EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli19. 12. 2017
COM(2017) 795 final
2017/0353(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) č. 528/2012, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2017/1369 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES, 2009/48/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2013/53/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ, 2014/68/EÚ a 2014/90/EÚ
(Text s významom pre EHP)
{SWD(2017) 466 final}
{SWD(2017) 467 final}
{SWD(2017) 468 final}
{SWD(2017) 469 final}
{SWD(2017) 470 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
1.1.Dôvody a ciele návrhu
Jednou z hlavných politických priorít Európskej komisie je dosiahnutie hlbšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu, ktorý stavia na svojich silných stránkach a plne využíva svoj potenciál vo všetkých rozmeroch. Medzi hlavné ciele pracovného programu Komisie na rok 2017 patrí vykonávanie oznámenia z roku 2015 s názvom „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“ a nadviazanie na toto oznámenie.
Na jednotnom trhu je zo všetkých štyroch základných slobôd najrozvinutejší voľný pohyb tovaru. Vytvára približne 25 % HDP EÚ a 75 % obchodu s tovarom medzi členskými štátmi EÚ. Na EÚ pripadá približne jedna šestina svetového obchodu s tovarom. V roku 2015 bola hodnota obchodu s tovarom medzi členskými štátmi EÚ vypočítaná na 3 063 miliárd EUR. Na dosiahnutie hlbokého a spravodlivého európskeho jednotného trhu je však potrebné urobiť viac.
Čoraz väčší počet nelegálnych a nevyhovujúcich výrobkov na trhu narúša hospodársku súťaž a ohrozuje spotrebiteľov. Mnohé hospodárske subjekty nedodržiavajú predpisy buď preto, že o nich nevedia, alebo úmyselne, aby získali konkurenčnú výhodu. Sú potrebné silnejšie odrádzajúce prostriedky, no orgány dohľadu nad trhom sú často nedostatočne financované a obmedzované štátnymi hranicami. Podniky často pôsobia v rámci EÚ aj celosvetovo a moderné dodávateľské reťazce sa rýchlo vyvíjajú. Najmä v prípade elektronického obchodu majú orgány dohľadu nad trhom veľké ťažkosti vysledovať nevyhovujúce výrobky dovezené do Únie a identifikovať zodpovedný subjekt v rámci svojej jurisdikcie.
Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2017 oznámila iniciatívu na posilnenie súladu výrobkov a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov v rámci balíka návrhov o výrobkoch. Iniciatívou sa rieši čoraz väčšie množstvo nevyhovujúcich výrobkov na trhu Únie a zároveň sa ponúkajú stimuly na podporu dodržiavania predpisov a zabezpečuje sa spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie, ktoré prinesie prospech podnikom aj občanom.
Iniciatíva sa zameriava najmä na poskytovanie správnych stimulov podnikom, zintenzívnenie kontrol súladu a podporu užšej cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva. Má za cieľ:
·skonsolidovať existujúci rámec pre činnosti dohľadu nad trhom,
·podporovať spoločné opatrenia orgánov dohľadu nad trhom z viacerých členských štátov,
·zlepšiť výmenu informácií a podporiť koordináciu programov dohľadu nad trhom,
·vytvoriť posilnený rámec pre kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie a na zlepšenie spolupráce medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi.
1.2.Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
a)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES
V nariadení (ES) č. 765/2008, ktoré dopĺňa rozhodnutie č. 768/2008/ES, sa stanovuje súčasný rámec dohľadu nad trhom s výrobkami. V rozhodnutí sa uvádzajú referenčné ustanovenia právnych predpisov Únie, ktorými sa majú harmonizovať podmienky uvádzania výrobkov na trh, a najmä povinnosti podnikov v dodávateľskom reťazci.
Navrhuje sa, aby sa články 15 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008 už neuplatňovali na právne predpisy uvedené v prílohe k tomuto legislatívnemu návrhu.
Referenčné ustanovenia uvedené v rozhodnutí č. 768/2008/ES budú naďalej tvoriť všeobecný rámec povinností výrobcov, splnomocnených zástupcov, dovozcov a distribútorov.
b)Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dohľade nad trhom s výrobkami, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 1999/5/ES, 2000/9/ES, 2000/14/ES, 2001/95/ES, 2004/108/ES, 2006/42/ES, 2006/95/ES, 2007/23/ES, 2008/57/ES, 2009/48/ES, 2009/105/ES 2009/142/ES 2011/65/EÚ, nariadenie (EÚ) č. 305/2011, nariadenie (ES) č. 764/2008 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008.
Tento návrh je v súlade s návrhom nariadenia o dohľade nad trhom s výrobkami, ktorý prijala Komisia vo februári 2013 [COM(2013) 75] ako súčasť balíka o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov a dohľade nad trhom. Všeobecným cieľom návrhu COM(2013) 75 bolo zásadne zjednodušiť rámec Únie pre dohľad nad trhom v oblasti nepotravinových výrobkov prostredníctvom zníženia počtu právnych predpisov obsahujúcich pravidlá dohľadu nad trhom a vypracovať jednoúrovňový systém, v ktorom sa všetky tieto pravidlá zjednotia do jedného nástroja. Návrh COM(2013) 75 bol konkrétne určený na revíziu a zjednodušenie pravidiel dohľadu nad trhom stanovených v smernici 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, nariadení (ES) č. 765/2008 a mnohých ďalších odvetvových harmonizačných právnych predpisoch Únie v jednom právnom nástroji, ktorý by sa uplatňoval horizontálne naprieč všetkými odvetviami.
Európsky parlament prijal svoju pozíciu v prvom čítaní návrhu 15. apríla 2014. Legislatívne diskusie sa však v roku 2015 zastavili. Keby sa legislatívne diskusie o návrhu COM(2013) 75 obnovili, mohli by – v súlade s medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva – analýza harmonizačných právnych predpisov Únie platných v danom momente, zohľadňujúca vývoj od roku 2013, a tento návrh prispieť k pokroku, ktorý spoluzákonodarcovia dosiahli v súvislosti s uvedeným návrhom.
Súčasný návrh obsahuje „ustanovenia lex generalis“, ktorými sa má zabrániť prípadnému riziku vzniku prekrývajúcich sa alebo protichodných ustanovení vo vzťahu k „návrhu dohľadu nad trhom“ COM(2013) 75.
c)Harmonizačné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov
V harmonizačných právnych predpisoch Únie týkajúcich sa výrobkov sa stanovujú spoločné požiadavky na výrobu výrobku vrátane pravidiel týkajúcich sa výrobku, jeho veľkosti a zloženia. Ich cieľom nie je len odstrániť prekážky voľného pohybu tovaru na jednotnom trhu, ale aj zabezpečiť, aby sa v EÚ predávali iba bezpečné a vyhovujúce výrobky. Takto budú môcť čestní obchodníci využívať výhody vyplývajúce z rovnakých podmienok, a tým chrániť spotrebiteľov a profesionálnych používateľov a podporovať konkurencieschopnosť jednotného trhu.
Harmonizačné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto návrhu nariadenia, stanovujú osobitný rámec pre uvádzanie každej kategórie výrobkov, na ktorú sa vzťahujú, na trh, a teda aj povinnosti každého podniku v dodávateľskom reťazci.
Základným predpokladom zabezpečenia súladu výrobkov s harmonizačnými právnymi predpismi Únie je bezproblémová spolupráca a dobré kontakty medzi výrobcami a orgánmi dohľadu nad trhom. V rámci tejto iniciatívy sa môže výrobok sprístupniť na trhu až vtedy, keď je Únii usadená osoba zodpovedná za informácie o súlade, ktorá môže fungovať ako priamy partner orgánov dohľadu nad trhom. Touto osobou môže byť výrobca, dovozca alebo akýkoľvek iný hospodársky subjekt poverený výrobcom.
d)Smernica 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov
Touto smernicou sa zabezpečuje, aby boli výrobky uvádzané na trh Únie bezpečné, a to najmä tak, že sa zameriava na výrobky predstavujúce vážne riziko, ktorých uvedenie na trh alebo použitie chcú orgány členských štátov zamietnuť alebo zakázať s cieľom zmierniť riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.
e)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (Colný kódex Únie)
Základným predpokladom účinného presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov je spolupráca medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi. Je to tak preto, lebo najdôležitejšie filtrovanie nevyhovujúcich výrobkov sa uskutočňuje na vonkajších hraniciach EÚ, kde orgány získavajú celkový prehľad o obchodných tokoch.
Okrem toho je potrebné jednotnejšie presadzovať pravidlá týkajúce sa kontrol bezpečnosti a súladu. To sa dá dosiahnuť iba na základe systematickej spolupráce medzi orgánmi dohľadu nad trhom a orgánmi, ktoré majú na starosti kontrolu výrobkov na vonkajších hraniciach EÚ.
Účinná a efektívna spolupráca je dôležitá aj vtedy, keď je za kontrolu súladu dovážaného tovaru s pravidlami týkajúcimi sa bezpečnosti výrobkov v členských štátoch zodpovedný viac než jeden orgán. Tieto orgány musia spolupracovať, a to najmä prostredníctvom výmeny relevantných informácií.
1.3.Súlad s ostatnými politikami Únie
Komisia uznala zásadnú úlohu sietí na presadzovanie práva a má v úmysle podnietiť členské štáty k tomu, aby zvyšovali kapacity na presadzovanie práva Únie a zabezpečili primeranú vybavenosť správnych orgánov a inšpektorátov na plnenie úloh, a pomôcť im pri týchto aktivitách.
S cieľom posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov Komisia zohľadnila podobné úsilie z nedávnej minulosti zamerané na zlepšenie presadzovania práva v iných oblastiach. Jednou z týchto oblastí boli potraviny a krmivá, v ktorej sa prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2017/625 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín zlepší schopnosť členských štátov predchádzať vzniku rizík pre zdravie ľudí, zvierat a rastlín, odstraňovať alebo zmierňovať tieto riziká. Komisia predložila aj návrh reformy nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorá sa týka právomocí orgánov presadzovania práva a spôsobu ich spolupráce.
Komisia navrhla aj nové pravidlá na ďalšie posilnenie právomocí orgánov členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže a zabezpečenie všetkých nástrojov, ktoré potrebujú na účinnejšie presadzovanie antitrustových pravidiel EÚ. Silnejšie právomoci v oblasti presadzovania práva sú kľúčové aj pri iných nedávnych legislatívnych iniciatívach a právnych predpisoch o ochrane údajov, ako aj pri nedávnych právnych predpisoch o hnojivách.
Zvyšovanie dovozu výrobkov za súčasného znižovania zdrojov pre colné orgány znamená, že správa colnej únie musí byť lepšie prispôsobená súčasným aj budúcim výzvam. V ustanoveniach tohto návrhu sa zohľadňujú schválené mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi úradmi a zlepšené posúdenia rizík, okrem iného aj na úrovni colnej únie, s cieľom zabezpečiť účinnejšie a efektívnejšie kontroly.
Pokiaľ ide o globálny obchod, Komisia opätovne potvrdila svoju politiku založenú na otvorenosti a spolupráci. Na riešenie situácií, v ktorých sa nedodržiavajú existujúce pravidlá, by však EÚ potrebovala mať k dispozícii nástroje na obnovenie rovnakých podmienok a mala by rozhodne konať voči krajinám alebo spoločnostiam, ktoré používajú nekalé praktiky. Silným presadzovaním pravidiel Únie by sa takisto zabezpečilo ukladanie sankcií všetkým spoločnostiam porušujúcim pravidlá, ktoré sú prítomné alebo pôsobia v Únii. Uskutoční sa to v spolupráci s orgánmi členských štátov a súčasne s posilneným riadením rizík v colnej oblasti v rámci Únie s cieľom uľahčiť a zrýchliť zákonný obchod EÚ a zároveň zaručiť bezpečnosť a ochranu občanov tým, že sa zastaví prenikanie falšovaného alebo nebezpečného tovaru cez hranice EÚ.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
2.1.Právny základ
Návrh vychádza z článkov 33, 114 a 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
2.2.Subsidiarita
Činnosti dohľadu nad trhom, a najmä presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov, patria do právomoci vnútroštátnych orgánov členských štátov. Na tom sa nič nezmení. Aby bol však dohľad nad trhom účinný, snahy v tejto oblasti musia byť v celej Únii jednotné. Ak je dohľad nad trhom v niektorých častiach EÚ menej prísny, vznikajú slabé miesta, ktoré ohrozujú verejné záujmy, vytvárajú nespravodlivé obchodné podmienky a podporujú taktizovanie pri výbere súdu.
Riziko pre rôzne verejné záujmy, ktoré je snaha chrániť harmonizačnými právnymi predpismi Únie, by sa malo zvažovať aj pri výrobkoch dovážaných do Únie. Účinný dohľad nad trhom sa preto musí zabezpečiť pozdĺž celých vonkajších hraníc Únie.
Preto je potrebné posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov, zachovať verejné záujmy chránené v tejto súvislosti, a to najmä ochranu zdravia, a zabezpečiť rovnaké podmienky pre podniky usadené v EÚ aj mimo nej. Orgány dohľadu nad trhom by mali získať súbor právomocí, ktoré im umožnia účinne presadzovať harmonizačné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov. Ich cezhraničná spolupráca a spolupráca s colnými orgánmi by sa mala zintenzívniť. Posilniť by sa mali aj kontroly na vonkajších hraniciach Únie. Následne sa musia zaviesť nástroje a mechanizmy dohľadu nad trhom, aby sa tieto snahy umožnili a uľahčili, a to najmä prostredníctvom zriadenia siete Únie pre súlad výrobkov, ktorej hlavnou úlohou bude koordinácia presadzovania práva v celej Únii. Na úrovni Únie treba takisto riešiť otázku financovania a predkladania správ.
2.3.Proporcionalita
Návrh nemá vplyv na právomoci členských štátov v oblasti presadzovania práva. Niektoré členské štáty však možno budú musieť upraviť vnútroštátne procesné právne predpisy, aby svojim orgánom dohľadu nad trhom zabezpečili možnosť účinného využívania právomocí v oblasti presadzovania práva v cezhraničných súvislostiach, možnosť spolupráce a riešenia nesúladu výrobkov v rámci EÚ.
Opatrenia stanovené v tomto návrhu neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na riešenie uvedených problémov a dosiahnutie jeho cieľov. Návrh stanovuje spoločný súbor právomocí pre všetky príslušné orgány v členských štátoch, ktorý by mal pomôcť posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a ich dodržiavanie. Zvolená úroveň harmonizácie je potrebná na zabezpečenie bezproblémovej spolupráce a výmeny dôkazov medzi príslušnými orgánmi. Okrem toho je potrebné napraviť súčasnú situáciu, za ktorej sa niektoré požiadavky na výrobky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie nepresadzujú na jednotnom trhu jednotne a súdržne, keďže orgánom dohľadu nad trhom v niektorých členských štátoch chýbajú právomoci na vyšetrovanie a odstraňovanie nesúladu.
Návrhom sa zlepší spolupráca pri presadzovaní práva bez toho, aby sa na orgány členských štátov uvalila neprimeraná alebo nadmerná záťaž. Návrh preto neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov.
2.4.Výber nástroja
Jediným vhodným nástrojom na dosiahnutie cieľa zlepšenia presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a zabezpečenia súladu s nimi je nariadenie. Smernicou by sa tieto ciele nedosiahli, pretože aj po jej transpozícii by platili hranice jurisdikčnej príslušnosti a existovali by možné spory o túto príslušnosť.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
3.1.Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
V rámci pracovného programu Komisie na rok 2017 sa vykonalo hodnotenie súčasného právneho rámca pre dohľad nad trhom, konkrétne ustanovení článkov 15 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008. Hodnotenie sa týkalo obdobia od roku 2010 (dátum začatia uplatňovania nariadenia) do roku 2015.
Účinnosť
Z hodnotenia nariadenia (ES) č. 765/2008 vyplynulo, že je pri dosahovaní svojich konkrétnych a strategických cieľov účinné len čiastočne. Je to tak najmä preto, že koordinácia a spolupráca ešte stále nedosiahli uspokojivú úroveň. Na zabezpečenie cezhraničnej spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom sa zaviedli nástroje ako systém Únie na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinárskych výrobkoch (RAPEX) a Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS), členské štáty ich však dostatočne nevyužívajú. V dôsledku toho orgány dohľadu nad trhom len zriedka obmedzia uvedenie výrobku na trh, ak im protistrana v inom členskom štáte oznámi opatrenia, ktoré prijala v súvislosti s výrobkom. Zdá sa, že orgány dohľadu nad trhom a colné orgány môžu len v obmedzenej miere využívať zistenia (vrátane skúšobných protokolov) partnerských orgánov v inom členskom štáte, a tým zabraňovať zdvojeniu úsilia. Nariadenie (ES) č. 765/2008 sa okrem toho zatiaľ jednotne neuplatňuje, a to v dôsledku zásadných rozdielov vo vykonávaní členskými štátmi. Týka sa to organizácie dohľadu nad trhom na vnútroštátnej úrovni, dostupnosti finančných, ľudských a technických zdrojov, stratégií dohľadu nad trhom, právomocí inšpekcie a sankcií, ako aj systémov monitorovania a podávania správ. V neposlednom rade možno konštatovať, že hraničné kontroly dovážaných výrobkov sú podľa všetkého nedostatočné. Hlavné ťažkosti vyplývajú z toho, že orgány dohľadu nad trhom nemajú právomoc mimo svojho členského štátu, a to najmä v súvislosti s online predajom.
Preto je možné dospieť k záveru, že nariadenie (ES) č. 765/2008 v plnej miere neplní svoje strategické ciele spočívajúce v posilňovaní ochrany verejných záujmov a zabezpečovaní spravodlivých obchodných podmienok pre hospodárske subjekty prostredníctvom znižovania množstva nevyhovujúcich výrobkov na jednotnom trhu. Z dostupných údajov vyplýva, že nevyhovujúce výrobky sa naďalej uvádzajú na trh v čoraz väčšej miere.
Efektívnosť
Väčšinu nákladov na dohľad nad trhom znášajú členské štáty a ich orgány dohľadu nad trhom, pričom tieto náklady sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Je to tak preto, že rôzne vnútroštátne organizačné modely vyžadujú ľudské aj finančné zdroje na rôznych úrovniach, ale aj preto, že sa líšia výsledky vyplývajúce z rôznych prístupov orgánov dohľadu nad trhom pri oznamovaní údajov o použitých finančných zdrojoch a uskutočnených činnostiach.
Náklady hospodárskych subjektov na informácie v dôsledku nariadenia (ES) č. 765/2008 sa považujú za zanedbateľné. Podniky však poukazujú na negatívny vplyv, ktorý na ne má celkovo nejednotný prístup členských štátov k dohľadu nad trhom, a zdôrazňujú, že súčasný mechanizmus presadzovania práva nedokáže pre podniky zabezpečiť rovnaké podmienky.
Pokiaľ ide o prínosy, nariadením (ES) č. 765/2008 sa nezlepšila bezpečnosť spotrebiteľov a ďalších koncových používateľov na očakávanej úrovni. Pretrvávanie nevyhovujúcich výrobkov a ich zvyšujúci sa počet poukazujú na to, že sa ním nepodarilo vytvoriť ani spravodlivé obchodné podmienky pre podniky.
Súdržnosť
Z hodnotenia vyplynuli problémy s dodržiavaním smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD), ktorej vymedzenie pojmov nie je vo všetkých prípadoch zosúladené s pojmami z nariadenia. V tomto návrhu sa objasňujú hranice medzi GPSD a nariadením (ES) č. 765/2008. Súdržnosť nariadenia (ES) č. 765/2008 s odvetvovými smernicami sa dostatočne zabezpečuje ustanovením lex specialis. Faktom však zostáva, že rozdiely a nedostatky vo vymedzení pojmov a v terminológii, ktoré sa nachádzajú v rôznych právnych predpisoch, v niektorých prípadoch znižujú celkovú jednoznačnosť rámca pre dohľad nad trhom bez toho, aby bránili vykonávaniu nariadenia (ES) č. 765/2008.
Relevantnosť
Pri hodnotení sa ukázali niektoré ťažkosti pri chápaní rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 765/2008. Hoci vymedzenia pojmov, ktoré sa v ňom nachádzajú, sú vo všeobecnosti jednoznačné a vhodné, nie sú úplné a aktuálne, a to najmä, pokiaľ ide o online predaj. Nariadenie (ES) č. 765/2008 je relevantné pri posudzovaní súčasných potrieb zainteresovaných strán, ako sú spolupráca a výmena informácií, a hraničných kontrol, ale už menej relevantné, pokiaľ ide o potreby súvisiace so súčasnou dynamikou trhu (zvyšujúci sa objem online obchodu, rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej úrovni), ktoré vyžadujú rýchlu reakciu.
Dosiahnuť očakávanú úroveň ochrany verejných záujmov a zabezpečiť spravodlivé obchodné podmienky pre hospodárske subjekty môže pomôcť len revidovaný rámec pre dohľad nad trhom.
Pridaná hodnota EÚ
Členské štáty sú zodpovedné za presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie a prijímanie účinných opatrení voči výrobkom, ktoré predstavujú riziko. Jednotný trh bez vnútorných hraníc predstavuje pre orgány verejnej moci výzvy spojené s presadzovaním týchto právnych predpisov, keďže ich obmedzujú hranice jurisdikčnej príslušnosti. Slabé miesta v organizácii dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte okrem toho vedú k vytváraniu slabých článkov v reťazci.
Na zabezpečenie jednotného presadzovania práva a účinné riešenie nesúladu rozšíreného na niekoľko členských štátov je potrebné koordinovať činnosti v celej Únii. Z hodnotenia vyplynulo, že sa vo všeobecnosti uznávajú prínosy jedného európskeho právneho predpisu o harmonizácii dohľadu nad trhom namiesto niekoľkých rôznych vnútroštátnych právnych predpisov.
Pridaná hodnota EÚ nariadenia (ES) č. 765/2008 vyplýva najmä z ustanovení, v ktorých sa predpokladajú spoločné informačné systémy podporujúce administratívnu spoluprácu a posilňujúce spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a orgánmi, ktoré majú na starosti kontrolu výrobkov na vonkajších hraniciach EÚ.
Získaniu úplnej pridanej hodnoty EÚ stále bránia súčasná neoptimálna cezhraničná výmena informácií a spolupráca, nejednotné vykonávanie rámca pre dohľad nad trhom na vnútroštátnej úrovni a nedostatok zdrojov.
3.2.Konzultácie so zainteresovanými stranami
S orgánmi dohľadu nad trhom sa konzultovalo počas niekoľkých zasadnutí skupiny expertov pre vnútorný trh s výrobkami, ktoré sa konali 1. februára 2016, 21. októbra 2016 a 31. marca 2017. Posledné zasadnutie bolo zamerané na legislatívny návrh a jeho hlavné ciele, a to najmä na možnosti rozšírenia spolupráce medzi členskými štátmi, vytvorenie jednotnej a dostatočnej úrovne dohľadu nad trhom a zabezpečenie silnejších hraničných kontrol výrobkov dovážaných na trh Únie.
