—

zabezpečiť každoročnú diskusiu medzi Európskym parlamentom, Komisiou, Radou a predstaviteľmi národných parlamentov o stabilizačných a konvergenčných programoch a národných programoch reforiem a o posudzovaní vnútroštátneho hospodárskeho vývoja ako súčasti európskeho semestra,

—

vymedziť rozsah mnohostranného dohľadu vychádzajúc z nástrojov ZFEÚ a hodnotení Komisie (článok 121 – predovšetkým odseky 5 a 6 – a článok 148), s cieľom zahrnúť rast a jeho ekonomické vplyvy na zamestnanosť do rovnakého právneho rámca, do akého patria existujúce nástroje, aby sa zabránilo nadmerným makroekonomickým nerovnováham a neudržateľným fiškálnym a iným politikám, a zamerať sa na otázku finančnej stability (t. j. zabrániť vzniku finančných bublín, ktoré sú dôsledkom nadmerného prílevu úverov), dlhodobé investície a obavy týkajúce sa udržateľného rastu, s cieľom splniť ciele stratégie Európa 2020 a ďalšie príslušné ciele; pravidelné systematické hodnotenia rizika Európskeho výboru pre systémové riziká by mali byť neoddeliteľnou súčasťou každoročného postupu dohľadu;

—

vytvoriť posilnený analytický rámec dohľadu (vrátane súboru ukazovateľov s osobitnými hodnotami slúžiacimi ako včasné varovanie) s príslušnými metodickými nástrojmi a transparentnosťou pre účinný mnohostranný dohľad vychádzajúci z harmonizovaných hospodárskych ukazovateľov (reálnych a nominálnych), ktoré môžu ovplyvniť pozície hospodárskej súťaže a/alebo nadmerné nerovnováhy; týmito kľúčovými ukazovateľmi môžu byť: skutočné reálne výmenné kurzy, bežný účet, produktivita (vrátane produktivity zdrojov a celkovej produktivity výrobných faktorov), náklady na jednotku pracovnej sily, rast úverov a vývoj ceny aktív (vrátane finančných aktív a trhov s nehnuteľnosťami), rast a miera investícií, miera nezamestnanosti, pozície čistých zahraničných aktív, vývoj daňového základu, chudoba a sociálna súdržnosť a ukazovatele environmentálnych externalít; pre ukazovatele zahrnuté v tomto súbore by mali byť vymedzené výstražné hraničné hodnoty a v súvislosti s každou zmenou týchto ukazovateľov by mala Komisia vykonať kvalitatívne hodnotenie;

—

zaviesť hĺbkový dohľad špecifický pre každú krajinu, ak sa na základe súboru a uvedeného súvisiaceho kvalitatívneho hodnotenia ukáže, že takýto dohľad je potrebný; v súvislosti s uvedeným hĺbkovým dohľadom sú členské štáty zodpovedné za rozhodovanie o vnútroštátnych politikách, ktorých cieľom je zamerať sa na riešenie makroekonomických nerovnováh (t. j. brániť ich vzniku a naprávať ich účinky), pričom je zároveň potrebné vziať do úvahy konkrétne odporúčania Komisie a rozmer Únie týchto vnútroštátnych politík, predovšetkým pre štáty v eurozóne; úprava sa musí zamerať rovnako na štáty s nadmerným schodkom, ako aj tie s nadmerným prebytkom, pričom sa musí zohľadniť špecifická situácia každej krajiny, napríklad demografická situácia, miera súkromného dlhu, mzdové trendy v porovnaní s produktivitou práce, zamestnanosť – najmä mladej generácie – a rovnováhy v salde bežných účtov;

—

poveriť Komisiu vypracovaním analytických nástrojov a rozvíjaním odbornosti s cieľom preskúmať hĺbkové dôvody pretrvávajúcich rozchádzajúcich sa tendencií v eurozóne, ako i vplyv spoločných politík na diferencované hospodárske systémy v rámci eurozóny;

