Vec C-272/01

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Portugalskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 76/160/EHS – Kvalita vody určenej na kúpanie – Nedodržanie medzných hodnôt – Nedostatočná identifikácia vnútrozemských kúpacích oblastí existujúcich v Portugalsku – Odber nedostatočného počtu vzoriek“

Abstrakt rozsudku

Zbližovanie právnych predpisov – Kvalita vody určenej na kúpanie – Smernica 76/160 –Vykonanie členskými štátmi– Povinnosť dosiahnutia výsledku

(Smernica Rady 76/160, článok 4 ods.1)

Článok 4 ods. 1 smernice 76/160 o kvalite vody určenej na kúpanie ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby kvalita vody určenej na kúpanie zodpovedala záväzným hodnotám smernice. Táto smernica neumožňuje členským štátom odvolávať sa, okrem výnimiek, ktoré predpokladá, na osobitné okolnosti pri posudzovaní nesplnenia tejto povinnosti.

(pozri bod 34)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 15. júla 2004 (*)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 76/160/EHS – Kvalita vody určenej na kúpanie – Nedodržanie medzných hodnôt – Nedostatočná identifikácia vnútrozemských kúpacích oblastí existujúcich v Portugalsku – Odber nedostatočného počtu vzoriek“

Vo veci C-272/01,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. T. Figueira a G. Valero Jordana, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Portugalskej republike, v zastúpení: L. Fernandes, M. Telles Romão a M. João Lois, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh Komisie, aby Súdny dvor určil, že Portugalská republika si tým, že

–        neprijala všetky potrebné opatrenia na to, aby kvalita vody určenej na kúpanie bola v súlade s hodnotami stanovenými v článku 3 smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie (Ú. v. ES L 31, 1976, s. 1),

–        nedodržala minimálne intervaly odberu vzoriek stanovené v prílohe smernice a

–        neidentifikovala všetky vnútrozemské kúpacie oblasti existujúce v Portugalsku,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1, v spojení s článkom 1 ods. 2 a článkom 3, ako aj prílohou tejto smernice, a z jej článku 6 ods. 1 a 2,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, J.-P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues a N. Colneric (spravodajca),

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: R. Grass,

so zreteľom na správu sudcu-spravodajcu,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 23. októbra 2003,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Komisia Európskych spoločenstiev podala na Súdny dvor Európskych spoločenstiev v súlade s článkom 226 ES žalobu doručenú 10. júla 2001, ktorou sa domáha, aby Súdny dvor určil, že Portugalská republika si tým, že

–        neprijala všetky potrebné opatrenia na to, aby kvalita vody určenej na kúpanie bola v súlade s hodnotami stanovenými v článku 3 smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie (Ú. v. ES L 31, 1976, s. 1, ďalej len „smernica“),

–        nedodržala minimálne intervaly odberu vzoriek stanovené v prílohe smernice a

–        neidentifikovala všetky vnútrozemské kúpacie oblasti nachádzajúce sa v Portugalsku,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1, v spojení s článkom 1 ods. 2 a článkom 3, ako aj prílohou smernice, a z článku 6, ods. 1 a 2 citovanej smernice, a že tento členský štát je zaviazaný na náhradu trov konania.

2        Portugalská republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3        Podľa prvého odôvodnenia zámerom smernice je ochrana životného prostredia a verejného zdravia znižovaním znečistenia vody určenej na kúpanie a jej ochrana pred akýmkoľvek ďalším znehodnotením. Na tento účel v prílohe smernice sa nachádza súbor fyzikálno-chemických a mikrobiologických ukazovateľov uplatňovaných na vodu určenú na kúpanie, ktoré stanovujú jednak orientačné hodnoty a jednak záväzné hodnoty, podľa ktorých členské štáty stanovujú medzné hodnoty vody určenej na kúpanie.

4        Podľa článku 1 ods. 2 sa táto smernica „týka kvality vody určenej na kúpanie, okrem vody určenej na terapeutické účely a vody používanej v plaveckých bazénoch“.