Komisia 17. júna 2016 zorganizovala konferenciu zainteresovaných strán, na ktorej sa mohli zúčastniť subjekty z oblasti priemyslu, spotrebitelia, orgány atď. Cieľom bolo identifikovať hlavné problémy týkajúce sa súladu výrobkov na jednotnom trhu a lepšieho presadzovania harmonizačných právnych predpisov, ako aj možný ďalší postup.
Na webovom sídle pre konzultácie na lokalite Europa bola zverejnená verejná konzultácia vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Konzultácia prebiehala od 1. júla do 31. októbra 2016. Jej cieľom bolo zhromaždiť dôkazy a stanoviská k opatreniam na zlepšenie presadzovania práva a dosahovania súladu na jednotnom trhu s tovarom. Pri konzultáciách povzbudzovala a podporovala malé a stredné podniky Európska sieť podnikov. Prijalo sa 239 odpovedí, z toho 127 od podnikov, 80 od orgánov verejnej moci a 32 od občanov.
Z výsledkov konzultácie vyplýva, že je potrebné konať v oblasti zvyšovania súladu výrobkov na jednotnom trhu, pretože nesúlad negatívne ovplyvňuje spotrebiteľov a ďalších koncových používateľov, ale aj predaj a/alebo trhový podiel podnikov, ktoré dodržiavajú právne povinnosti. Respondenti okrem toho uviedli, že najlepší spôsob na zmiernenie nesúladu spočíva v kombinácii informácií, podpory a presadzovania práva zo strany orgánov verejnej moci. Pokiaľ ide o nevyhovujúce výrobky, s ktorými obchodujú podniky so sídlom v nečlenskej krajine EÚ, z výsledkov konzultácie vyplýva potreba lepšej koordinácie kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie zo strany colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom. Poukázalo sa aj na to, že pre podniky usadené v nečlenských krajinách EÚ je potrebné zaviesť povinnosť určiť osobu so sídlom v Únii, ktorá bude zodpovedná za informácie o súlade.
3.3.Získavanie a využívanie expertízy
Komisia alebo externí dodávatelia uskutočnili v rokoch 2012 až 2016 niekoľko prieskumov, konzultácií a štúdií. Konzultovalo sa aj s členskými štátmi, a to o účinnosti fungovania dohľadu nad trhom v celej Únii.
V období od júla 2016 do mája 2017 prebiehalo externé hodnotenie uplatňovania nariadenia (ES) č. 765/2008.
Jeho výsledky sa zohľadnili v tomto legislatívnom návrhu s cieľom zlepšiť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov
3.4. Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Z hodnotenia, ktoré sa týkalo súčasného právneho rámca pre dohľad nad trhom (pozri oddiel 3.1), vyplynulo, že väčšinu nákladov na presadzovanie práva, ktoré vznikajú v dôsledku súčasných pravidiel dohľadu nad trhom, znášajú orgány verejnej moci, zatiaľ čo náklady, ktoré vznikajú podnikom, sa týkajú iba informačných povinností (reagovanie na požiadavky orgánov, poskytovanie informácií o zistenom nesúlade), a preto ich podniky považujú za zanedbateľné. Lepšia koordinácia presadzovania práva a stanovenie priorít, ktoré by boli podporené sieťou Únie pre súlad výrobkov a partnersky preskúmanými stratégiami v oblasti presadzovania práva, by priniesli vyrovnanejšie podmienky a zmiernenie niektorých negatívnych vplyvov celkovej nejednotnosti v oblasti presadzovania práva, ktorým podniky čelia.
Hlavný potenciál na zjednodušenie a zmiernenie záťaže však majú orgány. V posúdení vplyvu, ktoré je priložené k tomuto návrhu, sa skúmali možnosti zjednodušenia a/alebo zmiernenia administratívnej záťaže pri každom z cieľov, ako sú lepšie využívanie IT nástrojov na jednoduchšiu a rýchlejšiu výmenu informácií o plánovaných kontrolách, účinnejšie žiadosti o vzájomnú pomoc, prevoditeľnosť dôkazov a rozhodnutí v oblasti presadzovania práva s cieľom zabrániť zdvojeniu úsilia orgánov, spoločný súbor vyšetrovacích právomocí a právomocí v oblasti presadzovania práva a ľahší prístup k informáciám o súlade pre orgány dohľadu nad trhom prostredníctvom zabezpečenia osoby zodpovednej za informácie o súlade.
3.5. Posúdenie vplyvu
Správa o posúdení vplyvu, ktorú vypracovala Komisia, sa týka všetkých aspektov spojených s legislatívnym návrhom.
Uvažované možnosti politiky zahŕňajú široký rozsah riešení od zachovania súčasného stavu po ambicióznejšie opatrenia a koordináciu a konanie na úrovni EÚ, a to takto:
1.základný scenár.
2.zlepšenie existujúcich nástrojov a mechanizmov spolupráce.
3.možnosť 2 rozšírená o väčší odrádzajúci účinok nástrojov na presadzovanie práva a intenzívnejšiu koordináciu EÚ a
4.ďalšie rozšírenie o centralizované presadzovanie práva na úrovni EÚ v určitých prípadoch.
Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 3, ktorá konkrétne zahŕňa:
a)rozšírenie poradenskej úlohy kontaktných miest pre výrobky na podniky a ad hoc verejno-súkromné partnerstvá.
b)vytvorenie digitálnych systémov, prostredníctvom ktorých by výrobcovia alebo dovozcovia sprístupňovali informácie o súlade spotrebiteľom aj orgánom dohľadu nad trhom, zavedenie povinnosti výrobcov určiť osobu zodpovednú za informácie o súlade, ktorá je usadená v Únii, a zavedenie spoločného európskeho portálu pre dobrovoľné opatrenia.
c)zavedenie pravidiel týkajúcich sa spôsobu zverejňovania rozhodnutí o obmedzení uvedenia výrobkov na trh, doladenie právomocí orgánov (najmä v súvislosti s dovozom z nečlenských krajín EÚ v rámci online predaja), nahradenie nákladov na kontrolu výrobkov, pri ktorých sa zistí nesúlad a
d)prísnejšie povinnosti týkajúce sa vzájomnej pomoci a zákonný predpoklad, že ak sa výrobky považujú za nevyhovujúce v jednom členskom štáte, sú také v celej EÚ.
Okrem toho stratégie členských štátov v oblasti presadzovania práva, v ktorých sa stanovujú národné kontrolné činnosti a potreba budovania kapacít, si vyžadujú sieť Únie pre súlad výrobkov. Táto sieť by poskytovala štruktúru administratívnej podpory na partnerské preskúmanie výkonu členských štátov, koordinovala by spoločné činnosti členských štátov v oblasti presadzovania práva a pomáhala by pri nich.
K posúdeniu vplyvu vydal 7. apríla 2017 výbor pre kontrolu regulácie najskôr negatívne stanovisko a následne, 8. júna 2017, pozitívne s výhradami. Odporúčania uvedené v stanoviskách boli začlenené do správy. Zmenená správa obsahuje rozšírený opis súčasného rámca pre dohľad nad trhom, informácie o vzťahu k balíku o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov a dohľade nad trhom z roku 2013 a výsledky hodnotenia. Prepracovalo sa predstavenie problémov, cieľov a možností a pridali sa podporné dôkazy a odhady nákladov. Pokiaľ ide o sieť Únie pre súlad výrobkov, v správe sa uvádzajú očakávané výstupy a náklady na rôzne scenáre a diskutuje sa v nej o vplyvoch a uskutočniteľnosti možností riadenia siete Únie pre súlad výrobkov v rámci existujúcej agentúry alebo Komisie. Vzhľadom na zložitosť zmeny zakladajúcich nariadení existujúcej agentúry sa v tomto návrhu ukladá Komisii úloha podporného sekretariátu siete. Pokiaľ ide o povinnosť výrobcov určiť osobu zodpovednú za informácie o súlade, ktorá je usadená v Únii, v správe o posúdení vplyvu sa opisujú hlavné obchodné a podnikateľské modely, na ktoré to bude mať vplyv, a to najmä predaj na diaľku z krajín mimo EÚ. V správe sa objasňuje mandát osoby zodpovednej za informácie o súlade. Odhadujú sa aj náklady na uľahčenie informácií o súlade a diskutuje sa o vplyvoch na obchodníkov z tretích krajín, ako aj o spravodlivých trhových podmienkach pre podniky pôsobiace v Únii.
3.6.Základné práva
Pri skúmaní vplyvu jednotlivých možností sa zohľadňoval aj vplyv na príslušné základné práva. V legislatívnom návrhu sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie. Preto by sa mal vykladať a uplatňovať s ohľadom na tieto práva a zásady. Orgány dohľadu nad trhom by vykonávali právomoci stanovené v tomto nariadení na základe proporcionality a potrebnosti a vzhľadom na vnútroštátne procesné záruky.
V tomto legislatívnom návrhu sa dosahuje dôsledná rovnováha medzi záujmami chránenými základnými právami ako zdravie a bezpečnosť, ochrana spotrebiteľa, ochrana životného prostredia, sloboda podnikania a slobodný prístup k informáciám.
4.VPLYV NA ROZPOČET
V návrhu sa vyžadujú ľudské a administratívne zdroje, ako aj operačné rozpočtové prostriedky, ako sa to zdôrazňuje vo finančnom výkaze.
5.ĎALŠIE PRVKY
5.1.Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Komisia preskúma vykonávanie tohto nariadenia päť rokov od dátumu začatia jeho uplatňovania a predloží hodnotiacu správu Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa posúdi, či sa nariadením dosiahli jeho ciele, a to najmä v súvislosti so znížením počtu nevyhovujúcich výrobkov, zabezpečením účinného a efektívneho presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie, zlepšením spolupráce medzi príslušnými orgánmi a s posilnením kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie, pričom sa zohľadní jeho vplyv na podniky, najmä na malé a stredné.
5.2.Začatie uplatňovania
Návrhom sa odloží začatie uplatňovania nariadenia do 1. januára 2020, aby mohli členské štáty, orgány dohľadu nad trhom a Európska komisia prostredníctvom siete Únie pre súlad výrobkov prijať potrebné praktické opatrenia a legislatívne zmeny.
5.3.Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Návrh tvorí 11 kapitol, ktoré pozostávajú zo 64 článkov a jednej prílohy.
Kapitola I – Všeobecné ustanovenia
V tejto kapitole sa vymedzujú rozsah pôsobnosti a hlavné pojmy, ktoré sa v nariadení používajú. Aktualizujú sa v nej vymedzenia pojmov používané v nariadení (ES) č. 765/2008, a to najmä s cieľom zohľadniť rozmanitosť subjektov v dodávateľskom reťazci a potrebu zaistiť, aby sa na všetky tieto subjekty vzťahovalo presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Navrhované vymedzenie pojmu „hospodársky subjekt“ zahŕňa všetky subjekty, ktorých sa tieto právne predpisy priamo týkajú.
Kapitola II – Informácie o súlade
V tejto kapitole sa zavádza pojem „osoba zodpovedná za informácie o súlade usadená v Únii“ ako nevyhnutný predpoklad sprístupnenia výrobkov na trhu. Hlavným cieľom je presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov zabezpečovaním dobrých kontaktov medzi výrobcami alebo ich určenými zástupcami a orgánmi dohľadu nad trhom a vytváranie spravodlivých obchodných podmienok na trhu Únie.
Osobou zodpovednou za informácie o súlade môže byť výrobca, dovozca alebo akýkoľvek iný hospodársky subjekt určený výrobcom.
Úlohou osoby zodpovednej za informácie o súlade je v zásade poskytovať informácie o výrobku orgánom dohľadu nad trhom a spolupracovať s orgánmi.
Kapitola III – Podpora hospodárskych subjektov a spolupráca s nimi
V tejto kapitole sa vymedzuje postup určenia príslušných orgánov a jednotných úradov pre spoluprácu pre toto nariadenie a objasňujú sa úlohy jednotných úradov pre spoluprácu. Členské štáty sa v nej vyzývajú, aby zabezpečili bezproblémovú spoluprácu medzi členmi siete na presadzovanie práva na svojom území. Od členských štátov sa v nej vyžaduje, aby zabezpečili podporu práce príslušných orgánov zo strany ostatných vnútroštátnych orgánov, a to najmä v prípadoch, keď sú na zastavenie porušovania práva potrebné trestnoprávne opatrenia.
Kapitola IV – Organizácia a všeobecné zásady dohľadu nad trhom
V nariadení sa stanovujú povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o organizáciu dohľadu nad trhom na ich území. Stanovujú sa v ňom aj postupy, ktoré musia zaviesť na riešenie sťažností alebo otázok týkajúcich sa rizík; monitorovanie úrazov a poškodenia zdravia koncových používateľov; overovanie nápravných opatrení prijatých hospodárskymi subjektmi a sledovanie vedeckých a technických poznatkov týkajúcich sa otázok bezpečnosti.
V nariadení sa vymedzuje, ako by mali členské štáty určovať orgány dohľadu nad trhom a jednotné úrady pre spoluprácu. Stanovujú sa v ňom aj zásady pre činnosti orgánov dohľadu nad trhom, konkrétne to, že dohľad musí byť účinný, opatrenia primerané súladu, že orgány musia pri sledovaní vymedzených faktorov využívať prístup založený na posúdení rizika a konať transparentne, nezávisle a nestranne.
V nariadení sa od členských štátov vyžaduje aj vypracúvanie pravidelných vnútroštátnych stratégií dohľadu nad trhom a uvádza sa v ňom aj to, čo musia obsahovať.
Kapitola V – Právomoci a opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom
V nariadení sa stanovuje súbor právomocí pre orgány dohľadu nad trhom, ktoré sú vymedzené s cieľom zabezpečiť účinné cezhraničné presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Medzi tieto právomoci patrí právomoc získať prístup k údajom a dokumentom súvisiacim s prípadom nesúladu a vyžadovať od hospodárskych a verejných subjektov poskytnutie všetkých informácií súvisiacich s prípadom nesúladu; vykonávať kontroly na mieste; vykonávať kontrolné nákupy a fiktívne nakupovanie; prijímať dočasné opatrenia; začínať vyšetrovania alebo postupy zamerané na odstránenie nesúladu; zakázať dodávanie výrobkov alebo stiahnuť, spätne prevziať a zničiť výrobky; uložiť sankcie a nariadiť vrátenie zisku nadobudnutého v dôsledku nesúladu a zverejňovať rozhodnutia vrátane totožnosti príslušného hospodárskeho subjektu.
Pri výkone týchto právomocí majú členské štáty naďalej možnosť rozhodnúť o tom, či budú príslušné orgány vykonávať minimálne právomoci priamo na základe vlastnej pôsobnosti alebo či sa budú tieto právomoci vykonávať na základe žiadostí podávaných na súd v súlade s vnútroštátnym právom.
V nariadení sa vymedzujú aj opatrenia dohľadu nad trhom a stanovujú sa postupy a zásady, ktoré je potrebné dodržiavať. Pokiaľ ide o výrobky, ktoré predstavujú vážne riziko vyžadujúce rýchly zásah, kapitola sa odvoláva na smernicu 2001/95/ES a systém Únie na rýchlu výmenu informácií, ktorý bol na základe tejto smernice zavedený.
V nariadení sa zavádza aj možnosť určiť testovacie strediská Únie a špecifikujú sa ich úlohy.
Okrem zásady financovania dohľadu nad trhom sa v tejto kapitole uvádza, že orgány dohľadu nad trhom pokrývajú svoje náklady tak, že hospodárskym subjektom ukladajú správne poplatky za nesúlad.
Kapitola VI – Spolupráca a postup vzájomnej pomoci
Vzájomná pomoc môže mať dve formy:
·žiadosti o informácie, ktoré umožňujú orgánom dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte získať informácie a dôkazy z iného členského štátu, a
·žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva, ktoré orgánom dohľadu nad trhom umožňujú žiadať od svojich protistrán v inom členskom štáte prijatie opatrení na presadzovanie práva.
V nariadení sa stanovuje postup podávania žiadostí o vzájomnú pomoc. Tieto žiadosti sa musia zaslať cez informačný a komunikačný systém jednotnému úradu pre spoluprácu v členskom štáte dožadujúceho aj dožiadaného orgánu prostredníctvom štandardného formulára. V nariadení sa uvádza aj to, že získané dôkazy a zistenia z vyšetrovania v jednom členskom štáte sa môžu použiť v inom členskom štáte.
Základnou zásadou je to, že výrobky považované za nevyhovujúce na základe rozhodnutia prijatého orgánmi dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte považujú za nevyhovujúce aj orgány dohľadu nad trhom v inom členskom štáte, kým príslušný hospodársky subjekt nepredloží dôkaz o opaku. Cieľom nástrojov vzájomnej pomoci je riešiť prípady nesúladu výrobku v cezhraničných súvislostiach a umožniť prijatie opatrení na odstránenie nesúladu alebo zakázanie výrobku vo všetkých členských štátoch. V nariadení sa umožňuje aj to, aby sa dôkazy a zistenia z vyšetrovania získané využitím minimálnych právomocí orgánov dohľadu nad trhom používali cezhranične.
Podľa nariadenia musí dožiadaný orgán odpovedať na žiadosť o vzájomnú pomoc v lehote stanovenej vo vykonávacích opatreniach.
Nariadením sa zabezpečuje ochrana služobného a obchodného tajomstva tým, že sa v ňom stanovuje, že informácie oznámené orgánom dohľadu nad trhom sa použijú iba na zabezpečenie súladu s harmonizačnými právnymi predpismi Únie.
Kapitola VII – Výrobky vstupujúce na trh Únie
V nariadení sa stanovuje posilnený rámec pre kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie. Vychádza sa z predpokladu, že najúčinnejším spôsobom, ako zabezpečiť, aby sa na trh Únie neuvádzali nebezpečné alebo nevyhovujúce výrobky, je vykonávať primerané kontroly ešte pred ich prepustením do voľného obehu. Colné orgány vykonávajú kontroly na základe analýzy rizika.
Posilňuje sa v ňom aj výmena informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi, konkrétne prostredníctvom postupov na prepustenie výrobkov do voľného obehu, pozastavenie a odmietnutie ich prepustenia. Orgány dohľadu nad trhom možno požiadať o poskytnutie informácií o výrobkoch a hospodárskych subjektoch, v prípade ktorých sa zistilo vyššie riziko nesúladu. Colné orgány musia včas informovať orgány dohľadu nad trhom o prepustení výrobkov do voľného obehu a o výsledkoch kontrol, ak sú tieto informácie relevantné z hľadiska presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie.
Prepustenie do voľného obehu môže byť pozastavené, ak:
·výrobok nesprevádza požadovaná dokumentácia, výrobok nie je podľa požiadaviek označený, neobsahuje označenie CE alebo iné označenie požadované podľa harmonizačných právnych predpisov Únie,
·nie je možné zistiť žiadnu osobu zodpovednú za informácie o súlade, ktorá je usadená v Únii, alebo
·existuje dôvod veriť, že výrobok sa neuvádza na trh v súlade s požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie.
V nariadení sa stanovuje aj zvýhodnené zaobchádzanie s výrobkami navrhnutými na prepustenie do voľného obehu schválenými hospodárskymi subjektmi s osobitným postavením podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Stanovujú sa v ňom aj podmienky pozastavenia tohto zvýhodneného zaobchádzania, ak sa počas kontrol zistí nesúlad. Procesné pravidlá výmeny informácií o schválených hospodárskych subjektoch medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi sa stanovia vo vykonávacích opatreniach.
Kapitola VIII – Koordinované presadzovanie a medzinárodná spolupráca
Nariadením sa zriaďuje sieť Únie pre súlad výrobkov (ďalej len „sieť“) v rámci Komisie. Sieť pozostáva z rady, skupín pre administratívnu koordináciu a zo sekretariátu; jej úlohy sa podrobne uvádzajú v nariadení.
Úlohou siete bude koordinovať úlohy v oblasti presadzovania práva, a tým zintenzívňovať spoluprácu v oblasti dohľadu nad trhom na úrovni EÚ. Okrem toho bude mať sieť na starosti údržbu informačného a komunikačného systému na zber a uchovávanie informácií o presadzovaní harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Systém je k dispozícii Komisii a orgánom dohľadu nad trhom v členských štátoch a bude mať verejné rozhranie, aby sa splnila povinnosť informovať verejnosť a zabezpečiť transparentnosť.
V nariadení sa stanovuje rámec pre medzinárodnú spoluprácu s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami s cieľom zabezpečiť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Uvádza sa v ňom aj systém pre predvývozné kontroly výrobkov vykonávané treťou krajinou na výrobkoch pred ich vývozom do Únie. Podrobnosti o realizácii tohto systému sa stanovia vo vykonávacích aktoch.
Kapitola IX – Finančné ustanovenia
V nariadení sa stanovuje financovanie činností vo všetkých oblastiach, ktoré patria do rámca všeobecnej politiky Únie v oblasti dohľadu nad trhom, z prostriedkov Komisie.
Nariadenie obsahuje všeobecné doložky o ochrane finančných záujmov Únie.
Kapitola X – Záverečné ustanovenia
V nariadení sa stanovuje, že harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe k nemu sa nebudú spravovať článkami 15 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008.
Je potrebné zmeniť 23 právnych nástrojov stanovených v prílohe k tomuto nariadeniu, a to vypustením odkazov na články 15 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008. Nariadením sa takisto mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES.
Kapitola XI – Sankcie, hodnotenie, postup výboru, nadobudnutie účinnosti a začatie uplatňovania
Hoci sa uznáva, že ukladanie sankcií je v právomoci jednotlivých členských štátov, v tomto nariadení sa stanovujú hlavné zásady ukladania sankcií.
V nariadení sa stanovujú aj štandardné ustanovenia o hodnotení uplatňovania tohto nariadenia a komitologický postup prijímania vykonávacích aktov.
Príloha
V prílohe sa uvádzajú harmonizačné právne nástroje Únie pre výrobky, čím sa určuje rozsah uplatňovania nariadenia.
2017/0353 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) č. 528/2012, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426 a (EÚ) 2017/1369 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES, 2009/48/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2013/53/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ, 2014/68/EÚ a 2014/90/EÚ
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33, 114 a 207,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)S cieľom zaručiť voľný pohyb výrobkov v rámci Únie treba zabezpečiť, aby výrobky spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, akými sú zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a verejná bezpečnosť. Dôrazné presadzovanie týchto požiadaviek zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska náležitej ochrany týchto záujmov a vytvorenia priaznivých podmienok pre spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie s tovarom. Preto sú potrebné pravidlá, aby sa toto presadzovanie zabezpečilo na celom vnútornom trhu, a to aj vo vzťahu k výrobkom, ktoré vstupujú na územie Únie z tretích krajín.
(2)Posilnenie jednotného trhu s tovarom tým, že sa ešte viac zintenzívni úsilie o zabránenie uvádzaniu nevyhovujúcich výrobkov na trh Únie, bolo označené za jednu z priorít v oznámení Komisie „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“. Dosiahnuť by sa to malo posilnením dohľadu nad trhom, poskytovaním správnych stimulov hospodárskym subjektom, zintenzívnením kontrol súladu a podporovaním užšej cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva vrátane spolupráce s colnými orgánmi.
