3.2.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/71

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta iniciatívu Európskej únie, v rámci ktorej majú členské štáty v rámci boja proti klimatickým zmenám vyvinúť spoločné úsilie, aby sa dosiahol záväzok Spoločenstva znížiť od roku 2013 do roku 2020 emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES (zdroje nezahrnuté do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov EÚ, ďalej len „EÚ ETS“).

1.2

Výbor uznáva a podporuje vedúcu úlohu EÚ pri medzinárodných rokovaniach o záväzkoch v záujme ochrany životného prostredia a klímy. Prostredníctvom vlastných záväzkov ide EÚ príkladom a môže motivovať iné krajiny k porovnateľným opatreniam.

1.3

Výbor zastáva názor, že občianska spoločnosť má zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii rozhodnutia a plnení záväzkov, ktoré prijali príslušné krajiny. Členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie pri presadzovaní iniciatív jednotlivých komunít, ktorých cieľom je prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a vypracovať postupy na podporu týchto iniciatív.

1.4

Výbor zastáva názor, že opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov by mali byť zavádzané tak, aby z dlhodobého hľadiska chránili či dokonca zvyšovali hospodársku konkurencieschopnosť Európy. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinné výrobky a výrobné postupy budú vo svete čoraz žiadanejšie a Európa má dobré predpoklady na to, aby získala náskok pred konkurenciou tak, že sa v týchto otázkach stane svetovým lídrom. EÚ a členské štáty musia takýto výskum a vývoj podporovať.

1.5

Podľa článku 3 ods. 3 navrhovaného rozhodnutia môže členský štát previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % emisií skleníkových plynov tohto členského štátu alebo ak sa jeho emisie nachádzajú pod limitnou hodnotou uvedenou v odseku 2, smie členský štát previesť svoj prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku. Toto ustanovenie je príliš prísne, pretože jednoročný rámec nie je dostatočne flexibilný z hľadiska realizácie veľkých projektov a dosiahnutia dobrých výsledkov. Osobitný význam to má pre malé členské štáty, ktoré realizujú rozsiahle projekty na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Komisia navrhuje, aby každý členský štát vypracoval plán na dosiahnutie svojho vnútroštátneho cieľa. No priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas obdobia rokov 2013 – 2020 by nemali byť vyššie než priemer ročných emisií v rokoch 2005 – 2020. Výbor sa domnieva, že pre realizáciu týchto plánov je dôležité ich pravidelné monitorovanie na národnej i európskej úrovni, aby bolo možné čo najskôr zistiť akékoľvek odchýlky a prijať nápravné opatrenia.

1.6

Aby sa zlepšila celková hospodárska efektívnosť pri realizácii súhrnného záväzku Spoločenstva a aby sa spoločné ciele dosiahli s vynaložením minimálnym nákladov, malo by sa podľa názoru výboru v rozhodnutí umožniť, aby členské štáty mali možnosť previesť na základe bilaterálnych medzištátnych dohôd časť povolených emisií skleníkových plynov na iný členský štát.

1.7

Výbor sa domnieva, že využitím flexibilných nástrojov v rámci projektov na zabezpečenie spoločnej realizácie tzv. mechanizmu čistého rozvoja je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov prijatými v rámci EÚ na jednej strane a zmyslom pre solidaritu vzhľadom na zavedenie opatrení na znižovanie emisií v rozvojových krajinách na druhej strane. Využívanie flexibilných nástrojov by však malo byť primerané – teda ak skutočne prispievajú k znižovaniu globálnych emisií skleníkových plynov. Nemali by podporovať „únik“ emisií skleníkových plynov z EÚ do krajín mimo EÚ.

1.8

Výbor schvaľuje prijaté záväzky a spoločné úsilie členských štátov. Výbor zastáva názor, že verejnosť musí byť lepšie informovaná o zásadách, na ktorých je toto spoločné úsilie založené. Pri koordinácii spoločného úsilia je potrebné vyhodnotiť špecifické podmienky každej krajiny, náklady súvisiace so znižovaním emisií a dosah na konkurencieschopnosť a rozvoj príslušnej krajiny. Rozhodnutie o spoločnom úsilí by malo viesť k rovnakým relatívnym nákladom na znižovanie emisií v pomere k HDP každej krajiny.

