Spravodajca: Nicola CAPUTO (IT/RENEW E.), regionálny minister, Kampánia

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR)

Súčasný stav a budúce výzvy

1.

poukazuje na to, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a kompenzácia ex post v prípade škodových udalostí počas uplynulých takmer 35 rokov pomáhali odstrániť alebo zmierniť účinky mnohých faktorov, ktoré ohrozovali európskych poľnohospodárskych výrobcov a odolnosť vidieckych oblastí v EÚ. Preto zdôrazňuje, že sú potrebné včasné systémy náhrady škôd na plodinách a hospodárskych zvieratách, ktoré zohľadnia celý hospodársky dosah vrátane vedľajších účinkov na výrobnú kapacitu;

2.

odporúča vypracovať celoúnijné usmernenia týkajúce sa majetkovej a osobnej náhrady. To si vyžaduje presun administratívnej zodpovednosti na verejné inštitúcie a zabezpečenie spravodlivého prístupu k príležitostiam pre osoby s nižšou kvalifikáciou, ktoré často žijú v chudobných a izolovaných oblastiach;

3.

sa domnieva, že nastal čas vytvoriť nový model verejnej intervencie v prospech tohto primárneho sektora, ktorý by spočíval v prinášaní pozitívnych vonkajších vplyvov a bol čoraz viac spojený s územným rozmerom intervencie, a nie s odvetvovým rozmerom, keďže v tomto sektore sa postupne znižuje úroveň ochrany poľnohospodárov. Táto zmena je nevyhnutná, aby sa riešil postupný pokles úrovne ochrany poľnohospodárov s osobitným zreteľom na jedinečné potreby horských oblastí, menej rozvinutých regiónov a extenzívneho chovu hospodárskych zvierat šetrného k životnému prostrediu. Poukazuje na skutočnosť, že v rôznych regiónoch EÚ sa zatvára čoraz viac poľnohospodárskych podnikov, pričom sa opúšťa pôda a znižuje sa využívaná poľnohospodárska plocha. Týka sa to najmä malých poľnohospodárskych podnikov a/alebo zariadení živočíšnej výroby, ktoré tvoria základnú sociálnu a hospodársku opornú štruktúru vidieckych oblastí EÚ a majú strategický význam pre ochranu územia pred závažnými rozsiahlymi požiarmi, ako aj pre zachovanie biodiverzity a boj proti erózii pôdy;

4.

je presvedčený, že ústredným bodom, ktorý sa často podceňuje, je, že podniky, vidiecke a okrajové oblasti a jednotlivci majú postupne nové potreby a stoja pred novými výzvami – vrátane ale nielen vyľudňovania, odlivu mozgov a generačnej výmeny v odvetví poľnohospodárstva –, ktoré určite podnietia a usmernia proces reformy budúcej SPP, ktorá by mala viac zohľadňovať mladých poľnohospodárov a modely rodinných poľnohospodárskych podnikov a naďalej zvyšovať konkurencieschopnosť agropotravinárskeho odvetvia. Medzi nové výzvy a potreby patrí výrazná asymetria medzi poľnohospodármi z EÚ a tretích krajín, pokiaľ ide o právne záväzky voči k spotrebiteľom z hľadiska bezpečnosti potravín. Táto situácia poškodzuje poľnohospodárov EÚ v obchode, čo môže v prípade neexistencie dostatočne primeraných nástrojov na zabezpečenie vysledovateľnosti a poskytovanie informácií viesť k riziku vážneho narušenia potravinárskeho odvetvia, zavádzajúcich praktík na úkor spotrebiteľov a straty konkurencieschopnosti európskych poľnohospodárov. Zdôrazňuje, že v rámci tejto reformy je dôležité zaoberať sa jedinečnými výzvami, na ktoré musia reagovať horské oblasti, menej rozvinuté regióny a tradičný a extenzívny chov hospodárskych zvierat šetrný k životnému prostrediu;

5.

sa domnieva, že pokiaľ ide o primárny sektor, v prípade profesionálneho rybolovu je naliehavo potrebné nahradiť a demontovať niektoré rybárske plavidlá, najmä malé drevené lode s vlečnou sieťou, pretože nie sú k dispozícii odborníci na ich opravu ani poisťovne, ktoré by poisťovali riziká, ktorým sú tieto staré drevené plavidlá malých rozmerov vystavené. Verejná intervencia zameraná na modernizáciu a zvýšenie udržateľnosti flotily a rybolovných činností malých podnikov uľahčí vytváranie dôstojných príjmov v primárnom potravinárskom sektore;