5        Článok 1 ods. 2 smernice uvádza:

„Na účely tejto smernice:

a)      ,voda určená na kúpanie‘ znamená každú tečúcu alebo stojatú sladkú vodu alebo jej časť a morskú vodu, v ktorej

–        je výslovne príslušným orgánom každého členského štátu povolené kúpanie,

alebo

–        kúpanie nie je zakázané a tradične je prevádzané veľkým počtom kúpajúcich sa;

b)      ,kúpacia oblasť‘ znamená každé miesto, kde sa nachádza voda určená na kúpanie;

c)      ,kúpacia sezóna‘ znamená obdobie, počas ktorého sa dá očakávať veľký počet kúpajúcich sa, berúc ohľad na miestne zvyky a existujúce miestne pravidlá týkajúce sa kúpacích a poveternostných podmienok.“

6        Podľa článku 3 ods. 1 smernice členské štáty stanovujú pre všetky kúpacie oblasti spolu alebo pre každú zvlášť hodnoty uplatňované na vodu určenú na kúpanie z hľadiska ukazovateľov, ktoré sú uvedené v prílohe uvedenej smernice. Odsek 2 tohto článku uvádza, že hodnoty stanovené podľa prvého odseku nesmú byť menej prísne, ako sú uvedené v stĺpci I v prílohe.

7        Podľa článku 4 ods. 1 smernice členské štáty podniknú nevyhnutné opatrenia na to, aby zabezpečili, že do 10 rokov nasledujúcich po oznámení tejto smernice bude kvalita vody určenej na kúpanie v súlade s medznými hodnotami stanovenými podľa článku 3.

8        Predpokladajúc, že uplatňovanie smernice by mohlo spôsobiť určité problémy, pri svojom vstupe do Európskych spoločenstiev Portugalská republika požiadala o výnimku z jej prebratia a uplatňovania. Táto výnimka jej bola priznaná do 1. januára 1993 podľa článku 395 a III. časti, bodu 3, prílohy XXXVI aktu o podmienkach pristúpenia Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky a o úpravách zmlúv (Ú. v. ES L 302, 1985, s. 23).

9        Na základe článku 5 ods. 1 smernice na účely článku 4 sa voda určená na kúpanie bude považovať za zodpovedajúcu príslušným ukazovateľom, ak vzorky takejto vody odoberanej v intervaloch uvedených v prílohe smernice na tom istom mieste odberu dokazujú, že táto voda vyhovuje hodnotám ukazovateľov stanoveným pre kvalitu takejto vody v percentuálnom pomere vzoriek stanovenom v tomto odseku.

10      Podľa článku 6 ods. 1 smernice odber vzoriek a ich analýzu vykonajú v členských štátoch príslušné orgány v intervaloch stanovených v prílohe uvedenej smernice. Podľa odseku 2 prvej a tretej vety tohto článku by vzorky mali byť odobraté na miestach, kde je najvyššia hustota kúpajúcich sa, a odber vzoriek by mal začať 2 týždne pred začiatkom kúpacej sezóny.

11      Článok 8 prvý odsek smernice pripúšťa odchýlky na jednej strane v prípade určitých ukazovateľov uvedených v jej prílohe z dôvodov výnimočných poveternostných a geografických podmienok a na druhej strane, ak voda určená na kúpanie podlieha prirodzenému obohateniu o určité látky spôsobujúce odchýlku od hodnôt predpísaných v prílohe smernice. Ak sa členský štát odchýli od ustanovení tejto smernice, podľa článku 8 štvrtého pododseku smernice informuje o tom Komisiu, uvedúc dôvody a predpokladaný čas platnosti.

12      Článok 13 smernice predpokladá, že členské štáty zašlú Komisii po štyroch rokoch po oznámení tejto smernice a ďalej v pravidelných intervaloch komplexnú správu o ich vode určenej na kúpanie a jej najvýznamnejších vlastnostiach (ďalej len „výročná správa“). Táto správa sa predkladá každoročne od 1. januára 1993, keď nadobudla účinnosť zmena článku 13 podľa smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím (Ú. v. ES L 377, s. 48).

 Vnútroštátna právna úprava

13      Táto smernica bola prevzatá do portugalského práva zákonným dekrétom č. 74/90 zo 7. marca 1990 (Diário da República I, séria č. 55, zo 7. marca 1990). Tento zákonný dekrét bol zrušený a nahradený zákonným dekrétom č. 236/98, z 1. augusta 1998 (Diário da República I, séria A, č.176, z 1. augusta 1998), ktorý zvlášť upravuje hodnoty vody určenej na kúpanie podľa ukazovateľov uvedených v prílohe smernice.

14      Podľa článku 3 bodu 24 zákonného dekrétu č. 236/98 kontinentálna portugalská kúpacia sezóna trvá každý rok od 1. júna do 30. septembra, zatiaľ čo v autonómnej oblasti Azorských ostrovov trvá od 15. júna do 15. septembra.

