EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document E2015C0260

Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 260/15/COL z 30. júna 2015 o údajnej štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Síminn na zavádzanie širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach na Islande (Island) [2016/2101]

Ú. v. EÚ L 326, 1.12.2016, p. 18–55 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2016/2101/oj

1.12.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 326/18


ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 260/15/COL

z 30. júna 2015

o údajnej štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Síminn na zavádzanie širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach na Islande (Island) [2016/2101]

Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“),

SO ZRETEĽOM NA Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej článok 61 ods. 3 písm. c) a protokol 26,

SO ZRETEĽOM NA Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdneho dvora (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“), a najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM NA protokol 3 k Dohode o dozore a súde (ďalej len „protokol 3“), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 časti II,

PO VYZVANÍ zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I.   SKUTOČNOSTI

1.   POSTUP

(1)

Listom z 2. februára 2011 (2) spoločnosť Og fjarskipti ehf. (ďalej len „Vodafone“ alebo „navrhovateľ“) podala dozornému úradu sťažnosť týkajúcu sa údajnej nezákonnej štátnej pomoci, ktorá bola poskytnutá spoločnosti Síminn na zavádzanie sietí širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach na Islande.

(2)

Po získaní všetkých relevantných informácií od islandských orgánov a podstatných informácií od navrhovateľa a zainteresovaných strán (3) dozorný úrad rozhodnutím č. 302/13/COL z 10. júla 2013 rozhodol o začatí formálneho vyšetrovacieho konania týkajúceho sa možnej štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Síminn na zavádzanie širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach na Islande (ďalej len „rozhodnutie č. 302/13/COL“ alebo „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Listom z 15. októbra 2013 (4) islandské orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí konania. Dozorný úrad dostal aj pripomienky od zainteresovanej strany (Hhringiðan ehf.) listom z 18. júla 2013 (5).

(4)

Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k nemu bolo 28. novembra 2013 uverejnené rozhodnutie č. 302/13/COL. Zainteresované strany dostali jeden mesiac na predloženie svojich pripomienok k rozhodnutiu dozorného úradu o začatí konania.

(5)

Listom z 18. decembra 2013 (6) dozorný úrad dostal pripomienky a dokumenty od zainteresovanej strany spoločnosti Nova ehf. Listom z 20. decembra 2013 (7) dostal dozorný úrad pripomienky a ďalšie dokumenty od spoločnosti Síminn. Spoločnosť Síminn predložila aj znalecký posudok z 24. septembra 2013, ktorý si objednala od spoločnosti Analysis Mason, odbornej poradenskej služby v oblasti telekomunikácií a médií (ďalej len „posudok AM“) (8). Listom z 23. decembra 2013 (9) dostal dozorný úrad od navrhovateľa pripomienky a ďalšie dokumenty.

(6)

Dňa 8. januára 2014 dozorný úrad v súlade s článkom 6 ods. 2 časti II protokolu 3 prijaté pripomienky postúpil islandským orgánom a vyzval ich, aby predložili svoje poznámky (10). Islandské orgány predložili svoje pripomienky a poznámky listom z 28. februára 2014 (11).

(7)

Po posúdení predložených informácií, správ a pripomienok si dozorný úrad listom z 2. septembra 2014 (12) od islandských orgánov vyžiadal ďalšie informácie a objasnenia. Islandské orgány odpovedali listom zo 17. októbra 2014 (13) a dozornému úradu poskytli požadované informácie.

(8)

Napokon sa dozorný úrad 20. novembra 2014 na žiadosť spoločnosti Síminn zúčastnil v Bruseli stretnutia s technickými expertmi a externými advokátmi spoločnosti Síminn.

2.   OPIS OPATRENIA

2.1.   Kontext

2.1.1.   Úloha Fondu pre telekomunikácie

(9)

Fond pre telekomunikácie (ďalej len „fond“) bol zriadený zákonom č. 132/2005 a jeho zákonne stanovenou úlohou je podpora rozvoja v oblasti telekomunikácií na Islande v súlade s oficiálnou telekomunikačnou stratégiou (ďalej len „stratégia“) schválenou islandským parlamentom Althingi (14). V článku 2 tohto zákona sa uvádza, že fond sa zriaďuje na účely dozoru nad prideľovaním finančných prostriedkov na projekty týkajúce sa zavádzania elektronickej komunikačnej infraštruktúry s cieľom posilniť bezpečnosť a konkurencieschopnosť spoločnosti v oblasti elektronických komunikácií, ako aj na iné projekty, ktoré sú súčasťou stratégie, za predpokladu, že nie je pravdepodobné, že takéto projekty bude možné realizovať za trhových podmienok.

(10)

Fond je financovaný prostredníctvom zákonného príspevku z islandskej štátnej pokladnice. Fond spravuje ministerstvo vnútra, ktoré menuje členov správnej rady fondu na päťročné funkčné obdobie.

(11)

Fond pracuje na štyroch kľúčových prioritách stanovených v stratégii, z ktorých sa ako posledné realizovalo zavádzanie širokopásmových služieb. Podľa islandských orgánov sa pri všetkých projektoch uplatnil postup verejného obstarávania.

2.1.2.   Mapovanie a analýza pokrytia

(12)

Začiatkom roka 2007 najal fond zložku Združenia poľnohospodárov, aby overila údaje zo sčítania obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, najmä v oblastiach s najvýraznejšie vidieckym charakterom (15). Výsledkom tejto práce bol komplexný a aktuálny prehľad budov, ktoré by potenciálne mohli byť súčasťou projektu zavádzania širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach na Islande (pozri ďalšie vysvetlenie v odôvodnení 16 nižšie).

(13)

Vo februári 2007 uskutočnil fond prvý krok v mapovaní aktuálneho a budúceho pokrytia širokopásmovým pripojením tým, že požiadal poskytovateľov širokopásmových služieb (16) o informácie o aktuálnych oblastiach trhu. Cieľom tohto kroku bolo identifikovanie zlyhaní trhu rozlíšením „šedých“, „čiernych“ a „bielych“ oblastí v odľahlých regiónoch Islandu (17). Verejným oznamom uverejneným v novinách Morgunblaðið sa vyzývalo na poskytnutie informácií o všetkých aktuálnych oblastiach poskytovania širokopásmových služieb (t. j. o oblastiach, kde bol dostupný nepretržitý prístup na internet (nie dial-up) s rýchlosťou najmenej 512kb/s za primeraný pevný mesačný poplatok), ako aj o plánovaných oblastiach (zatiaľ bez poskytovania služieb), kde mali byť služby funkčné do roku 2008.

(14)

Fond získal informácie o oblastiach trhu v rôznych formách od viacerých poskytovateľov širokopásmových služieb a jednotlivcov (18). Po stanovení oblastí pokrytia bolo ďalším krokom zadanie súradníc GPS všetkých obydlí mimo známych oblastí pokrytia ADSL. Výsledná viacvrstvová mapa obydlí mimo všetkých aktuálnych a plánovaných oblastí (celkového) širokopásmového pokrytia bola zaslaná zúčastneným poskytovateľom širokopásmových služieb na ďalšie podrobné preskúmanie. To viedlo k značným aktualizáciám mapy na základe toho, že poskytovatelia porovnali mapy so svojimi databázami zákazníkov. Po dokončení tejto činnosti zaslal fond všetkým 78 obciam na Islande zoznam budov mimo oblastí, v ktorých sa poskytujú služby, a výtlačok aktualizovanej mapy pokrytia širokopásmovým pripojením v danej obci. Každá obec následne v „bielych“ oblastiach identifikovala chýbajúce budovy alebo budovy, ktoré nespĺňali požiadavky projektu. Aby budova spĺňala požiadavky, musela byť oficiálnym trvalým celoročným obydlím a/alebo pracoviskom aspoň jednej osoby.

(15)

Výsledkom mapovania a analýzy pokrytia uskutočnených fondom bol presný zoznam budov, ktoré mali byť zahrnuté do projektu. Pôvodný rozsah projektu bol 1 118„bielych“ budov, ktoré boli jednotlivo identifikované prostredníctvom ich súradníc GPS.

2.1.3.   Postup verejného obstarávania a výber úspešného uchádzača

(16)

Vo februári 2008 Ríkiskaup, Štátne obchodné centrum, v mene fondu uverejnilo výzvu na predkladanie ponúk na projekt „Háhraðanettengingar til allra landsmanna“. Tento projekt pozostával zo zavádzania širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach, kde islandské orgány zistili zlyhanie trhu v tom zmysle, že sa považovalo za nepravdepodobné, že by súkromní prevádzkovatelia zaviedli služby v týchto oblastiach za trhových podmienok. Projekt sa týkal 1 118„bielych“ budov, ktoré fond identifikoval v rámci svojho výskumu. (19)

(17)

Po uverejnení výzvy na predkladanie ponúk viedlo Štátne obchodné centrum niekoľko rozhovorov so zainteresovanými uchádzačmi, čo viedlo k predĺženiu lehoty na predloženie ponúk do 4. septembra 2008. Štátnemu obchodnému centru bolo doručených päť ponúk, ktoré sa líšili, pokiaľ išlo o cenu a navrhované technické riešenia. Spoločnosť Síminn predložila dve ponuky: ponuku s najnižšou cenou vo výške 379 miliónov ISK a s najvyššou (pre najvyššie ponúkané priemerné rýchlosti sťahovania) vo výške 5 miliárd ISK.

(18)

Podľa opisu predmetu verejného obstarávania bolo účelom uplatnených kritérií na vyhodnotenie ponúk identifikovať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Uplatnili sa štyri hodnotiace kritériá: i) celková cena (50 %); ii) rýchlosť vybudovania (15 %); iii) rýchlosť sťahovania (25 %) a iv) 2G GSM (nepovinné) (10 %) (20). Štátnemu obchodnému centru bolo do 4. septembra 2008 predložených päť platných ponúk (a jedna neplatná ponuka spoločnosti Hringiðan ehf., ktorá neposkytla platnú bankovú záruku). Boli predložené tieto platné ponuky (21):

Uchádzači, verejné obstarávanie – 14121

ISK

Trvanie projektu

Priemer Mb/s

GSM

 

 

Celková cena (ISK)

Mesiace

Rýchlosť sťahovania

Nepovinné

Body

Síminn hf.

379 000 000

12

6,0

Áno

95

Nordisk Mobile Island ehf.

974 864 503

12

3,0

Áno

Neuplatňuje sa

Vodafone

1 858 339 001

15

6,2

Áno

52

Vodafone

2 256 549 333

17

6,5

Áno

49

Síminn hf.

5 000 000 000

22

12,0

Áno

39

(19)

Keďže prvá ponuka od spoločnosti Síminn získala na základe vyššie uvedených kritérií najvyšší počet bodov (95 bodov), Štátne obchodné centrum začalo so spoločnosťou Síminn rokovať (22). Štátne obchodné centrum okrem toho požadovalo, aby sa spoločnosť Síminn zúčastnila niekoľkých vysvetľujúcich stretnutí, ktoré sú po zahájení postupu verejného obstarávania štandardným postupom.

2.1.4.   Rozšírenie oblasti zavádzania

(20)

Začiatkom decembra 2008 Póst- og fjarskiptastofnun, Správa pôšt a telekomunikácií na Islande, dostala od poskytovateľa služieb, spoločnosti Wireless Broadband Systems (ďalej len „WBS“), žiadosť, aby bola zrušená jej registrácia ako poskytovateľa telekomunikačných služieb na Islande. Spoločnosť WBS sa predtým zúčastnila mapovania a analýzy fondu v súvislosti s pokrytím a informovala Štátne obchodné centrum o svojich plánoch pokrytia v období pred výzvou Štátneho obchodného centra na predkladanie ponúk. Odchod spoločnosti WBS z trhu a následné stiahnutie jej plánov pokrytia malo za následok podstatnú zmenu v zozname budov, ktoré nemali a v blízkej budúcnosti za trhových podmienok ani nemali získať širokopásmové pokrytie. Keď bola plánovaná oblasť pokrytia poskytovateľa služby vyňatá zo súhrnnej mapy pokrytia, objavilo sa ďalších 670 „bielych“ budov rozmiestnených po celej krajine. Fond počítal s tým, že tieto budovy budú zahrnuté do rámca novej telekomunikačnej politiky.

(21)

Fond požiadal Štátne obchodné centrum o informáciu, či je v rámci prebiehajúceho postupu verejného obstarávania možné rozšíriť rozsah projektu. Podľa islandských orgánov Štátne obchodné centrum 7. januára 2009 odpovedalo, že sa domnieva, že určitá miera rozšírenia by bola v rámci verejného obstarávania prijateľná a že takéto rozšírenie je v súlade s regulačným rámcom v oblasti verejného obstarávania.

(22)

Aby sa preukázalo, že existujúci alebo noví poskytovatelia nemajú v úmysle rozšíriť svoje oblasti poskytovania služieb začlenením ktorýchkoľvek z ďalších 670 „bielych“ budov, požiadal fond Štátne obchodné centrum, aby znova uverejnilo výzvu na poskytnutie informácií o plánoch ponúknuť služby pre týchto 670 budov. Štátne obchodné centrum 23. januára 2009 uverejnilo v novinách Morgunblaðið oznámenie, v ktorom žiadalo účastníkov trhu o poskytnutie informácií o plánoch zavádzania širokopásmových služieb v ďalších oblastiach, ktoré predtým neboli zahrnuté do verejného obstarávania (23). Podľa islandských orgánov to bolo v súlade s predchádzajúcou metodikou, ktorú použilo Štátne obchodné centrum pri predložení svojej prvej výzvy na poskytnutie informácií o oblastiach poskytovania služieb. Keďže výzva na poskytnutie informácií sa uskutočnila formou oznámenia v novinách, žiadosť o poskytnutie informácií sa neobmedzovala na poskytovateľov služieb, ktorí už predtým odovzdali svoje ponuky v rámci verejného obstarávania, ale bola určená všetkým poskytovateľom služieb.

(23)

Štátne obchodné centrum nedostalo žiadne dodatočné alebo nové plány na poskytovanie služieb pre 670 identifikovaných budov. Štátne obchodné centrum následne prijalo rozhodnutie považovať tieto ďalšie budovy za budovy spadajúce do rozsahu projektu. Preto sa usilovalo o prehodnotenie zmluvnej dohody, o ktorej sa rokovalo so spoločnosťou Síminn, tak, aby zahŕňala tieto budovy.

2.2.   Zmluva medzi Fondom pre telekomunikácie a spoločnosťou Síminn

2.2.1.   Všeobecné informácie

(24)

Fond (kupujúci) a spoločnosť Síminn (predávajúci) 25. februára 2009 uzavreli zmluvu týkajúcu sa zavádzania širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach na Islande (ďalej len „zmluva“). Podľa zmluvy mal predávajúci vybudovať vysokorýchlostnú sieť a širokopásmové služby v oblastiach, ktoré predtým nemali prístup k takýmto službám. Sieť a služby sa mali rozšíriť na všetky domácnosti, v ktorých je registrovaná aspoň jedna osoba a obýva ich počas celého roka, a podnikom, ktoré sú v prevádzke po celý rok. Zmluva sa vzťahovala celkom na 1 788 budov: 1 188 budov pôvodne identifikovaných v podkladoch k výberovému konaniu a ďalších 670 budov pridaných v priebehu rokovaní. V zmluve sa stanovovalo, že po zavedení sa predávajúci stane vlastníkom sietí.

2.2.2.   Zmluvné obdobie a zmluvná suma

(25)

Podľa článku 4 zmluvy malo zmluvné obdobie trvať od dátumu podpisu do 1. marca 2014. Ak by sa obidve strany dohodli, toto obdobie sa mohlo predĺžiť až o dva roky. Podľa článku 10 zmluvy však lehota na vybudovanie siete formálne začala 1. marca 2009 a trvala do 1. marca 2011. Fond povolil predĺženie obdobia zavádzania (18 mesiacov) vzhľadom na nárast rozsahu projektu. Fond s tým súhlasil pod podmienkou, že zavádzanie do aspoň 1 118 budov bude dokončené počas prvých 12 mesiacov v súlade s ponukou spoločnosti Síminn v rámci verejného obstarávania.

(26)

Za zavedenie siete a služby mal kupujúci zaplatiť celkovo 606 128 801 ISK. Cena za nárast rozsahu o 670 budov bola dohodnutá na základe priemernej jednotkovej ceny pôvodne ponúknutej spoločnosťou Síminn, ktorá bola vynásobená počtom nových budov. Preto sa platba spoločnosti Síminn zvýšila z 379 miliónov ISK na 606 miliónov ISK. Kupujúci mal predávajúcemu zaplatiť 70 % celkovej sumy pri podpise zmluvy, ďalších 20 % po uvedení siete do prevádzky a zvyšných 10 % po uplynutí trojmesačnej skúšobnej lehoty (24).

(27)

Platby boli indexované na základe výmenného kurzu so zahraničnou menou, a nie použitím všeobecného indexu spotrebiteľských cien, ako sa pôvodne plánovalo. Táto voľba indexácie bola podľa islandských orgánov výsledkom mimoriadnych hospodárskych podmienok a neistoty vyplývajúcej z finančnej krízy (25). Použitou cudzou menou bola dánska koruna (DKK) s výmenným kurzom z 3. septembra 2008 (1 DKK = 16,513 ISK).

2.2.3.   Technické požiadavky

(28)

Podľa článku 2.1 opisu predmetu verejného obstarávania bol projekt technologicky neutrálny a neboli stanovené žiadne konkrétne špecifikácie toho, ako sa má sieť vybudovať alebo aké technologické riešenie sa má použiť (26).

(29)

Okrem poskytnutia prístupu k vysokorýchlostnému internetu v daných budovách mali uchádzači poskytnúť aj mobilné hlasové služby (2G GSM) (27). Táto služba mala spĺňať kritériá stanovené v telekomunikačnom pláne Správy pôšt a telekomunikácií (fjarskiptaáætlun) na obdobie 2005 – 2010, ktorý zahŕňal hlasové služby, možnosti roamingových služieb a poskytovanie používateľských zariadení za výhodné ceny. Poskytovanie mobilných služieb 2G GSM predstavovalo v rámci kritérií výberového konania 10 %.

(30)

Technické riešenie, ktoré ponúkla spoločnosť Síminn, bolo založené na štyroch rôznych technológiách: ADSL (28), UMTS (29), Wi-Fi (30) a satelit. Ako sa ukázalo, po dokončení výstavby siete bolo 55 % budov pripojených pomocou UMTS (pevné bezdrôtové pripojenie 3G), 41 % pomocou ADSL a 4 % pomocou satelitu/Wi-Fi.

2.2.4.   Požiadavky na prístup

(31)

Podľa článku 2.2.13 prílohy I k zmluve sa mala sieť vybudovať tak, aby za veľkoobchodných podmienok umožňovala prístup ostatným poskytovateľom internetových služieb (ďalej len „poskytovatelia“). Títo poskytovatelia by mali mať možnosť nakupovať na požiadanie od spoločnosti Síminn za veľkoobchodné ceny základné služby a mali by mať možnosť poskytovať služby prostredníctvom siete svojim maloobchodným zákazníkom. Prístup sa mal poskytnúť vhodnými prostriedkami [napríklad prostredníctvom prístupu k serveru vzdialeného širokopásmového prístupu (Broadband Remote Access Server – „BRAS“)]. Všetkým poskytovateľom sa mali poskytnúť rovnaké služby a rovnaký prístup k sieti, a to bez ohľadu na ich prepojenie s predávajúcim.

(32)

V prílohe II k zmluve s názvom Otázky a odpovede 1 – 22 počas obdobia postupu verejného obstarávania, zoznamy nových lokalít, vysvetlenia podkladov k verejnej súťaži, zápisnica z prezentácie postupu verejného obstarávania sa uvádzajú ďalšie vysvetlenia týkajúce sa požiadaviek na prístup. Pokiaľ ide o veľkoobchodný prístup, sú navrhnuté štyri možnosti. Sú to tieto možnosti (31):

Možnosť 1

:

Predávajúci (spoločnosť Síminn) zriaďuje používateľom pripojenie xDSL a poskytuje bitový tok kupujúcim so zariadeniami DSLAM. Kupujúci (prevádzkovatelia) prevádzkujú diaľkové prepojenie zo zariadení DSLAM cez sieť ATM a/alebo IP do servisného strediska. Toto umožňuje kupujúcim väčšiu kontrolu nad kvalitou služby, ktorú predávajú, ale vyžaduje si to značné investície na ich strane.

Možnosť 2

:

Predávajúci poskytuje pripojenie xDSL zo siete ATM/IP prostredníctvom diaľkového prepojenia zo zariadení DSLAM. V tomto prípade môže kupujúci do určitej miery kontrolovať kvalitu prenosu v sieti ATM. Kupujúci prevádzkujú svoj vlastný server BRAS a môžu tak ovládať technologické premenné zariadenia a evidovať informácie o používateľoch.

Možnosť 3

:

V tomto prípade sa bitový tok ku kupujúcemu dodáva prostredníctvom siete IP prevádzkovanej predajcom, ktorý prevádzkuje aj zariadenie DSLAM a je zodpovedný za kvalitu služby. Je možné predstaviť si, že kupujúci by mohol pre svojich zákazníkov dohodnúť rôzne podmienky kvality.

Možnosť 4

:

Táto možnosť je typickým príkladom ďalšieho predaja predplatného internetu. Internetové pripojenie, ktoré predávajúci predáva kupujúcemu je rovnaké ako to, ktoré kupujúci predáva svojim vlastným maloobchodným zákazníkom. Kupujúci neprevádzkuje žiadnu časť siete a je zodpovedný len za predaj nezmenenej služby. Môže však posielať svojim zákazníkom jednu faktúru za všetky služby poskytované prostredníctvom vysokorýchlostného pripojenia.

(33)

Podľa prílohy II k zmluve môže spoločnosť Síminn podľa vlastného uváženia ponúkať možnosti 1 – 4, je však povinná ponúkať možnosť 3 minimálne vo všetkých prípadoch, keď sa v projekte používa technológia ADSL (32). Okrem toho sa výslovne uvádza, že Síminn musí v tejto súvislosti rešpektovať rozhodnutia a pravidlá Správy pôšt a telekomunikácií (33).

(34)

Tam, kde sa v rámci projektu používa technológia UMTS, je spoločnosť Síminn povinná uplatňovať len možnosť 4 (34). Táto možnosť zahŕňa dodanie používateľských zariadení a inštaláciu spoločnosťou Síminn vo všetkých prípadoch bez ohľadu na to, kto je maloobchodným predajcom. Takisto je spoločnosť Síminn povinná poskytovať zákaznícke služby a služby údržby. Podľa islandských orgánov je hlavným dôvodom tejto dohody skutočnosť, že podľa spoločnosti Síminn je nevyhnutné, aby mala plný prístup k celej sieti UMTS a kontrolu nad ňou vrátane všetkých používateľských zariadení, aby bolo možné zaručiť, že kvalita a úroveň služieb budú v súlade s podkladmi k verejnému obstarávaniu. Fond naopak umožnil vylúčenie otvoreného prístupu v súvislosti so satelitným pripojením a pripojením Wi-Fi na základe toho, že realizovanie takéhoto prístupu by bolo veľmi náročné a nepraktické (35).

(35)

V prílohe 10 k zmluve sú uvedené štandardizované zmluvy o ďalšom predaji (endursölusamningar) medzi spoločnosťou Síminn a poskytovateľmi, ktorí sú predajcami, o ďalšom predaji vysokorýchlostných služieb UMTS a služieb ADSL. V prípade možnosti 4 zahŕňajú tieto štandardné zmluvy minimálne štandardné zľavy na základe rýchlosti, a to takto (36):

 

UMTS 1 Mb/s = 10 %,

 

UMTS 2 Mb/s = 7,5 %,

 

UMTS > 2 Mb/s = 5 %.