—

stanoviť spoločné pravidlá pre účinnejšie využívanie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky, spolu s usmerneniami v oblasti zamestnanosti ako kľúčového nástroja hospodárskeho riadenia, dohľad a špecifické odporúčania pre každý členský štát s ohľadom na stratégiu EÚ 2020, zameriavajúc sa na konvergencie a divergencie medzi členskými štátmi a ich vnútroštátne konkurenčné výhody vrátane demografickej situácie, s cieľom posilniť odolnosť hospodárstva voči vonkajším otrasom a prípadným dôsledkom rozhodnutí členských štátov pre iné členské štáty, predovšetkým v eurozóne;

—

zriadiť na vnútroštátnej úrovni mechanizmus hodnotenia vykonávania priorít stratégie Európa 2020 a plnenia príslušných vnútroštátnych cieľov obsiahnutých v národných programoch reforiem, aby sa podporilo každoročné hodnotenie zo strany inštitúcií EÚ;

—

stanoviť postupy, ktoré by umožnili Komisii vydať včasné varovanie a poskytnúť politické poradenstvo v skorom štádiu priamo členským štátom; v prípade pretrvávajúcej a vážnej makroekonomickej nerovnováhy by malo byť možné uviesť členský štát prostredníctvom transparentného a objektívneho postupu do „pozície nadmernej nerovnováhy“, čím by sa spustil mechanizmus prísnejšieho dohľadu;

—

ustanoviť tzv. európsky semester na porovnávanie a hodnotenie návrhov rozpočtov členských štátov (hlavných prvkov a východísk) na základe diskusie národných parlamentov, s cieľom lepšie hodnotiť implementáciu a vykonávanie stabilizačných a konvergenčných programov a národných programov reforiem; mali by sa rešpektovať vnútroštátne rozpočtové pravidlá a postupy; členské štáty predložia svoje stabilizačné a konvergenčné programy a národné programy reforiem v apríli Komisii v nadväznosti na náležité zapojenie národných parlamentov a pri zohľadnení pravidiel a záverov na úrovni EÚ; Európsky parlament môže ustanoviť systematický spôsob podpory verejnej diskusie a zvyšovania povedomia, viditeľnosti a zodpovednosti týchto postupov a toho, ako inštitúcie EÚ tieto dohodnuté pravidlá vykonávajú;

—

vytvoriť tzv. európsky semester na riešenie prípadných vedľajších účinkov (tzv. spill-over effect) vnútroštátnych fiškálnych politík, ako aj systém včasného odhalenia nadmerných schodkov rozpočtu, a garantovať súlad medzi opatreniami podľa integrovaných usmernení na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ako aj plnenie kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov, napríklad v oblasti rastu a zamestnanosti, ktoré by umožnili reálne a včasné zapojenie všetkých príslušných strán vrátane národných parlamentov a Európskeho parlamentu, ako aj konzultácie so sociálnymi partnermi;

—

zabezpečiť, aby sa o každoročných politických odporúčaniach viedla rozprava v Európskom parlamente pred rokovaniami v Európskej rade;

—

zabezpečiť, aby hlavné predpoklady a ukazovatele využívané v základných prognózach na prípravu vnútroštátnych stabilizačných a konvergenčných programov a národných programov reforiem boli vytvorené rozhodným a konzistentným spôsobom, najmä v eurozóne; zaviesť trojstupňový prístup zahŕňajúci negatívny, východiskový a priaznivý makroekonomický scenár zohľadňujúci neisté medzinárodné hospodárske prostredie; naďalej by sa mala harmonizovať metodika výpočtu hlavných rozpočtových agregovaných ukazovateľov s cieľom uľahčiť porovnávanie medzi členskými štátmi;

—

v rámci stabilizačných a konvergenčných programov a národných programov reforiem zaviesť prísnejší záväzok vo vzťahu k dodržiavaniu strednodobého fiškálneho cieľa, v rámci ktorého sa zohľadňuje súčasná úroveň dlhu a implicitných záväzkov členských štátov, najmä vzhľadom na starnutie populácie;