1.9

Výbor vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém na kontrolu dodržiavania požiadaviek, v rámci ktorého sa zavedú napr. peňažné pokuty voči členským štátom v prípade prekročenia stanovených objemov emisií.

2.1

Európska komisia 23. januára 2008 predložila balíček návrhov v rámci boja proti klimatickým zmenám a na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

2.2

Zámerom návrhu Komisie je uplatňovať v praxi dohodu, ku ktorej sa dospelo na schôdzi Európskej rady z 8. a 9. marca 2008 a v rámci ktorej sa Európska únia zaviazala znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť takisto do roku 2020, aby podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie predstavoval 20 %.

2.3

Celkové úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov sa rozdeľuje medzi odvetvia v rámci systému EÚ ETS a odvetvia mimo tohto systému. Komisia navrhla nasledujúci postup: 21-percentné zníženie v odvetviach v rámci EÚ ETS do roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 a zníženie okolo 10 % v porovnaní s rokom 2005 pre odvetvia, na ktoré sa nevzťahuje EÚ ETS. Toto zníženie povedie k celkovému poklesu o 14 % v porovnaní s rokom 2005, čo zodpovedá zníženiu o 20 % v porovnaní s rokom 1990.

2.4

Rada avizovala ešte ambicióznejšie ciele za predpokladu, že sa podpíše globálna a komplexná dohoda na obdobie po roku 2012, a tiež že sa ostatné rozvinuté krajiny zaviažu prispieť k porovnateľnému zníženiu emisií a pokiaľ hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny k tomu prispejú úmerne svojím povinnostiam a príslušným schopnostiam. V rámci týchto parametrov by Spoločenstvo malo znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 30 %.

2.5

Predložený návrh rozhodnutia stanovuje príspevok členských štátov k splneniu záväzku Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov od roku 2013 do roku 2020 pre emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES (zdroje nezahrnuté do EÚ ETS).

2.6

Navrhované rozhodnutie stanovuje pravidlá, podľa ktorý sa určuje podiel členských štátov na plnení záväzku Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov od roku 2013 do roku 2020.

2.7

Komisia tiež zastáva názor, že všetky členské štáty by mali vyvíjať úsilie o zníženie emisií skleníkových plynov a zohľadniť pritom ekonomické odlišnosti a ukazovateľ HDP na obyvateľa v každej členskej krajine. Členským štátom, ktoré majú v súčasnosti relatívne nízky HDP na obyvateľa, a teda vysoké očakávania rastu HDP, by sa malo povoliť vyprodukovať viac emisií skleníkových plynov v roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 2005.

2.8

Vzhľadom na navrhnutú diferenciáciu Komisia odporúča, aby sa pre jednotlivé krajiny stanovili určité limity, hoci žiaden členský štát by nemal byť povinný znížiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a žiaden členský štát by nemal mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % oproti úrovni z roku 2005.

2.9

Komisia stanovuje, že každý členský štát obmedzí do roku 2020 svoje emisie skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, o percentuálny podiel, ktorý je pre daný členský štát stanovený v prílohe k tomuto rozhodnutiu vzhľadom na jeho emisie v roku 2005.

2.10

Komisia zastáva názor, že emisie je potrebné znižovať každý rok v období od roku 2013 do roku 2020. Je tu však aj určitý stupeň flexibility, ktorý umožňuje každému členskému štátu previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % limitu emisií skleníkových plynov tohto členského štátu. Takisto sa členskému štátu, ktorého emisie sa nachádzajú pod jeho limitnou hodnotou, povoľuje previesť jeho prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku.

2.11

Každý členský štát obmedzí každoročne uvedené emisie skleníkových plynov lineárnym spôsobom, aby zaistil, že emisie v roku 2020 nepresiahnu maximálnu úroveň, ktorá je pre členský štát uvedená v prílohe rozhodnutia.

2.12

Na poskytnutie ďalšej flexibility členským štátom pri vykonávaní ich záväzkov a na podporu udržateľného rozvoja v tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, a aby sa poskytla istota investorom, Komisia navrhuje, aby členské štáty naďalej mali možnosť využívať kredity z projektov v rámci tzv. mechanizmu čistého rozvoja (clean development mechanism – CDM), aby sa trh pre tieto kredity zachoval aj po roku 2012.