6.

pripomína, že Európsky parlament (uznesenie 2022/2829(RSP) z 15. septembra 2022) (1) nedávno vyzval na zintenzívnenie úsilia EÚ v boji proti zmene klímy, a najmä proti jej dôsledkom;

7.

pripomína, že téma riadenia rizika sa v európskej diskusii o SPP objavila až v posledných desaťročiach, pričom na úrovni Spoločenstva sa jej dostalo legislatívnej pozornosti schválením preskúmania stavu reformy SPP (nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (2)). Po prvýkrát sa tu ponúkla členským štátom možnosť všeobecne použiť časť finančných zdrojov určených na priame platby na podporu prístupu poľnohospodárov k dvom typom krytia: poistenie a vzájomné fondy za škody na výrobe spôsobené nepriaznivými poveternostnými podmienkami, rastlinnými chorobami, chorobami zvierat a environmentálnymi mimoriadnymi udalosťami;

8.

je presvedčený, že upustenie od snahy zachovať a chrániť rozmanitú poľnohospodársku krajinu EÚ, kde sa pôda prestáva využívať na poľnohospodársku činnosť v oblastiach najviac ohrozených požiarmi a eróziou, vedie k opúšťaniu poľnohospodárskych podnikov, a tým aj k zvýšeniu týchto rizík a strate biodiverzity. Je preto nevyhnutné túto poľnohospodársku krajinu chrániť a revitalizovať;

9.

pripomína, že VR nedávno prijal stanovisko Pripravenosť na krízy a krízové riadenie: posilniť odolnosť Únie a jej regiónov a miest (3), v ktorom sa uvádza, že Európa sa musí včas pripraviť reformou svojej intervenčnej štruktúry a právnych predpisov na nepredvídateľné a intenzívne krízy z hospodárskeho, sociálneho a politického hľadiska. V tomto zmysle je na súčasných medzinárodných potravinových trhoch a pri ich budúcich trendoch strategicky mimoriadne dôležité, aby sa zachovala a nestratila potravinová sebestačnosť EÚ. Preto naliehavo žiada, aby sa zaviedli nové opatrenia, medzi inými prenos výsledkov výskumu, vývoja a inovácie do praxe na úrovni odvetví, trhov, dopytu a ponuky kvalitných a zdravých lokálne vyrobených potravín;

10.

sa domnieva, že súčasný klimatický trend predstavuje štrukturálny problém; zatiaľ čo vojny a epidémie majú za následok krízy, a to aj vážne, no sú náhodné a nepredvídateľné;

11.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zmena klímy riešila s ohľadom na odolnosť poľnohospodárskych podnikov a vnútorných oblastí EÚ pomocou presne stanoveného modelu verejného zásahu;

12.

vyzýva na vypracovanie nového teoretického referenčného modelu pre správny prístup k riadeniu rizika výpadku príjmov v poľnohospodárstve a ohrozenia odolnosti vidieckych oblastí v EÚ, ktorý by zaviedol koncepciu „súboru nástrojov“, v rámci ktorého môžu popri verejných politikách existovať súkromné opatrenia a nástroje;

Politický návrh

13.

upozorňuje na skutočnosť, že kľúčovou otázkou, ktorá sa má riešiť, je zabezpečiť hospodárske prežitie poľnohospodárskych podnikov, vidieckych a odľahlých oblastí, ako aj zabezpečiť hospodársku odolnosť poľnohospodárov voči katastrofickým poveternostným javom a nezvyčajným krízam na trhu, ktoré majú čoraz väčší nepriaznivý vplyv na výrobnú a hospodársku kapacitu poľnohospodárov EÚ;

14.

je presvedčený, že nepripravenosť na túto perspektívu by podkopala zásadný prístup Zelenej dohody a stratégie „z farmy na stôl“ (farm to fork);

15.

je presvedčený, že ak by sa v súčasnosti neriešil nový model intervencií ex ante a ex post na účinné zvládnutie zmeny celkového kontextu hospodárskej udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov EÚ, znamenalo by to upustenie od cieľov SPP v oblasti ochrany životného prostredia, krajiny, biodiverzity a dobrých životných podmienok zvierat;

16.

naliehavo vyzýva na prehĺbenie diskusie o možných nápravných opatreniach SPP vzhľadom na súčasnú vážnu krízu v tomto odvetví a v záujme toho, aby sa VR stal silnejším a uznávanejším aktérom poľnohospodárskej politiky v súčasnej diskusii o revízii rozpočtu EÚ;

17.