(36)

V prípade ADSL sa v súvislosti s prístupom podľa možnosti 4 uplatňujú nasledujúce minimálne zľavy:

 

ADSL 1 000 = 5 %,

 

ADSL 2 000 = 5 %,

 

ADSL 4 000/8 000 = 7,5 %,

 

ADSL 6 000/12 000 = 10 %.

Pokiaľ ide o veľkoobchodný prístup k ADSL podľa možností 1 – 3, prevádzkovatelia ako ďalší predajcovia/maloobchodní predajcovia majú dostať minimálnu zľavu vo výške 35 % maloobchodnej ceny spoločnosti Síminn. Podľa islandských orgánov bola táto zľava určená v súlade s rozhodnutím Správy pôšt a telekomunikácií č. 8/2008 z 18. apríla 2008 (37).

(37)

Podľa správy fondu zo 14. augusta 2009 (38) o organizácii možností prístupu v zmluve je prístup na účely ďalšieho predaja dostupný len v súvislosti s pripojeniami UMTS. V prípade takýchto pripojení nie sú dostupné možnosti veľkoobchodného prístupu do väčšej miery založené na infraštruktúre. Podľa fondu by sa uvedené sadzby preto mali uplatňovať, ak chce iný prevádzkovateľ prístup k sieti spoločnosti Síminn na účely ďalšieho predaja.

(38)

Podrobnejší opis opatrenia je uvedený v rozhodnutí dozorného úradu č. 302/13/COL (39).

3.   DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(39)

V rozhodnutí č. 302/13/COL dozorný úrad predbežne posúdil, či by zmluva medzi Fondom pre telekomunikácie a spoločnosťou Síminn o zavedení širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach Islandu mohla predstavovať štátnu pomoc, a ak áno, či by sa táto štátna pomoc mohla považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP.

(40)

Podľa islandských orgánov opatrenie nepredstavovalo štátnu pomoc, pretože nie sú splnené podmienky článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Islandské orgány okrem toho zastávajú názor, že príspevok je možné považovať za financovanie služieb vo verejnom záujme a že kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark boli splnené. Islandské orgány tvrdili, že v prípade, že by dozorný úrad dospel k záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, takáto pomoc by sa mohla považovať za zlučiteľnú s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP vzhľadom na ciele opatrenia vrátane rozšírenia prístupu verejnosti k širokopásmovému pripojeniu v podporovaných oblastiach.

(41)

Podľa predbežného názoru dozorného orgánu však zmluva medzi fondom a spoločnosťou Síminn zahŕňala štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. V rozhodnutí č. 302/13/COL boli identifikované tieto aspekty:

i)

Dozorný úrad skonštatoval, že fond bol zriadený zákonom a je vo vlastníctve islandského štátu, ktorý fondu prideľuje zdroje prostredníctvom ročného štátneho rozpočtu, na základe čoho sa zdá, že opatrenie sa poskytuje prostredníctvom štátnych zdrojov. Keďže spoločnosť Síminn je najväčším telekomunikačným operátorom na Islande, akákoľvek možná pomoc zahrnutá v zmluve bola poskytnutá jednému podniku.

ii)

Dozorný úrad takisto dospel k záveru, že verejným financovaním projektu sa spoločnosti Síminn poskytla hospodárska výhoda, ktorú by spoločnosť za normálnych okolností hradila zo svojho rozpočtu. I keď sa pri súťažnom postupe verejného obstarávania prejavuje tendencia znižovať objem potrebnej finančnej podpory, je možné diskutovať o tom, či kompenzácia za dodatočné budovy bola stanovená v rámci súťažného postupu verejného obstarávania alebo či o nej bolo v skutočnosti rozhodnuté až po výbere ponuky spoločnosti Síminn. Z predbežného posúdenia dozorného úradu preto vyplynulo, že hospodársku výhodu nie je možné vylúčiť.

iii)

Okrem toho, keďže spoločnosť Síminn bola jediným príjemcom štátnych finančných prostriedkov, prijal dozorný úrad predbežné stanovisko, že sa zdá, že opatrenie je selektívne.

iv)

Dozorný úrad napokon dospel k záveru, že účasť na zavádzaní infraštruktúry na poskytovanie elektronických komunikačných služieb posilňuje pozíciu vybraného poskytovateľa siete vo vzťahu k jeho konkurentom. Trhy elektronických komunikačných služieb sú vo všeobecnosti otvorené obchodu a hospodárskej súťaži medzi prevádzkovateľmi a poskytovateľmi služieb v rámci EHP. Preto podľa predbežného názoru dozorného úradu mohlo dané opatrenie narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod v rámci EHP

(42)

Dozorný úrad poznamenal, že podpora zavádzania širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach Islandu a v oblastiach Islandu s nedostatočnou dostupnosťou služieb zrejme rieši jasne vymedzené ciele spoločného záujmu, je vhodným nástrojom na dosiahnutie stanovených cieľov a vybranému dodávateľovi poskytuje investičný stimul. Vzhľadom na rozsah zmien zmluvy dospel však dozorný úrad k predbežnému záveru, že proces verejného obstarávania nie je možné považovať za otvorené a nediskriminačné verejné obstarávanie v zmysle usmernení dozorného úradu z roku 2013 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (ďalej len „usmernenia pre širokopásmové siete“) (40). Dozorný úrad takisto vyjadril pochybnosti v súvislosti s tým, či bola spoločnosť Síminn zaviazaná zabezpečiť dostatočný veľkoobchodný prístup k časti siete UMTS aj k časti ADSL. Chýbajúca povinnosť spoločnosti Síminn zabezpečiť veľkoobchodný prístup by predstavovala poskytnutie hospodárskych a konkurenčných výhod. Preto sa zdá, že opatrenie nebolo v súlade so zásadami proporcionality a obmedzenia narušenia hospodárskej súťaže podľa testu vyváženosti.

(43)

Po predbežnom posúdení teda dozorný úrad vyslovil pochybnosti, či je financovanie zavádzania širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach Islandu možné považovať za zlučiteľné s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

4.   PRIPOMIENKY ISLANDSKÝCH ORGÁNOV

4.1.   Prítomnosť štátnej pomoci

(44)

Ako už bolo uvedené, islandské orgány predložili pripomienky súvisiace s rozhodnutím dozorného úradu o začatí konania listom z 15. októbra 2013 (41). Islandské orgány sa nedomnievajú, že platby uhradené spoločnosti Síminn na základe podmienok zmluvy predstavujú štátnu pomoc, pretože zastávajú názor, že podmienky článku 61 ods. 1 Dohody o EHP nie sú splnené, keďže orgány konali v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve“. Islandské orgány ďalej zastávajú názor, že tieto platby možno charakterizovať ako financovanie služieb vo verejnom záujme, že štyri kumulatívne kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark sú splnené a že z tohto dôvodu opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

(45)

Islandské orgány tvrdia, že udelením predmetnej zmluvy sa spoločnosti Síminn neposkytla žiadna hospodárska výhoda, ktorá by presahovala rámec trhových podmienok. Podľa islandských orgánov sa použitie postupu verejného obstarávania v súlade s rámcom pre verejné obstarávanie považovalo za dostatočné na to, aby sa predpokladalo, že sa hospodárskemu subjektu vybranému v rámci konania neposkytuje štátna pomoc, keďže je zaručená trhová cena (42). Islandské orgány sa preto domnievajú, že spravodlivá trhová cena vytvára predpoklad, že spoločnosti Síminn nebola poskytnutá štátna pomoc (43).

(46)

Pokiaľ ide o zmeny v zmluve so spoločnosťou Síminn z dôvodu rozšírenia oblasti zavádzania, islandské orgány tvrdia, že podľa Európskej komisie zmeny takejto zmluvy nepredstavujú štátnu pomoc, ak celkové podmienky nie sú pre poskytovateľa výhodnejšie ako podmienky pôvodnej zmluvy. Okrem toho, ak by sa aj podmienky mohli v dôsledku danej zmeny považovať za priaznivejšie, štátna pomoc nebude existovať, ak obstarávateľský subjekt koná ako súkromný dodávateľ konajúci na základe svojich obchodných záujmov. Podľa islandských orgánov ktokoľvek, kto mal záujem o účasť v procese verejného obstarávania, mohol predložiť ponuku, pretože boli povolené ponuky od všetkých zainteresovaných strán a proces bol ako taký aj oznámený. Skutočnosť, že nakoniec bola na realizáciu projektu vybraná spoločnosť Síminn, ktorá mala najnižšiu a ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, sa nemôže automaticky pokladať za zvýhodnenie určitého podniku.

(47)

Islandské orgány okrem toho zdôrazňujú, že širokopásmové služby sa vo všeobecnosti považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (44). Islandské orgány poznamenávajú, že sa obrátili na súkromných prevádzkovateľov a uverejnili oznam s cieľom zistiť, či je nejaký trhový investor ochotný investovať do infraštruktúry. Keďže o poskytovanie služby neprejavil nikto záujem, islandské orgány dospeli k záveru, že tieto oblasti skutočne trpia zlyhaním trhu a že vysokorýchlostné internetové pripojenie bez pomoci fondu nezískajú. Podľa islandských orgánov by sa poskytovanie primeraného širokopásmového pokrytia v týchto vidieckych oblastiach Islandu, kde nepôsobia ani nemali záujem o investovanie žiadni iní prevádzkovatelia, malo považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, keďže zavádzanie širokopásmového pripojenia do daných budov malo veľký význam tak pre dané oblasti, ako aj pre spoločnosť ako celok.

(48)

Podľa islandských orgánov boli povaha a rozsah služieb jasne vymedzené v rámci postupu verejného obstarávania a v následnej zmluve so spoločnosťou Síminn (t. j. na inštaláciu infraštruktúry umožňujúcej niektorým budovám získať vysokorýchlostné pripojenie na internet). Islandské orgány uvádzajú, že spoločnosť Síminn bola v tomto konkrétnom prípade podpísaním zmluvy formálne poverená poskytnutím a splnením tejto povinnosti.

(49)

Islandské orgány konštatujú, že uvedenou zmluvou sa stanovili parametre kompenzácie na základe podkladov k verejnému obstarávaniu. V zmluve sa jasne a transparentným spôsobom stanovuje kompenzácia, ktorá sa má poskytnúť spoločnosti Síminn za poskytnutie služby. Kompenzácia stanovená v zmluve sa nezmenila a zmluva neumožňuje ani vykonanie žiadnych zmien v prospech spoločnosti Síminn.

(50)

Islandské orgány okrem toho zdôrazňujú, že skutočný príspevok je podstatne nižší ako náklady odhadované fondom a jeho poradcami a nevypláca sa viac, ako je nevyhnutné na dokončenie projektu. Skutočnosť, že skutočné náklady projektu sú podstatne nižšie ako odhadované náklady na podobné sieťové riešenie, je dôkazom, že islandské orgány skutočne prijali opatrenia, aby zabránili nadmernej kompenzácii.

(51)

Podľa islandských orgánov boli rokovania po výbere spoločnosti Síminn založené priamo na postupe verejného obstarávania a ako také boli pokračovaním postupu. Platby spoločnosti Síminn sa vykonávajú v súlade s vopred stanoveným harmonogramom platieb spojeným s pokrokom dosiahnutým v rámci projektu, čím sa vylučuje možnosť nadmernej kompenzácie. V súlade s článkom 19 zmluvy predložila spoločnosť Síminn bankovú záruku od banky New Kaupþing Bank zo 17. februára 2009, čo predstavuje mechanizmus vracania poskytnutých prostriedkov, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii (45). V zmluve sa okrem toho stanovuje prísny režim platieb v súlade s napredovaním projektu, čo znamená, že platby sú do určitej miery podmienené skutočným pokrokom pri budovaní systému a získavaním zákazníkov, ako sa stanovuje v článku 16 zmluvy. A nakoniec sa v článku 11 zmluvy nachádza doložka o pokute, na základe ktorej musí spoločnosť Síminn vyplatiť kompenzáciu v prípade meškania, ako aj doložka o nesplnení povinnosti v článku 13 zmluvy.

(52)

Na záver islandské orgány tvrdia, že ak by aj dozorný úrad dospel k záveru, že rozšírenie rozsahu projektu a súvisiacej kompenzácie nebolo plne v súlade s rámcom verejného obstarávania, možno za primeranú referenčnú hodnotu pre kompenzáciu považovať otvorený postup verejného obstarávania, ako aj hodnotenie vykonané nezávislými poradcami. Spoločne by sa mali považovať minimálne za jasný ukazovateľ nákladov, ktoré by vznikli bežnému, dobre fungujúcemu podniku na príslušnom trhu. Keďže kompenzácia poskytnutá spoločnosti Síminn bola nižšia ako referenčná hodnota, posledné kritérium stanovené v rozsudku vo veci Altmark by sa malo považovať za splnené. Islandské orgány by takisto chceli zdôrazniť, že aj napriek zmenám je ponuka spoločnosti Síminn stále ekonomicky zďaleka najvýhodnejšou ponukou.

4.2.   Postup verejného obstarávania

(53)

Podľa islandských orgánov bol postup verejného obstarávania v súlade s pravidlami štátnej pomoci EHP a bolo plne zabezpečené rovnaké zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi na trhu. Islandské orgány rovnako poznamenávajú, že úpravami, ktoré sa vykonali v súvislosti s projektom počas rokovaní so spoločnosťou Síminn, sa neporušili základné pravidlá rovnosti a transparentnosti, najmä v zmysle zabudovanej flexibility, pokiaľ ide o rozsah projektu.

(54)

Keď bola plánovaná oblasť pokrytia spoločnosti WBS vyňatá zo súhrnnej mapy pokrytia, objavilo sa ďalších 670 „bielych“ budov. Keď fond požiadal Štátne obchodné centrum, aby znova uverejnilo výzvu na poskytnutie informácií o plánoch ponúknuť služby pre týchto 670 budov, vykonalo sa to prostredníctvom oznámenia v novinách, a nie priamym kontaktovaním výlučne tých poskytovateľov služieb, ktorí už predtým odovzdali svoje ponuky v rámci výberového konania. Tento spôsob sa použil aj pri pôvodnej výzve na poskytnutie informácií o oblastiach poskytovania služieb. Islandské orgány zdôrazňujú, že dvojstranná komunikácia so stranami, ktoré predložili predchádzajúce ponuky, sa považovala za nedostatočnú.

(55)

Islandské orgány tvrdia, že zmeny vykonané v rozsahu a kompenzácii v rámci zmluvy boli potrebné na to, aby bolo možné zahrnúť ďalších 670 „bielych“ budov a z toho vyplývajúcu kompenzáciu. Cenou za ďalšie budovy bola priemerná jednotková cena z pôvodnej ponuky spoločnosti Síminn v rámci postupu verejného obstarávania, ktorá bola vybraná v otvorenom postupe ako ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Kompenzácia za ďalšie budovy by sa preto mala považovať za rozšírenie pôvodnej ponuky, a to aj za trhových podmienok. Podľa islandských orgánov to skôr svedčí o kontinuite postupu než o tom, že bola nanovo prerokovaná zásadná podmienka zmluvy.

Image

(56)

Ako sa už uviedlo, pôvodný rozsah projektu mal byť najmenej 1 119 budov. Podľa islandských orgánov povaha takýchto projektov spôsobuje, že sa zoznam počas celého trvania projektu neustále mení. Ako možno vidieť vo vyššie uvedenom grafe, od roku 2008 do roku 2011 dochádzalo v zozname k nepretržitým výkyvom (46). Až v roku 2011 sa projekt stabilizoval, ale aj potom ešte stále dochádza v zozname k zmenám, ktoré pokračujú dodnes. Vzhľadom na tieto nevyhnutné premenné sa podľa islandských orgánov transparentnosť, pokiaľ ide o odmeňovanie, dala zabezpečiť jedine zaviazaním sa k priemernej jednotkovej cene.

(57)

Fond takisto usúdil, že nový postup verejného obstarávania by islandským orgánom spôsobil zbytočné hospodárske ťažkosti s veľkou pravdepodobnosťou rovnakého alebo ešte nepriaznivejšieho výsledku, ako aj oneskorenia zavádzania širokopásmových služieb o niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov. Fond sa ďalej domnieval, že kompenzácia za ďalšie budovy a projekt celkove by sa mohli považovať za veľmi výhodné pre islandské orgány, pretože boli rovnaké ako v pôvodnej ponuke.

(58)

V septembri 2008 požiadal fond svojich poradcov (spoločnosť Mannvit hf.) o odhad nákladov na budovy, v ktorých zamýšľala poskytovať služby len spoločnosť WBS. Na základe tohto odhadu nákladov z 8. októbra 2008 (47) sa potenciálna cena ponuky odhaduje na 410 000 000 až 820 000 000 ISK na približne 750 „budov WBS“ (odhad, ktorý bol neskôr upravený na 670 identifikovaných „bielych“ budov). Z toho vychádza priemerná cena za budovu na 546 667 ISK (jednoduchý systém) až 1 093 333 ISK (pokročilý systém).

(59)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa priemerná cena za dodatočných 670 budov medzi fondom a spoločnosťou Síminn dohodla na základe priemernej jednotkovej ceny, ktorú pôvodne ponúkla spoločnosť Síminn, vynásobenej počtom nových budov, t. j. 338 998 ISK na budovu. Pri zohľadnení indexácie dohodnutej sumy je priemerná jednotková cena za celkový počet 1 788 budov 470 191 ISK. Islandské orgány usudzujú, že je to priaznivý výsledok vzhľadom na mimoriadne hospodárske podmienky v tom čase a náklady, ktoré predtým odhadol nezávislý poradca.

(60)

Podľa islandských orgánov vyjadrila spoločnosť Síminn názor, že jej v dôsledku rozšírenia rozsahu projektu celkovo nevznikli úspory z rozsahu. Hoci to v niektorých oblastiach skutočne tak mohlo byť, v dôsledku často rozptýleného umiestnenia a situácie „bielych“ budov to tak z celkového hľadiska nebolo. Pre väčšinu rozšírenia musela spoločnosť Síminn prepracovať veľké časti projektu, hoci niektoré z ďalších budov sa nachádzali v tých istých oblastiach ako budovy v pôvodnom verejnom obstarávaní, t. j. išlo o premiestnenie vysielačov a antén.

(61)

Pokiaľ ide o indexáciu splátok väčšinou na základe DKK a čiastočne na základe indexov spotrebiteľských cien a miezd, islandské orgány poukazujú na mimoriadnu situáciu na jeseň 2008 a ťažkosti, ktorým čelilo islandské hospodárstvo. Počas rokovaní medzi spoločnosťou Síminn a islandskými orgánmi sa hospodárske prostredie na Islande radikálne zmenilo. Podľa islandských orgánov boli dôvodom indexácie zmluvnej sumy na základe DKK tieto výnimočné a nepredvídateľné udalosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v rámci projektu sa mala podstatná časť zariadení nakúpiť v cudzej mene. V tom čase bolo jasné, že kolísanie ISK by malo za následok neplatnosť všetkých predpokladov uzavretia zmluvy spoločnosťou Síminn. Podľa informácií, ktoré spoločnosť Síminn poskytla islandským orgánom, celkovo 80 % zmluvnej sumy bolo určených na nákup zariadenia v DKK (48). Vzhľadom na túto skutočnosť súhlasili islandské orgány s indexáciou ceny na základe dánskej koruny podľa kurzu z 3. septembra 2008.

(62)

Okrem toho bolo podľa islandských orgánov po realizácii podstatnej devalvácie islandskej koruny zrejmé, že by nebolo opodstatnené uzatvoriť zmluvu, pokiaľ by nezabezpečili, že sa spoločnosť nedostane do značných ťažkosti v dôsledku úpadku výmenného kurzu islandskej koruny, ktorý sa stal veľmi nestabilným. Je zrejmé že pre spoločnosť Síminn by nebolo opodstatnené podstúpiť všetky riziká vyplývajúce z týchto mimoriadnych a nepredvídaných okolností. Je uznávanou súčasťou islandského a medzinárodného zmluvného práva, že v prípadoch nepredvídaných udalostí, ktoré nastanú a zásadným spôsobom zmenia rovnováhu zákazky s dôsledkom nadmerného zaťaženia jednej zo zúčastnených strán, teda „ťažkostí“, môže zmluvná strana znášajúca takéto zaťaženie požiadať o zmenu zmluvy alebo dokonca od takejto zmluvy úplne odstúpiť. Islandské orgány však zdôrazňujú, že to neznamenalo, že na seba prevzali všetky riziká, pretože aj spoločnosti Síminn vznikli zvýšené náklady v dôsledku ďalších aspektov projektu nenaviazaných na výmenný kurz DKK, t. j. práce, ropy a iných vstupov.

(63)

Podľa islandských orgánov je ich prístup, pokiaľ ide o rozšírenie rozsahu projektu, v súlade s rozhodnutím Európskej komisie vo veci London Underground (49), v prípade ktorej Komisia uznala, že je dôležité zvážiť, či po uskutočnení zmeny bude ponuka zhotoviteľa stále najlepšou ponukou. V takýchto prípadoch by otvorenie úplne nového postupu zadávania verejnej zákazky so sebou nieslo vznik neprimeraných nákladov.

(64)

Islandské orgány sa teda rozhodli radšej zmeniť zmluvu ako začať nový postup zadávania verejnej zákazky a poznamenávajú, že musia mať v tomto smere do značnej miery právomoc konať podľa vlastného uváženia, keďže zmluva bola dlhodobá a komplexná, ako aj vzhľadom na hospodársku situáciu na Islande v tom čase. Po prvé hoci boli okolnosti podľa islandských orgánov nepredvídateľné, usúdilo sa, že vykonané zmeny zapadajú do pôvodného postupu verejného obstarávania. Novým postupom by sa tento projekt okrem toho oddialil o niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov. Po tretie islandské orgány usúdili, že ponuka je výhodná a ponúka dané služby s najnižšími nákladmi pre spoločnosť. Považovalo sa za veľmi nepravdepodobné, ak nie nemožné, že by sa v takomto postupe predložila lepšia ponuka vzhľadom na situáciu islandského hospodárstva a výsledky pôvodného verejného obstarávania. Islandské orgány nevykonali v zmluve zmeny s cieľom zvýhodniť spoločnosť Síminn, ale s cieľom zabezpečiť, aby sa projekt realizoval s čo najnižšími nákladmi vzhľadom na dané (nepredvídané) okolnosti. Islandské orgány napokon zdôrazňujú, že ponuka spoločnosti Síminn s dodatočnými 670 budovami, ako aj so zvýšením kompenzácie a indexáciou na základe DKK bola z ekonomického hľadiska ešte stále zďaleka najlepšou ponukou.

4.3.   Zlučiteľnosť údajnej štátnej pomoci

(65)

Pre prípad, že dozorný úrad dospeje k záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, vyjadrili islandské orgány názor, že takáto pomoc by sa mohla považovať za zlučiteľnú s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP vzhľadom na ciele opatrenia vrátane rozšírenia prístupu verejnosti k širokopásmovému pripojeniu v podporovaných oblastiach.

(66)

Podľa islandských orgánov toto opatrenie kompenzuje a bude kompenzovať geografickú a komerčnú nevýhodu a je objektívne odôvodnené potrebou riešenia nedostatočnej dostupnosti širokopásmových služieb v dôsledku nedostatočnej hustoty výskytu potenciálnych a skutočných predplatiteľov na to, aby bolo poskytovanie širokopásmových služieb hospodársky udržateľné na čisto trhovom základe. Islandské orgány sa domnievajú, že opatrenia navrhli spôsobom, ktorý minimalizuje možnú štátnu pomoc a narušenie hospodárskej súťaže.