—

zaviesť silnejšie prepojenie medzi stabilizačnými a konvergenčnými programami a národnými programami reforiem a medzi vnútroštátnymi ročnými a viacročnými rozpočtovými rámcami, pričom sa budú dodržiavať vnútroštátne pravidlá a postupy;

—

zaviesť prísnejšie hodnotenie stabilizačných a konvergenčných programov z hľadiska ich vzájomného prepojenia s cieľmi ďalších členských štátov a cieľmi Únie pred prijatím politík stanovených v programoch stability a konvergenčných programoch na vnútroštátnej úrovni;

—

zabezpečiť širokú účasť národných parlamentov a konzultácie so sociálnymi partnermi pred formálnym predložením stabilizačných a konvergenčných programov a národných programov reforiem na úrovni EÚ v stanovenom časovom rámci, napríklad prostredníctvom každoročnej rozpravy o integrovaných usmerneniach a o ich príslušných smerovaniach rozpočtu, ktorá sa uskutoční medzi národnými parlamentmi za účasti Európskeho parlamentu;

—

zaviesť systematickejšie následné porovnávanie na jednej strane plánovaného fiškálneho smerovania a smerovania v oblasti rastu a zamestnanosti, ktoré členské štáty uviedli vo svojich stabilizačných a konvergenčných programoch a národných programoch reforiem, a na druhej strane skutočných výsledkov, ktoré by umožnilo klásť otázky a sledovať dôležité rozdiely medzi plánovanými a skutočnými údajmi;

—

zabezpečiť opatrenia v nadväznosti na každoročné politické odporúčania a upozornenia Komisie týkajúce sa dodržiavania cieľov stratégie Európa 2020 zo strany členských štátov a vytvorenie systému „cukru a biča“ na zaistenie plnenia týchto cieľov zo strany členských štátov;

—

zabezpečiť väčšiu zodpovednosť a transparentnosť hodnotenia stabilizačných a kovergenčných programov a národných programov reforiem na úrovni EÚ voči Európskemu parlamentu s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti a vzájomný tlak;

—

pod záštitou Komisie zaviesť nezávislý, systematický a komplexný postup hodnotenia stabilizačných a kovergenčných programov a národných programov reforiem s cieľom uplatňovať transparentnejší prístup a posilniť nezávislé hodnotenie;

—

zaviesť špecifické postupy a požiadavku, aby sa členské štáty, najmä členské štáty v eurozóne, navzájom informovali a informovali aj Komisiu pred prijímaním rozhodnutí v oblasti hospodárskej politiky s očakávanými závažnými vedľajšími účinkami, ktoré by mohli ohroziť plynulé fungovanie vnútorného trhu a Hospodárskej a menovej únie (HMÚ);

—

zaviesť požiadavku, aby členské štáty poskytli dodatočné informácie Komisii v prípade závažnej obavy z toho, že vykonávaná politika môže ohroziť rast v rámci celej Únie alebo riadne fungovanie vnútorného trhu alebo HMÚ alebo ohroziť plnenie cieľov stanovených na úrovni Únie, a to najmä v stratégii Európa 2020;

—

zohľadniť v rámci mnohostranného dohľadu hodnotenie Európskeho výboru pre systémové riziká, najmä pokiaľ ide o finančnú stabilitu, záťažové testovanie, možné vonkajšie a vnútorné vedľajšie účinky a akumuláciu nadmerného súkromného dlhu;

—

vytvoriť rámec náležitého a transparentného dohľadu, ktorý zahŕňa dva piliere – hospodárske politiky a politiky zamestnanosti – na základe článkov 121 a 148 ZFEÚ; v rámci piliera zamestnanosti – ako súčasti revidovanej a posilnenej európskej stratégie zamestnanosti – by mal takýto rámec umožniť hodnotenie primeranosti politík zamestnanosti na základe usmernení pre politiky zamestnanosti, aby sa dali sformulovať skutočné usmernenia, ktoré by zohľadňovali európsky rozmer a vedľajšie účinky, a umožnil sa ich následný prevod do tvorby domácich politík; okrem toho by sa mali stanoviť včasné odporúčania preventívneho charakteru s cieľom riešiť hlavné nedostatky a problémy, s ktorými sa stretávajú politiky zamestnanosti a pracovné trhy v členských štátoch;

