20.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 372/36

1.

Vysokoškolské vzdelávacie systémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe znalostí, ktoré sú základom ľudského a spoločenského rozvoja, a pri podporovaní aktívneho občianstva.

2.

V stratégii na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020, prijatej v júni 2010 (1), sa stanovuje konkrétny cieľ zvýšiť úroveň vzdelávania, a predovšetkým zvýšiť podiel mladých ľudí, ktorí ukončili terciárne alebo rovnocenné vzdelanie podobnej úrovne, aspoň na 40 % do roku 2020.

3.

V Bolonskej deklarácii z 19. júna 1999 sa zaviedol medzivládny proces zameraný na vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, ktorý Európska únia aktívne podporuje, a ministri zodpovední za vysokoškolské vzdelávanie v zúčastnených krajinách, ktorí sa zišli 28. a 29. apríla 2009 v Leuvene a Louvain-la-Neuve, vyzvali inštitúcie vysokoškolského vzdelávania (2), aby svoju činnosť v období do roku 2020 naďalej modernizovali.

4.

V smernici Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 sa určili podmienky a pravidlá prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na obdobie presahujúce tri mesiace na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (3).

5.

V smernici Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 sa ustanovili podmienky prijímania výskumných pracovníkov z tretích krajín do členských štátov na viac než tri mesiace na účely vykonávania výskumného projektu podľa dohôd o hosťovaní s výskumnými organizáciami (4).

6.

V uznesení Rady z 23. novembra 2007 o modernizácii univerzít pre konkurencieschopnosť Európy v globálnej znalostnej ekonomike (5) sa členské štáty vyzvali, aby podporovali internacionalizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania tým, že budú presadzovať zabezpečovanie kvality prostredníctvom nezávislého a partnerského hodnotenia univerzít, zlepšovať mobilitu, podporovať používanie spoločných a dvojitých akademických titulov a uľahčovať uznávanie kvalifikácií a dĺžok štúdia.

7.

V záveroch Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (6) sa uviedlo, že v záujme podpory úsilia členských štátov o modernizáciu vysokoškolského vzdelávania a tvorbu európskej oblasti vyššieho vzdelávania je potrebné zamerať sa aj na úzku synergiu s bolonským procesom, najmä pokiaľ ide o nástroje na zabezpečenie kvality, uznávania, mobility a transparentnosti.

8.

V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku (7) sa stanovila potreba ďalej reformovať správu a finančné štruktúry univerzít s cieľom zvýšiť ich nezávislosť a zodpovednosť, aby sa uľahčil diverzifikovanejší tok príjmov a efektívnejšia spolupráca s podnikateľskou sférou a aby boli univerzity schopné zúčastňovať sa na vedomostnom trojuholníku v celosvetovom meradle.

9.

V záveroch Rady z 11. mája 2010 o internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania (8) bola Komisia vyzvaná, aby vyvinula medzinárodnú stratégiu EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie zameranú na zvýšenie súdržnosti a komplementárnosti iniciatív medzinárodnej spolupráce, ktoré existujú na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni a ktoré budú v rámci vonkajších činností EÚ naďalej podporovať príťažlivosť európskeho vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie.

10.

V záveroch Rady zo 7. júna 2010 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta: ďalšie napredovanie (9) sa zdôraznila potreba podporovať inkluzívny rast a pomáhať ľuďom v každom veku predvídať a zvládať zmeny tak, že sa im poskytnú správne zručnosti a kompetencie.

11.

V záveroch Rady z 19. novembra 2010 o iniciatíve Mládež v pohybe  (10) sa vyzvalo na zvýšenie kvality a príťažlivosti vzdelávania na všetkých úrovniach, najmä vysokoškolského vzdelávania.

12.

V záveroch Rady z 26. novembra 2010 o inovácii v Únii pre Európu (11) sa zdôraznilo, že je dôležité, aby sa investovanie do vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu považovalo za prioritu a aby sa v plnej miere využil intelektuálny kapitál Európy s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť a rast.

13.

V záveroch Európskej rady zo 4. februára 2011 sa vyzýva na uplatňovanie strategického a integrovaného prístupu na posilnenie inovácie a plné využitie intelektuálneho kapitálu Európy v prospech občanov, podnikov, najmä MSP, a výskumných pracovníkov (12).

14.