(3)Rámec dohľadu nad trhom by sa mal posilniť, aby sa ešte viac zlepšilo dodržiavanie a presadzovanie harmonizačných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa výrobkov.
(4)V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES sa stanovujú všeobecné požiadavky na bezpečnosť všetkých spotrebiteľských výrobkov a konkrétne povinnosti a právomoci členských štátov v súvislosti s nebezpečnými výrobkami, ako aj výmena informácií na tento účel prostredníctvom systému Únie na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinárskych výrobkoch (RAPEX). Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť prijať špecifickejšie opatrenia, ktoré majú podľa uvedenej smernice k dispozícii. S cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov by sa mali mechanizmy na výmenu informácií a pre situácie vyžadujúce si rýchly zásah stanovené v smernici 2001/95/ES a posilnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 doplniť, aby boli účinnejšie.
(5)Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na výrobky, ktoré podliehajú harmonizačným právnym predpisom Únie uvedeným v prílohe. Právne predpisy uvedené v prílohe by mali zahŕňať všetky harmonizačné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov iných ako potraviny, krmivo, lieky na humánne použitie a na veterinárne použitie, živé rastliny a zvieratá, výrobky ľudského pôvodu a výrobky z rastlín a zvierat priamo sa vzťahujúce na ich budúce rozmnožovanie. Tým sa zabezpečí jednotný rámec dohľadu nad trhom s uvedenými výrobkami na úrovni Únie. Následkom toho treba zmeniť viacero nástrojov harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov, pričom treba predovšetkým odstrániť odkazy na určité ustanovenia nariadenia (ES) č. 765/2008. Ak sa v budúcnosti prijmú nové harmonizačné právne predpisy Únie, bude sa v nich musieť stanoviť, či sa na ne bude toto nariadenie vzťahovať.
(6)S cieľom zracionalizovať a zjednodušiť celkový legislatívny rámec a zároveň sledovať cieľ lepšej regulácie, by sa mali pravidlá, ktoré sa vzťahujú na kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie, prehodnotiť a začleniť do jednotného legislatívneho rámca kontrol výrobkov na vonkajších hraniciach.
(7)Bezpečnosť spotrebiteľov do značnej miery závisí od aktívneho presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov, v ktorých sa stanovujú požiadavky na bezpečnosť. Preto treba posilniť opatrenia na presadzovanie. S cieľom vyrovnať sa so súčasnými výzvami globálneho trhu a čoraz zložitejším dodávateľským reťazcom by sa tieto opatrenia mali neustále zlepšovať a mala by sa zvyšovať ich účinnosť.
(8)Rámec stanovený v tomto nariadení by mal doplniť a posilniť platné ustanovenia harmonizačných právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú informácií o súlade výrobkov a rámca pre spoluprácu s hospodárskymi subjektmi, dohľadu nad trhom s výrobkami a kontroly týchto výrobkov vstupujúcich na trh Únie. V súlade so zásadou lex specialis by sa však toto nariadenie malo uplatňovať iba vtedy, ak v iných platných alebo budúcich harmonizačných právnych predpisoch Únie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom. Zodpovedajúce ustanovenia tohto nariadenia by sa preto nemali uplatňovať na oblasti, na ktoré sa vzťahujú takéto konkrétne ustanovenia, napríklad ustanovenia stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 o zdravotníckych pomôckach a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro.
(9)Zodpovednosť za presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie by mala prislúchať členským štátom, ktorých orgány dohľadu nad trhom by mali mať povinnosť zabezpečiť plné dodržiavanie týchto právnych predpisov. Členské štáty by preto mali zaviesť systematické prístupy na zaistenie účinnosti dohľadu nad trhom a ďalších činností v oblasti presadzovania.
(10)Niektoré vymedzenia pojmov aktuálne stanovené v nariadení (ES) č. 765/2008 by sa mali zosúladiť s vymedzeniami pojmov stanovenými v iných aktoch Únie a mali by prípadne zohľadňovať štruktúru moderných dodávateľských reťazcov.
(11)Od hospodárskych subjektov v celom dodávateľskom reťazci by sa malo očakávať, že budú pri uvádzaní výrobkov na trh alebo ich sprístupňovaní na trhu konať zodpovedne a v plnom súlade s platnými právnymi požiadavkami s cieľom zabezpečiť súlad s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa týkajú výrobkov. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté povinnosti zodpovedajúce úlohe každého hospodárskeho subjektu v rámci dodávateľského a distribučného procesu podľa konkrétnych ustanovení uvedených v harmonizačných právnych predpisoch Únie, pričom výrobca si zachováva konečnú zodpovednosť za súlad výrobku s požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Únie.
(12)Moderné dodávateľské reťazce zahŕňajú široké spektrum hospodárskych subjektov, ktoré by mali všetky podliehať presadzovaniu harmonizačných právnych predpisov Únie, pričom by sa mala náležite zohľadniť ich príslušná úloha v dodávateľskom reťazci a miera, ktorou prispievajú k sprístupňovaniu výrobkov na trhu Únie. Preto treba, aby sa toto nariadenie uplatňovalo na hospodárske subjekty, ktorých sa priamo týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009, nariadenie (ES) č. 1223/2009, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369, nariadenie (EÚ) 2017/745 a nariadenie (EÚ) 2017/746, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ.
(13)Rozvoj elektronického obchodu je do veľkej miery spôsobený aj rastúcim počtom poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti – zvyčajne prostredníctvom platforiem a za odmenu –, ktorí poskytujú sprostredkovateľské služby spočívajúce v uchovávaní obsahu tretích strán bez toho, aby mali akúkoľvek kontrolu nad týmto obsahom; nekonajú teda v mene hospodárskeho subjektu. Odstránením obsahu týkajúceho sa nevyhovujúcich výrobkov alebo, ak ho nemožno odstrániť, blokovaním prístupu k nevyhovujúcim výrobkom, ktoré sú ponúkané prostredníctvom ich služieb, by nemali byť dotknuté pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES. Poskytovateľom služieb by sa najmä nemala uložiť žiadna všeobecná povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo uchovávajú, ani by sa im nemala uložiť všeobecná povinnosť aktívne zisťovať fakty alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť. Okrem toho by poskytovatelia hostingových služieb nemali byť braní na zodpovednosť, ak skutočne nevedia o nezákonnej činnosti alebo nezákonných informáciách a nie sú si vedomí faktov alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo nezákonné informácie.
(14)Spravodlivejší jednotný trh by mal všetkým hospodárskym subjektom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a ochranu pred nekalou súťažou. Na tento účel treba posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Dobrá spolupráca medzi výrobcami a orgánmi dohľadu nad trhom je ústredným prvkom, ktorý v súvislosti s výrobkom umožňuje okamžitý zásah a nápravné opatrenia. Dôležité je, aby bola v Únii usadená kontaktná osoba, na ktorú sa budú môcť orgány dohľadu nad trhom obrátiť v prípade otázok týkajúcich sa súladu výrobku s harmonizačnými právnymi predpismi Únie. Osobou zodpovednou za poskytovanie takýchto informácií o súlade by mal byť výrobca, dovozca alebo iná osoba určená výrobcom na tento účel, napríklad iný hospodársky subjekt. Osoba zodpovedná za informácie o súlade, ktorá je usadená v Únii, zohráva pre orgány dohľadu nad trhom zásadnú úlohu ako kontaktná osoba usadená v Únii a v prospech spotrebiteľov, zamestnancov a podnikov v rámci Únie včas plní konkrétne úlohy so zámerom zabezpečiť súlad výrobkov s požiadavkami harmonizačných právnych predpisov Únie. Ustanovenia uvedené v tomto nariadení, podľa ktorých musí byť osoba zodpovedná za informácie o súlade usadená v Únii, by sa nemali uplatňovať vtedy, keď sa rovnaký výsledok účinne dosahuje konkrétnymi požiadavkami stanovenými v niektorých právnych nástrojoch týkajúcich sa výrobkov, najmä v článku 4
nariadenia (ES) č. 1223/2009
, článku 15 nariadenia (EÚ) 2017/745 a článku 15 nariadenia (EÚ) 2017/746.
(15)Členské štáty by mali hospodárskym subjektom poskytovať pomoc, či už formou informácií o platných harmonizačných právnych predpisoch Únie prostredníctvom kontaktných miest pre výrobky zriadených podľa nariadenia (EÚ) [Reference to new Regulation on mutual recognition to be inserted] alebo formou usmernenia o platných harmonizačných právnych predpisoch Únie poskytnutého orgánom dohľadu nad trhom v rámci partnerských dohôd o súlade. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť vychádzať z existujúcej spolupráce so zainteresovanými stranami a malo by sa im umožniť uzatvárať memorandá o porozumení so zainteresovanými stranami s cieľom podporovať súlad alebo zisťovať nesúlad, pokiaľ ide o kategórie výrobku v danej geografickej oblasti.
(16)Členské štáty by mali určiť svoje vlastné orgány dohľadu nad trhom. Aby sa uľahčila pomoc a spolupráca v administratívnej oblasti, mali by členské štáty určiť aj jednotný úrad pre spoluprácu. Úrady pre spoluprácu by mali zaisťovať koordináciu činností v oblasti presadzovania predpisov a dohľadu nad trhom, ako aj komunikáciu s orgánmi dohľadu nad trhom z ostatných členských štátov a s Komisiou.
(17)Treba zriadiť sieť Únie pre súlad výrobkov, pre ktorú bude podporovať Komisia a ktorá bude zameraná na koordináciu a uľahčovanie vykonávania spoločných činností členských štátov v oblasti presadzovania, ako sú napríklad spoločné vyšetrovania. Táto štruktúra administratívnej podpory by mala umožniť združovanie zdrojov a udržiavanie komunikačného a informačného systému medzi členskými štátmi a Komisiou a tým pomáhať posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a odrádzať od ich porušovania.
(18)Činnosti v oblasti dohľadu nad trhom by mali byť dôkladné a účinné, aby sa zaistilo správne uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie. Keďže kontroly môžu pre hospodárske subjekty predstavovať záťaž, orgány dohľadu nad trhom by mali organizovať a vykonávať kontrolné činnosti tak, aby pritom zohľadnili ich záujmy a uvedenú záťaž obmedzili do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vykonanie účinných a efektívnych kontrol. Príslušné orgány členského štátu by ďalej mali rovnako starostlivo vykonávať činnosti v oblasti dohľadu nad trhom, a to bez ohľadu na to, či sa nesúlad daného výrobku týka územia daného členského štátu, alebo či môže mať vplyv na trh iného členského štátu.
(19)S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie by orgány dohľadu nad trhom mali disponovať spoločným súborom právomocí v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ktoré umožňujú rozšíriť spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a účinnejšie odrádzať tie hospodárske subjekty, ktoré zámerne porušujú harmonizačné právne predpisy Únie. Tieto právomoci by mali byť dostatočne rozsiahle na to, aby umožňovali riešenie problémov v oblasti presadzovania harmonizačných predpisov Únie, ako aj výziev v elektronickom obchode a digitálnom prostredí, a mali by hospodárskym subjektom brániť vo využívaní nedostatkov v systéme presadzovania presídlením sa do členských štátov, ktorých orgány dohľadu nad trhom nemajú k dispozícii nástroje na riešenie protiprávnych praktík. Tieto právomoci by mali najmä zabezpečovať možnosť vzájomnej výmeny informácií a dôkazov medzi príslušnými orgánmi, tak aby sa presadzovanie mohlo uskutočňovať vo všetkých členských štátoch rovnako.
(20)Týmto nariadením by nemala byť dotknutá sloboda členských štátov vybrať si systém presadzovania, ktorý považujú za vhodný. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či ich orgány dohľadu nad trhom môžu viesť vyšetrovanie a vykonávať presadzovanie priamo na základe vlastnej kompetencie alebo tým, že sa obrátia na príslušné súdy.
(21)Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť začať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy, ak sa dozvedia, že na trh boli uvedené nevyhovujúce výrobky.
(22)Orgány dohľadu nad trhom by mali mať prístup k všetkým potrebným dôkazom, údajom a informáciám týkajúcim sa predmetu vyšetrovania, aby mohli zistiť, či došlo k porušeniu platných harmonizačných právnych predpisov Únie, a najmä určiť zodpovedný hospodársky subjekt bez ohľadu na to, kto je držiteľom predmetných dôkazov, informácií alebo údajov, a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú a v akom formáte sa uchovávajú. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť požiadať tretie strany v digitálnom hodnotovom reťazci, aby im poskytli všetky potrebné dôkazy, údaje a informácie.
(23)Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť vykonávať potrebné kontroly na mieste a mali by mať právomoc vstupovať do priestorov, na pozemky alebo do dopravných prostriedkov, ktoré dotknutý hospodársky subjekt používa na účely spojené s jeho obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou.
(24)Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť vyžadovať od ktoréhokoľvek zástupcu príslušného hospodárskeho subjektu alebo člena jeho personálu, aby poskytol vysvetlenie k faktom, informáciám alebo dokumentom vzťahujúcim sa na predmet inšpekcie a zaznamenať odpovede, ktoré im tento zástupca alebo zamestnanec poskytol.
(25)Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť kontrolovať súlad výrobkov, ktoré sa majú sprístupniť na trhu, s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a získavať dôkazy o nesúlade. Mali by mať preto právomoc vykonávať kontrolné nákupy a, ak sa dôkazy nedajú získať inou cestou, nakupovať výrobky pod utajenou identitou.
(26)Najmä v digitálnom prostredí by mali mať orgány dohľadu nad trhom možnosť rýchlo a účinne ukončiť nesúlad, predovšetkým ak hospodársky subjekt predávajúci výrobok utajuje svoju identitu alebo sťahuje svoje sídlo v rámci Únie alebo do tretej krajiny, aby sa vyhol presadzovaniu predpisov. V prípadoch, keď je v dôsledku nesúladu koncoví používatelia vystavení riziku vážnej a nenapraviteľnej ujmy a ak nie sú dostupné žiadne iné prostriedky na to, aby sa predišlo vzniku takejto ujmy alebo aby sa takáto ujma zmiernila, by orgány dohľadu nad trhom mali mať možnosť prijať dočasné opatrenia vrátane, v prípade potreby, pozastavenia webového sídla, služby alebo účtu, či pozastavenia presne stanoveného názvu domény na určitý čas, v súlade so zásadami stanovenými v smernici 2000/31/ES. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať okrem toho právomoc ukončiť prevádzkovanie webového sídla, služby, účtu alebo ich časti, vymazať presne stanovený názov domény alebo to vyžadovať od poskytovateľa služieb, ktorý je treťou stranou.
(27)Orgány dohľadu nad trhom konajú v záujme hospodárskych subjektov, koncových používateľov a širokej verejnosti tak, aby primeranými opatreniami na presadzovanie predpisov zaistili konzistentné udržiavanie a ochranu verejných záujmov stanovených v harmonizačných právnych predpisoch Únie a aby primeranými kontrolami zabezpečili súlad s týmito právnymi predpismi v celom dodávateľskom reťazci. Na základe toho by sa mali orgány dohľadu nad trhom zodpovedať hospodárskym subjektom, koncovým používateľom a širokej verejnosti, pokiaľ ide o efektívnosť a účinnosť činností, ktoré vykonávajú. Mali by sprístupňovať informácie o organizovaní a vykonávaní svojich činností vrátane kontrol a pravidelne uverejňovať informácie o vykonávaných činnostiach a ich výsledkoch. Za určitých podmienok by takisto mali byť oprávnené uverejňovať alebo sprístupňovať informácie o plnení požiadaviek právnych predpisov jednotlivými hospodárskymi subjektmi, ktoré sú založené na výsledkoch kontrol v rámci dohľadu nad trhom.
(28)Hospodárske subjekty by mali v plnej miere spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom a ďalšími príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť bezproblémový výkon činností dohľadu nad trhom a umožniť orgánom, aby si plnili svoje úlohy.
(29)Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté fungovanie systému RAPEX v súlade so smernicou 2001/95/ES a nariadením (ES) č. 765/2008.
(30)Týmto nariadením by nemal byť dotknutý postup v súvislosti s ochrannou doložkou stanovený v odvetvových harmonizačných právnych predpisoch Únie podľa článku 114 ods. 10 zmluvy. S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany v celej Únii by členské štáty mali byť oprávnené prijímať obmedzujúce opatrenia vo vzťahu k výrobkom predstavujúcim riziko pre zdravie a bezpečnosť alebo iným aspektom ochrany verejného záujmu. Mali by mať takisto povinnosť oznamovať dané opatrenia ostatným členským štátom a Komisii, vďaka čomu by Komisia mala možnosť zaujať v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu stanovisko k vnútroštátnym opatreniam, ktoré obmedzujú voľný pohyb výrobkov.
(31)Na informácie vymieňané medzi orgánmi dohľadu nad trhom a na použitie dôkazov a zistení z vyšetrovaní by sa mali vzťahovať najprísnejšie záruky dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva. S informáciami by sa malo nakladať v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k ohrozeniu vyšetrovaní a poškodeniu dobrého mena hospodárskeho subjektu.
(32)Ak je na účely tohto nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, toto spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane osobných údajov. Na každé spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 alebo prípadne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001.
(33)Aby sa zabezpečila spoľahlivosť a konzistentnosť testovania v celej Únii v rámci dohľadu nad trhom, Komisia by mala určiť testovacie strediská Únie. Na výmenu výsledkov testov v rámci Únie by sa okrem toho mal vyvinúť komplexnejší informačný systém, aby sa predišlo zbytočnému zdvojeniu a aby sa na úrovni Únie zabezpečil vyšší stupeň konzistentnosti.
(34)Laboratóriá, ktoré Komisia určí ako testovacie strediská Únie, by mali mať odborné znalosti, vybavenie, infraštruktúru a zamestnancov na plnenie úloh podľa najvyšších štandardov. V záujme zaistenia správnych a spoľahlivých výsledkov by mali byť testovacie strediská Únie akreditované podľa príslušných harmonizačných noriem Únie. Akreditáciu by mal vykonávať vnútroštátny akreditačný orgán pôsobiaci v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008.
(35)Členské štáty by mali mať povinnosť zabezpečiť, aby boli vždy k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na to, aby boli orgány dohľadu nad trhom náležité vybavené z personálneho a materiálneho hľadiska. Efektívny dohľad nad trhom je z hľadiska zdrojov náročný, a preto by sa mali zabezpečiť stabilné zdroje na takej úrovni, ktorá bude v každom okamihu zodpovedať potrebám v oblasti presadzovania. Financovanie z verejných zdrojov by preto malo byť doplnené výberom poplatkov, aby sa pokryli náklady, ktoré vznikajú pri vykonávaní činností dohľadu nad trhom v súvislosti nevyhovujúcimi výrobkami, pričom by sa malo náležite zohľadniť, ako hospodársky subjekt do daného času plnil požiadavky právnych predpisov.
(36)Financovanie činností dohľadu nad trhom prostredníctvom poplatkov vyberaných od hospodárskych subjektov by malo byť plne transparentné, aby mohli občania a podniky porozumieť metóde a údajom použitým na stanovenie poplatkov a aby boli informovaní o použití príjmov z poplatkov.
(37)Je vhodné, aby členské štáty určili orgány, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov, ako aj všetky ostatné orgány, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedné za kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie.
(38)Účinným spôsobom, ako zaistiť, aby nebezpečné alebo nevyhovujúce výrobky neboli uvedené na trh Únie, by bolo odhaľovať takéto výrobky pred ich prepustením do voľného obehu. Colné orgány, ktoré sú orgánmi zodpovednými za kontrolu výrobkov vstupujúcich na colné územie Únie, majú úplný prehľad o obchodných tokoch prekračujúcich vonkajšie hranice a mali by mať preto povinnosť vykonávať primerané kontroly na základe posúdenia rizika a prispievať tak k bezpečnejšiemu trhu. Jednotné presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov možno dosiahnuť len systematickou spoluprácou a výmenou informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi. Orgány dohľadu nad trhom by mali týmto orgánom s dostatočným predstihom poskytnúť všetky potrebné informácie o nevyhovujúcich výrobkoch alebo informácie o hospodárskych subjektoch, v prípade ktorých sa zistilo vysoké riziko nesúladu. Colné orgány by zase mali včas informovať orgány dohľadu nad trhom o prepustení výrobkov do voľného obehu a výsledkoch kontrol, ak sú takéto informácie relevantné pre výkon harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Ak sa Komisia navyše dozvie o vážnom riziku, ktoré predstavuje dovezený výrobok, mala by o týchto rizikách informovať členské štáty, aby sa zabezpečili koordinované a účinnejšie kontroly súladu a presadzovania na miestach prvého vstupu do Únie.
(39)V záujme podpory colných orgánov a orgánov dohľadu nad trhom pri plnení úloh súvisiacich s kontrolami výrobkov vstupujúcich na colné územie Únie, by sa malo výrobkom, ktoré schválený hospodársky subjekt vymedzený v článku 38 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 navrhol do voľného obehu, udeliť priaznivejšie zaobchádzanie, dokým nebude zavedený postup výmeny informácií o statuse schválených hospodárskych subjektov a plnení požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov z ich strany. Takýto prístup by mal umožniť cielenejšie kontroly výrobkov prepúšťaných do voľného obehu, a to na základe rizika.
(40)Komisia by mala mať možnosť vymieňať si informácie týkajúce sa dohľadu na trhom s regulačnými orgánmi tretích krajín alebo medzinárodnými organizáciami, a to s cieľom zabezpečiť súlad ich výrobkov vyvážaných na trh Únie.
(41)V tejto súvislosti treba zachovať a ďalej rozvíjať existujúci informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS). Na účely zberu informácií o presadzovaní harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov by sa mal tento systém aktualizovať a mal by byť prístupný Komisii, jednotným úradom pre spoluprácu a orgánom dohľadu nad trhom, ako aj širokej verejnosti prostredníctvom verejného rozhrania. Okrem toho by sa malo vyvinúť elektronické rozhranie umožňujúce účinnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi colnými systémami a orgánmi dohľadu nad trhom.
(42)Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia vzhľadom na ciele, ktoré sleduje. Podľa bodu 22 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by malo hodnotenie založené na efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote poskytovať základ pre hodnotenia vplyvu možností ďalších opatrení.
(43)Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.
(44)Rôznorodosť sankcií v celej Únii je jedným z hlavných dôvodov nedostatočných odradzujúcich účinkov a nerovnakej ochrany. Pravidlá týkajúce sa stanovovania sankcií vrátane peňažných sankcií patria do vnútroštátnej právomoci a mali by sa preto stanoviť vo vnútroštátnych právnych predpisoch. V záujme dosiahnutia jednotných a skutočne odradzujúcich účinkov v celej Únii, by sa však mali zaviesť spoločné kritériá a usmerňujúce zásady na stanovenie výšky sankcií. Aby sa predišlo slabým miestam, ktoré by mohli zvádzať k taktizovaniu pri výbere jurisdikcie, je nevyhnutné vymedziť súbor kritérií na stanovenie účinnej, primeranej a odradzujúcej výšky sankcií v celej Únii, najmä vo vzťahu k správaniu hospodárskych subjektov v minulosti, ich spolupráci počas vyšetrovania vedeného orgánmi dohľadu nad trhom a stupňu ujmy.