15      Pojem „veľký počet kúpajúcich sa“ použitý v článku 1 ods. 2 písm. a) druhej zarážky smernice je v článku 3 bode 12 zákonného dekrétu č. 236/98 definovaný ako zodpovedajúci „približne 100 kúpajúcim sa v jeden deň počas kúpacej sezóny“.

 Postup pred začatím súdneho konania

16      Z dôvodov, že na jednej strane určité portugalské kúpacie oblasti nezodpovedali záväzným hodnotám stanoveným smernicou a odber vzoriek v nich nebol dostatočný a že na druhej strane Portugalská republika neidentifikovala všetky vnútrozemské kúpacie oblasti, Komisia začala konanie pre nesplnenie povinnosti.

17      Po vyzvaní Portugalskej republiky na predloženie svojich pripomienok Komisia 11. decembra 1998 vydala odôvodnené stanovisko, ktorým vyzvala tento členský štát, aby prijal potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia. Keďže Komisiu neuspokojili odpovede portugalských úradov, Komisia podala túto žalobu.

 O žalobe

18      Komisia má tri výhrady proti Portugalskej republike. Komisia sa domnieva, že Portugalská republika si nesplnila svoje povinnosti, ktoré vyplývajú zo smernice, tým, že:

–        nedodržiavala normy kvality stanovené smernicou,

–        neidentifikovala všetky kúpacie oblasti a

–        nedodržiavala minimálne intervaly odberu vzoriek.

 O prvom žalobnom dôvode: nedodržanie medzných hodnôt ukazovateľov stanovených smernicou

 Tvrdenia účastníkov konania

19      Komisia vytýka Portugalskej republike existenciu značného počtu kúpacích oblastí, ktorých kvalita vody nedodržuje záväzné hodnoty stanovené smernicou. Toto by bolo v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice, v spojení s článkom 3 tejto smernice.

20      Komisia vychádza z výsledkov tabuľky uvedenej v bode 2 správy Komisie o kúpacej sezóne 1998, podľa ktorej v priebehu tejto sezóny percentuálny pomer nevyhovujúcej kvality vody bol 10,5 % pri pobrežných vodách a 79,1 % pri vnútrozemských vodách.

21      Percentuálny pomer vyhovujúcej kvality vody prezrádza, že v priebehu kúpacej sezóny 1998 došlo k zreteľnému poklesu v porovnaní s rokom 1997, kedy percentuálny pomer nevyhovujúcej kvality vody bol 9,8 % pri pobrežných vodách a 66,7 % pri vnútrozemských vodách.

22      Komisia pozoruje, že podľa správy týkajúcej sa kvality vody určenej na kúpanie v priebehu kúpacej sezóny 1999 vypracovanej portugalskými úradmi napriek určitému zlepšeniu situácia ešte nie je uspokojivá, keďže 6,1 % morskej vody a 21,6 % sladkej vody nezodpovedá záväzným hodnotám.

23      Komisia zdôrazňuje, že jej prvý žalobný dôvod sa netýka údajov, ktoré jej boli doručené za kúpaciu sezónu roku 2000.

24      Portugalská vláda tvrdí, že od roku 1999 sa stav v Portugalsku výrazne a trvale zlepšuje a že toto zlepšenie by sa malo týkať dostačujúcich podmienok odberu vzoriek, ako aj medzných hodnôt.

25      Na účel čeliť známym ťažkostiam v problematických oblastiach, ktoré napriek tomuto zlepšeniu stále majú pretrvávať, portugalské úrady mali podporovať rôzne nápravné a preventívne opatrenia, o ktorých mali Komisiu informovať v súlade s odôvodneným stanoviskom. Pokiaľ ide o prijaté opatrenia, portugalská vláda ako príklad uvádza program sanitárneho dozoru nad kúpacími oblasťami, ktorý je uvedený v liste z 30. apríla 1999, ďalej rôzne programy zlepšenia nevyhovujúcich oblastí v priebehu každej kúpacej sezóny, pripojené ku každej výročnej správe o uplatňovaní smernice, ktoré zahŕňajú prebiehajúce alebo plánované asanačné práce, rovnako ako programy činností zameraných na ochranu a zlepšenie kvality vody určenej na kúpanie.

26      Portugalská vláda pozoruje, že pomer vyhovujúcich pobrežných kúpacích oblastí dosahujúci úroveň blížiacej sa európskemu priemeru bol 90 %. V roku 1999 sa tento pomer mal blížiť k 94 %.

