1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/321

A.

keďže v roku 2010 sa uskutoční hodnotenie mnohých viacročných programov v polovici obdobia,

B.

keďže na konci roka 2009 bude novoustanovený Európsky parlament a Európska komisia,

1.

poznamenáva, že viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie 2007 – 2013 stanovuje na rok 2010 významnú sumu rozpočtových zdrojov, a to 139 489 000 000 EUR na záväzky, čo predstavuje 1,02 % HND EÚ, a 133 505 000 000 EUR na platby, čo predstavuje 0,97 % HND EÚ (v súčasných cenách), a pripomína, že k najbližšej úprave VFR dôjde v apríli 2009, práve pred zverejnením predbežného návrhu rozpočtu (PNR) na rok 2010;

2.

berie na vedomie, že sumy stanovené pre každý okruh vo VFR sú maximálnymi hodnotami výdavkov a predstavujú rámec pre ročné rozpočty; želá si, aby sa konečný rozpočet viac priblížil k týmto horným limitom, čo by mohlo pomôcť financovať mnohé životne dôležité ciele EÚ bez toho, aby boli ohrozené súčasné politiky a programy; upozorňuje, že niektoré programy spoločenstva sú stále nedostatočne financované; konštatuje, že EÚ potrebuje ambicióznejšie finančné a rozpočtové rozhodnutia, ktoré jej umožnia plniť svoju úlohu najmä v oblasti hospodárskeho rastu a pracovných miest a v oblasti vonkajšej politiky, v ktorej je nedostatok zdrojov;

3.

zdôrazňuje, že Európsky parlament využije všetky prostriedky dostupné v rámci MID zo 17. mája 2006 vrátane využitia legislatívnej pružnosti vo výške 5 % (bod 37 MID) nad VFR na obdobie 2007 – 2013, aby presadil svoje politické priority;

4.

poznamenáva tiež, že nedostatočné plnenie ročných rozpočtov vedie k ešte nižšiemu uskutočnenému rozpočtu, hlavne kvôli systému zložitých pravidiel a požiadaviek stanovených Komisiou a/alebo členskými štátmi a nízkej kapacite plnenia členských štátov, ktorá má za následok značnú sumu nesplatených záväzkov (RAL); naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby uľahčili plnenie tým, že znížia byrokratickú záťaž, ktorú si samy stanovili, a podľa možností zjednodušia riadiace systémy najmä štrukturálnych fondov;

5.

zdôrazňuje význam dobrej medziinštitucionálnej spolupráce, v rámci ktorej poskytuje Komisia rozpočtovému orgánu všetky potrebné informácie;

6.

považuje za nevyhnutné, aby bol rozpočet EÚ predkladaný v jasnej a komplexnej podobe; má v úmysle dôkladne sledovať finančné plánovanie, aby sa mohli prijímať vhodné rozpočtové rozhodnutia; víta zlepšenú prezentáciu dokumentov finančného plánovania Komisie; želá si však, aby zmeny, ktoré Komisia urobila vo svojom finančnom plánovaní, boli výraznejšie a jasnejšie; žiada o jasnejšie rozdelenie na prevádzkové a administratívne výdavky; poznamenáva, že značná suma v skutočnosti administratívnych výdavkov je financovaná z prevádzkových prostriedkov;

7.

žiada Komisiu, aby v rámci prípravy predbežného návrhu rozpočtu (PNR) na rok 2010 vypracovala jasné, ucelené a dôkladné správy o činnosti pre každú oblasť politiky s cieľom umožniť všetkým príslušným výborom Európskeho parlamentu podrobne kontrolovať uskutočňovanie rôznych programov a politík EÚ; v tejto súvislosti očakáva, že dôjde k primeranému posunu pokiaľ ide o významné rozpočtové rozhodnutia z minulosti, ako sú Galileo, Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a potravinová pomoc, a k ich vykonaniu;

8.

poukazuje na význam zásady „riadneho rozpočtového hospodárenia“; žiada Komisiu, aby vypracovala PNR, ktorý reaguje na súčasné problémy a zabezpečuje potrebný rozpočet na prebiehajúce politiky; je obzvlášť znepokojený, pokiaľ ide o rozpočtové potreby na rok 2010 v okruhu 1a a 4 VRF; rád by zdôraznil, že nástroj flexibility je určený na financovanie nepredpokladaných politických problémov a je iba jedným z nástrojov, ktoré umožňujú dodatočné financovanie;

9.