žiada Európsku komisiu o spoluprácu a maximálnu flexibilitu, a to aj v rámci súčasných poľnohospodárskych politík a nástrojov, ktoré sú už k dispozícii. Žiada posilniť nástroje reakcie na klimatické krízy vrátane rozsiahlych prírodných požiarov a mimoriadnych záplav, ktoré poškodzujú výrobnú kapacitu poľnohospodárov, najmä tých menších. Podporuje silnejšiu úlohu nástrojov na riešenie klimatickej krízy v budúcnosti a domnieva sa, že o tejto úlohe by sa malo diskutovať aj v rámci dokumentu načrtávajúceho strategický dialóg o budúcnosti SPP;

18.

keďže vzhľadom na rozsah škôd budú potrebné značné finančné prostriedky na kompenzáciu straty rastlinnej a živočíšnej výroby a obnovu zničenej infraštruktúry, žiada Európsku komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a pracovala na naliehavých opatreniach pomoci s cieľom čo najviac zmierniť následky prírodných katastrof. Vzhľadom na to, že sa dá očakávať opakovaný výskyt takýchto javov, by sa mala za prioritu považovať dôkladná diskusia o relevantných nástrojoch EÚ;

19.

vyzýva Európsku komisiu, Parlament a členské štáty, aby v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027 bezodkladne začali seriózne a dôkladné úvahy o nástrojoch, ktoré by EÚ mala poľnohospodárom poskytnúť na konkrétnu, primeranú a včasnú podporu v prípade škôd, ktoré spôsobili prírodné katastrofické udalosti, ktoré sa, žiaľ, vyskytujú čoraz častejšie a spôsobujú veľké škody v hospodárstve, sociálnej štruktúre a poľnohospodárskej výrobe, čo ohrozuje bezpečnosť dodávok potravín;

20.

vyjadruje nádej, že zohľadnením názorov a očakávaní všetkých politických skupín VR, tento návrh prispeje k radikálnej zmene nástrojov, ktoré majú byť k dispozícii európskym poľnohospodárom s cieľom zvýšiť ich hospodársku odolnosť;

21.

zdôrazňuje potrebu synergie s politikami súdržnosti po tom, ako sa jasne vymedzí zraniteľnosť jednotlivých území EÚ (regiónov a obcí) voči extrémnym poveternostným javom a dôsledkom hospodárskych kríz, ktoré sú s nimi spojené;

22.

navrhuje vytvoriť európsky systém na evidovanie rizika extrémnych poveternostných javov systémovej povahy (napr. suchá a záplavy), ako aj ďalších rizík, ktoré by mohli ohroziť životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov. Toto mapovanie by mohlo skompletizovať súčasnú prácu Spoločného výskumného centra (JRC) na hodnotiacej tabuľke regionálnych a miestnych zraniteľností;

23.

navrhuje, aby sa okrem vyčlenenia dodatočných finančných prostriedkov na SPP vypracoval úplne inovovaný model, ktorý by poskytol účinnejšiu a rýchlejšiu reakciu na potreby poľnohospodárov a vidieckych oblastí EÚ;

24.

sa domnieva, že účinnejšie a včasnejšie zavedenie nového modelu využívania existujúcich verejných finančných zdrojov by priamo a exponenciálne prospelo hospodárskej odolnosti poľnohospodárov EÚ a chránilo by najmä osobitné oblasti a lesné plochy, ktoré sú tradične považované za marginálne. Sú pre ne typické malé hospodárske podniky a bez ochrany pred novými klimatickými scenármi im hrozí veľké riziko opustenia. V týchto oblastiach má prítomnosť poľnohospodárskych rodín zásadný význam pre zachovanie zdravia lesov a biodiverzity;

25.