(67)

Islandské orgány ďalej konštatujú, že podmienky otvoreného prístupu boli pre tretie strany dostupné niekoľko mesiacov pred začiatkom predaja v rámci projektu. Tvrdia, že keď sa v každej časti začal predaj, fond informoval obyvateľov, že spoločnosť Síminn nie je výhradným maloobchodníkom a že internetové služby môžu ľuďom žijúcim/pracujúcim v danej oblasti predávať všetci ostatní maloobchodníci. Okrem toho podľa islandských orgánov ponúka spoločnosť Síminn prístup tretích strán (roaming) k svojim hlasovým službám v sieti 2G GSM, zatiaľ čo veľkoobchodný prístup k hlasovým službám v sieti 3G sa v podkladoch k výberovému konaniu ani v zmluve nestanovuje, keďže predmetný projekt sa nevzťahuje na poskytovanie hlasových služieb v sieti 3G.

(68)

Islandské orgány ďalej konštatujú, že spoločnosť Síminn ponúkla spoločnosti Vodafone prístup k roamingu v sieti 3G za trhových podmienok, ale podľa spoločnosti Síminn nebola spoločnosť Vodafone ochotná uzatvoriť zmluvu, pretože v súčasnosti má na prístup k roamingu v sieti 3G zmluvu so spoločnosťou Nova. Podľa islandských orgánov navrhovateľ nesprávne tvrdí, že sa zmluva medzi spoločnosťou Síminn a fondom obmedzovala na prístup na ďalší predaj a nezahŕňala veľkoobchodný prístup stanovený v podkladoch k výberovému konaniu. Spoločnosť Síminn naopak ponúka veľkoobchodný prístup k svojej sieti ADSL všetkým svojim konkurentom v súlade s rozhodnutím Správy pôšt a telekomunikácií č. 8/2008. Islandské orgány ďalej zdôrazňujú, že ako vyplýva z posudku AM, existuje zásadný rozdiel medzi veľkoobchodným prístupom k sieti DSL a údajovej sieti 3G. Islandské orgány sa odvolávajú aj na stanovisko spoločnosti AM, že možnosť existujúceho bezdrôtového veľkoobchodného prepojenia na Islande je primeraná na účely zásahu do špecifického islandského širokopásmového pokrytia.

(69)

Islandské orgány ďalej tvrdia, že predmetný projekt a zmluva so spoločnosťou Síminn nemali žiadny alebo mali len minimálny účinok na hospodársku súťaž a obchod. Podľa islandských orgánov sa vo veci nepredložilo nič, čo by naznačovalo, že spoločnosť Síminn získala neprimeranú hospodársku výhodu alebo že opatrenie malo škodlivý vplyv na štruktúru trhu.

(70)

Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi mal vývoj podielov na trhu počas posledných rokov tendenciu smerujúcu k vyrovnávaniu medzi tromi najväčšími spoločnosťami na trhu mobilných telefónov. Konkrétne došlo k tomu, že trhový podiel Síminn klesol zo 62 % v roku 2005 na 40 % v roku 2011 a trhový podiel spoločnosti Nova vzrástol z 0 % v roku 2007 na 24 % v roku 2011. Trhový podiel spoločnosti Vodafone klesol z 38 % v roku 2005 na 30 % v roku 2011. Tento trend pokračoval aj v roku 2012 a trhový podiel uvedených troch spoločností sa ešte viac vyrovnal, ako možno vidieť v štatistickej správe Správy pôšt a telekomunikácií za obdobie rokov 2010 – 2012 (50). V správe sa uvádza, že na konci roka 2012, keď sa vypočítal celkový počet predplatiteľov, bol trhový podiel spoločnosti Síminn 37,4 %, trhový podiel spoločnosti Vodafone 28,9 % a trhový podiel spoločnosti Nova sa zvýšil na 28,3 %.

(71)

Islandské orgány rovnako poznamenávajú, že spoločnosť Síminn je a aj v tom čase bola pod prísnym dohľadom Islandského úradu pre hospodársku súťaž a Správy pôšt a telekomunikácií. Islandské orgány poznamenávajú, že materská spoločnosť spoločnosti Síminn, Skipti, uzatvorila 26. marca 2013 s Islandským úradom pre hospodársku súťaž dohodu, ktorou sa zabezpečí, aby mali konkurenti Síminn rovnaký prístup k základnému telekomunikačnému systému Skipti. Akékoľvek náznaky narušenia hospodárskej súťaže by viedli k formálnemu vyšetrovaniu v mene uvedených orgánov. Takéto narušenie by mohlo viesť k sankciám voči spoločnosti Síminn. Podľa islandských orgánov neprebieha zo strany Islandského úradu pre hospodársku súťaž alebo Správy pôšt a telekomunikácií v súvislosti s príslušným projektom žiadne vyšetrovanie.

(72)

Islandské orgány ďalej konštatujú, že projektom sa rozšíril trh pre všetkých účastníkov trhu. Konkurentom spoločnosti Síminn sa ponúka veľkoobchodný prístup k sieti za rovnakých podmienok. Všetci zainteresovaní prevádzkovatelia preto hneď od začiatku dostupnosti služby mohli ponúkať služby koncovým zákazníkom za rovnakých podmienok a podľa informácií poskytnutých spoločnosťou Síminn má niekoľko konkurentov veľkoobchodný prístup k poskytovaniu služieb ADSL alebo UMTS na maloobchodnej úrovni. Islandské orgány ďalej poukazujú na údajné skreslené údaje v rozhodnutí o začatí konania týkajúce sa žiadosti navrhovateľa, spoločnosti Vodafone, o veľkoobchodný prístup a údajnom odopretí udelenia takéhoto prístupu spoločnosťou Síminn. Podľa islandských orgánov je skutočnosť taká, že požadovaný prístup k vysielačom 3G spoločnosti Síminn, tzv. prístup k roamingu, nie je súčasťou predmetného projektu. Spoločnosť Síminn bola pripravená poskytnúť spoločnosti Vodafone prístup k vysielačom 3G, ale poprela, že by bol takýto prístup súčasťou projektu.

(73)

Islandské orgány napokon zdôrazňujú, že ambicióznym cieľom projektu bolo zaviesť širokopásmové pripojenie v konkrétnych vidieckych oblastiach na Islande. Tento cieľ sa dosiahol. Island patrí do elitnej skupiny štátov, ktoré môžu smelo vyhlásiť, že všetky miesta trvalého bydliska majú prístup k širokopásmovým službám. Podľa islandských orgánov treba zohľadniť skutočnosť, že projekt zahŕňal až 1 788 budov rozmiestnených v rozsiahlej vidieckej oblasti na Islande a začal sa len niekoľko mesiacov po tom, ako Island zasiahla najväčšia hospodárskou kríza v jeho histórii. Islandské orgány sú si plne vedomé svojich povinností podľa pravidiel štátnej pomoci Dohody o EHP a rozhodovacej praxe v tejto oblasti (neskôr začlenených do usmernení pre širokopásmové siete) a snažili sa nimi riadiť pri každom kroku v rámci projektu.

(74)

Po dôkladnej úvahe dospeli islandské orgány k záveru, že celkový účinok opatrenia by sa mal považovať za pozitívny. Opatrenie je podľa islandských orgánov jasne v súlade s cieľmi článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pretože uľahčuje rozvoj určitých hospodárskych aktivít (maloobchodných a veľkoobchodných širokopásmových služieb) v odľahlých a vidieckych oblastiach Islandu.

(75)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti islandské orgány tvrdia, že potenciálna pomoc zahrnutá do daného opatrenia je zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

5.   PRIPOMIENKY SPOLOČNOSTI SÍMINN

5.1.   Prítomnosť štátnej pomoci

(76)

Spoločnosť Síminn predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania, ako aj ďalšie dokumenty listom z 20. decembra 2013 (51). Spoločnosť Síminn zastáva názor, že financovanie zavádzania predmetných širokopásmových služieb nezahŕňalo štátnu pomoc. Podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP musí opatrenie spĺňať určité podmienky, aby zahŕňalo prvky štátnej pomoci. Spoločnosť Síminn sa nedomnieva, že sú všetky tieto podmienky splnené, a to najmä vzhľadom na neexistenciu hospodárskych výhod pre spoločnosť Síminn.

(77)

Spoločnosť Síminn poznamenáva, že vo svojom rozsudku vo veci Altmark poskytol Súdny dvor Európskej únie objasnenie v súvislosti s podmienkami, za ktorých kompenzácia za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc, ak sa ňou neposkytuje žiadna výhoda (52). Síminn tvrdí, že predmetné opatrenie sa týka financovania služby vo verejnom záujme a že štyri kumulatívne kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark sú splnené.

(78)

Podľa spoločnosti Síminn neposkytovala predmetná zmluva spoločnosti žiadnu hospodársku výhodu, ktorá by prekračovala rámec trhových podmienok. Použitie súťažných, transparentných a nediskriminačných postupov verejného obstarávania sa považovalo za dostatočné na to, aby sa predpokladalo, že sa hospodárskemu subjektu vybranému v rámci konania neposkytuje žiadna štátna pomoc, keďže trhová cena je zaručená (53). V rámci postupu verejného obstarávania sa stanovili štyri objektívne kritériá hodnotenia. Verejné obstarávanie mala vyhrať platná ponuka, ktorá získa najviac bodov. Každý, kto mal záujem o účasť na postupe verejného obstarávania, mal možnosť predložiť ponuku. Výberové konanie bolo technologicky neutrálne, t. j. otvorené pre všetky technické riešenia, aby sa nezvýhodňovali žiadne subjekty na trhu. Spoločnosť Síminn získala najviac bodov a vyhrala verejnú súťaž. To znamená, že kritériá súťažného výberového konania a výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky boli splnené. Spoločnosť Síminn bola takisto uchádzačom, ktorý ponúkol poskytovanie služieb s najnižšími nákladmi pre spoločnosť.

(79)

Podľa spoločnosti Síminn boli zmeny v rozsahu a kompenzácii zmluvy potrebné na to, aby bolo možné zahrnúť ďalších 670 „bielych“ budov a z toho vyplývajúcu kompenzáciu. Kompenzáciou za ďalšie budovy bola priemerná jednotková cena z pôvodnej ponuky spoločnosti Síminn. Kompenzácia za ďalšie budovy by sa teda mala považovať za rozšírenie pôvodnej ponuky, a to takisto za trhových podmienok. V súlade s tým spoločnosť Síminn preto zdôrazňuje, že sa neposkytuje žiadna štátna pomoc, pretože celkové podmienky neboli pre Síminn výhodnejšie ako podmienky pôvodného postupu verejného obstarávania (54). Okrem toho skutočnosť, že na realizáciu projektu bola vybraná spoločnosť s najnižšou a ekonomicky najvýhodnejšou ponukou, nemôže podľa spoločnosti Síminn automaticky predstavovať zvýhodnenie určitého podniku.

(80)

Podľa spoločnosti Síminn predstavujú skutočné priemerné jednotkové náklady pre Síminn (náklady na budovu) […] (*1) ISK, kým priemerná jednotková cena, ktorú dostala spoločnosť Síminn, predstavuje 470 191 ISK. Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, cena vyplatená spoločnosti Síminn po rozšírení rozsahu bola stále výrazne nižšia ako cena, ktorú ponúkali ostatní uchádzači, a cena, ktorú vopred odhadli poradcovia fondu (55). Spoločnosť Síminn doteraz dostala 836 457 351 ISK, čo zahŕňa kompenzáciu za dodatočných 670 budov a indexáciu DKK. Spoločnosť Vodafone mala druhú najnižšiu platnú ponuku v rámci postupu verejného obstarávania vo výške 1 858 339 001 ISK, čo je viac ako dvojnásobok kompenzácie poskytnutej spoločnosti Síminn, a to aj po zahrnutí dodatočných budov a indexácie DKK.

(81)

Spoločnosť Síminn tvrdí, že jej v dôsledku rozšírenia rozsahu projektu celkovo nevznikli úspory z rozsahu. Hoci to tak v niektorých oblastiach skutočne mohlo byť, v dôsledku často rozptýleného umiestnenia a okolností „bielych“ budov to tak z celkového hľadiska nebolo. Pre väčšinu rozšírenia musela spoločnosť Síminn prepracovať veľké časti projektu, hoci niektoré z ďalších budov sa nachádzali v tých istých oblastiach ako budovy v pôvodnom verejnom obstarávaní, t. j. išlo o premiestnenie vysielačov a antén. Spoločnosť Síminn sa preto domnieva, nezískala skutočnú finančnú výhodu, ktorou by sa dostala do výhodnejšieho postavenia ako jej konkurenti (56).

(82)

Spoločnosť Síminn sa ďalej domnieva, že skutočnosť, že skutočné náklady na projekt sú nižšie než odhadované náklady a kompenzácia je transparentná a vychádza z nákladov, je dôkazom toho, že islandské orgány naozaj zahrnuli mechanizmus na zabránenie nadmernej kompenzácii.

(83)

Vzhľadom na uvedené argumenty, ako aj argumenty predložené islandskými orgánmi sa spoločnosť Síminn domnieva, že opatrenie nezahŕňalo štátnu pomoc.

5.2.   Zlučiteľnosť údajnej štátnej pomoci

(84)

Ak by dozorný úrad skonštatoval, že by sa mal projekt pokladať za štátnu pomoc, spoločnosť Síminn tvrdí, že opatrenia by sa mali posudzovať ako pomoc zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(85)

Spoločnosť Síminn tvrdí, že projekt bol vypracovaný tak, aby sa obmedzilo narušenie hospodárskej súťaže okrem iného tým, že sa zabezpečí veľkoobchodný prístup akejkoľvek tretej strane. Tento veľkoobchodný prístup umožňuje poskytovateľom služieb tretích strán, aby si aktívne konkurovali na trhu, čím sa posilní možnosť výberu a hospodárska súťaž v oblastiach, ktorých sa opatrenie týka, a zároveň sa zabráni vzniku regionálnych monopolov v oblasti poskytovania služieb. Širokopásmová sieť mala byť neutrálna, otvorená a dostupná všetkým zainteresovaným subjektom na veľkoobchodný prístup za rovnakých podmienok.

(86)

Podľa spoločnosti Síminn je v zmluve zakotvený jasný záväzok, že jej konkurenti budú mať prístup k infraštruktúre, a preto sa od začiatku projektu poskytuje veľkoobchodný prístup (57). Podľa spoločnosti Síminn sa rozhodlo o použití modelu prístupu ADSL nazývaného „prístup k bitovému toku v pevných sieťach“ na veľkoobchodný prístup ADSL, ako aj ako odkazu na model prístupu 3G, pretože v tom čase nebol známy žiadny referenčný model pre 3G. Spoločnosť Síminn poukazuje na to, že v súvislosti s prístupom ADSL boli dodržané usmernenia Správy pôšt a telekomunikácií. Na ďalšie objasnenie technických otázok týkajúcich sa veľkoobchodného prístupu predložila spoločnosť Síminn uvedenú správu AM (58). Podľa správy AM existuje zásadný rozdiel medzi veľkoobchodným prístupom k sieti DSL a k dátovej sieti 3G. Okrem toho podľa správy AM je možnosť existujúceho bezdrôtového veľkoobchodného prepojenia na Islande primeraná na účely zásahu do špecifického islandského širokopásmového pokrytia. V správe AM sa poukazuje aj na skutočnosť, že rovnaké technické riešenie sa použilo pre veľkoobchodný prístup k sieti 3G v podobnom a súbežnom írskom širokopásmovom projekte, ktorý Európska komisia schválila (59).

(87)

Podľa spoločnosti Síminn navrhovateľ nepravdivo tvrdil, že opakovane bez úspechu žiadal o veľkoobchodný prístup k sieti a že to poskytlo spoločnosti Síminn významnú výhodu prvenstva. Spoločnosť Síminn zdôrazňuje, že spoločnosť Vodafone žiadala len o prístup k vysielačom 3G spoločnosti Síminn na prístup k roamingu na poskytovanie mobilnej komunikácie 3G, čo nemá žiadnu spojitosť s predmetným projektom. Spoločnosť Síminn tvrdí, že spoločnosti Vodafone ponúkla prístup k roamingu 3G za trhových podmienok, ale spoločnosť Vodafone nebola ochotná uzatvoriť dohodu. Spoločnosť Vodafone však podľa spoločnosti Síminn nežiadala ani o veľkoobchodný prístup k vysokorýchlostnému internetu, ani o prístup na účely ďalšieho predaja prostredníctvom UMTS, ADSL a satelitu v oblastiach, ktoré boli predmetom projektu.

(88)

Spoločnosť Síminn tvrdí, že predmetný projekt nemal žiadny alebo mal len minimálny účinok na hospodársku súťaž a obchod. Podľa spoločnosti Síminn sa vo veci nepredložilo nič, čo by naznačovalo, že spoločnosť Síminn získala neprimeranú hospodársku výhodu alebo že malo opatrenie škodlivý vplyv na štruktúru trhu.

(89)

Spoločnosť Síminn poznamenáva, že projekt sa týka len tých spoločností a jednotlivcov, ktorí žijú v príslušných oblastiach. Budovy sú rozmiestnené po celej krajine a nemali by sa považovať za osobitný trh. Tvoria skôr súčasť celkového islandského trhu širokopásmového pripojenia. Na Islande existuje viac ako 109 000 vysokorýchlostných internetových pripojení. Projekt sa týka zavádzania širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach Islandu pre celkový počet 1 788 budov. Z týchto 1 788 budov je 1 050 prihlásených na odber širokopásmových služieb, v rámci čoho sa 559 ponúka prostredníctvom UMTS. Projekt sa preto týka len 0,96 % príslušného trhu a 559 budov pripojených prostredníctvom UMTS len 0,51 %.

(90)

Spoločnosť Síminn ďalej poznamenáva, že v tom čase bola a stále je pod prísnym dohľadom Islandského úradu pre hospodársku súťaž a Správy pôšt a telekomunikácií. Spoločnosť Síminn, jej materská spoločnosť Skipti a spoločnosť Míla, ďalšia dcérska spoločnosť Skipti, dosiahli 8. marca 2013 zmier s Islandským úradom pre hospodársku súťaž, po ktorom nasledovalo rozhodnutie Islandského úradu pre hospodársku súťaž č. 6/2013, ktoré bolo uverejnené 26. marca 2013 a ktorým sa zabezpečuje, aby mali konkurenti spoločností Síminn a Míla rovnaký prístup k základnej pevnej telekomunikačnej sieti dcérskych spoločností spoločnosti Skipti. Akékoľvek náznaky narušenia hospodárskej súťaže spoločnosťou Síminn mali preto viesť k formálnemu vyšetrovaniu v mene uvedených orgánov.

(91)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela spoločnosť Síminn k záveru, že celkový účinok opatrenia by sa mal považovať za pozitívny. Opatrenie je zjavne v súlade s cieľmi článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pretože uľahčuje rozvoj určitých hospodárskych činností (maloobchodných a veľkoobchodných širokopásmových služieb) v odľahlých a vidieckych oblastiach Islandu. Síminn sa domnieva, že projekt bol vypracovaný tak, aby sa minimalizovala akákoľvek možná štátna pomoc a narušenie hospodárskej súťaže. Preto ak dozorný úrad usúdi, že opatrenie zahŕňalo štátnu pomoc, podľa spoločnosti Síminn je prípadná pomoc zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

6.   PRIPOMIENKY NAVRHOVATEĽA (VODAFONE)

(92)

Listom z 23. decembra 2013 boli dozornému úradu doručené pripomienky a ďalšie dokumenty od spoločnosti Vodafone (60). Podľa navrhovateľa poskytol fond prostredníctvom zmluvy uzavretej medzi oboma stranami spoločnosti Síminn neoprávnenú štátnu pomoc. Navrhovateľ tvrdí, že postup verejného obstarávania bol chybný, pretože v konečnej zmluve medzi spoločnosťou Síminn a fondom sa vykonali významné zmeny, ktoré si vyžiadala spoločnosť Síminn a ktoré boli pre spoločnosť veľmi priaznivé.

(93)

Podľa navrhovateľa nemožno v tomto prípade štátnu pomoc vylúčiť na základe skutočnosti, že ponuka spoločnosti Síminn bola výrazne nižšia než ponuky predložené inými stranami. Po prvé je zrejmé že ostatní uchádzači nemali možnosť predložiť po úprave projektu nové ponuky. Po druhé je zrejmé, že vzhľadom na výrazné zvýšenie platieb v dôsledku vykonaných zmien nemožno vylúčiť, že konkurenčné podniky mohli v súvislosti so zmeneným projektom predložiť nižšie ponuky.

(94)

Navrhovateľ tvrdí, že prístup, ktorý sa mal poskytnúť na základe konečnej zmluvy, sa obmedzoval na prístup na účely ďalšieho predaja namiesto veľkoobchodného prístupu pôvodne stanoveného v podkladoch k verejnému obstarávaniu (61). Navrhovateľ tvrdí, že opakovane bez úspechu žiadal o veľkoobchodný prístup k sieti (62). Navrhovateľ navyše poznamenáva, že odpovede týkajúce sa požiadavky na prístup, ktoré dostal od fondu, boli nedostatočné. Podľa navrhovateľa to viedlo k neprijateľnému narušeniu hospodárskej súťaže a poskytla sa tým spoločnosti Síminn na príslušnom trhu významná výhoda prvenstva.

(95)

Podľa navrhovateľa nič nestojí v ceste tomu, aby spoločnosť Síminn ponúkla roamingový prístup do siete UMTS. Existujú tri všeobecné možnosti poskytovania veľkoobchodného prístupu založeného na normách siete GSM a neskôr siete UMTS/3G, t. j. maloobchodný prístup, veľkoobchodný roamingový prístup a virtuálny prístup k sieti.

(96)

Navrhovateľ poznamenáva, že spoločnosť Síminn nevysvetlila, akým spôsobom bude služba ohrozená, ak spoločnosť poskytne roamingový prístup do svojej siete UMTS/3G. Podľa navrhovateľa nevyrába spoločnosť Síminn vlastné koncové zariadenia, ktoré vyrába viacero výrobcov nachádzajúcich sa po celom svete a ktoré môžu používať a nakupovať všetci aktéri trhu. Pokiaľ ide o kvalitu služby, nezáleží na tom, či sa používa SIM karta od spoločnosti Síminn či Vodafone alebo akejkoľvek inej telekomunikačnej spoločnosti. Podľa navrhovateľa je kvalita rovnaká.

(97)

Spoločnosť Vodafone poznamenáva, že spoločnosti Síminn predložila niekoľko žiadostí o prístup do siete UMTS financovanej prostredníctvom Fondu pre telekomunikácie. Spoločnosť Síminn ponúkla spoločnosti Vodafone roamingový prístup do siete UMTS až v septembri 2010 po niekoľkých stretnutiach a formálnych listoch. Prístup bol však ponúknutý za takých podmienok, že by bolo pre Vodafone výhodnejšie vybudovať v oblasti, na ktorú sa vzťahuje program, vlastnú sieť. Podľa ponuky bolo spoločnosti Vodafone ponúknuté platiť ročný poplatok vo výške 1 500 000 ISK za každý vysielač, ku ktorému žiadali prístup.