2.13

Aby sa prispelo k zachovaniu tohto trhu ako aj ďalšiemu znižovaniu emisií skleníkových plynov v rámci EÚ, a tým aj ďalšej realizácii cieľov Spoločenstva v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti, navrhuje sa povoliť, aby členské štáty až do uzatvorenia ďalšej medzinárodnej dohody o zmene klímy ročne použili kredity z projektov znižovania emisií skleníkových plynov v tretích krajinách až do výšky 3 % emisií každého členského štátu zo zdrojov nezahrnutých do ETS v roku 2005. Toto maximálne množstvo sa rovná približne tretine poklesu emisií skleníkových plynov členského štátu v roku 2020. Členským štátom by sa malo povoliť previesť nevyužitú časť tohto množstva na iný členský štát.

2.14

Komisia zastáva názor, že po dosiahnutí budúcej medzinárodnej dohody týkajúcej sa klimatických zmien by členské štáty mali prijímať iba kredity za znižovanie emisií z krajín, ktoré ratifikovali uvedenú dohodu a ktoré podliehajú spoločnému prístupu.

2.15

Komisia tiež zastáva názor, že po tom, ako Spoločenstvo podpíše budúcu medzinárodnú dohodu týkajúcu sa klimatických zmien by mali byť emisné limity členských štátov upravené na základe nového záväzku Spoločenstva v oblasti emisií skleníkových plynov stanoveného v tejto dohode.

2.16

Členské štáty by mali vo svojich výročných správach predkladaných podľa článku 3 rozhodnutia 280/2004/ES vykazovať svoje ročné emisie vyplývajúce z vykonávania článku 3 a použitia kreditov podľa článku 4. Členské štáty predložia takisto aktualizáciu svojho plánovaného pokroku do 1. júla 2016.

3.1

Iniciatíva Európskej komisie, v rámci ktorej majú členské štáty vyvinúť spoločné úsilie s cieľom bojovať proti klimatickým zmenám, aby sa splnil záväzok Spoločenstva znížiť od roku 2013 do roku 2020 emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES (zdroje nezahrnuté do systému obchodovania s emisiami EÚ – EÚ ETS), je dôležitým ohnivkom v reťazci rozhodnutí prijatých so zámerom bojovať proti klimatickým zmenám.

3.2

Výbor je presvedčený o tom, že toto rozhodnutie pomôže Spoločenstvu splniť úlohy v oblasti ochrany životného prostredia a klimatických zmien. Politika Spoločenstva v tejto oblasti musí zabezpečiť primerané zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom stanovenia záväzných požiadaviek voči členským štátom spojených s prísnou kontrolou ich dodržiavania.

3.3

Výbor by zároveň chcel upozorniť na skutočnosť, že efektívnosť rozhodnutia Parlamentu a Rady o spoločnom úsilí pri znižovaní emisií skleníkových plynov podstatne závisí od ďalších dvoch prvkov balíčka týkajúceho sa energetiky a klimatických zmien: smernice o zdrojoch obnoviteľnej energie a smernice o EÚ ETS. To znamená, že tieto nástroje musia synergicky spolupôsobiť a akákoľvek modifikácia jedného ovplyvní ostatné.

3.4

Ak sa má dosiahnuť uzavretie medzinárodnej dohody, je potrebné prispôsobiť záväzky Spoločenstva. Vysoké očakávania sa spájajú s rokovaniami, ktoré začali v decembri 2007 na Bali v Indonézii a ktoré by mohli mať kľúčový význam pre celosvetové opatrenia do roku 2020. Bolo by veľmi užitočné pokračovať v týchto rokovaniach a uzavrieť dohodu o ochrane klímy na konferencii o klimatických zmenách v roku 2009 v Kodani. Očakáva sa, že v tejto oblasti sa dosiahne pokrok aj na ďalšom summite o klíme, ktorý sa má uskutočniť v Poznani v Poľsku ešte pred kodanskou konferenciou.

