27.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 225/127

—

s uspokojením konštatuje, že Európsky sociálny fond (ESF) si zachováva charakteristické znaky štrukturálneho fondu a naďalej zostáva pevnou súčasťou politiky súdržnosti EÚ, než aby sa premenil na sektorovú politiku;

—

má však pochybnosti v súvislosti s tým, či toto nepatrené zvýšenie prostriedkov v rozpočte ESF bude postačovať na podporu jeho ambicióznych cieľov;

—

žiada, aby sa potravinová pomoc pre najodkázanejšie osoby poskytovala na právnom základe oddelenom od ESF;

—

s obavami konštatuje, že ak sa ESF v plnej miere zosúladí s cieľmi stratégie Európa 2020, obmedzí sa tým úloha, ktorú musí ESF plniť v rámci politiky súdržnosti, tak ako sa stanovuje v zmluve (pozri vidiecke oblasti, oblasti, v ktorých prebiehajú priemyselné zmeny, ostrovné, cezhraničné a horské oblasti);

—

vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh neodkazuje na podporu modelu flexibility spojenej s istotou (flexiistota) na trhu práce, ktorý je predmetom jedného z integrovaných usmernení (usmernenie č. 7) stratégie Európa 2020;

—

víta ustanovenie, podľa ktorého sa v každom členskom štáte minimálne 20 % z celkových zdrojov ESF musí vyčleniť na realizáciu tematického cieľa „podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe“;

—

na jednej strane víta tematické zameranie, v súvislosti s ktorým sa vyvíja úsilie, vyslovuje sa však proti spôsobu realizácie a postupu, ktorý zvolila Komisia v snahe plniť tento cieľ, a privítal by väčšiu pružnosť;

—

so sklamaním konštatuje, že v ustanoveniach článku 6 návrhu nariadenia, ktoré sa týka „zapojenia partnerov“, ako aj v odseku 9 odôvodnení chýba akýkoľvek odkaz na územné samosprávy a uvádzajú sa len sociálni partneri a mimovládne organizácie;

—

vyjadruje prekvapenie nad tým, že návrh Komisie nestanovuje popri medziregionálnej spolupráci aj cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu;

—

teší ho, že sa uvádza „mobilizácia regionálnych a miestnych zúčastnených strán“ ako nevyhnutná potreba na realizáciu stratégie Európa 2020, ako aj možnosť využiť územné dohody na dosiahnutie tohto cieľa, ale privítal by rozšírenie jeho využitia aj na ostatné fondy.

Spravodajca

Konstantinos SIMITSIS (EL/SES), primátor mesta Kavala

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia (ES) č. 1081/2006.

COM(2011) 607 final – 2011/0268 (COD)

1.

S uspokojením konštatuje, že Európsky sociálny fond (ESF), ktorý je nenahraditeľným nástrojom na podporu zamestnanosti, sociálneho začlenenia a na boj proti chudobe, si zachováva charakteristické znaky štrukturálneho fondu a naďalej zostáva pevnou súčasťou politiky súdržnosti EÚ, než aby sa premenil na európsku sektorovú politiku a to dokonca aj po roku 2013.

2.

Oceňuje zachovanie, reorganizáciu a ďalší rozvoj základných tematických cieľov opatrení ESF, ktoré sú rozdelené do štyroch kategórií, pričom každá kategória obsahuje značný počet investičných priorít.

3.

Osobitne víta skutočnosť, že v čase, keď sa sociálna ochrana zdá byť absolútne potrebnou a keď sa prehlbuje hospodárska kríza, ktorá postihuje veľký počet európskych občanov, sa zdôrazňuje sociálne začlenenie a boj proti chudobe, ktoré sa stávajú základným tematickým cieľom opatrení ESF.

4.

Víta návrh mierne zvýšiť dostupné finančné prostriedky pre ESF, ktorých objem tak dosiahne 84 miliárd EUR, čo predstavuje 25 % z celkového rozpočtu na politiku súdržnosti na programové obdobie 2014 – 2020, oproti 75 % miliardám EUR, t. j. 23 % z uvedeného rozpočtu na súčasné programové obdobie.