—

posilniť úlohu Výboru pre zamestnanosť, ako sa uvádza v článku 150 ZFEÚ, najmä pri riešení cezhraničných otázok zamestnanosti, a úlohu Výboru pre sociálnu ochranu podľa článku 160 ZFEÚ;

—

pri všetkých hodnoteniach rozpočtov zabezpečiť, aby sa výslovne zohľadnili štrukturálne reformy vykonávané členskými štátmi, najmä dôchodkové reformy, reformy zdravotníctva a reformy sociálneho zabezpečenia, ktoré sa zameriavajú na riešenie otázok súvisiacich s demografickým vývojom, ako aj tie, ktoré sa týkajú pomoci, vzdelávania a výskumu, pričom by sa malo rovnako prihliadať na udržateľnosť a na primeranosť; mal by sa taktiež posúdiť vplyv týchto reforiem na zamestnanosť a ich sociálny vplyv, najmä na zraniteľné sociálne skupiny, aby sa nestanovili žiadne pravidlá bez toho, že by sa vopred posúdil ich vplyv na zamestnanosť a sociálne zabezpečenie v členských štátoch;

—

uplatniť novú horizontálnu doložku Lisabonskej zmluvy týkajúcu sa sociálnej oblasti, ktorá pri navrhovaní nových politík EÚ upriamuje pozornosť na sociálne práva a sociálne ciele;

—

zabezpečiť, aby bol Európsky parlament primerane zapojený do cyklu dohľadu nad hospodárskymi politikami a politikami zamestnanosti a do hodnotenia sociálneho vplyvu týchto politík; v tejto súvislosti by sa mal vymedziť harmonogram a proces prijímania integrovaných usmernení, najmä usmernení pre politiky zamestnanosti, spôsobom, ktorý by poskytoval Európskemu parlamentu potrebný čas na plnenie jeho poradnej úlohy podľa článku 148 ods. 2 ZFEÚ;

—

zaviesť riadny a transparentný rámec monitorovania a hodnotenia pre usmernenia politík zamestnanosti založený na hlavných cieľoch EÚ, na ktorý sa nadviaže primeranými čiastkovými cieľmi, ukazovateľmi a tabuľkami hodnotenia s prihliadnutím na osobitosti každého členského štátu so zreteľom na rozdielnu východiskovú pozíciu jednotlivých krajín;

—

vyzvať Radu pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti a Radu pre hospodárske a finančné záležitosti a ich príslušné pracovné skupiny, aby posilnili svoju spoluprácu, a to aj usporiadaním spoločných polročných stretnutí s cieľom zabezpečiť skutočné prepojenie ich politík.

—

lepšie integrovať tzv. kritériá schodku (aspekt udržateľnosti) do každého kroku v rámci postupu pri nadmernom schodku a zaviesť postup dohľadu pri nadmernom dlhu na základe úrovne hrubého dlhu; postup dohľadu pri nadmernom dlhu by si vyžadoval pravidelné podrobné správy o dynamike a vývoji dlhu, ich prepojení a vývoji, pričom by sa zohľadňovali podmienky špecifické pre každú krajinu a členským štátom by sa poskytli rôzne časové harmonogramy na dosiahnutie cieľových hodnôt stanovených v PSR; Komisia by mala v rámci postupu dohľadu pri nadmernom dlhu konzultovať s európskymi a príslušnými vnútroštátnymi sociálnymi partnermi;

—

dôslednejšie zohľadňovať úroveň dlhu, jeho profil (vrátane splatnosti) a jeho dynamiku (posúdenie udržateľnosti verejných financií) v rýchlosti približovania sa špecifickému strednodobému fiškálnemu cieľu daného členského štátu, ktorý sa má začleniť do stabilizačných a konvergenčných programov;

