–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a R. Kissné Berta, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a A. Tokár, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51; Mim. vyd. 09/001, 405).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Tüke Busz Közösségi Közlekedési Zrt. (ďalej len „Tüke Busz“) a Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Riaditeľstvo štátnej daňovej a colnej správy pre opravné prostriedky, Maďarsko) (ďalej len „riaditeľstvo pre opravné prostriedky“) vo veci odmietnutia týmto riaditeľstvom priznať spoločnosti Tüke Busz vrátenie sumy spotrebnej dane z plynového oleja používaného počas ciest uskutočnených na účely opravy, údržby a natankovania pohonných hmôt vozidiel, ktoré táto spoločnosť používa na účely prepravy cestujúcich.

3

V odôvodneniach 3 až 6, 12, 19 a 20 smernice 2003/96 sa uvádza:

…

…

4

Podľa článku 1 tejto smernice:

„Členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou.“

5

Článok 4 uvedenej smernice stanovuje:

„1.   Úrovne zdaňovania, ktoré členské štáty uplatňujú na energetické výroby a elektrinu vymenované v článku 2 nemôžu byť nižšie ako minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou.

2.   Na účely tejto smernice je ‚úroveň zdaňovania‘ celková záťaž uložená ohľadom všetkých nepriamych daní (okrem DPH [dane z pridanej hodnoty]) vypočítavaná priamo alebo nepriamo z množstva energetických výrobkov a elektriny v čase uvoľnenia na spotrebu.“

6

Článok 5 tejto istej smernice stanovuje:

„Za podmienky, že odstupňované úrovne zdaňovania dodržiavajú minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou a sú zlučiteľné s právom spoločenstva, môžu ich členské štáty pod daňovým dohľadom uplatňovať v… prípadoch [uvedených v tomto článku].“

7

Článok 7 smernice 2003/96 znie:

„1.   Úrovne zdaňovania uplatňované na motorové palivá od 1. januára 2004 a od 1. januára 2010 sú stanovené v tabuľke A prílohy I.

Najneskôr 1. januára 2012 Rada [Európskej únie] rozhodne jednomyseľne, po porade s Európskym parlamentom na základe správy a návrhu [Európskej k]omisie o minimálnych úrovniach zdaňovania uplatniteľných na plynový olej na ďalšie obdobie začínajúce 1. januára 2013.

2.   Členské štáty môžu rozlišovať medzi komerčným a nekomerčným používaním plynového oleja používaného ako pohonná hmota za podmienky, že sa dodržia minimálne úrovne spoločenstva a sadzba pre plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely nebude nižšia ako vnútroštátna úroveň zdaňovania platná 1. januára 2003, napriek akýmkoľvek odchýlkam pre toto používanie stanoveným v tejto smernici.

3.   ‚Plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely‘ je pohonná hmota používaná na tieto účely:

4.   Napriek odseku 2, členské štáty, ktoré zavádzajú systém poplatkov za používanie ciest pre motorové vozidlá alebo prívesové súpravy určené výlučne na prepravu tovarov po ceste, môžu uplatňovať zníženú sadzbu na plynový olej používaný takýmito vozidlami, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň zdaňovania platná 1. januára 2003, pokiaľ celkové daňové zaťaženie zostáva vo všeobecnosti rovnaké, za podmienky, že sa dodržiavajú minimálne úrovne zdaňovania spoločenstva a vnútroštátna úroveň zdaňovania platná 1. januára 2003 pre plynový olej používaný ako pohonná hmota je prinajmenšom dvojnásobná oproti minimálnej úrovni zdaňovania uplatňovanej 1. januára 2004.“

8

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, 2007, s. 1), zrušila a nahradila smernicu 70/156.