5.

Naďalej má však pochybnosti v súvislosti s tým, či toto nepatrené zvýšenie prostriedkov, ktoré má ESF k dispozícii, (a ktoré je v skutočnosti ešte menšie vzhľadom na to, že minimálny objem týchto zdrojov zahŕňa aj 2,5 miliárd EUR určených na potravinovú pomoc pre najodkázanejšie osoby, ktoré boli presunuté z rozpočtu pre poľnohospodársku politiku do rozpočtu ESF) bude postačovať na podporu jeho ambicióznych cieľov.

6.

Vyjadruje pochybnosti v súvislosti s tým, či potravinová pomoc pre najodkázanejšie osoby, ktorú VR v zásade výrazne podporuje, spadá pod ciele vymedzené v príslušnom článku 162 ZFEÚ. Okrem toho konštatuje, že potravinová pomoc pre najodkázanejšie osoby sa neuvádza v texte návrhu nariadenia o ESF ani v oblastiach pôsobnosti (najmä v článku 3 o rozsahu podpory). Žiada preto, aby sa potravinová pomoc naďalej poskytovala na právnom základe oddelenom od ESF.

7.

Kladie si otázku, či by v čase, keď hospodárska kríza mimoriadne silno postihuje celú Európu a má závažný sociálny dosah, nebolo vhodné vymedziť ambicióznejšie ciele, pokiaľ ide o prostriedky vyčlenené pre celkovú politiku súdržnosti a osobitne pre ESF.

8.

Vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia sa opätovne neodvážila prijať pozície, ktoré výbor obhajoval, a posúdiť dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o kritériá presahujúce HDP a zahŕňajúce hospodárske, sociálne a environmentálne parametre.

9.

Vyzýva Komisiu a ostatné orgány Únie, ktoré sú kompetentné v tejto oblasti, aby zvýšili svoje úsilie v záujme toho, aby sa mohli využiť najnovšie štatistické údaje z rokov 2009 – 2011 týkajúce sa členských štátov a z rokov 2008 – 2010 týkajúce sa regiónov, namiesto štatistických údajov z rokov 2007 – 2008 a 2006 – 2008, v snahe čo najpresnejšie ohraničiť mimoriadne nepriaznivú hospodársku situáciu a v záujme toho, aby ESF mohol uspokojiť zvýšený dopyt, ktorý vzniká v dôsledku tejto situácie. V záujme spravodlivého prístupu žiada, aby metodika prideľovania zdrojov v každom prípade zaručovala, že regióny, na ktoré sa bude naďalej vzťahovať konvergenčný cieľ, mali nárok na väčší objem finančných príspevkov, ako regióny patriace do kategórie regiónov s prechodným financovaním.

10.

Odmieta akékoľvek predstavy o zavedení doložiek o makroekonomickej podmienenosti, predovšetkým pre ESF, vzhľadom na to, že v dôsledku ich zavedenia by sa regionálne samosprávy, a podľa najnovšej analýzy aj príjemcovia pomoci z fondu, ktorými sú podľa článku 2 ods. 3 návrhu nariadenia ľudia „vrátane znevýhodnených skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, migranti, etnické menšiny, marginalizované komunity a osoby, ktoré čelia sociálnemu vylúčeniu“, ako aj podniky, „trestali“ za prípadnú oneskorenú realizáciu reforiem zo strany centrálnych vlád, ku ktorým sa zaviazali v rámci národných reformných programov.

11.

Vyjadruje znepokojenie v súvislosti s problémami, ku ktorým by mohlo dôjsť na základe niektorých bodov návrhu Komisie, akými sú napr. body týkajúce sa tematického zamerania, čím sa zmenšujú možnosti prispôsobenia opatrení ESF osobitným potrebám a charakteristikám každého regiónu, vzhľadom na to, že by sa tým mohla porušiť zásada subsidiarity a proporcionality.

12.