27      Pokiaľ ide o vnútrozemské kúpacie oblasti, portugalská vláda vyjadruje svoj nesúhlas s číslami, ktoré uvádza Komisia vo svojej správe týkajúcej sa kúpacej sezóny 1998. V skutočnosti pomer vody nevyhovujúcej kvality v tomto roku mal byť 54 % a nie 79 %.

28      Portugalská vláda sa domnieva, že vnútrozemské kúpacie oblasti predstavujú problém, ktorý si vyžaduje komplexnejšie riešenia.

 Posúdenie Súdnym dvorom

29      Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že nesplnenie povinnosti sa má posudzovať so zreteľom na situáciu členského štátu ku dňu uplynutia lehoty, ktorá bola určená v odôvodnenom stanovisku (pozri najmä rozsudok z 15. marca 2001, Komisia/Francúzsko, C-147/00, Zb. s. I-2387, bod 26).

30      V danom prípade odôvodneným stanoviskom bola Portugalskej republike stanovená lehota 2 mesiace na prispôsobenie sa, počítaná od jeho doručenia. Keďže toto odôvodnené stanovisko bolo doručené 11. decembra 1998, lehota uplynula 11. februára 1999. To je teda posledný dátum, ku ktorému sa posudzuje existencia nesplnenia povinnosti.

31      Hoci presné hodnoty ukazovateľov predmetnej vody určenej na kúpanie vykazované ku dňu 11. februára 1999 nie sú známe, je nesporné, že v priebehu lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku kvalita tejto vody nezodpovedala záväzným hodnotám uvedeným v prílohe smernice. V skutočnosti závery možno robiť iba podľa tohto nesúladu na základe správ týkajúcich sa portugalskej vody určenej na kúpanie v priebehu predchádzajúcich a nasledujúcich kúpacích sezón.

32      Rovnako zo správy týkajúcej sa kvality vody určenej na kúpanie v kúpacej sezóne 1998, vypracovanej samotnými portugalskými úradmi, vyplýva, že v kúpacej sezóne 1998 voda určená na kúpanie nezodpovedala celkom záväzným hodnotám stanoveným v prílohe smernice.

33      Je nepopierateľné, že napriek určitému zlepšeniu, ktoré pripúšťa aj Komisia, ani počas kúpacej sezóny 1999 portugalská voda určená na kúpanie nebola celkom v súlade so záväznými hodnotami uvedenými v prílohe smernice.

34      Pokiaľ ide o opatrenia a ťažkosti, ktorých sa dovoláva portugalská vláda, tu treba pripomenúť, že článok 4 ods. 1 smernice ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby kvalita vody určenej na kúpanie zodpovedala záväzným hodnotám smernice. Smernica neumožňuje členským štátom odvolávať sa, okrem výnimiek, ktoré predpokladá, na osobitné okolnosti pri posudzovaní nesplnenia tejto povinnosti (pozri najmä rozsudky z 12. februára 1998, Komisia/Španielsko, C-92/96, Zb. s. 505, bod 28, a z 25. mája 2000, Komisia/Belgicko, C-307/98, Zb. s. I-3933, bod 49).

35      Portugalská vláda si neuplatňuje žiadnu výnimku stanovenú smernicou.

36      Preto je prvý žalobný dôvod Komisie opodstatnený.

 O druhom žalobnom dôvode: neúplná identifikácia vnútrozemských kúpacích oblastí

 Tvrdenia účastníkov konania

37      Komisia vyčíta portugalským úradom, že neidentifikovali všetky vnútrozemské kúpacie oblasti v zmysle článku 1 ods. 2 smernice. Komisia zaznamenáva existujúci rozdiel medzi počtom identifikovaných vnútrozemských kúpacích oblastí, a to 26 v roku 1998, a medzi počtom riečnych pláži uvádzaných v operačnom programe predloženom Komisii Portugalskou republikou s cieľom získania finančných prostriedkov Spoločenstva, a to v počte 91.

38      Portugalská vláda tvrdí, že program zhodnocovania riečnych pláží mal obohatiť vnútrozemské oblasti o nové miesta vhodné na rekreačné aktivity a hry a z tohto pohľadu sa určite týkal aj oblastí vhodných na kúpanie. Zároveň však tento program, podľa portugalskej vlády, mal zhodnotiť riečne oblasti z pohľadu životného prostredia a krajiny. Veľa z týchto oblastí malo byť nevhodných na účely kúpania z dôvodu prírodných podmienok.