(98)

Okrem toho nie je podľa navrhovateľa jasné, či by dodatočné lokality znamenali výrazné zvýšenie nákladov na prácu. Odôvodnenie zvýšenej platby preto nemôže byť založené len na zvýšení počtu lokalít. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy aj to, že v rámci zmien v zmluve bolo stanovené dlhšie obdobie zavádzania, t. j. predĺženie z 12 na 18 mesiacov. Zmeny obdobia zavádzania by samy osebe predstavovali príležitosť na racionalizáciu používania personálu v rámci projektu, čo by podľa navrhovateľa následne viedlo k zníženiu nákladov na prácu. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že zo zmien v ustanoveniach týkajúcich sa sankcií vyplýva zníženie poplatkov, ktoré bežne podnik znáša.

(99)

Navrhovateľ takisto poznamenáva, že v článku 12 podkladov k výberovému konaniu sa stanovovalo poskytnutie bankovej záruky pre nároky na odškodnenie bez dôkazu o vine. V článku 13 zmluvy sa však nestanovuje žiadna takáto záruka, iba sa tam hovorí o zodpovednosti spoločnosti Síminn na základe všeobecných pravidiel priestupkového práva. Táto zmena by takisto naznačovala zníženie poplatkov, ktoré bežne podnik znáša. Je preto potrebné zhodnotiť výhody upustenia od bankovej záruky, t. j. náklady na poskytnutie takejto záruky na jeseň roku 2008.

(100)

Navrhovateľ zdôrazňuje, že výsledkom zmluvy je značné, nepretržité a pokračujúce narúšanie hospodárskej súťaže na trhu. Podľa navrhovateľa toto opatrenie ovplyvňuje nielen hospodársku súťaž vo vidieckych oblastiach Islandu, ale má vplyv na celý trh, pretože jedným z kritérií, ktorým zákazníci pri výbere telekomunikačnej spoločnosti riadia, je to, ako je rozšírená sieť a služby. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že spoločnosť Síminn sa prezentovala ako spoločnosť s najrozšírenejšími sieťovými pripojeniami na Islande.

(101)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ tvrdí, že všetky podmienky na to, aby opatrenie zahŕňalo štátnu pomoc v zmysle prvého bodu článku 61 prvého odseku Dohody o EHP sú splnené. Navrhovateľ okrem toho tvrdí, že údajné opatrenie pomoci nespĺňa podmienky žiadnej z príslušných výnimiek, a preto sa musí považovať za nezlučiteľné s Dohodou o EHP.

7.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

7.1.   Spoločnosť Hringiðan ehf.

(102)

Spoločnosť Hringiðan poskytla pripomienku k rozhodnutiu o začatí konania listom z 18. júla 2013 (63). Vo svojich pripomienkach zdôrazňuje spoločnosť Hringiðan zmeny vykonané v rámci zmluvy medzi spoločnosťou Síminn a fondom v porovnaní s podkladmi k verejnému obstarávaniu uverejneným Štátnym obchodným centrom vo februári 2008. Spoločnosť Hringiðan napríklad poznamenáva, že v podkladoch k verejnému obstarávaniu bol rýchlostný prístup vymedzený ako 2 Mb/s alebo viac, ale v zmluve sa neuvádza žiadne vymedzenie toho, čo predstavuje vysokorýchlostný prístup. Spoločnosť Hringiðan poukazuje aj na ďalšie zmeny v zmluve, ako je predĺženie obdobia vybudovania, rozšírenie oblasti zavádzania, zvýšenie platieb a menová indexácia platieb namiesto indexu spotrebiteľských cien.

(103)

Spoločnosť Hringiðan ďalej tvrdí, že spoločnosť Síminn nebola povinná poskytnúť bankovú záruku na nároky na odškodnenie napriek stanoveniu jasnej povinnosti tak urobiť uvedenej v článku 12 podkladov k verejnému obstarávaniu (64). Podľa spoločnosti Hringiðan neboli v dôsledku hospodárskeho poklesu na Islande žiadne banky schopné poskytnúť súkromným spoločnostiam dostatočné bankové záruky, ktoré by mohli splniť výberové kritériá uložené Štátnym obchodným centrom. Preto sa podľa spoločnosti Hringiðan zdá, že spoločnosť Síminn nebola počas postupu verejného obstarávania schopná poskytnúť záväznú bankovú záruku a že záruka, ktorú nakoniec poskytla, nebola pre banku, ktorá ju vydala, záväzná.

(104)

Podľa spoločnosti Hringiðan sú všetky uvedené zmeny pre spoločnosť Síminn priaznivé, a preto predstavuje zmluva štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP.

7.2.   Spoločnosť Nova ehf.

(105)

Spoločnosť Nova predložila dozornému úradu pripomienky listom z 18. decembra 2013 (65). Podľa spoločnosti Nova predmetné opatrenie nespĺňa podmienku testu vyváženosti, pretože chýba jasná a účinná povinnosť poskytnutia veľkoobchodného prístupu s jasne vymedzenými zásadami stanovovania cien. Podľa spoločnosti Nova to poskytuje spoločnosti Síminn neprimeranú výhodu, ktorá narúša hospodársku súťaž.

(106)

Spoločnosť Nova zdôrazňuje, že uloženie povinnosti poskytnúť tretím stranám účinný veľkoobchodný prístup k dotovanej širokopásmovej infraštruktúre je nevyhnutnou súčasťou každého štátneho opatrenia na financovanie vybudovania novej širokopásmovej infraštruktúry. Aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže na telekomunikačných trhoch, kde sa poskytuje štátna pomoc, mal by sa prevádzkovateľom tretích strán poskytnúť účinný veľkoobchodný prístup, a to technologicky neutrálnym spôsobom a primerane prispôsobený ich potrebám prístupu.

(107)

Podľa spoločnosti Nova sa podmienky zmluvy oproti podkladom k verejnému obstarávaniu zmenili a spoločnosť Síminn bola povinná poskytnúť iba obmedzený veľkoobchodný prístup k sieti ADSL a prístup, ktorý sa mal poskytnúť k sieti UMTS/3G, bol obmedzený len na prístup na účely ďalšieho predaja. Podľa spoločnosti Nova neposkytli islandské orgány ani spoločnosť Síminn žiadne vysvetlenia v súvislosti s tým, prečo je pre spoločnosť Síminn technicky nevyhnutné mať úplný prístup k sieti UMTS a kontrolu nad ňou s cieľom zabezpečiť predpísanú kvalitu a úroveň služieb, a teda poskytovať prístup iba na účely ďalšieho predaja.

(108)

Podľa spoločnosti Nova poskytuje neexistencia jednoznačnej povinnosti poskytnúť účinný veľkoobchodný prístup spoločnosti Síminn konkurenčnú výhodu, pokiaľ ide o časť siete 3G, ktorá bola vybudovaná v súlade so zmluvou. Spoločnosti Síminn sa tým aj poskytuje konkurenčná výhoda na maloobchodnom trhu ako celku v dôsledku všeobecného zvýšenia pokrytia jej mobilnými sieťami. To spoločnosti Síminn umožňuje budovať si zákaznícku základňu koncových používateľov a zvyšovať podiely na trhu bez účinnej konkurencie zo strany prevádzkovateľov tretích strán. Navyše aj keby spoločnosť Nova získala prístup k sieti UMTS/3G na účely ďalšieho predaja, nebola by schopná odlíšiť svoje služby na maloobchodnej úrovni z hľadiska ceny alebo prvkov služieb od služieb, ktoré poskytuje Síminn.

(109)

Spoločnosť Nova tvrdí, že opakovane žiadala o veľkoobchodný prístup k sieti 3G spoločnosti Síminn, ale bez úspechu. Podľa spoločnosti Nova sa preto na strane spoločnosti Síminn nikdy neprejavila vôľa poskytnúť spoločnosti Nova primeraný prístup k sieti.

(110)

Spoločnosť Nova ďalej poznamenáva, že počas jej rozhovorov so spoločnosťou Síminn nič nenaznačovalo, že by mal byť veľkoobchodný prístup k sieti technicky náročný alebo nemožný. Podľa spoločnosti Nova z toho vyplýva, že uvedenú technickú potrebu, aby mala spoločnosť Síminn plný prístup a kontrolu nad sieťou UMTS s cieľom zabezpečiť predpísanú kvalitu a úroveň služieb, nemožno racionálne zdôvodniť.

(111)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti spoločnosť Nova tvrdí, že spoločnosť Síminn získala neoprávnenú výhodu, ktorá narúša hospodársku súťaž a je v rozpore s článkom 61 ods. 1 Dohody o EHP.

8.   REAKCIE ISLANDSKÝCH ORGÁNOV NA PRIPOMIENKY NAVRHOVATEĽA A ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

8.1.   Reakcia na pripomienky navrhovateľa (Vodafone)

(112)

Islandské orgány predložili svoje pripomienky a komentáre k pripomienkam navrhovateľa a zainteresovaných strán listom z 28. februára 2014 (66). Islandské orgány považujú za veľmi nepravdepodobné, že by rozšírenie rozsahu viedlo k nižšej ponuke, či už od spoločnosti Vodafone, alebo od iných konkurujúcich podnikov. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, spoločnosť Vodafone predložila dve ponuky na pripojenie 1 118 budov pôvodne určených v podkladoch k verejnému obstarávaniu. Prvá ponuka od spoločnosti Vodafone dosahovala približne 2,2 miliardy ISK a druhá ponuka dosahovala približne 1,8 miliardy ISK. Pôvodná ponuka spoločnosti Síminn však dosahovala 379 miliónov ISK, z čoho sa dospelo k upravenej cene približne 606 miliónov ISK za konečný rozsah 1 788 lokalít, t. j. vrátane ďalších 670 budov. Podľa islandských orgánov je len logické predpokladať, že upravená ponuka od spoločnosti Vodafone by vzhľadom na nárast rozsahu a nákladov na zariadenia bola podstatne vyššia ako pôvodná ponuka.

(113)

Podľa islandských orgánov je tvrdenie navrhovateľa, že dodatočné lokality nemusia nevyhnutne viesť k nárastu nákladov, neopodstatnené. Spoločnosť Síminn islandským orgánom potvrdila, že dodatočné lokality skutočne viedli k zvýšeniu nákladov na projekt. Zvýšenie nákladov spôsobila skutočnosť, že dodatočné lokality boli geograficky odlišné od pôvodných lokalít a rozptýlené na veľkom území na Islande.

(114)

Islandské orgány zdôrazňujú, že zamýšľaným účelom predmetného projektu nebolo poskytovanie mobilných dátových alebo mobilných hlasových služieb, napr. služieb „3G roamingu“, ktoré nikdy nemali byť súčasťou projektu. Z uvedeného vyplýva, že v podkladoch k verejnému obstarávaniu sa ako súčasť predloženého riešenia nevyžadovala žiadna forma prístupu k roamingu. Zmluvou so spoločnosťou Síminn sa to žiadnym spôsobom ani žiadnou formou nezmenilo. Technické problémy spojené s ponúkaním prístupu k roamingu sú teda z hľadiska tohto konkrétneho projektu irelevantné, pretože mobilný roamingový prístup nebol nikdy súčasťou projektu. Islandské orgány zdôrazňujú, že „explicitné kritérium veľkoobchodného prístupu v rámci výberového konania“ nebolo odstránené a zohľadnilo sa v zmluve so spoločnosťou Síminn. V závislosti od použitej technológie projektu, t. j. ADSL alebo UMTS/3G, sa však na realizáciu veľkoobchodného prístupu používajú rôzne metódy. Islandské orgány preto zastávajú názor, že celkovo je otázka veľkoobchodného prístupu zjavne založená na zásadnom omyle, že súčasťou projektu mal byť roamingový prístup.

(115)

Pokiaľ ide o metodiku priemernej jednotkovej ceny, islandské orgány poznamenávajú, že vychádza z kapitoly 2.3.4 podkladov k verejnému obstarávaniu nazvanej „Nové pripojenia a povinnosť pripojiť“. V kapitole sa pri hodnotení nákladov na nové lokality, ktoré sa pridávajú do projektu, osobitne predpisuje použitie metódy priemernej ceny. Podľa islandských orgánov je toto úsilie takisto v súlade s uznávanou praxou v islandských právnych predpisoch v oblasti zmluvného práva.

(116)

Napokon podľa islandských orgánov dostal fond plne platnú bankovú záruku od banky New Kaupþing (teraz Arion bank hf) zo 17. februára 2009, ktorá tvorí prílohu ku konečnej zmluve.

8.2.   Reakcia na pripomienky spoločnosti Hringiðan ehf.

(117)

Islandské orgány odmietajú argumenty, ktoré predložila spoločnosť Hringiðan jednak v súvislosti s existenciou štátnej pomoci, jednak s údajnou nezlučiteľnosťou štátnej pomoci s fungovaním Dohody o EHP. Islandské orgány takisto identifikovali v predložených informáciách od spoločnosti Hringiðan niekoľko faktických chýb a pokladajú za potrebné uviesť ich na správnu mieru.

(118)

Pokiaľ ide o bankové záruky, podľa názoru islandských orgánov nebolo vyhlásenie, ktoré islandským orgánom poskytla banka Glitnir v mene spoločnosti Hringiðan, dostatočné, pretože sa v ňom iba uvádzalo, že banka Glitnir je „ochotná zvážiť poskytnutie záruky“, kým úspešný uchádzač (spoločnosť Síminn) bol schopný získať od banky New Kaupþing platnú záruku. V záruke, ktorú poskytla spoločnosť Síminn, sa uvádzalo, že banka New Kaupþing Bank je skutočne ochotná „poskytnúť bankovú záruku na projekt“. Islandské orgány rovnako poznamenávajú, že dokument, ktorý poskytla spoločnosť Hringiðan, bol predložený dlho po uplynutí predĺženej lehoty.

(119)

Islandské orgány zdôrazňujú, že ponuka, ktorú predložila spoločnosť Hringiðan na pôvodný rozsah 1 119 budov, bola podstatne vyššia ako vybraná ponuka, konkrétne 1 297 257 098 ISK v porovnaní s ponukou spoločnosti Síminn, ktorá dosahovala 379 000 000 ISK. Islandské orgány ďalej poznamenávajú, že suma, ktorá bola nakoniec dohodnutá medzi islandskými orgánmi a spoločnosťou Síminn po zväčšení rozsahu projektu, je stále nižšia než ponuka predložená spoločnosťou Hringiðan.

8.3.   Reakcia na pripomienky spoločnosti Nova ehf.

(120)

Podľa islandských orgánov sa v zmluve jasne uvádza minimálna veľkoobchodná percentuálna zľava, ktorú musí spoločnosť Síminn ponúknuť iným poskytovateľom služieb. Spoločnosť Síminn však môže voľne rokovať o vyšších diskontných sadzbách. Islandské orgány zdôrazňujú, že roamingový prístup k časti UMTS/3G siete nie je súčasťou projektu, a veľkoobchodný prístup k projektu preto nezahŕňa prístup k roamingu. Výsledky predchádzajúcich rokovaní medzi spoločnosťami Síminn a Nova o prístupe k roamingu preto nespadajú do rozsahu projektu.

(121)

Islandské orgány okrem toho dôrazne nesúhlasia s vyhlásením spoločnosti Nova, že odpovede fondu z 23. júla 2009 boli nedostatočné a len sa nimi zamietli pod koberec základné problémy. Podľa islandských orgánov je odpoveď fondu celkom jasná, pokiaľ ide o otázku mobilných roamingových služieb v sieti 3G, ktorá sa zdá byť základným predmetom sťažnosti a neskorších reakcií účastníkov trhu. Odpoveď znie: „Táto zmluva sa netýka mobilných hlasových služieb v sieti 3G alebo mobilných širokopásmových služieb v určených budovách alebo okolitej oblasti. Zmluvná služba sa v skutočnosti dodáva z portu smerovača v domácnostiach a na pracoviskách. Iné služby, ktoré sa ponúkajú alebo sa budú pravdepodobne ponúkať z vysielačov 3G predajcov, sú mimo rámca zmluvy.“

II.   POSÚDENIE

1.   EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI

(122)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(123)

Z toho vyplýva, že v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP predstavuje opatrenie štátnu pomoc, ak sú súhrnne splnené všetky tieto podmienky – opatrenie: i) poskytuje štát alebo sa poskytuje prostredníctvom štátnych prostriedkov; ii) poskytuje príjemcovi selektívnu hospodársku výhodu; iii) môže mať vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami a narušiť hospodársku súťaž.

(124)

V nasledujúcich kapitolách sa financovanie uvedeného projektu štátom bude posudzovať s ohľadom na tieto kritériá.

1.1.   Prítomnosť štátnych prostriedkov

(125)

Podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov.

(126)

Štát na účely článku 61 ods. 1 zahŕňa všetky orgány štátnej správy od ústrednej štátnej správy až po mestskú alebo najnižšiu správnu úroveň, ako aj verejné podniky a orgány (67).

(127)

Fond je, ako sa už uviedlo, zriadený zákonom a vlastní ho islandský štát, ktorý fondu prideľuje zdroje prostredníctvom ročného štátneho rozpočtu. Prvé kritérium článku 61 ods. 1 Dohody o EHP je preto splnené.

1.2.   Podnik

(128)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, sa ním musí poskytovať výhoda nejakému podniku. Podniky sú subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na ich právne postavenie a spôsob ich financovania (68). Hospodárske činnosti sú činnosti pozostávajúce z ponúkania tovarov alebo služieb na trhu (69).

(129)

Spoločnosť Síminn je najväčším telekomunikačným operátorom na Islande poskytujúcim služby, ako sú mobilné služby, pevné linky, internetové a televízne služby na islandskom trhu. Je teda jasné, že akákoľvek pomoc zahrnutá v zmluve medzi spoločnosťou Síminn a fondom bola poskytnutá podniku.

1.3.   Zvýhodnenie určitých podnikov alebo výroby určitých druhov tovaru

(130)

Po prvé opatrenie pomoci musí poskytovať prijímajúcemu podniku hospodársku výhodu, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískal (70). Opatrenie štátnej pomoci môže mať rôzne formy a musí sa posudzovať vo vzťahu k jeho účinkom (71). Najbežnejšou formou takéhoto zvýhodnenia je poskytnutie dotácie, t. j. inej platby v hotovosti alebo v naturáliách uskutočnenej na podporu podniku ako platba zo strany kupujúceho alebo spotrebiteľa za tovar alebo služby, ktoré produkuje (72).

(131)

V tejto veci sa financovaním projektu zo strany verejných orgánov vybranému poskytovateľovi siete poskytla hospodárska výhoda, ktorú by za bežných okolností hradil zo svojho rozpočtu, a vybranému prevádzkovateľovi to umožnilo prevádzkovať širokopásmovú sieť za podmienok, ktoré inak nie sú trhu dostupné. Okrem toho nemožno vylúčiť, že finančná podpora umožnila spoločnosti Síminn ako úspešnému uchádzačovi vykonávať obchodné činnosti vo vzťahu k sieti za podmienok, ktoré by inak bez tohto opatrenia neexistovali (73).

(132)

I keď sa pri súťažnom postupe verejného obstarávania uplatňuje tendencia znížiť objem požadovanej finančnej podpory a vyhnúť sa nadmerným ziskom, pomoc umožní prevádzkovateľovi ponúkať služby medzi koncovými bodmi evidentne za nižšie ceny ako v prípade, ak by musel niesť všetky náklady sám, a tým prilákať viac zákazníkov ako za bežných trhových podmienok. Vybraný prevádzkovateľ za pomoci štátnych prostriedkov získa aj vlastníctvo siete, ako aj ostatný hmotný a nehmotný majetok (napr. zariadenia, vzťahy so zákazníkmi), a to aj po skončení trvania projektu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že vybranému prevádzkovateľovi bola poskytnutá hospodárska výhoda (74).

(133)

Dozorný úrad okrem toho poznamenáva, že cieľom opatrenia je zlepšenie poskytovania existujúcich širokopásmových služieb pre domácnosti, ako aj firemných používateľov v daných oblastiach. Zatiaľ čo na domácnosti sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci, podniky v cieľových oblastiach budú mať v konečnom dôsledku úžitok z vylepšených širokopásmových služieb a pokrytia v porovnaní s tým, čo by sa poskytovalo na čisto komerčnom základe.

(134)

Po druhé opatrenie pomoci musí byť selektívne v tom zmysle, že zvýhodňuje „určité podniky alebo výrobu určitého tovaru“. Verejné financovanie širokopásmovej siete vo vidieckych oblastiach Islandu bolo poskytnuté spoločnosti Síminn ako úspešnému uchádzačovi. Keďže spoločnosť Síminn je jediným príjemcom štátnych prostriedkov, dozorný úrad dospel k záveru, že opatrenie je selektívne.

1.4.   Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami

(135)

Opatrenie musí mať schopnosť narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP, aby sa považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(136)

Podľa ustálenej judikatúry nie je potrebné preukázať, že má pomoc skutočný vplyv na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP a že skutočne dochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či takáto pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (75). Okrem toho nie je nevyhnutné, aby bol príjemca pomoci sám zapojený do obchodu v rámci EHP. Dokonca aj verejná dotácia udelená podniku, ktorý poskytuje len miestne alebo regionálne služby a neposkytuje žiadne služby mimo svojho štátu pôvodu, môže napriek tomu mať vplyv na obchod vtedy, ak sa takáto činnosť v rámci štátu môže rozšíriť alebo udržať, v dôsledku čoho sa obmedzia možnosti podnikov zriadených v iných zmluvných stranách (76).

(137)

Účasťou štátu na zavádzaní infraštruktúry na poskytovanie elektronických komunikačných služieb sa menia existujúce trhové podmienky tým, že sa posilňuje pozícia vybraného poskytovateľa siete vo vzťahu k jeho konkurentom.

(138)

Príjemca opatrenia bude zavádzať infraštruktúru širokopásmových sietí na trhu, na ktorý môžu priamo alebo prostredníctvom finančnej účasti vstúpiť účastníci z iných štátov EHP. Trhy so službami elektronickej komunikácie (vrátane veľkoobchodných a maloobchodných trhov so službami širokopásmového pripojenia) sú vo všeobecnosti otvorené pre obchod a hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi a poskytovateľmi služieb v rámci EHP.

(139)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že opatrenie môže narúšať hospodársku súťaž a ovplyvňovať obchod v rámci EHP.

1.5.   Financovanie služieb vo verejnom záujme a kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark

(140)

Islandské orgány a spoločnosť Síminn zastávajú názor, že príspevok možno charakterizovať ako financovanie služieb vo verejnom záujme; že štyri kumulatívne kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark sú splnené a že z tohto dôvodu opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

(141)

Rozsudok súdneho dvora vo veci Altmark poskytol objasnenie v súvislosti s podmienkami, za ktorých kompenzácia za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc, ak sa ňou neposkytuje žiadna výhoda (77). Na to, aby takáto kompenzácia nebola v konkrétnom prípade klasifikovaná ako štátna pomoc, však musia byť splnené štyri hlavné podmienky, bežne označované ako kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark (78).

(142)

Štyri kumulatívne kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark sú: i) príjemca pomoci z mechanizmu financovania služby všeobecného hospodárskeho záujmu zo štátnych prostriedkov musí byť formálne poverený poskytovaním a plnením služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pričom musia byť jasne vymedzené povinnosti vyplývajúce z takejto služby; ii) parametre na výpočet kompenzácie sa musia stanoviť vopred objektívnym a transparentným spôsobom, aby ňou nebola poskytnutá hospodárska výhoda, ktorá by mohla zvýhodniť prijímajúci podnik oproti konkurenčným podnikom; iii) kompenzácia nemôže presiahnuť sumu nevyhnutnú na pokrytie všetkých alebo časti nákladov vzniknutých pri plnení služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pričom sa berú do úvahy príslušné príjmy a primeraný zisk z výkonu týchto povinností; a iv) ak príjemca nie je vybratý na základe verejného obstarávania, výška kompenzácie sa musí určiť na základe analýzy nákladov, ktoré by vznikli priemernému dobre riadenému podniku pri plnení týchto povinností, pričom sa berú do úvahy príslušné príjmy a primeraný zisk.