V záveroch Rady zo 14. februára 2011 o úlohe vzdelávania a odbornej prípravy vo vykonávaní stratégie Európa 2020  (13) sa zdôraznilo, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by sa mali usilovať o zlepšenie kvality a relevantnosti kurzov, ktoré ponúkajú, aby tak podnietili širšie spektrum občanov na zapojenie sa do vysokoškolského vzdelávania, a mala by sa podporovať posilnená spolupráca medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, výskumnými ústavmi a podnikmi s cieľom posilniť vedomostný trojuholník, ktorý predstavuje základ inovačnejšieho a tvorivejšieho hospodárstva.

15.

V záveroch Rady z 19. mája 2011 o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (14) sa členské štáty vyzvali, aby stanovili ciele, ktoré by sa mohli venovať zabezpečeniu rovnakého prístupu v praxi ku kvalitnému vzdelávaniu vrátane vysokoškolského vzdelávania, alebo pokračovali v ich plnení.

16.

V záveroch Rady z 31. mája 2011 o rozvoji európskeho výskumného priestoru (EVP) prostredníctvom skupín zaoberajúcich sa EVP (15) sa konštatovalo, že značný pokrok, ktorý sa dosiahol pri realizácii EVP, by mal viesť k ďalšiemu uplatňovaniu komplexného a strategického prístupu s cieľom využiť v plnej miere intelektuálny kapitál Európy.

17.

V odporúčaní Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí (16) sa konštatovalo, že vzdelávacia mobilita môže prispieť k tomu, aby boli systémy a inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy otvorenejšie, európskejšie a medzinárodnejšie, dostupnejšie a efektívnejšie. Takisto môže posilniť konkurencieschopnosť Európy tým, že prispeje k budovaniu spoločnosti s vysokou úrovňou vedomostí.

18.

Cieľom záverov Rady z 28. novembra 2011 o referenčnom kritériu pre vzdelávaciu mobilitu je zvýšiť účasť vysokoškolských študentov na vzdelávacej mobilite a stanoviť kvantitatívne a kvalitatívne prahy na meranie dĺžky vysokoškolských študijných alebo odborných vzdelávacích pobytov v zahraničí.

19.

Európska únia má dlhú tradíciu spolupráce s tretími krajinami, založenú na súbore politík a nástrojov, v rámci ktorých má vysokoškolské vzdelávanie čoraz významnejšiu úlohu. Spolupráca v oblasti vysokoškolského vzdelávania má významné miesto aj v rámcoch multilaterálnej spolupráce, ako je napr. Východné partnerstvo, Únia pre Stredozemie alebo Severná dimenzia, ako aj v spolupráci so západných Balkánom.

1.

prvú ministerskú konferenciu o EVP na tému Intelektuálny kapitál – tvorivý vplyv, ktorá sa konala 20. júla 2011 v Sopote a na ktorej sa zdôraznila úloha univerzít v globalizovanom svete ako nepostrádateľných zdrojov vedomostí a inovačného myslenia, najmä pokiaľ ide o strategické oblasti výskumu zamerané na súčasné výzvy;

2.

konferenciu predsedníctva na tému Modernizácia vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa konala 24. – 25. októbra 2011 v Sopote a na ktorej sa prízvukovala potreba modernizovať systémy vysokoškolského vzdelávania najmä s ohľadom na aktuálne výzvy, akou je globálna hospodárska súťaž a demografické trendy;

1.

v súčasnej hospodárskej situácii vysokoškolské vzdelávanie (vrátane terciárneho odborného vzdelávania a odbornej prípravy) prostredníctvom svojho prepojenia na výskum a inováciu zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní vysoko zručného ľudského kapitálu a pri podpore dôležitého výskumu, ktorý Európa usilujúca sa o zabezpečenie pracovných miest, hospodárskeho rastu a prosperity potrebuje;

2.

kvalifikácie absolventov nie vždy zodpovedajú potrebám trhu práce a spoločnosti. Zamestnávatelia vo verejnom aj súkromnom sektore stále vo väčšej miere poukazujú na nesúlad a problémy pri hľadaní vhodných pracovníkov vzhľadom na vyvíjajúce sa potreby znalostnej ekonomiky;

3.

Európa potrebuje oveľa väčší počet kvalifikovaných výskumných pracovníkov a výskumných pracovníkov so skúsenosťami mimo akademickej pôdy, a to aj zo súkromného sektora, aby svoje hospodárstvo vo väčšej miere založila na výskume, a tým poskytovala významný stimul inovácii a konkurencieschopnosti;

4.

rozšírenie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní si vyžaduje venovať viac pozornosti výzvam súvisiacim s kvalitou a rozmanitosťou;

5.