Pripomína, že podľa zmlúv musí Komisia dodržiavať zásadu subsidiarity, na čom má Výbor osobitný záujem vzhľadom na to, že článok 2 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, okrem iného, stanovuje, že konzultácie, ktoré dopĺňajú postup prijatia legislatívneho aktu, musia vždy, „ak je to vhodné, zohľadniť regionálny a miestny rozmer zamýšľaných opatrení.“ Okrem toho, v článku 5 tohto Protokolu sú stanovené osobitné požiadavky, pokiaľ ide o povinnosť dostatočne odôvodniť svoje návrhy. Skúmaný návrh sa obmedzuje len na uvádzanie všeobecných a neurčitých odkazov na potrebu účinných opatrení ESF, čo vôbec nezodpovedá týmto špecifikáciám.

13.

Poukazuje na to, že plánované záväzné ustanovenia týkajúce sa minimálnych percentuálnych podielov, výšky poskytnutej pomoci a obmedzení tematického zamerania a nadnárodnej spolupráce zvýšia riziko, že Komisia vymení svoju úlohu strategického partnera a poradcu za úlohu kontrolóra, ktorého poslanie sa obmedzí na to, že bude overovať a certifikovať, či je plánovanie členských štátov a regiónov v súlade s kritériami, ktoré boli vymedzené na úrovni EÚ a ktoré môžu byť preto veľmi odlišné od ich potrieb.

14.

Zasadzuje sa za to, aby sa vytvorila nová prechodná kategória regiónov, ktorých HDP sa pohybuje v rozpätí 75 % až 90 % priemeru Únie, a takisto za to, aby všetky regióny mali právo využívať opatrenia ESF vrátane regiónov, ktorých rozvoj síce nezaostáva vzhľadom na štatistický priemer, ktoré však majú často problémy týkajúce sa sociálnej súdržnosti, pretože zahŕňajú chudobné a málo rozvinuté lokality.

15.

Zdôrazňuje však, že nový spôsob klasifikácie regiónov nesmie mať za následok mimoriadne rýchly pokles objemu podpory, ktorú regióny dostávali počas súčasného programového obdobia, a žiada, aby sa stanovila ochranná poistka, ktorá zabráni tomu, aby objem finančných prostriedkov, ktoré budú regiónom poskytnuté v období 2014 – 2020, nebol nižší ako dve tretiny z objemu prostriedkov poskytnutých v období 2007 – 2013.

16.

Víta iniciatívu stanoviť percentuálne podiely účasti ESF za prioritu, žiada však, aby sa stanovili nižšie percentuálne podiely, ktoré budú rovnomernejšie rozdelené medzi členské štáty a regióny a poskytnú im potrebnú pružnosť pri plánovaní, ktoré sa musí realizovať podľa možnosti čo najbližšie k tej úrovni, kde existuje potenciál a kde sú problémy.

17.

Zdôrazňuje, že minimálne percentuálne podiely účasti ESF podľa kategórie regiónov sa musia vnímať ako referenčné údaje, vďaka ktorým sa pri rokovaniach o partnerskej zmluve budú môcť stanoviť tieto percentuálne podiely účasti osobitne pre každý región.

18.

Pozitívne hodnotí skutočnosť, že EÚ sa naďalej usiluje o koordináciu a koherentnosť medzi opatreniami rozličných štrukturálnych fondov a osobitne o komplementárnosť medzi opatreniami EFRR a ESF v rámci politiky súdržnosti a stratégie Európa 2020, pretože takýto prístup môže priniesť výraznú synergiu.

19.

Víta úsilie o zapojenie sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií do postupov plánovania a realizácie ESF.

20.

Zároveň však zaujíma kritický postoj, pokiaľ ide o nedôveru Komisie vo vzťahu k miestnym a regionálnym orgánom, ktoré sú a aj naďalej musia zostať hlavnými aktérmi pri plánovaní a zavádzaní operačných programov.

21.

Súhlasí so základnou hlavnou zásadou týkajúcou sa prepojenia opatrení ESF so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

22.