uznáva kľúčovú úlohu horských oblastí, menej rozvinutých regiónov a tradičného extenzívneho chovu hospodárskych zvierat šetrného k životnému prostrediu pri zachovávaní biodiverzity a udržiavaní ekologickej rovnováhy. Tieto regióny významne prispievajú ku kultúrnemu dedičstvu a k udržateľným postupom, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobú odolnosť poľnohospodárstva EÚ. Požaduje preto cielené politické opatrenia a podporné mechanizmy v snahe riešiť osobitné výzvy, na ktoré musia reagovať poľnohospodári v týchto oblastiach, čím sa zabezpečí zachovanie tradičných poľnohospodárskych postupov, ktoré sú environmentálne udržateľné;

26.

sa domnieva, že hoci sa malí poľnohospodári venujú chovu hospodárskych zvierat so zameraním na chov hovädzieho dobytka, majú ťažkosti pri efektívnom prístupe k finančným prostriedkom a grantom EÚ a pri ich využívaní. Problémy, ako sú zložité postupy podávania žiadostí, nadmerná byrokracia a prísne požiadavky na dokumentáciu, vedú k nižšej účasti, menšiemu počtu úspešných žiadostí a menšiemu využívaniu finančných prostriedkov. Zjednodušenie prístupu k podpore EÚ minimalizovaním administratívnych prekážok a poskytovaním miestnej pomoci by mohlo výrazne zlepšiť situáciu a podporiť lepšie využívanie finančných prostriedkov v miestnom poľnohospodárskom sektore;

27.

konštatuje, že v snahe stimulovať rodiny poľnohospodárov, aby v danej lokalite zostali, je okrem priamych opatrení súvisiacich s výrobou a riadením rizík zásadné, aby vidiecke komunity, v ktorých tieto rodiny žijú, mali minimálnu kvalitu života vrátane prístupu k základným službám, ako je vzdelávanie a zdravotníctvo, riadne zavedenie telekomunikačnej infraštruktúry, ako aj možností na voľnočasové a kultúrne aktivity. Tieto opatrenia na zlepšenie kvality života v oblastiach s vysokým rizikom vyľudňovania by sa mali vnímať aj ako súčasť nového, potrebného modelu využívania zdrojov;

28.

sa domnieva, že rovnako ako poľnohospodárstvo má zásadný význam pre zachovanie biodiverzity regiónov, aj činnosti rybolovu a akvakultúry zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane morskej biodiverzity. Preto je nevyhnutné vypracovať a vykonávať možné stratégie na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy na populácie rýb;--menšia zmena podobne v prípade akvakultúry je potrebné posúdiť vplyvy zmeny klímy vzhľadom na komplexnú diverzifikáciu výrobných systémov, používaných technológií, druhov, geografickej polohy a environmentálnych charakteristík oblasti;

29.

navrhuje, aby sa aj v záujme stabilizácie hospodárskeho riadenia rybárskych a akvakultúrnych podnikov zaviedli nástroje na riadenie rizík, ktoré smerujú k inováciám, vzhľadom na nedostatočnosť nástrojov riadenia, ktoré sa doteraz používali na dosiahnutie environmentálnej udržateľnosti odvetvia rybolovu;

30.

sa domnieva, že politické priority by mali predstavovať tieto aspekty: — zvládanie klimatickej a energetickej krízy a ich sociálneho vplyvu na miestne komunity, regióny, provincie a obce, — budovanie odolných komunít pomocou intervencií ex ante podľa osobitných potrieb jednotlivých území a podľa indexu zraniteľnosti samotných oblastí, ako aj vytvorenie systému varovania v súvislosti s klimatickými, environmentálnymi, zdravotnými a trhovými krízami, — posilnenie územnej súdržnosti EÚ zabezpečením účinnej integrácie medzi okrajovými územiami a územiami, ktoré sú bližšie k mestským centrám; každý región musí mať vlastnú autonómiu pri určovaní priorít činnosti, ale EÚ musí prevziať zodpovednosť za finančný systém schopný centrálne podporovať tieto územia v prípade veľkých hospodárskych a sociálnych kríz spôsobených klimatickými katastrofami a nezvyčajnými trhovými podmienkami,

31.

navrhuje, aby sa v EÚ zaviedli nástroje na riadenie rizík zamerané na ochranu a správu jej poľnohospodárskej krajiny, ktorej hrozí zánik a ktorú postihujú extrémne prírodné javy, s cieľom stabilizovať a zachovať poľnohospodársku činnosť, a tým zabrániť zanechaniu poľnohospodárstva v týchto oblastiach, revitalizovať odolné poľnohospodárske spoločenstvá na týchto územiach a podporiť konzumáciu zdravých potravín v EÚ;

