EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli29. 5. 2015

COM(2015) 236 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Siedma polročná správa o fungovaní schengenského priestoru
1. november 2014 – 30. apríl 2015

1.Úvod

Ako uviedla Komisia v oznámení o posilňovaní správy schengenského priestoru 1 zo 16. septembra 2011 a po získaní súhlasu Rady 8. marca 2012 Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade polročné správy o fungovaní schengenského priestoru. Táto siedma správa sa vzťahuje na obdobie od 1. novembra 2014 do 30. apríla 2015. Predkladá sa tesne pred výročím podpísania Schengenskej dohody, ku ktorému došlo 14. júna 1985.

2.Prehľad situácie

2.1.Migračné toky na vonkajších schengenských hraniciach

Toto sledované obdobie sa vyznačovalo pokračujúcou migráciou do Európy cez Stredozemie, závažným počtom tragédií a rastúcou hrozbou, ktorú predstavujú radikalizované osoby vrátane zahraničných teroristických bojovníkov navrátivších sa do Európy. Táto hrozba sa ešte zvýšila po teroristických útokoch vo Francúzsku a Dánsku a prekazenom útoku v Belgicku.

V priebehu roku 2014 sa značne zvýšil ročný počet odhalených prípadov neoprávneného prekročenia hraníc, pričom bol najvyšší od roku 2007, keď sa začalo so zberom údajov v rámci siete agentúry Frontex pre analýzu rizík 2 (ďalej len „sieť FRAN“). V priebehu minulého roka bolo odhalených takmer 284 000 prípadov, čo je dvojnásobne viac ako v roku 2011, v ktorom sa doteraz odhalilo najviac prípadov (v roku 2013 sa počet odhalených prípadov pohyboval okolo 107 000). Rovnako dôležité je, že počet odhalených prípadov za prvých päť mesiacov sledovaného obdobia (november 2014 – marec 2015, t. j. mesiace, za ktoré boli v čase vypracovávania tejto správy dostupné konsolidované údaje) bol viac ako trikrát vyšší než počas rovnakého obdobia pred rokom, pričom dosiahol výšku 111 000 prípadov.

Zďaleka najvyšší počet zadržaní v roku 2014 opäť oznámilo Taliansko, po ktorom nasledovali Grécko a Maďarsko. Pokiaľ ide o štátnu príslušnosť, rovnako ako v roku 2013 tvorili najväčší podiel prípadov odhalených počas roku 2014 Sýrčania a Eritrejčania. V roku 2014 medzi najviac využívané patrili tieto trasy: trasa vedúca strednou časťou Stredozemia 3 (takmer štvornásobný nárast od roku 2013, pričom predstavovala 60 % všetkých odhalených prípadov), trasa vedúca východnou časťou Stredozemia (dvojnásobný počet v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2013, hoci počet prípadov zaznamenaný v rekordných rokoch 2010 – 2011 nebol dosiahnutý) a trasa vedúca západným Balkánom (viac ako dvojnásobok počtu zaznamenaného v roku 2013). Na trase vedúcej strednou časťou Stredozemia a trase vedúcej západným Balkánom bol v roku 2014 zaznamenaný najvyšší počet zadržaní od roku 2007, keď sa začalo so zberom údajov pomocou siete FRAN.

Pokiaľ ide o prvých päť mesiacov sledovaného obdobia, využívala sa hlavne trasa vedúca západným Balkánom (viac ako 55 000 odhalených prípadov), po ktorej nasledovala trasa vedúca strednou časťou Stredozemia (viac ako 26 000 odhalených prípadov) a trasa vedúca východnou časťou Stredozemia (viac ako 21 000 odhalených prípadov). Na týchto troch trasách bolo spolu zaznamenaných takmer 93 % všetkých odhalených prípadov.

V tejto súvislosti bol zaznamenaný výrazný nárast počtu neregulárnych migrantov z Kosova 4 , ktorý dosiahol vrchol v mesiacoch január až február 2015, v dôsledku čoho sa trasa vedúca západným Balkánom dostala v období od novembra 2014 do februára 2015 na prvé miesto v počte neoprávnených prekročení hraníc. V záujme riešenia situácie na srbsko-maďarských hraniciach agentúra Frontex poskytla Maďarsku v rámci spoločných operácií podporu v podobe poskytnutia vybavenia a vyslania príslušníkov pohraničnej stráže. Nemecko vyslalo niekoľkých príslušníkov svojej pohraničnej stráže na podporu srbskej pohraničnej stráže a spolu s Rakúskom a Maďarskom uskutočnilo niekoľko spoločných iniciatív, napr. hliadky vo vlakoch. Komisia iniciovala intenzívny dialóg medzi Srbskom a Kosovom4, a to najmä prostredníctvom srbsko-kosovskej pracovnej skupiny pre neregulárnu migráciu. Tým sa vytvoril priestor pre spoluprácu medzi oboma stranami a prispelo sa k tomu, že sa obe strany zaviazali zintenzívniť opatrenia na predchádzanie neregulárnej migrácii z Kosova4 a boj proti nej. Srbské orgány sa zaviazali posilniť hraničné kontroly na srbsko-maďarských hraniciach a stíhať prevádzačov ľudí vo Vojvodine, zatiaľ čo Kosovo4 sa zaviazalo zintenzívniť policajnú spoluprácu so Srbskom, ako aj výmenu informácií so Srbskom a s EÚ. Z dostupných údajov vyplýva, že tieto opatrenia pomohli uvedený trend zvrátiť: počet zadržaní neregulárnych migrantov pochádzajúcich z Kosova4 na srbsko-maďarských hraniciach sa znížil z takmer 12 000 vo februári na menej ako 400 v marci. Podobne, počet zadržaní na trase vedúcej západným Balkánom sa znížil z takmer 15 000 vo februári na viac ako 5 000 v marci. Na upevnenie tejto tendencie je napriek tomu potrebné vyvíjať neustále úsilie.