39      Portugalská vláda uvádza, že v oblastiach so sladkou vodou, ktoré spadali do tohto programu, kde kúpanie nebolo zakázané, sa nekúpal výraznejší počet kúpajúcich sa.

40      Portugalská vláda zdôrazňuje, že počet kúpajúcich sa v jeden deň určený zákonným dekrétom č. 236/98 sa nemal považovať za pevné kritérium uplatňovania. Malo by ísť skôr o určitý ukazovateľ pre portugalské úrady, ktorý by mali vziať do úvahy pri vykonávaní prísnejšej sanitárnej kontroly za podmienok stanovených týmto zákonným dekrétom a v súlade s ustanoveniami smernice.

41      Na záver portugalská vláda spresňuje, že uplatňovanie vnútroštátnej úpravy preberajúcej smernicu vedie k nasledujúcim výsledkom:

–        ak ide o vodu, ktorá je zaradená medzi vodu určenú na kúpanie, portugalské úrady výslovne povoľujú kúpanie, keď kvalita vody nepredstavuje žiadne riziko pre verejné zdravie; dotknuté oblasti sú predmetom každoročnej správy o kvalite vody určenej na kúpanie a predkladanej Komisii;

–        ak ide o vodu, ktorá nie je zaradená medzi vodu určenú na kúpanie, ale je bežne navštevovaná značným počtom kúpajúcich sa, jej kvalita je kontrolovaná z hľadiska ukazovateľov a početnosti odberu vzoriek stanovených smernicou; táto voda je zaradená medzi vodu určenú na kúpanie, ak jej zhoda s ukazovateľmi je potvrdená na základe výsledkov najmenej jednej analytickej akcie počas predchádzajúcej kúpacej sezóny; ak zistené hodnoty nezodpovedajú ukazovateľom smernice, kúpanie v nej je výslovne zakázané, takáto voda potom nie je predmetom výročnej správy o kvalite vody určenej na kúpanie, pretože táto voda nie je takto zaradená.

42      Opierajúc sa o analýzu oblastí, ktoré sú predmetom programu zhodnotenia riečnych pláží, Komisia zisťuje, že vnútrozemské kúpacie oblasti sú vo všeobecnosti navštevované nižším denným počtom kúpajúcich sa, ako je portugalskými úradmi stanovený limit. Preto portugalské úrady stále nerobia súpis všetkých vnútrozemských kúpacích oblastí.

 Posúdenie Súdnym dvorom

43      Povinnosti, ktoré členským štátom vyplývajú z článkov 3 a 4 smernice, sa vzťahujú na všetky kúpacie oblasti.

44      Podľa článku 1 ods. 2 písm. b) smernice kúpacia oblasť znamená každé miesto, kde sa nachádza voda určená na kúpanie. Z ods. 2 písm. a) toho istého článku vyplýva, že označenie vody určenej na kúpanie predpokladá, že pri tomto druhu vody buď kúpanie je výslovne príslušným orgánom členského štátu povolené, alebo kúpanie nie je zakázané a tradične sa využíva veľkým počtom kúpajúcich sa.

45      Účastníci konania si zásadne protirečia v určení riečnych pláží, ktorých počet prekračuje počet oblastí označených ako kúpacie oblasti.

46      Svojím tvrdením Komisia bez výslovného vyjadrenia spochybňuje zlučiteľnosť zákonného dekrétu č. 236/98 so smernicou, keďže tento dekrét vykladá pojem veľký počet kúpajúcich sa ako zodpovedajúci približne 100 kúpajúcim sa v jeden deň počas kúpacej sezóny.

47      V rámci postupu pred začatím súdneho konania však Komisia nevytýkala Portugalskej republike, že neprevzala správne do vnútroštátneho práva článok 1 ods. 2 písm. b) smernice, pretože toto ustanovenie sa odvoláva na značný počet kúpajúcich sa. Teda odôvodnené stanovisko Komisie, ako aj žaloba musia byť založené na rovnakých dôvodoch (pozri rozsudok z 24. novembra 1992, Komisia/Nemecko, C-237/90, Zb. s. I-5973, bod 20).

48      Preto v tomto konaní Komisia nemôže uplatňovať skutočnosť, že riečne pláže navštevované nižším počtom kúpajúcich sa, ako je limit stanovený zákonným dekrétom č. 236/98, kde kúpanie nie je ani výslovne povolené ani zakázané, neboli identifikované ako kúpacie oblasti v zmysle smernice.