Zároveň však s obavami konštatuje, že ak sa ESF v plnej miere zosúladí s cieľmi stratégie Európa 2020, obmedzí sa tým úloha, ktorú musí ESF plniť v rámci politiky súdržnosti, tak ako sa stanovuje v zmluve, a osobitne jeho úloha podporovať čo najkoherentnejšie a najintegrovanejšie programové usmernenia s osobitným zreteľom na územný rozmer.

23.

Domnieva sa, že kľúčovou úlohou ESF v kontexte zosúladenia s cieľmi stratégie Európa 2020 je zmenšovať zaostávanie v rozvoji znevýhodnených regiónov, na čo odkazuje článok 174 Zmluvy o fungovaní EÚ (v porovnaní s vidieckymi oblasťami, oblasťami, v ktorých prebiehajú priemyselné zmeny, veľmi riedko osídleným najsevernejším oblasťami alebo v porovnaní s ostrovnými, cezhraničnými alebo horskými oblasťami). Výbor opakovane vyjadruje obavy z toho, aby sa ESF, ktorý je najdôležitejšou pákou politiky súdržnosti, nestal len výlučným nástrojom stratégie Európa 2020.

24.

Ľutuje tiež, že sa pri zosúlaďovaní ESF s cieľmi stratégie Európa 2020 riadne nezohľadnila špecifická a jedinečná situácia najvzdialenejších regiónov, ktorú uznáva článok 349 ZFEÚ.

25.

Víta a vyjadruje uspokojenie s komplexným a koherentným prístupom, podľa ktorého sa Komisia rozhodla vymedziť rozsah uplatnenia pomoci ESF, ktorého účelom je priamo podporiť štyri tematické ciele a nepriamo štyri ďalšie ciele z jedenástich cieľov, ktoré sú stanovené v článku 9 všeobecného nariadenia o fondoch spoločného strategického rámca na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Takto vymedzené tematické ciele sú rozdelené na osemnásť investičných priorít.

26.

Zdôrazňuje, že týmto spôsobom bude môcť ESF naďalej plniť svoju základnú úlohu vymedzenú v zmluve, ktorou je „zlepšovať možnosti zamestnania pracovníkov“ a zároveň reagovať na sociálne potreby vyplývajúce z mimoriadne nepriaznivej hospodárskej situácie prostredníctvom „podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe“, ktorá bola z investičnej priority povýšená na osobitný tematický cieľ.

27.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh neodkazuje na podporu modelu flexibility spojenej s istotou (flexiistota) na trhu práce, ktorý je predmetom jedného z integrovaných usmernení (usmernenie č. 7) stratégie Európa 2020.

28.

Víta skutočnosť, že v čase, keď sa krátia verejné investície do týchto odvetví, ESF poskytuje osobitnú podporu zamestnanosti, výskumu a technologickému rozvoju a vyslovuje sa za otvorenie ESF pre investície do vecného kapitálu, ktoré súvisia s cieľmi ESF, napr. do vzdelávacej infraštruktúry.

29.

Žiada, aby sa v nariadení o ESF uviedol odkaz na oblasti s prírodným a demografickým znevýhodnením podobne ako v článku 10 návrhu nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja.

30.

Vzhľadom na masívne demografické zmeny prebiehajúce v mnohých členských štátoch, ktoré si vyžadujú rozsiahle prispôsobenie vzdelávacích infraštruktúr, považuje za nevyhnutné riešiť túto problematiku v rámci investičných priorít. Vychádza z toho, že v kontexte demografických zmien by sa v článku 3 ods. 1 písm. b) bod iii) mohli podporiť aj investície do zabezpečenia udržateľných vzdelávacích štruktúr vrátane dopytu po kvalifikovaných pracovníkoch.

31.

S osobitným uspokojením konštatuje, že viaceré z oblastí činnosti, ktoré predstavujú investičné priority, priamo spojené s právomocami miestnych a regionálnych orgánov, a teda im pomôžu pri plnení ich úloh. Táto situácia si zároveň naliehavo vyžaduje, aby sa týmto samosprávam priznalo rozhodujúce miesto pri vypracúvaní a realizácii súvisiacich operačných programov.