(45)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o postupy určovania testovacích stredísk Únie, postup podávania žiadostí o informácie a žiadostí o opatrenia na presadzovanie, štatistické údaje týkajúce sa kontrol vykonávaných colnými orgánmi s ohľadom na výrobky podliehajúce harmonizačným právnym predpisom Únie, údaje, ktoré sa majú vymieňať, a postup, ktorým sa treba riadiť pri výmene informácií o statuse schválených hospodárskych subjektov medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom, podrobné informácie o opatreniach na zavedenie informačného a komunikačného systému a údaje týkajúce sa umiestnenia výrobkov do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“, ktoré zasielajú colné orgány, a vykonávanie systému kontrol výrobkov pred vývozom vrátane vzoru osvedčení o zhode alebo osvedčení o overení, ktoré sa majú použiť. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
(46)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zaistiť, aby výrobky uvádzané na trh Únie spĺňali požiadavky harmonizačných právnych predpisov Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na potrebu veľmi vysokého stupňa spolupráce, interakcie a zosúladenia opatrení všetkých príslušných orgánov vo všetkých členských štátoch, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
(47)Nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Toto nariadenie sa preto musí vykladať a uplatňovať s ohľadom na tieto práva a zásady. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie ochrany spotrebiteľa, slobody podnikania, slobody prejavu a práva na informácie, práva vlastniť majetok a práva na ochranu osobných údajov,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Kapitola I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Predmet úpravy
V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá a postupy, pokiaľ ide o poskytovanie informácií o súlade určitých výrobkov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Únie, ktorými sa harmonizujú podmienky uvádzania týchto výrobkov na trh. Vytvára sa ním rámec pre spoluprácu s hospodárskymi subjektmi vo vzťahu k takýmto výrobkom.
Takisto sa v ňom stanovuje rámec dohľadu nad trhom s takýmito výrobkami, aby sa zabezpečilo, že tieto výrobky spĺňajú požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ako je zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana spotrebiteľov, ochrana a bezpečnosť životného prostredia.
V tomto nariadení sa takisto stanovuje rámec pre kontroly takýchto výrobkov vstupujúcich na trh Únie.
Článok 2
Rozsah pôsobnosti
1.Toto nariadenie sa vzťahuje na všetky výrobky, ktoré podliehajú harmonizačným právnym predpisom Únie uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu („harmonizačné právne predpisy Únie“).
2.Všetky ustanovenia tohto nariadenia sa uplatňujú iba vtedy, ak v harmonizačných právnych predpisoch Únie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, ktoré konkrétnejšie upravujú jednotlivé aspekty dohľadu nad trhom a presadzovania.
3. Uplatňovanie tohto nariadenia nebráni orgánom dohľadu nad trhom v prijímaní konkrétnejších opatrení, ako je uvedené v smernici 2001/95/ES.
4.Týmto nariadením nie sú dotknuté články 12, 13, 14 a 15 smernice 2000/31/ES.
Článok 3
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;
2.„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;
3.„dohľad nad trhom“ sú činnosti, ktoré vykonávajú orgány dohľadu nad trhom, a opatrenia, ktoré prijímajú s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali požiadavky uvedené v harmonizačných právnych predpisoch Únie a neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani akékoľvek iné aspekty ochrany verejného záujmu;
4.„orgán dohľadu nad trhom“ je orgán určený členským štátom podľa článku 11 ako orgán dohľadu nad trhom na území daného členského štátu;
5.„dožadujúci orgán“ je orgán dohľadu nad trhom, ktorý podá žiadosť o vzájomnú pomoc;
6.„dožiadaný orgán“ je orgán dohľadu nad trhom, ktorému bola predložená žiadosť o vzájomnú pomoc;
7.„nesúlad“ je každé nedodržanie niektorej z požiadaviek uvedených v harmonizačných právnych predpisoch Únie, ktoré sa vzťahujú na predmetný výrobok;
8. „výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo si výrobok dáva navrhnúť alebo vyrobiť a predáva ho pod svojím obchodným menom alebo pod svojou obchodnou značkou;
9.„dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza na trh Únie výrobok z tretej krajiny;
10.„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;
11. „splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá od výrobcu dostala písomné splnomocnenie konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách vo vzťahu k povinnostiam výrobcu podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie;
12.„hospodársky subjekt“ je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca alebo distribútor vrátane:
a)všetkých hospodárskych subjektov uvedených v smerniciach 2006/66/ES, 2009/48/ES, 2010/35/EÚ, 2013/29/EÚ, 2013/53/EÚ, 2014/28/EÚ, 2014/29/EÚ, 2014/30/EÚ, 2014/31/EÚ, 2014/32/EÚ, 2014/33/EÚ, 2014/34/EÚ, 2014/35/EÚ, 2014/53/EÚ, 2014/68/EÚ, 2014/90/EÚ, nariadeniach (EÚ) č. 305/2011, (EÚ) 2016/424, (EÚ) 2016/425, (EÚ) 2016/426, (EÚ) 2017/745 a (EÚ) 2017/746;
b)subjektov vymedzených v nariadení (ES) č. 273/2004;
c)výrobcu výrobku a následného užívateľa vymedzených v každom prípade v nariadení (ES) č. 1907/2006 a nariadení (ES) č. 1272/2008;
d)súkromného dovozcu vymedzeného v smernici 2013/53/EÚ;
e)dodávateľa vymedzeného v smerniciach 2006/42/ES a 2014/33/EÚ;
f)dodávateľa a distribútora vymedzených v nariadení (ES) č. 1222/2009;
g)predávajúceho vymedzeného v nariadení (EÚ) 2017/1369;
h)akejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby usadenej v Únii a inej ako distribútor, ktorá skladuje, balí a prepravuje výrobky na trh Únie alebo v rámci neho;
13.„nápravné opatrenie“ je každé opatrenia prijaté hospodárskym subjektom s cieľom odstrániť nesúlad, a to vrátane opatrení zameraných na obmedzenie sprístupňovania výrobkov na trhu alebo zničenie výrobku, ktorý sa nachádza na trhu;
14.„dočasné opatrenie“ je každé dočasné opatrenie prijaté orgánom dohľadu nad trhom, ktorého cieľom je pozastaviť alebo obmedziť sprístupňovanie výrobkov na trhu pred konečným posúdením nesúladu bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek následne prijaté rozhodnutia;
15.„vážne riziko“ je každé vážne riziko vrátane vážneho rizika, ktorého účinky nie sú okamžité, vyžadujúce si rýchly zásah orgánov dohľadu nad trhom;
16.„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo je usadená v Únii, ktorej bol výrobok sprístupnený ako spotrebiteľovi, mimo výkonu akejkoľvek obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, alebo ako profesionálnemu koncovému používateľovi počas výkonu jeho priemyselnej alebo profesijnej činnosti;
17.„spätné prevzatie“ je každé opatrenie zamerané na dosiahnutie vrátenia výrobku, ktorý sa už sprístupnil koncovému používateľovi;
18.„stiahnutie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby bol výrobok, ktorý je v dodávateľskom reťazci, sprístupnený na trhu;
19.„colné orgány“ sú colné orgány vymedzené v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;
20.„prepustenie do voľného obehu“ je režim stanovený v článku 201 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;
21.„výrobky vstupujúce na trh Únie“ sú výrobky z tretích krajín, ktoré sú určené na uvedenie na trh Únie alebo ktoré sú určené na súkromné použitie alebo súkromnú spotrebu v rámci colného územia Únie a umiestnené do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“;
22.„schválený hospodársky subjekt“ je hospodársky subjekt, ktorý má status udelený podľa článku 38 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.
Kapitola II
Informácie o súlade
Článok 4
Osoba zodpovedná za informácie o súlade
1. Výrobok možno sprístupniť na trhu len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:
a)výrobca je usadený v Únii alebo v súvislosti s výrobkom existuje aspoň jeden z týchto subjektov:
i)
dovozca;
ii)
fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá má od výrobcu písomné splnomocnenie, v ktorom ju označuje za osobu zodpovednú za plnenie úloh uvedených v odseku 3 a v ktorom sa od nej požaduje plnenie týchto úloh v mene výrobcu;
b)totožnosť a kontaktné údaje výrobcu, dovozcu alebo inej osoby spĺňajúcej požiadavky písmena a) sú verejne dostupné v súlade s odsekom 4 a sú uvedené alebo identifikovateľné v súlade s odsekom 5.
2.Na účely tohto článku je „osoba zodpovedná za informácie o súlade“ osoba, či už výrobca, dovozca alebo iná osoba, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) vo vzťahu k výrobku, alebo, ak je dispozícii viacero takýchto osôb, ktorákoľvek spomedzi nich.
3.Osoba zodpovedná za informácie o súlade plní tieto úlohy:
a)ak sa v harmonizačných právnych predpisoch Únie uplatniteľných na výrobok požaduje vyhlásenie o zhode EÚ a informačná zložka o výrobku, uchováva toto vyhlásenie a informačnú zložku o výrobku, aby ich orgány dohľadu nad trhom mali k dispozícii počas obdobia, ktoré požadujú uvedené právne predpisy;
b)na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu nad trhom poskytuje tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody výrobku, a to v úradnom jazyku Únie určenom dotknutým členským štátom;
c)spolupracuje s orgánmi dohľadu nad trhom na ich žiadosť pri každom opatrení prijatom na odstránenie alebo, ak to nie je možné, zmiernenie rizík, ktoré výrobok predstavuje.
4. Výrobcovia zverejnia totožnosť a kontaktné údaje osoby zodpovednej za informácie o súlade týkajúce sa výrobku na svojom webovom sídle alebo, ak webové sídlo nemajú, akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré širokej verejnosti v Únii umožňujú ľahký a bezplatný prístup k týmto informáciám.
5.Totožnosť a kontaktné údaje osoby zodpovednej za informácie o súlade týkajúce sa výrobku sú uvedené alebo identifikovateľné v rámci informácií uvedených na výrobku, jeho obale, balíku alebo v sprievodnom dokumente.
6.Na účely odseku 1:
a)výrobcovia môžu určiť osobu podľa odseku 1 písm. a) bodu ii) bez ohľadu na to, či podľa harmonizačných právnych predpisov Únie, ktoré sa vzťahujú na výrobok, majú alebo nemajú právo alebo povinnosť vymenovať splnomocneného zástupcu;
b)ak má výrobca podľa harmonizačných právnych predpisov Únie takéto právo alebo povinnosť, vymenovanie splnomocneného zástupcu podľa uvedených právnych predpisov možno považovať za určenie na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) za predpokladu, že vymenovanie spĺňa požiadavky uvedeného odseku.
7.Tento článok sa neuplatňuje v prípade výrobku, na ktorý sa vzťahuje
nariadenie (ES) č. 1223/2009
, nariadenie (EÚ) 2017/745, nariadenie (EÚ) 2017/746 alebo nariadenie (EÚ) 2017/1369.
Článok 5
Vyhlásenie o zhode
Ak sa v harmonizačných právnych predpisoch Únie požaduje vyhotovenie vyhlásenia o zhode EÚ, výrobcovia toto vyhlásenie sprístupnia verejnosti na svojom webovom sídle alebo, ak webové sídlo nemajú, akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré širokej verejnosti v Únii umožňujú ľahký a bezplatný prístup k tomuto vyhláseniu.
Kapitola III
Pomoc hospodárskym subjektom a spolupráca s nimi
Článok 6
Informácie pre hospodárske subjekty
Kontaktné miesta pre výrobky uvedené v [nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008/nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)....] poskytujú hospodárskym subjektom, na ich žiadosť a bezplatne, informácie o harmonizačných právnych predpisoch Únie týkajúcich sa výrobku.
Článok 7
Partnerské dohody o súlade
1.Orgán dohľadu nad trhom môže uzavrieť partnerskú dohodu s hospodárskym subjektom usadeným na jeho území, v ktorej sa orgán zaviaže, že hospodárskemu subjektu poskytne poradenstvo a usmernenie v súvislosti s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa vzťahujú na výrobky, za ktoré hospodársky subjekt zodpovedá.
Dohoda sa netýka vykonávania úloh posudzovania zhody, ktorými sú na základe harmonizačných právnych predpisov Únie poverené notifikované orgány.
2.Ak orgán dohľadu nad trhom uzavrie partnerskú dohodu podľa odseku 1, uvedie túto skutočnosť v systéme uvedenom v článku 34 spolu s podrobnými informáciami o rozsahu pôsobnosti dohody, vlastným názvom a adresou a názvom a adresou hospodárskeho subjektu.
3.Ak orgán dohľadu nad trhom uzavrie partnerskú dohodu podľa odseku 1, ostatné orgány dohľadu nad trhom informujú tento orgán o každom dočasnom opatrení, ktoré prijali proti hospodárskemu subjektu, a každom nápravnom opatrení, ktoré prijal hospodársky subjekt, pokiaľ ide o súlad s platnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie.
4.Orgán dohľadu nad trhom, ktorý uzavrie partnerskú dohodu podľa odseku 1, môže hospodárskemu subjektu účtovať poplatky predstavujúce primerané náklady, ktoré orgánu vznikli pri plnení jeho úloh podľa odsekov 1 a 2.
Článok 8
Memorandá o porozumení so zainteresovanými stranami
1. Orgány dohľadu nad trhom môžu s podnikmi, organizáciami zastupujúcimi podniky alebo koncovými používateľmi uzavrieť memorandá o porozumení na účely vykonávania alebo financovania spoločných činností, ktorých cieľom je zistiť nesúlad alebo podporiť súlad v konkrétnych geografických oblastiach alebo s ohľadom na konkrétne kategórie výrobkov.
Príslušný orgán dohľadu nad trhom sprístupní memorandum širokej verejnosti a vloží ho do systému uvedeného v článku 34.
2.Orgán dohľadu nad trhom môže v rámci každého vyšetrovania, ktoré vedie vo veci nesúladu, použiť všetky informácie vyplývajúce z činností vykonávaných alebo financovaných druhými zmluvnými stranami memoranda o porozumení, ktoré s nimi uzavrel podľa odseku 1, ale len vtedy, ak bola predmetná činnosť vykonaná nezávisle, nestranne a bez zaujatosti.
3.Žiadna výmena informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom a podnikmi alebo organizáciami uvedenými v odseku 1 na účely prípravy memoranda o porozumení alebo vykonávania memoranda o porozumení, ktoré uzavreli podľa uvedeného odseku, sa nepovažuje za porušenie požiadaviek na zachovanie služobného tajomstva.
Článok 9
Uverejňovanie dobrovoľných opatrení
1. Komisia vyvinie a udržiava internetový portál, kde môžu hospodárske subjekty uverejňovať informácie o opatreniach, ktoré dobrovoľne prijali v súvislosti s výrobkom, ako je uvedené v smernici 2001/95/ES, alebo výrobkom, ktorý sprístupnili na trhu a ktorého riziká presahujú územie jedného členského štátu.
Internetový portál je prístupný koncovým používateľom a orgánom dohľadu nad trhom.
2. Ak sa hospodársky subjekt rozhodne uverejniť informácie na portáli uvedenom v odseku 1, zabezpečí, aby sa dal výrobok na základe uverejnených informácií presne identifikovať a aby boli riziká vysvetlené tak, že koncoví používatelia budú môcť posúdiť, aké opatrenia by pre nich bolo vhodné v reakcii na riziká prijať. Uverejnené informácie sa uvedú vo všetkých úradných jazykoch členských štátov, v ktorých boli výrobky sprístupnené na trhu, pričom hospodársky subjekt je zodpovedný za poskytnutie informácií a ich presnosť.
3.Uverejnením uvedeným v odseku 1 nie sú dotknuté žiadne povinnosti hospodárskych subjektov podľa platných harmonizačných právnych predpisov Únie alebo podľa smernice 2001/95/ES.
Kapitola IV
Organizácia a všeobecné zásady dohľadu nad trhom
Článok 10
Povinnosti orgánov dohľadu nad trhom v oblasti organizácie
1. Orgány dohľadu nad trhom zavedú vhodné mechanizmy na komunikáciu a koordináciu s ostatnými orgánmi dohľadu nad trhom.
2. V súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe, orgány dohľadu nad trhom zavedú tieto postupy:
a)postupy na riešenie sťažností alebo správ o otázkach týkajúcich sa rizík;
b)postupy na monitorovanie všetkých úrazov alebo každej ujmy na zdraví alebo v súvislosti s bezpečnosťou koncových používateľov, v prípade ktorých existuje podozrenie, že boli spôsobené týmito výrobkami;
c)postupy na overenie toho, či hospodárske subjekty prijali nápravné opatrenia, ktoré mali prijať;
d)postupy na zber a skúmanie vedeckých a technických poznatkov týkajúcich sa otázok bezpečnosti.
Článok 11
Orgány dohľadu nad trhom a jednotné úrady pre spoluprácu
1. Každý členský štát určí na svojom území jeden alebo viac orgánov dohľadu nad trhom. Prostredníctvom siete zriadenej podľa článku 31 oznámi Komisii a ostatným členským štátom orgány dohľadu nad trhom, ktoré určil, a oblasti pôsobnosti každého z týchto orgánov, pričom na to použije informačný a komunikačný systém uvedený v článku 34.
2.Každý členský štát určí jeden zo svojich orgánov dohľadu nad trhom alebo akýkoľvek iný príslušný orgán ako jednotný úrad pre spoluprácu.
3. Jednotný úrad pre spoluprácu členského štátu je zodpovedný za koordináciu činností presadzovania a dohľadu nad trhom, ktoré vykonávajú orgány dohľadu nad trhom určené týmto členským štátom.
4. Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány dohľadu nad trhom a jednotný úrad pre spoluprácu mali potrebné zdroje vrátane dostatočných rozpočtových a iných zdrojov, odborné znalosti, postupy a iné mechanizmy potrebné na riadne plnenie svojich úloh.
5. Ak na ich území pôsobí viac ako jeden orgán dohľadu nad trhom, členské štáty zabezpečia, aby sa príslušné úlohy týchto orgánov jasne vymedzili a aby tieto orgány v záujme účinného plnenia svojich úloh úzko spolupracovali.
Článok 12
Činnosti vykonávané orgánmi dohľadu nad trhom
1.Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje činnosti s cieľom zabezpečiť:
a)účinný dohľad nad trhom na svojom území, pokiaľ ide o všetky výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe;
b)prijímanie vhodných a primeraných dočasných opatrení týmito orgánmi a prijímanie vhodných a primeraných nápravných opatrení hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o súlad s uvedenými právnymi predpismi a týmto nariadením.
2.Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú v rámci svojich činností uvedených v odseku 1 kontroly na základe prístupu založeného na riziku, pričom zohľadňujú prinajmenšom tieto faktory:
a)identifikované riziká spojené s:
i)
výrobkom, ako je počet výrobkov na trhu a akékoľvek nebezpečenstvá spojené s týmto výrobkom;
ii)
činnosťami a opatreniami pod kontrolou hospodárskeho subjektu;
b)predchádzajúce plnenie požiadaviek právnych predpisov hospodárskym subjektom vrátane profilovania rizika a statusu schváleného hospodárskeho subjektu;
c)akékoľvek ďalšie informácie, ktoré by mohli naznačovať nesúlad vo vzťahu ku konkrétnemu výrobku.
3.Orgány dohľadu nad trhom zabezpečia stiahnutie výrobku z trhu alebo jeho spätné prevzatie alebo zákaz či obmedzenie sprístupnenia výrobku na trhu, ak je pri jeho používaní či už v súlade s jeho účelom určenia alebo za podmienok, ktoré možno odôvodnene predpokladať, a pri jeho riadnej montáži a údržbe, splnená jedna z týchto podmienok:
a)výrobok môže ohroziť zdravie alebo bezpečnosť koncových používateľov;
b)výrobok nespĺňa platné požiadavky podľa harmonizačných právnych predpisov Únie.
Ak sú výrobky stiahnuté, spätne prevzaté, zakázané alebo obmedzené, orgán dohľadu nad trhom zabezpečí, aby boli tieto skutočnosti náležite oznámené Komisii prostredníctvom siete zriadenej podľa článku 31, ostatným členským štátom a koncovým používateľom.
4.Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje činnosti s vysokým stupňom transparentnosti a sprístupňujú širokej verejnosti všetky informácie, ktoré pre ňu považujú za dôležité. Takisto zabezpečujú, aby sa do systému uvedeného v článku 34 vkladali tieto informácie:
a)typ, počet a výsledok kontrol, ktoré vykonali;
b)typ a počet prípadov nesúladu, ktoré zistili;
c)povaha dočasných opatrení, ktoré prijali proti hospodárskym subjektom, a nápravných opatrení, ktoré prijali hospodárske subjekty;
d)podrobné informácie o prípadoch nesúladu, v ktorých uložili sankcie.
5. Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje právomoci a plnia svoje úlohy nezávisle, nestranne a nezaujato.
Článok 13
Vnútroštátne stratégie dohľadu nad trhom
1. Každý členský štát prinajmenšom každé tri roky vypracuje vnútroštátnu stratégiu dohľadu nad trhom. Stratégia podporuje jednotný, komplexný a integrovaný prístup k dohľadu nad trhom a presadzovaniu harmonizačných právnych predpisov Únie na území daného členského štátu a zahŕňa všetky odvetvia a stupne dodávateľského reťazca výrobkov vrátane dovozu a digitálnych dodávateľských reťazcov.
2. Vnútroštátna stratégia dohľadu nad trhom zahŕňa prinajmenšom tieto prvky:
a)posúdenie výskytu nevyhovujúcich výrobkov, v rámci ktorého sa zohľadnia najmä kontroly založené na riziku uvedené v článku 12 ods. 2 a článku 26 ods. 3, a vývoja na trhu, ktorý môže ovplyvniť mieru nesúladu v daných kategóriách výrobkov;
b)oblasti označené za prioritné v súvislosti s presadzovaním harmonizačných právnych predpisov Únie;
c)opatrenia na presadzovanie plánované v záujme zníženia výskytu nesúladu v oblastiach označených za prioritné a prípadne aj minimálne úrovne kontrol, ktoré sa predpokladajú v prípade kategórií výrobkov s vysokou mierou nesúladu;
d)posúdenie účinného vykonávania a koordinácie činností dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia a prípadne určenie potrieb a opatrení v oblasti budovania kapacít;
e)posúdenie spolupráce s orgánmi dohľadu nad trhom v ostatných členských štátoch a prípadne spoločných opatrení;
f)program monitorovania na účely merania pokroku pri vykonávaní stratégie a overovania súladu s týmto nariadením.
3. Členské štáty svoju vnútroštátnu stratégiu dohľadu nad trhom oznamujú prostredníctvom systému uvedeného v článku 34.