Druhou najčastejšie využívanou trasou v období od novembra 2014 do marca 2015 bola trasa vedúca strednou časťou Stredozemia. V sledovanom období sa na základe výskytu tzv. „lodí duchov“ (prípady Carolyn Assens, Blue Sky M a The Ezadeen, keď posádka 5 opustila loď s neregulárnymi migrantmi na palube a nechala ju napospas osudu) opäť ukázalo, že prevádzači rýchlo menia svoje pracovné metódy a nemajú pritom rešpekt pred ľudským životom. Dôležitou udalosťou v súvislosti s touto trasou bol začiatok spoločnej operácie agentúry Frontex pod názvom „Triton“, ktorá sa začala v strednej časti Stredozemia uskutočňovať 1. novembra 2014. Bolo to práve v čase, keď sa Taliansko rozhodlo ukončiť operáciu Mare Nostrum uskutočňovanú jeho námorníctvom. Počas tejto operácie 6 bolo zaznamenaných 392 prípadov spojených neregulárnou migráciou, z ktorých 334 si vyžadovalo pátranie a záchranu. Odhalených bolo 49 871 osôb 7 , pričom 43 057 z nich bolo odhalených pri záchranných a pátracích misiách. Zatknutých bolo 132 prevádzačov. Hoci táto spoločná operácia potvrdila odhodlanie všetkých zúčastnených partnerov zastaviť dlhotrvajúcu tragédiu v Stredozemí, je zrejmé, že operácia hraničného dozoru „Triton“ ani iné operácie samy osebe danú situáciu vyriešiť nemôžu. Sú len doplnkom opatrení, ktoré presahujú rámec rozsahu pôsobnosti schengenského acquis (migračná politika EÚ ako taká a situácia v krajinách pôvodu a tranzitu) aj vlastného úsilia jednotlivých členských štátov pri riadení ich hraníc. V záujme riešenia týchto problémov sa po tragédii, ku ktorej došlo 18. apríla v Stredozemnom mori 8 , spoločná Rada pre zahraničné a vnútorné veci dohodla na desaťbodovom akčnom pláne týkajúcom sa migrácie 9 . Príslušné opatrenia boli ďalej rozpracované vo vyhlásení vydanom Európskou radou 23. apríla 10 , v ktorom sa Európska rada zaviazala posilniť prítomnosť EÚ na mori strojnásobením výšky finančných prostriedkov pridelených na spoločné operácie „Triton“ a „Poseidon“, uplatňovať nové metódy v boji proti prevádzačom, prijať spoločné opatrenia s tretími krajinami, ako aj posilniť solidaritu a zodpovednosť v rámci EÚ. Tieto usmernenia sa v súčasnosti zavádzajú do praxe na základe plánu vypracovaného na tento účel. Rada a Komisia v júni predložia Európskej rade správu o ich vykonávaní. Jednotlivé kroky, ktorých cieľom je čeliť uvedeným výzvam, sú zlúčené v Európskom programe v oblasti migrácie, ktorý Komisia prijala 13. mája.

Trasa vedúca východnou časťou Stredozemia sa v dôsledku výrazného nárastu počtu odhalených prípadov dostala na prvé miesto medzi najčastejšie využívanými trasami v mesiaci marec (v porovnaní s februárom vzrástol počet odhalených prípadov viac ako 2,5 násobne). Túto skutočnosť možno čiastočne pripísať sezónnym vplyvom, ale zároveň odráža rastúci tlak na tejto trase.

Komisia naďalej monitorovala situáciu v členských štátoch, do ktorých cez európske hranice smeruje značné množstvo migrantov (predovšetkým v Taliansku, Maďarsku a Bulharsku), okrem iného aj so zreteľom na zlepšenie ich príslušných azylových systémov, ako aj na riešenie sekundárnych pohybov a zabezpečenie vykonávania nariadenia EURODAC, najmä pokiaľ ide o odtlačky prstov. Program v oblasti migrácie zdôraznil potrebu plného dodržiavania pravidiel týkajúcich sa odoberania odtlačkov prstov migrantom na hraniciach. Pre členské štáty, ktoré sú pod mimoriadnym tlakom, bude prínosom systém problémových oblastí (Hotspot) na poskytovanie operačnej podpory na mieste.

Komisia bude aj naďalej v spolupráci s Európskym podporným úradom pre azyl (ďalej len „EASO“) a dotknutými členskými štátmi posudzovať možnú potrebu využívania mechanizmu včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia na základe článku 33 dublinského nariadenia III 11 . Komisia okrem toho pokračovala v spolupráci s Cyprom s cieľom zabezpečiť, aby v prípade potreby boli k dispozícii kapacity na prijímanie migrantov umožňujúce riadiť prípadné významné toky, a vo všeobecnosti zlepšiť azylový systém tejto krajiny. Grécko vykonávalo národný akčný plán pre azyl a migráciu s cieľom riešiť systémové nedostatky v oblasti azylu. Platnosť tohto akčného plánu sa skončila v decembri 2014 12 . Je potrebné poznamenať, že tieto členské štáty vynaložili značné úsilie na stabilizáciu situácie a jej zlepšenie, stále je však potrebné dosiahnuť ďalší pokrok.

Komisia úzko spolupracovala s členskými štátmi a úradom EASO s cieľom uľahčiť transpozíciu prepracovaného znenia smernice o azylovom konaní, ktorým sa objasnili a sprísnili pravidlá na zabezpečenie účinného prístupu ku konaniu o azyle, vrátane pravidiel týkajúcich sa žiadostí podávaných na vonkajších hraniciach. Úrad EASO zorganizoval viaceré školenia týkajúce sa konania o azyle a v spolupráci s agentúrou Frontex a Agentúrou pre základné práva pripravuje nový modul školení určených aj pre príslušníkov pohraničnej stráže. Počas sledovaného obdobia podnikol úrad EASO viaceré kroky, aby umožnil zber podrobných a spoľahlivých údajov o žiadostiach o azyl vrátane tých, ktoré boli podané na vonkajších hraniciach.