—

ako súčasť postupu dohľadu pri nadmernom dlhu zaviesť jasný harmonizovaný rámec merania a monitorovania dynamiky dlhu vrátane implicitných a podmienených záväzkov, ako sú záväzky súvisiace s dôchodkami z verejných zdrojov a štátne záruky (okrem iného podľa toho, či ide o hlavné, úrokové alebo príjmové toky) v investíciách do partnerstiev verejného a súkromného sektora a záťaž vyplývajúca z takýchto investícií pre štátny rozpočet počas určitého časového obdobia;

—

zaviesť diferencovaný časový rámec pre jednotlivé krajiny týkajúci sa procesu fiškálnej konsolidácie, ktorý vznikne najneskôr v roku 2015, s ohľadom na zosúladenie všetkých úrovní verejného dlhu s požiadavkami stanovenými v PSR;

—

zaviesť mechanizmus monitorovania vrátane prípadných verejných upozornení a odstupňovaných sankcií a stimulov v prípade členských štátov, ktoré nesplnili svoje špecifické strednodobé fiškálne ciele ani sa k ich splneniu nepribližujú dohodnutým tempom, ako aj možných ekonomických stimulov pre krajiny, ktoré svoje strednodobé fiškálne ciele splnili skôr ako sa očakávalo;

—

zaviesť minimálne pravidlá a usmernenia pre oblasť vnútroštátnych rozpočtových postupov (tzn. ročné a viacročné finančné rámce) s cieľom splniť povinnosť ustanovenú v článku 3 protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom schodku; tieto vnútroštátne rámce by mali obsahovať dostatok informácií jednak o strane výdavkov a jednak o strane príjmov plánovaných rozpočtových opatrení, aby bola umožnená účelná diskusia a kontrola rozpočtových plánov, tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ; treba sa navyše naďalej venovať porovnateľnosti vnútroštátnych rozpočtov, pokiaľ ide o kategórie výdavkov a príjmov a politické priority, ktoré odrážajú,

—

podnietiť vytvorenie mechanizmu včasného varovania v rámci rozpočtovej kontroly na vnútroštátnej úrovni;

—

vytvoriť v rámci eurozóny vopred vymedzené preventívne opatrenia, o ktorých sa rozhodne na základe jasných právomocí Komisie a ktoré sa budú týkať preventívnej, ako aj nápravnej funkcie PSR, aby sa uľahčilo prijímanie opatrení včasného varovania a ich progresívne uplatňovanie;

—

presadzovať a uplatňovať takéto sankcie a stimuly v prípade členských štátov eurozóny a zohľadňovať pritom veľmi úzke prepojenia s ekonomikami mimo eurozóny (predovšetkým tými, ktorých vstup do eurozóny sa očakáva) ako súčasť nového mnohostranného rámca dohľadu a posilnených nástrojov PSR, a najmä zvýšeného významu strednodobého fiškálneho cieľa;

—

vykonať potrebné zmeny vnútorného rozhodovacieho postupu Komisie pri náležitom zohľadnení súčasných zásad zakotvených v ZFEÚ, aby sa zabezpečila účinná a rýchla implementácia sankčných mechanizmov na základe jej jednoznačných právomocí, predovšetkým pre členské štáty eurozóny;

—

zabezpečiť, aby Komisia rozhodovala o dodržiavaní PSR členskými štátmi nezávislejšie od Rady, aby sa v plnej miere dodržiavali zásady PSR.

—

vytvoriť pre eurozónu osobitný rámec na posilnené monitorovanie so zameraním na extrémne makroekonomické rozdiely, hospodársky rast, úroveň nezamestnanosti, cenovú konkurencieschopnosť, reálne výmenné kurzy, rast úverov a aktuálny vývoj situácie v oblasti účtovníctva dotknutých členských štátov;

—

vytvoriť pravidelný rámec na zvýšenie koordinácie medzi všetkými členskými štátmi EÚ s cieľom monitorovať a podporiť hospodárske zbližovanie a diskutovať o potenciálnych makroekonomických nerovnováhach v Únii;