3.5

Je dobré, že EÚ je vedúcou silou týchto rokovaní. Prostredníctvom vlastných záväzkov ide EÚ príkladom a môže motivovať iné krajiny k porovnateľným opatreniam. Hoci od rýchle sa rozvíjajúcich krajín, ako Čína, India a Brazília, sa z pochopiteľných dôvodov nežiada znížiť emisie, môžu tieto krajiny pribrzdiť ich zvyšovanie v pomere k ich hospodárskemu rastu. EHSV vyzýva Komisiu, aby urobila všetko, čo je v jej silách, na dosiahnutie medzinárodnej dohody (nadväzujúcej na dohodu z Kjóta), ktorá by rozvinuté krajiny zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 30 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, čo by bolo v súlade s návrhmi 4. správy medzinárodného panelu o klimatických zmenách (IPCC), ktorý odhaduje, že do roku 2020 je potrebné znížiť emisie o 25 – 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, aby sa dosiahlo obmedzenie globálneho otepľovania na 2 stupne Celzia nad úroveň dosahovanú pred začiatkom industrializácie. Aby bolo možné túto medzinárodnú dohodu dosiahnuť, bude samozrejme potrebné preskúmať tento aj iné návrhy balíka Komisie týkajúceho sa energetiky a klimatických zmien v záujme prispôsobenia ich cieľov prísnejším cieľovým hodnotám. Preto je dôležité, aby si všetci, koho sa to týka, uvedomili, že cieľové hodnoty navrhnuté v súčasnosti na rok 2020 sú iba prvým krokom a že v príhodnom čase bude potrebné stanoviť prísnejšie cieľové hodnoty (možno už v roku 2020 a určite v nasledujúcich rokoch), a aby podľa toho aj plánovali.

3.6

Výbor zastáva názor, že opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov by mali byť zavádzané tak, aby z dlhodobého hľadiska chránili či dokonca zvyšovali hospodársku konkurencieschopnosť Európy. Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a energeticky účinné výrobky a výrobné postupy budú vo svete čoraz žiadanejšie a Európa má dobré predpoklady na to, aby získala náskok pred konkurenciou, pretože je v týchto otázkach svetovým lídrom. EÚ a členské štáty musia podporovať takýto vývoj prostredníctvom výskumu a vývoja, inak bude ťažké tieto ciele dosiahnuť. Je tiež dôležité zaškoliť odborníkov a zvýšiť povedomie širokej verejnosti v oblasti šetrenia energie, ochrany životného prostredia a klimatických zmien.

3.7

Občianska spoločnosť má zohrávať kľúčovú úlohu pri realizácii rozhodnutia a plnení záväzkov, ktoré prijali príslušné krajiny. Členské štáty by mali vyvinúť väčšie úsilie pri presadzovaní iniciatív Spoločenstva, ktorých cieľom je prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov a vypracovať postupy na podporu týchto iniciatív.

4.1

Výbor sa domnieva, že využitím flexibilných nástrojov v rámci projektov na zabezpečenie spoločnej realizácie tzv. mechanizmu čistého rozvoja je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi opatreniami na znižovanie emisií skleníkových plynov prijatými v rámci EÚ na jednej strane a zmyslom pre solidaritu vzhľadom na zavedenie opatrení na znižovanie emisií v rozvojových krajinách na druhej strane. Využívanie flexibilných nástrojov by však malo byť primerané – teda ak skutočne prispievajú k znižovaniu globálnych emisií skleníkových plynov. Nemali by podporovať „únik“ emisií skleníkových plynov z EÚ do krajín mimo EÚ.

4.2

Komisia navrhuje, aby si členské štáty zachovali možnosť používať kredity CDM, keďže sa tak pomôže zaistiť trh pre tieto kredity po roku 2012. Výbor má obavy o kvalitu certifikovaného zníženia emisií (certified emissions reductions – CER) vyplývajúceho z kreditov CDM a navrhuje preskúmať a overiť východiskové hodnoty, aby sa zistilo, či je projekt ešte stále dodatočný, ak investujúce štáty (v projektoch, ktoré sa začali pred rokom 2013) chcú naďalej využívať CER. V prípade nových projektov CDM, ktoré majú podporiť členský štát pri spoločnom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov, by sa mali zohľadniť len tie projekty, ktoré ako východisko využívajú overené postupy.

4.3

Komisia odkazuje len na všeobecný princíp, na základe ktorého členské štáty s vysokým HDP na obyvateľa majú prijať prísnejšie limity na znižovanie emisií, pričom tieto limity by mali byť menej prísne pre krajiny s nižším HDP na obyvateľa. No je celkom možné, že aj keď pri vzájomnom porovnaní budú mať určité krajiny podobnú hodnotu HDP na obyvateľa, budú pri dosahovaní rovnakých výsledkov znižovania emisií musieť vynaložiť rôznu mieru úsilia. Pri koordinácii spoločného úsilia je potrebné vyhodnotiť špecifické podmienky každej krajiny, náklady súvisiace so znižovaním emisií a dosah na konkurencieschopnosť a rozvoj príslušnej krajiny. Rozhodnutie o spoločnom úsilí by malo viesť k rovnakým pomerným nákladom na znižovanie emisií v pomere k HDP každej krajiny.