V roku 2014 požiadalo o azyl v schengenskom priestore a v krajinách uchádzajúcich sa o účasť na schengenskom priestore približne 14 000 ukrajinských občanov 13 . Hoci je tento počet takmer desaťnásobne vyšší ako počet žiadostí o azyl podaných za celý rok 2013 (1 000), celkový počet žiadateľov je stále pomerne nízky. Ukrajinskí žiadatelia o azyl v schengenskom priestore a v krajinách uchádzajúcich sa o účasť na schengenskom priestore tvorili v roku 2014 približne 2 % všetkých žiadateľov. Prakticky všetci ukrajinskí žiadatelia prišli legálne na krátkodobé alebo dlhodobé víza, pričom na hraniciach bolo podaných veľmi málo žiadostí o azyl. Situáciu na Ukrajine a jej vplyv na migračné a azylové toky je potrebné naďalej primerane monitorovať tak, aby EÚ a schengenský priestor boli schopní zareagovať na ďalší vývoj čo najúčinnejším spôsobom.

Riešenie bezpečnostných hrozieb, ktoré predstavujú zahraniční teroristickí bojovníci

Pokiaľ ide o zahraničných teroristických bojovníkov, ktorí sa do EÚ vracajú zo Sýrie, a o ich odhaľovanie na vonkajších hraniciach, čo je jedna z tém, ktorými sa zaoberá aj európsky program v oblasti bezpečnosti prijatý Komisiou 28. apríla 2015 14 , podľa súčasného právneho rámca je možné na základe posúdenia rizík a prostredníctvom vyhľadávania v príslušných databázach vykonávať systematické kontroly osôb, ktoré v súlade s právom Únie požívajú právo na voľný pohyb. Komisia pokračovala v spolupráci s členskými štátmi, ktorej cieľom bolo na jednej strane zabezpečiť, aby sa existujúce nástroje, najmä Kódex schengenských hraníc a schengenský informačný systém (podrobnosti sú uvedené v oddiele 4.1), mohli v plnej miere využívať pri reagovaní na hrozbu spojenú so zahraničnými teroristickými bojovníkmi, a na druhej strane stanoviť spoločné ukazovatele rizika, ktoré umožnia uskutočňovať cielenejšie kontroly osôb.

Na svojom neformálnom zasadnutí 12. februára 2015 vyslali členovia Európskej rady veľmi jasný signál ohľadom nasledujúcich krokov pri ďalšom vývoji nástrojov na odhaľovanie a znemožňovanie cestovania súvisiaceho s terorizmom, najmä pokiaľ ide o zahraničných teroristických bojovníkov 15 . Komisia v tejto súvislosti upravila Praktickú príručku pre príslušníkov pohraničnej stráže (schengenská príručka) vo vzťahu k minimálnym a dôkladným kontrolám, všeobecným pravidlám uplatniteľným na osoby, ktoré požívajú právo voľného pohybu zaručené v rámci Únie, a pravidlám týkajúcim sa kontrol na pozemných a vzdušných hraniciach.

2.2.    Situácia v rámci schengenského priestoru

V roku 2014 sa počet prípadov odhalenia neoprávneného pobytu zvýšil v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 28 % (na takmer 426 000 odhalení). Za toto obdobie došlo k najvyššiemu počtu odhalení v Nemecku, za ktorým nasledovali Švédsko, Francúzsko, Španielsko a Rakúsko. Pokiaľ ide o sledované obdobie, počet prípadov odhalenia neoprávneného pobytu bol v období od novembra 2014 do marca 2015 (cca 184 000) o 32 % vyšší ako počas rovnakého obdobia v rokoch 2013 – 2014.

Ako sa uvádza v predchádzajúcich polročných správach, sieť FRAN začala zhromažďovať údaje o sekundárnych pohyboch v roku 2014. Je potrebné poznamenať, že napriek upozorneniam v predchádzajúcich správach niekoľko krajín (Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Island, Malta, ako aj Írsko, ktoré nepatrí medzi členské štáty schengenského priestoru) svoje údaje zatiaľ nepredložilo (stav k polovici apríla 2015). Je nevyhnutné, aby všetky členské štáty predložili úplné údaje, a tak umožnili vyhotovenie spoľahlivej analýzy, ktorá by pomohla pri sledovaní migračných trás. V júni 2015 by mala byť uverejnená vôbec prvá pravidelná spoločná správa agentúry Frontex a Europolu o sekundárnych pohyboch vychádzajúca z uvedených údajov.

V dňoch 1. až 14. apríla 2015 sa na základe usmernení stanovených v Príručke pre spoločné policajné operácie 16 uskutočnila aktivita predsedníctva pod názvom „Amberlights 2015“. Ide o najnovšie opatrenie zamerané na zhromažďovanie informácií o migračných tokoch v rámci EÚ/schengenského priestoru. Táto aktivita sa uskutočňovala z iniciatívy lotyšského predsedníctva Rady Európskej únie, pričom mala za cieľ zintenzívniť hraničné kontroly a zvýšiť počet odhalených prípadov, keď štátni príslušníci tretích krajín prekročili povolenú dĺžku pobytu (pri odchode cez vzdušné hranice), ako aj zhromažďovať a analyzovať súvisiace informácie vrátane informácií o podvodoch s dokladmi. Zúčastnilo sa na nej 28 krajín. Medzi hlavné výsledky patrí 825 správ o 1 409 odhalených osobách, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu, 17 a o 3 osobách, ktoré používali cudziu totožnosť 18 .

Medzičasom sa stali známymi výsledky podobnej operácie pod názvom „Mos Maiorum“, ktorá sa konala pod záštitou talianskeho predsedníctva. Zúčastnilo sa na nej 27 krajín. Medzi hlavné výsledky operácie patrí zadržanie 19 234 neregulárnych migrantov, z ktorých 11 046 požiadalo o azyl. Zatknutých bolo až 257 prevádzačov a zabavených bolo 593 dokumentov. Operácia umožnila zhromaždiť informácie o hlavných trasách pohybu neregulárnych migrantov a o spôsobe práce zločineckých sietí používaných na pašovanie ľudí.