9

Smernica 2007/46, zmenená nariadením Komisie (EÚ) č. 678/2011 zo 14. júla 2011, ktorým sa nahrádza príloha II a menia a dopĺňajú prílohy IV, IX a XI k smernici 2007/46 (Ú. v. EÚ L 185, 2011, s. 30), obsahuje prílohu II s názvom „Všeobecné vymedzenie pojmov, kritériá pre kategorizáciu vozidiel, typy vozidla a typy karosérie“, ktorej časť A v bode 1 spresňuje, že kategória M2 vozidiel zodpovedá „vozidlám [motorovým vozidlám, ktoré sú projektované a konštruované hlavne na prepravu osôb a ich batožiny] s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s maximálnou hmotnosťou nepresahujúcou 5 ton. Vozidlá patriace do kategórie M2 môžu mať okrem miest na sedenie priestor pre stojacich cestujúcich“. Kategória M3 vozidiel zodpovedá „vozidlám [motorovým vozidlám projektovaným a konštruovaným hlavne na prepravu osôb a ich batožiny] s viac ako ôsmimi miestami na sedenie okrem miesta na sedenie vodiča, s maximálnou hmotnosťou presahujúcou 5 ton. Vozidlá patriace do kategórie M3 môžu mať priestor pre stojacich cestujúcich“.

10

Článok 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1), znie:

„Na účely tohto nariadenia:

11

Ustanovenie § 7 bodu 51 jövedéki adóról és a jövedéki termékek forgalmazásának különös szabályairól szóló 2003. évi CXXVII. Törvény (zákon č. CXXVII z roku 2003 o spotrebných daniach a o osobitných pravidlách distribúcie výrobkov podliehajúcich spotrebným daniam), v znení az adó‑ és járuléktörvények, a számviteli törvény és a könyvizsgálói kamarai törvény, valamint az európai közösségi jogharmonizációs kötelezettségek teljesítését célzó adó‑ és vámjogi tárgyú törvények módosításáról szóló 2010 évi CXXIII. törvény (zákon č. CXXIII. z roku 2010 o zmene zákonov v oblasti daní a poplatkov, zákona o účtovníctve, zákona o kontrolnom úrade, ako aj zákonov v daňovej a colnej oblasti, s cieľom splniť si harmonizačné povinnosti uložené Európskym spoločenstvom), stanovuje, že na účely tohto zákona:

„plynový olej používaný na komerčné účely: plynový olej je pohonná hmota uvedená v § 52 ods. 1 písm. d), ktorá sa používa na tieto účely:

12

Ustanovenie § 3 ods. 2 bodu 21 a jövedéki adóról szóló 2016. évi LXVIII. törvény (zákon č. LXVIII z roku 2016 o spotrebnej dani, ďalej len „zákon o spotrebnej dani z roku 2016“) stanovuje, že pokiaľ ide o zdaňovanie energetických výrobkov, na účely tohto zákona:

„plynový olej používaný na komerčné účely: je plynový olej, ktorý sa používa na tieto účely:

13

Podľa ustanovení § 113 ods. 3 a 5 uvedeného zákona:

„3.   Osoby, ktoré v mestskej a medzimestskej doprave prevádzkujú autokary a autobusy kategórie M2 a M3, ako sú určené v ministerskej vyhláške o technickej kontrole cestných vozidiel, majú právo na vrátenie dane zo zemného plynu použitého na túto činnosť.

…

5.   Vlastník alebo v prípade prenajatého vozidla nájomca vozidla uvedeného v § 3 ods. 2 bode 21 má nárok na vrátenie dane z plynového oleja používaného na komerčné účely:

vo výške 3,5 [maďarských forintov (HUF)] na liter, ak sa uplatňuje daňová sadzba uvedená v § 110 ods. 1 písm. c), ca) a 13,5 [HUF] na liter v prípade uplatnenia daňovej sadzby uvedenej v § 110 ods. 1 písm. c), cb).“

14

V súlade s § 149 ods. 1 zákona o spotrebnej dani z roku 2016 nadobudol tento zákon účinnosť 1. novembra 2016. Podľa odseku 3 tohto paragrafu však § 3 a § 113 tohto zákona nadobudli účinnosť 1. júla 2017.