(143)

Štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, majú vo všeobecnosti široké právomoci, pokiaľ ide o označenie služby za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, no musia dodržiavať príslušnú judikatúru, v ktorej sa stanovuje, aké všeobecné zásady treba dodržiavať (79). Poskytovanie širokopásmového pokrytia všetkým občanom v oblastiach, kde žiadni iní prevádzkovatelia neposkytujú ani v blízkej budúcnosti nebudú poskytovať takéto služby, by mohlo byť označené za službu všeobecného hospodárskeho záujmu (80). V zásade môže byť preto kompenzácia za služby vo verejnom záujme poskytnutá podniku poverenému vybudovaním a prevádzkovaním širokopásmovej siete. V súlade s bodom 16 usmernení pre širokopásmové siete to tak môže byť, ak možno preukázať, že súkromní investori nemusia byť v blízkej budúcnosti (obdobie troch rokov) schopní poskytnúť primerané širokopásmové pokrytie všetkým občanom alebo používateľom, čím zostane značná časť obyvateľstva nepripojená. V dôsledku toho môže byť sieť financovaná z verejných zdrojov a vybudovaná v bielych oblastiach pre všetkých potenciálnych používateľov, domácich alebo firemných, financovaná prostredníctvom kompenzácie za služby vo verejnom záujme. Musí sa však splniť niekoľko podmienok, najmä tie, ktoré sú stanovené v bodoch 17 až 23 usmernení pre širokopásmové siete.

(144)

Islandské orgány opísali dôvody, prečo je vo všeobecnom hospodárskom záujme potrebné, aby zavedenie širokopásmovej siete vo vidieckych oblastiach, ktoré nie sú pokryté súkromnými investíciami, financoval štát. Po porade so zainteresovanými stranami vykonaním mapovania a analýzy pokrytia sa zistilo, že za trhových podmienok nebudú predmetné budovy v priebehu nasledujúcich troch rokov vybavené základnou širokopásmovou infraštruktúrou. Islandské orgány zdôraznili, prečo považujú za dôležité, aby sa predišlo „digitálnej priepasti“ medzi vidieckymi a mestskými oblasťami.

(145)

Úspory z poskytovania služieb širokopásmového pripojenia sú také, že trh nebude vždy považovať za rentabilné, aby do nich investoval vo všetkých oblastiach. Z dôvodu úspor z hustoty je vo všeobecnosti rentabilnejšie zavádzať širokopásmové siete do oblastí, kde je dopyt vyšší a koncentrovanejší, t. j. do hustejšie obývaných oblastí. Z dôvodu vysokých fixných nákladov investície sa jednotkové náklady výrazne zvyšujú s poklesom hustoty obyvateľstva. V dôsledku toho existuje tendencia, že v prípade širokopásmových sietí je rentabilné pokrytie len časti obyvateľstva. Investičné náklady potrebné na zavedenie primeraných širokopásmových sietí by sa mohli výrazne zvýšiť aj z dôvodu odľahlosti, napríklad väčšej vzdialenosti od existujúcej telekomunikačnej infraštruktúry (81).

(146)

Tieto regióny s nedostatočnou dostupnosťou týchto služieb sú typicky vidiecke oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva, kde komerční poskytovatelia nemajú žiadnu ekonomickú motiváciu investovať do elektronických komunikačných sietí s cieľom poskytovať primerané širokopásmové služby. To môže viesť k „digitálnej priepasti“ medzi oblasťami, ktoré majú prístup k primeraným širokopásmovým službám, a tými, ktoré ho nemajú. Preto je v deklarovanom všeobecnom hospodárskom záujme, aby štáty EZVO mohli použiť verejné finančné prostriedky s cieľom umožniť pripojenie v oblastiach, kde by inak nebol dostupný vysokorýchlostný internet, či už v súčasnosti alebo v blízkej budúcnosti (82).

(147)

Islandské orgány preukázali nevyhnutnosť svojho zásahu. Ako je opísané v kapitole 2.1.2 časti I vyššie, orgány potvrdili, že v príslušných oblastiach bol akútny nedostatok vysokorýchlostného širokopásmového pokrytia. Navyše mapovanie a analýza pokrytia neodhalili žiadne investičné plány na pripojenie budov v blízkej budúcnosti vzhľadom na ich nízku obchodnú príťažlivosť pre súkromné subjekty, t. j. pretože sa všetky nachádzajú v riedko osídlených oblastiach.

(148)

Okrem toho sa zdá, že spoločnosti Síminn bolo udelené jasné poverenie prostredníctvom dohody, čo možno podľa usmernení dozorného úradu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na kompenzácie poskytované za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „usmernenia dozorného úradu o SVHZ“) vnímať ako požadovaný poverovací akt (83). Podľa poverenia spoločnosti Síminn má zavádzaná širokopásmová infraštruktúra poskytovať univerzálne pripojenie všetkým používateľom v danej oblasti. Sieť a služby sa mali rozšíriť na všetky domácnosti, v ktorých je registrovaná aspoň jedna osoba a obýva ich počas celého roka, a podnikom, ktoré sú v prevádzke po celý rok.

(149)

Navyše v súlade s bodmi 19 – 20 usmernení pre širokopásmové siete mala byť sieť financovaná z verejných prostriedkov vybudovaná tak, aby umožňovala veľkoobchodný prístup iných prevádzkovateľov. Títo poskytovatelia by mali mať možnosť nakupovať na požiadanie od spoločnosti Síminn za veľkoobchodné ceny základné služby a mali by mať možnosť poskytovať služby prostredníctvom siete svojim maloobchodným zákazníkom. Prístup sa mal poskytnúť vhodným spôsobom a všetkým prevádzkovateľom sa mali poskytnúť rovnaké služby a rovnaký prístup k sieti bez ohľadu na ich prepojenie s predávajúcim. Spoločnosť Síminn preto nemôže odmietnuť prístup k infraštruktúre svojvoľne a/alebo na diskriminačnom základe. Poverenie a pomoc sa okrem toho vzťahujú len na zavedenie siete a poskytovanie súvisiacich veľkoobchodných služieb prístupu bez zahrnutia maloobchodných komunikačných služieb.

(150)

Problémy vo vzťahu ku kritériám stanoveným v rozsudku vo veci Altmark však vyvoláva skutočnosť, že o kompenzácii za 670 budov, ktoré boli pridané k projektu po stiahnutí spoločnosti WBS z trhu, bolo rozhodnuté až po tom, ako spoločnosť Síminn vyhrala verejnú súťaž. Parametre na výpočet kompenzácie za dodatočné jednotky neboli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, ale určili sa, ako potvrdili islandské orgány, až po konaní verejného obstarávania, pričom sa brala do úvahy priemerná jednotková cena z pôvodnej ponuky spoločnosti Síminn.

(151)

Preto aj keď bola spoločnosť Síminn vybraná ako poskytovateľ služieb v súlade s postupom verejného obstarávania, len kompenzácia za prvých 1 118 budov bola založená na postupe verejného obstarávania. Kompenzácia za dodatočných 670 budov bola určená po tom, ako spoločnosť Síminn vyhrala výberové konanie. Dozorný úrad nedostal ani žiadne informácie naznačujúce, že islandské orgány vykonali referenčné porovnávanie na základe priemerného dobre riadeného a náležite vybaveného podniku, pokiaľ ide o pravdepodobné náklady na vybudovanie a prevádzkovanie širokopásmovej siete pre dodatočné budovy.

(152)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel dozorný úrad k záveru, že predmetné opatrenie nespĺňa všetky kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark.

1.6.   Záver o existencii štátnej pomoci

(153)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel dozorný úrad k záveru, že posudzované opatrenie obsahuje prvky štátnej pomoci v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Za vyššie uvedených podmienok je preto nevyhnutné posúdiť, či predmetné opatrenie možno považovať za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP.

2.   PROCESNÉ POŽIADAVKY

(154)

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3: „Dozorný úrad EZVO bude včas informovaný o všetkých plánoch na poskytnutie alebo zmenu pomoci, aby mohol predložiť pripomienky. … Príslušný štát nezavedie navrhované opatrenia, kým nebude v rámci konania prijaté konečné rozhodnutie.“

(155)

Islandské orgány dozorný úrad o opatreniach pomoci neinformovali. Islandské orgány okrem toho zadaním a financovaním zavádzania širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach uplatnili dané opatrenia pred tým, než dozorný úrad prijal konečné rozhodnutie. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že islandské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Poskytnutie akejkoľvek pomoci sa teda musí považovať za neoprávnené.

3.   ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI

3.1.   Úvod

(156)

Opatrenia pomoci podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sú vo všeobecnosti nezlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, pokiaľ nespĺňajú podmienky výnimky podľa článku 61 ods. 2 alebo 3 alebo článku 59 ods. 2 Dohody o EHP, pokiaľ nie sú nevyhnutné a primerané a pokiaľ nespôsobujú neprípustné narušenie hospodárskej súťaže. Islandské orgány argumentujú, že akákoľvek pomoc vyplývajúca zo zmluvy medzi fondom a spoločnosťou Síminn je zlučiteľná s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP.

(157)

Na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí“ možno považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, ak takáto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu a hospodársku súťaž v rámci EHP tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(158)

V súčasnosti platné usmernenia dozorného úradu o širokopásmových sieťach obsahujú podrobný výklad článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pokiaľ ide o tento sektor (84). Predchádzajúce usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (ďalej len „usmernenia pre širokopásmové siete z roku 2010“) boli prvýkrát prijaté 3. februára 2010, a preto neboli v platnosti v čase, keď Síminn a fond uzatvorili zmluvu. Usmernenia pre širokopásmové siete však vychádzajú z existujúcej judikatúry a rozhodovacej praxe Európskej komisie (85). Dozorný úrad preto neuplatní usmernenia pre širokopásmové siete priamo, ale namiesto toho posúdi zmluvu s ohľadom na základné zásady týkajúce sa štátnej pomoci pre širokopásmovú infraštruktúru, ktoré sú vymedzené v citovaných usmerneniach, ako aj na judikatúru a rozhodovaciu prax, ktoré existovali v čase podpísania tejto zmluvy a ktoré sa ďalej uplatňovali v neskorších prípadoch.

3.2.   Rozlišovanie medzi bielymi, šedými a čiernymi oblasťami v prípade základných širokopásmových sietí

(159)

Aby bolo podľa usmernení pre širokopásmové siete možné vykonať posúdenie zlučiteľnosti verejného financovania projektov spojených so širokopásmovou infraštruktúrou, región, v ktorom sa má zaviesť nová širokopásmová sieť, musí byť vymedzený ako biela, šedá alebo čierna oblasť (86).

(160)

„Biela oblasť“ označuje oblasť, kde neexistuje žiadna širokopásmová infraštruktúra a kde sa takáto infraštruktúra pravdepodobne ani v blízkej budúcnosti nevybuduje. Dozorný úrad uznáva, že poskytovaním finančnej podpory na poskytovanie širokopásmových služieb v oblastiach, kde širokopásmové pripojenie zatiaľ nie je k dispozícii, štáty EZVO sledujú skutočné ciele súdržnosti a hospodárskeho rozvoja, a preto je ich intervencia pravdepodobne v súlade so spoločným záujmom, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené ďalej v oddiele 3.3.

(161)

„Šedá oblasť“ označuje oblasť, kde je prítomný jeden prevádzkovateľ siete a je nepravdepodobné, že by tam v blízkej budúcnosti vznikla ďalšia sieť. Samotná existencia jedného prevádzkovateľa siete nevyhnutne neznamená, že neexistuje žiadne zlyhanie trhu alebo problém so súdržnosťou. Ak má daný prevádzkovateľ trhovú silu (monopolné postavenie), ponuka služieb, pokiaľ ide o pomer medzi cenou a kvalitou, nemusí byť pre občana optimálna. Určitým kategóriám používateľov sa nemusia poskytovať dostatočné služby alebo pri neexistencii regulovaných sadzieb pre veľkoobchodný prístup môžu byť maloobchodné ceny vyššie ako ceny účtované za rovnaké služby ponúkané v konkurenčnejších, ale inak porovnateľných oblastiach alebo regiónoch krajiny. Ak okrem toho existujú len obmedzené vyhliadky, že by na trh vstúpili alternatívni prevádzkovatelia, financovanie alternatívnej infraštruktúry by mohlo byť vhodným opatrením.

(162)

„Čierna oblasť“ označuje oblasť v určitej geografickej zóne, kde sú alebo v blízkej budúcnosti budú prítomné aspoň dve základné širokopásmové siete rôznych prevádzkovateľov a širokopásmové služby sa poskytujú za konkurenčných podmienok (hospodárska súťaž medzi infraštruktúrami) a možno predpokladať, že nedochádza k žiadnemu zlyhaniu trhu. Preto jestvuje len veľmi malý priestor na to, aby štátna intervencia priniesla ďalšie výhody (87).

(163)

Podľa islandských orgánov nebola oblasť projektu pred výstavbou siete pokrytá širokopásmovou sieťou. Fond vykonal dôkladné mapovanie, v rámci ktorého vyzval na poskytnutie informácií o všetkých aktuálnych oblastiach poskytovania širokopásmových služieb [t. j. o oblastiach, kde bol dostupný nepretržitý prístup na internet (nie dial-up) s rýchlosťou najmenej 512kb/s za primeraný pevný mesačný poplatok], ako aj o plánovaných oblastiach (zatiaľ bez poskytovania služieb), ktoré mali byť funkčné do roku 2008. Fond získal informácie o oblastiach trhu v rôznych formách od viacerých poskytovateľov širokopásmových služieb, ako aj od jednotlivcov. Cieľom tohto kroku bolo identifikovanie zlyhaní trhu rozlíšením medzi „šedými“, „čiernymi“ a „bielymi“ oblasťami v odľahlých regiónoch Islandu. Výsledkom mapovania a analýzy pokrytia uskutočnených fondom bol presný zoznam budov, ktoré boli neskôr zahrnuté do projektu.

(164)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje dozorný úrad na účely uplatňovania usmernení pre širokopásmové siete oblasti, na ktoré sa vzťahuje projekt, za „biele oblasti“.

3.3.   Test vyváženosti a usmernenia pre širokopásmové siete/rozhodovacia prax

(165)

Dozorný úrad pri posudzovaní, či opatrenie pomoci možno považovať za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, porovnáva pozitívny vplyv opatrenia pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu s možnými negatívnymi vedľajšími vplyvmi, ako je narušenie obchodu a hospodárskej súťaže (tzv. overenie vyváženosti).

(166)

Pri uplatňovaní tohto testu vyváženosti posúdi dozorný úrad tieto otázky (88):

a)

Je opatrenie pomoci zamerané na jasne vymedzený cieľ spoločného záujmu, t. j. rieši navrhovaná pomoc zlyhanie trhu alebo iný cieľ?

b)

Je pomoc dobre navrhnutá na to, aby splnila cieľ spoločného záujmu? Konkrétne:

i)

Je štátna pomoc vhodným politickým nástrojom, t. j. existujú iné, lepšie nástroje?

ii)

Má pomoc stimulačný účinok, t. j. zmení správanie podnikov?

iii)

Je opatrenie pomoci primerané, t. j. mohla by sa rovnaká zmena v správaní dosiahnuť aj pri nižšej pomoci?

c)

Sú narušenia hospodárskej súťaže a vplyv na obchod obmedzené natoľko, že je celková bilancia pozitívna?

(167)

V súlade s usmerneniami pre širokopásmové siete (89) dozorný úrad pri uplatňovaní tohto testu vyváženosti posúdi cieľ opatrenia, jeho návrh a potrebu obmedziť narušenie hospodárskej súťaže.

3.3.1.   Cieľ opatrenia

3.3.1.1   Štátna pomoc v bielych oblastiach

(168)

Širokopásmové pripojenie je kľúčovým prvkom rozvoja, prijatia a používania informačných a komunikačných technológií v hospodárstve i spoločnosti. Projekt sa týka výhradne „bielych oblastí“ (90), na ktoré sa zameriava.

(169)

Dozorný úrad sa v súlade s usmerneniami pre širokopásmové siete domnieva, že tieto oblasti sú v zásade oprávnené na štátnu pomoc, keďže projekt podporuje územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť a rieši dokázané zlyhanie trhu (91). Aby však bolo možné stanoviť, že je opatrenie zlučiteľné s Dohodou o EHP, musia byť splnené určité podmienky. Tieto podmienky budú posúdené v nasledujúcich pododdieloch.

3.3.1.2   Jasne vymedzený cieľ spoločného záujmu

(170)

Širokopásmové pripojenie je kľúčovým prvkom rozvoja, prijatia a používania informačných a komunikačných technológií v hospodárstve i spoločnosti. Vo svojej stratégii Európa 2020 z 3. marca 2010„Digitálna agenda pre Európu“ Európska komisia uviedla, že má za „cieľ zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a vysokorýchlostnom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách so širokopásmovým internetovým pripojením pre všetkých do roku 2013 a prístupom k rýchlejšiemu internetovému pripojeniu (30 Mb/s alebo viac) pre všetkých do roku 2020, pričom najmenej 50 % európskych domácností by malo mať internetové pripojenie s rýchlosťou nad 100 Mb/s.“ (92)

(171)

V stratégii Európa 2020 sa uznáva význam širokopásmových projektov s cieľom urýchliť príspevok širokopásmových technológií k rastu a inováciám vo všetkých odvetviach hospodárstva, ako aj k sociálnej a regionálnej súdržnosti. Zavedenie nových základných širokopásmových sietí a/alebo širokopásmových sietí NGA prispieva k vytváraniu pracovných miest, ako aj k zlepšeniu zdravotníckych a vzdelávacích služieb v cieľových oblastiach.

(172)

Okrem toho zavedenie širokopásmovej siete prispieva k zmenšovaniu „digitálnej priepasti“, ktorá oddeľuje oblasti alebo regióny v rámci krajiny, kde sú v ponuke cenovo dostupné a konkurenčné širokopásmové služby, od oblastí, kde takéto služby nie sú. Dozorný úrad sa domnieva, že bez zásahu verejných orgánov existuje reálne riziko vzniku „digitálnej priepasti“ medzi jednotlivými regiónmi na Islande, predovšetkým medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. To by mohlo viesť k hospodárskemu a sociálnemu vylúčeniu miestnych obyvateľov a podnikov, ako aj k ďalšiemu vyľudňovaniu už teraz riedko osídlených oblastí. Hoci existuje niekoľko dôvodov vzniku digitálnych priepastí, jedným z najdôležitejších je nedostatok primeranej širokopásmovej infraštruktúry.

(173)

Dozorný úrad okrem toho pripomína, že poskytovanie širokopásmových služieb všetkým európskym občanom do roku 2013 bolo jedným z hlavných cieľov Digitálnej agendy pre Európu (93). Projekt je preto v súlade so stratégiou Európa 2020 aj s Digitálnou agendou pre Európu.

(174)

Podľa islandských orgánov je dostupnosť vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry kľúčovým faktorom na to, aby sa miestnym komunitám podarilo pritiahnuť podniky, aby sa zlepšili miestne životné podmienky, ako aj zrýchlil rast a inovácie vo všetkých odvetviach miestneho hospodárstva. Daný režim umožnil domácnostiam a podnikom v cieľovej oblasti získať prístup k cenovo dostupným širokopásmovým službám. Toto je aj jedným z cieľov spoločného záujmu, pretože širokopásmové služby musia byť dostupné za prijateľné ceny, aby sa zabezpečilo, že z verejnej pomoci bude mať prospech čo najviac občanov (94). Bez pomoci budú náklady na zavedenie požadovanej širokopásmovej infraštruktúry v riedko osídlených oblastiach pre súkromných prevádzkovateľov veľmi vysoké, čo sa premietne do vysokých maloobchodných cien, ktoré si všetci občania nebudú môcť dovoliť. Verejným financovaním širokopásmovej infraštruktúry sa preto nielen zabezpečila dostupnosť širokopásmového pripojenia, ale zabezpečí sa ním aj to, že sa budú služby poskytovať za prijateľné ceny, ako sa požaduje v Digitálnej agende. Inými slovami, projekt umožňuje prístup k maloobchodným širokopásmovým službám v cieľových oblastiach (t. j. v riedko obývaných, predovšetkým vidieckych oblastiach) za ceny uplatňované v hustejšie obývaných oblastiach (t. j. v mestských oblastiach).

(175)

Dozorný úrad považuje podporu zavádzania širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach a v bielych oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou týchto služieb, kde širokopásmové pripojenie nie je zatiaľ k dispozícii, za podporu teritoriálnej sociálnej a hospodárskej súdržnosti a riešenie zlyhania trhu (95). Zavádzanie širokopásmovej siete prispieva aj k zmenšovaniu „digitálnej priepasti“, ktorá oddeľuje oblasti alebo regióny v rámci krajiny, kde sú v ponuke cenovo dostupné a konkurenčné širokopásmové služby, od oblastí, kde takéto služby v ponuke nie sú (96).

(176)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel dozorný úrad k záveru, že pomocou sa sledujú skutočné ciele súdržnosti a hospodárskeho rozvoja, ktoré sa považujú za jasne vymedzené ciele spoločného záujmu.

3.3.1.3   Reaguje sa opatrením na zlyhanie trhu?

(177)

Ako sa už uviedlo, keďže iba biele oblasti budú oprávnené na získanie štátnej pomoci, dozorný úrad uznáva, že v týchto oblastiach existuje zlyhanie trhu. Inými slovami, trh odkázaný na vlastné nástroje, bez zásahu nedokáže zabezpečiť účinný výsledok pre spoločnosť (97).

3.3.2.   Návrh opatrenia a potreba obmedziť narušenie hospodárskej súťaže

3.3.2.1   Predstavuje pomoc vhodný nástroj?

(178)

Ako sa uvádza v bode 40 usmernení pre širokopásmové siete, dozorný úrad uznáva, že reguláciou ex ante sa môže podporiť rozvoj širokopásmových sietí v mestských a hustejšie obývaných oblastiach, ale nestačí na nápravu zlyhania trhu vyplývajúceho z nedostatku súkromných investícií do infraštruktúry v určitých oblastiach.

(179)

Dozorný úrad nedostal informácie o tom, či islandské orgány zvažovali nejaké alternatívy k verejnému financovaniu širokopásmových sietí s cieľom riešiť zlyhanie trhu. Dozorný úrad, ako aj Komisia však už preskúmali využívanie grantov alebo daňových stimulov pre koncových používateľov, ako aj možnosť použitia regulácie ex ante  (98). Zistilo sa, že nie je pravdepodobné, že tieto opatrenia povedú k dostatočným investíciám na poskytovanie širokopásmových služieb v oblastiach s nedostatočnou dostupnosťou príslušných služieb.

(180)

Ako sa už uviedlo, v danej oblasti boli dostupné len obmedzené služby nízkorýchlostného internetového pripojenia a z mapovania vyplynulo, že súkromní prevádzkovatelia neplánujú modernizovať svoju infraštruktúru širokopásmového pripojenia. Islandské orgány navyše poznamenali, že veľkí poskytovatelia internetových služieb na Islande neprejavili záujem o zlepšenie internetového pripojenia v danej oblasti ani o investovanie do širokopásmovej infraštruktúry v blízkej budúcnosti (99). Preto v situáciách, ako je uvedený prípad, keď sa potvrdilo, že v danom regióne je nedostatočne rozvinutá širokopásmová infraštruktúra a služby, je zjavne jedinou možnosťou ako prekonať nedostatok širokopásmového pripojenia poskytnutie financovania z verejných prostriedkov.