—

zvýšiť význam výročných správ o dohľade v eurozóne, ktoré vychádzajú zo štvrťročných tematických správ o situácii vo viacerých krajinách a ktoré sú na jednej strane zamerané na možné vedľajšie účinky svetového hospodárskeho vývoja, ako aj politík a okolností, ktoré majú osobitný vplyv na niektoré členské štáty v eurozóne, a na druhej strane na vplyv, ktorý môžu mať ekonomické rozhodnutia Euroskupiny na krajiny a regióny mimo eurozóny; osobitnú pozornosť treba venovať určovaniu politík, ktoré majú kladné vedľajšie účinky, najmä v čase hospodárskej recesie, a podporovať tak trvalý rast v celej eurozóne;

—

posilniť sekretariát predsedu Euroskupiny,

—

ustanoviť, aby komisár zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti bol súčasne podpredsedom Komisie a aby bol poverený zabezpečením súdržnosti hospodárskej činnosti Únie, dohľadom nad tým, ako Komisia vykonáva svoje hospodárske a fiškálne úlohy a úlohy v oblasti finančných trhov, ako i koordinovaním ďalších aspektov hospodárskej činnosti Únie;

—

zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť prijímania rozhodnutí Euroskupiny zavedením pravidelného dialógu s predsedom Euroskupiny v rámci príslušného výboru Európskeho parlamentu a promptným zverejňovaním rozhodnutí Euroskupiny na jej internetových stránkach; zabezpečiť, aby prinajmenšom tie členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa zaviazali zaviesť spoločnú menu, mali prístup k rozpravám v Euroskupine.

—

ustanoviť stály mechanizmus alebo orgán (Európsky menový fond), po náležitom preskúmaní jeho výhod a nevýhod – čo by nemalo trvať dlhšie než rok, ktorý by fungoval ako orgán dohľadu nad vývojom štátneho dlhu a dopĺňal by PSR ako záchranný mechanizmus v prípadoch, keď už pre vládu a/alebo členský štát, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou, nie je dostupné financovanie prostredníctvom trhu; bude sa zakladať na existujúcich mechanizmoch (európsky finančný stabilizačný nástroj, európsky finančný stabilizačný mechanizmus a európsky nástroj platobnej bilancie) a bude obsahovať jednoznačné pravidlá, okrem iného o týchto aspektoch:

tento mechanizmus by nemal obmedzovať právomoc rozpočtových orgánov, pokiaľ ide o vytvorenie rozpočtu EÚ na primeranej úrovni, mal by zabrániť morálnemu hazardovaniu a mal by byť v súlade so zásadami štátnej pomoci a dôsledkami ich nedodržiavania; malo by sa dôkladne posúdiť, či by sa členské štáty mimo eurozóny mohli pripojiť k európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu, a to na individuálnom základe a po splnení vopred stanovených kritérií;

—

informovať Európsky parlament o očakávanom vplyve na úverový rating EÚ:

—

poskytnúť dostatočné informácie o pravidlách uplatňovania európskeho finančného stabilizačného mechanizmu s ohľadom na stropy viacročného finančného rámca (VFR); vzhľadom na možné ďalekosiahle dôsledky pre rozpočet venovať európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu väčšiu pozornosť ešte predtým, ako bude prijaté nariadenie o VFR;

—

umožniť, aby obe zložky rozpočtového orgánu boli zapojené do rozhodnutí týkajúcich sa vplyvu, ktorý by tento mechanizmus mohol mať na rozpočet EÚ;

—

podporiť pozíciu, že všetky prípadné rozpočtové potreby spojené s týmto mechanizmom by sa mali financovať prostredníctvom ad hoc revízie VFR, aby sa včas zabezpečilo dostatočné zapojenie rozpočtového orgánu.