sila európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania spočíva v ich rozmanitosti, v poskytovaní vysokokvalitného udržateľného relevantného vzdelávania a výskumu a v prepojení inštitucionálnej autonómie, zodpovednosti všetkých zainteresovaných strán a schopnosti prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam. Popri ich tradičnom dvojakom poslaní, ktorým je výučba a výskum, je čoraz viac dôležitá tretia úloha, a to prepojenie inštitúcií a podnikateľského sektora aj na regionálnej úrovni a začlenenie sociálnej zodpovednosti;

6.

potenciál európskych inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z hľadiska plnenia ich úlohy v spoločnosti a prínosu k prosperite Európy sa však stále nedostatočne využíva: Európa zaostáva v celosvetovej súťaži o znalosti a talenty, zatiaľ čo krajiny s rozvíjajúcim sa hospodárstvom rýchlo zvyšujú svoje investície do vysokoškolského vzdelávania;

7.

inštitúcie vysokoškolského vzdelávania sa zároveň príliš často snažia držať krok v príliš veľkom počte oblastí a len málo z nich dosiahne úroveň excelentnosti v konkrétnych oblastiach, v ktorých je svetová konkurencia silná;

8.

preto inštitúcie vysokoškolského vzdelávania musia pokračovať v realizácii vnútorných reforiem založených na stanovení poslania každej inštitúcie podľa typu intelektuálneho kapitálu, ktorým disponuje, a na možnosti vyčleniť svoju pozíciu vo vzťahu k ďalším vnútroštátnym inštitúciám;

9.

inštitucionálna autonómia je nevyhnutná, aby sa podporovala rozmanitosť inštitúcií v rámci vnútroštátnych systémov vysokoškolského vzdelávania: je potrebné diverzifikovať úlohy a poslanie inštitúcií s cieľom podporiť excelentnosť v rámci inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

1.

za realizáciu a podporu reforiem vo vysokoškolskom vzdelávaní sú zodpovedné najmä členské štáty a samotné vzdelávacie inštitúcie. Bolonský proces a následný rozvoj európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, program EÚ zameraný na modernizáciu vysokoškolských systémov a vytvorenie európskeho výskumného priestoru však svedčia o tom, že výzvy a politické reakcie musia prekračovať národné hranice a že európska spolupráca musí predstavovať hodnotný príspevok z hľadiska finančnej podpory, podloženej politickej analýzy a výmeny najlepších postupov;

2.

kvalita a relevantnosť vysokoškolského vzdelávania predstavuje kľúčovú podmienku toho, aby sa v plnom rozsahu mohol využiť intelektuálny kapitál Európy;

3.

kvalita vzdelávania a výskumu je hlavnou hybnou silou úspešnej modernizácie systémov vysokoškolského vzdelávania v Európe;

4.

hlavným predpokladom toho, aby vysokoškolské vzdelávanie prispievalo k pracovným miestam a rastu, aby sa zreformovali štruktúry správy a financovania a aby sa zvyšovala jeho medzinárodná príťažlivosť, je posilnenie vedomostného trojuholníka, ktorý tvorí vzdelávanie, výskum a inovácia;

5.

rozvojom európskeho výskumného priestoru sa zvyšuje komplementárnosť vnútroštátnych systémov, čo posilňuje efektívnosť investícií do výskumu a zintenzívňuje výmenu a spoluprácu medzi inštitúciami spolupracujúcimi v rámci vedomostného trojuholníka;

6.

medzinárodná mobilita študentov, výskumných pracovníkov a personálu, ktorá sa od zavedenia európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania zvýšila, má pozitívny vplyv na kvalitu a ovplyvňuje všetky kľúčové oblasti reformy. Môže však byť aj výzvou pre niektoré vzdelávacie systémy, do ktorých prúdi veľký počet študentov, alebo pre krajiny, ktorým hrozí odlev mozgov, keďže mnohí talentovaní ľudia sa rozhodnú študovať v zahraničí a napokon tam aj zostať;

7.

základnými podmienkami toho, aby sa európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a európsky výskumný priestor stali príťažlivými destináciami v celosvetovej súťaži o znalosti a talenty, je pritiahnutie najlepších študentov, akademických a výskumných pracovníkov z krajín mimo EÚ a vývoj nových foriem cezhraničnej spolupráce;

8.

z hľadiska zvýšenia kvality a relevantnosti vysokoškolského vzdelávania má rozhodujúci význam zapojenie zamestnávateľov a iných zainteresovaných strán do tvorby a realizácie programov;

9.

investície z verejných zdrojov podporované dodatočnými zdrojmi financovania by mali naďalej zostať základom udržateľného vysokoškolského vzdelávania, a to predovšetkým vzhľadom na súčasnú finančnú krízu v Európe.