(181)

Dozorný úrad preto dospel k záveru, že verejné financovanie poskytovania širokopásmových služieb je vhodným nástrojom na dosiahnutie stanovených cieľov.

3.3.2.2   Má pomoc stimulačný účinok?

(182)

Podľa usmernení pre širokopásmové siete (100) je na posúdenie existencie stimulačného účinku potrebné preskúmať, či by sa dané investície do širokopásmového pripojenia uskutočnili aj bez verejného financovania.

(183)

Z verejných konzultácií, ktoré vykonali islandské orgány, vyplynulo, že je nepravdepodobné, že by širokopásmovú sieť pokrývajúcu budovy, v ktorých sa služby neposkytujú, v blízkej budúcnosti zabezpečil trh. Poskytnutím finančnej podpory na zavedenie siete zmenili účastníci verejného obstarávania svoje investičné rozhodnutia. Preto dozorný úrad dospel k záveru, že pomoc poskytla vybranému poskytovateľovi investičný stimul na zavedenie širokopásmovej infraštruktúry v oblastiach, v ktorých by inak neinvestoval.

3.3.2.3   Primeranosť pomoci a obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod

Podrobné mapovanie a analýza pokrytia

(184)

Islandské orgány v roku 2007 vykonali podrobné mapovanie a analýzu pokrytia. Vykonala sa teda analýza podmienok hospodárskej súťaže a štruktúry prevládajúcej v danej oblasti a uskutočnili sa konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, ktorých sa príslušné opatrenie dotýkalo. Za týchto okolností sa dozorný úrad domnieva, že mapovanie a analýza pokrytia prispeli k minimalizácii možného narušenia hospodárskej súťaže.

(185)

Stiahnutie spoločnosti WBS z trhu malo za následok podstatnú zmenu zoznamu budov, ktoré nemali a za trhových podmienok v blízkej budúcnosti ani nemali získať širokopásmové pokrytie. Islandské orgány následne znova vyzvali na predloženie plánov ponuky služieb pre budovy, na ktoré sa pôvodne vzťahovali plány spoločnosti WBS. To sa uskutočnilo formou oznámenia v novinách, ktoré bolo podľa islandských orgánov v súlade s predchádzajúcou komunikáciou s trhom. Tento spôsob komunikácie umožnil všetkým poskytovateľom služieb upozorniť islandské orgány na akékoľvek plány zavádzania v oblasti. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že oznámenie v novinách bolo v tejto situácii vhodným spôsobom komunikácie.

Verejná konzultácia

(186)

V usmerneniach pre širokopásmové siete sa stanovuje povinnosť začať verejné konzultácie s existujúcimi prevádzkovateľmi v rámci otvoreného a transparentného postupu s cieľom ďalej sa uistiť, že sa verejné finančné prostriedky využívajú len v bielych oblastiach, pokiaľ ide o základné širokopásmové siete a NGA (101).

(187)

Ako už bolo uvedené, fond uskutočnil analýzu podmienok hospodárskej súťaže na trhu a budúcich plánov zavádzania prostredníctvom konzultácií so zúčastnenými stranami formou verejného oznamu uverejneného v národných novinách Morgunblaðið s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť. Tým fond zabezpečil minimalizáciu možných narušení hospodárskej súťaže.

Otvorený postup verejného obstarávania/ekonomicky najvýhodnejšia ponuka

(188)

Dozorný úrad by chcel zdôrazniť, že hoci sa smernica o verejnom obstarávaní nevzťahuje na obstarávanie širokopásmových sietí a služieb (102), na obstarávanie sa napriek tomu vzťahujú základné zásady rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania (103). Z usmernení pre širokopásmové siete rovnako vyplýva, že kedykoľvek sa orgány poskytujúce pomoc rozhodnú na zavedenie a prevádzkovanie dotovanej infraštruktúry vybrať prevádzkovateľa tretej strany, musí sa toto výberové konanie uskutočniť v súlade s duchom a zásadami smerníc o verejnom obstarávaní (104). Prístup otvoreného verejného obstarávania zabezpečuje rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi, znižuje rozpočtové náklady, minimalizuje prípadnú štátnu pomoc a zmierňuje selektívnu povahu opatrenia. Využívanie otvorených verejných súťaží na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti zavádzania širokopásmového pripojenia uznala Komisia svojou rozhodovacou praxou uplatňovanou už pred uzatvorením posudzovanej zmluvy (105).

(189)

V súvislosti so súťažným postupom verejného obstarávania sa v usmerneniach pre širokopásmové siete zdôrazňuje, že orgán poskytujúci pomoc stanoví kvalitatívne kritériá na zadanie zákazky, na základe ktorých sa majú posudzovať predložené ponuky (106). V usmerneniach pre širokopásmové siete sa rovnako objasňuje, že na účely zníženia sumy pomoci, ktorá sa má poskytnúť, sa má v zásade najviac bodov v rámci celkového hodnotenia ponúk prideliť uchádzačovi, ktorý požaduje najnižšiu sumu pomoci pri podobných či identických kvalitatívnych podmienkach (107). Orgán poskytujúci pomoc takisto vopred špecifikuje relatívnu hodnotu každého zvoleného (kvalitatívneho) kritéria.

(190)

V predmetnom prípade Štátne obchodné centrum v mene fondu vo februári 2008 na svojej webovej stránke a vo vnútroštátnych novinách uverejnilo opis predmetu verejného obstarávania. V súlade s bodom 74 písm. c) usmernení pre širokopásmové siete sa informácie o verejnom obstarávaní uverejnia na centrálnej webovej stránke na vnútroštátnej úrovni, t. j. na webovej stránke Štátneho obchodného centra (108), pričom výberové konanie bolo oznámené aj na webovej stránke ministerstva vnútra (109). Opis predmetu verejného obstarávania zahŕňal jasné kritériá zadania zákazky, ktorých cieľom bolo stanoviť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Uplatnili sa štyri hodnotiace kritériá: i) celková cena (50 %); ii) rýchlosť vybudovania (15 %); iii) rýchlosť sťahovania (25 %) a iv) 2G GSM (nepovinné) (10 %). Po uverejnení výzvy na predkladanie ponúk začalo Štátne obchodné centrum rozhovory so zainteresovanými uchádzačmi, čo malo za následok predĺženie lehoty na predloženie ponúk do 4. septembra 2008. Štátnemu obchodnému centru bolo doručených päť platných ponúk a následne bola vybraná ponuka, ktorá na základe kritérií na zadanie zákazky získala najviac bodov (110).

(191)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad konštatuje, že Štátne obchodné centrum v mene fondu uskutočnilo otvorené a transparentné verejné obstarávanie s cieľom vybrať poskytovateľa širokopásmovej siete. Okrem toho je jasné, že bola zaručená zásada rovnakého zaobchádzania, keďže všetkým zainteresovaným uchádzačom bolo jasné, že cena je v rámci výberového konania zďaleka najdôležitejším kritériom, keďže mala váhu 50 % v rámci kritérií na zadanie zákazky.

(192)

Po ukončení postupu verejného obstarávania sa spoločnosť WBS stiahla z trhu. To viedlo k zvýšeniu počtu budov, ktoré potrebovali širokopásmové služby. V dôsledku toho sa v zmluve s vybraným dodávateľom vykonali zmeny týkajúce sa jej rozsahu, kompenzácie a obdobia zavádzania. Vzhľadom na výnimočné a nepredvídané okolnosti v islandskom hospodárstve sa vykonali zmeny aj v súvislosti s indexáciou celkových platieb (111).

(193)

Navrhovateľ argumentuje, že ostatní uchádzači nedostali príležitosť na predloženie ponúk na dodatočné budovy a že zvýšenie počtu lokalít nemusí nevyhnutne viesť k zodpovedajúcemu zvýšeniu nákladov a predĺženiu obdobia zavádzania.

(194)

Dozorný úrad uznáva, že zmeny vykonané v návrhu zmluvy začlenenej do podkladov k verejnému obstarávaniu sú významné a hoci pravidlá verejného obstarávania EHP skutočne po výbere dodávateľa umožňujú vykonanie určitých zmien zmluvy prostredníctvom rokovaní, dané zmeny presahujú limity stanovené v smernici o verejnom obstarávaní (112). Ako už bolo uvedené, smernica o obstarávaní sa nevzťahuje na predmetné obstarávanie, pretože obstarávania týkajúce sa výstavby telekomunikačných sietí sú vyňaté z jej pôsobnosti (113). Podľa usmernení pre širokopásmové siete má však výberové konanie napriek tomu prebehnúť v súlade s duchom a zásadami smerníc o verejnom obstarávaní (114).

(195)

Je jasné, že cena zaplatená spoločnosti Síminn po rozšírení rozsahu projektu bola stále výrazne nižšia ako cena ponúkaná ostatnými uchádzačmi (115) a cena, ktorú vopred odhadol fond. Zmeny mohli byť preto odôvodnené vzhľadom na rozdiel medzi cenami. Aj z kapitoly 2.3.4 opisu predmetu verejného obstarávania s názvom „Nové pripojenia a povinnosť pripojiť“ bolo zrejmé, že v prípade nepredvídaného rozšírenia rozsahu projektu sa ako referenčná hodnota použije priemerná jednotková cena z pôvodnej ponuky. V uvedenej kapitole sa v skutočnosti osobitne predpisuje použiť pri hodnotení nákladov na nové lokality, ktoré sa pridávajú do projektu, metódu priemernej ceny.

(196)

Okrem toho sa dozorný úrad v súlade s ustálenou judikatúrou domnieva, že aspoň v mimoriadnych situáciách môže byť prijateľné, aby štáty nahradili neistý výsledok istým a získali v tomto smere pevnú a uspokojivú návratnosť, namiesto takej, ktorá by sa nedala predvídať (116). Preto vzhľadom na to, že cieľom verejného obstarávania je dosiahnuť najnižšiu cenu pre spoločenstvo, ako aj vzhľadom na dôraz na cenu v rámci kritérií na zadanie zákazky, na začlenenie metódy priemernej ceny do podkladov k verejnému obstarávaniu, ako aj na veľké rozdiely v predložených ponukách sa dozorný úrad domnieva, že sa v tomto prípade zabezpečilo rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi a že výberový proces a rozšírenie rozsahu projektu boli v súlade s duchom a zásadami smerníc o verejnom obstarávaní.

(197)

Nakoniec pokiaľ ide o prechod z indexácie na základe spotrebiteľských cien na indexáciu na základe cudzej meny, navrhovateľ tvrdí, že to viedlo k ďalšiemu zvýšeniu platieb spoločnosti Síminn z dôvodu devalvácie ISK v dôsledku krízy. Islandské orgány potvrdili, že tieto zmeny neznamenali, že na seba prevzali všetky riziká, pretože aj spoločnosti Síminn vznikli zvýšené náklady v dôsledku ďalších aspektov projektu, ktoré neboli spojené s výmenným kurzom DKK, t. j. nákladov na prácu, ropu a ďalšie vstupy (117). Takisto preukázali, že aj po zavedení týchto zmien do zmluvy bola výška potrebnej pomoci stále výrazne nižšia ako druhá najnižšia platná ponuka, ako aj odhady nákladov fondu.

(198)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel dozorný úrad k záveru, že celkovo boli verejné obstarávanie a výberové konanie v súlade s duchom a zásadami smerníc o verejnom obstarávaní a že islandské orgány vybrali ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

Technologická neutralita

(199)

Podľa bodu 74 písm. e) usmernení pre širokopásmové siete by sa pri verejnom obstarávaní nemala uprednostniť ani vylúčiť žiadna konkrétna technológia ani sieťová platforma. Uchádzači by mali byť preto oprávnení navrhnúť poskytovanie požadovaných širokopásmových služieb využitím alebo kombináciou akýchkoľvek technológií, ktoré považujú za najvhodnejšie. Na základe objektívnych výberových kritérií by mal byť orgán poskytujúci pomoc oprávnený vybrať najvhodnejšie technologické riešenie alebo kombináciu technologických riešení.

(200)

V súlade s článkom 2.1 opisu predmetu verejného obstarávania bol projekt technologicky neutrálny a neboli stanovené žiadne konkrétne špecifikácie toho, ako sa má sieť vybudovať alebo aké technologické riešenie sa má použiť. Výberové konanie nezvýhodňovalo žiadnu konkrétnu technológiu alebo sieťovú platformu, ale nechalo na záujemcov, aby vymedzili najvhodnejšie technologické riešenia na pripojenie budov, ktoré boli identifikované pri mapovaní. Verejné obstarávanie bolo teda otvorené pre všetky technické riešenia, a preto technologicky neutrálne, ako sa vyžaduje v usmerneniach pre širokopásmové siete. Dozorný úrad sa domnieva, že vďaka uplatneniu zásady technologickej neutrality sa vybrali najvhodnejšie technológie alebo ich kombinácia (118).

Využitie existujúcej infraštruktúry

(201)

V súlade s usmerneniami pre širokopásmové siete by mali členské štáty EHP povzbudzovať uchádzačov, aby využili ktorúkoľvek dostupnú existujúcu infraštruktúru, aby sa tak predišlo zbytočnej duplicite a nehospodárnemu využívaniu zdrojov a aby sa znížil objem financovania z verejných zdrojov. (119) Ako už bolo uvedené, predmetné budovy neboli pred budovaním danej siete pokryté žiadnou širokopásmovou sieťou. Dozorný úrad navyše v tejto veci nedostal od žiadneho prevádzkovateľa ani zainteresovaných strán informáciu týkajúcu sa nehospodárneho duplicitného využívania zdrojov.

(202)

Za týchto okolností sa zdá, že použitie existujúcej infraštruktúry nezohrávalo pri zavádzaní dotovanej siete dôležitú úlohu.

Veľkoobchodný prístup

(203)

Uloženie povinnosti poskytnúť účinný veľkoobchodný prístup tretích strán k dotovanej širokopásmovej infraštruktúre je nevyhnutnou súčasťou každého štátneho opatrenia na financovanie vybudovania novej širokopásmovej infraštruktúry. Veľkoobchodný prístup konkrétne umožňuje prevádzkovateľom tretích strán konkurovať vybranému uchádzačovi (napr. ak je tento prítomný aj na maloobchodnej úrovni), čím sa posilní možnosť voľby a hospodárska súťaž v oblastiach, ktorých sa opatrenie týka, a zároveň sa predíde vzniku regionálnych monopolov v oblasti poskytovania služieb (120). Poskytnutím účinného veľkoobchodného prístupu konkurentom sa okrem toho minimalizujú narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z každého opatrenia štátnej pomoci.

(204)

Dôležitosť poskytnutia účinného veľkoobchodného prístupu k dotovanej sieti tretím stranám sa zdôrazňovala v rámci praxe Komisie, ktorá predchádzala uzatvoreniu posudzovanej zmluvy (121).

(205)

V usmerneniach pre širokopásmové siete sa takisto zdôrazňuje, že povinnosti poskytovania veľkoobchodného prístupu k dotovanej sieti by mali byť naviazané na portfólio povinností poskytovania prístupu stanovených v sektorových regulačných pravidlách. V zásade by však mali dotované spoločnosti poskytnúť širšiu škálu prístupových produktov na veľkoobchodnej úrovni, ako sú produkty predpísané vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v rámci sektorovej regulácie, keďže príjemca pomoci na zavádzanie vlastnej infraštruktúry nepoužíva len svoje vlastné zdroje, ale aj peniaze daňových poplatníkov. Takýto veľkoobchodný prístup by sa mal udeliť čo najskôr pred začatím prevádzky siete (122).

(206)

Na základe analýzy trhu veľkoobchodného širokopásmového prístupu z roku 2008 islandský vnútroštátny regulačný orgán, Správa pôšt a telekomunikácií, vyžadoval, aby spoločnosť Síminn (určená ako spoločnosť so značnou trhovou silou), vyhovela všetkým oprávneným a primeraným žiadostiam ostatných podnikov v oblasti elektronických komunikácií o otvorený prístup k infraštruktúre špecializovanej siete v súvislosti s medenými miestnymi okruhmi na veľkoobchodnej úrovni vrátane možnosti dodávania služieb týkajúcich sa bitového toku na rôznych miestach siete (123). Uvádzalo sa v nej, že spoločnosť Síminn bude okrem iného reagovať na primerané a vhodné požiadavky o prístup k možnostiam 1, 2, 3 a 4, ako sú vymedzené v odôvodnení 32 vyššie. Toto rozhodnutie Správy pôšt a telekomunikácií sa citovalo v opise predmetu verejného obstarávania.

(207)

Cieľom regulačného rámca EÚ pre elektronické komunikácie v skutočnosti je uľahčiť hospodársku súťaž tým, že sa nové subjekty časom postupne začnú väčšmi spoliehať na svoju vlastnú infraštruktúru, keď je to pre nich efektívne (124). Regulácia, ktorá podporuje účinné investovanie do vlastnej infraštruktúry spoločností, sa považuje za takú, ktorá skôr vedie k podpore účinnej a nezávislej hospodárskej súťaže. To viedlo k regulačnému prístupu na trhoch s elektronickými komunikáciami, kde je za prítomnosti významnej trhovej sily alternatívnym prevádzkovateľom súbežne k dispozícii viacero prístupových produktov na rôznej úrovni sieťovej hierarchie. Takýmito diferencovanými prístupovými možnosťami sa zohľadňujú rozličné úrovne zavádzania siete alternatívnymi poskytovateľmi. Ako poznamenala Európska skupina regulačných orgánov (ďalej len „ERG“, teraz známa ako Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie alebo „BEREC“), tento prístup k regulácii na princípe „investičného rebríka“ je osvedčenou zásadou v súčasnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (125).

(208)

Okrem osvedčenej regulačnej praxe, pokiaľ ide o účinný veľkoobchodný prístup k širokopásmovým službám, rozhodnutia o štátnej pomoci zahŕňali aj dynamický prístup k rozsahu požadovaných prístupových možností. Napríklad v rozhodnutiach z rokov 2006/2007 týkajúcich sa investície mesta Amsterdam do siete optických vlákien vedených do domácností (126) sa mal veľkoobchodný prístup poskytnúť na pasívnej (127), ako aj na aktívnej (128) úrovni siete. Ďalej v rozhodnutí z roku 2010 týkajúcom sa zavádzania vysokorýchlostných širokopásmových sietí vo Francúzsku (129) sa mal veľkoobchodný prístup požadovať na všetkých úrovniach dotovanej infraštruktúry. Keďže podpora bola poskytnutá na pasívnu infraštruktúru siete (napr. káblovody a neaktivované vlákna), vyžadovalo sa uľahčenie prístupu k pasívnej úrovni siete, ako bolo stanovené už v rozhodnutí prijatom francúzskym vnútroštátnym regulačným orgánom, ARCEP, v roku 2010 (130). Každej tretej strane s primeraným záujmom o produkt spojený s aktívnym prístupom sa však mal poskytnúť aj takýto produkt (131). Záujem sa považoval za primeraný, ak boli splnené nasledujúce tri podmienky: i) záujemca o prístup poskytne koherentný podnikateľský plán, v ktorom odôvodňuje aktiváciu siete; ii) záujemca o prístup preukáže, že nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na inštaláciu vlastných aktívnych zariadení, a iii) v tej istej geografickej oblasti zatiaľ žiadny súkromný prevádzkovateľ neponúka produkt spojený s aktívnym prístupom za ceny ekvivalentné cenám v hustejšie obývaných oblastiach (132).

(209)

Hoci sa uvedené príklady týkajú prevažne veľkoobchodného internetového prístupu k pevným sieťam, dozornému úradu nie je jasné, prečo by sa podobný prístup dynamického prístupu nemohol uplatniť aj v prípade veľkoobchodného internetového prístupu k sieťam používajúcim technológie mobilného prístupu. Napríklad ak vnútroštátne regulačné orgány identifikovali značnú trhovú silu na veľkoobchodnom trhu mobilného prístupu a služieb zriaďovania hovorov v regulačnom kontexte, umožnili sa rôzne nápravné opatrenia prístupu vzhľadom na odlišné úrovne zavedenia sietí účastníkov trhu. Vo svojom zistení existencie dominantného postavenia na veľkoobchodnom trhu mobilného prístupu a zriaďovania hovorov na Islande z roku 2007 Správa pôšt a telekomunikácií konštatovala, že vzhľadom na rôznorodosť trhu s mobilnými telefónmi a rôzne potreby zúčastnených strán, ktoré by mohli prípadne požadovať prístup, by mali všetky formy veľkoobchodného prístupu, ktoré možno odôvodnene poskytnúť a ktorými sa môže podporiť hospodárska súťaž na maloobchodnom trhu, patriť do rozsahu pôsobnosti povinnosti poskytnutia prístupu (133). V tejto súvislosti sa od spoločnosti Síminn vyžadovalo, aby vyhovela všetkým odôvodneným a náležitým žiadostiam o prístup k i) vnútroštátnemu roamingu (134); ii) spoločnému umiestneniu a používaniu (135); iii) prístupu prevádzkovateľa mobilnej virtuálnej siete (136) a iv) ďalšiemu predaju (137).

(210)

Z článku 2.1 opisu predmetu verejného obstarávania, ktorý je označený ako príloha I k zmluve, vyplýva že posudzovaný projekt bol technologicky neutrálny. V súlade s touto zásadou zaviedla spoločnosť Síminn danú verejne financovanú sieť s použitím technológií ADSL, UMTS, satelitu a Wi-Fi (138). Preto, aby sa predišlo prípadným narušeniam hospodárskej súťaže na trhoch elektronických komunikácií, kde sa poskytuje štátna pomoc, sa zdá, že prevádzkovateľom tretích strán by sa vo všeobecnosti mal poskytnúť účinný veľkoobchodný prístup technologicky neutrálnym spôsobom, ktorý by mal byť primerane prispôsobený ich prístupovým potrebám.

(211)

Islandské orgány preukázali, že začiatok marketingu a predaja pre každú časť projektu bol verejne oznámený na internetovej stránke fondu v období od augusta 2009 do augusta 2010. Okrem toho v snahe neuprednostňovať ani jedného poskytovateľa služieb dostali domácnosti a podniky zúčastnené na projekte od fondu list vysvetľujúci charakter projektu a informujúci ľudí, že po určitom dátume môžu začať objednávať služby od akéhokoľvek poskytovateľa internetových služieb ochotného poskytnúť im danú službu. V liste sa výslovne uvádzalo, že projekt je otvorený všetkým poskytovateľom služieb. Fond takisto zaslal všetkým telekomunikačným spoločnostiam, ktoré boli vtedy registrované na Správe pôšt a telekomunikácií vrátane všetkých prevádzkovateľov internetových služieb oznámenie, ktorým ich informoval, že nové infraštruktúry sú pripravené na používanie. V dôsledku toho mali všetci prevádzkovatelia internetových služieb na trhu možnosť začať ponúkať konkurenčné maloobchodné služby v rovnakom čase ako Síminn.

(212)

Podľa prílohy II k zmluve môže predajca podľa vlastného uváženia ponúknuť možnosti 1 – 4, je však povinný ponúknuť minimálne možnosť 3 vo všetkých prípadoch, keď sa v rámci projektu používa technológia ADSL (pozri odôvodnenie 33 vyššie) (139). Zároveň sa však v prílohe II k zmluve stanovuje, že veľkoobchodný prístup k službám založeným na technológii ADSL by sa mal poskytovať za rovnakých podmienok, aké predpisuje rozhodnutie Správy pôšt a telekomunikácií č. 8/2008 týkajúce sa veľkoobchodného širokopásmového prístupu, čo spoločnosť Síminn zaväzovalo k poskytovaniu možností 1, 2, 3 a 4 (140).