—

vypracovať do jedného roka posúdenie uskutočniteľnosti, ktoré by sa zaoberalo povahou, rizikami a výhodami zavedenia systému s dlhodobou perspektívou, v rámci ktorého sa členské štáty môžu zúčastňovať na vydávaní spoločných európskych dlhopisov; v posúdení by sa mali objasniť právne možnosti a ciele, napr. financovanie dlhodobých európskych projektov v oblasti infraštruktúr a strategických projektov prostredníctvom dlhopisov na projekty; je potrebné analyzovať silné a slabé stránky všetkých možností a vziať do úvahy prípadné dôsledky morálneho hazardovania zúčastnených členov;

—

posilniť a so zreteľom na ciele Európa 2020 aktualizovať politiku súdržnosti Únie v úzkej spolupráci s Európskou investičnou bankou (EIB) s cieľom zmenšiť štrukturálne nedostatky, vyrovnať disproporcie v prosperite, posilniť kúpyschopnosť a zvýšiť konkurencieschopnosť hospodársky slabších regiónov okrem iného tým, že sa uľahčí plnenie finančných potrieb MSP a ich úspešná účasť na vnútornom trhu;

—

zdôrazniť význam nezávislosti Európskej centrálnej banky, ktorá je nevyhnutná pre stabilitu finančného hospodárstva a hospodárstva voľného trhu Európskej únie;

—

vyzvať na zachovanie zreteľného oddelenia fiškálnej a menovej politiky s cieľom neohroziť nezávislosť Európskej centrálnej banky;

—

rozvíjať spoločné rozpočtové zásady, pokiaľ ide o verejné výdavky (týkajúce sa národných rozpočtov a rozpočtu EÚ) a stanoviť spoločné politiky a nástroje na podporu stratégie Európa 2020, pričom sa zachová rovnováha cieľov rozpočtovej disciplíny a umožní sa dlhodobé financovanie udržateľnej zamestnanosti a investovanie;

—

vytvoriť jasný rámec pre obnovené spoločné úsilie v spojení s rozpočtovými prostriedkami EÚ a finančnými zdrojmi EIB s cieľom ďalej zvýšiť rozpočtové prostriedky v budúcom viacročnom finančnom rámci a využívať odborné znalosti EIB v oblasti finančného inžinierstva, jej záväzky k politikám EÚ a jej kľúčovú úlohu medzi finančnými inštitúciami verejného a súkromného sektora a posilniť úlohu EIB a kohézneho fondu, najmä v čase hospodárskej recesie;

—

zriadiť skupinu na vysokej úrovni pre daňovú politiku, ktorej by predsedala Komisia a ktorá by bola poverená úlohou vypracovať do jedného roka plán strategického a pragmatického prístupu k otázkam daňovej politiky s osobitným zreteľom na boj proti daňovým podvodom a daňovým rajom, oživiť kódex správania pri zdaňovaní podnikov a zároveň rozšíriť postupy proti nespravodlivej daňovej súťaži, rozšíriť automatickú výmenu informácií, uľahčiť prijatie daňových reforiem na posilnenie rastu a skúmať nové nástroje; program vonkajších vzťahov EÚ, najmä v kontexte G20, by v oblasti daňových záležitostí mala analyzovať táto skupina na vysokej úrovni pre daňovú politiku;

—

zriadiť politickú skupinu na vysokej úrovni, ktorej by predsedala Komisia a ktorá by bola poverená preskúmaním možnosti inštitucionálnych zmien v rámci prebiehajúcich reforiem riadenia hospodárstva vrátane možnosti vytvorenia spoločnej európskej štátnej pokladnice s cieľom poskytnúť Európskej únii vlastné finančné zdroje v súlade s Lisabonskou zmluvou, aby sa znížila jej závislosť od prevodov finančných prostriedkov z členských štátov;

—

posilniť vnútorný trh podporou elektronického a nadnárodného obchodu, zjednodušiť internetové platobné postupy a harmonizovať fiškálne nástroje ako spôsob posilnenia dôvery spotrebiteľov v európsku ekonomiku.