1.

zintenzívniť úsilie o zvýšenie počtu absolventov vysokoškolského vzdelávania v záujme dosiahnutia hlavného cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania, a to 40 % ľudí vo veku 30 – 34 rokov, ktorí ukončili terciárne alebo rovnocenné vzdelávanie vzhľadom na odhad, že do roku 2020 si 35 % všetkých pracovných miest v EÚ bude vyžadovať vysokú kvalifikáciu (18);

2.

vypracovať jasné plány napredovania z odborného vzdelávania a iného vzdelávania do vysokoškolského vzdelávania, ako aj mechanizmy uznávania predchádzajúcich poznatkov a skúseností získaných mimo formálneho systému vzdelávania a odbornej prípravy, a to predovšetkým vyriešením výzev súvisiacich so zavádzaním a uplatňovaním národných kvalifikačných rámcov prepojených s európskym kvalifikačným rámcom;

3.

presadzovať systematický vývoj účinných stratégií na zabezpečenie prístupu pre znevýhodnené a menej zastúpené skupiny, a to najmä zosilnením vplyvu a poskytovaním transparentnejších informácií o vzdelávacích možnostiach a výsledkoch, ako aj lepšieho usmernenia s cieľom zabezpečiť správnu voľbu študijného zamerania;

4.

zintenzívniť úsilie o minimalizáciu predčasného ukončovania vysokoškolského vzdelávania zlepšením kvality, relevantnosti a príťažlivosti štúdia najmä prostredníctvom vzdelávania zameraného na študentov a poskytovania relevantnej podpory, usmernenia a poradenstva po začatí štúdia;

5.

zabezpečiť, aby cielenú finančnú podporu dostali potenciálni študenti zo sociálnych skupín s nižšími príjmami;

6.

v procese vypracúvania, realizácie a hodnotenia nabádať na využívanie prognóz zručností a rastu, ako aj údajov o zamestnávaní absolventov (vrátane sledovania výsledkov absolventov na trhu práce), a pri vypracúvaní študijných programov vrátane interdisciplinárnych študijných dráh zároveň podporovať väčšiu pružnosť s cieľom podporiť zamestnateľnosť absolventov;

7.

nabádať na prijímanie vyučovacích a učebných prístupov zameraných na študentov, pričom sa uznajú potreby rôznych typov študentov, a presadzovať väčšiu rôznorodosť druhov štúdia, čo zahŕňa aj účinné využitie IKT;

8.

nabádať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, aby investovali do nepretržitého profesijného rozvoja svojich zamestnancov, a odmeňovať excelentnosť vo výučbe;

9.

v záujme využitia nevyužitého talentu bojovať proti tvorbe stereotypov a odstraňovať prekážky, ktorým najmä v určitých disciplínach a na vedúcich pozíciách stále čelia ženy pri dosahovaní najvyššej úrovne postgraduálneho vzdelania a výskumu;

10.

v relevantných a vhodných prípadoch spájať vnútroštátne financovanie doktorandských programov so zásadami inovačnej doktorandskej odbornej prípravy (19) a podporovať rozvoj kariérnych možností vedeckých pracovníkov;

11.

stimulovať rozvoj podnikateľských, tvorivých a inovačných zručností vo všetkých odboroch a na všetkých úrovniach, ako aj inovácie vo vysokoškolskom vzdelávaní prostredníctvom interaktívnejšieho vzdelávacieho prostredia a posilnenej infraštruktúry na prenos znalostí;

12.

v relevantných prípadoch nabádať, aby medzidisciplinárny výskum zohrával v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania významnejšiu úlohu, ako aj posilňovať vzájomné väzby medzi vysokoškolským vzdelávaním a výskumom v záujme účinnejšieho fungovania vedomostného trojuholníka;

13.

okrem poslania vysokého školstva, ktorým je vzdelávanie a výskum, nabádať aj na ďalší rozvoj tretieho prúdu činností, ako je napr. výmena znalostí a inovácia, zapojenie komunity, celoživotné vzdelávanie a relevantnosť pre regionálny a miestny rozvoj;

14.

nabádať na partnerstvo a spoluprácu s podnikateľským sektorom napríklad prostredníctvom systémov odmeňovania, stáží a pracovných umiestnení, stimulov pre spoluprácu medzi jednotlivými odbormi a organizáciami a odstraňovaním regulačných a administratívnych prekážok pre partnerstvá medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a inými verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami. Účinný prenos znalostí na trh a v tomto kontexte aj prepojenie medzi základným a aplikovaným výskumom možno dosiahnuť vykonávaním verejných politík, ktoré podporia partnerstvo medzi širokým spektrom subjektov;