4.4

Výbor tiež upozorňuje na vážne rozpory v texte rozhodnutia. Komisia navrhuje stanoviť rok 2005 ako referenčný rok pre vyhodnotenie úsilia členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov a rok 2020 ako koniec obdobia. Podľa druhého pododseku článku 3 ods. 2 má každý členský štát každý rok lineárne znižovať emisie príslušných skleníkových plynov. Zároveň podľa prvého pododseku toho istého článku zaistí každý členský štát, že jeho celkové emisie skleníkových plynov v roku 2013 zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, nepresiahnu priemerné ročné emisie skleníkových plynov členského štátu z uvedených zdrojov v priebehu rokov 2008, 2009 a 2010, ktoré sú vykázané a overené podľa smernice 2003/87/ES a rozhodnutia č. 280/2004/ES. To znamená, že na preskúmanie hodnôt roku 2013 poslúžia ako referencia roky 2008, 2009 a 2010.

4.5

Podľa článku 3 ods. 3 navrhovaného rozhodnutia môže členský štát previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % emisií skleníkových plynov tohto členského štátu alebo – ak sa jeho emisie nachádzajú pod limitnou hodnotou, previesť prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku. Toto ustanovenie je príliš prísne, pretože jednoročný rámec nie je dostatočne flexibilný z hľadiska realizácie veľkých projektov a dosiahnutia dobrých výsledkov. To je osobitne dôležité pre malé členské štáty, ktoré realizujú rozsiahle projekty na znižovanie skleníkových plynov.

Komisia navrhuje, aby každý členský štát vypracoval plán na dosiahnutie svojho národného cieľa. No priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas obdobia rokov 2013 – 2020 by nemali byť vyššie než priemer ročných emisií v rokoch 2005 až 2020. Výbor sa domnieva, že pre realizáciu týchto plánov je dôležité ich pravidelné monitorovanie na národnej i európskej úrovni, aby bolo možné čo najskôr zistiť akékoľvek odchýlky a prijať nápravné opatrenia.

4.6

Aby sa zlepšila celková hospodárska efektívnosť pri realizácii súhrnného záväzku Spoločenstva a aby sa spoločné ciele dosiahli s vynaložením minimálnym nákladov, malo by sa podľa názoru výboru v rozhodnutí umožniť, aby členské štáty mali možnosť previesť na základe bilaterálnych medzištátnych dohôd časť povolených emisií skleníkových plynov na iný členský štát.

4.7

Výbor vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém na kontrolu dodržiavania požiadaviek, v rámci ktorého sa zavedú napr. peňažné pokuty voči členským štátom v prípade prekročenia stanovených objemov emisií.

4.8

Treba tiež poznamenať, že z hľadiska vyváženej zemepisnej distribúcie projektov nie je článok 4 ods. 1 písm. c) dosť konkrétny, pokiaľ ide o uplatňovanie opatrení na nákup kreditov.

4.9

Na realizáciu rozhodnutia by Komisia mala členským štátom poskytnúť usmernenia pre postupy, nástroje a iné opatrenia. Dobrým prvým krokom by mohol byť návod obsahujúci úspešné príklady z EÚ.

4.10

Na dosiahnutie cieľa tohto rozhodnutia odporúča Komisia, aby členské štáty využili štrukturálne fondy a Kohézny fond na projekty, ktoré neprodukujú, resp. dokonca znižujú emisie skleníkových plynov.

4.11

Keďže v ďalšom období prideľovania podpory 2013 – 2020 sú pre zariadenia spadajúce pod EÚ ETS naplánované dražby, získajú sa týmto spôsobom prostriedky potrebné na znižovanie emisií skleníkových plynov v odvetviach nepodliehajúcich systému EÚ ETS. Časť týchto príjmov by sa mala nasmerovať priamo do hospodárskych odvetví, ktoré vyvíjajú úsilie pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Druhá časť by mohla smerovať do fondu solidarity pre rozvojové krajiny a mohla by byť určená pre projekty na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám v týchto krajinách.