(213)

Okrem toho v prípadoch, keď sa na poskytovanie širokopásmových služieb v rámci projektu používa technológia UMTS, sa od predajcu vyžaduje len uplatňovanie možnosti prístupu 4. Podľa islandských orgánov je hlavným dôvodom tohto postupu to, že predajca musí mať plný prístup k sieti UMTS a kontrolu nad ňou. Možnosť 4 je založená na vymedzení základných služieb stanovených v kapitole 2.2.9 podkladov k verejnému obstarávaniu, kde sa opisuje tradičná internetová služba založená na ďalšom predaji, v prípade ktorej ďalší predajca neprevádzkuje žiadnu časť siete. Okrem toho podľa tohto opisu poskytne spoločnosť Síminn používateľovi zariadenia a inštaláciu vo všetkých prípadoch bez ohľadu na to, kto je maloobchodným predajcom, a zariaďuje aj všetky zákaznícke služby a služby údržby.

(214)

Islandské orgány potvrdili, že na základe uvedenej povinnosti stanovenej v zmluve bola spoločnosť Síminn povinná poskytnúť účinný veľkoobchodný prístup svojim konkurentom od samého začiatku projektu. Spoločnosť Síminn bola v súlade s rozhodnutím Správy pôšt a telekomunikácií č. 8/2008 takisto povinná poskytovať veľkoobchodný prístup k svojej sieti ADSL všetkým prevádzkovateľom internetových služieb na trhu vrátane spoločnosti Vodafone. Veľkoobchodný prístup bol preto k dispozícii za nediskriminačných podmienok každému záujemcovi o veľkoobchodný prístup na trhu bez ohľadu na ich technickú spôsobilosť alebo umiestnenie. Podľa informácií poskytnutých dozornému úradu spoločnosť Síminn v skutočnosti doteraz uzatvorila so svojimi konkurentmi 11 zmlúv o veľkoobchodnom prístupe na poskytovanie služieb ADSL, 2 veľkoobchodné zmluvy o poskytovaní služieb UMTS/3G a 2 zmluvy týkajúce sa poskytovania služieb 2G (141). Islandské orgány poznamenali, že nedisponujú žiadnymi informáciami o tom, že by spoločnosť Síminn odmietla akékoľvek primerané žiadosti o veľkoobchodný prístup. Naopak, veľkoobchodný prístup bol poskytovaný od začiatku projektu a spoločnosť Síminn uverejnila ponuku veľkoobchodného prístupu k UMTS na svojej webovej stránke (142).

(215)

Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi požiadala spoločnosť Vodafone len o roamingový prístup k vysielačom 3G spoločnosti Síminn na účely poskytovania mobilnej komunikácie 3G. Spoločnosť Vodafone však nepožiadala o veľkoobchodný prístup alebo o prístup na ďalší predaj k vysokorýchlostným internetovým službám prostredníctvom UMTS, ADSL alebo satelitu v oblastiach, ktoré boli súčasťou projektu. Ani spoločnosť Síminn, ani islandské orgány od spoločnosti Vodafone takúto žiadosť nedostali. Podľa islandských orgánov ponúkla spoločnosť Síminn spoločnosti Vodafone prístup k roamingu 3G za trhových podmienok, ale podľa spoločnosti Síminn nebola spoločnosť Vodafone ochotná uzatvoriť dohodu. Podľa spoločnosti Síminn má Vodafone v súčasnosti dohodu o roamingu v sieti 3G so spoločnosťou Nova (143).

(216)

Islandské orgány preukázali, že existujú značné podobnosti medzi predmetným projektom a írskym vnútroštátnym širokopásmovým systémom (ďalej len „NBS“ – National Broadband Scheme). Projekty sa realizovali približne v rovnakom čase, v prípade oboch projektov sa vyžadovalo, aby poskytovateľ siete ponúkol podobný veľkoobchodný širokopásmový prístup, v obidvoch projektoch poskytovatelia siete použili kombináciu technológií (vrátane bezdrôtovej technológie) a ani jeden z projektov nezahŕňal požiadavky týkajúce sa predpísaných hlasových služieb v sieti UMTS/3G. Aj v projekte NBS sa použilo rovnaké technické riešenie pre veľkoobchodný prístup k technológii 3G ako v islandskom projekte. Komisia po posúdení projektu NBS dospela k záveru, že ustanovenia týkajúce sa predpísaného prístupu umožnia prevádzkovateľom tretích strán konkurovať vybranému poskytovateľovi siete, čím sa posilní možnosť výberu a hospodárska súťaž v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje opatrenie (144).

(217)

Na základe uvedených skutočností dospel dozorný úrad k záveru, že islandské orgány prostredníctvom zmluvy so spoločnosťou Síminn a povinností v nej stanovených zabezpečili tretím stranám účinný veľkoobchodný prístup k dotovanej širokopásmovej infraštruktúre.

Stanovovanie cien veľkoobchodného prístupu

(218)

Podľa bodu 74 písm. h) usmernení pre širokopásmové siete by ceny veľkoobchodného prístupu mali vychádzať zo zásad stanovovania cien určených vnútroštátnym regulačným orgánom a z referenčných cien a mala by sa pri nich zohľadňovať pomoc poskytovaná prevádzkovateľovi siete. Islandská Správa pôšt a telekomunikácií však nezahrnula širokopásmové služby dodávané prostredníctvom infraštruktúr založených na optických vláknach do svojho rozhodnutia o veľkoobchodnom širokopásmovom trhu, t. j. o trhu 5 v odporúčaní dozorného úradu o relevantných trhoch (145). Optické vlákna sú vylúčené aj z trhu s veľkoobchodným (fyzickým) prístupom k sieťovej infraštruktúre (vrátane spoločného alebo úplne neviazaného prístupu) na pevnom mieste (trh 4). Preto islandská Správa pôšt a telekomunikácií doteraz neuložila povinnosti v oblasti stanovovania cien veľkoobchodného prístupu, pokiaľ ide o optické siete.

(219)

Vzhľadom na podrobnosti tohto prípadu je však vhodné pripomenúť, že aj keď neexistovali povinnosti v oblasti stanovovania cien veľkoobchodného prístupu uložené Správou pôšt a telekomunikácií, do prílohy 10 k zmluve boli napriek tomu zahrnuté štandardizované dohody o ďalšom predaji vrátane štandardizovaných zliav pre ďalší predaj technológií ADSL aj UMTS. Okrem toho zo skutočnosti, že došlo k významnému využitiu ponúk veľkoobchodného prístupu prostredníctvom novo vybudovanej siete (146), vyplýva, že ceny, ktoré ponúka spoločnosť Síminn, sú konkurenčné a odrážajú situáciu na trhu (147).

Mechanizmus monitorovania a vracania poskytnutých prostriedkov

(220)

Vo všeobecnosti musia orgány poskytujúce pomoc zaviesť mechanizmy monitorovania s cieľom zabrániť akémukoľvek riziku nadmernej kompenzácie. Podľa usmernení pre širokopásmové siete však majú orgány poskytujúce pomoc povinnosť zaviesť mechanizmus vracania poskytnutých prostriedkov len v tom prípade, ak výška pomoci na projekt presiahne 10 miliónov EUR (t. j. približne 1,5 miliardy ISK) (148).

(221)

V tomto prípade islandské orgány potvrdili, že celkové náklady na projekt boli výrazne pod prahovou hodnotou 10 miliónov EUR. Dozorný úrad preto akceptuje, že nebolo potrebné zahrnúť mechanizmy monitorovania a vracania poskytnutých prostriedkov.

(222)

Islandské orgány však potvrdili, že platby spoločnosti Síminn sa uskutočňovali v súlade s vopred stanoveným harmonogramom platieb spojeným s napredovaním projektu, čím sa vylúčila možnosť nadmernej kompenzácie. V súlade s článkom 19 zmluvy predložila spoločnosť Síminn bankovú záruku od banky New Kaupþing Bank zo 17. februára 2009, čo predstavuje mechanizmus vracania poskytnutých prostriedkov na zabránenie nadmernej kompenzácii. Zmluva zahŕňa aj prísny režim platieb v súlade s napredovaním projektu, čo znamená, že platby sú do určitej miery podmienené skutočným napredovaním budovania systému a získavaním zákazníkov, ako sa stanovuje v článku 16 zmluvy. A nakoniec sa v článku 11 zmluvy nachádza doložka o pokute, na základe ktorej musí spoločnosť Síminn vyplatiť kompenzáciu v prípade meškania, ako aj doložka o nesplnení povinnosti v článku 13 zmluvy.

Podávanie správ

(223)

Podľa bodu 74 písm. k) usmernení pre širokopásmové siete by mali orgány poskytujúce štátnu pomoc každé dva roky oznamovať hlavné informácie o projektoch pomoci dozornému úradu (odo dňa začatia používania siete) (149). Hoci o predmetnom opatrení pomoci nebol dozorný úrad formálne informovaný, v reakcii na žiadosti dozorného úradu o informácie poskytli teraz islandské orgány príslušné alebo hlavné informácie. Tieto informácie by sa teraz mali predkladať dozornému úradu raz za dva roky v rámci ročných oznamovacích povinností Islandu v súvislosti s opatreniami štátnej pomoci.

3.4.   Celkové overenie vyváženosti

(224)

Po posúdení opatrenia podľa príslušných kritérií testu vyváženosti a základných zásad týkajúcich sa štátnej pomoci pre širokopásmovú infraštruktúru, ktoré sú vymedzené v usmerneniach pre širokopásmové siete, dospel dozorný úrad k záveru, že opatrenie celkovo prispieva k vyváženiu geografických a obchodných nevýhod v týchto vidieckych oblastiach, ktoré by inak v blízkej budúcnosti nebolo možné riešiť prostredníctvom trhových riešení. Cieľom opatrenia je podpora konkurenčného dodávania inovatívnych a vysokokvalitných širokopásmových služieb do príslušných budov. Opatrenie bolo navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že celkové vyváženie jeho účinkov bude pozitívne.

(225)

Okrem toho návrh projektu a možnosti efektívneho veľkoobchodného prístupu (vrátane okrem iného otvoreného a nediskriminačného návrhu siete a čisto veľkoobchodného obchodného modelu príjemcu pomoci spolu s jeho jasným mandátom na zabezpečenie spravodlivého a nediskriminačného prístupu pre všetkých poskytovateľov služieb) zabezpečujú, aby sa akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže spôsobené štátnym zásahom obmedzilo na minimum.

(226)

Preto je na základe uvedených skutočností celkový výsledok testu vyváženosti pozitívny a financovanie zavádzania služieb širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach na Islande predstavuje opatrenie pomoci, ktoré sa považuje za zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

4.   ZÁVER

(227)

Na základe uvedených skutočností dospel dozorný úrad k záveru, že zmluva medzi spoločnosťou Síminn a Fondom pre telekomunikácie z 25. februára 2009 týkajúca sa zavádzania služieb širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach na Islande predstavuje štátnu pomoc, ktorá je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(228)

Islandským orgánom sa takisto pripomína, že všetky plány na úpravu individuálnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť vrátane akéhokoľvek navýšenia dotácií, je potrebné oznámiť dozornému úradu,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dozorný úrad EZVO konštatuje, že zmluva medzi spoločnosťou Síminn a Fondom pre telekomunikácie z 25. februára 2009 týkajúca sa zavádzania služieb širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach na Islande predstavuje opatrenie pomoci zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP v zmysle článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Islandu.

Článok 3

Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

V Bruseli 30. júna 2015

Za Dozorný úrad EZVO

Oda Helen SLETNES

predsedníčka

Frank BÜCHEL

člen kolégia


(1)  Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 302/13/COL z 10. júla 2013 o začatí formálneho vyšetrovacieho konania týkajúceho sa možnej štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Síminn na zavádzanie širokopásmových služieb vo vidieckych oblastiach na Islande (Ú. v. EÚ C 347, 28.11.2013, s. 11, a dodatok EHP č. 66, 28.11.2013, s. 8). Dostupné na adrese: http://www.eftasurv.int/media/state-aid-notifications/State-aid-siminn.pdf.

(2)  Dokument č. 585458.

(3)  Odkazuje sa na listy od islandských orgánov z 28. apríla 2011 (dokument č. 596157), zo 17. mája 2011 (dokument č. 598419), z 22. júna 2011 (dokument č. 601861) a 11. marca 2013 (dokument č. 665601), ako aj na listy od navrhovateľa z 23. mája 2012 (dokument č. 657203) a 10. mája 2013 (dokument č. 672303) a na elektronickú poštu od zainteresovanej strany z 2. októbra 2011 (dokument č. 614576) a 19. novembra 2011 (dokumenty č. 615746 a 615747).

(4)  Dokument č. 687314.

(5)  Dokument č. 679306.

(6)  Dokument č. 694292.

(7)  Dokument č. 694234.

(8)  Dokument č. 694237.

(9)  Dokument č. 694646.

(10)  Dokument č. 694762.

(11)  Dokument č. 701089.

(12)  Dokument č. 720418.

(13)  Dokument č. 729141.

(14)  Pozri zákon č. 132/2005 o Fonde pre telekomunikácie z 20. decembra 2005.

(15)  Vykonali to tak, že porovnali oficiálne údaje o trvalom pobyte s údajmi z obcí, svojimi vlastnými databázami poľnohospodárov, pýtali sa miestnych ľudí s aktuálnymi vedomosťami a v niektorých prípadoch pochybností dokonca volali do domácností určitých ľudí alebo ich susedom.

(16)  Ďalej zameniteľne aj ako „poskytovatelia služieb“, „poskytovatelia internetových služieb“ alebo „poskytovatelia“.

(17)  Čierne oblasti sú tie, v ktorých existujú alebo budú v blízkej budúcnosti existovať aspoň dve základné širokopásmové siete rôznych prevádzkovateľov a širokopásmové služby sa poskytujú za konkurenčných podmienok. Šedé oblasti sú oblasti, kde je prítomný jeden prevádzkovateľ siete a je nepravdepodobné, že by tam vznikla v blízkej budúcnosti ďalšia sieť. Biele oblasti sú oblasti, kde neexistuje žiadna širokopásmová infraštruktúra a kde sa takáto infraštruktúra pravdepodobne ani v blízkej budúcnosti nevybuduje. Pre ďalšie objasnenie pozri usmernenia dozorného úradu o rýchlom zavádzaní širokopásmových sietí dostupné on-line na adrese: http://www.eftasurv.int/media/state-aid-guidelines/Part-IV---Application-of-state-aid-rules-in-relation-to-rapid-deployment-of-broadband-networks.pdf a odôvodnenia 159 až 164 nižšie.

(18)  Fond poskytol bezplatnú technickú pomoc všetkým poskytovateľom služieb, ktorí nemali technické možnosti poskytnúť presné súbory shape-files, ktoré by sa mohli použiť v aplikáciách ARCis-GIS.

(19)  Dokument č. 665605.

(20)  Poskytovanie prístupu k hlasovým službám bolo pre potenciálnych uchádzačov nepovinné pri budovách, ktoré by túto službu nezískali za trhových podmienok, a obmedzovalo sa len na poskytovanie hlasových služieb 2G GSM. 2G označuje mobilnú technológiu druhej generácie, kým skratka GSM (Global System for Mobile Communications – globálny systém pre mobilné komunikácie) sa vzťahuje na normu, na ktorej je založená.

(21)  Pozri list islandských orgánov adresovaný dozornému úradu z 22. júna 2011 (dokument č. 601861).

(22)  Tamtiež.

(23)  Podľa islandských orgánov sa zverejnením oznamu zohľadnili aj ustanovenia zákona č. 84/2007 o verejnom obstarávaní s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so spoločnosťami počas verejného obstarávania. Zákonom sa do islandských právnych predpisov implementuje zákon uvedený v bode 2 prílohy XVI k Dohode o EHP, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114) (ďalej len „smernica o obstarávaní“ alebo „smernica 2004/18/ES“) začlenená do Dohody o EHP rozhodnutím spoločného výboru EHP č. 68/2006 z 2. júna 2006, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XVI (Obstarávanie) k Dohode o EHP (Ú. v. EÚ L 245, 7.9.2006, s. 22, a dodatok EHP č. 44, 7.9.2006, s. 18). Štátne obchodné centrum inzeruje všetky svoje projekty/postupy verejného obstarávania v tejto konkrétnej časti daných novín.

(24)  Pozri článok 16 zmluvy.

(25)  Dokument č. 687314.

(26)  Opis technických požiadaviek projektu sa nachádza v opise predmetu verejného obstarávania, ktorý je označený ako príloha I k zmluve. Prílohy tvoria súčasť zmluvy a sú pre zmluvné strany záväzné.

(27)  Pozri článok 1.2.3.1 prílohy I k zmluve a poznámku pod čiarou č. 20 tohto rozhodnutia.

(28)  ADSL znamená Asymmetric Digital Subscriber Line (asymetrická digitálna účastnícka linka). Technológie digitálnej účastníckej linky (DSL) využívajú na prenos digitálnych širokopásmových signálov tradičné (pevné) medené telefónne siete.

(29)  UMTS znamená Universal Mobile Telecommunications System (univerzálny mobilný telekomunikačný systém), čo označuje mobilnú technológiu tretej generácie (3G), ktorá dokáže poskytovať dátové/širokopásmové služby s vyššou kapacitou ako mobilné technológie druhej generácie (2G). 3G sa môže používať v prípade aplikácií, ako sú mobilná hlasová služba, SMS a mobilný prístup na internet, ako aj na pevný bezdrôtový prístup na internet.

(30)  Wi-Fi označuje použitie miestneho rádiového spojenia na prenos hlasovej a dátovej komunikácie do jednotlivých domácností a podnikových priestorov.

(31)  Prebrané z anglickej verzie analýzy trhu 12 uskutočnenej Správou pôšt a telekomunikácií dostupnej online na adrese: http://www.pfs.is/upload/files/Market%2012%20-%20Annex%20A%20-%20Analysis%20of%20market.Public.pdf.

(32)  To predstavuje 41 % celého projektu.

(33)  V prílohe II k zmluve sa odkazuje na rozhodnutie Správy pôšt a telekomunikácií č. 8/2008 z 18. apríla 2008 o určení podnikov s významným vplyvom na trhu a uložení povinností na trhu pre veľkoobchodný prístup k širokopásmovému pripojeniu (trh 12) (pozri tiež poznámku pod čiarou č. 123). Okrem toho podľa rozhodnutia Správy pôšt a telekomunikácií č. 26/2007 bola spoločnosť Míla, ktorá je prepojená so spoločnosťou Síminn, určená ako spoločnosť s významným vplyvom na trhu v prípade neviazaného veľkoobchodného prístupu (vrátane zdieľaného prístupu) k metalickým okruhom a podokruhom za účelom poskytovania širokopásmových a hlasových služieb. Míla následne podlieha celému radu povinností v súvislosti s veľkoobchodným prístupom, ako je povinnosť vyhovieť primeraným žiadostiam o neviazaný veľkoobchodný prístup k miestnym okruhom vrátane metalických vedení a súvisiacich služieb. Okrem iného vzhľadom na ekonomické faktory poskytovania širokopásmových služieb prostredníctvom neviazaných miestnych okruhov v odľahlých vidieckych oblastiach však môže byť dopyt po tejto službe veľkoobchodného prístupu nepravdepodobný.

(34)  To predstavuje 55 % celého projektu.

(35)  To predstavuje 4 % celého projektu.

(36)  Ide o zľavy z maloobchodnej ceny spoločnosti Síminn.

(37)  K dispozícii online na adrese: http://www.pfs.is/library/Skrar/akv.-og-urskurdir/akvardanir-PFS/Akv_nr.8_2008_M%2012.pdf.

(38)  Dokument č. 615746.

(39)  Rozhodnutie Dozorného úradu EZVOč. 302/13/COL z 10. júla 2013 o začatí formálneho vyšetrovacieho konania týkajúceho sa možnej štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Síminn na zavádzanie širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach na Islande (Ú. v. EÚ C 347, 28.11.2013, s. 11, a dodatok EHP č. 66, 28.11.2013, s. 8). Dostupné na adrese: http://www.eftasurv.int/media/state-aid-notifications/State-aid-siminn.pdf.

(40)  K dispozícii online na adrese: http://www.eftasurv.int/media/state-aid-guidelines/Part-IV---Application-of-state-aid-rules-in-relation-to-rapid-deployment-of-broadband-networks.pdf.

(41)  Dokument č. 687314.

(42)  V tejto súvislosti odkazujú na rozhodnutie Komisie č. 264/2002, London Underground (Ú. v. ES C 309, 12.12.2002, s. 14), odôvodnenie 79, a rozhodnutie Komisie 2013/435/EÚ z 2. mája 2013 o štátnej pomoci SA. 22843, ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti Société Nationale Corse Méditerranée a spoločnosti Compagnie Méridionale de Navigation (Ú. v. EÚ L 220, 17.8.2013, s. 20).

(43)  Odkazujú v tejto súvislosti na rozhodnutie Komisie č. 46/2007, Welsh Public Sector Network Scheme (Ú. v. EÚ C 157, 10.7.2007, s. 2).

(44)  V tejto súvislosti odkazujú na rozhodnutie Komisie N 196/2010, Vytvorenie trvalo udržateľnej infraštruktúry umožňujúcej pripojenie k širokopásmovému internetu v celom Estónsku (projekt EstWin) (Ú. v. EÚ C 60, 25.2.2011, s. 3).

(45)  Dokument č. 665602.

(46)  Graf poskytnutý islandskými orgánmi (dokument č. 687314).

(47)  Dokument č. 687320.

(48)  Podľa výpočtov a údajov spoločnosti Síminn dosiahli náklady v dôsledku nákupu zariadenia v cudzej mene napokon 85 % platieb prijatých za projekt (dokument č. 694234).

(49)  Rozhodnutie Komisie vo veci č. 264/2002, London Underground Public Private Partnership (Ú. v. ES C 309, 12.12.2002, s. 14).

(50)  Pozri: http://www.pfs.is/upload/files/Tolfraediskyrsla_PFS_Isl.fjarskiptamarkadur_2010_til_2012.pdf.

(51)  Dokumenty č. 694234, 694235, 694236, 694237 a 694238.

(52)  Rozsudok vo veci Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, EU:C:2003:415.

(53)  Rozhodnutie Komisie vo veci č. 264/2002, London Underground Public Private Partnership (Ú. v. ES C 309, 12.12.2002, s. 14), odôvodnenie 79.

(54)  Tamtiež, odôvodnenia 120 a 125.

(*1)  Verzia, ktorá nemá dôverný charakter. Na informácie v hranatých zátvorkách sa vzťahuje povinnosť služobného tajomstva.

(55)  Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi (dokument č. 687320) poradcovia fondu odhadli, že cena ponuky by sa mohla pohybovať od 410 000 000 do 820 000 000 ISK za približne ďalších 750 budov (odhad, ktorý sa neskôr upravil na 670 identifikovaných „bielych“ budov), t. j. priemerná cena na budovu by sa pohybovala od 546 667 ISK (jednoduchý systém) do 1 093 333 ISK (pokročilý systém).

(56)  Rozsudok vo veci Európska Komisia/Deutsche Post AG, C-399/08 P, EU:C:2010:481, bod 41.