Kapitola V
Právomoci a opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom
Článok 14
Právomoci a úlohy orgánov dohľadu nad trhom
1. Členské štáty udelia svojim orgánom dohľadu nad trhom právomoci v oblasti dohľadu nad trhom, vyšetrovania a presadzovania, ktoré sú potrebné na účely uplatňovania tohto nariadenia a harmonizačných právnych predpisov Únie stanovených v prílohe k tomuto nariadeniu.
2.Pri udeľovaní právomocí podľa odseku 1 vrátane právomoci vyžadovanej v odseku 3 môžu členské štáty stanoviť, že právomoc môže byť podľa potreby vykonávaná jedným z nasledujúcich spôsobov:
a)priamo orgánmi dohľadu nad trhom na základe ich vlastnej kompetencie;
b)obrátením sa na iné orgány verejnej moci;
c)podaním žiadosti na súdy, ktoré sú príslušné vydať rozhodnutie potrebné na schválenie vykonávania tejto právomoci.
3.Právomoci udelené orgánom dohľadu nad trhom podľa odseku 1 zahŕňajú prinajmenšom tieto právomoci:
a)právomoc požadovať od hospodárskych subjektov, aby poskytli informácie potrebné na stanovenie frekvencie kontrol podľa článku 15 vrátane informácií o počte výrobkov na trhu a činnostiach týchto subjektov;
b)právomoc vykonávať systémové audity organizácií hospodárskych subjektov vrátane auditov všetkých postupov, ktoré zaviedli s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením a s platnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie;
c)právomoc mať prístup k všetkým relevantným dokumentom, údajom alebo informáciám týkajúcim sa prípadu nesúladu, a to v akejkoľvek forme alebo formáte a bez ohľadu na pamäťové médium alebo miesto uloženia, na ktorom sú uložené;
d)právomoc požadovať od každého orgánu verejnej moci, subjektu alebo úradu v členskom štáte daného orgánu dohľadu nad trhom alebo od akejkoľvek fyzickej či právnickej osoby, aby poskytli všetky informácie, údaje alebo dokumenty v akejkoľvek forme alebo v akomkoľvek formáte a bez ohľadu na médium alebo miesto, na ktorom sú uložené, s cieľom umožniť orgánu dohľadu nad trhom vyšetriť, či došlo alebo dochádza k nesúladu, a zistiť podrobné informácie o takomto nesúlade, a to najmä informácie, údaje a dokumenty potrebné na účely určenia a sledovania finančných tokov a tokov údajov, zistenia totožnosti a kontaktných údajov osôb zapojených do finančných tokov a tokov údajov, zistenia údajov o bankových účtoch a vlastníctva webových sídiel;
e)právomoc uskutočňovať ktorúkoľvek z nasledujúcich činností alebo požiadať iný orgán verejnej moci, aby tak urobil, na účely vyšetrovania orgánom dohľadu nad trhom alebo na žiadosť dožadujúceho orgánu;
1.vykonávať kontroly na mieste vrátane právomoci vstupovať do všetkých priestorov, na všetky pozemky alebo do všetkých dopravných prostriedkov, ktoré dotknutý hospodársky subjekt používa na účely spojené s jeho obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, s cieľom preskúmať, zaistiť, urobiť alebo získať kópie informácií, údajov alebo dokumentov bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;
2.zapečatiť počas kontroly ktorékoľvek priestory alebo zaistiť akékoľvek informácie, údaje alebo dokumenty hospodárskeho subjektu, a to na nevyhnutný čas a v rozsahu potrebnom na účely vyšetrovania;
3. vyžadovať od ktoréhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca hospodárskeho subjektu, aby poskytol vysvetlenie k faktom, informáciám alebo dokumentom súvisiacim s predmetom kontroly a zaznamenať odpovede;
f)právomoc bezplatne odoberať vzorky výrobkov s cieľom odhaliť nesúlad a získať dôkazy;
g)právomoc vykonávať kontrolné nákupy výrobkov, a to i pod utajenou identitou, s cieľom odhaliť nesúlad a získať dôkazy;
h)právomoc prijímať dočasné opatrenia, ak nie sú k dispozícii žiadne iné účinné prostriedky, ktorými možno predísť vážnemu riziku, a to najmä dočasné opatrenia, ktorými sa poskytovateľom hostingových služieb uloží povinnosť odstrániť, znemožniť alebo obmedziť prístup k obsahu alebo pozastaviť či obmedziť prístup k webovému sídlu, službe alebo účtu, alebo ktorým sa registrom alebo registrátorom domén uloží povinnosť pozastaviť na určitý čas presne stanovený názov domény;
i)právomoc začať z vlastnej iniciatívy vyšetrovania alebo postupy na ukončenie nesúladu v rámci územia dotknutého členského štátu a prípadne uverejniť informácie o vyšetrovaní prostredníctvom systému uvedeného v článku 34;
j)právomoc vyžadovať od hospodárskeho subjektu, aby sa zaviazal odstrániť nesúlad;
k)právomoc zakázať sprístupnenie výrobkov na trhu alebo stiahnuť, spätne prevziať alebo zničiť výrobky, ak hospodárske subjekty neposkytnú informácie požadované orgánom dohľadu nad trhom na účely overenia súladu daných výrobkov a dokým tieto informácie neposkytnú;
l)právomoc ukladať hospodárskemu subjektu sankcie vrátane pokút alebo pravidelných penále za nesúlad s akýmkoľvek rozhodnutím, nariadením, dočasným opatrením alebo iným opatrením prijatým orgánom dohľadu nad trhom alebo za jeho nedodržanie;
m)právomoc nariadiť vrátenie zisku dosiahnutého v dôsledku nesúladu;
n)právomoc uverejňovať všetky konečné rozhodnutia, konečné opatrenia, záväzky hospodárskeho subjektu alebo rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia vrátane právomoci zverejniť totožnosť hospodárskeho subjektu, ktorý bol zodpovedný za nesúlad.
4.Orgány dohľadu nad trhom uverejňujú všetky záväzky, ktoré im dali hospodárske subjekty, podrobné informácie o všetkých nápravných opatreniach prijatých hospodárskymi subjektmi na ich území a podrobné informácie o všetkých dočasných opatreniach prijatých príslušným orgánom dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia.
5.Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje právomoci v súlade so zásadou primeranosti.
Článok 15
Opatrenia dohľadu nad trhom
1. Orgány dohľadu nad trhom v primeranom rozsahu vykonávajú náležité kontroly vlastností výrobkov, a to prostredníctvom kontrol dokumentácie a prípadne fyzických a laboratórnych kontrol na základe reprezentatívnej vzorky.
Pri rozhodovaní o tom, aké kontroly vykonať a v akom rozsahu, orgány dohľadu nad trhom zohľadňujú najmä zavedené zásady posudzovania rizika a sťažnosti.
Ak hospodárske subjekty predkladajú protokoly o testoch alebo osvedčenia potvrdzujúce zhodu ich výrobkov s harmonizačnými právnymi predpismi Únie vystavené akreditovaným orgánom posudzovania zhody, orgány dohľadu nad trhom takéto protokoly alebo osvedčenia náležite zohľadnia.
2. Orgány dohľadu nad trhom bezodkladne prijmú vhodné opatrenia s cieľom upozorniť koncových používateľov na svojom území na nebezpečenstvá, ktoré zistili v súvislosti s nejakým výrobkom, aby tak znížili riziko zranenia alebo inej ujmy.
Orgány spolupracujú s hospodárskymi subjektmi pri opatreniach, ktoré by mohli zabrániť vzniku rizík spôsobených výrobkami, ktoré tieto subjekty sprístupnili, alebo ktoré by mohli takéto riziká zmierniť.
3. Ak sa orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu rozhodnú stiahnuť z trhu výrobok vyrábaný v inom členskom štáte, bezodkladne o tom informujú dotknutý hospodársky subjekt.
Článok 16
Používanie informácií a služobné a obchodné tajomstvo
Orgány dohľadu nad trhom dodržiavajú zásadu dôvernosti informácií, ak je to potrebné v záujme ochrany služobného a obchodného tajomstva alebo osobných údajov podľa vnútroštátnych právnych predpisov, pričom však podliehajú požiadavke zverejniť čo najúplnejšie informácie, aby chránili záujmy koncových používateľov v Únii.
Článok 17
Obmedzujúce opatrenia
1. Každé opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie prijaté orgánmi dohľadu nad trhom podľa harmonizačných právnych predpisov Únie alebo tohto nariadenia s cieľom zakázať alebo obmedziť sprístupnenie výrobkov na trhu alebo stiahnuť, spätne prevziať či zničiť výrobky na trhu musí byť primerané a musí uvádzať presné dôvody, na ktorých je založené.
2. Všetky takéto opatrenia, rozhodnutia alebo nariadenia sa bezodkladne oznámia príslušnému hospodárskemu subjektu, ktorému sa zároveň poskytnú informácie o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii podľa právnych predpisov daného členského štátu, a o lehotách, ktoré sa vzťahujú na takéto opravné prostriedky.
3. Pred prijatím alebo vydaním opatrenia, rozhodnutia alebo nariadenia uvedeného v odseku 1 sa dotknutému hospodárskemu subjektu poskytne, v primeranom čase nie kratšom ako 10 dní, možnosť byť vypočutý, pokiaľ poskytnutiu tejto možnosti nebráni naliehavosť opatrenia, rozhodnutia alebo nariadenia na základe požiadaviek v oblasti zdravia alebo bezpečnosti alebo iných dôvodov súvisiacich s verejnými záujmami, na ktoré sa vzťahujú príslušné harmonizačné právne predpisy Únie.
Ak sa opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie prijme alebo vydá bez toho, aby hospodársky subjekt dostal možnosť byť vypočutý, túto možnosť dostane čo najskôr potom, pričom príslušný orgán opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie ihneď preskúma.
4. Orgán dohľadu nad trhom okamžite zruší každé opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie uvedené v odseku 1 alebo ho zmení, ak vie hospodársky subjekt preukázať, že prijal účinné nápravné opatrenie.
Článok 18
Výrobky, ktoré predstavujú vážne riziko
1. Orgány dohľadu nad trhom prijímajú opatrenia, pokiaľ ide o spätné prevzatie alebo stiahnutie výrobkov, ktoré predstavujú vážne riziko, alebo zákaz ich sprístupnenia na trhu. O takýchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu v súlade s článkom 19.
2. Rozhodnutie o tom, či výrobok predstavuje alebo nepredstavuje vážne riziko, vychádza z náležitého posúdenia rizika, pri ktorom sa zohľadní povaha nebezpečenstva a pravdepodobnosť jeho výskytu. Možnosť dosiahnutia vyššej úrovne bezpečnosti alebo dostupnosť iných výrobkov, s ktorými je spojené menšie riziko, nie je dôvodom na to, aby sa výrobok považoval za výrobok predstavujúci vážne riziko.
Článok 19
Výmena informácií – systém Únie na rýchlu výmenu informácií
1. Ak orgán dohľadu nad trhom prijme alebo zamýšľa prijať opatrenie v súlade s článkom 18 a usúdi, že dôvody na prijatie opatrenia alebo účinky opatrenia presahujú územie jeho členského štátu, bezodkladne oznámi toto opatrenie Komisii v súlade s odsekom 4 tohto článku. Takisto bezodkladne informuje Komisiu o zmene alebo zrušení každého takého opatrenia.
2. Ak sa výrobok predstavujúci vážne riziko sprístupnil na trhu, orgány dohľadu nad trhom oznámia Komisii všetky dobrovoľné opatrenia, ktoré prijal a oznámil hospodársky subjekt.
3. Informácie poskytnuté v súlade s odsekmi 1 a 2 zahŕňajú všetky dostupné podrobnosti, najmä údaje potrebné na identifikáciu výrobku, údaje o pôvode a dodávateľskom reťazci výrobku, súvisiacom riziku, povahe a trvaní prijatého vnútroštátneho opatrenia a o všetkých dobrovoľných opatreniach, ktoré prijali hospodárske subjekty.
4. Na účely odsekov 1, 2 a 3 sa používa systém dohľadu nad trhom a výmeny informácií stanovený v článku 12 smernice 2001/95/ES. Odseky 2, 3 a 4 článku 12 uvedenej smernice sa uplatňujú mutatis mutandis.
Článok 20
Testovacie strediská Únie
1.Komisia môže určiť testovacie strediská Únie pre konkrétne výrobky alebo konkrétnu kategóriu či skupinu výrobkov alebo pre konkrétne riziká spojené s kategóriou alebo skupinou výrobkov, ktoré sa sprístupňujú na trhu.
2.Testovacie strediská Únie uvedené v odseku 1 musia spĺňať tieto kritériá:
a)musia mať primerane kvalifikovaných zamestnancov, ktorí absolvovali náležitú odbornú prípravu v oblasti analytických techník používaných v oblasti ich pôsobnosti a ktorí majú primerané znalosti o normách a postupoch;
b)musia byť vybavené na vykonávanie úloh, ktoré im boli zverené na základe odseku 4;
c)musia konať vo verejnom záujme, a to nestranne a nezávisle;
d)musia v prípade potreby zaručiť dôverné zaobchádzanie s témami, výsledkami alebo oznámeniami;
e)musia byť akreditované v súlade s kapitolou II nariadenia (ES) č. 765/2008.
3.Ako testovacie stredisko Únie nemôže byť určený notifikovaný orgán ani akýkoľvek iný orgán posudzovania zhody určený podľa harmonizačných právnych predpisov Únie.
4.Testovacie strediská Únie vykonávajú v rámci svojej oblasti pôsobnosti prinajmenšom tieto úlohy:
a)vykonávajú testovanie výrobkov v súvislosti s činnosťami dohľadu nad trhom a vyšetrovaniami;
b)prispievajú k riešeniu sporov medzi orgánmi dohľadu nad trhom členských štátov, hospodárskymi subjektmi a orgánmi posudzovania zhody;
c)poskytujú nezávislé odborné alebo vedecké poradenstvo Komisii, a to aj prostredníctvom siete zriadenej podľa článku 31, a členským štátom;
d)vyvíjajú nové postupy a metódy analýzy;
e)postupujú informácie testovacím strediskám v členských štátoch a poskytujú školenia pre takéto testovacie strediská.
5. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví postupy určovania testovacích stredísk Únie. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 63.
Článok 21
Financovanie orgánov dohľadu nad trhom a pokrytie ich nákladov
1.Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad trhom na ich území mali dostatočné finančné prostriedky na riadne plnenie ich úloh.
2.Orgány dohľadu nad trhom môžu hospodárskym subjektom účtovať správne poplatky v súvislosti s prípadmi nesúladu, ktorých sa tieto subjekty dopustili, aby mohli pokryť náklady na svoje činnosti vo vzťahu k týmto prípadom nesúladu. Tieto náklady môžu zahŕňať náklady na vykonávanie testovania na účely posúdenia rizika, náklady na prijatie opatrení v súlade s článkom 30 ods. 1 a 2 a náklady na ich činnosti vo vzťahu k výrobkom, v prípade ktorých sa zistí nesúlad a na ktoré sa pred prepustením do voľného obehu vzťahujú nápravné opatrenia.
Kapitola VI
Spolupráca a postup vzájomnej pomoci
Článok 22
Žiadosti o informácie
1. Na žiadosť dožadujúceho orgánu poskytne dožiadaný orgán všetky informácie, ktoré dožiadaný orgán považuje za relevantné pre to, aby mohol zistiť, či ide o nevyhovujúci výrobok, a zabezpečiť odstránenie nesúladu.
2. Dožiadaný orgán vykoná vhodné vyšetrovania alebo prijme akékoľvek iné vhodné opatrenia s cieľom získať požadované informácie. Tieto vyšetrovania sa v prípade potreby uskutočnia s pomocou iných orgánov dohľadu nad trhom.
3. Na žiadosť dožadujúceho orgánu môže dožiadaný orgán povoliť, aby úradníkov dožiadaného orgánu v priebehu vyšetrovania sprevádzali úradníci dožadujúceho orgánu.
4. Dožiadaný orgán odpovie na žiadosť podľa odseku 1 použitím postupu a v rámci lehôt, ktoré Komisia stanoví na základe odseku 5.
5. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví lehoty, štandardné formuláre a ďalšie podrobnosti postupu, ktorý sa má použiť na predkladanie žiadostí o informácie podľa odseku 1 a odpovedanie na ne. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 63.
Článok 23
Žiadosti o opatrenia na presadzovanie
1. Na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán bezodkladne prijme všetky potrebné opatrenia na presadzovanie, aby odstránil nesúlad, pričom uplatní právomoci, ktoré mu boli udelené podľa tohto nariadenia.
2.Dožiadaný orgán určí vhodné opatrenia na presadzovanie potrebné na odstránenie nesúladu. Opatrenia na presadzovanie sa v prípade potreby stanovia a vykonajú s pomocou iných orgánov verejnej moci.
3. Dožiadaný orgán pravidelne a bez zbytočného odkladu informuje dožadujúci orgán o opatreniach uvedených v odseku 2, ktoré sa prijali alebo sa majú prijať, a konzultuje s ním tieto opatrenia.
Dožiadaný orgán bezodkladne informuje dožadujúci orgán, orgány dohľadu nad trhom iných členských štátov a Komisiu o opatreniach, ktoré prijal, a o ich účinku na dotknutý prípad nesúladu. Takéto informácie poskytne prostredníctvom systému uvedeného v článku 34, pričom uvedie prinajmenšom tieto informácie:
a)či boli uložené dočasné opatrenia;
b)či bol nesúlad odstránený;
c)či boli uložené sankcie, a ak áno, aké;
d)či sa zrealizovali ďalšie opatrenia prijaté dožiadaným orgánom alebo hospodárskym subjektom.
4. Dožiadaný orgán odpovie na žiadosť podľa odseku 1 použitím postupu a v rámci lehôt, ktoré Komisia stanoví na základe odseku 5.
5. Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví lehoty, štandardné formuláre a ďalšie podrobnosti postupov, ktoré sa majú použiť na predkladanie žiadostí o opatrenia na presadzovanie podľa odseku 1 a odpovedanie na ne. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 63.
Článok 24
Postup v prípade žiadostí o vzájomnú pomoc
1. Dožadujúci orgán poskytne v prípade žiadostí o vzájomnú pomoc podľa článku 22 alebo článku 23 dostatočné informácie, aby dožiadanému orgánu umožnil žiadosť splniť, a to vrátane všetkých potrebných dôkazov, ktoré možno získať iba v členskom štáte dožadujúceho orgánu.
2. Dožadujúci orgán zasiela žiadosti o vzájomnú pomoc podľa článku 22 alebo článku 23 jednotnému úradu pre spoluprácu členského štátu dožiadaného orgánu a pre informáciu aj jednotnému úradu pre spoluprácu členského štátu dožadujúceho orgánu. Jednotný úrad pre spoluprácu členského štátu dožiadaného orgánu bez zbytočného odkladu postúpi žiadosti zodpovedajúcemu príslušnému orgánu.
3. Žiadosti o vzájomnú pomoc podľa článku 22 alebo článku 23 sa podávajú a celá súvisiaca komunikácia prebieha prostredníctvom elektronických štandardných formulárov v rámci systému uvedeného v článku 34.
4. Na jazykoch, ktoré sa majú používať pri žiadostiach o vzájomnú pomoc podľa článku 22 alebo článku 23 a pri všetkej súvisiacej komunikácii, sa dohodnú dotknuté príslušné orgány.
5. Ak sa dotknuté príslušné orgány nedokážu dohodnúť na jazykoch, ktoré sa majú používať, žiadosti o vzájomnú pomoc podľa článku 22 alebo článku 23 sa zasielajú v úradnom jazyku členského štátu dožadujúceho orgánu a odpovede na takéto žiadosti sa zasielajú v úradnom jazyku členského štátu dožiadaného orgánu. Dožadujúci a dožiadaný orgán v takom prípade zabezpečia preklad žiadostí, odpovedí alebo iných dokumentov, ktoré od druhej strany dostanú.
6. Dožiadaný orgán odpovedá priamo dožadujúcemu orgánu, ako aj jednotným úradom pre spoluprácu členských štátov dožadujúceho aj dožiadaného orgánu.
Článok 25
Používanie dôkazov a zistení z vyšetrovania
1. Orgány dohľadu nad trhom môžu používať všetky informácie, dokumenty alebo overené kópie dokumentov, zistenia, vyjadrenia alebo akékoľvek iné informácie ako dôkazy na účely svojho vyšetrovania, a to bez ohľadu na formát, v ktorom, a médium, na ktorom sa uchovávajú.
2. Dôkazy uvedené v odseku 1, ktoré použije orgán dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte, sa bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek môžu použiť v rámci vyšetrovaní na overenie súladu výrobkov uskutočňovaných orgánmi dohľadu nad trhom v inom členskom štáte.
3.Výrobky, ktoré sa na základe rozhodnutia orgánu dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte považujú za nevyhovujúce, považujú za nevyhovujúce aj orgány dohľadu nad trhom v inom členskom štáte, pokiaľ hospodárske subjekty nevedia predložiť dôkazy svedčiace o opaku.
4.Rozhodnutia orgánu dohľadu nad trhom uvedené v odseku 3 sa uverejňujú v informačnom a komunikačnom systéme uvedenom v článku 34.
Kapitola VII
Výrobky vstupujúce na trh Únie
Článok 26
Kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie
1. Členské štáty určia colné orgány, jeden alebo viacero orgánov dohľadu nad trhom alebo akýkoľvek iný orgán na svojom území ako orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie.
Každý členský štát informuje Komisiu a ostatné členské štáty o orgánoch určených podľa prvého pododseku a o ich oblastiach pôsobnosti, a to prostredníctvom systému uvedeného v článku 34.
2.Orgány určené podľa odseku 1 majú potrebné právomoci a zdroje na riadne plnenie svojich úloh uvedených v danom odseku.
3.Výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie a ktoré sa majú umiestniť do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“, podliehajú kontrolám vykonávaným orgánmi určenými podľa odseku 1. Orgány vykonávajú uvedené kontroly na základe analýzy rizika v súlade s článkami 46 a 47 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.
4.Výrobky vstupujúce na trh Únie, ktoré musia na to, aby boli v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa na ne vzťahujú, prejsť ďalším spracovaním, sa umiestnia do náležitého colného režimu umožňujúceho takéto spracovanie.
5. Informácie týkajúce sa rizika si vymieňajú:
a)orgány určené podľa odseku 1, a to v súlade s článkom 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;
b)colné orgány, a to v súlade s článkom 46 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.
Ak majú colné orgány v prvom mieste vstupu v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie a ktoré sú dočasne uskladnené alebo umiestnené do iného colného režimu ako prepustenie do voľného obehu, dôvod domnievať sa, že tieto výrobky predstavujú riziko, postúpia všetky relevantné informácie príslušnému colnému orgánu určenia.
6. Orgány dohľadu nad trhom poskytnú orgánom určeným podľa odseku 1 informácie o kategóriách výrobkov alebo totožnosti hospodárskych subjektov, v prípade ktorých sa zistilo vyššie riziko nesúladu.