víta vytvorenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre decentralizované agentúry; opäť zdôrazňuje skutočnosť, že finančné zdroje na vytvorenie nových agentúr sú vzhľadom na súčasné rezervy v jednotlivých okruhoch veľmi obmedzené, a pripomína Komisii a Rade potrebu dodržiavať bod 47 MID zo 17. mája 2006; pripomína Komisii potrebu zohľadniť pripísané príjmy pri stanovovaní predbežného návrhu rozpočtu na rok 2010 pre existujúce decentralizované agentúry; trvá na tom, že tie agentúry, ktoré vo veľkej miere závisia od príjmov pochádzajúcich z poplatkov, musia byť tiež schopné využívať celý tento nástroj, aby mali potrebnú rozpočtovú pružnosť;

10.

podporuje rozličné nástroje pomoci v rámci okruhu 4; pripomína, že Európsky parlament neustále upozorňuje na výrazne nedostatočné financovanie okruhu 4 VFR; zdôrazňuje, že ak má EÚ splniť svoje sľuby a ambície globálneho aktéra, musí zabezpečiť, že potreby rozvojových krajín sa plne odrazia pri strategickom výbere finančných mechanizmov v oblasti rozvojovej spolupráce;

11.

pripomína postup stanovený v bode 23 MID zo 17. mája 2006; upozorňuje však, že už bolo prijatých niekoľko zmien, ktoré znižujú dostupné limity, a že je preto ťažké financovať nové opatrenia bez „čerstvých“ finančných prostriedkov; uprednostňuje dlhodobé riešenia, pomocou ktorých by bol rozpočet EÚ dostatočný na splnenie všetkých potrieb, pred presunom rozpočtových prostriedkov medzi okruhmi; zdôrazňuje, že rezervy dostupné v každom okruhu VFR (najmä okruhu 2) sa nesmú považovať za samozrejmé z dôvodu meniacich sa hospodárskych podmienok; považuje za vhodnejšie riešiť priamo kategóriu výdavkov, v ktorej sa vyskytuje nedostatok prostriedkov, aby sa predišlo negatívnemu dosahu na iné výdavkové oblasti; domnieva sa, že pri neexistencii pružnosti v rámci okruhov a medzi okruhmi zohľadňuje revízia VFR väčšinu rozpočtových zásad; vyjadruje poľutovanie nad tým, že za súčasných okolností Rada neprijala konštruktívny prístup na využitie existujúcich mechanizmov pružnosti; domnieva sa, že hodnotenie VFR v polovici obdobia by sa malo zaoberať tiež chronickým nedostatkom finančných prostriedkov v určitých kategóriách výdavkov;

12.

je pripravený zohľadniť výsledky revízie v polovici obdobia týkajúce sa všetkých aspektov výdavkov a zdrojov EÚ vrátane úľavy Spojeného kráľovstva, správy Komisie o fungovaní MID do konca roku 2009, ako je to stanovené v MID zo 17. mája 2006, ako aj výsledky hodnotenia prebiehajúcich viacročných programov v polovici obdobia;

13.

pripomína, že rozpočet EÚ na rok 2010 by mal riešiť obrovské výzvy; zdôrazňuje, že hlavným cieľom je dať európskych občanov na prvé miesto a poskytnúť im väčšiu bezpečnosť, čo si vyžaduje venovať osobitnú pozornosť: súčasnej finančnej a hospodárskej kríze a jej dosahu na rast a konkurencieschopnosť, pracovné miesta a súdržnosť, lepšej a jednoduchšej realizácii štrukturálnych fondov; posilneniu dodávok energie a bezpečnosti prepravy; taktiež vnútornej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o boj proti terorizmu; prisťahovalectvu, demografickým výzvam, a tiež otázke zmeny klímy a ochranou životného prostredia, sociálnej súdržnosti, bezpečnosti občanov a posilnenia úlohy EÚ vo svete;

14.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila vyššie uvedené okolnosti pri rozhodovaní o PNR; očakáva, že Komisia predloží rozumné a užitočné návrhy, ktoré umožnia v rámci rozpočtového orgánu zmysluplnú diskusiu o rozpočte;

15.

víta zámer Komisie prispieť k hospodárskej a sociálnej obnove, posilniť energetickú účinnosť a bojovať proti zmene klímy a pokračovať v poskytovaní pomoci najmä Kosovu, Blízkemu východu, Afganistanu a Gruzínsku, ako sa to uvádza v Politickej stratégii na rok 2010; očakáva, že Komisia po tom, čo určí niektoré hlavné priority, zohľadní tieto priority v PNR a poskytne dostatočné finančné zdroje;