(57)  Hneď na začiatku projektu uverejnila spoločnosť Síminn na svojej webovej stránke ponuku na veľkoobchodný prístup k sieti UMTS. Takúto dohodu so spoločnosťou Síminn uzatvorila okrem iných telekomunikačná spoločnosť Tal. Ďalšie informácie sú k dispozícii on-line na adrese: https://heildsala.siminn.is/.

(58)  Dokument č. 694646.

(59)  Pozri rozhodnutie Komisie N 475/2007 – Írsko, Vnútroštátny program širokopásmového pripojenia (National Broadband Scheme – NBS) (Ú. v. EÚ C 18, 24.1.2009, s. 1).

(60)  Dokument č. 694646.

(61)  Ako je podrobnejšie opísané v odôvodnení 32 vyššie, v podkladoch k verejnému obstarávaniu sa pôvodne stanovoval rozsah možností prístupu, v rámci ktorého sa na poskytovanie predmetných širokopásmových služieb používa infraštruktúra ADSL (vymedzenie tejto technológie nájdete v poznámke pod čiarou č. 28). Tie zahŕňali jednak možnosti do väčšej miery založené na ďalšom predaji (v prípade ktorých sa záujemca o prístup vo veľkej miere opiera o systémy/infraštruktúru hostiteľského prevádzkovateľa), jednak možnosti do väčšej miery založené na infraštruktúre (kde sa záujemca o prístup v rôznej miere opiera o svoj vlastný systém/infraštruktúru), hoci sa celkom jasne nepredpisovali všetky tieto možnosti prístupu, ako sa uvádza nižšie. V prípade akýchkoľvek služieb poskytovaných prostredníctvom UMTS (pozri vymedzenie tejto technológie v poznámke pod čiarou č. 29) sa v podkladoch k verejnej súťaži navrhovala len možnosť prístupu založená na ďalšom predaji.

(62)  Dozornému úradu predložila podobné tvrdenia zainteresovaná strana, ktorá taktiež tvrdí, že sa neúspešne pokúšala získať veľkoobchodný prístup k sieti spoločnosti Síminn (dokument č. 614576).

(63)  Dokument č. 679306.

(64)  Podľa spoločnosti Hringiðan bola neexistencia dostatočnej bankovej záruky jedným z hlavných dôvodov, prečo Štátne obchodné centrum zamietlo jej ponuku.

(65)  Dokument č. 694292.

(66)  Dokument č. 701089.

(67)  Pozri rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 55/05/COL z 11. marca 2005 o ukončení formálneho vyšetrovacieho konania podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde vzhľadom na predaj 1 744 nájomných bytov v Osle (Nórsko) (Ú. v. EÚ L 324, 23.11.2006, s. 11, a dodatok EHP č. 56, 23.11.2006, s. 1), oddiel II.3, s. 19 s ďalšími odkazmi.

(68)  Rozsudok vo veci Höfner a Elser/Macroton, C-41/90, EU:C:1991:161, body 21 – 23, a vec E-5/07, Private Barnehagers Landsforbund/Dozorný úrad EZVO, EZVO 2008, Zb. 61, bod 78.

(69)  Rozsudok vo veci Ministero dell'Economica e delle Finanze/Cassa di Risparmio di Firenze SpA, C-222/04, EU:C:2006:8, bod 108.

(70)  Rozsudok vo veci Francúzsko/Komisia, C-301/87, EU:C:1990:67, bod 41; rozsudok vo veci De Gezamenlijke Steenkolenmijnen/Vysoký úrad Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, vec 30/59, EU:C:1961:2, bod 19; rozsudok vo veci Francúzsko/Komisia (Kimberly Clark), C-241/94, EU:C:1996:353, bod 34, a rozsudok vo veci Fleuren Compost, T-109/01, EU:T:2004:4, bod 53.

(71)  Rozsudok vo veci Komisia/EDF a i., C-124/10 P, EU:C:2012:318, bod 77 a citovaná judikatúra. Pozri tiež rozsudok vo veci Bouygues/Komisia, C-399/10 a C-401/10 P, EU:C:2013:175, bod 102.

(72)  Rozsudok vo veci De Gezamenlijke Steenkolenmijnen/Vysoký úrad Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, vec 30/59, bod 9 a nasl.

(73)  Pozri rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 231/11/COL z 13. júla 2011 o rýchlom zavedení prístupovej siete novej generácie vo vidieckych oblastiach obce Tromsø (Ú. v. EÚ C 10, 12.1.2012, s. 5, a dodatok EHP č. 2, 12.1.2012, s. 3), oddiel II.1.2, a rozhodnutie Komisie SA. 33063, Taliansko, Trentino NGA (Ú. v. EÚ C 323, 24.10.2012, s. 6), odôvodnenie 77.

(74)  Rozhodnutie Komisie N 14/2008 – Spojené kráľovstvo, Širokopásmové pripojenie v Škótsku – rozšírenie dosahu širokopásmového siete (Ú. v. EÚ C 150, 17.6.2008, s. 3), odôvodnenie 37.

(75)  Vec E-6/98, Nórska vláda/Dozorný úrad EZVO, EZVO 1999, Zb. 76.

(76)  Rozsudok vo veci Libert a i., spojené veci C-197/11 a C-203/11, EU:C:2013:288, body 76 – 78.

(77)  Rozsudok vo veci Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00.

(78)  Rozsudok vo veci Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, body 87 – 93.

(79)  Pozri usmernenia dozorného úradu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na kompenzácie poskytované za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „usmernenia dozorného úradu o SVHZ“) dostupné online na adrese: http://www.eftasurv.int/media/state-aid-guidelines/Part-VI---Compensation-granted-for-the-provision-of-services-of-general-economic-interest.pdf.

(80)  Ako Komisia uviedla už skôr v súvislosti s prístupom k širokopásmovým službám, napríklad v rozhodnutí Komisie N 381/04, Pyrénées-Atlantiques (Ú. v. EÚ C 162, 2.7.2005, s. 5). Pozri aj bod 49 usmernení dozorného úradu o SVHZ a bod 22 usmernení dozorného úradu o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí z roku 2010. Relevantnosťou týchto usmernení sa bude dozorný úrad zaoberať v oddiele II.3.1 tohto rozhodnutia.

(81)  Pozri rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 444/13/COL z 13. novembra 2013 o zavedení prístupovej siete novej generácie v obci Skeiða- a Gnúpverjahreppur (Ú. v. EÚ C 66, 6.3.2014, s. 6, a dodatok EHP č. 14, 6.3.2014, s. 1), odôvodnenie 72.

(82)  Pozri rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 444/13/COL z 13. novembra 2013 o zavedení prístupovej siete novej generácie v obci Skeiða- a Gnúpverjahreppur (Ú. v. EÚ C 66, 6.3.2014, s. 6, a dodatok EHP č. 14, 6.3.2014, s. 1), odôvodnenie 73.

(83)  Pozri bod 52 usmernení dozorného úradu o SVHZ.

(84)  Usmernenia Dozorného úradu EZVO o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (ďalej len „usmernenia pre širokopásmové siete“), dostupné online na adrese: http://www.eftasurv.int/media/state-aid-guidelines/Part-IV---Application-of-state-aid-rules-in-relation-to-rapid-deployment-of-broadband-networks.pdf.

(85)  Zoznam všetkých rozhodnutí Komisie prijatých podľa pravidiel štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia nájdete na adrese: http://ec.europa.eu/competition/sectors/telecommunications/broadband_decisions.pdf.

(86)  Pozri bod 57 usmernení pre širokopásmové siete a poznámku pod čiarou č. 17 vyššie.

(87)  Pozri bod 68 usmernení pre širokopásmové siete.

(88)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie z 19. júla 2006 o opatrení pomoci č. C 35/2005, ktoré Holandsko plánuje implementovať vo veci vybudovania širokopásmovej siete v Appingedame (Ú. v. EÚ L 86, 27.3.2007, s. 1), a rozhodnutie Komisie N 14/2008, Širokopásmové pripojenie v Škótsku – Rozšírenie dosahu širokopásmovej siete (Ú. v. EÚ C 150, 17.6.2008, s. 3).

(89)  Pozri bod 28 usmernení pre širokopásmové siete.

(90)  Pozri vymedzenie v poznámke pod čiarou č. 17 a v odôvodnení 160 vyššie.

(91)  Pozri rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 219/14/COL z 11. júna 2014 o režime štátnej pomoci na zavádzanie širokopásmového pripojenia (Ú. v. EÚ C 344, 2.10.2014, s. 13, a dodatok EHP č. 55, 2.10.2014, s. 4), oddiel 3.2.1.2.

(92)  EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, KOM(2010) 2020, s. 12.

(93)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a Sociálnemu výboru a Výboru regiónov [KOM(2010) 245], Digitálna agenda pre Európu, uznané v uznesení z 37. zasadnutia Spoločného parlamentného výboru EHP dňa 26. októbra 2011. Dokument je dostupný na adrese: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/;jsessionid=Y4vLTX8KtHt58G2x4R1h26h1l1zYRJcHnMBhTTx3cKhqvYf4R8m0!-1629905942?uri=CELEX%3A52010DC0245R%2801%29. V rámci Digitálnej agendy sa stanovil cieľ do roku 2013 sprístupniť základné širokopásmové služby všetkým Európanom, čo je prejavom úsilia zabezpečiť, aby sa do roku 2020 výrazne zvýšil prístup k službám NGA (všetci Európania by mali mať prístup k internetu rýchlejšiemu ako 30 Mb/s a 50 % alebo viac európskych domácností by malo mať internetové pripojenie rýchlejšie ako 100 Mb/s).

(94)  Cenovo dostupné širokopásmové služby sú takisto jedným z cieľov Digitálnej agendy, pozri https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/about-broadband.

(95)  Pozri bod 62 usmernení pre širokopásmové siete.

(96)  Pozri napríklad rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 231/11/COL v poznámke pod čiarou č. 73 vyššie, oddiel 3.2.1.2.

(97)  Pozri body 33 až 35 usmernení pre širokopásmové siete.

(98)  Pozri napríklad rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 231/11/COL v poznámke pod čiarou č. 73 vyššie a rozhodnutie Komisie N 14/2008, Širokopásmové pripojenie v Škótsku – rozšírenie dosahu širokopásmovej siete (Ú. v. EÚ C 150, 17.6.2008, s. 3), odôvodnenia 54 – 55.

(99)  Islandské orgány kontaktovali súkromných prevádzkovateľov s cieľom zistiť, či je nejaký trhový investor ochotný poskytnúť širokopásmové pripojenie pre dané budovy. Po zistení, že nie je záujem o poskytovanie daných služieb, dospeli islandské orgány k záveru, že tieto oblasti skutočne postihuje zlyhanie trhu a bez zásahu verejných orgánov nebudú mať v blízkej budúcnosti vysokorýchlostné internetové pripojenie.

(100)  Bod 41 usmernení pre širokopásmové siete.

(101)  Bod 74 písm. b) usmernení pre širokopásmové siete.

(102)  Pozri článok 13 smernice 2004/18/ES.

(103)  Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre potvrdil, že pravidlá Zmluvy týkajúce sa vnútorného trhu sa vzťahujú aj na zákazky mimo rozsahu pôsobnosti smerníc o verejnom obstarávaní, ak majú o zákazku záujem hospodárske subjekty nachádzajúce sa v iných členských štátoch. Pozri napríklad rozsudok vo veci Telaustria, C-324/98, EU:C:2000:669, bod 60; rozsudok vo veci Coname, C-231/03, EU:C:2005:487, bod 16, a rozsudok vo veci Parking Brixen, C-458/03, EU:C:2005:605, bod 46. Pozri aj výkladové oznámenie Komisie o právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa vôbec alebo čiastočne nevzťahujú smernice o verejnom obstarávaní (Ú. v. ES C 179, 28.11.2001, s. 2).

(104)  Bod 74 písm. c) usmernení pre širokopásmové siete.

(105)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie N 508/08 – Spojené kráľovstvo, Poskytovanie služby diaľkového širokopásmového pripojenia v Severnom Írsku (Ú. v. EÚ C 18, 24.1.2009, s. 1), rozhodnutie Komisie N 475/2007 – Írsko, Vnútroštátny program širokopásmového pripojenia (National Broadband Scheme – NBS) (Ú. v. EÚ C 282, 24.11.2007, s. 1), a rozhodnutie Komisie N 157/06 – Spojené kráľovstvo, Projekt širokopásmového digitálneho pripojenia v regióne South Yorkshire (Ú. v. EÚ C 80, 13.4.2007, s. 1).

(106)  Bod 74 písm. d) usmernení pre širokopásmové siete.

(107)  Tamtiež.

(108)  http://www.rikiskaup.is/.

(109)  http://www.innanrikisraduneyti.is/sam/frettir/nr/22547.

(110)  Pozri tabuľku v odôvodnení 18.

(111)  Tieto zmeny sú podrobnejšie vysvetlené v oddiele I.3.1.4 tohto rozhodnutia. Pozri aj odôvodnenia 27 a 61 vyššie.

(112)  Pozri napríklad článok 31 ods. 4 písm. a) smernice 2004/18/ES, v ktorom sa uvádza, že: „[…] na dodatočné práce alebo služby nezahrnuté v pôvodne plánovanom projekte alebo v pôvodnej zmluve, ktoré sa kvôli nepredvídaným okolnostiam ukázali ako nevyhnutné pre plnenie prác alebo služieb v nich uvedených, pod podmienkou, že sa zákazka zadá hospodárskemu subjektu, ktorý tieto práce alebo služby vykonáva:

ak takéto dodatočné práce alebo služby nie je možné technicky alebo ekonomicky oddeliť od pôvodnej zákazky bez toho, aby to verejným obstarávateľom nespôsobilo značné ťažkosti,

alebo

ak sú takéto práce alebo služby síce oddeliteľné od pôvodnej zákazky, sú však bezpodmienečne nevyhnutné na jej dokončenie.

Súhrnná hodnota zákaziek zadaných na dodatočné práce alebo služby však nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej zákazky.“

(113)  Tamtiež, článok 13.

(114)  Bod 74 písm. c) usmernení pre širokopásmové siete.

(115)  Pozri tabuľku v oddiele I.2.1.3 vyššie.

(116)  Pozri napríklad rozsudok vo veci Holandsko a ING Groep/Komisia, T-29/10, EU:T:2012:98, bod 123.

(117)  Dokument č. 687314.

(118)  Pozri rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 219/14/COL z 11. júna 2014 o štátnej pomoci na zavádzanie širokopásmového pripojenia (Ú. v. EÚ C 344, 2.10.2014, s. 13, a dodatok EHP č. 55, 2.10.2014, s. 4), odôvodnenie 125 písm. e).

(119)  Bod 74 písm. f) usmernení pre širokopásmové siete.

(120)  Bod 74 písm. g) usmernení pre širokopásmové siete.

(121)  Pozri rozhodnutie Komisie 2008/729/ES z 11. decembra 2007 o štátnej pomoci C 53/2006 (ex N 262/05, ex CP 127/04) vo veci investície mesta Amsterdam do optickej prístupovej siete (FTTH) (Ú. v. EÚ L 247, 16.9.2008, s. 27), odôvodnenie 96, a rozhodnutie Komisie N 14/2008 Spojené kráľovstvo, Širokopásmové pripojenie v Škótsku – rozšírenie dosahu širokopásmovej siete (Ú. v. EÚ C 150, 17.6.2008, s. 3), odôvodnenie 57 písm. c), a rozhodnutie Komisie N 475/2007 – Írsko, Vnútroštátny program širokopásmového pripojenia (National Broadband Scheme – NBS) (Ú. v. EÚ C 282, 24.11.2007, s. 1), odôvodnenie 45 písm. e).

(122)  Bod 74 písm. g) usmernení pre širokopásmové siete.

(123)  Rozhodnutie Správy pôšt a telekomunikácií č. 8/2008 (pozri poznámku pod čiarou č. 33 vyššie).

(124)  Pozri napríklad článok 8 ods. 5 písm. c) aktu uvedeného v bode 5cl prílohy XI k Dohode o EHP [smernica 2002/21/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „rámcová smernica“) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33)], začleneného do Dohody o EHP rozhodnutím spoločného výboru EHP č. 11/2004 zo 6. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II (Technické nariadenia, normy, testovanie a certifikácia), príloha X (Audiovizuálne služby) a príloha XI (Telekomunikačné služby) k Dohode o EHP (Ú. v. EÚ L 116, 22.4.2004, s. 60, a dodatok EHP č. 20, 22.4.2004, s. 14), naposledy zmenené a doplnené smernicou 2009/140/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37) (ďalej len „smernica o lepšej právnej úprave“, zatiaľ nezačlenená do Dohody o EHP) a akt uvedený v bode 5 cl prílohy XI k Dohode o EHP (nariadenie (ES) č. 544/2009 Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 717/2007 o roamingu vo verejných mobilných telefónnych sieťach v rámci Spoločenstva a smernica 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 12)], začlenené do Dohody o EHP rozhodnutím spoločného výboru EHP č. 107/2009 z 22. októbra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XI (Telekomunikačné služby) k Dohode o EHP (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2009, s. 4, a dodatok EHP č. 68, 17.12.2009, s. 4), ktorým sa stanovuje ako jeden z cieľov regulačného rámca podpora hospodárskej súťaže založená na infraštruktúre tam, kde je to vhodné.

(125)  ERG 06(33), revidovaná spoločná pozícia ERG k prístupu k vhodným prostriedkom nápravy v regulačnom rámci ECNS, máj 2006.

(126)  Pozri poznámku pod čiarou č. 121 vyššie a rozhodnutie 2008/729/ES.

(127)  Pasívny prístup k sieti znamená prístup k pasívnej sieti bez akéhokoľvek elektronického vybavenia (t. j. fyzických sieťových prvkov, ako sú káblovody, vlákna, skrine atď.).

(128)  Aktívny prístup k sieti znamená prístup k aktivovanej sieti (t. j. keď sú nainštalované systémy alebo technické súčasti potrebné na prevádzkovanie siete, ako sú spínače, smerovače alebo rozdeľovače).

(129)  Rozhodnutie Komisie N 330/2010 Francúzsko, Programme national „Très Haut Débit“ – Volet B (Ú. v. EÚ C 364, 14.12.2011, s. 1).

(130)  Zahŕňalo to dostupnosť ponuky na pripojenie vlastných sietí záujemcov o prístup, pripojenie rôznych častí siete a pripojenie ku koncovému spotrebiteľovi.

(131)  V tomto ohľade nebola táto forma sieťovej aktivity financovaná prostredníctvom programu, ale prístup k aktívnym veľkoobchodným produktom sa v každom prípade vyžadoval, ak existoval primeraný záujem o takéto produkty.

(132)  Pozri rozhodnutie dozorného úradu č. 231/11/COL uvedené v poznámke pod čiarou č. 73 vyššie, odôvodnenie 24.

(133)  Pozri rozhodnutie Správy pôšt a telekomunikácií č. 4/2007 o určení podnikov s významným vplyvom na trhu a uložení povinností na trhu pre prístup a zriaďovanie hovorov v mobilných telefónnych sieťach (trh 15) a analýzu veľkoobchodného trhu pre prístup a zriaďovanie hovorov v mobilných telefónnych sieťach (trh 15), 5. február 2007.

(134)  „Vnútroštátny roaming“ označuje dohodu medzi prevádzkovateľmi infraštruktúry mobilnej siete o využívaní siete ostatných operátorov na poskytovanie služieb v geografických oblastiach, kde ešte nemajú pokrytie.

(135)  Myslí sa tým povinnosť spoločnosti Síminn ponúknuť iným prevádzkovateľom mobilnej siete možnosť fyzicky umiestniť svoje zariadenia do pozemnej alebo mobilnej infraštruktúry (ako sú káblovody, budovy alebo stožiare) alebo ju spoločne využívať.

(136)  „Prevádzkovateľ mobilnej virtuálnej siete“ (mobile virtual network operator – MVNO) je poskytovateľ mobilných služieb, ktorý nemá svoje vlastné zdroje frekvenčného spektra a môže alebo nemusí vlastniť infraštruktúru mobilnej siete v závislosti od konkrétneho uplatňovaného podnikateľského modelu a od miery, do akej je odkázaný na zariadenia poskytované hostiteľskou mobilnou sieťou. Podľa vymedzenia Správy pôšt a telekomunikácií v jej rozhodnutí č. 4/2007 v prípadoch prístupu k čisto virtuálnej sieti kontroluje prevádzkovateľ virtuálnej siete systém, ktorý je potrebný na prepojenie a roaming v sieťach iných prevádzkovateľov mobilných sietí, ale nevlastní distribučný systém (t. j. bezdrôtovú časť mobilnej telefónnej siete).

(137)  Ďalší predajca spravidla nedisponuje ani frekvenčným spektrom, ani sieťovou infraštruktúrou, ale má priamy vzťah so zákazníkom a môže vybavovať okrem iného fakturáciu zákazníkov, marketing a predaj služby koncovým používateľom pod nezávislou obchodnou značkou. Podľa vymedzenia Správy pôšt a telekomunikácií v jej rozhodnutí č. 4/2007 nevlastní ďalší predajca žiadnu nezávislú infraštruktúru mobilnej siete a nakupuje prakticky všetky podporné služby na veľkoobchodnej úrovni.

(138)  Ako sa už uviedlo v odôvodnení 30 vyššie, 55 % budov bolo pripojených pomocou UMTS (pevné bezdrôtové pripojenie 3G), 41 % pomocou ADSL a 4 % pomocou satelitu/Wi-Fi.

(139)  Podľa informácií poskytnutých islandskými orgánmi mal byť veľkoobchodný prístup účinný od roku 2008 do roku 2014, pričom zmluvné strany môžu jeho trvanie predĺžiť najviac o 2 roky, v závislosti od vývoja trhu a iných faktorov.

(140)  Opis možností 1 – 4 možno nájsť v oddiele I kapitole 2.2.4 vyššie.

(141)  Dokument č. 687322.

(142)  Zmluvu o veľkoobchodnom prístupe uzatvorila so spoločnosťou Síminn okrem iných telekomunikačná spoločnosť Tal, pozri aj odôvodnenie 86 vyššie.

(143)  Dokument č. 687314.

(144)  Rozhodnutie Komisie N 475/2007 – Írsko, Vnútroštátny program širokopásmového pripojenia (National Broadband Scheme – NBS) (Ú. v. EÚ C 18, 24.1.2009, s. 1), odôvodnenie 45.

(145)  Pozri odporúčanie Dozorného úradu EZVO z 5. novembra 2008 o relevantných trhoch produktov a služieb v sektore elektronickej komunikácie umožňujúcich reguláciu ex ante v súlade s rámcovou smernicou (Ú. v. EÚ C 156, 9.7.2009, s. 18).

(146)  Podľa informácií poskytnutých dozornému úradu si niekoľko poskytovateľov služieb kúpilo veľkoobchodný prístup od spoločnosti Síminn a začali prostredníctvom siete predávať vlastné služby.

(147)  Pozri rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 444/13/COL z 13. novembra 2013 o zavedení prístupovej siete novej generácie v obci Skeiða- a Gnúpverjahreppur (Ú. v. EÚ C 66, 6.3.2014, s. 6, a dodatok EHP č. 14, 6.3.2014, s. 1), odôvodnenie 114.

(148)  Bod 74 ods. 1 usmernení pre širokopásmové siete.

(149)  Takéto informácie by mali okrem informácií už publikovaných podľa bodu 74 písm. j) obsahovať dátum, ku ktorému sa sieť začne používať, prístupové produkty na veľkoobchodnej úrovni, počet záujemcov o prístup k sieti a poskytovateľov služieb v sieti, počet pripojených domov a mieru rozšírenia siete.


Top