7.Do 31. marca každého roku členské štáty predložia Komisii štatistické údaje o kontrolách, ktoré v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka vykonali orgány určené podľa odseku 1 vo vzťahu k výrobkom, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, a to vrátane údajov o:
a)počte zásahov v oblasti kontrol takýchto výrobkov, a to aj vo veci bezpečnosti a súladu výrobkov;
b)počte prípadov oznámených orgánom dohľadu nad trhom;
c)výsledkoch kontrol takýchto výrobkov;
d)vlastnostiach všetkých nevyhovujúcich výrobkov.
Komisia každý rok do 30. júna vypracuje správu zahŕňajúcu informácie predložené členskými štátmi za predchádzajúci kalendárny rok. Správa sa uverejní v systéme uvedenom v článku 34.
8. Ak Komisia zaznamená vážne riziko, ktoré v niektorom členskom štáte predstavujú výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie a ktoré sú dovezené z tretej krajiny, odporučí dotknutému členskému štátu, aby prijal náležité opatrenia dohľadu nad trhom.
9.Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov ďalej spresní podrobnosti o údajoch, ktoré majú členské štáty predkladať podľa odseku 7. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 63.
Článok 27
Pozastavenie prepustenia do voľného obehu
1.Orgány určené podľa článku 26 ods. 1 pozastavia prepustenie výrobku do voľného obehu, ak sa v priebehu kontrol uvedených v článku 26 zistí, že:
a)k výrobku nie je priložená dokumentácia požadovaná v harmonizačných právnych predpisoch Únie, ktoré sa naň vzťahujú;
b)výrobok nie je označený v súlade s danými harmonizačnými právnymi predpismi Únie;
c)na výrobku je umiestnené označenie CE alebo iné označenie požadované v daných harmonizačných právnych predpisoch Únie, ktoré naň bolo umiestnené s cieľom nepravdivo alebo klamlivo informovať;
d)totožnosť a kontaktné údaje osoby zodpovednej za informácie o súlade výrobku nie sú uvedené alebo ich nie je možné identifikovať v súlade s článkom 4 ods. 5;
e)z akejkoľvek inej príčiny existuje dôvod domnievať sa, že výrobok nebude pri umiestňovaní na trh spĺňať požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie, ktoré sa naň vzťahujú, alebo že bude predstavovať vážne riziko.
2.Orgány určené podľa článku 26 ods. 1 okamžite informujú orgány dohľadu nad trhom o každom pozastavení prepustenia uvedenom v odseku 1.
3.Ak orgány dohľadu nad trhom majú dôvod domnievať sa, že výrobok nebude v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa naň vzťahujú, alebo bude predstavovať vážne riziko, požiadajú orgány určené podľa článku 26 ods. 1, aby pozastavili proces jeho prepustenia do voľného obehu.
4. Počas pozastavenia procesu prepustenia výrobku do voľného obehu sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú články 197, 198 a 199 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.
Článok 28
Prepustenie výrobkov
Ak bolo prepustenie výrobku do voľného obehu pozastavené v súlade s článkom 27, daný výrobok sa prepustí do voľného obehu, ak boli splnené všetky ostatné požiadavky a formality týkajúce sa takéhoto prepustenia a ak je splnená niektorá z týchto podmienok:
a)v priebehu piatich pracovných dní od pozastavenia orgány dohľadu nad trhom nepožiadali orgány určené podľa článku 26 ods. 1 o ponechanie pozastavenia v účinnosti;
b)orgány určené podľa článku 26 ods. 1 boli informované orgánmi dohľadu nad trhom, že existuje dôvod domnievať sa, že výrobok bude pri uvedení na trh v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa naň vzťahujú.
Výrobok prepustený do voľného obehu v súlade s písmenom a) sa nepovažuje za výrobok, ktorý je v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, len preto, že bol prepustený do voľného obehu.
Článok 29
Spolupráca so schválenými hospodárskymi subjektmi
1. Orgány dohľadu nad trhom sa prednostne zaoberajú výrobkami, ktoré na prepustenie do voľného obehu navrhol schválený hospodársky subjekt podľa článku 38 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 a ktorých prepustenie je pozastavené v súlade s článkom 28 ods. 1 tohto nariadenia.
2. Orgány dohľadu nad trhom môžu upozorniť colné orgány, aby na žiadosť schváleného hospodárskeho subjektu prepustili takéto výrobky do voľného obehu, za predpokladu, že boli splnené všetky ostatné požiadavky a formality týkajúce sa ich prepustenia.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 47 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, orgány dohľadu nad trhom môžu na žiadosť schváleného hospodárskeho subjektu vykonávať kontroly takýchto výrobkov na inom mieste, než je miesto, kde boli výrobky predložené colným orgánom.
3. Orgány dohľadu nad trhom a colné orgány si vymieňajú informácie o statuse schválených hospodárskych subjektov a o dodržiavaní požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov z ich strany.
4.Ak sa v priebehu kontrol opísaných v odseku 2 druhom pododseku zistí nesúlad, orgány dohľadu nad trhom pozastavia zvýhodnené zaobchádzanie stanovené v odseku 1 a odseku 2 prvom pododseku a uvedú podrobné informácie o nesúlade v systéme uvedenom v článku 34.
5. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví, aké údaje sa majú vymieňať a aký postup sa má dodržiavať pri výmene informácií medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom o statuse schválených hospodárskych subjektov a ich súlade s požiadavkami týkajúcimi sa bezpečnosti výrobkov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 63.
Článok 30
Odmietnutie prepustenia
1.Ak orgány dohľadu nad trhom dospejú k záveru, že výrobok predstavuje vážne riziko, prijmú opatrenia na to, aby zakázali uvedenie výrobku na trh, a požiadajú orgány určené podľa článku 26 ods. 1, aby ho neprepustili do voľného obehu. Zároveň tieto orgány požiadajú, aby v obchodnej faktúre priloženej k výrobku a vo všetkých ostatných relevantných sprievodných dokladoch, ako aj v systéme na spracúvanie colných údajov uviedli tento oznam:
„Nebezpečný výrobok – prepustenie do voľného obehu nepovolené – nariadenie [doplní sa odkaz na toto nariadenie]“.
Orgány dohľadu nad trhom túto informáciu okamžite vložia do systému uvedeného v článku 34.
2.Ak orgány dohľadu nad trhom dospejú k záveru, že výrobok sa nesmie uviesť na trh, pretože nie je v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa naň vzťahujú, prijmú opatrenia na to, aby zakázali uvedenie výrobku na trh a požiadajú orgány určené podľa článku 26 ods. 1, aby ho neprepustili do voľného obehu. Zároveň tieto orgány požiadajú, aby v obchodnej faktúre priloženej k výrobku a vo všetkých ostatných relevantných sprievodných dokladoch, ako aj v systéme na spracúvanie colných údajov uviedli tento oznam:
„Nevyhovujúci výrobok – prepustenie do voľného obehu nepovolené – nariadenie [doplní sa odkaz na toto nariadenie]“.
Orgány dohľadu nad trhom túto informáciu okamžite vložia do systému uvedeného v článku 34.
3.Keď sa výrobok uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 následne navrhne do iného colného režimu, ako je prepustenie do voľného obehu, a za predpokladu, že orgány dohľadu nad trhom nevznesú námietky, oznamy požadované v odseku 1 alebo odseku 2 sa za rovnakých podmienok, aké sú uvedené v danom odseku, uvedú aj v dokladoch používaných v spojení s daným režimom.
4. Orgány určené podľa článku 26 ods. 1 môžu zničiť alebo inak znefunkčniť výrobok, ktorý predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť koncových používateľov, ak sa dotknutý orgán domnieva, že to je potrebné a primerané. Náklady na takéto opatrenie znáša osoba navrhujúca výrobok na prepustenie do voľného obehu.
Zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňujú články 197, 198 a 199 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.
Kapitola VIII
Koordinované presadzovanie a medzinárodná spolupráca
Článok 31
Sieť Únie pre súlad výrobkov
Týmto sa zriaďuje sieť Únie pre súlad výrobkov („sieť“).
Článok 32
Zloženie siete Únie pre súlad výrobkov
1.Sieť pozostáva z rady Únie pre súlad výrobkov („rada EUPC“), skupín pre administratívnu koordináciu a zo sekretariátu.
2.Rada EUPC pozostáva z jedného zástupcu každého z jednotných úradov pre spoluprácu uvedených v článku 11 a z dvoch zástupcov Komisie a ich príslušných náhradníkov.
3. Komisia zriadi samostatné alebo spoločné skupiny pre administratívnu koordináciu pre všetky harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Každá skupina pre administratívnu koordináciu sa skladá zo zástupcov príslušných vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom a prípadne zo zástupcov jednotných úradov pre spoluprácu a zástupcov príslušných záujmových združení alebo združení spotrebiteľov.
4. Sekretariát pozostáva zo zamestnancov Komisie.
5. Komisia sa môže zúčastňovať na zasadnutiach skupín pre administratívnu koordináciu.
Článok 33
Úlohy v oblasti koordinovaného presadzovania
1. Komisia plní tieto úlohy:
a)prijíma pracovný program siete na základe návrhu sekretariátu a monitoruje jeho plnenie;
b)podporuje fungovanie kontaktných miest pre výrobky uvedených v článku 6;
c)koordinuje činnosti jednotných úradov pre spoluprácu uvedených v článku 11;
d)podporuje zriaďovanie a fungovanie testovacích stredísk Únie uvedených v článku 20;
e)uplatňuje nástroje medzinárodnej spolupráce uvedené v článku 35;
f)organizuje spoluprácu a účinnú výmenu informácií a najlepších postupov medzi orgánmi dohľadu nad trhom;
g)vyvíja a udržiava systém uvedený v článku 34 vrátane rozhrania s centrálnym elektronickým priečinkom EÚ uvedeným v odseku 4 daného článku a prostredníctvom tohto systému poskytuje informácie verejnosti;
h)organizuje zasadnutia rady EUPC a skupín pre administratívnu koordináciu uvedených v článku 32;
i)pomáha sieti vykonávať predbežné alebo doplnkové činnosti v súvislosti s vykonávaním činností dohľadu nad trhom spojených s uplatňovaním harmonizačných právnych predpisov Únie, ako sú napríklad štúdie, programy, hodnotenia, usmernenia, porovnávacie analýzy, vzájomné spoločné návštevy, výskumná práca, vývoj a údržba databáz, vzdelávacie činnosti, laboratórna činnosť, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a činnosti posudzovania zhody, a pripravuje kampane Únie v oblasti dohľadu nad trhom a podobné činnosti a pomáha pri ich realizácii;
j)organizuje partnerské preskúmania, spoločné školiace programy a uľahčuje výmeny pracovníkov medzi orgánmi dohľadu nad trhom a v prípade potreby aj s orgánmi dohľadu nad trhom z tretích krajín alebo s medzinárodnými organizáciami;
k)uskutočňuje činnosti v rámci programov technickej pomoci, spolupracuje s tretími krajinami a propaguje a posilňuje politiky a systémy Únie v oblasti dohľadu nad trhom medzi zainteresovanými stranami na úniovej a medzinárodnej úrovni;
l)uľahčuje prístup k odborným alebo vedeckým poznatkom na účely administratívnej spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom;
m)skúma, z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť rady EUPC, všetky otázky týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia a vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy s cieľom podporiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, okrem iného aj stanovením noriem, pokiaľ ide o minimálne sankcie.
2.Rada EUPC plní tieto úlohy:
a)vymedzuje priority, pokiaľ ide o spoločné opatrenia v oblasti dohľadu nad trhom;
b)zabezpečuje koordináciu a monitorovanie skupín pre administratívnu koordináciu a ich činností;
c)pomáha pri vypracovávaní a plnení memoránd o porozumení uvedených v článku 8;
d)prijíma svoj rokovací poriadok a pravidlá fungovania skupín pre administratívnu koordináciu.
3.Skupiny pre administratívnu koordináciu plnia tieto úlohy:
a)koordinujú presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie v rámci svojej oblasti pôsobnosti;
b)zabezpečujú, aby sa na opatrenia na presadzovanie prijaté vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom nadviazalo v celej Únii;
c)zvyšujú efektívnosť dohľadu nad trhom na celom jednotnom trhu, keďže v jednotlivých členských štátoch existujú rôzne systémy dohľadu nad trhom;
d)vytvárajú vhodné komunikačné kanály medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom a sieťou;
e)stanovujú a koordinujú spoločné opatrenia, ako napríklad cezhraničné činnosti dohľadu nad trhom;
f)vyvíjajú spoločné postupy a metodiky pre účinný dohľad nad trhom;
g)vzájomne sa informujú o vnútroštátnych metódach a činnostiach dohľadu nad trhom a vypracúvajú a propagujú najlepšie postupy;
h)identifikujú otázky spoločného záujmu týkajúce sa dohľadu nad trhom a navrhujú, aké spoločné prístupy by sa mali prijať.
Článok 34
Informačný a komunikačný systém
1.Komisia vyvíja a udržiava informačný a komunikačný systém na zber a uchovávanie informácií v štruktúrovanej forme o otázkach týkajúcich sa presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie. K danému systému má prístup Komisia, jednotné úrady pre spoluprácu a orgány určené v súlade s článkom 26 ods. 1.
2.Jednotné úrady pre spoluprácu vkladajú do systému tieto informácie:
a)totožnosť orgánov dohľadu nad trhom vo svojom členskom štáte a oblasti pôsobnosti týchto orgánov podľa článku 11 ods. 1;
b)totožnosť orgánov, ktoré ich členský štát určil ako orgány zodpovedné za kontroly výrobkov na vonkajších hraniciach Únie.
3.Orgány dohľadu nad trhom vkladajú do systému tieto informácie:
a)podrobné informácie o vnútroštátnych stratégiách dohľadu nad trhom vypracovaných ich členským štátom podľa článku 13;
b)informácie o všetkých partnerských dohodách, ktoré uzatvorili podľa článku 7;
c)výsledky monitorovania, preskúmania a posúdenia stratégie dohľadu nad trhom, ktorú vypracoval ich členský štát;
d)všetky sťažnosti, ktoré dostali, a správy, ktoré vypracovali o problémoch spojených s nevyhovujúcimi výrobkami;
e)v súvislosti s výrobkami sprístupnenými na trhu na ich území bez toho, aby bol dotknutý článok 12 smernice 2001/95/ES a článok 19 tohto nariadenia, vkladajú tieto informácie:
i)
informácie o každom nesúlade;
ii)
informácie o nebezpečenstvách a dotknutom hospodárskom subjekte;
iii)
všetky možné riziká, ktoré nie sú obmedzené na ich územie;
iv)
výsledky testovania, ktoré vykonali alebo ktoré vykonal dotknutý hospodársky subjekt;
v)
podrobné informácie o dobrovoľných opatreniach, ktoré prijali hospodárske subjekty;
vi)
podrobné informácie o obmedzujúcich opatreniach, ktoré prijal daný orgán dohľadu nad trhom, a prípadne o uložených sankciách;
vii)
výsledky kontaktov s hospodárskym subjektom a informácie o následných opatreniach daného hospodárskeho subjektu;
viii)
informácie o nedodržiavaní článku 4 ods. 3 zo strany osoby zodpovednej za informácie o súlade;
ix)
informácie o nedodržiavaní článku 4 ods. 4 zo strany výrobcov;
f)v súvislosti s výrobkami vstupujúcimi na trh Únie na ich území, v prípade ktorých bol proces prepustenia do voľného obehu pozastavený v súlade s článkom 27, vkladajú tieto informácie:
i)
informácie o každom nesúlade;
ii)
informácie o každom nebezpečenstve a dotknutom hospodárskom subjekte;
iii)
výsledky testovania, ktoré vykonali alebo ktoré vykonal dotknutý hospodársky subjekt;
iv)
podrobné informácie o obmedzujúcich opatreniach, ktoré prijal daný orgán dohľadu nad trhom, a prípadne o uložených sankciách;
v)
výsledky kontaktov s hospodárskym subjektom a informácie o následných opatreniach daného hospodárskeho subjektu;
vi)
všetky ďalšie protokoly o kontrolách alebo testoch vykonaných orgánom dohľadu nad trhom alebo na jeho žiadosť;
vii)
informácie o všetkých námietkach vznesených členským štátom v súlade s platným ochranným postupom stanoveným v harmonizačných právnych predpisoch Únie uplatniteľných na daný výrobok a všetkých následných opatreniach.
4.Ak je to relevantné v záujme presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie a na účely minimalizácie rizík a boja proti podvodom, colné orgány extrahujú z vnútroštátnych colných systémov údaje týkajúce sa umiestňovania výrobkov do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“ a výsledkov kontrol týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov a zasielajú ich do informačného a komunikačného systému.
Komisia v rámci prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo vyvinie elektronické rozhranie, aby umožnila zasielanie takýchto údajov. Toto rozhranie bude k dispozícii v priebehu [štyroch rokov] od dátumu prijatia vykonávacích aktov.
5.Orgány dohľadu nad trhom uznávajú platnosť protokolov o testoch, ktoré boli vypracované orgánmi dohľadu nad trhom v ostatných členských štátoch alebo pre tieto orgány a ktoré boli vložené do informačného a komunikačného systému, a tieto protokoly využívajú.
6.Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti vykonávania odsekov 1 až 4 a vymedzí údaje, ktoré sa majú zasielať v súlade s odsekom 4. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 63.
Článok 35
Medzinárodná spolupráca
1.Komisia si môže vymieňať dôverné informácie týkajúce sa dohľadu nad trhom s regulačnými orgánmi tretích krajín alebo s medzinárodnými organizáciami, pokiaľ s týmito orgánmi alebo organizáciami uzavrela dohody o zachovaní dôvernosti.
2.Komisia môže vytvoriť rámec pre spoluprácu a výmenu vybraných informácií obsiahnutých v systéme na výmenu informácií stanovenom v článku 12 smernice 2001/95/ES s krajinami, ktoré požiadali o členstvo v EÚ, tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. Spolupráca alebo výmena informácií sa môže okrem iného týkať:
a)metód používaných na posudzovanie rizika a výsledkov testovania výrobkov;
b)koordinovaného spätného preberania výrobkov alebo iných podobných opatrení;
c)opatrení prijímaných orgánmi dohľadu nad trhom podľa článku 15.
3.Komisia môže schváliť konkrétny systém kontrol výrobkov pred vývozom, ktorým tretia krajina podrobuje výrobky bezprostredne pred ich vývozom do Únie s cieľom overiť, že tieto výrobky spĺňajú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie, ktoré sa na ne vzťahujú. Schválenie sa môže udeliť v súvislosti s jedným alebo viacerými výrobkami, jednou alebo viacerými kategóriami výrobkov alebo vo vzťahu k výrobkom či kategóriám výrobkov vyrábaných určitými výrobcami.
4.Ak sa takéto schválenie udelí, počet kontrol dovozu týchto výrobkov alebo kategórií výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie, ako sa uvádza v odseku 3, a ich frekvencia sa môžu znížiť.
Colné orgány však môžu aj tak vykonávať kontroly týchto výrobkov alebo kategórií výrobkov vstupujúcich na trh Únie, aby zabezpečili, že kontroly pred vývozom vykonávané treťou krajinou s cieľom zistiť súlad s harmonizačnými právnymi predpismi Únie sú účinné.
5. Schválenie podľa odseku 3 sa môže tretej krajine udeliť iba vtedy, ak sa na základe auditu uskutočneného v rámci Únie preukáže, že sú splnené tieto podmienky:
a)výrobky vyvážané do Únie z danej tretej krajiny spĺňajú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie;
b)kontroly vykonávané v danej tretej krajine sú dostatočne účinné a efektívne na to, aby mohli nahradiť kontroly dokladov a fyzické kontroly stanovené v takýchto predpisoch alebo aby sa počet týchto kontrol mohol znížiť.
6. Vo schválení uvedenom v odseku 3 sa uvedie príslušný orgán tretej krajiny, v rámci zodpovednosti ktorého sa majú kontroly pred vývozom uskutočňovať, pričom daný príslušný orgán bude partnerom pre všetky kontakty s Úniou.
7.Príslušný orgán uvedený v odseku 6 zabezpečí úradné overenie výrobkov pred ich vstupom do Únie.
8.Ak sa pri kontrolách výrobkov vstupujúcich na trh Únie uvedených v odseku 3 ukáže zásadný nesúlad, orgány dohľadu nad trhom to okamžite oznámia Komisii prostredníctvom systému uvedeného v článku 34 a zvýšia počet kontrol takýchto výrobkov.
9. Komisia odníme schválenie udelené podľa odseku 3, ak sa zistí, že výrobky vstupujúce na trh Únie v značnom počte prípadov nespĺňajú harmonizačné právne predpisy Únie.
10. Komisia prijme vykonávacie akty na zavedenie systému kontrol výrobkov pred vývozom uvedeného v odseku 3, a na stanovenie vzoru osvedčenia o súlade alebo osvedčenia o overení, ktorý sa má používať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 63.
Kapitola IX
Finančné ustanovenia
Článok 36
Činnosti financovania
1.Únia financuje plnenie úloh siete uvedených v článku 34.
2.V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia môže Únia financovať tieto činnosti:
a)fungovanie kontaktných miest pre výrobky uvedených v článku 6;
b)zriadenie a fungovanie testovacích stredísk Únie uvedených v článku 20;
c)vývoj nástrojov medzinárodnej spolupráce uvedených v článku 35;
d)vypracovávanie a aktualizáciu príspevkov k usmerneniam v oblasti dohľadu nad trhom;
e)sprístupňovanie odborných alebo vedeckých poznatkov Komisii s cieľom poskytnúť jej pomoc pri realizácii administratívnej spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom;
f)vykonávanie vnútroštátnych stratégií dohľadu nad trhom uvedených v článku 13 a uskutočňovanie kampaní členských štátov a Únie v oblasti dohľadu nad trhom;
g)činnosti vykonávané v rámci programov technickej pomoci, spoluprácu s tretími krajinami a propagáciu a posilňovanie politík a systémov Únie v oblasti dohľadu nad trhom medzi zainteresovanými stranami na úniovej a medzinárodnej úrovni.
3.Elektronické rozhranie uvedené v článku 34 ods. 4 spoločne financujú Únia a členské štáty. Únia je zodpovedná za financovanie centrálneho modulu a prepojenia so sieťou. Členské štáty sú zodpovedné za financovanie prispôsobenia svojich vnútroštátnych systémov.
4.Finančná pomoc Únie na činnosti podľa tohto nariadenia sa poskytuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a to buď priamo, alebo delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.
5.Rozpočtové prostriedky pridelené na činnosti uvedené v tomto nariadení každoročne určuje rozpočtový orgán v rámci limitov platného finančného rámca.
6.Rozpočtové prostriedky určené rozpočtovým orgánom na financovanie činností dohľadu nad trhom môžu pokrývať aj výdavky vzťahujúce sa na prípravné činnosti, činnosti v oblasti monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sú potrebné na účely riadenia činností stanovených v tomto nariadení a dosahovania ich cieľov. Tieto výdavky zahŕňajú náklady na uskutočňovanie štúdií, organizovanie stretnutí odborníkov, informačné a komunikačné opatrenia vrátane inštitucionálnej komunikácie politických priorít Únie, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi činností dohľadu nad trhom, výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií a všetky ostatné súvisiace výdavky na technickú a administratívnu pomoc, ktoré vzniknú Komisii.