3.Uplatňovanie schengenského acquis

3.1.Prípady dočasne obnovených kontrol na vnútorných hraniciach

V článku 23 Kódexu schengenských hraníc 19 sa stanovuje, že v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti môže členský štát obnoviť kontroly na svojich vnútorných hraniciach, pričom trvanie týchto opatrení nesmie prekročiť rozsah toho, čo je nevyhnutne potrebné na reakciu na dané závažné ohrozenie. V období od 1. novembra 2014 do 30. apríla 2015 sa nevyskytli žiadne prípady, v ktorých by členské štáty dočasne obnovili kontroly na svojich vnútorných hraniciach. Pokiaľ ide o predchádzajúce sledované obdobie, Belgicko sa nakoniec rozhodlo, že nebude vykonávať kontroly na vnútorných hraniciach (hoci boli predtým oznámené Komisii vzhľadom na samit G 7 v júni 2014), keďže napokon nedostalo žiadne informácie o zásadných bezpečnostných rizikách.

3.2.Zachovanie neexistencie kontrol na vnútorných hraniciach

V rámci schengenského acquis existujú dve oblasti, v ktorých často dochádza k údajným prípadom porušenia. Konkrétne ide o 1) otázku, či vykonávanie policajných kontrol v blízkosti vnútorných hraníc má rovnaký účinok ako hraničné kontroly [článok 21 písm. a) Kódexu schengenských hraníc], a 2) povinnosť odstrániť prekážky plynulej premávky, ako napr. obmedzenia rýchlosti, na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach (článok 22 Kódexu schengenských hraníc). V období od 1. novembra 2014 do 30. apríla 2015 Komisia pokračovala v prešetrovaní štyroch prípadov možného porušenia ustanovení o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach, najmä pokiaľ ide o odstránenie prekážok plynulej premávky (v prípade Rakúska, Belgicka, Talianska a Slovinska). Komisia v nadväznosti na formálnu výzvu zaslanú Nemecku v októbri 2014 v súvislosti s údajným nesúladom nemeckého zákona o spolkovej polícii s článkom 20 a článkom 21 písm. a) Kódexu schengenských hraníc pokračovala vo výmene názorov s Nemeckom. A na záver, Komisia požiadala Poľsko o vysvetlenia v súvislosti s povinnosťou mať pri sebe doklady v pásmach vnútorných hraníc Poľska (článok 21 písm. c) Kódexu schengenských hraníc).

3.3.Rozvoj Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur)

V priebehu sledovaného obdobia sa Európsky systém hraničného dozoru rozšíril z pôvodných 19 do všetkých 30 zúčastnených krajín. Agentúra Frontex pripojila novo zriadené národné koordinačné centrá vo zvyšných 11 zúčastnených krajinách ku komunikačnej sieti systému Eurosur a pokračovala v procese bezpečnostnej akreditácie tejto siete, ktorá bude dokončená v priebehu roka 2015. V súlade s ustanoveniami nariadenia o systéme Eurosur niekoľko členských štátov zjednodušilo povinnosti a postupy hraničného dozoru na vnútroštátnej úrovni a značne zlepšilo výmenu informácií a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi hraničnej kontroly, ako aj s orgánmi hraničnej kontroly susediacich štátov. Niekoľko susediacich členských štátov zároveň začalo vzájomne prepájať svoje vnútroštátne systémy hraničného dozoru na miestnej úrovni.

Komisia, agentúra Frontex a členské štáty dokončili vypracúvanie príručky obsahujúcej technické a operačné usmernenia na vykonávanie a riadenie systému Eurosur. Komisia by príručku mala prijať v druhej polovici tohto roka.

Agentúra Frontex ďalej rozvíjala svoju spôsobilosť koordinovať spoločné uplatňovanie nástrojov dozoru a služieb syntézy (fusion services) systému Eurosur s cieľom pravidelne, spoľahlivo a hospodárne poskytovať informácie získané dozorom na vonkajších hraniciach a v predhraničnej oblasti. Táto spôsobilosť značne vzrastie v priebehu roka 2015, keď bude na tieto účely k dispozícii financovanie v rámci programu Copernicus 20 . V súčasnosti je pre členské štáty k dispozícii celý rad služieb od nástrojov na sledovanie plavidiel a ich satelitnú detekciu, zložitých algoritmov na predvídanie polohy plavidiel až po presné predpovede počasia a oceánografické predpovede. Pri službách syntézy sa na lokalizáciu plavidiel, v prípade ktorých existuje podozrenie, že boli zapojené do pašovania ľudí, ktoré často ohrozuje životy migrantov, využíva optická a radarová satelitná technológia. Členské štáty môžu o sledovanie predmetných plavidiel požiadať kedykoľvek.

Služba detekcie plavidiel podporuje operáciu „Triton“ každý deň, pričom v súčasnosti sa začína poskytovať aj v súvislosti s operáciami „Poseidon“ a „Indalo“. Ďalšie služby, ako sú napr. modul námorných simulácií alebo podrobné predpovede počasia na podporu operačných činností, sú k dispozícii stále.

3.4.Údajné porušenia ďalších ustanovení schengenského acquis

Komisia počas sledovaného obdobia pokračovala v prešetrovaní prípadu týkajúceho sa estónskych pozemných hraníc (so zreteľom na požiadavky, ktoré platia pri prekročení hraníc, v súvislosti s článkami 5 a 7 Kódexu schengenských hraníc). Komisia okrem toho pokračovala v prešetrovaní prípadov zavracania migrantov na vonkajších hraniciach (tzv. push-back), ku ktorým údajne došlo v Grécku a Bulharsku, a začala prešetrovanie vo veci údajných hromadných odsunov migrantov zo Španielska (Ceuta a Melilla). Komisia v tejto súvislosti vykonala technické návštevy v Bulharsku a v Ceute a Melille a ďalej monitoruje situáciu v príslušných krajinách.