16.

zdôrazňuje, že členské štáty reagovali v čase svetovej finančnej a hospodárskej krízy jednotlivo prostredníctvom vlastných podporných opatrení; je pevne presvedčený, že EÚ musí rýchlo reagovať dodatočnými a koordinovanými opatreniami, ktoré majú priamy dosah na hospodárstvo, a podporiť členské štáty prostredníctvom sprievodných opatrení, a to najmä tých, ktoré posilňujú hospodársky rast, keďže by to viedlo k podpore investícií súkromného sektora, čo by mohlo pomôcť prekonať aj hrozbu rušenia pracovných miest, podporiť vytváranie pracovných miest a podporiť MSP z krátkodobého a dlhodobého hľadiska;

17.

zdôrazňuje, že súčasná hospodárska kríza by sa mohla využiť ako príležitosť na zvýšenie investícií do ekologických technológií, čo si môže vyžiadať úpravy súčasných finančných programov;

18.

víta zámer Komisie reagovať na hospodársku krízu a opäť zdôrazňuje svoju vôľu rokovať s Radou o čo najskoršom nájdení vhodného rozpočtového riešenia; je presvedčený, že rozhodnutie o projektoch, ktoré sa majú finančne podporiť, bude podporené návrhom zohľadňujúcim geografickú vyváženosť; vyzýva Radu, aby prevzala zodpovednosť a aby vniesla do plánu obnovy európsky rozmer;

19.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že najmä MSP budú poškodené z dôvodu hospodárskej krízy a že budú odrezané od naliehavo potrebných financií; preto zdôrazňuje význam posilnenia fondov EÚ, ktoré podporujú MSP, a to najmä tie z oblasti výskumu, vývoja a inovácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) môže poskytnúť účinnú podporu inovačným činnostiam MSP;

20.

obáva sa, že súčasná rezerva v rámci okruhu 1a, ktorá sa odhaduje na 111 599 000 EUR, neumožní primerané riešenie následkov hospodárskej krízy;

21.

považuje informačné a komunikačné technológie (IKT) za obrovskú príležitosť na posilnenie rastu a inovácií, čím možno prispieť k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie a k prekonaniu súčasnej hospodárskej krízy; pripomína, že Európsky výskumný priestor predstavuje viac než kedykoľvek predtým základný kameň európskej znalostnej spoločnosti, a opakovane vyjadruje potrebu prekonať roztrieštenosť výskumných činností, programov a politík v celej Európe; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pridelenia primeraného financovania na zabezpečenie správnej realizácie týchto projektov;

22.

žiada rýchlu dohodu o návrhu na zmenu a doplnenie súčasného nariadenia o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom lepšie riešiť dôsledky premiestňovania podnikov, znižovania produkcie a strát pracovných miest a pomôcť pracovníkom v návrate na trh práce;

23.

uznáva, že v dôsledku nedávnej energetickej krízy je veľmi potrebné zamerať sa na projekty, ktoré zabezpečia dodávky energie pre EÚ prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a prepojenia energetických trhov; zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok energie do EÚ, ako aj zásada energetickej solidarity, predstavujú absolútne priority agendy EÚ, a preto sa musí náležite odraziť v rozpočte EÚ; považuje zvýšené investície do energetiky tiež za nástroj na boj proti hospodárskej kríze a súhlasí s myšlienkou navýšenia prostriedkov rozpočtu EÚ na kľúčové projekty energetickej infraštruktúry;

24.

zdôrazňuje, že nedávna plynová kríza a výkyvy cien ropy opäť poukázali na zraniteľnosť európskeho systému zásobovania energiou; zdôrazňuje, že nedostatok alternatívnych (obnoviteľných) zdrojov energie, alternatívnych energetických prepravných trás, skladovacích kapacít pre energetické zdroje a prepojení na prenos energie medzi členskými štátmi majú neblahý vplyv na energetickú nezávislosť Európy a blaho jej občanov; preto by sa EÚ mala lepšie pripraviť na situáciu nedostatku energie;

25.

praje si preskúmať možnosti ďalšieho financovanie EÚ v týchto oblastiach; očakáva, že Komisia navrhne významné opatrenia na podporu uskutočnenia diverzifikovaných trás prepravy plynu, vrátane projektu Nabucco; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Európskej investičnej banky prostredníctvom pákového efektu a pomoci mobilizácie spoluúčasti súkromného sektora, pričom však nezabúda na otázku demokratickej zodpovednosti;