32.

Žiada Komisiu, aby objasnila niektoré investičné priority, ktorých obsah je nejasný, aby kládla väčší dôraz na ostatné priority a aby v prípade potreby stanovila nové priority, ako je napr. podpora územného rozmeru opatrení ESF.

33.

Víta skutočnosť, že členské štáty majú povinnosť zabezpečiť konzistentnosť svojej stratégie a opatrení pri riešení otázok obsiahnutých v národných programoch reforiem, tak ako sú vymedzené v ich národných operačných programoch, pričom cieľom je, aby týmto spôsobom prispeli k realizácii hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelania a znižovania chudoby, vzhľadom na to, že zdravé makroekonomické prostredie je nevyhnutné na to, aby politika súdržnosti mohla dosahovať optimálne výsledky.

34.

Opakovane poukazuje na to, že navrhované znenie („zabezpečujú, aby stratégia a opatrenia stanovené v operačných programoch boli konzistentné a zameriavali sa na riešenie problémov zistených v rámci národných programov reforiem“, pričom v platnom nariadení sa požaduje, aby „k nim prispievali“), potvrdzuje riziko, že ESF prestáva byť hlavnou pákou politiky súdržnosti a môže sa stať len nástrojom, ktorý by slúžil výlučne stratégii Európa 2020 (pozri body 21 až 24).

35.

Víta ustanovenie, v ktorom sa v súvislosti s úsilím na koncentráciu financovania stanovuje, že v každom členskom štáte sa minimálne 20 % z celkových zdrojov ESF musí vyčleniť na realizáciu tematického cieľa „podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe.“

36.

Kladie si otázku, či sa minimálna hranica 20 % stanovená pre tento cieľ, na ktorý je spolu vyčlenených 16,8 miliárd EUR pre celé obdobie, preukáže ako účinná, keďže aj Komisia vo svojom návrhu uznáva, že chudoba a sociálne vylúčenie ohrozuje približne jednu štvrtinu Európanov, to znamená viac ako 113 miliónov osôb.

37.

Na jednej strane víta tematické zameranie, v súvislosti s ktorým sa vyvíja úsilie, vyslovuje sa však proti spôsobu realizácie a postupu, ktorý zvolila Komisia v snahe plniť tento cieľ v súlade s ustanoveniami článku 43 ods. 3 návrhu nariadenia o ESF. Ak Komisia stanoví povinnosť sústrediť dostupné prostriedky v každom operačnom programe na maximálne štyri priority z osemnástich celkovo možných priorít a ak na tento účel stanoví mimoriadne vysoký percentuálny podiel v rozpätí 80 % až 60 % podľa kategórie, v ktorej sa jednotlivé regióny nachádzajú, dostane sa do rozporu so zásadou subsidiarity a proporcionality vzhľadom na to, že sa môže preukázať, že nástroj nie je schopný pokryť potreby a priority príslušného regiónu.

38.

Naopak, v súvislosti s koncentráciou financovania podporuje postup, ktorý na jednej strane stanoví nižšie percentuálne podiely, než navrhuje Komisia pre túto koncentráciu prostriedkov dostupných v každom operačnom programe, a na druhej strane stanoví ako referenčnú hodnotu štyri investičné priority, ktoré budú predstavovať európsku prahovú hodnotu a budú sa môcť do istej miery zvýšiť na šesť priorít pri rokovaniach o operačných programoch, tak aby aj uvedená koncentrácia bola zameraná na to, aby primerane slúžila špecifickým potrebám a prioritám každého regiónu.

39.

V zásade súhlasí s prijatím systému spoločných ukazovateľov týkajúcich sa realizácie a výsledkov programov. Takéto dávno očakávané snahy zamerané na harmonizáciu pravidiel hodnotenia výsledkov opatrení ESF na európskej úrovni vo výraznej miere prispejú k väčšej spoľahlivosti, kvalite a viditeľnosti monitorovacích postupov.