Pokiaľ ide o neustále sťažnosti na neprimerane dlhý čas čakania spôsobený kontrolami vykonávanými španielskymi orgánmi na hraniciach s Gibraltárom, Komisia vydala 30. júla 2014 dodatočné odporúčania pre španielske a gibraltárske orgány, ktoré boli zamerané na zlepšenie riadenia tokov vozidiel a cestujúcich a na účinnejšie zamedzovanie pašovaniu tabaku. Následne dostala Komisia od oboch krajín odpovede, v ktorých uviedli, ako plánujú tieto odporúčania vykonať. Koncom februára Komisia dostala informácie, o ktoré požiadala španielske orgány v júli 2014. Na základe predbežného hodnotenia skonštatovala, že orgány Gibraltáru dosiahli pokrok pri zavádzaní príslušných opatrení nadväzujúcich na odporúčania Komisie. Existujú náznaky, že počet prípadov zabavenia cigariet/tabaku na hraničnom priechode La Línea de la Concepción BCP sa znižuje, čo môže naznačovať, že zavedené opatrenia už začínajú mať pozitívny vplyv. Komisia bude situáciu podrobne sledovať až do ukončenia uplatňovania všetkých opatrení, ktoré Španielsko oznámilo, ale zatiaľ ešte nevykonalo (ide najmä o rekonštrukčné práce na hraničnom priechode La Línea de la Concepción). Komisia podporovala orgány Gibraltáru a Španielska v tom, aby posilnili spoluprácu a výmenu informácií, a bude pokračovať v dialógu o týchto otázkach.

Komisia požiadala poľské orgány, aby prijali potrebné opatrenia na zmenu dvojstrannej dohody z roku 2001 o spoločných hraničných priechodoch s Ukrajinou, a zabezpečili tak zlučiteľnosť s príslušnými zárukami, ktoré boli so zreteľom na takéto hraničné prechody zavedené v Kódexe schengenských hraníc, a to nariadením č. 610/2013.

Transpozícia smernice o návrate (2008/115/ES) do vnútroštátnych právnych predpisov

Komisia od poslednej správy naďalej systematicky sledovala všetky zistené nedostatky a v prípade potreby začala prešetrovanie. Osobitne sa zamerala na pretrvávajúce nedostatky v niekoľkých členských štátoch, pričom doteraz začala konania vo veci porušenia predpisov voči štyrom členským štátom, ktoré nesprávne transponovali viaceré články smernice o návrate do vnútroštátneho práva.

Jedným z najvýznamnejších dôvodov porušenia je zaisťovanie navrátilcov. Vážne obavy vzbudzovali podmienky zaistenia a jeho rozsiahle využívanie (vrátane zaistenia na viac ako 18 mesiacov), ako aj absencia primeraného preskúmania zaistenia. Dôvodom na začatie konania vo veci porušenia predpisov bola okrem iného absencia účinných systémov na monitorovanie núteného návratu, trvanie a územne ohraničená platnosť zákazov vstupu, ako aj definícia návratu. Medzi takéto dôvody patrili aj procesné otázky (napr. preklad rozhodnutí o návrate).

Vykonávanie nariadenia o malom pohraničnom styku [(ES) č. 1931/2006]

Komisia sleduje vykonávanie režimu malého pohraničného styku od roku 2006, keď nadobudol účinnosť. Pokiaľ ide o dvojstranné dohody, ktoré členské štáty uzatvorili so svojimi susednými štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, Komisii sa podarilo uzavrieť prešetrovanie v súvislosti s Chorvátskom a Slovinskom, zatiaľ čo dva prípady porušenia predpisov (jeden týkajúci sa Lotyšska a druhý Poľska) budú uzavreté v nadväznosti na oznámenie zmenených dohôd Komisii. Okrem toho boli uzavreté aj prešetrovania týkajúce sa Rumunska, Slovenska a Chorvátska v súvislosti so súladom povolení na malý pohraničný styk s technickými špecifikáciami a bezpečnostnými opatreniami stanovenými v nariadení (ES) č. 1030/2002. V tej istej veci pokračuje výmena informácií s Poľskom.

3.5.Nedostatky zistené prostredníctvom mechanizmu schengenského hodnotenia

Dňa 27. novembra 2014 sa po období rozsiahlych príprav začal uplatňovať nový mechanizmus schengenského hodnotenia 21 . V predchádzajúcich mesiacoch sa osobitný dôraz kládol na ďalší rozvoj odbornej prípravy určenej pre expertov v oblasti hodnotenia, vrátane začlenenia problematiky základných práv a vypracovania nového balíka komplexnej odbornej prípravy pre expertov v oblasti návratu založeného na spoločne dohodnutej základnej koncepcii. Prvá integrovaná odborná príprava pre expertov na oblasť hraníc a návratu sa uskutočnila v marci 2015 v Chorvátsku.

Prvé skúsenosti s vykonávaním hodnotiacich návštev v rámci nového mechanizmu boli pozitívne. Počas prípravnej fázy sa zaviedli nové postupy a nástroje na prípravu na návštevy na mieste. Nepretržitá spolupráca medzi Komisiou a všetkými členskými štátmi sa ukázala ako veľmi konštruktívna. V dôsledku toho a vďaka aktívnemu pôsobeniu členských štátov pri menovaní expertov bolo možné v jednotlivých hodnotiacich tímoch získať vhodnú kombináciu požadovaných odborných znalostí. Partnerstvo medzi poprednými expertmi z Komisie a z členských štátov, ako aj rozdelenie práce medzi nimi bolo veľmi dobré a umožnilo bezproblémovú tímovú prácu hodnotiacich tímov.

Je potrebné uviesť, že spolupráca s členskými štátmi pri hodnotení bola intenzívna a konštruktívna. Zo skúseností vyplýva, že účasť agentúry Frontex a ďalších pozorovateľov na návštevách na mieste jednoznačne znamenala pridanú hodnotu pre proces hodnotenia.