15

A személyszállítási szolgáltatásokról szóló 2012. évi XLI. törvény (zákon č. XLI z roku 2012 o službách prepravy cestujúcich) v § 2 bode 29 definuje služby vo verejnej preprave cestujúcich ako služby osobnej dopravy poskytované na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia č. 1370/2007.

16

Podľa § 2 bodu 30 tohto zákona sa službami prepravy cestujúcich rozumie preprava cestujúcich vozidlom uvedeným v tomto zákone na základe zmluvy a za odplatu, ako aj príslušné doplnkové služby.

17

Tüke Busz je spoločnosť so sídlom v Maďarsku, ktorá vykonáva činnosť autobusovej osobnej dopravy na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme.

18

V priebehu roka 2017 táto spoločnosť požiadala o vrátenie spotrebnej dane z plynového oleja, ktorý používala v rámci tejto činnosti.

19

Po tom, čo riaditeľstvo pre opravné prostriedky zistilo, že Tüke Busz si uplatnila právo na vrátenie spotrebnej dane nielen z plynového oleja, ktorý používala pri výkone uvedenej činnosti dopravy v pravom zmysle slova, ale aj z plynového oleja, ktorý používala počas ciest súvisiacich s údržbou a natankovaním pohonných hmôt dotknutých vozidiel, prijalo rozhodnutie konštatujúce nezákonnosť vrátenia spotrebnej dane z plynového oleja používaného pri týchto cestách a v dôsledku toho zvýšilo uvedenú daň z energetických výrobkov dlhovaných spoločnosťou Tüke Busz za mesiace január až december 2017.

20

Riaditeľstvo pre opravné prostriedky v konaní pred Pécsi Törvényszék (Župný súd Pécs, Maďarsko), vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, tvrdí, že za doplnkové služby možno považovať len plnenia súvisiace s hlavnou činnosťou. Pokiaľ ide o prepravu cestujúcich, je to tak v prípade služieb za odplatu, ktoré prepravca poskytuje cestujúcim, a to okrem iného služieb prepravy batožiny, bicyklov alebo zvierat.

21

Naopak, keďže cestujúci nie sú príjemcami služieb opravy alebo údržby dotknutých vozidiel, tieto služby nemôžu spadať pod pojem „doplnková služba“.

22

Riaditeľstvo pre opravné prostriedky z toho vyvodzuje, že spotrebná daň z plynového oleja používaná počas ciest uskutočnených na účely opravy alebo údržby vozidiel určených na prepravu cestujúcich nemôže byť vrátená, keďže nejde o doplnkové služby súvisiace so službou prepravy cestujúcich.

23

Tüke Busz okrem iného tvrdí, že pokiaľ ide o autobusy poháňané zemným plynom, § 113 ods. 3 zákona z roku 2016 o spotrebnej dani umožňuje vrátenie takejto dane zo zemného plynu používaného na uvedenú činnosť, a nielen na prepravu cestujúcich v užšom slova zmysle, takže by bolo neodôvodnené, aby pre vrátenie spotrebnej dane z plynového oleja platilo odlišné pravidlo.

24

Za týchto okolností Pécsi Törvényszék (Župný súd Pécs) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Sú rozhodnutie [Riaditeľstva pre opravné prostriedky] prijaté v prejednávanej veci a prax tohto orgánu, podľa ktorých ‚do oblasti pravidelnej prepravy cestujúcich nespadajú najazdené kilometre potrebné na údržbu dopravných prostriedkov pravidelnej prepravy cestujúcich a ani najazdené kilometre potrebné na natankovanie‘, zlučiteľné so smernicou [2003/96]?“

25

Komisia bez toho, aby formálne namietala neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, tvrdí, že niektoré skutkové a právne okolnosti sporu vo veci samej, ako ich opísal vnútroštátny súd, sú nepresné. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa predovšetkým neuvádza právny základ, o ktorý sa opiera Tüke Busz pri odvolávaní sa na právo na vrátenie spotrebnej dane z plynového oleja používaného autobusmi, ktoré prevádzkuje, ako ani výška spotrebnej dane, ktorej vrátenie táto spoločnosť požaduje.