40.

Je však presvedčený, že vzhľadom na to, že ukazovatele výkonnosti programov sú zatiaľ v počiatočnej fáze harmonizácie, ako aj so zreteľom na to, že prvky, ktoré Komisia navrhuje používať spoločne, neboli doteraz testované, pričom vplyv opatrení financovaných ESF je ťažšie merateľný ako vplyv iných typov opatrení, tieto ukazovatele musia mať referenčný a nie záväzný charakter a nemôžu sa najmä spájať s „podmienenosťou založenou na výkone“.

41.

Zdôrazňuje však, že je možné požadovať, aby sa zlepšila spoľahlivosť, kvalita a viditeľnosť monitorovacích postupov tým, že sa stanoví, že orgány na celoštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni budú mať možnosť medzi sebou rokovať a určiť „osobitné vnútorné ukazovatele týkajúce sa výsledkov programov“, ktoré budú musieť v plnej miere alebo čiastočne vychádzať zo spoločných ukazovateľov výkonnosti a opatrení navrhnutých Komisiou, pričom je potrebné, aby sa pri ich prijímaní povolila určitá pružnosť.

42.

So sklamaním konštatuje, že v ustanoveniach článku 6 návrhu nariadenia, ktoré sa týka „zapojenia partnerov“, ako aj v odseku 9 odôvodnení chýba akýkoľvek odkaz na územné samosprávy a uvádzajú sa len sociálni partneri a mimovládne organizácie, čo svedčí o spomínanej nedôvere voči miestnym a regionálnym orgánom.

43.

Domnieva sa, že vzhľadom na to, že ide o partnerstvo, je nespravodlivé, aby sa miestne a regionálne orgány spájali so sociálno-hospodárskymi partnermi, pretože ako zástupcovia jednotlivých samospráv vo všeobecnom záujme vykonávajú, v rozsahu, ktorý im poskytuje inštitucionálny rámec príslušných členských štátov, spoločné úlohy týkajúce sa riadenia a financovania projektov politiky súdržnosti.

44.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušné ustanovenie výslovne neodkazuje na všetkých partnerov uvedených v článku 5 návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach týkajúcich sa štrukturálnych fondov. V skutočnosti článok 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach uznáva príslušné miestne a regionálne orgány spolu so sociálnymi partnermi a mimovládnymi organizáciami za privilegovaných partnerov vnútroštátnych orgánov pri zavádzaní programov uvedených štrukturálnych fondov EÚ, akým je napr. ESF. Tento chýbajúci odkaz treba doplniť.

45.

Víta skutočnosť, že skúmané nariadenie stimuluje zapojenie sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií a zaručuje, že im bude poskytnutá primeraná podpora z prostriedkov ESF na ich aktivity zamerané na rozvoj ich schopností vypracovať a realizovať programy.

46.

Podporuje však, aby sa povzbudzovala aj účasť menších miestnych samospráv, ako sú malé vidiecke obce, a ich riadny prístup k opatreniam podporovaným ESF prostredníctvom vhodných činností na rozvoj ich kapacít, ale aj prostredníctvom podpory pri vytváraní siete miestnych samospráv, v rámci ktorej si tieto orgány budú môcť na úrovni EÚ vymieňať skúsenosti o otázkach spoločného všeobecného záujmu, ako je nezamestnanosť mladých ľudí, starnutie obyvateľov, integrácia Rómov atď.

47.

Víta ustanovenia, ktoré v návrhu nariadenia o ESF podporujú rovnosť medzi mužmi a ženami, ako aj rovnosť príležitostí pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím a ktoré prípadne zahŕňajú aj zásadu týkajúcu sa zákazu diskriminácie, ak sa tým posilňuje úsilie o odstránenie akýchkoľvek diskriminačných prvkov uvedených v článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Mimoriadne pozitívnym a jasným znakom realizovaného pokroku je v tejto súvislosti skutočnosť, že text návrhu sa na rozdiel od platného nariadenia neuspokojuje s tým, že ukladá členským štátom povinnosť dbať na to, aby vo svojich operačných programoch uviedli, ako podporujú rovnosť medzi mužmi a ženami a rovnosť príležitostí, ale ich zaväzuje k tomu, aby otázku rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí zapracovali do legislatívnych aktov.