Článok 37
Ochrana finančných záujmov Únie
1.Komisia prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym konaniam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.
2.Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokladov a kontrol na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli na základe tohto nariadenia poskytnuté finančné prostriedky Únie.
3.Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou, ktoré sú financované na základe tohto nariadenia, nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.
4.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grante, ktoré vyplývajú z vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia výslovne udeľujúce Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnou pôsobnosťou.
Kapitola X
Záverečné ustanovenia
Článok 38
Uplatniteľnosť nariadenia (ES) č. 765/2008 a zmeny harmonizačných právnych predpisov Únie
Články 15 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008 sa neuplatňujú na harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe.
Článok 39
Zmeny smernice 2004/42/ES
Články 6 a 7 smernice 2004/42/ES sa vypúšťajú.
Článok 40
Zmeny smernice 2009/48/ES
Smernica 2009/48/ES sa mení takto:
1. Článok 40 sa vypúšťa;
2.V článku 42 sa vypúšťa odsek 1.
3. Článok 44 sa vypúšťa.
Článok 41
Zmeny smernice 2010/35/EÚ
Smernica 2010/35/EÚ sa mení takto:
1.Článok 16 sa vypúšťa;
2.V článku 30 sa vypúšťa odsek 1.
Článok 42
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 305/2011
V článku 56 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa vypúšťa odsek 1.
Článok 43
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 528/2012
V článku 65 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/212 sa odsek 1 druhá veta nahrádza takto:
„Zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018 /[XX Please insert number of this Regulation]*.“
* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/[XX Please insert number of this Regulation] z [Please insert date and full title of this Regulation and the OJ reference in brackets].
Článok 44
Zmeny smernice 2013/29/EÚ
Smernica 2013/29/EÚ sa mení takto:
1.V článku 38 sa vypúšťa odsek 2.
2.V článku 39 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 45
Zmeny smernice 2013/53/EÚ
Smernica 2013/53/EÚ sa mení takto:
1.Článok 43 sa vypúšťa;
2.V článku 44 ods. 1 sa vypúšťa piaty pododsek.
Článok 46
Zmeny smernice 2014/28/EÚ
Smernica 2014/28/EÚ sa mení takto:
1.V článku 41 sa vypúšťa prvý odsek.
2.V článku 42 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 47
Zmeny smernice 2014/29/EÚ
Smernica 2014/29/EÚ sa mení takto:
1.Článok 34 sa vypúšťa;
2.V článku 35 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 48
Zmeny smernice 2014/30/EÚ
Smernica 2014/30/EÚ sa mení takto:
1.Článok 37 sa vypúšťa;
2.V článku 38 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 49
Zmeny smernice 2014/31/EÚ
Smernica 2014/31/EÚ sa mení takto:
1.Článok 36 sa vypúšťa;
2.V článku 37 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 50
Zmeny smernice 2014/32/EÚ
Smernica 2014/32/EÚ sa mení takto:
1.Článok 41 sa vypúšťa;
2.V článku 42 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 51
Zmeny smernice 2014/33/EÚ
Smernica 2014/33/EÚ sa mení takto:
1.Článok 37 sa vypúšťa;
2.V článku 38 ods. 1 sa vypúšťa piaty pododsek.
Článok 52
Zmeny smernice 2014/34/EÚ
Smernica 2014/34/EÚ sa mení takto:
1.Článok 34 sa vypúšťa;
2.V článku 35 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 53
Zmeny smernice 2014/35/EÚ
Smernica 2014/35/EÚ sa mení takto:
1.Článok 18 sa vypúšťa;
2.V článku 19 ods. 1 sa vypúšťa tretí pododsek.
Článok 54
Zmeny smernice 2014/53/EÚ
Smernica 2014/53/EÚ sa mení takto:
1.Článok 39 sa vypúšťa;
2.V článku 40 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 55
Zmeny smernice 2014/68/EÚ
Smernica 2014/68/EÚ sa mení takto:
1.Článok 39 sa vypúšťa;
2.V článku 40 ods. 1 sa vypúšťa tretí pododsek.
Článok 56
Zmeny smernice 2014/90/EÚ
Smernica 2014/90/EÚ sa mení takto:
1.
V článku 12 sa vypúšťa odsek 10.
2.V článku 25 sa odsek 1 nahrádza takto:
„Pokiaľ ide o vybavenie námorných lodí, členské štáty vykonávajú dohľad nad trhom v súlade s rámcom EÚ pre dohľad nad trhom stanoveným v nariadení [number of the new Enforcement Regulation], na ktorý sa vzťahujú odseky 2 a 3 tohto článku.“
3. V článku 25 sa vypúšťa odsek 4.
4.V článku 26 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 57
Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/424
Nariadenie (EÚ) 2016/424 sa mení takto:
1.Článok 39 sa vypúšťa;
2.V článku 40 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 58
Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/425
Nariadenie (EÚ) 2016/425 sa mení takto:
1. Článok 37 sa vypúšťa;
2.V článku 38 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 59
Zmeny nariadenia (EÚ) 2016/426
Nariadenie (EÚ) 2016/426 sa mení takto:
1.Článok 36 sa vypúšťa;
2.V článku 37 ods. 1 sa vypúšťa štvrtý pododsek.
Článok 60
Zmeny nariadenia (EÚ) 2017/1369
Nariadenie (EÚ) 2017/1369 sa mení takto:
1.V článku 8 sa vypúšťajú odseky 1 a 3;
2.V článku 9 ods. 2 sa vypúšťa druhý pododsek.
Kapitola XI
Sankcie, hodnotenie, postup výboru a nadobudnutie účinnosti a začatie uplatňovania
Článok 61
Sankcie
1.Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných za porušenie ustanovení tohto nariadenia, ktorými sa hospodárskym subjektom ukladajú povinnosti, a za porušenie ustanovení akýchkoľvek harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktorými sa hospodárskym subjektom ukladajú povinnosti, ak sa v uvedených právnych predpisoch nestanovujú sankcie, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.
Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do [31. marca 2020], oznámia Komisii tieto pravidlá a opatrenia a bezodkladne ju informujú o každej následnej zmene, ktorá sa ich týka.
2.Pri rozhodovaní o uložení sankcie sa v každom jednotlivom prípade náležite zohľadní:
a)finančná situácia malých a stredných podnikov;
b)povaha, závažnosť a trvanie nesúladu s ohľadom na ujmu spôsobenú koncovým používateľom;
c)úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;
d)miera spolupráce zo strany hospodárskeho subjektu počas obdobia vyšetrovania vedeného orgánmi dohľadu nad trhom;
e)všetky relevantné podobné porušenia, ktorých sa hospodársky subjekt do daného času dopustil.
3.Sankcie sa môžu zvýšiť, ak sa hospodársky subjekt už skôr dopustil podobného porušenia, pričom môžu zahŕňať trestné sankcie za závažné porušenia harmonizačných právnych predpisov Únie.
4.Členské štáty zabezpečia, aby finančné sankcie za vedomé porušenia harmonizačných právnych predpisov Únie prinajmenšom vyvážili hospodárske výhody vyplývajúce z porušenia.
5.Členské štáty najmä zabezpečia, aby bolo sankcie možné ukladať v prípadoch, keď hospodársky subjekt počas kontrol a činností v rámci dohľadu nad trhom nespolupracuje alebo odmieta spolupracovať.
Článok 62
Hodnotenie
Komisia do [31. decembra 2024] a následne každých päť rokov vykoná hodnotenie tohto nariadenia na základe cieľov, ktoré sa ním sledujú, a predloží správu o hlavných zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.
V správe posúdi, či sa týmto nariadením dosiahli jeho ciele, najmä, pokiaľ ide o zníženie počtu nevyhovujúcich výrobkov na trhu Únie, zabezpečenie účinného a efektívneho presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie v rámci Únie, zlepšenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi a posilnenie kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie, pričom sa zohľadní vplyv na podniky, a najmä na malé a stredné podniky. Pri hodnotení by sa takisto mala posúdiť účinnosť činností dohľadu nad trhom, ktoré sa financujú z prostriedkov Únie, vzhľadom na požiadavky stanovené v rámci politík a právnych predpisov Únie.
Článok 63
Postup výboru
1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
Článok 64
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od [1. januára 2020].
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
1.4.Ciele
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.6.Trvanie a finančný vplyv
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
3.2.5.Príspevky od tretích strán
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov
1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB
02 03 Vnútorný trh s tovarom a so službami
1.3.Druh návrhu/iniciatívy
◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
☒ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie
◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu
1.4.Ciele
1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy
V stratégii jednotného trhu s názvom „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“ [COM(2015) 555/2] Komisia oznámila iniciatívu na posilnenie dohľadu nad trhom s výrobkami s cieľom riešiť čoraz väčší počet nelegálnych a nevyhovujúcich výrobkov na trhu, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a ohrozujú spotrebiteľov. Tento návrh má za cieľ posilniť súlad výrobkov tým, že poskytne správne stimuly hospodárskym subjektom, zintenzívni kontroly súladu a podporí užšiu cezhraničnú spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, okrem iného aj prostredníctvom spolupráce s colnými orgánmi.
Tento návrh je súčasťou balíka návrhov o výrobkoch a mal by byť zasadený do kontextu štvrtej prioritnej oblasti politiky, ktorá sa má riešiť v rámci programu predsedu Junckera pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu, t. j. hlbšieho a spravodlivejšieho vnútorného trhu s posilnenou priemyselnou základňou.
1.4.2.Osobitné ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB
Osobitný cieľ č.
1.
posilnenie postupov spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom medzi orgánmi presadzovania práva, zmierňovanie rozdrobenosti a nedostatkov.
2.
zvýšenie operačnej kapacity, efektívnosti a dostupnosti zdrojov pre cezhraničné kontroly a koordinácia presadzovania práva.
3.
posilnenie nástrojov presadzovania práva, ktoré umožnia orgánom presadzovania práva využívať odrádzajúcejšie, efektívnejšie a nadčasovejšie nástroje.
4.
podpora súladu s právnymi predpismi EÚ o nepotravinových výrobkoch s cieľom zlepšiť prístupnosť informácií o súlade a pomoci podnikom.
Ciele sa týkajú dohľadu nad trhom v rámci EÚ a na externých hraniciach a vzťahujú sa na digitálne, ako aj tradičné dodávateľské reťazce.
1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.
Od návrhu sa očakáva posilnenie rámca pre dohľad nad trhom, ktoré bude viesť k zníženiu počtu nevyhovujúcich výrobkov na jednotnom trhu.
Orgány dohľadu nad trhom z členských štátov budú môcť častejšie opätovne využívať dôkazy a opakovať reštriktívne opatrenia z iných členských štátov, čím sa umožní úspora nákladov a zvýšenie efektívnosti.
Sieť Únie pre súlad výrobkov bude pomáhať orgánom dohľadu nad trhom pri vykonávaní koordinovanejších cezhraničných kontrolných kampaní vychádzajúcich zo spoločných opatrení s lepšie stanovenými prioritami a lepších spravodajských informácií. Tým sa umožní lepšie začlenenie rozmeru jednotného trhu EÚ do vnútroštátnych kontrol a väčšie zviditeľnenie opatrení uskutočňovaných v celej EÚ.
Jednotnosť presadzovania práva vo vzťahu k výrobkom, s ktorými sa obchoduje v Únii, a k dovozu sa zlepší v dôsledku koordinácie presadzovania práva zo strany siete. Podniky, ktoré obchodujú cezhranične, budú využívať výhody vyplývajúce z rovnakých podmienok, právnej istoty a predvídateľnosti.
Spotrebitelia a podniky budú mať jednoduchší prístup k informáciám a podniky budú môcť využívať pomoc pri dodržiavaní právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov.
1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu
Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.
•
miera súladu členských štátov/odvetví a v prípade elektronického obchodu a dovozu (zlepšenie dostupnosti a kvality informácií v stratégiách členských štátov v oblasti presadzovania práva, pokrok pri zmierňovaní nedostatkov v oblasti súladu)
•
počet koordinačných kontrolných kampaní a výsledkov (nápravné opatrenia v prípade zistených porušení)
•
využívanie mechanizmov vzájomnej pomoci orgánmi dohľadu nad trhom (počet, typy, harmonogramy, výstupy) a počet zopakovaných opatrení prijatých inými orgánmi v každom členskom štáte
•
informovanosť/chápanie pravidiel týkajúcich sa výrobkov zo strany podnikov
•
počet dobrovoľných opatrení zaregistrovaných na spoločnom webovom portáli pre dobrovoľné opatrenia
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte
Z posúdenia rámca pre dohľad nad trhom vyplynuli významné nedostatky spôsobené štyrmi hlavnými faktormi, konkrétne 1. rozdrobením a obmedzenou koordináciou dohľadu nad trhom v EÚ; 2. obmedzeniami zdrojov pre orgány dohľadu nad trhom; 3. slabým odrádzajúcim účinkom súčasných nástrojov na presadzovanie práva, najmä vzhľadom na dovoz z tretích krajín a elektronický obchod; 4. významnými nedostatkami v informovanosti (t. j. nedostatočná informovanosť o pravidlách zo strany podnikov a nízka transparentnosť, pokiaľ ide o súlad výrobkov). Na riešenie týchto problémov sa v návrhu predpokladajú:
– mechanizmus účinných žiadostí o vzájomnú pomoc medzi orgánmi dohľadu nad trhom z rôznych členských štátov a prevoditeľnosť dôkazov a rozhodnutí v oblasti presadzovania práva,
– štruktúra administratívnej podpory na koordináciu a vykonávanie spoločných činností v oblasti presadzovania (sieť Únie pre súlad výrobkov), stratégie členských štátov v oblasti presadzovania práva, ukazovatele výkonnosti a partnerské preskúmania,
– spoločné vyšetrovacie právomoci a právomoci v oblasti presadzovania práva pre orgány dohľadu nad trhom a povinnosť výrobcov určiť osobu zodpovednú za informácie o súlade v EÚ,
– systematickejšie zverejňovanie reštriktívnych opatrení prijatých orgánmi dohľadu nad trhom a náhrada nákladov na kontrolu v prípade nevyhovujúcich výrobkov,
– rozšírenie poradenskej úlohy kontaktných miest pre výrobky na podniky, webový portál pre dobrovoľné opatrenia prijaté podnikmi v prípade nebezpečných výrobkov a digitálne zverejňovanie informácií o súlade výrobcami a dovozcami.
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie
Presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie na jednotnom trhu sa predstavuje veľké výzvy pre orgány verejnej moci, ktorých činnosť obmedzujú hranice jurisdikčnej príslušnosti, zatiaľ čo množstvo podnikov vykonáva svoje obchodné modely v niekoľkých členských štátoch alebo na úrovni EÚ. Pri zvyšovaní úrovne súladu na trhu závisí každý členský štát od dohľadu nad trhom vykonávaného jeho susedmi. Z toho vyplýva, že slabé miesta v organizácii dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte môžu závažne poškodiť úsilie iných členských štátov o udržanie nevyhovujúcich výrobkov mimo trhu; tým vzniká slabý článok reťazca.
S cieľom zabezpečiť jednotné presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie v celej EÚ a efektívne riešiť nesúlad rozšírený na niekoľko členských štátov je preto potrebné koordinovať verejné činnosti v oblasti presadzovania práva. Riešený problém má teda cezhraničné aspekty, ktoré nemožno dostatočne dosiahnuť jednotlivými opatreniami členských štátov, pretože tie samotné nedokážu zabezpečiť spoluprácu a koordináciu, musia sa teda dosiahnuť na úrovni Únie.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Z posúdenia existujúceho rámca pre dohľad nad trhom, a najmä nariadenia (ES) č. 765/2008, vyplynulo, že nie je v plnej miere účinný vo vzťahu k svojim strategickým cieľom posilnenia ochrany verejných záujmov a zabezpečenia rovnakých podmienok medzi hospodárskymi subjektmi prostredníctvom zníženia počtu nevyhovujúcich výrobkov na vnútornom trhu. Dostupné údaje v skutočnosti poukazujú na pretrvávanie a možné zvýšenie počtu nevyhovujúcich výrobkov. Dôsledkom je, že existujúci rámec pre dohľad nad trhom nezabezpečuje očakávané zlepšenie bezpečnosti pre spotrebiteľov/používateľov a rovnaké podmienky pre podniky. Hlavnými slabými miestami, ktoré sa odhalili, boli nedostatočná koordinácia a spolupráca medzi orgánmi dohľadu nad trhom a členskými štátmi a nedostatočná jednotnosť a prísnosť dohľadu nad trhom a hraničných kontrol dovážaných výrobkov. Pre dohľad nad trhom sú k dispozícii obmedzené prostriedky, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, čo má priamy vplyv na kontroly, ktoré sa môžu v rámci dohľadu nad trhom vykonávať. Celkovo nejednotný prístup členských štátov k dohľadu nad trhom vo vzťahu k podnikom môže spôsobovať menšiu ochotu podnikov dodržiavať pravidlá a viesť k diskriminácii podnikov, ktoré pravidlá dodržiavajú.
Vymedzenie pojmov v nariadení (ES) č. 765/2008 je vo všeobecnosti jasné a vhodné, nie je však úplné a aktuálne, a to najmä pokiaľ ide o potrebu zahrnúť aj online predaj.
Celkovo z hodnotenia vyplynulo, že sa vo všeobecnosti uznávajú prínosy jedného európskeho právneho predpisu o harmonizácii dohľadu nad trhom namiesto niekoľkých rôznych vnútroštátnych právnych predpisov. Využitiu potenciálu nariadenia, pokiaľ ide o dosiahnutie celej pridanej hodnoty EÚ, však stále bráni neoptimálna úroveň cezhraničnej výmeny informácií a spolupráce, ako aj nedostatočne jednotné vykonávanie rámca pre dohľad nad trhom na vnútroštátnej úrovni.
1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Návrh je jednou z iniciatív v rámci stratégie jednotného trhu Európskej komisie.
Návrhom sa zabezpečuje lepšie zosúladenie s ustanoveniami colného kódexu EÚ, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2013. V návrhu sa zohľadňujú nové koncepcie uvedené v kódexe, ktoré sa týkajú mechanizmov koordinácie a spolupráce medzi úradmi, výhod pre dôveryhodných obchodníkov, ktorí sa v minulosti nedopustili porušenia predpisov, a zlepšeného posudzovania rizík, a to aj na úrovni colnej únie, s cieľom dosiahnuť efektívnejšie a účinnejšie kontroly.
Návrh je v plnom súlade s existujúcimi politikami EÚ a nedávnymi návrhmi na posilnenie presadzovania práva v iných oblastiach politiky, ako sú kontroly potravín a krmív, spolupráca v oblasti ochrany spotrebiteľa a hospodárska súťaž.
1.6.Trvanie a finančný vplyv
◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním
◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.
◻ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.
☒ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním
Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2020 do roku 2022 a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia
☒ Priame hospodárenie na úrovni Komisie
☒ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
◻ prostredníctvom výkonných agentúr
◻ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi
◻ Nepriame hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:
◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
◻ Európsku investičnú banku (EIB) a Európsky investičný fond,
◻ subjekty podľa článkov 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
◻ verejnoprávne subjekty,
◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,
◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,
◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.
V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.
Poznámky:
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ
Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.
IT nástroj spájajúci orgány dohľadu nad trhom a Komisiu sa týmto návrhom posilní (článok 34 Informačný a komunikačný systém). Pomocou IT nástroja sa môže monitorovanie prevádzkovej činnosti uskutočňovať nepretržite a efektívne. Monitorovanie prostredníctvom IT nástroja bude dopĺňať práca siete Únie pre súlad výrobkov zriadenej týmto nariadením a poskytovanie spoľahlivejších a komplexnejších informácií zo strany členských štátov o mierach súladu a činnostiach v oblasti presadzovania práva v rámci ich vnútroštátnych stratégií v oblasti presadzovania práva. Sieť Únie pre súlad výrobkov stanoví a bude monitorovať celkové ukazovatele výkonnosti a vykonávať partnerské preskúmania.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Zistené riziká
Prevádzkové riziká týkajúce sa IT nástroja: riziko, že IT systém nebude účinne podporovať spoluprácu orgánov dohľadu nad trhom a siete Únie pre súlad výrobkov.
2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly.
Účinné postupy riadenia IT, ktoré zabezpečujú aktívnu účasť používateľov systému.
2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby
Náklady na kontroly sú v porovnaní s rozpočtovými prostriedkami na vývoj samotného IT nástroja zanedbateľné.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.
Opatrenia vykonávané Komisiou budú podliehať kontrolám ex ante a ex post v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Zmluvy a dohody týkajúce sa financovania vykonávania tohto nariadenia budú Komisiu vrátane úradu OLAF a Dvora audítorov výslovne oprávňovať vykonávať audity, kontroly a inšpekcie na mieste.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
·Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Kapitola 02.03
Vnútorný trh s tovarmi a so službami
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín
|
tretích krajín
|
v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách
|
|
1a
|
02.03.01 Vnútorný trh s tovarmi a so službami
|
DRP
|
ÁNO
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky
Výdavky v tomto finančnom výkaze sa obmedzujú na súčasný viacročný finančný rámec do roku 2020 (vrátane). Vzhľadom na rozpočtové obmedzenia v súčasnom viacročnom finančnom rámci musia byť pridelené rozpočtové prostriedky hradené aspoň čiastočne z prerozdelení rozpočtových prostriedkov počas ročného rozpočtového postupu. Orientačné odhady dlhodobejších finančných vplyvov opatrení z tohto návrhu sú stanovené v posúdení vplyvu.
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného
rámca
|
Číslo
|
1A Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť
|
|
GR GROW
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
–
|
Rok
–
|
|
|
|
• Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
|
|
|
|
|
02.03.01 Vnútorný trh s tovarmi a so službami – sieť Únie pre súlad výrobkov
|
Záväzky
|
(1)
|
4,450
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
(2)
|
2,910
|
|
|
|
|
|
02.03.01 Vnútorný trh s tovarmi a so službami – Ostatné opatrenia – Iniciatíva v oblasti súladu a presadzovania práva (pilotné stratégie, porovnávacia štúdia)
|
Záväzky
|
(1a)
|
4,000
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
1,700
|
|
|
|
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov
|
|
|
|
|
|
|
Číslo rozpočtového riadka
|
|
(3)
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky SPOLU
SPOLU
|
Záväzky
|
= 1 + 1a + 3
|
8,450
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
= 2 + 2a
+ 3
|
4,610
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
–
|
Rok
–
|
|
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
8,450
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
(5)
|
4,610
|
|
|
|
|
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 1A
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
= 4 + 6
|
8,450
|
|
|
|
|
Okruh viacročného finančného
rámca
|
5
|
„Administratívne výdavky“
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
–
|
Rok
–
|
|
|
|
GR: GROW
|
|
Ľudské zdroje
|
0,787
|
|
|
|
|
|
Sekretariát siete Únie pre súlad výrobkov
|
3,246
|
|
|
|
|
|
• Ľudské zdroje (spolu)
|
4,033
|
|
|
|
|
|
• Ostatné administratívne výdavky
|
0,093
|
|
|
|
|
|
GR GROW SPOLU
|
4,126
|
6,752
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
4,126
|
|
|
|
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
–
|
Rok
–
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 5
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
12,576
|
|
|
|
|
|
|
Platby
|
8,736
|
|
|
|
|
3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky
◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.
☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov:
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Uveďte ciele a výstupy
⇩
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
–
|
Rok
–
|
|
|
|
|
|
VÝSTUPY
|
|
|
Druh
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
|
|
|
|
|
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 1
|
.
Posilnenie postupov spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom medzi orgánmi presadzovania práva, zmierňovanie rozdrobenosti a nedostatkov
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 2
|
.
Zvýšenie operačnej kapacity, efektívnosti a dostupnosti zdrojov pre cezhraničné kontroly a koordinácia presadzovania práva
|
|
Pilotné vnútroštátne stratégie v oblasti presadzovania práva
(počet spolufinancovaných pilotných stratégií ročne)
|
3
|
3,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Partnerské preskúmanie/ukazovatele výkonnosti (základná štúdia)
|
1
|
1,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sieť Únie pre súlad výrobkov
(hlavný ukazovateľ: počet spoločných kontrolných kampaní)*
|
15
|
4,450
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 3
|
.
Posilnenie nástrojov presadzovania práva, ktoré umožnia orgánom presadzovania práva využívať odrádzajúcejšie, efektívnejšie a nadčasovejšie nástroje
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
OSOBITNÝ CIEĽ č. 4
|
.
Podpora súladu s právnymi predpismi EÚ o nepotravinových výrobkoch s cieľom zlepšiť prístupnosť informácií o súlade a pomoci podnikom
|
|
Európsky portál pre dobrovoľné opatrenia (počet oznámení)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
NÁKLADY SPOLU
|
|
8,450
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.3.1.Zhrnutie
◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.
☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
2020
|
Rok
–
|
Rok
–
|
Rok
–
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
OKRUH 5
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
4,033
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,093
|
|
|
|
|
|
|
|
|
OKRUH 5
viacročného finančného rámca medzisúčet
|
4,126
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ľudské zdroje
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ostatné
administratívne výdavky
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Mimo
OKRUHU 5
viacročného finančného rámca medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov
◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času
|
|
Rok
2020
|
Rok
–
|
Rok
–
|
Rok
–
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
|
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
|
|
02 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie – GROW)
|
5,7
|
|
|
|
|
|
|
|
02 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie – GROW – sekretariát siete Únie pre súlad výrobkov)
|
22
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 01 02 (delegácie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 05 01 (nepriamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času )
|
|
XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)
|
3
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 04 yy
|
– ústredie
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
– delegácie
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
30,7
|
|
|
|
|
|
|
XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté zamestnancami GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnení zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.
Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci (Komisia)
|
V zriaďovacej fáze (2020 – 2022) príprava vykonávacích/delegovaných aktov, zriadenie siete Únie pre súlad výrobkov, pilotné vnútroštátne stratégie v oblasti presadzovania práva, štúdia na stanovenie základného scenára pre ukazovatele výkonnosti a monitorovanie nariadenia.
Zamestnanci kategórie AD pre vedúceho sekretariátu siete Únie pre súlad výrobkov, na technickú a právnu analýzu dohľadu nad trhom, dohľad nad IT a dátovými systémami a ich návrh.
Zamestnanci kategórie AST na podporu plnenia organizačných, administratívnych úloh a úloh finančného hospodárenia.
|
|
Externí zamestnanci
|
Zmluvní zamestnanci – bežná údržba IT a osobitné projekty vývoja.
Vyslaní národní experti (VNE) – riadenie spoločných opatrení, osobitné odborné znalosti v oblasti dohľadu nad trhom. Možnosť náboru VNE do siete sa ponecháva otvorená ako možnosť získať odborné znalosti na národnej úrovni. Orgánom dohľadu nad trhom v súčasnosti kriticky chýbajú zdroje, preto vôbec nie je isté, či budú môcť vyslať zamestnancov do siete, a to najmä v počiatočných fázach fungovania siete.
|
Odhadované postupné zamestnávanie v zriaďovacej fáze siete Únie pre súlad výrobkov (sekretariát zabezpečovaný Komisiou) v časovom rozpätí súčasného viacročného finančného rámca do roku 2020 (vrátane).
|
Funkčná skupina a trieda
|
Rok 2020
|
Rok –
|
Rok –
|
|
|
|
AD 9 – 15
|
1
|
|
|
|
|
|
AD 5 – 12
|
17
|
|
|
|
|
|
AD spolu
|
18
|
|
|
|
|
|
AST 1 – 11/AST/SC 1 – 6
|
4
|
|
|
|
|
|
AST/SC spolu
|
4
|
|
|
|
|
|
CELKOVÝ SÚČET
|
22
|
|
|
|
|
Odhadované postupné zamestnávanie v zriaďovacej fáze a celkový počet zamestnancov siete Únie pre súlad výrobkov – externí zamestnanci
|
Zmluvní zamestnanci
|
Rok 2020
|
Rok –
|
Rok –
|
|
|
|
Funkčná skupina III/IV
|
3
|
|
|
|
|
|
Spolu
|
3
|
|
|
|
|
|
Vyslaní národní experti
|
Rok 2020
|
Rok –
|
Rok –
|
|
|
|
Spolu
|
PM
|
|
|
|
|
3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
☒
Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.
◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.
Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
[…]
◻
Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.
Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.
[…]
3.2.5.Príspevky od tretích strán
☒ Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.
□ Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
N
|
Rok
N + 1
|
Rok
N +2
|
Rok
N +3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
Spolu
|
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
☒
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
◻
Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
·◻
vplyv na vlastné zdroje
·◻
vplyv na rôzne príjmy
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
|
Rok
N
|
Rok
N +1
|
Rok
N +2
|
Rok
N +3
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
|
Článok ………….
|
|
|
|
|
|
|
|
|
V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.
PRÍLOHA k LEGISLATÍVNEMU FINANČNÉMU VÝKAZU
Názov návrhu/iniciatívy:
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
o dodržiavaní a presadzovaní harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov
1.POTREBNÉ ĽUDSKÉ ZDROJE a NEVYHNUTNÉ NÁKLADY NA TIETO ZDROJE
2.NÁKLADY na OSTATNÉ ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY
3.METÓDY VÝPOČTU POUŽITÉ NA ODHAD NÁKLADOV
a)Ľudské zdroje
b)Ostatné administratívne výdavky
4.ZHRNUTIE všetkých NÁKLADOV (ľudské zdroje, ostatné administratívne výdavky a operačný rozpočet)
Táto príloha musí byť súčasťou legislatívneho finančného výkazu po začatí konzultácie medzi zainteresovanými útvarmi.
Tabuľky s údajmi sú použité ako zdroj tabuliek nachádzajúcich sa v legislatívnom finančnom výkaze. Slúžia výlučne na vnútorné použitie v rámci Komisie.
1.Náklady na ľudské zdroje považované za nevyhnutné
◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
OKRUH 5
viacročného finančného rámca
|
Rok 2020
|
Rok 2021
|
Rok 2022
|
Rok 2023 a nasledujúce roky
|
… uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
|
EPPČ
|
Rozpočtové prostriedky
|
EPPČ
|
Rozpočtové prostriedky
|
EPPČ
|
Rozpočtové prostriedky
|
EPPČ
|
Rozpočtové prostriedky
|
EPPČ
|
Rozpočtové prostriedky
|
EPPČ
|
Rozpočtové prostriedky
|
|
• Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
02 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) GROW
|
AD
|
5
|
0,690
|
5
|
0,690
|
4,5
|
0,621
|
4
|
0,552
|
|
|
|
|
|
|
AST
|
0,7
|
0,097
|
0,7
|
0,097
|
0,5
|
0,069
|
0,5
|
0,069
|
|
|
|
|
|
02 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) GROW – sekretariát siete Únie pre súlad výrobkov
|
AD
|
18
|
2,484
|
33
|
4,554
|
42
|
5,796
|
42
|
5,796
|
|
|
|
|
|
|
AST
|
4
|
0,552
|
7
|
0,966
|
10
|
1,380
|
10
|
1,380
|
|
|
|
|
|
33 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) JUST – portál na zverejňovanie dobrovoľných opatrení hospodárskych subjektov
|
AD
|
|
|
0,5
|
0,069
|
0,5
|
0,069
|
0,5
|
0,069
|
|
|
|
|
|
|
AST
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 01 02 (v delegáciách Únie)
|
AD
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
AST
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
• Externí zamestnanci
|
|
XX 01 02 01 (celkový balík prostriedkov) sekretariát siete Únie pre súlad výrobkov
|
ZZ
|
3
|
0,210
|
5
|
0,350
|
7
|
0,490
|
7
|
0,490
|
|
|
|
|
|
|
VNE
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
|
|
|
|
|
|
DAZ
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 02 02 (delegácie Únie)
|
ZZ
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
MZ
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
VNE
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
DAZ
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
PED
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Medzisúčet – OKRUH 5
viacročného finančného rámca
|
|
30,7
|
4,033
|
51,2
|
6,726
|
64,5
|
8,425
|
64
|
8,356
|
|
|
|
|
XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.
Potreby ľudských zdrojov budú pokryté zamestnancami GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnení zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.
2.Náklady na ostatné administratívne výdavky
◻
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
☒
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
2020
|
Rok
2021
|
Rok
2022
|
Rok
2023 a nasledujúce roky
|
… uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá
(pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
OKRUH 5
viacročného finančného rámca
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ústredie:
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
02 01 02 11 01 – Výdavky na služobné cesty a reprezentáciu
|
0,003
|
0,005
|
0,008
|
0,008
|
|
|
|
|
|
XX 01 02 11 02 – Náklady na konferencie a zasadnutia
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
02 01 02 11 03 – Výbory
|
0,090
|
0,090
|
0,030
|
PM
|
|
|
|
|
|
XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 02 11 05 – Informačné a riadiace systémy
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 03 01 – Vybavenie a služby IKT
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Iné rozpočtové riadky (ak je to potrebné, uveďte)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Delegácie Únie
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 02 12 01 – Výdavky na služobné cesty, konferencie a reprezentáciu
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 02 12 02 – Ďalšie odborné vzdelávanie zamestnancov
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 03 02 01 – Nadobúdanie, nájom a súvisiace výdavky
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
XX 01 03 02 02 – Zariadenie, nábytok, kancelárske potreby a služby
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Medzisúčet – OKRUH 5
viacročného finančného rámca
|
0,093
|
0,095
|
0,038
|
0,008
|
|
|
|
|
XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.
|
SPOLU
OKRUH 5 a mimo OKRUHU 5
viacročného finančného rámca
|
4,126
|
6,821
|
8,463
|
8,364
|
|
|
|
|
Požadované administratívne rozpočtové prostriedky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené, a v prípade potreby budú doplnené rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.Metódy výpočtu použité na odhad nákladov
a)Ľudské zdroje
V tejto časti sa stanovuje metóda výpočtu použitá na odhad ľudských zdrojov považovaných za potrebné [predpokladané pracovné zaťaženie vrátane konkrétnych pracovných miest (pracovné profily v systéme Sysper 2), kategórií zamestnancov a zodpovedajúcich priemerných nákladov]
|
OKRUH 5 viacročného finančného rámca
|
|
Pozn.: Priemerné náklady na každú kategóriu zamestnancov v ústrediach sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb:
https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/pre/legalbasis/Pages/pre-040-020_preparation.aspx
|
|
• Úradníci a dočasní zamestnanci
Riadenie výborov, vykonávacie/delegované akty: 1 AD, 0,2 AST v roku 2020, 1 AD, 0,2 AST v roku 2021, 0,5 AD v roku 2022
Pilotné vnútroštátne stratégie v oblasti presadzovania práva, ukazovatele výkonnosti, štúdia referenčných úrovní:
prvé pilotné štúdie v roku 2020: 1 AD v rokoch 2020 a 2021
Pokračujúca podpora pre nové stratégie od roku 2021 (1 AD)
Politika dohľadu nad trhom
Rozvoj, rozširovanie a medzinárodné aspekty politiky dohľadu nad trhom, monitorovanie vykonávania nariadenia; zastúpenie KOM v rade Únie pre súlad výrobkov a kontakty so sieťou; spracovávanie žiadostí o vzájomnú pomoc/ochranné konania, činnosti nadväzujúce na zistenia z partnerského preskúmania: 3 AD/rok, 0,5 AST od roku 2020
Sekretariát siete Únie pre súlad výrobkov:
Zamestnanci kategórie AD: 18 v roku 2020, + 15 (spolu 33) v roku 2021, + 9 (spolu 42) v roku 2022. Od roku 2023: 42
Zamestnanci kategórie AST: 4 v roku 2020, + 3 (spolu 7) v roku 2021, + 3 (spolu 10) v roku 2022. Od roku 2023: 10
GR JUST Dobrovoľný portál RAPEX – monitorovanie/overovanie obsahu: 0,5 AD/ročne od roku 2021
|
|
• Externí zamestnanci
Sieť Únie pre súlad výrobkov
Zmluvní zamestnanci: 2020: 3, 2021: + 2 (spolu 5), 2022: + 2 (spolu 7). Od roku 2023: 7/rok spolu.
Vyslaní národní experti: PM. Vyslaní národní experti (VNE) by mohli byť pre sieť Únie pre súlad výrobkov užitoční, ale je ťažké naplánovať ich presný počet, najmä v počiatočnej fáze siete. Počet zamestnancov, ktorých by mohli orgány vyslať, aby sa stali štrukturálnou súčasťou siete, je neistý. Najdôležitejším problémom, ktorý by mala sieť vyriešiť, sú veľmi obmedzené zdroje, ktoré môžu orgány uvoľniť na cezhraničnú spoluprácu (t. j. obmedzený počet uchádzačov o miesta v skupine ADCO, miesta projektových koordinátorov a obmedzené zručnosti na koordináciu projektov EÚ). Možnosť vysielaní by sa však mala ponechať otvorená (PM).
Poznámka: Do okruhu 5 pre IT zamestnancov typu intra-muros neboli započítaní externí zamestnanci – hradia sa z operačných rozpočtových riadkov
[súčasť nákladov na IT v rámci siete Únie pre súlad výrobkov; GR JUST – údržba dobrovoľného portálu RAPEX: 0,2 AC/rok od roku 2021 (spotrebiteľský program 33 04 v súčasnom viacročnom finančnom rámci)].
|
|
Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca
|
|
• Len miesta financované z rozpočtu na výskum
|
|
• Externí zamestnanci
|
b)Ostatné administratívne výdavky
Uveďte podrobnosti o metóde výpočtu použitej pri každom rozpočtovom riadku,
a najmä východiskové predpoklady (napr. počet zasadnutí za rok, priemerné náklady atď.)
|
OKRUH 5 viacročného finančného rámca
|
|
Zasadnutia výboru: na diskutovanie o vykonávacích/delegovaných aktoch a ich prijímanie
30 000 EUR/zasadnutie
2020: 3 zasadnutia; 2021 3 zasadnutia; 2022: 1 zasadnutie.
Náklady na služobné cesty
KOM – Sekretariát siete Únie pre súlad výrobkov – služobné cesty na zasadnutia konané v členských štátoch, medzinárodné zasadnutia v rámci spolupráce pri presadzovaní práva: Náklady na služobné cesty: 4/rok v roku 2020 po 750 EUR = 3 000 EUR, 6/rok v roku 2021 po 750 EUR = 4 500 EUR, 10/rok od roku 2022 po 750 = 7 500 EUR
|
|
Mimo OKRUHU 5 viacročného finančného rámca
|
|
|
4.ZHRNUTIE všetkých NÁKLADOV (ľudské zdroje, ostatné administratívne výdavky a operačný rozpočet)
V tomto oddiele sa uvádza súhrn všetkých odhadovaných vplyvov na ľudské zdroje, ostatné administratívne výdavky a operačné rozpočtové výdavky, ktoré súvisia so zriaďovacou fázou (do roku 2020, vrátane, v súčasnom viacročnom finančnom rámci), a odhadovaných ročných nákladov po dosiahnutí fázy vykonávania návrhu, teda od roku 2023:
a) Orientačné operačné rozpočtové prostriedky (do roku 2025):
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
2021
|
Rok
2022
|
Rok
2023
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
|
Sieť Únie pre súlad výrobkov
|
Záväzky
|
4,450
|
6,950
|
9,450
|
9,950
|
9,950
|
9,950
|
|
Ostatné opatrenia – Iniciatíva v oblasti súladu a presadzovania práva (pilotné stratégie, porovnávacia štúdia)
|
Záväzky
|
4,000
|
3,000
|
3,000
|
3,000
|
3,000
|
3,000
|
|
Podpora fungovania a modernizácie colnej únie – zriaďovacie náklady na rozhranie medzi systémami pre dohľad nad trhom a colnými systémami (vrátane elektronického priečinka)
|
Záväzky
|
|
0,550
|
0,660
|
0,560
|
0,710
|
0,710
|
|
Portál na zverejňovanie dobrovoľných opatrení hospodárskymi subjektmi
|
Záväzky
|
|
0,059
|
0,029
|
0,029
|
0,029
|
0,029
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
8,450
|
10,559
|
13,139
|
13,539
|
13,689
|
13,689
|
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Opatrenia a výstupy
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
2021
|
Rok
2022
|
Každý rok od roku
2023
|
|
|
|
|
Druh
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
|
OSOBITNÉ OPATRENIA
|
|
Národné stratégie
(počet spolufinancovaných pilotných stratégií ročne)
|
3
|
3,000
|
3
|
3,000
|
3
|
3,0000
|
3
|
3,000
|
|
Partnerské preskúmanie/ukazovatele výkonnosti (základná štúdia)
|
1
|
1,000
|
|
|
|
|
|
|
|
Sieť Únie pre súlad výrobkov
(hlavný ukazovateľ: počet spoločných kontrolných kampaní)*
|
15
|
4,450
|
20
|
6,950
|
30
|
9,450
|
30 – 40
|
9,950
|
|
zriaďovacie náklady na rozhranie medzi colnými systémami a systémami dohľadu nad trhom
(2021 – 2025)
|
|
|
1
|
0,550
|
1
|
0,660
|
1
|
0,660
(ročný priemer v rokoch 2023 – 2025)
|
|
Európsky portál pre dobrovoľné opatrenia (počet oznámení)
|
|
|
250
|
0,059
|
500
|
0,029
|
800
|
0,029
|
|
NÁKLADY SPOLU
|
|
8,450
|
|
10,559
|
|
13,139
|
|
13,639
|
* Základné úlohy a výstupy siete Únie pre súlad výrobkov.
Stratégia a pracovný program (organizácia zasadnutí rady siete Únie pre súlad výrobkov, priority spoločných opatrení, trhové štúdie, ukazovatele výkonnosti, partnerské preskúmania vnútroštátnych stratégií v oblasti presadzovania práva): 2 až 3 zasadnutia ročne; 2 až 3 trhové štúdie ročne; 5 hĺbkových preskúmaní ročne.
Koordinácia presadzovania práva a podpora spoločných opatrení (podpora skupín pre administratívnu koordináciu, financovanie spoločných kontrolných kampaní, spoločné obstarávanie, monitorovanie žiadostí o vzájomnú pomoc): 30 až 40 koordinovaných kontrolných kampaní ročne, 2 až 3 projekty spoločného obstarávania/partnerské projekty (5-ročné obdobie).
Medzinárodná spolupráca (vypracovanie protokolov o spolupráci v oblasti presadzovania práva, výmena informácií/najlepších postupov): 3 protokoly o spolupráci (5-ročné obdobie).
Odborná príprava (mapovanie potrieb v oblasti odbornej prípravy pre dohľad nad trhom, školenia, elektronické školiace materiály).
Šírenie, vývoj a správa komunikačných a IT nástrojov vrátane výmeny informácií a prepájania systémov dohľadu nad trhom s colnými systémami. [Zriaďovacie náklady na rozhranie medzi systémami pre dohľad nad trhom a colnými systémami (napr. elektronickými priečinkami) sa pohybujú v priemernej približnej výške 640 000 EUR ročne a rozložia sa na päť rokov, orientačne na obdobie rokov 2021 – 2025].
b) Ľudské zdroje a ostatné administratívne náklady:
|
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
2021
|
Rok
2022
|
Každý rok od roku
2023
|
|
GR: GROW
|
|
Ľudské zdroje
|
0,787
|
0,787
|
0,690
|
0,621
|
|
Sekretariát siete Únie pre súlad výrobkov
|
3,246
|
5,870
|
7,666
|
7,666
|
|
• Ľudské zdroje (spolu)
|
4,033
|
6,657
|
8,356
|
8,287
|
|
• Ostatné administratívne výdavky
|
0,093
|
0,095
|
0,038
|
0,008
|
|
GR GROW SPOLU
|
|
4,126
|
6,752
|
8,394
|
8,295
|
|
GR: JUST
|
|
• Ľudské zdroje
|
|
0,069
|
0,069
|
0,069
|
|
• Ostatné administratívne výdavky
|
|
|
|
|
|
GR JUST SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
|
0,069
|
0,069
|
0,069
|
|
Rozpočtové prostriedky SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
4,126
|
6,821
|
8,463
|
8,364
|
Odhadované postupné zamestnávanie v zriaďovacej fáze a kumulatívny celkový počet zamestnancov siete Únie pre súlad výrobkov (sekretariát zabezpečovaný Komisiou)
|
Funkčná skupina a trieda
|
Rok 2020
|
Rok 2021
|
Rok 2022
|
Kumulatívne
spolu
|
|
AD 9 – 15
|
1
|
0
|
0
|
1
|
|
AD 5 – 12
|
17
|
15
|
9
|
41
|
|
AD spolu
|
18
|
15
|
9
|
42
|
|
AST 1 – 11/AST/SC 1 – 6
|
4
|
3
|
3
|
10
|
|
AST/SC spolu
|
4
|
3
|
3
|
10
|
|
CELKOVÝ SÚČET
|
22
|
18
|
12
|
52
|
Odhadované postupné zamestnávanie v zriaďovacej fáze a celkový počet zamestnancov siete Únie pre súlad výrobkov – externí zamestnanci
|
Zmluvní zamestnanci
|
Rok 2020
|
Rok 2021
|
Rok 2022
|
Kumulatívne
spolu
|
|
Funkčná skupina III/IV
|
3
|
2
|
2
|
7
|
|
Spolu
|
3
|
2
|
2
|
7
|
|
Vyslaní národní experti
|
Rok 2020
|
Rok 2021
|
Rok 2022
|
Kumulatívne
spolu
|
|
Spolu
|
PM
|
PM
|
PM
|
PM
|
c) Celkové náklady [operačný rozpočet, ľudské zdroje a ostatné administratívne náklady (4c = 4a + 4b)]
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
|
|
Rok
2020
|
Rok
2021
|
Rok
2022
|
Každý rok od roku
2023
|
|
Rozpočtové prostriedky SPOLU
Náklady spolu
|
Záväzky
|
12,576
|
17,380
|
21,602
|
22,003
|
|
|
Platby
|
8,736
|
15,130
|
20,012
|
21,383
|