a hospodársku krízu, pričom by zachovala maximálny počet pracovných miest a sociálna súdržnosť by tak nebola ohrozená. EÚ by malo záležať na tom, aby neprišla o kvalifikovaných pracovníkov, ktorých bude potrebovať po skončení krízy. Ešte viac to umocňuje skutočnosť, že demografický vývoj do značnej miery zníži potenciál kvalifikovanej pracovnej sily vo väčšine európskych krajín.

3.5.2

Prepúšťanie kvalifikovaných zamestnancov v období krízy predstavuje riziko v súvislosti s budúcou obnovou. Hrozí, že nedostatok know-how sa prehĺbi. A čo je ešte horšie, zdá sa, že mnoho európskych podnikov znižuje počet pracovných miest pre učňov alebo absolventov vysokých škôl. Týmto spôsobom podniky ohrozujú svoju budúcnosť. Okrem toho, samotná flexiistota môže fungovať, len ak majú zamestnanci kvalitné odborné vzdelanie. Zastavenie vzdelávania by teda išlo proti tomuto reformnému nástroju. Nové zručnosti úzko súvisia so vznikom nových pracovných miest. Lisabonská stratégia po roku 2010 by mala poskytnúť riešenia týchto problémov. Podniky by mali investovať do neustálej odbornej prípravy svojich zamestnancov. Zároveň je samozrejme aj úlohou každého zamestnanca, aby sa ďalej vzdelával.

3.5.3

Celoživotné vzdelávanie v rámci flexiistoty by sa malo začleniť do koncepcie trvalo udržateľného rozvoja spoločností v Európskej únii a tiež slúžiť ako príklad na celom svete. Vzdelávanie pracovníkov sa musí orientovať na európske ciele tvorby väčšieho počtu kvalitných pracovných miest a posilnenia rozvoja trvalo udržateľného hospodárstva.

3.5.4

Flexiistota je založená najmä na lepšej zamestnateľnosti. Tá je podmienená vysokou kvalitou vzdelávacích systémov a účinnosťou postupov nepretržitej odbornej prípravy. Pokiaľ budú členské štáty prejavovať svoju podporu celoživotnému vzdelávaniu, pričom však nebudú reformovať svoje vzdelávacie systémy, klásť väčší dôraz na predškolskú prípravu, venovať viac prostriedkov na výučbu a tiež prostredníctvom daňových stimulov podporovať a uľahčovať odbornú a nepretržitú prípravu v rámci zamestnania, dôležitú podmienku flexiistoty nebude možné splniť. Výbor vyzýva národné vlády, aby všetky otázky týkajúce sa vzdelávania zaradili medzi najdôležitejšie priority. Výbor podporuje spoločné opatrenia členských štátov na podporu oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v Európe.

3.6.1

Lisabonská zmluva, ktorú Výbor podporuje a dúfa, že ju prijme všetkých 27 členských štátov EÚ, definuje vnútorný trh ako sociálne trhové hospodárstvo. Článok 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva zaraďuje „sociálne trhové hospodárstvo“ medzi ciele spoločenstva. Ide o významnú novinku. Toto nové smerovanie, ktoré venuje omnoho viac priestoru sociálnej interpretácii práva Spoločenstva, bude mať určite vplyv na budúcu európsku legislatívu a najmä na judikatúru Európskeho súdneho dvora.

3.6.2

Pravdou je, že určité politické kroky v niektorých európskych štátoch vyvolávajú nepokoj pokiaľ ide o šancu na úspešné konečné prijatie zmluvy. Výbor však zachováva optimistický postoj, pretože neexistuje iná alternatíva, žiaden „plán B“. Najmä v čase krízy treba zabezpečiť, aby inštitúcie mohli fungovať podľa vhodnejších pravidiel, čo však zmluva z Nice v EÚ s 27 členmi neumožňuje. Výbor preto považuje za potrebné, aby európske inštitúcie pripravili podklady o problematike flexiistoty pre prípad, že Lisabonská zmluva nadobudne účinnosť ešte tento rok alebo najneskôr v roku 2010, ako aj vzhľadom na priebeh krízy. Jedným z dôsledkov nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy bude, že právo Spoločenstva zohľadní nový, aktuálnejší rozmer „istoty“.