—

zabezpečiť, aby akékoľvek legislatívne iniciatívy týkajúce sa finančných služieb boli v súlade s makroekonomickými politikami s cieľom zaistiť potrebnú transparentnosť a stabilitu trhu a následne posilniť dôveru, pokiaľ ide o trhy a hospodársky vývoj;

—

podporovať konzistentné vykonávanie kapitálových požiadaviek druhého piliera ako reakciu na cenové bubliny špecifických aktív alebo otázky menového agregátu;

—

regulovať prepojenia medzi finančnými trhmi a makroekonomickými politikami, aby sa zabezpečila stabilita, transparentnosť, zodpovednosť a obmedzovanie stimulov, pokiaľ ide o nadmerné riskovanie;

—

pravidelne vyhodnocovať vývoj cien aktív a rast úrokov v členských štátoch a ich vplyv na finančnú stabilitu a vývoj bežného účtu, ako aj reálne výmenné kurzy členských štátov;

—

udeliť európskym orgánom dohľadu výlučné právomoci dohľadu nad veľkými cezhraničnými finančnými inštitúciami.

—

zaručiť dôsledné plnenie dohodnutých politických záväzkov v oblasti štatistiky;

—

posilniť vyšetrovacie právomoci Komisie (Eurostatu) vrátane vykonávania kontrol na mieste bez predchádzajúceho upozornenia a prístupu ku všetkým účtovným a rozpočtovým informáciám vrátane stretnutí s osobami a agentúrami oboznámenými s týmito informáciami, napríklad s nezávislými ekonómami, obchodnými organizáciami a odborovými zväzmi, s cieľom posúdiť kvalitu verejných financií; v prípade potreby by tieto opatrenia mali byť sprevádzané zvýšením jej rozpočtu a ľudských zdrojov;

—

žiadať od členských štátov, aby Komisii (Eurostatu) poskytovali údaje, ktoré sú v súlade so štatistickými zásadami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (1);

—

žiadať od členských štátov, aby uvádzali, ktoré údaje poskytnuté Komisii (Eurostatu) sú podložené správou nezávislého audítora;

—

zaviesť finančné a nefinančné sankcie za poskytovanie štatistík, ktoré nie sú v súlade so štatistickými zásadami stanovenými v nariadení (ES) č. 223/2009;

—

preskúmať potrebu mať k dispozícii viac harmonizovaných údajov, ktoré sú dôležité pre rámec hospodárskeho riadenia navrhnutý v tejto prílohe; predovšetkým zaistiť primeraný kvalitatívny rámec európskej štatistiky, ktorý je potrebný na posilnenie rámca analytického dohľadu vrátane tzv. súboru ukazovateľov na účely účinného mnohostranného dohľadu podľa odporúčania č. 1;

—

harmonizovať údaje o verejných financiách, ktoré sú založené na štandardizovaných a medzinárodne uznávaných účtovných metódach;

—

zaručiť jednotné a otvorené zverejňovanie určitých mimosúvahových záväzkov, najmä pokiaľ ide o budúce platby vyžadované v súvislosti s dôchodkami pre verejný sektor a dlhodobými zmluvami so súkromným sektorom na lízing alebo poskytovanie verejných zariadení.

—

dosiahnuť dohodu o zastupovaní eurozóny/EÚ v MMF a v náležitých prípadoch v iných relevantných finančných inštitúciách;

—

prehodnotiť podmienky týkajúce sa zastupovania eurozóny/EÚ v ostatných medzinárodných orgánoch v oblasti hospodárskej, menovej a finančnej stability;

—

v duchu ustanovení ZFEÚ zahrnúť postup s cieľom plne informovať a zapojiť Európsky parlament pred prijatím rozhodnutia podľa článku 138 tejto zmluvy;

—

vytvoriť jasný medzinárodný program zameraný na eurozónu/EÚ, ktorý zaistí rovnaké medzinárodné podmienky v programe EÚ týkajúcom sa nariadenia vo fiškálnej a finančnej oblasti, ako i oblasti dohľadu a boja proti podvodom;

—

paralelne s opatreniami, ktoré môžu a musia byť čo najrýchlejšie prijaté podľa súčasného inštitucionálneho rámca, otvoriť proces reflexie s cieľom určiť hranice tohto rámca a vytýčiť smery reformy zmlúv, ktoré umožnia zavedenie mechanizmov a štruktúr nevyhnutných na súdržné a efektívne hospodárske riadenie, ako aj na skutočnú makroekonomickú konvergenciu medzi členskými štátmi v eurozóne i mimo nej.