26.

uznáva, že doprava, najmä program TEN-T, vždy predstavovala pre Európsky parlament vysokú prioritu; zdôrazňuje význam vytvorenia potrebnej železničnej, námornej a cestnej dopravnej infraštruktúry a želá si urýchlenú realizáciu projektov v roku 2010; berie na vedomie význam, ktorý EÚ prikladá znižovaniu dosahu zmeny klímy, a zastáva názor, že by sa mali uprednostniť návrhy, ktoré dokážu využiť potenciál úspor energie;

27.

pripomína, že boj proti zmene klímy tiež súvisí so zabezpečením dodávok energie a že podpora energetickej účinnosti a úspory energie a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie sú tiež nástrojmi na dosiahnutie väčšej bezpečnosti dodávok energie;

28.

zdôrazňuje, že sa všeobecne uznáva, že zmena klímy má vplyv na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť v Európe; v tejto súvislosti opakuje svoje presvedčenie, že opatrenia zamerané na zmiernenie zmeny klímy ešte stále nie sú v dostatočnej miere zahrnuté do rozpočtu EÚ, pretože sú potrebné výrazné dodatočné zdroje EÚ na energetickú účinnosť a na technológie na obnoviteľnú energiu, ktoré by sa mali využiť s cieľom pomôcť splniť ciele EÚ v súvislosti s rokom 2020; zdôrazňuje, že bude podporovať všetky snahy o zvýšenie a zameranie primeraných finančných zdrojov na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy pripomína Komisii, že rozpočtový orgán hlasoval v rámci rozpočtu na rok 2009 v prospech dodatočných financií s cieľom posilniť boj proti zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby tento nárast zapracovala; pripomína svoje uznesenie z 23. októbra 2008 o návrhu všeobecného rozpočtu EÚ na rozpočtový rok 2009 (2), v ktorom vyzýva Komisiu, aby do 15. marca 2009 predložila ambiciózny plán na adekvátne zvýšenie prostriedkov na zmenu klímy, ktoré zohľadní zriadenie osobitného fondu pre zmenu klímy alebo vytvorenie samostatného rozpočtového riadku, ktorý by zlepšil schopnosť rozpočtu zaoberať sa týmito otázkami;

29.

podporuje Komisiu, aby od roku 2009 zvýšila na zodpovedajúcu úroveň finančnú podporu nových technológií založených na trvalo udržateľných zdrojoch energie (predovšetkým technológie s nulovými emisiami CO2);

30.

pripomína, že vzhľadom na zodpovednosť voči budúcim generáciám je povinnosťou prijať nákladovo efektívne opatrenia na zachovanie ochrany životného prostredia; opätovne pripomína, že je potrebné, aby sa opatrenia EÚ prijímali v globálnom kontexte, a preto ľutuje, že na európske opatrenia nenadväzujú opatrenia ďalších aktérov, čo má vážne následky pre konkurencieschopnosť EÚ;

31.

pripomína svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o európskej politike v oblasti kozmického priestoru (3) a opätovne pripomína svoje stanovisko, že Rada a Komisia by mali v tejto oblasti politiky predložiť konkrétne odporúčania a návrhy, ktoré by mali byť sprevádzané príslušnými finančnými prostriedkami;

32.

pripomína, že je potrebné zachovať a v roku 2010 posilniť financovanie v oblastiach ako ochrana hraníc, civilná ochrana a boj proti terorizmu, pretože tieto politiky reagujú bezprostredne na znepokojenie európskych občanov; poznamenáva, že podpora bezpečnosti potravín tiež zostáva prioritou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa finančného plánovania z januára 2009 sa prostriedky na tieto oblasti v okruhu 3a mierne zvýšili a zostávajú takmer nezmenené v prípade občianstva, okruh 3b, podľa Politickej stratégie na rok 2010 v porovnaní s rozpočtom na rok 2009, hoci sú predmetom vážneho znepokojenia európskych občanov;

33.

zastáva názor, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť ochrane hraníc v súvislosti s problémom nelegálneho prisťahovalectva a že EÚ by mala podporovať členské štáty v ich úsilí;

34.

trvá na tom, že zlepšenie plnenia a kvality výdavkov by malo byť základnou zásadou pri dosahovaní čo najlepších výsledkov rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zamerali svoje úsilie týmto smerom a aby dôkladne sledovali vykonávanie politík a najmä okruhu 1b, ktorý sa týka štrukturálnych politík;

35.