48.

Pozitívne hodnotí pomoc „sociálnej inovácii“, na ktorej propagáciu už vypracoval dôležité iniciatívy (napríklad Fórum o sociálnych inováciách v máji 2011), avšak považuje za vhodné, aby sa dôraznejšie uviedli miestne a regionálne samosprávy, keďže budú mať možnosť zúčastniť sa spolu s členskými štátmi na určovaní oblastí pre sociálnu inováciu.

49.

Súhlasí s tým, aby sa pokračovalo v nadnárodnej spolupráci a aby sa posilnila s cieľom propagovať vzájomné vzdelávanie, a tým zvyšovať účinnosť politík podporovaných v rámci ESF.

50.

Vyjadruje prekvapenie nad tým, že návrh Komisie nestanovuje na rozdiel od platného nariadenia medziregionálnu spoluprácu, ktorá by dopĺňala nadnárodnú spoluprácu, najmä vzhľadom na to, že od ukončenia iniciatívy Spoločenstva Equal (2000 – 2006) sa táto spolupráca medzi niektorými členskými štátmi veľmi oslabila, až takmer zanikla.

51.

Zamieta obmedzujúce ustanovenie, podľa ktorého môžu členské štáty vyberať oblasti nadnárodnej spolupráce podľa zoznamu navrhnutého Komisiou a schváleného výborom ESF, pretože ho považuje za nadbytočné, a preto žiada, aby sa vypustilo.

52.

Obzvlášť víta podporu, ktorú má poskytovať miestnym stratégiám rozvoja pod vedením komunít, územným dohodám, miestnym iniciatívam zameraným na zamestnanosť, vzdelanie a sociálne začlenenie a integrovaným územným investíciám, ktoré sú dôležitými nástrojmi na zohľadnenie územných znakov a žiada, aby sa tieto nástroje rozšírili na ďalšie štrukturálne fondy a oblasti pôsobnosti.

53.

Teší ho, že sa uvádza „mobilizácia regionálnych a miestnych zúčastnených strán“ ako nevyhnutná potreba na realizáciu stratégie Európa 2020, ako aj možnosť využiť územné dohody na dosiahnutie tohto cieľa.

54.

Pripomína pri tejto príležitosti svoje predchádzajúce stanoviská v prospech zvýšeného používania územných dohôd na realizáciu stratégie Európa 2020 alebo aj v rámci politiky súdržnosti, keďže ponúkajú možnosť „sformálniť partnerstvá na úrovni nižšej, než sú dohody o partnerstve“.

55.

S nadšením súhlasí s odkazom na nevyhnutnú komplementárnosť, ktorá musí existovať medzi opatreniami EFRR a ESF, pri ktorých ESF podporuje stratégie trvalo udržateľného rozvoja miest. Pre mnoho miestnych samospráv bolo často ťažké až nemožné financovať integrované akcie mestského rozvoja kombináciou zdrojov z týchto dvoch fondov, pretože tieto fondy uplatňovali veľmi rozdielne administratívne predpisy, ktoré viedli k zásahom odlišných riadiacich orgánov a opierali sa o nejednotné rozvrhy platieb.

56.

Žiada však, aby sa toto opatrenie rovnomerne rozšírilo na stratégie integrovaného rozvoja vidieckych regiónov. Bolo by skutočne veľmi užitočné môcť kombinovať finančné prostriedky ESF a EFRR pri riešení problémov extrémnej chudoby vo vidieckych oblastiach, napríklad pokiaľ ide o rómske tábory v strednej a východnej Európe.

57.