Prvé hodnotenia sa uskutočnili v Rakúsku (február – marec 2015) a v Belgicku (apríl – máj 2015). Hodnotiace tímy brali do úvahy celú škálu otázok vrátane vykonávania odporúčaní v súvislosti s bojom proti zahraničným teroristickým bojovníkom. Jednou z inovácií zavedených v rámci nového mechanizmu hodnotenia je, že všetky aspekty schengenského acquis sa vyhodnocujú počas dvoch mesiacov (namiesto dlhšieho obdobia podľa starých pravidiel), čo umožňuje v pomerne krátkom čase získať úplný obraz o situácii v členskom štáte. Navyše, do zoznamu hodnotených oblastí politiky bol ako osobitná položka pridaný návrat, pričom všetky vonkajšie hranice hodnoteného členského štátu budú predmetom jednej správy. Nový mechanizmus taktiež predpokladá možnosť vykonávať neohlásené návštevy. Prvá takáto návšteva sa uskutočnila vo Švédsku začiatkom marca. V dňoch 25. – 27. marca 2015 sa uskutočnila opätovná návšteva v Poľsku zameraná na oblasť SIS/SIRENE (podrobnosti sú uvedené v oddiele 4.1). Správy z týchto návštev sa dokončujú.

V rámci nového mechanizmu schengenského hodnotenia má Komisia povinnosť predložiť Európskemu parlamentu a Rade každý rok komplexnú správu o vykonaných hodnoteniach. V záujme splnenia tejto požiadavky na predkladanie správ sa preto plánuje zamerať sa v budúcich správach ešte viac na výsledky schengenských hodnotení a použiť pritom hlavne jednu z dvoch polročných správ.

3.6.Zrušenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach

Rada ešte nemohla prijať rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom. Komisia naďalej plne podporuje pristúpenie Bulharska a Rumunska k schengenskému priestoru.

V marci 2015 Chorvátsko oficiálne vyhlásilo, že je pripravené na schengenské hodnotenie (od 1. júla 2015) s cieľom dosiahnuť zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach.

4.Sprievodné opatrenia

4.1.Využívanie Schengenského informačného systému (SIS)

Jednou z najdôležitejších udalostí zaznamenaných v sledovanom období bolo, že Spojené kráľovstvo sa predbežne integrovalo do SIS 22 a od 13. apríla 2015 začalo zadávať údaje do SIS, ako aj využívať údaje v SIS 23 . V júni sa uskutoční hodnotiaca návšteva zameraná na oblasť SIS/SIRENE, po ktorej (za predpokladu, že výsledky hodnotenia budú pozitívne) bude Rada môcť prekvalifikovať účasť Spojeného kráľovstva z predbežnej na trvalú.

Počas sledovaného obdobia Komisia uskutočnila viaceré iniciatívy s cieľom zosúladiť zavádzanie Schengenského informačného systému a rozšíriť jeho využívanie. Dňa 29. januára 2015 Komisia prepracovala príručku SIRENE, ktorá nadobudla účinnosť 30. januára 2015 24 . Uskutočnené zmeny a technické inovácie SIS umožňujú uskutočňovať rýchlejšiu a cielenejšiu výmenu informácií o osobách podozrivých z terorizmu medzi príslušnými orgánmi členských štátov schengenského priestoru. Okrem toho posilňujú úsilie členských štátov o zneplatnenie osobných identifikačných dokladov osôb, ktoré sa môžu pridať k teroristickým skupinám mimo EÚ, a v značnej miere prispievajú k zvýšeniu účinnosti hraničných kontrol, keďže pri kontrole cestovných dokladov na vonkajších hraniciach sa takéto dokumenty musia zabaviť.

Prepracovaná príručka SIRENE tiež posilňuje právnu istotu a základné práva. Zmenami sa riešia na jednej strane problémy pochádzajúce z predchádzajúceho systému (SIS 1 +) a na druhej strane nové výzvy a požiadavky, ktoré sa zistili počas prvého roka fungovania SIS druhej generácie. V prepracovanej príručke sa okrem iného stanovujú podrobné kritériá vymazávania zápisov a vymedzujú jednotné pravidlá konzultačného postupu týkajúceho sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú predmetom zápisu na účely vstupu do schengenského priestoru alebo pobytu v rámci neho, ale zároveň sú držiteľmi povolenia na pobyt.

Počas sledovaného obdobia Komisia prijala rozhodnutie 25 , ktorým sa stanovujú jednotné podmienky testovania SIS pre členské štáty, ktoré sa doň začleňujú, a pre členské štáty, ktoré podstatne menia svoje vnútroštátne aplikácie.

Hoci počet nových zápisov o veciach a využívanie funkcií sa vo veľkej väčšine členských štátov naďalej zvyšovali, vyskytovali sa medzi nimi významné rozdiely. Komisia túto situáciu naďalej pozorne sleduje. Pokiaľ ide o nové funkcie, niektoré členské štáty stále nemôžu vkladať fotografie, odtlačky prstov alebo prepojenia. Vo februári 2015 začala Komisia prešetrovanie týkajúce sa Estónska, pričom požadovala harmonogram plného zavedenia a používania nových kategórií vecí a funkcií SIS. Komisia takisto formálne upozornila Švajčiarsko na oneskorené uplatňovanie nových kategórií vecí a funkcií SIS.

Úplná dostupnosť SIS na vonkajších hraniciach má z hľadiska bezpečnosti schengenského priestoru veľký význam. Prešetrovanie Poľska (pozri 6. polročnú správu) v tejto súvislosti viedlo k opakovanej návšteve v rámci schengenského hodnotenia zameranej na SIS/SIRENE, ktorá sa uskutočnila v marci 2015. Výsledok návštevy je predmetom posudzovania a bude zohľadnený v nasledujúcej správe. V marci Komisia začala aj formálne prešetrovanie voči Taliansku týkajúce sa vykonávania článku 24 rozhodnutia o SIS II 26 o zápisoch na účely odopretia vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore. Toto prešetrovanie sa konkrétnejšie týka využívania SIS na vonkajších hraniciach a kvality údajov týkajúcich sa tejto kategórie zápisov.

a)Používanie vízového informačného systému (VIS)

Napriek počiatočnému plánu zaviesť počas sledovaného obdobia VIS v 17. regióne (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavská republika a Ukrajina) a v 18. regióne (Rusko), bolo celosvetové zavádzanie VIS dočasne pozastavené. Vzhľadom na veľký vplyv udeľovania víz v týchto regiónoch na celkovú kapacitu VIS (viac ako 55 %) bolo predpokladom tohto zavedenia úspešné zavŕšenie procesu rozširovania kapacity biometrického systému (ďalej len „BMS“), ktorý podporuje také postupy založené na porovnávaní odtlačkov prstov, ako je identifikácia a autentifikácia. V decembri 2014 agentúra eu-LISA informovala, že VIS/BMS bude môcť podporiť zavádzanie systému VIS v 17. regióne a ďalších regiónoch, pretože jeho celková kapacita sa do konca marca 2015 zvýši 6,5 násobne v porovnaní s kapacitou dostupnou v septembri 2014. Viaceré členské štáty však vyjadrili vo vzťahu k harmonogramu zavádzania systému v ostatných regiónoch pochybnosti týkajúce sa politického, ekonomického a technického hľadiska. Následne bol pre tieto regióny dohodnutý nový časový rámec, ktorým sa bude zaoberať nasledujúca polročná správa.