15.

posilniť prepojenie medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, zamestnávateľmi a inštitúciami na trhu práce s cieľom viac zohľadniť potreby trhu práce v študijných programoch, výraznejšie zosúladiť zručnosti s pracovnými miestami a vypracovať aktívne politiky trhu práce zamerané na podporu zamestnávania absolventov;

16.

posilniť kvalitu pomocou mobility a cezhraničnej spolupráce, a to aj prostredníctvom:

17.

podporovať pružnejšie systémy správy a financovania inštitúcií vysokoškolského vzdelávania vrátane mechanizmov týkajúcich sa výkonu a súťaže a zároveň podporovať profesionalizáciu vnútorného riadenia;

18.

uľahčovať prístup k alternatívnym zdrojom financovania, vo vhodných prípadoch aj využívaním verejných financií na získavanie súkromných a iných verejných investícií.

1.

podporovať členské štáty v ich úsilí o reformu ich systémov vysokoškolského vzdelávania, pričom v plnej miere využijú programy EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a zabezpečia lepšiu vedomostnú základňu, podrobné analýzy a zvýšenú transparentnosť, a to tým, že okrem iného:

2.

uľahčiť zvyšovanie študijnej mobility posilňovaním ECTS a mechanizmov zabezpečovania kvality s cieľom zlepšiť uznávanie;

3.

bez toho, aby boli ovplyvnené nadchádzajúce rokovania o budúcom programe EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, navrhnúť systém mobility pre magisterské štúdium v rámci programu Erasmus s cieľom podporiť mobilitu, excelentnosť a dostupné možnosti financovania pre študentov, ktorí sa rozhodli získať magisterský titul v inom členskom štáte, bez ohľadu na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú;

4.

podporiť analýzu tokov mobility a rozvoj franchisingu vo vzdelávaní;

5.

presadzovať spoločne s členskými štátmi ucelený rozvoj európskeho výskumného priestoru a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a usilovať sa o posilnenie synergií medzi EÚ a bolonským procesom okrem iného využitím programu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy po roku 2013 s cieľom prispieť k dosiahnutiu bolonského cieľa a cieľa EÚ, ktorým je mobilita na úrovni 20 %;

6.

naďalej rozvíjať Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) prijatím návrhu nového strategického inovačného programu, ktorý načrtne budúcnosť EIT, jeho priority a návrhy na vytvorenie nových znalostných a inovačných spoločenstiev, najmä v záujme zvýšenia inovačného potenciálu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v spolupráci s podnikateľskou sférou;

7.

podporiť vykonávanie otvorených a transparentných výberových konaní a posilniť cezhraničnú a medzisektorovú mobilitu výskumných pracovníkov podporou európskeho rámca pre kariéru vo výskume a európskej iniciatívy EURAXESS – výskumní pracovníci v pohybe  (20);

8.

v rámci akcií Marie Curie posilniť programy mobility zamerané na doktorandov, čo zahŕňa aj podporu reintegrácie, a podporovať európsky systém titulov PhD. v priemyselných odboroch s cieľom podporiť aplikovaný výskum;

9.

navrhnúť rámec kvality pre stáže s cieľom pomôcť študentom a absolventom nadobudnúť praktické znalosti potrebné v pracovnom prostredí a získať viac kvalitnejších umiestnení;

10.

propagovať EÚ ako destináciu pre štúdium a výskum špičkových talentov z celého sveta s ohľadom na rozmanitosť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a budovať vzťahy v oblasti vysokoškolského vzdelávania s partnermi mimo Únie s cieľom posilňovať vnútroštátne systémy vysokoškolského vzdelávania, politický dialóg, mobilitu a uznávanie v akademickej oblasti, a to aj prostredníctvom stratégie rozširovania, európskej susedskej politiky, Východného partnerstva, euro-stredozemského partnerstva, spolupráce so západným Balkánom, globálneho prístupu k migrácii a bolonského politického fóra;

11.

vyvinúť medzinárodnú stratégiu EÚ pre vysokoškolské vzdelávanie v záujme lepšieho plnenia uvedených cieľov, zvýšenia medzinárodného vplyvu a zviditeľnenia a nadviazania kontaktov s partnermi s cieľom posilniť vzťahy a prispieť k budovaniu kapacít v sektore vysokoškolského vzdelávania;

12.

posilniť dlhodobý vplyv financovania EÚ na modernizáciu vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom zvýšenej komplementárnosti medzi rozličnými nástrojmi financovania, konkrétne budúcim programom EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, rámcovým programom pre výskum a inováciu Horizont 2020 a nástrojmi európskej politiky súdržnosti.