26

Treba tiež konštatovať, že vnútroštátny súd neuvádza dôvody, ktoré ho viedli k položeniu otázky týkajúcej sa výkladu smernice 2003/96, ako ani súvislosť, ktorú vidí medzi touto smernicou a ustanoveniami zákona č. XLI z roku 2012 o službách prepravy cestujúcich.

27

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje uvedeným súdom výklad práva Únie, ktorý potrebujú na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú (rozsudok z 1. októbra 2020, Elme Messer Metalurgs, C‑743/18, EU:C:2020:767, bod 40 a citovaná judikatúra).

28

Takisto podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa v súčasnosti odráža v článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, nevyhnutnosť dopracovať sa k výkladu práva Únie, ktorý bude pre vnútroštátny súd užitočný, vyžaduje, aby súd vymedzil skutkový a právny rámec ním položených otázok, alebo aby prinajmenšom objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sú tieto otázky založené. Návrh na začatie prejudiciálneho konania navyše musí uvádzať presné dôvody, pre ktoré mal vnútroštátny súd pochybnosti o výklade práva Únie a usúdil, že je potrebné položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (rozsudok z 1. októbra 2020, Elme Messer Metalurgs, C‑743/18, EU:C:2020:767, bod 41 a citovaná judikatúra).

29

Vzhľadom na myšlienku spolupráce, ktorou sa riadia vzťahy medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom v rámci prejudiciálneho konania, absencia určitých predchádzajúcich zistení vnútroštátnym súdom však nevyhnutne nevedie k neprípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ak sa napriek týmto nedostatkom Súdny dvor vzhľadom na informácie vyplývajúce zo spisu domnieva, že je schopný poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď (rozsudok z 1. októbra 2020, Elme Messer Metalurgs, C‑743/18, EU:C:2020:767, bod 42 a citovaná judikatúra).

30

Hoci by v prejednávanej veci bolo určite užitočné, aby vnútroštátny súd bližšie objasnil skutkový a právny rámec, do ktorého je zasadená prejudiciálna otázka, ako aj dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam o výklade smernice 2003/96, nič to nemení na tom, že vzhľadom na povahu a rozsah ustanovenia práva Únie, ktorého výklad sa požaduje, tento nedostatok presnosti nebráni dostatočnému pochopeniu kontextu, do ktorého je zasadená táto otázka.

31

Podľa informácií vnútroštátneho súdu Tüke Busz pred týmto súdom v zásade tvrdila, že § 113 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z roku 2016 sa má vykladať v tom zmysle, že stanovuje vrátenie takejto dane z plynového oleja používaného počas ciest súvisiacich s opravou, údržbou alebo tankovaním pohonných hmôt vozidiel určených na tento druh prepravy. Výsledok sporu vo veci samej tak závisí najmä od toho, či článok 7 ods. 2 smernice 2003/96 bráni ustanoveniam práva členského štátu alebo praxi jeho daňových orgánov, ktoré predpokladajú takéto vrátenie dane. Tak by to bolo v prípade, ak by takto používaný plynový olej nemohol spadať pod pojem „plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely“ v zmysle odseku 3 tohto článku 7. V tejto súvislosti napriek vyššie uvedeným nepresnostiam umožňujú údaje poskytnuté vnútroštátnym súdom týkajúce sa skutkového a právneho rámca posúdiť rozsah tejto otázky a poskytnúť uvedenému súdu užitočnú odpoveď na rozhodnutie v spore vo veci samej.

32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania je preto prípustný.

33

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 7 ods. 3 písm. b) smernice 2003/96 vykladať v tom zmysle, že plynový olej používaný počas ciest uskutočnených na účely opravy, údržby alebo natankovania pohonných hmôt vozidiel určených na prepravu cestujúcich spadá pod pojem „plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely“ v zmysle tohto ustanovenia.