Ako bolo uvedené v 6. polročnej správe, 11. októbra 2014 bola vo vzťahu k držiteľom víz, ktorých údaje (vrátane odtlačkov prstov, ak sú k dispozícii) sa uchovávajú v systéme VIS, zavedená povinnosť používať na účely ich preverovania na schengenských hraničných priechodoch odtlačky prstov. Zo štatistík zatiaľ vyplýva, že iba časť držiteľov víz, ktorým boli pri podaní žiadosti o víza odobrané odtlačky prstov, sa na hraniciach kontroluje na základe odtlačkov prstov. V súčasnej fáze je dôležité, aby členské štáty v plnej miere dodržiavali požiadavky na kontroly vo VIS (vrátane odtlačkov prstov) na hraniciach a naďalej primerane informovali cestujúcich o tejto novej požiadavke na hraniciach.

4.2.Vízová politika a readmisné dohody

Mechanizmus pozastavenia a revidovaný mechanizmus reciprocity v nariadení (ES) č. 539/2001

O uplatnenie nového mechanizmu pozastavenia, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2014 27 , zatiaľ nepožiadal žiadny členský štát. Ako sa uvádza už v 6. polročnej správe, Komisia prijala správu o hodnotení situácie neuplatňovania reciprocity s niektorými tretími krajinami v oblasti vízovej politiky 28 , v ktorej uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté tretie krajiny potvrdili spoločný cieľ vzájomného bezvízového cestovného styku, na ich pozitívne zapojenie sa do trojstranného prístupu 29 a na skutočnosť, že žiaden z dotknutých členských štátov nepožiadal Komisiu, aby pozastavila zrušenie vízovej povinnosti pre určité kategórie štátnych príslušníkov dotknutej tretej krajiny, by v tomto štádiu nebolo vhodné prijať takéto opatrenia na pozastavenie zrušenia vízovej povinnosti. Druhé kolo trojstranných stretnutí s predstaviteľmi Austrálie, Japonska, USA a Kanady sa uskutočnilo v období od januára do februára 2015.

Mechanizmus monitorovania krajín západného Balkánu po liberalizácii vízového režimu

Počet žiadateľov o azyl z piatich štátov západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti v schengenskom priestore a v krajinách uchádzajúcich sa o účasť na schengenskom priestore sa od liberalizácie vízového režimu v roku 2009 postupne zvyšoval. V roku 2014 bol o 34 % vyšší než v roku 2013 (na porovnanie: celkový počet žiadateľov o azyl v schengenskom priestore a v krajinách uchádzajúcich sa o účasť na schengenskom priestore sa v minulom roku zvýšil o 45 % 30 ). Táto situácia teda naďalej ovplyvňovala fungovanie režimu bezvízového styku. Jednoznačne najviac zasiahnutým štátom naďalej bolo Nemecko, ktoré prijalo takmer 78 % žiadateľov o azyl zo západného Balkánu. Po ňom nasledovalo Francúzsko, Švédsko a Belgicko. Najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl pochádzajúcich z krajín západného Balkánu naďalej tvorili srbskí občania (45 % v roku 2014), po ktorých nasledovali občania Albánska (22 %). V roku 2014 predstavovali žiadatelia z piatich krajín západného Balkánu 11 % z celkového počtu žiadateľov o azyl v schengenskom priestore a v krajinách uchádzajúcich sa o účasť na schengenskom priestore. Tento údaj je porovnateľný s údajom za rok 2013 (12 %).

Dňa 25. februára 2015 Komisia predložila piatu správu o monitorovaní krajín západného Balkánu po liberalizácii vízového režimu 31 , v ktorej hodnotí vykonané opatrenia, preskúmava ich fungovanie a predkladá odporúčania s ohľadom na zachovanie režimu bezvízového styku, vrátane opatrení, ktoré by mala prijať každá krajina západného Balkánu oslobodená od vízovej povinnosti, ako aj členské štáty EÚ.

Readmisné dohody, dohody o zjednodušení udeľovania víz a liberalizácia vízového režimu

V nadväznosti na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád o Ukrajine zo 6. marca 2014 32 zostali dvojstranné rozhovory s Ruskou federáciou o vízových záležitostiach naďalej pozastavené.

Počas sledovaného obdobia sa bezvízový styk pre občanov Moldavskej republiky, ktorí sú držiteľmi biometrického pasu (zavedený 28. apríla 2014), vykonával uspokojivým spôsobom. Pokiaľ ide o rokovania o readmisii a zjednodušení vízového režimu s Bieloruskom, tretie kolo rokovaní sa uskutočnilo 11. – 12. marca v Minsku. Hlavní vyjednávači sa dohodli na „balíku dohôd“, ktorý zahŕňa obe dohody, ale musí byť ešte potvrdený členskými štátmi. Začiatkom roku 2015 Rada pozmenila smernice na rokovania o dohode o zjednodušení vízového režimu s Bieloruskom. Tie teraz zahŕňajú možnosť zrušenia vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov. Toto ustanovenie dopĺňa rad záruk vrátane širšieho súboru možností pozastavenia platnosti takéhoto zrušenia vízovej povinnosti.