Zapojenie miestnych a regionálnych samospráv a strategický význam

32.

zdôrazňuje, že väčšina krajín EÚ zameriava svoju pozornosť v oblasti riadenia rizík na poistné nástroje, ktoré sa z hľadiska účinnosti javia ako slabé. Z tohto dôvodu opakuje dlhodobý postoj VR, že systémy poistenia príjmu sú väčším prínosom pre poskytovateľov poistenia než pre poľnohospodárov, a pre daňových poplatníkov sa ukazujú ako nákladné. Mala by sa vypracovať štúdia a vykonať posúdenie režimu poistenia zavedeného v Spojených štátoch a Kanade;

33.

poukazuje na to, že tisíce poľnohospodárskych podnikov ukončilo za posledné tri roky svoju činnosť, pretože v EÚ neexistuje účinná a účinná záchranná sieť (safety net), ktorá by bola schopná skutočne chrániť poľnohospodárske príjmy, a tým aj zotrvanie poľnohospodárov a občanov vo vidieckych oblastiach, predovšetkým vzhľadom na klímu, ako aj trhové scenáre, ktoré sa nikdy v predchádzajúcich desaťročiach nevyskytli;

34.

konštatuje, že zo štúdií JRC vyplýva, že škody spôsobené katastrofickými udalosťami dosahujú v priemere približne 8 miliárd EUR ročne; očakáva sa, že tento odhad sa v nasledujúcich rokoch zvýši vzhľadom na prehlbovanie vplyvov zmeny klímy, ktorá sa z hľadiska primárneho sektora a vidieckych oblastí stáva mimoriadne nebezpečnou práve kvôli častejším a intenzívnejším prejavom katastrofických udalostí;

35.

zdôrazňuje, že cieľom tohto stanoviska preto nie je zasiahnuť do intervenčného systému riadenia rizík, ktorý SPP po prvýkrát zaviedla v článkoch 37 až 39 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (4);

36.

upozorňuje na skutočnosť, že súčasný mechanizmus rezervy na krízové situácie preukázal, a to aj nedávno (jún 2023), svoju nedostatočnosť pri poskytovaní včasných a primeraných reakcií poľnohospodárom a územiam EÚ. Poskytnuté finančné prostriedky predstavovali menej ako 5 % škôd, ktoré utrpeli poľnohospodári a územia;

37.

pripomína potrebu pokročiť, keďže tento prístup nie je vhodný pre zmenu klímy; ide len o plytvanie finančnými zdrojmi, pretože koncepcia intervencie nie je vo vzťahu k cieľu primeraná;

38.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na tieto otrasy v súčasnosti považovala za štrukturálne efektívnejšie využívanie krízových rezervných fondov, pričom vyzýva na vytvorenie mechanizmu na mobilizáciu dostupných zdrojov s cieľom poskytnúť konkrétnu a účinnú pomoc poľnohospodárom a vidieckym oblastiam EÚ, ako aj dodatočné finančné zdroje pre prípad mimoriadnych poveternostných udalostí;

39.

sa domnieva, že dostupné nástroje (vrátane vzájomných fondov a protikrízového fondu) sú v rozpore s nedostatkom zdrojov, a preto sa domnieva, že je potrebné zásadne zvýšiť ich rozpočtovú rezervu a diverzifikovať súbor dostupných nástrojov;

40.

vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regióny, aby nový prístup k riadeniu rizík považovali za míľnik pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva: nastal čas poskytnúť primerané a konkrétne odpovede, ktoré pomôžu podnikom prekonať ťažkosti vyplývajúce z meniaceho sa prostredia, v ktorom fungujú.

---

(1)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2022 o dôsledkoch sucha, požiarov a ďalších extrémnych poveternostných javov: zvýšenie úsilia EÚ v boji proti zmene klímy [2022/2829(RSP)] (Ú. v. EÚ C 125, 5.4.2023, s. 135), https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2022-0330_SK.html.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009 , ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16), https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32009R0073.

(3)  Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Strategický výhľad ako nástroj riadenia EÚ a lepšej právnej regulácie (Ú. v. EÚ C 257, 21.7.2023, s. 6).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).