34

Na úvod je potrebné pripomenúť, že na účely určenia pôsobnosti ustanovenia práva Únie je nevyhnutné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého je vložené, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Takisto vývoj ustanovenia práva Únie môže obsahovať relevantné prvky pre jeho výklad.

35

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 7 ods. 3 písm. b) smernice 2003/96, treba poznamenať, že z formulácie „pohonná hmota používaná na tieto účely… pravidelnú alebo príležitostnú prepravu cestujúcich motorovým vozidlom kategórie M2 alebo M3“, v spojení s časťou A bodom 1 prílohou II smernice 2007/46, zmenenej nariadením 678/2011, ktorá nahradila smernicu 70/156, vyplýva, že aby sa uplatnilo toto ustanovenie, plynový olej musí byť nielen používaný vozidlom projektovaným a skonštruovaným na prepravu cestujúcich, ale musí navyše aj slúžiť na prepravu cestujúcich.

36

V zmysle uvedeného ustanovenia teda pojem „plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely“ podlieha dvojitému kritériu zahrňujúcemu tak kategóriu, do ktorej patrí dotknuté motorové vozidlo, ako aj v účel, na ktorý sa plynový olej používa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Autoservizi Giordano, C‑513/18, EU:C:2020:59, bod 20).

37

Z toho vyplýva, že tento pojem sa vzťahuje na plynový olej používaný motorovým vozidlom kategórie M2 alebo M3 počas ciest slúžiacich priamo na poskytovanie služby prepravy cestujúcich (pozri analogicky rozsudok z 13. júla 2017, Vakarų Baltijos laivų statykla, C‑151/16, EU:C:2017:537, bod 29). Tak je to najmä v prípade cesty uskutočnenej medzi autobusovým depom a prvou zástavkou pre cestujúcich, ako aj spiatočnej cesty do depa po vystúpení cestujúcich.

38

Naproti tomu cesty uskutočnené výlučne na účely opravy, údržby alebo natankovania paliva dotknutých vozidiel v rozsahu, v akom sa v zásade uskutočňujú „prázdne“ a nie sú ani určené na naloženie cestujúcich, nemožno kvalifikovať ako „prepravu cestujúcich“, keďže neslúžia priamo na poskytovanie služby prepravy cestujúcich (pozri analogicky rozsudok z 13. júla 2017, Vakarų Baltijos laivų statykla, C‑151/16, EU:C:2017:537, body 30, 35 a 36).

39

Po druhé je tento výklad podporený aj kontextom, do ktorého je vložený článok 7 ods. 3 písm. b) smernice 2003/96.

40

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odsek 1 tohto článku 7 stanovuje, že motorové palivá podliehajú minimálnym úrovniam zdaňovania. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 3 a článku 4 tejto smernice, jej cieľom nie je vyčerpávajúcim spôsobom harmonizovať sadzby spotrebnej dane z energetických výrobkov a elektriny, ale obmedzuje sa iba na stanovenie minimálnych úrovní zdaňovania.

41

Článok 7 ods. 2 smernice 2003/96 tak stanovuje, že oprávnenie členských štátov stanoviť rôzne úrovne zdaňovania v závislosti od komerčného alebo nekomerčného používania plynového oleja ako pohonnej hmoty podlieha dodržiavaniu minimálnych úrovní zdaňovania stanovených touto smernicou. Okrem toho toto ustanovenie bráni členským štátom stanoviť sadzbu zdaňovania plynového oleja používaného na komerčné účely na nižšej úrovni, ako bola vnútroštátna úroveň zdaňovania platná k 1. januáru 2003. Tieto skutočnosti napovedajú, že nadobudnutie účinnosti uvedenej smernice nesmelo viesť k zníženiu úrovne zdaňovania plynového oleja používaného na komerčné účely.

42

Za týchto podmienok nemožno pojem „plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely“ vykladať extenzívne.