Dňa 1. decembra 2014 nadobudla platnosť dohoda o readmisii a dohoda zjednodušení vízového režimu s Kapverdami. Rada 15. decembra 2014 schválila smernice na rokovania o dohodách o readmisii a zjednodušení vízového režimu s Tuniskom. V dňoch 19. – 20. januára sa uskutočnilo prvé rokovanie o dohode o zjednodušení vízového režimu s Marokom a opätovne sa začali rokovania o readmisnej dohode.

Komisia 30. októbra 2014 predložila správy, v ktorých hodnotí, či Peru a Kolumbia splnili príslušné kritériá udelenia bezvízového styku so schengenským priestorom 33 . Celkové hodnotenie bolo pre obe krajiny pozitívne a 11. marca 2015 Komisia odporučila Rade začať s oboma krajinami rokovania o zrušení vízovej povinnosti. Po získaní smerníc na rokovania od Rady začala Komisia v novembri 2014 rokovania o zrušení vízovej povinnosti so 16 malými karibskými a tichomorskými ostrovnými štátmi, ako aj so Spojenými arabskými emirátmi (ďalej len „SAE“). Komisia 5. marca 2015 predložila Rade návrhy rozhodnutí o podpísaní a predbežnom vykonávaní, ako aj o uzavretí dohôd o bezvízovom styku s prvou skupinou krajín (SAE, Východný Timor, Vanuatu, Samoa, Trinidad a Tobago, Svätý Vincent a Grenadíny, Grenada, Svätá Lucia a Dominika).

Dňa 9. októbra bolo podpísané partnerstvo v oblasti mobility medzi EÚ a Jordánskom a 8. decembra 2014 bola prijatá príloha k spoločnému vyhláseniu o partnerstve v oblasti mobility, čím sa umožnilo, aby rokovania o dohode o zjednodušení vízového režimu prebiehali paralelne s rokovaniami o readmisnej dohode. V dňoch 17. – 18. februára 2015 sa uskutočnila prieskumná misia do Ammánu s cieľom pripraviť pôdu pre tieto rokovania. Zistenia misie sa použijú na prípravu návrhu smerníc na rokovania, ktorý má Komisia v úmysle predložiť Rade v druhej polovici roku 2015, aby sa mohli začať rokovania s Jordánskom.

(1) KOM(2011) 561 v konečnom znení.

(2)  Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje v oddiele 2 pochádzajú zo systému výmeny informácií siete agentúry Frontex pre analýzu rizík a vzťahujú sa na schengenský priestor, ako aj na krajiny uchádzajúce sa o účasť na schengenskom priestore. Tieto údaje sa vzťahujú len na prípady odhalenia štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach (okrem dočasných vonkajších hraníc) pri ich neoprávnenom vstupe alebo pokuse o neoprávnený vstup medzi hraničnými priechodmi. Údaje za Chorvátsko sú zahrnuté od dátumu jeho pristúpenia k EÚ.

(3)  Na rozdiel od predchádzajúcej polročnej správy bola trasa vedúca cez Apúliu a Kalábriu začlenená do trasy vedúcej cez strednú časť Stredozemia.

(4)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(5)  V uvedených troch prípadoch posádka opustila loď v poslednom úseku cesty.

(6)  Údaje z 18. 5. 2015.

(7)  V roku 2015 tvorili päť najpočetnejších skupín štátni príslušníci Eritrea, Somálsko, Nigéria, Gambia, Senegal (Sýrčania boli na 6. mieste).

(8)  V noci z 18. na 19. apríla 2015 sa prevrátila loď s neregulárnymi migrantmi na palube. Podľa údajov dostupných v čase vypracovávania tejto správy bolo zachránených len 28 migrantov a vylovených 24 mŕtvych tiel (niektorí zo zachránených migrantov uviedli, že na palube prevrátenej lode bolo približne 700 migrantov).

(9)  http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-4813_en.htm

(10)  http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/04/23-special-euco-statement/

(11)

   Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).

(12)  Komisia v októbri prijala pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa hodnotí stav realizácie tohto plánu (SWD(2014) 316 final).

(13)  Údaje Eurostatu.

(14)  COM(2015) 185 final.

(15)  http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/02/150212-european-council-statement-fight-against-terrorism/

(16)  Dokument Rady č. 16825/10 z 23. 11. 2010.

(17)  Osoba, ktorá prekročila povolenú dĺžku pobytu, je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý nespĺňa alebo prestal spĺňať podmienky týkajúce sa dĺžky krátkodobého pobytu na území členských štátov.

(18)  Osoba, ktorá žiada o vydanie dokladu a získa takýto doklad použitím falošného mena a falošnej totožnosti, alebo osoba, ktorá mení svoj fyzický vzhľad, aby predstavovala inú osobu na účely použitia jej dokladu.

(19)  Nariadenie (ES) č. 562/2006 (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1).

(20)  Nariadenie (EÚ) č. 377/2014 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44).

(21)  Nariadenie (EÚ) č. 1053/2013 (Ú. v. EÚ L 295, 6.11.2013, s. 27).

(22)  Okrem zápisov na účely odopretia vstupu, ktoré sú súčasťou schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje.

(23)  Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/215 (Ú. v. EÚ L 36, 12.2.2015, s. 8).

(24)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/219 (oznámené pod číslom C(2015) 326) (Ú. v. EÚ L 44, 18.2.2015, s. 75).

(25)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/450 (oznámené pod číslom C(2015) 1612) (Ú. v. EÚ L 74, 18.3.2015, s. 31).

(26)  Rozhodnutie Rady 2007/533/SVV (Ú. v. EÚ L 205, 7.8.2007, s. 63).

(27)  Nariadenie (EÚ) č. 1289/2013 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 74).

(28)  C(2014) 7218 final, 10.10.2014.

(29)  Ako sa vysvetľuje v oddiele 4.3 6. polročnej správy.

(30)  Údaje Eurostatu extrahované 13.4.2015.

(31) COM(2015) 58 final.

(32)  https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/141372.pdf

(33)  COM(2014) 663 final v prípade Peru a COM(2014) 665 final v prípade Kolumbie.