Pozitívne hodnotí zjednodušujúce opatrenia, ktoré navrhuje Komisia, konkrétne obmedzenie počtu pravidiel oprávnenosti, čím sa menším príjemcom a menším operáciám zabezpečí prístup k finančným prostriedkom ESF, umožní sa oprávnenosť vecných príspevkov na tieto intervencie, rozšíri sa využitie globálnych grantov, zjednodušia sa možnosti nákladov a jednorazové čiastky a zároveň sa zavedie ich povinné využívanie v prípade menších iniciatív, do 50 000 EUR. Tieto opatrenia spolu s opatreniami navrhnutými v rámci revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách skutočne zjednodušia administratívnu záťaž pre príjemcov a riadiace orgány a sú osobitné vítané v prípade viacerých mikrointervencií v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, pričom ide skôr o nehmotné investície než hmotné. V súčasnosti môže byť administratívna záťaž spôsobená týmito intervenciami taká neprimeraná, že pôsobí proti výhodám, ktoré by z nich územné samosprávy mohli mať a odrádza ich od predkladania žiadostí pre projekty v rámci ESF.

58.

Je však presvedčený, že ešte existujú rezervy, pokiaľ ide o zjednodušovanie, ak sa prijmú ešte ďalšie opatrenia, akými sú napr. opatrenia týkajúce sa budúcnosti ESF, o ktorých sa diskutuje v rámci ad hoc skupiny výboru ESF. Okrem iných príkladov možno uviesť návrh upraviť pravidlá spolufinancovania niektorých prioritných osí, najmä menších projektov, alebo zaviesť účinnejší nástroj na vyplácanie prostriedkov a systematickejšie používanie predbežného financovania.

59.

Súhlasí s inovatívnymi finančnými opatreniami, ktoré sa navrhujú na podporu projektov z ESF, ako sú schémy spoločného rizika, nástroje vlastného imania a dlhové nástroje, ako aj garančné fondy, holdingové fondy a úverové fondy a osobitná zmienka o „politických zárukách“, ktorých cieľom je zlepšiť prístup ku kapitálovým trhom pre verejné a súkromné subjekty na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni.

60.

Žiada Komisiu, aby k tejto škále opatrení pridala prostriedky na revolvingové úverové fondy na udeľovanie mikroúverov, „sociálne dlhopisy“, ktoré sú dosiaľ neznámym nástrojom, o ktorom sa diskutovalo na fóre, ktoré bolo venované sociálnej inovácii, alebo aj obligácie občanov, návrh, ktorý bol vyjadrený pri vypracúvaní návrhov stanovísk o revízii rozpočtu EÚ a o novom viacročnom finančnom rámci po roku 2013.

1.

Pokiaľ ide o názov článku, pozri pripomienky k článku 1.

2.

Aby sa zvýraznil samotný územný rozmer politiky súdržnosti a nastolil správny vzťah medzi problémami a regionálnymi rozdielmi vzhľadom na stratégiu Európa 2020, do textu by bolo vhodné vložiť „aj“, ktoré by zmiernilo vplyv týchto usmernení a odporúčaní na PO a ESF.

3.

Je zvláštne uvádzať medzi skupinami príjemcov pomoci z ESF „etnické menšiny“. Táto poznámka a rozlišovanie, ktoré naznačuje, by mohli viesť k vážnym problémom podľa medzinárodného práva a vnútorného práva vo viacerých členských štátoch.

1.

Pozri bod 48 politických odporúčaní.

2.

Ide o krížový odkaz na článok 8 návrhu nariadenia o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie, ktorému VR venuje osobitné stanovisko (CdR 335/2011, spravodajca: pán Enrico Rossi (IT/SES)), ktoré bolo prijaté 3. mája 2012.

1.

Pozri body 49 až 51 politických odporúčaní.

2.

Pôvodné znenie nezabezpečovalo súlad nadnárodnej spolupráce v rámci ESF s nadnárodnou spoluprácou v rámci EÚS.

3.

Existujú tri oddelené rozmery územnej spolupráce: cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca.

1.

Pozri bod 57 politických odporúčaní.

2.

Cieľom nového znenia je zabezpečiť pri prideľovaní prostriedkov z ESF potrebnú pružnosť.