49      Jednoznačne z písomnej agendy portugalskej vlády vyplýva, že riečne pláže sú klasifikované ako voda určená na kúpanie, iba ak zhoda ich ukazovateľov je potvrdená na základe výsledkov najmenej jednej analytickej akcie počas predchádzajúcej kúpacej sezóny, čo však nie je podmienka stanovená smernicou.

50      Komisia však nepreukázala, že tento postup sa týka riečnych pláží, ktoré sú navštevované značným počtom kúpajúcich sa, ako je to uvedené v portugalskej úprave.

51      Preto druhý žalobný dôvod Komisie musí byť zamietnutý.

 O treťom žalobnom dôvode: nedodržiavanie minimálnych intervalov odberu vzoriek stanovených v smernici

 Tvrdenia účastníkov konania

52      Na základe článku 6 ods. 1 a 2 smernice Komisia vytýka Portugalskej republike, že hoci je pomer odberu vzoriek 100 % tak v kúpacích oblastiach s morskou vodou, ako aj v kúpacích oblastiach so sladkou vodou, vzťahuje sa to výlučne len na identifikované kúpacie oblasti. Nedodržaním minimálnych intervalov odberu vzoriek z dôvodu nedostatočnej identifikácie vnútrozemskej vody určenej na kúpanie si Portugalská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6.

53      Portugalská vláda vytýka Komisii, že v rámci postupu pred začatím súdneho konania nikdy nenamietala nedodržanie intervalov odberu vzoriek na základe už zmieneného tvrdenia, t. j. týkajúceho sa neidentifikovanej vody určenej na kúpanie. Dôvody uvedené v odôvodnenom stanovisku a dôvody, ktoré sú uvedené v žalobe, majú byť rovnaké, inak je žaloba neprípustná. Portugalská vláda v tomto prípade vytýka Komisii, že mení predmet sporu odvolávaním sa v žalobe na tvrdenia, ktoré sa neuvádzali v postupe pred začatím súdneho konania. Ďalej uvádza, že Komisia vážne porušila právo portugalskej republiky na obhajobu, ktorý je základným princípom právneho poriadku Spoločenstva.

54      Komisia pripomína bod 11 písm. d) svojho odôvodneného stanoviska, podľa ktorého „možno vyvodiť, že na vodu riečnych pláží sa uplatňujú ustanovenia smernice v tej miere, že keď kúpanie v nej nie je podporované, to neznamená, že je zakázané, takže podľa článku 1 ods. 2 písm. a) a b) smernice tieto pláže by mali byť kvalifikované ako kúpacie oblasti. Z toho sa rovnako vyvodzuje, že dotknutá voda nie je v súlade s ukazovateľmi upravenými v smernici“.

 Posúdenie Súdnym dvorom

55      Keďže tretí žalobný dôvod sa týka nedodržania minimálnych intervalov odberu vzoriek z dôvodu nedostatočnej identifikácie vnútrozemskej vody určenej na kúpanie a tento rozsudok zamietol druhý žalobný dôvod týkajúci sa tejto neúplnej identifikácie, v dôsledku toho nemôže byť tretí žalobný dôvod prijatý.

56      So zreteľom na všetky uvedené dôvody možno konštatovať, že neprijatím všetkých potrebných opatrení, aby kvalita vody určenej na kúpanie bola v súlade so záväznými medznými hodnotami stanovenými v článku 3 smernice, si Portugalská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 tejto smernice v spojení s ustanoveniami jej článku 3 a prílohy.

57      V ostatnom sa žaloba zamieta.

 O trovách

58      V súlade s ustanovením článku 69 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť, že každý účastník konania znáša vlastné trovy, ak účastníci majú úspech len v časti predmetu konania a súčasne v iných častiach predmetu konania nemajú úspech. Keďže Komisia a Portugalská republika nemali úspech v častiach svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť tak, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1)      Portugalská republika si tým, že neprijala všetky potrebné opatrenia, aby kvalita vody určenej na kúpanie bola v súlade so záväznými medznými hodnotami stanovenými v článku 3 smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 tejto smernice v spojení s ustanoveniami jej článku 3 a prílohy.

2)      V ostatnom sa žaloba zamieta.

3)      Každý účastník konania znáša vlastné trovy konania.

Timmermans

Gulmann

Puissochet

Cunha Rodrigues

Colneric

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2004.

Tajomník

Predseda druhej komory

R. Grass

C. W. A. Timmermans

---

* Jazyk konania: portugalčina.