43

Toto konštatovanie potvrdzuje aj článok 7 ods. 4 smernice 2003/96, ktorý odchylne od odseku 2 tohto článku 7 umožňuje členským štátom za určitých okolností uplatniť na plynový olej používaný motorovými vozidlami alebo prívesovými súpravami určenými výlučne na prepravu tovaru po ceste zníženú sadzbu, ktorá môže byť nižšia, ako je vnútroštátna úroveň zdaňovania platná k 1. januáru 2003. Široký výklad pojmu „plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely“ by totiž viedol k rozšíreniu rozsahu tejto výnimky, čo by bolo v rozpore so zásadou, podľa ktorej sa majú výnimky, akou je článok 7 ods. 4 smernice 2003/96, vykladať reštriktívne.

44

Po tretie doslovný výklad článku 7 ods. 3 písm. b) smernice 2003/96 uvedený v bodoch 37 a 38 tohto rozsudku je potvrdený aj cieľmi sledovanými touto smernicou. Konkrétne z odôvodnení 6, 12 a 20 tejto smernice vyplýva, že jej cieľom je najmä zaviesť požiadavky ochrany životného prostredia, a to najmä podporou znižovania rozdielu medzi zdaňovaním plynového oleja používaného ako pohonná hmota na nekomerčné účely a benzínu. V zmysle odôvodnení 3 až 5 a 19 uvedenej smernice má táto smernica tiež za cieľ umožniť aproximáciu vnútroštátnych úrovní zdaňovania plynového oleja, najmä aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže, a tým podporiť riadne fungovanie vnútorného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Autoservizi Giordano, C‑513/18, EU:C:2020:59, body 30 a 32, ako aj citovanú judikatúru).

45

Reštriktívny výklad pojmu „plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely“ umožňuje súčasne prispieť k dosiahnutiu sledovaného cieľa environmentálnej politiky, keďže obmedzuje možnosti využiť zníženú sadzbu, a tým podnecuje k zníženiu celkovej spotreby paliva, ako aj cieľa podpory riadneho fungovania vnútorného trhu zabezpečením väčšieho zbližovania úrovní zdanenia plynového oleja.

46

Napokon po štvrté doslovný, kontextuálny a teleologický výklad článku 7 ods. 3 písm. b) smernice 2003/96 potvrdzujú aj prípravné práce k tejto smernici, z ktorých vyplýva vôľa normotvorcu Únie prísne vymedziť možnosť stanovovania rozdielnych sadzieb zdaňovania pre ten istý výrobok.

47

Zatiaľ čo článok 5 ods. 1 návrhu smernice Rady o reštrukturalizácii rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov (Ú. v. ES C 139, 1997, s. 14), podľa ktorého „členské štáty môžu uplatňovať diferencované sadzby zdaňovania podľa použitia alebo kvality výrobku za predpokladu, že tieto sadzby rešpektujú minimálne úrovne zdaňovania stanovené v tejto smernici a sú v súlade s právom Spoločenstva“, poskytoval členským štátom pomerne široký priestor na voľnú úvahu pri určovaní sadzieb zdaňovania energetických výrobkov, tento priestor bol v priebehu legislatívneho postupu značne obmedzený. Článok 5 smernice 2003/96 totiž umožňuje členským štátom, aby pri dodržaní minimálnych úrovní zdaňovania stanovených touto smernicou, ako aj pri rešpektovaní práva Únie, stanovili rozdielne sadzby zdaňovania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v tomto článku.

48

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 7 ods. 3 písm. b) smernice 2003/96 sa má vykladať v tom zmysle, že plynový olej používaný počas ciest uskutočnených na účely opravy, údržby alebo natankovania pohonných hmôt vozidiel určených na prepravu cestujúcich nespadá pod pojem „plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely“ v zmysle tohto ustanovenia.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:

Článok 7 ods. 3 písm. b) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa má vykladať v tom zmysle, že plynový olej používaný počas ciest uskutočnených na účely opravy, údržby alebo natankovania pohonných hmôt vozidiel určených na prepravu cestujúcich nespadá pod pojem „plynový olej používaný ako pohonná hmota na komerčné účely“ v zmysle tohto ustanovenia.