žiada Komisiu, aby priebežne informovala rozpočtový orgán a aby premýšľala o primeraných opatreniach na posilnenie vykonávania; rád by pokračoval v úvahách v súvislosti so spoločnou pozíciou z 21. novembra 2008 o zrýchlení vykonávania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu; želá si, aby sa zrýchlenie vykonávania rozšírilo aj na ostatné oblasti politík;

36.

očakáva, že Komisia predloží návrh ďalšej pravidelnej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách vrátane reálnych návrhov na jeho zjednodušenie; očakáva, že Komisia vyvinie tlak na Radu, aby zdokonalila a zlepšila pracovné podmienky v oblasti boja proti podvodom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) s ohľadom na návrhy, ktoré Európsky parlament predložil v súvislosti s nariadením (ES) č. 1073/1999;

37.

žiada Komisiu, a to prostredníctvom jej zodpovedných útvarov vrátane úradu OLAF, aby podporila Bulharsko a Rumunsko v ich úsilí pokiaľ ide o mechanizmus overovania a spolupráce a riadenie fondov EÚ; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vývoj v Kosove a v balkánskych štátoch z pohľadu vykonávania a náležitého riadenia fondov EÚ a aby zriadila nástupnícku organizáciu po ITF, ktorá bude vyvíjať nadväzujúcu činnosť v boji proti podvodom a neštandardným postupom;

38.

želá si, aby sa administratívne výdavky dostali na účinnejšiu úroveň v porovnaní s prevádzkovými výdavkami; je presvedčený, že efektivita verejnej správy EÚ má rozhodujúci význam pre dosiahnutie najlepšieho využitia rozpočtu EÚ; v rozpočte na minulý rok znížil administratívne výdavky v porovnaní s prevádzkovými výdavkami a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto smere;

39.

so znepokojením konštatuje, že čoraz väčší počet pracovníkov zamestnaných inštitúciami EÚ nie je uvedený v plánoch stavu zamestnancov inštitúcií, ktoré schválil rozpočtový orgán, a ich platy nie sú financované z okruhu 5 VFR; je odhodlaný pokračovať v skríningu, ktorý sa týka zamestnancov Komisie a vyváženého zastúpenia členských štátov; bude tiež dôkladne sledovať politiku Komisie v oblasti budov v Bruseli;

40.

zdôrazňuje, že pilotné projekty a prípravne akcie umožňujú Európskemu parlamentu vytvoriť podmienky pre nové politiky a činnosti, ktoré dopĺňajú opatrenia EÚ; zdôrazňuje, že napriek tomu, že obmedzené rezervy ohrozujú plné využitie tohto nástroja tak, ako je uvedené v MID zo 17. mája 2006, má v úmysle využiť v plnej miere sumy vyhradené na pilotné projekty a prípravné akcie v prílohe II časti D MID zo 17. mája 2006, ak si to budú návrhy vyžadovať;

41.

pripomína nesporne pozitívne výsledky rôznych pilotných projektov Erasmus, ktoré Európsky parlament spustil v posledných rokoch (Erasmus pre učňov, Erasmus pre mladých podnikateľov, Erasmus pre stredné školy, Erasmus pre verejnú správu) ako aj tradičného programu Erasmus, a to tak z hľadiska účasti ako aj plnenia; potvrdzuje potrebu EÚ ďalej investovať v tejto oblasti; domnieva sa, že je potrebný výrazný nárast celkových finančných prostriedkov vyčlenených pre všetky riadky programu Erasmus, aby sa výrazne zvýšil (do 1 000 000 za rok) počet mladých ľudí zúčastnených v programoch európskej politiky Erasmus; je presvedčený, že toto opatrenie je kľúčové pre správnu odpoveď na ťažkosti, s ktorými sa Európa stretáva v jej integračnom procese, ako aj pre pomoc na riešenie súčasnej hospodárskej krízy;

42.

upriamuje pozornosť na potrebu zabezpečiť dostatočné financovanie pre komunikačnú politiku, a to najmä na to, aby bola v súlade s cieľmi uvedenými v spoločnom vyhlásení o komunikovaní o Európe v partnerstve prijatom Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v októbri 2008;

43.

zdôrazňuje, že vyvinul úsilie, aby boli usmernenia pre rozpočtový postup na rok 2010 prijaté v počiatočnej fáze; preto očakáva, že ich Komisia zohľadní pri príprave PNR;

44.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Dvoru audítorov.